Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. apríl 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8Csp/131/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116233262
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5116233262.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu:

EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne
zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843,
proti žalovanej: F. H., K.. D., X.. X.XX.XXXX, V. L. K., K., P. XXX/XX, o zaplatenie 2.990,07 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.12.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú

na zaplatenie sumy 2.990,07 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 2.200,- Eur
za obdobie od 24.10.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Žalobný návrh žalobca skutkovo odôvodnil tým, že zaplatenie predmetnej istiny s príslušenstvom
si uplatňuje titulom uzatvorenej Zmluvy o splátkovom úvere č. 5039462096 zo dňa 5.3.2013 medzi
právnym predchodcom žalobcu (spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovanou a zároveň si
uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žalobca uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok

zo dňa 23.10.2015 uzatvorenej podľa ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi postupcom
Slovenská sporiteľňa, so sídlom v Bratislave (ďalej len „postupca“) a žalobcom, postúpil postupca
na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 5039462096 zo
dňa 5.3.2013 uzatvorenej medzi postupcom a žalovanou postupca poskytol žalovanej úver vo výške
2.200,- EUR. Žalovaná sa zaviazala splácať poskytnutý úver s dohodnutými úrokmi formou pravidelných
mesačných splátok vo výške 62,60 Eur vždy k 1.dňu v mesiaci počnúc dňom 1.5.2013 a konečnou
splatnosťou 1.4.2018. Súčasťou tejto zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky. Žalobca zastáva

názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa
§ 497 až 507 Obchodného zákonníka. Žalobca uviedol, že žalovaná neplnil v stanovených termínoch
splátky, čím porušila svoju povinnosť zo zmluvy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia
sumu 2.990,07 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 2.200,- eur, z riadneho úroku vo výške 734,88
Eur, z úroku z omeškania vo výške 55,21 Eur a z poplatkov vo výške 0,- Eur. Žalovaná po postúpení
pohľadávky do podania žaloby neuhradila žiadne úhrady.

3. Následne súd vyzval žalovanú, aby sa v lehote stanovenej súdom vyjadrila k žalobe, Žalovaná výzvu
prevzala dňa 15.3.2017, no k žalobe sa do dnešného dňa nevyjadrila a v konaní zostala nečinný.4. Dňa 6.4.2018 doručil žalobca podanie, v ktorom špecifikoval uplatnenú pohľadávku a doložil
platobnú históriu žalovanej. V podaní uviedol, že zotrváva na podanej žalobe a žiada uhradiť istinu s
príslušenstvom tak, ako uviedol v žalobe a zároveň uviedol, že žalovaná pred postúpením pohľadávky

uhradila spolu sumu 610,- Eur, pričom posledná splátka bola uhradená dňa 25.5.2015 vo výške 60,- Eur.

5. Súd vo veci vytýčil pojednávanie dňa 11.4.2018, na ktorom sa zúčastnil právny zástupca žalobcu.
Žalovaná sa pojednávania nezúčastnila a svoju neúčasť neospravedlnila, a preto súd v zmysle
ustanovenia § 180 CSP konal v neprítomností žalovanej. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní

uviedol, že zotrváva na podanej žalobe, a to z dôvodov v nej uvedených. Poukázal na skutočnosť, že
od žalovanej až do dnešného dňa neeviduje žiadne úhrady a že žalovaná od podania žaloby až do
dnešného dňa nerozporovala žiadne z prednesených tvrdení a skutočnosti, čím sa v zmysle § 151 ods.
1 CSP považujú za nesporné. Žalobca je toho názoru, že svoj nárok preukázal, čo do dôvodu aj do
výšky a tak žiadal, aby súd žalobe vyhovel a v prípade úspechu žalobcovi priznal náhradu trov konania.
Po predbežnom právnom posúdení zo strany zákonnej sudkyne právny zástupca žalobcu uviedol, že

sa nestotožňuje s právnym posúdením súdu, ohľadom aktívnej vecnej legitimácie, má za to, že žalobca
v predmetnom konaní uniesol dôkazné bremeno a je v predmetnom konaní aktívne vecne legitimovaný.
A to preukázaním podmienok stanovených ustanovením § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Podľa tohto
ustanovenia bolo preukázané, že žalovaná bola v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného
záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, nakoľko toto vyplýva z predloženej

platobnej histórie a zároveň bolo preukázané, že žalovaní boli právnym predchodcom žalobcu vyzvaní
na úhradu omeškaných splátok a to výzvou zo dňa 09.09. 2015. Rovnako tak chceme poukázať na
prílohu č. 1 Zmluva o postúpení pohľadávok, zo dňa 23.10. 2015, ktorá deklaruje, že žalovaná bola k
tomuto dňu v omeškaní 627 dní. Máme za to, že lehotu 90-tich dní, nemožno posudzovať od doručenia
výzvy dlžníkovi, ale už od prvého omeškania dlžníka, v tejto súvislosti chceme poukázať aj na podporný

rozsudok Krajského súdu Trenčín, spisová značka 27Co/5/2017.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, úverovou zmluvou a všeobecnými
obchodnýmipodmienkami,oznámenímopostúpenípohľadávky,pokusomozmier,Zmluvouopostúpení
pohľadávky, spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

7. Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli Zmluvu o splátkovom úvere č. 5039462096 dňa
5.3.2013, podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Podľa čl. I. predmetom zmluvy bolo poskytnutie
splátkového úveru bankou dlžníkovi podľa podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Výška úveru
predstavovala 2.200,-Eur, úrok z omeškania vo výške 5 %, ročná percentuálna miera nákladov 24,99,

priemerná RPMN vo výške 19,59 %, výška splátky 62,60 Eur mesačne, splatnosť prvej splátky 1.5.2013
a poslednej splátky 1.4.2018, pri celkovej výške úveru 3.740,27 Eur.

8. Z listín predložených žalobcom vyplýva, že právny predchodca žalobcu listom zo dňa 9.9.2015 (č.l.
39) vyzval žalovanú na úhradu úveru do 15 dní od doručenia výzvy. Podľa priloženej kópie zásielky,

si žalovaná zásielku neprevzala v odbernej lehote a právnemu predchodcovi žalobcu sa vrátila dňa
2.10.2015 (č.l. 39-40). Následne listom zo dňa 30.9.2015 (č.l. 38), doručeným žalovanej dňa 7.10.2015,
oznámil právny predchodca žalobcu žalovanej mimoriadnu splatnosť úveru k 29.9.2015 a zároveň ju
vyzval na úhradu sumy 2.954,36 Eur do 15 dní.

9. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1237/2015/CE zo dňa 23.10.2015 (č.l. 31 a nasl.) postúpila SLSP
(postupca) svoju pohľadávku voči žalovanej žalobcovi.

10. Z Prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok (č.l. 37) mal súd zistené, že ku dňu 23.10.2015
pohľadávka právneho predchodcu žalobcu voči žalovanej predstavovala sumu 2.990,07 EUR, z toho

istina 2.200,- EUR, riadny úrok vo výške 734,86 EUR, úrok z omeškania 55,21 EUR a poplatkov vo
výške 0,- EUR. Z prílohy vyplýva dátum poslednej úhrady žalovanej 25.5.2015 vo výške 60,- Eur.

11. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 30.10.2015 (č.l. 30) Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanej
oznámila,žepohľadávkazozmluvyosplátkovomúverebolapostúpenážalobcoviažeuvedenýzáväzok

je možné od okamihu tohto oznámenia uhradiť výlučne plnením postupníkovi. Žalobca zároveň doložil
kópiu podacieho hárku, ktorým preukázal doručovanie oznámenia žalovanej.12. Listom zo dňa 24.11.2016 - pokus o zmier - (č.l. 41) vyzval právny zástupca žalobcu žalovanú na
zaplatenie sumy 2.990,07 Eur pozostávajúcej z neuhradeného úveru vo výške 2.200,- Eur, zákonného/
zmluvného úroku vo výške 0,30 Eur, riadneho úroku vo výške 734,86 Eur, úroku z omeškania vo výške

19,50 Eur, zmluvného úroku 35,71 Eur.

13. Podaním doručeným súdu 5.4.2018 (č.L. 75 a nasledovne) žalobca špecifikoval žalobu, doložil
prehľad transakcii na úverovom účte žalovanej. Vo vyjadrení žalobca uviedol, že žalovaná suma
predstavuje sumu vo výške 2.990,07 Eur, pričom pozostáva z istiny vo výške 2.200,- Eur, riadneho úroku

vo výške 734,86 Eur a úroku z omeškania vo výške 55,21 Eur. Žalovaná z poskytnutého úveru uhradila
sumu vo výške 610,- Eur, pričom táto suma bola započítaná na istinu vo výške 0,- Eur, na riadny úrok vo
výške385,65Eur,napoplatkyvovýške162,97Euranaúrokzomeškaniavovýške61,38Eur.Vzhľadom
na uvedené skutočnosti žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaná zaplatiť mu sumu 2.990,07 Eur s
úrokom z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 2.200,- Eur od 24.10.2015 do zaplatenia. K uvedenému
vyjadreniu priložil platobnú históriu žalovanej s vysvetlivkami k jednotlivým položkám.

