Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. jún 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/40/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116207765
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116207765.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.

Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému R. Q., V.. X.X.XXXX, B. P. V. I. XXX/
X, XXX XX Y. V. L., o zaplatenie 170,20 eura s príslušenstvom, takto o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 29C/125/2016-57 zo dňa 28.10.2016

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým,

že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a o
trovách konania rozhodol tak, že priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou, súdu doručenou 15.4.2016, žiadal, aby
súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu 170,20 eura s 28 % úrokom ročne od 1.5.2013 do zaplatenia
titulom nepovoleného prečerpania bežného účtu.
Súd konštatoval, že žalovaný s k žalobe nevyjadril.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca uzavrel so žalovaným 26.10.2010 zmluvu o
poskytovaní bankových produktov a služieb v zmysle ust. § 708 a nasl. Obchodného zákonníka,
obsahom ktorej bolo zriadenie bežného účtu „Balíka výhoda“, na základe ktorej žalovanému vydal
platobnú kartu Maestro s denným limitom 1.000 eur. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Žalobca
písomnosťou z 18.4.2013 žalovanému oznámil, že z dôvodu vykazovaného debetného zostatku na
bežnom účte, ktorý mu viedol, v aktuálnej výške 160,05 eura, dňom doručenia tohto oznámenia od
zmluvy odstupuje s tým, že spolu so zánikom zmluvy o účte zaniknú všetky zmluvy o poskytovaní

produktov/služieb, ktoré sa viažu výlučne k uvedenému účtu a ukončí sa poskytnutie týchto produktov
podľa príslušných zmlúv. Zo špecifikácie, ktorú súdu predložil žalobca vyplynulo, že pohľadávka, ktorú
žalobca uplatnil na súde, predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi
vykonanými na účte žalovaného. Súd zistil, že podľa výpisu z bežného účtu za rozhodné obdobie
boli žalovaným realizované debetné operácie výbermi z účtu vo výške 500 eur a kreditné operácie vo
výške 500 eur. Súd prvej inštancie, citujúc ustanovenia všeobecných obchodných podmienok žalobcu
a zákonné ustanovenia - § 261 ods. 3, § 708, § 710 Obchodného zákonníka, § 39, § 48, § 54 ods.

1, § 457 Občianskeho zákonníka, dospel k záveru, že žalobca od zmluvy odstúpil, v dôsledku čoho
sa zmluva od začiatku zrušila a tým zanikli práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od
zmluvy vznikli práva a povinnosti z porušenia práva. Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom
vrátiť už vykonané plnenia v zmysle ust. § 457 Občianskeho zákonníka. Podľa súdu prvej inštancie,pokiaľ ustanovenia o bežnom účte, vrátane všeobecných obchodných podmienok napriek odstúpeniu
od zmluvy zachovávajú práva dodávateľa požadovať od spotrebiteľa úroky, poplatky, vrátane sankčného
úroku vo výške 28 %, ide o nevýhodnejšiu právnu úpravu oproti úprave v zmysle ust. § 48 v spojení s ust.

§ 457 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu ide o rozpor s ust. § 54 Občianskeho zákonníka
o neplatné vrátane všeobecných obchodných podmienok napriek odstúpeniu od zmluvy zachovávajú
práva dodávateľa požadovať od spotrebiteľa úroky, poplatky, vrátane sankčného úroku vo výške 28 %,
ide o nevýhodnejšiu právnu úpravu oproti úprave v zmysle ust. § 48 v spojení s ust. § 457 Občianskeho
zákonníka a z uvedeného dôvodu ide preto o rozpor s ust. § 54 Občianskeho zákonníka, o neplatné

