Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 8, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/102/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117209077
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3117209077.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MárieVrtochovejasudcovJUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Mýtna 48, IČO 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna
48 proti žalovanej L. L., bydliskom I. A., Z. XXX/XA, o zaplatenie 3.369,54 eur s prísl., na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 24Csp/79/2017-53 zo dňa 15. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku III. a v závislom výroku IV.
p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že výrokom I. zastavil konanie v časti o
zaplatenie sumy 536,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 536,62 eur od
16.03.2017 do zaplatenia, výrokom II. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.300 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.300 eur od 16.03.2017 do zaplatenia, pričom
uvedený dlh jej povolil splácať v mesačných splátkach po 50 eur vždy k 21. dňu v mesiaci počnúc
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok, výrokom III.
zamietol vo zvyšnej časti žalobu a výrokom IV. nepriznal žalovanej nárok na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 1 ods. 2, § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 52 ods. 1-4 zákona, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
§ 232 ods. 4, § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, § 3 nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že právny predchodca žalobcu, Všeobecná úverová banka, a. s., sa podanou
žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy vo výške 3.369,54 eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 5 % ročne zo sumy 3.369,54 eur od 16.03.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju
žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel dňa 08.10.2013 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej
platobnej karty, na základe ktorej sa zaviazal žalovanej poskytnúť kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet
č. 44603276. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec
vo výške 1.500 eur a bola povinná platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 50 eur. Žalovaná si
neplnila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a jej platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani
po viacerých pokusoch. Žalovaná k podanej žalobe uviedla, že si je vedomá toho, že si sumu 1.500

eur požičala a túto nesplácala. Dostala sa do nepriaznivej finančnej situácie a následne ochorela, v
dôsledku čoho v súčasnosti poberá invalidný dôchodok vo výške 140 eur. Žalobcom požadovaná suma
sa jej zdá byť privysoká za to, že si požičala len 1.500 eur. Uznesením č. k. 24Csp/79/2017-34 zo
dňa 08.08.2017 súd pripustil, aby na stranu žalobcu vstúpila namiesto spoločnosti Všeobecná úverovábanka, a. s., spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s. r. o. Žalobca podaním zo dňa 04.01.2018 zobral
žalobu v časti o zaplatenie sumy 536,62 eur (poplatky a sankčný úrok) s príslušenstvom späť a v tejto
časti žiadal konanie zastaviť. Súd preto v predmetnej časti v zmysle § 145 ods. 2 CSP konanie zastavil.

Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaná žiadosťou o aktiváciu pôžičkovej
karty Quatro zo dňa 22.09.2013 požiadala právneho predchodcu žalobcu o vydanie kreditnej platobnej
karty s úverovým limitom 1.500 eur, štandardnou mesačnou splátkou 50 eur a štandardnou úrokovou
sadzbou vo výške 22,80 % ročne. V žiadosti bol uvedený príkladmý výpočet RPMN, podľa ktorého
výška RPMN predstavovala 24,55 % s predpokladaným dňom čerpania úveru 01.10.2013. Celková

čiastka splatná spotrebiteľom predstavovala sumu 1.706,11 eur a celkové náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom sumu 206,11 eur. Deň splatnosti bol určený na 15. deň v mesiaci. Priemerná
RPMNbolastanovenána26,59%.Právnypredchodcatútožiadosťakceptovaldňa08.10.2013.Zvýpisu
z účtu žalovanej vyplýva, že táto v období od 17.10.2013 do 28.02.2017 vyčerpala sumu 1.500 eur a
splatilasumu200eur.Naťarchuúčtuboližalovanejúčtovanépoplatokzaúverovérizikovépoistenietypu
A, poplatok za správu kartového účtu, náklady vymáhania po vyhlásení okamžitej splatnosti poplatok za