14.Podľa§52ods.1Občianskehozákonníka(ďalejiba„OZ“)účinnéhovčaseuzavretiaúverovejzmluvy
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného

návrhu na uzavretie zmluvy.

15. Podľa § 52 ods. 2 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konáv
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 52 ods. 3 cit. OZ spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").

18. Podľa § 53 ods. 3 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa.

19. Podľa § 53 ods. 4 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

20. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

21. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohl'adávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva

s ňou spojené.

23. Podľa § 92 ods. 8 zákona Č. 483/2001 Z. z. o bankách ( ďalej len "zákon o bankách") účinného v
čase postúpenia dlhu, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného

záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej
banky svoju pohľadávku, zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej
osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávkyuhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri

postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

24. Pred vyhodnotením oprávnenosti uplatneného práva sa súd prednostne zaoberal tým, či žalobca
je vôbec aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanej na
základe predmetnej zmluvy o úvere. V súlade s vykonaným dokazovaním a v zmysle citovaných
ustanovení zákonov, súd v konaní nemal preukázané, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky
uplatnenej v predmetnom konaní, ku ktorému malo dôjsť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok

uzavretej dňa 23.10.2015 medzi žalobcom a jeho právnym predchodcom, Slovenskou sporiteľňou, a.s..

25. V prípade pohľadávky banky (ako to bolo aj v tomto prípade) je spôsobilým predmetom postúpenia
v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je splatná (dospelé
splátky) a len za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky na plnenie potom, čo bol klient

banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými
predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.
TietopodmienkypostúpeniastanovujepriamoZákonobankách,aajkebybolizákonodarcomstanovené
zaúčelomochranybankovéhotajomstva,ideozákonnépodmienkypostúpeniapohľadávky,priporušení
ktorých právny úkon postúpenia pohľadávky porušuje zákon, a je preto podľa § 39 OZ neplatný. V

danej veci žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal splnenie podmienok § 92 ods.
8 Zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky. V posudzovanej právnej veci vyzval právny
predchodca žalobcu listom zo dňa 9.9.2015 žalovanú na úhradu úveru do 15 dní od doručenia výzvy.
Podľa priloženej kópie zásielky, si žalovaná zásielku neprevzala v odbernej lehote a SLSP sa vrátila
dňa 2.10.2015. Následne listom zo dňa 30.9.2015 doručeným žalovanej dňa 7.10.2015 oznámil právny

predchodca žalobcu žalovanej mimoriadnu splatnosť úveru k 29.9.2015 a zároveň ju vyzval na úhradu
sumy 2.954,36 Eur do 15 dní. Následne postúpil právny predchodca žalobcu, t.j. Slovenská sporiteľňa,
a.s. pohľadávku žalobcovi Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1237/2015/CE zo dňa 23.10.2015. Z
uvedeného je zrejmé, že neuplynula lehota 90 dní od výzvy banky na uhradenie dlžnej sumy žalovanou.
Nazákladeuvedenéhosomdospelakzáveru,žežalobcavkonaníneuniesoldôkaznébremenoohľadom

preukázania aktívnej vecnej legitimácie domáhať sa v konaní zaplatenia predmetnej pohľadávky.

26. Pre úplnosť súd poukazuje na to, že doba omeškania po dobu 90 dní je naviazaná na výzvu, keďže
v zákone sa priamo uvádza: „ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky je
klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní“, čo znamená, že klient musí byť i vyzvaný

a napriek tomu, že na základe tejto výzvy vie o svojom peňažnom záväzku, s jeho úhradou je v omeškaní
po dobu dlhšiu ako 90 dní. Podľa tretej vety ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, banka môže
postúpiť peňažný záväzok svojho klienta (dlžníka) na iný subjekt (i nebankový) aj vtedy, keď dlžník
(klient) síce uhradil banke ešte pred postúpením pohľadávky omeškaný záväzok, na úhradu ktorého
bol vyzvaný, avšak súčet všetkých omeškaní klienta (t. j. omeškaní po tom, čo bol klient vyzvaný) so

splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky,
presiahol jeden rok. Ani tvrdenie žalobcu, že v prílohe č. 1 k zmluve o postúpení je uvedené, že žalovaná
bola ku dňu postúpenia pohľadávky 23.10.2015 v omeškaní 627 dní neobstojí, nakoľko práve z uvedenej
prílohy č.1 (na č.l. 37) vyplýva, že posledná úhrada bola vykonaná dňa 25.5.2015 v sume 60,- Eur. Preto
nie je možné ani vychádzať z obsahu druhej vety § 92 ods. 8 zákona o bankách. Ustanovenie § 92 ods.