zmluvné dojednanie s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Keďže z výpisu z bežného
účtu vyplynulo, že požadovaná istina povoleného prečerpania pozostáva iba zo zúčtovaných úrokov a
poplatkov bez preukázania, že ide o peňažné prostriedky čerpané žalovaným nad aktuálny zostatok
bežného účtu platbami, prípadne výbermi realizovanými platobnou kartou alebo hotovostnými výbermi
na pobočke banky, súd prvej inštancie preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 v spojení s § 262 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Uviedol, že s argumentmi súdu prvej inštancie sa
nestotožňuje, rozsudok je nesprávny, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Pokiaľ súd vychádzal z ust. § 48 Občianskeho zákonníka, nezaoberal sa tým, že v zmysle
všeobecných obchodných podmienok zmluva o bežnom účte zanikne ku dňu doručenie odstúpenia,

a nie od začiatku. Občiansky zákonník dohodu o účinkoch odstúpenia od zmluvy umožňuje, takáto
dohoda preto nemôže odporovať zákonu alebo dobrým mravom. Určite nemá za následok zhoršenie
postavenia spotrebiteľa. Aj v prípade zániku zmluvy na základe odstúpenia od zmluvy jednou zo
zmluvných strán má banka nárok na odplatu za poskytnuté služby. Odplatu pri poskytnutí peňažných
prostriedkov spotrebiteľa tvoria úrok, poplatky a iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú

dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov
alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Zmluva o bežnom účte je zmluvným typom
upraveným v Obchodnom zákonníku, v zmysle ktorého účinky odstúpenia od tejto zmluvy nastávajú ex
nunc. Podľa § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka, za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať
úhradu nákladov s tým spojených. V zmysle § 33 ods. 4 Zákona o platobných službách, ak ide o

pravidelne účtované poplatky za platobné služby, používateľ platobných služieb je povinný uhradiť
poskytovateľovi platobných služieb len pomernú časť prislúchajúcu do skončenia platnosti rámcovej
zmluvy. Nepovolenému prečerpaniu a jeho následkom je vo všeobecných obchodných podmienkach
venovaný osobitný bod, z obsahu ktorého dostatočne určito vyplýva princíp a hospodárske dôsledky
nepovoleného prečerpania. Znenie tohto ustanovenia takmer doslovne kopíruje zákonnú úpravu, keďže

ide o inštitút prekročenia v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Nejedná sa teda o špecifickú
zmluvnú podmienku alebo princíp zavedený žalobcom. V zmysle §710 Obchodného zákonníka, ak je v
zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné
prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere.
V zmysle § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať

úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte. Nepovolené
prečerpanie reflektuje ustanovenia relevantných právnych predpisov upravujúcich vedenie účtu bankou
a vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy o bežnom účte. S oprávnením banky
požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta ako Obchodný zákonník, tak aj Zákon o spotrebiteľských
úveroch. Úrok za užívanie prostriedkov z prekročenia však nie je sankčným úrokom z omeškania, ale

odplatou za poskytnutie finančných prostriedkov, teda cenou poskytnutého úveru. Žalobca poukázal
na ust. § 31 ods. 2 a ods. 4, ods. 5 písm. d) Zákona o platobných službách. Podľa neho Zákon
o platobných službách výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia
byť individuálne dojednané. Všeobecné obchodné podmienky sú súčasťou zmluvy o vkladovom účte,
v zmysle všeobecných obchodných podmienok je sadzobník neoddeliteľnou súčasťou všeobecných

obchodných podmienok, teda aj rámcovej zmluvy. Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a uloží žalovanému zaplatiť taktiež
náhradu trov s konaním žalobcovi vzniknutých.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
vzhľadomnavčaspodanéodvolaniepreskúmalnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie,akoajkonanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, na prejednanie odvolanienariadil pojednávanie, na ktorom zopakoval dokazovanie a dospel k záveru o existencii dôvodov pre
potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie, vo výroku vecne správneho, aj keď čiastočne z iných dôvodov.

5. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 26.10.2010, spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. f) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie

prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať
peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad
rámec dohodnutého povoleného prečerpania.
Podľa § 9 ods. 2 písm. i) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu

spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú
sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia,
v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob
vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského
úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského

úveru.
Podľa § 10 ods. 1 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o
spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do
troch mesiacov, musí obsahovať podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f),g), i) a w).
Podľa§10ods.1písm.c)Zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,zmluvaospotrebiteľskom

úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov,
musí obsahovať výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.
Podľa§11ods.1písm.a)Zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,poskytnutýspotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú

formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
Podľa § 18 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ak ide o zmluvu o otvorení
bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať
spotrebiteľa pravidelne v listinnej forme alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi
o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo

referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách,
úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky
môžu meniť.
Podľa § 18 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ak ide o prekročenie, ktoré trvá
viac ako jeden mesiac, veriteľ bezodkladne informuje spotrebiteľa písomne alebo na inom trvanlivom

médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o
a) prekročení,
b) výške prekročenej čiastky,
c) úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru,d) akýchkoľvek uplatniteľných sankciách, poplatkoch alebo úrokoch z omeškania,
e) iných možnostiach riešenia tohto prekročenia vrátane ponuky iných úverových produktov.

6. Podstata odvolacích argumentov žalovaného bola koncentrovaná na nesprávnosť právneho
posúdenia, ktorá mala vyplynúť z nesprávneho zistenia skutočností dohodnutých zmluvou, súčasťou
ktorej mali byť všeobecné obchodné podmienky (ďalej aj len „VOP“). Z VOP nemá vyplývať len to, že
strany si mali dohodnúť iné, ako zákonné dôsledky odstúpenia od zmluvy, ale aj to, že ich súčasťou je aj
sadzobník. Naviac to, že VOP sú súčasťou rámcovej zmluvy, ktorá obsahuje aj informácie o poplatkoch

a úrokoch, má vyplývať zo Zákona o platobných službách.

7. Súčasné sporové konanie je kontradiktórne, tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje
pre seba priaznivé dôsledky musí túto rozhodnú skutočnosť tvrdiť a k tvrdenej skutočnosti pripojiť alebo
označiť dôkazy, inak úspešnou byť nemôže. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy
je vzájomná väzba.

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie dôkazných tvrdení je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
stránsporu.Tátonormazásadneurčujetakrozsahdôkaznéhobremena(okremskutočností,ktorémusia
byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena (Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z
22.9.2010, sp. zn. 3MCdo/6/2010).

8. Predmetom konania bol nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, žalobou kvantifikovaný čiastkou 170,20
eura s 28 % ročným úrokom z tejto sumy od 1.5.2013 do zaplatenia. Nárok na zaplatenie žalovanej
sumy mal byť zrejmý z dôkazov, ktoré žalobca súdu predložil, ktorými bola zmluva z 26.10.2010,
uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu, Dexiou banka Slovensko, a.s., VOP žalobcu Prima

banky Slovensko, a.s. z 1.2.2016, úrokové sadzby produktov žalobcu z 1.4.2016, odstúpenie žalobcu od
zmluvy z 18.4.2013 a výpisy z účtu, z ktorých súd zistil v rozhodnom období trvania zmluvného vzťahu
debetné operácie vo výške 500 eur a kreditné vo výške 500 eur.

9. Žalovaný na pojednávaní pred odvolacím súdom uviedol, že mal už v skoršom období záujem na

ukončení zmluvného vzťahu, zo strany banky mu to však nebolo umožnené, údajne z dôvodu blokácie
účtu exekučnými konaniami.