výber z bankomatu, ďalej úroky a sankčné úroky. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že
žaloba podaná žalobcom je čiastočne dôvodná. Po preskúmaní predmetnej zmluvy možno konštatovať,
že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Na tomto mieste súd konštatoval, že predmetná zmluva bola síce
uzavretá v predpísanej forme, avšak neobsahuje náležitosti tak, ako to predpokladá zákon. Zmluva
predovšetkým neobsahuje konečnú splatnosť úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona). V prípade, ak je

dlžníkovi poskytovaný úver, ktorý dlžník čerpá opakovane v rôznej výške, môžu tieto skutočnosti
spôsobiť ťažkosti pri určení počtu skutočne zaplatených splátok úveru alebo termínu končenej splatnosti
úveru. Zákon o spotrebiteľských úveroch však osobitné ustanovenia pre takýto typ úveru neobsahuje,
aleprivšetkýchspotrebiteľskýchúverochbezohľadunaichdruhstanovujerovnakéobsahovénáležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a výnimku nepripúšťa ani pre zmluvy o poskytnutí úveru čerpaného

postupne. Čo sa týka údaja RPMN, tento síce je v zmluve uvedený podľa indikatívneho výpočtu, avšak
podľa názoru súdu nie je správny. Právny predchodca pri výpočte tejto hodnoty vychádzal pri určení dňa
čerpania úveru zo dňa 01.10.2013, pričom zmluva bola uzavretá až dňa 08.10.2013. Tento vstupný údaj
je teda nesprávny, skresľujúci konečný výsledok RPMN. Keďže, ako už bolo vyššie uvedené, predmetná
zmluva neobsahuje podstatné náležitosti predpísané zákonom a nesprávne uvedenú RPMN, možno

konštatovať, že úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu je bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná
čerpala úver v celkovej výške 1.500 eur, pričom právnemu predchodcovi žalobcu uhradila len sumu
200 eur. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaná žalobcovi ani jeho právnemu predchodcovi neuhradila
to, čo vyčerpala, uložil súd žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.300 eur, ktorá predstavuje
rozdiel medzi vyčerpanou časťou úveru a splatenou časťou úveru (1.500 eur - 200 eur = 1.300 eur) a vo

zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Keďže žalovaná žalobcovi predmetný úver riadne a včas
nezaplatila, dostala sa do omeškania, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania,
ktoré mu súd priznal v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia vo výške 5 % ročne zo sumy
1.300 eur od 16.03.2017 do zaplatenia. V predmetnej veci mala každá zo strán úspech len čiastočný
(žalobca mal úspech vo výške 38,6 %, a to jednak v dôsledku neúspechu v konaní a jednak v dôsledku

zastavenia časti konania, ktoré žalobca zavinil; žalovaná vo výške 61,4 %; rozdiel ich pomerných
úspechov predstavuje 22,8 %). Z uvedeného vyplýva, že žalovaná bola v spore úspešnejšia. Z obsahu
spisu však nevyplynuli žiadne trovy, ktoré by jej v súvislosti s týmto konaním vznikli, preto jej súd náhradu
trov konania nepriznal. Súd rozhodol o splatnosti peňažného plnenia určeného týmto rozsudkom tak,
že celú sumu povolil žalovanej splácať v mesačných splátkach po 50 eur pod následkom straty výhody

splátok, a to s poukazom na finančnú situáciu žalovanej, keď táto poberá invalidný dôchodok vo výške
140 eur, má 2 vyživovacie povinnosti. Jej druh je zamestnaný a jeho príjem predstavuje sumu do 800
eur. Celkové náklady spojené s bývaním predstavujú sumu 430 eur, náklady pre deti do školy 140 eur
a náklady na lieky pre žalovanú 20 eur.

2. Žalobca svojím odvolaním podaným včas napadol rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. a
IV. z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Namietal, že súd prvej inštancie rozhodol v danej veci v rozpore so zásadou kontradiktórnosti konania a
ust. § 282 CSP, keď žalobu vo zvyšnej časti o zaplatenie zamietol z dôvodu bezúročnosti úveru, pričom
pri rozhodovaní neprihliadol na uznávací prejav žalovanej a jeho návrh na rozhodnutie sporu rozsudkom

pre uznanie nároku. Žalovaná uplatnený nárok nerozporovala, naopak, súd priamo v rozhodnutí na str. 3
uviedol, že „žalovaná k podanej žalobe uviedla, že si je vedomá toho, že sumu si požičala a nesplácala.“
Z vyjadrenia žalovanej a ňou prejavenej vôle dlžnú sumu zaplatiť nie je možné dospieť k inému záveru
ako k tomu, že nárok, ktorého zaplatenie je predmetom tohto sporu žalovaná uznáva. Podporne odkázalna právne závery vyjadrené v rozhodnutí Krajského súdu v Trnave, sp.zn. 23Co/660/2014 a sp.zn.
24Co/345/2016-67. Požiadavka určitosti uznávacieho prejavu je v zmysle súdnej judikatúry splnená aj
bez výslovného použitia výrazu uznanie dlhu, ak je z okolností prípadu nepochybné, že išlo o uznávací

prejav (R 25/1993). V procesnom práve, v ktorom sa uplatňuje princíp prejavenej vôle sporových strán,
je podľa čl. 11 ods. 1 CSP rozhodujúci obsah a nie forma právneho úkonu. V podaní zo dňa 04.01.2018
navrhol rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku podľa ust. § 282 CSP z dôvodu uznania nároku
žalovanou. Nakoľko boli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku,
súdprvejinštanciemalnazákladeuznávaciehoprejavužalovanéhootomtosporerozhodnúťrozsudkom

pre uznanie nároku podľa ust. § 282 CSP tak, ako navrhol bez toho, aby vyhodnocoval skutkový
stav, predložené dôkazy a bez toho, aby vykonával právne posúdenie skutkového stavu z hľadiska
hmotného práva, pretože takýto postup súdu prvej inštancie bol v rozpore s podstatou rozhodovania
na základe uznania nároku podľa ust. § 282 CSP. V prípade uznania nároku žalovaným súd neskúma
hmotnoprávne predpoklady uznania (Števček, M., Ficová, S. a kol.: Občiansky súdny poriadok. I. diel.
Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2012, s. 555). Takéto posudzovanie skutkového a právneho

stavu je potom logicky pojmovo vylúčené i v prípadnom odvolacom konaní, pretože by tým priamo
negovalo podstatu rozhodovania na základe uznania nároku a procesnoprávne účinky uznávacieho
úkonu žalovaného, ktoré nie je možné vziať späť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
18. marca 1999, sp. zn. 6 Obo 380/98, publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č.
R 10/2000). K účinkom procesného úkonu uznania nároku podporne odkázal na Uznesenie Najvyššieho

súdu SR sp.zn. 3 Obo 38/2009 zo dňa 25.03.2010. Prípadná argumentácia súdu prvej inštancie o
potrebe vykonania ex offo súdnej kontroly z dôvodu spotrebiteľského charakteru sporu aj v prípade
procesného uznania nároku je bez opory v práve. CSP v ust. § 282 jednoznačne stanovuje, že v prípade
uznania nároku žalovaný súd na návrh žalobcu rozhodne rozsudkom pre uznanie. Pre spotrebiteľské
spory žiadna výnimka v tomto smere neplatí, žiadnu výnimku neuvádza ani CSP vo svojej tretej časti,

druhá hlava, diel prvý. Pre prípad dohody sporových strán súlad s hmotným právom súd posudzuje len v
prípade schvaľovania súdneho zmieru (§ 148 ods. 2 CSP). Správnym procesným postupom by súd prvej
inštancie žalobe vyhovel v ním upravenom rozsahu a vo veci by rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku
podľa ust. § 282 CSP. Na záver navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že
žalobcovi prizná 2.832,92 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 2.832,92 eur od 16.03.2017

do zaplatenia a náhradu trov konania ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa §

379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len "CSP")
a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku III. a v
závislom výroku IV. potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne. Odvolací súd tak rozhodol bez
nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a II. odvolaním napadnutý nebol a preto v týchto výrokoch
je rozhodnutie súdu prvej inštancie právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná svojou žiadosťou o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro zo

dňa 22.09.2013 požiadala právneho predchodcu žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s.) o vydanie
kreditnej platobnej karty s úverovým limitom 1.500,- eur. Právny predchodca žalobcu žiadosť žalovanej
akceptoval dňa 08.10.2013. Žalovaná v období od 17.10.2013 do 28.02.2017 čerpala sumu vo výške
1.500,- eur a splatila sumu vo výške 200,- eur. Žalovanej bol účtovaný poplatok za úverové rizikové
poistenie typu A, poplatok za správu kartového účtu, náklady vymáhania po vyhlásení okamžitej

splatnosti, poplatok za výber z bankomatu spolu s úrokmi a sankčnými úrokmi. Nakoľko sa platobnú
disciplínu žalovanej nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch, žalobca podal žalobu ktorou sa
domáhal od žalovanej zaplatenia istiny vo výške 1.500,- eur, poplatkov vo výške 214,38 eur, úroku vo
výške 1.332,92 eur a sankčného úroku vo výške 322,24 eur. Uznesením č.k. 24Csp/79/2017-34 zo dňa
08.08.2017 súd prvej inštancie pripustil, aby na stranu žalobcu vstúpila namiesto spoločnosti Všeobecná

úverová banka, a.s., spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. Podaním zo dňa 04.01.2018 zobral
žalobca v časti o zaplatenie sumy 536,62 eur (poplatky a sankčný úrok) s príslušenstvom späť. Žalovaná
na pojednávaní dňa 15.01.2018 k podanej žalobe okrem iného uviedla, že si je vedomá toho, že si sumu
1.500,- eur požičala a túto nesplácala. Dostala sa do nepriaznivej finančnej situácie a následne ochorela,v dôsledku čoho v súčasnosti poberá invalidný dôchodok vo výške 140,- eur. Žalobcom požadovaná
suma sa jej zdá byť privysoká za to, že si požičala len 1.500,- eur. Súd prvej inštancie mal z vykonaného
dokazovania za preukázané, že predmetný spotrebiteľský úver treba považovať za bezúročný a bez

poplatkov z dôvodu viacerých chýbajúcich náležitosti podľa ust. § 9 ods. 1 a 2 v spojení s ust. § 11 ods. 1
zákonaospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkáchprespotrebiteľovaozmeneadoplnení
niektorých zákonov v dôsledku čoho rozhodol napadnutým rozsudkom tak, ako je vyššie uvedené.

7. Predmetom odvolacieho konania bola námietka žalobcu, podľa ktorej súd prvej inštancie nesprávne

právne vyhodnotil uznávací prejav žalovanej a návrh žalobcu na rozhodnutie sporu rozsudkom pre
uznanie nároku, v dôsledku čoho nerozhodol v žalobcom upravenom rozsahu o žalobe rozsudkom pre
uznanie nároku podľa ust. § 282 CSP.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutej časti a konanie jemu predchádzajúce na podklade
podaného odvolania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné z nasledovných dôvodov.