10. Odstúpenie od zmluvy vyhodnotil súd prvej inštancie podľa § 48 Občianskeho zákonníka; v zmysle
tohto zákonného ustanovenia sa odstúpením od zmluvy zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym

predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Žalobcaksvojmutvrdeniuotom,žesúdopomenulto,žestranysporusidohodliinédôsledkyodstúpenia,
poukázal na VOP, ktoré súdu predložil.
Je potrebné uviesť, že zmluva bola uzavretá 26.10.2010 medzi Dexiou banka, a.s., právnym
predchodcom žalobcu, VOP, ktoré mal v zmysle čl. VII. bod 2 tejto zmluvy žalovaný obdržať, t.j. VOP

Dexia banky, a.s. účinné v čase vzniku zmluvy žalobca súdu nepredložil, nie je tak zistiteľné, čo bolo
ich obsahom. Ak žalobca tvrdil, že z VOP mala vyplývať iná dohoda o dôsledkoch odstúpenia, k tomuto
tvrdeniu dôkazné bremeno neuniesol, predložené VOP Prima banky Slovensko, a.s. nie sú tými, s
ktorými mal byť žalobca pri uzavretí zmluvy oboznámený, okrem toho sú datované dňom 1.2.2016 a
žalobca od zmluvy odstúpil takmer 3 roky pred týmto dátumom.

Naviac, ako uviedol Ústavný súd Českej republiky v rozhodnutí I. ÚS 3512/11 z 11.11.2013, obchodné
podmienky v spotrebiteľskej zmluve na rozdiel od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k tomu,
aby nebolo potrebné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického, vysvetľujúceho charakteru,
nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmenom písanej
forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že

pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú. Odvolací súd sa s týmto názorom stotožňuje.

11. Čo sa týka úrokov z nepovoleného prečerpania a poplatkov, nárok na zaplatenie ktorých bol žalobou
uplatnený taktiež, je potrebné uviesť, že dohoda o tejto časti žalobou uplatneného nároku zo zmluvných
dojednaní nevyplýva. Nevyplýva zo zmluvy, ani z iných relevantných dôkazov, ktoré žalobca súdu

predložil. Zo zmluvy nevyplýva ani odkaz na iné zmluvné dojednania o úrokoch, písomnosť označená
ako úrokové sadzby produktov je z 1.4.2016 (č.l. 10 spisu), žalobca od zmluvy odstúpil, ako už bolo
uvedené, 3 roky pred týmto dátumom, t.j. žalobca dohodu o úrokoch a poplatkoch nepreukázal, dôkazné
bremeno neuniesol.12. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na Zákon o platobných službách č. 492/2009 Z.z., jeho ust. §
31, argumentujúc, že z tohto zákona vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou rámcovej zmluvy, na základe

ktorej poskytovateľ platobných služieb poskytuje platobné služby, sú obchodné podmienky, opomenul
v súvislosti s touto argumentáciou, že podľa ods. 5 písm. c) ním citovaného § 31 zákona o platobných
službách (v znení k 26.10.2010, v súčasnom znení je totožný text v ods. 5 písm. d) zákona), rámcová
zmluva má obsahovať informácie o poplatkoch, úrokoch, a to v rozsahu sumy všetkých poplatkov
za platobnú operáciu a rozpisom všetkých poplatkov aj použitú úrokovú sadzbu, alebo aj sa použije

referenčná úroková sadzba, spôsob výpočtu skutočného úroku príslušný deň, index alebo základ pre
určenie tejto referenčnej úrokovej sadzby. Listinné dôkazy predložené žalobcom nesvedčia o existencii
zákonom vyžadovanej informácie. Odvolacia námietka žalobcu v tomto zmysle taktiež nebola namieste.

13. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd, zopakujúc dokazovanie, dospel v odvolacom konaní
k záveru o tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno k skutočnostiam, z ktorých vyvodzoval

relevantnosť nároku uplatneného žalobou, rozhodnutie súdu prvej inštancie, pokiaľ žalobu zamietol je
vo výroku vecne správne, odvolací súd preto rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, a to vrátane
výroku o nároku na náhradu trov konania, ktorý zodpovedá výsledku konania.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa § 396 ods. 1 v spojení s §

262 ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, má preto nárok na
náhradu trov, ktoré mu s odvolacím konaní vznikli. Ich výšku kvantifikuje súd prvej inštancie postupom
podľa § 262 ods. 2 CSP.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona

č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.