9. Podľa § 282 CSP ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na
návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

10. Úkony, ktorými sporové strany disponujú konaním alebo jeho predmetom, sa označujú ako

dispozičné procesné úkony. Určité úkony však majú aj relevanciu vo vzťahu k hmotnému právu, a tými
sú zmier a rozsudok na základe uznania alebo vzdania sa nároku. V prípade uznania a vzdania sa
nároku strany prejavia hmotnoprávny úkon voči súdu (nie voči sebe navzájom) a súd musí meritórne
rozhodnúť. Ak sú splnené podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 282 CSP je teda súd povinný
(obligatórne) rešpektovať procesnú situáciu, ktorá nastala v dôsledku uznávacieho prejavu žalovaného

a musí vydať rozsudok na základe uznania nároku. Nie je pritom rozhodujúce, či a ako je takýto procesný
úkon označený a či uznanie nároku je vyjadrené práve týmto slovným spojením. Za uznanie nároku
spôsobilého vyvolať účinky umožňujúce vydať rozsudok na základe uznania nároku treba považovať
taký procesný úkon žalovaného, ktorým nepochybne prejavuje nielen vedomosť o svojom dlhu, ktorý
vyplýva zo žalobného nároku, ako aj vôľu nárok žalobcu uspokojiť bez ďalších podmienok. V dôsledku

uznávacieho prejavu žalovaného odpadá dôvod, pre ktorý sa konanie začalo (spornosť v otázke
existencie uplatneného nároku). Ak žalovaný v priebehu konania žalobcov nárok účinne uzná, súd už
ďalej nezisťuje skutkové okolnosti a na ich objasnenie nevykonáva dokazovanie a vychádza z uznania
nároku žalovaným.

11. Pokiaľ žalobca namieta, že žalovaná jeho nárok uznala, odvolací súd zdôrazňuje, že v prejednávanej
veci neboli naplnené predpoklady ustanovené v § 282 CSP, z ktorého vyplýva, že pokiaľ žalovaný uzná
nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie
nároku. V danom prípade má podstatný význam skutočnosť (okrem toho, že žalobca v podaní zo dňa
04.01.2018 navrhol rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku podľa ust. § 282 CSP), že žalovaná

na pojednávaní zo dňa 15.01.2018 uviedla, že „Si je vedomá toho, že si sumu 1.500,- eur požičala a
túto nesplácala. Dostala sa do nepriaznivej finančnej situácie a následne ochorela, v dôsledku čoho
v súčasnosti poberá invalidný dôchodok vo výške 140,- eur. Žalobcom požadovaná suma sa jej zdá
byť privysoká za to, že si požičala len 1.500,- eur... Uvedený dlh by bola schopná splácať po 50,- eur
mesačne k 21. dňu v mesiaci...“ Odvolací súd konštatuje, že prejav žalovanej na pojednávaní zo dňa

15.01.2018, že si je vedomá toho, že si sumu 1.500,- eur požičala a žalobcom požadovaná suma sa jej
zdá byť privysoká za to, že si požičala len 1.500,- eur a uvedený dlh by bola schopná splácať po 50,- eur
mesačne k 21. dňu v mesiaci, nemožno pre svoju všeobecnosť a vágnosť považovať za jednoznačný
uznávací prejav, ktorý by mal účinky v zmysle ust. § 282 CSP, o ktorom závere svedčí najmä skutočnosť,
že žalovaná suma sa zdala byť pre žalovanú privysoká, čím žalovaná nie že uznala žalobcom uplatnený

nárok, ale ho rozporovala, resp. neprejavila vôľu ho bezpodmienečne uhradiť. Preto nebolo možné v
tomto prípade vyjadrenie žalovanej posúdiť ako uznanie nároku. Vzhľadom k uvedenému je odvolacia
námietka žalobcu o splnení podmienok pre vydanie rozsudku pre uznanie nároku nedôvodná, keďže
v postupe súdu prvej inštancie sa nevyskytla vada konania, ktorá by sa prejavila v jeho nesprávnom
právnom posúdení veci.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku III.
a závislom výroku IV. podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil ako vecne správny.13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu voči žalobcovi, ktorý úspech v odvolacom konaní nemal. Nakoľko však z

obsahu spisu nevyplýva, že by žalovanej vznikli v odvolacom konaní trovy, odvolací súd jej nárok na ich
náhradu nepriznal (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 2. 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018).

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).