8 zákona o bankách je potrebné vykladať v logickej nadväznosti jednotlivých viet v tomto ustanovení.
Splnenie podmienok ohľadom zaslania výzvy a preukázania dĺžky omeškania je vždy nevyhnutné pre
to, aby bolo možné úkon postúpenia pohľadávky hodnotiť, ako úkon platný. Tretia veta, t. j. veta za
bodkočiarkou v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách výnimku z povinnosti banky splniť podmienky
v zmysle prvej vety tohto ustanovenia nezakladá. Napriek tomu, že v zmysle ustanovenia § 89 ods.

1 veta tretia zákona o bankách, banka alebo pobočka zahraničnej banky so svojím klientom si môžu
zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to
zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od
nich nemožno odchýliť, takáto zmluva musí mať formu a podobu vyžadovanú zákonom alebo dohodouúčastníkov, pričom banka a pobočka zahraničnej banky zodpovedá za jej preukázateľné vyhotovenie v
listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, najneskôr pri uzavretí obchodu a za jej uchovávanie
a ochranu podľa § 42 ods. 1. V tejto súvislosti súd preskúmal aj bod 19.16. Všeobecných obchodných

podmienok, podľa ktorého: „klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť
akékoľvek svoje pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo
nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka
vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo nie, voči klientovi na tretiu
osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje

pohľadávky voči banke alebo preniesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim
súhlasom banky“. Podľa súdu ak dojednanie v bode 19.16. Všeobecných obchodných podmienok o
postúpení pohľadávky vylučuje možnosť dlžníka postúpiť svoje pohľadávky voči banke bez ohľadu na
právny vzťah na tretiu osobu, bez súhlasu banky a na druhej strane si banka vymedzuje oprávnenie
postúpiť akúkoľvek svoju pohľadávku na tretiu osobu aj bez súhlasu dlžníka, ide o hrubý nepomer vo
vzájomných právach a povinnostiach, ktorý môže podstatne sťažiť uplatnenie nárokov dlžníka (klienta)

voči banke. Je zjavné, že práva dodávateľa a spotrebiteľa pri postúpení pohľadávok nie sú rovnaké,
resp. vo vzťahu k účastníkovi zmluvy - dlžníkovi, nie sú vyvážené. Dodávateľ (pôvodný veriteľ) pri
tomto dojednaní nedodržal zásadu čestnosti, lebo sebe priznal viac práv pri postúpení pohľadávky ako
spotrebiteľovi - žalovanému, a to bez akejkoľvek relevancie. Nie je totiž zrejmé, prečo by mal mať
dodávateľ právo postúpiť svoju pohľadávku voči spotrebiteľovi na tretie osoby bez všetkého, a prečo

by takéto právo mal mať spotrebiteľ len po predchádzajúcom písomnom súhlase dodávateľa (resp. nie
sú stanovené žiadne podmienky, podľa ktorých by veriteľ mohol súhlas s postúpením odoprieť). Tu
je zjavná nerovnováha práv účastníkov zmluvy o splátkovom úvere č. 5039462096 (súčasťou zmluvy
boli Všeobecné obchodné podmienky, vrátane bodu 19.16.). V podstate týmto spôsobom dodávateľ
Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo preniesť svoje záväzky voči nej na

tretiu osobu diskriminuje spotrebiteľa, ako slabšieho účastníka, ukracuje na jeho právach a to mať
rovnaké právo na postúpenie pohľadávky, ktorá mu potencionálne proti veriteľovi môže vzniknúť. Táto
podmienka, ako to už bolo uvedené, je spôsobilá obmedziť alebo neúmerne sťažiť možnosť spotrebiteľa
domáhať sa svojho práva. Uvedená zmluvná podmienka je pre rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1, §
39 Občianskeho zákonníka) neplatná, lebo porušuje práva spotrebiteľa (žalovaného). Takáto (neplatná)

zmluvná podmienka, obsiahnutá v predmetnej Zmluve o splátkovom úvere č. 5039462096, resp. v ich
neoddeliteľnej súčasti (Všeobecných obchodných podmienkach) následne tiež vyúsťuje do absolútnej
neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1237/2015/CE zo dňa 23.10.2015. Neplatnosť vyplýva
z nerovnováhy zmluvou (jej neoddeliteľnej súčasti) dohodnutej podmienky v bode 19.16. Pokiaľ by
takéto právo, aké vyplývalo pre banku, prislúchalo i žalovanému, skutková situácia by bola v takom

prípade vyhodnotená iným spôsobom (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.
k. 4Cdo277/2012). S poukazom na vyššie uvedené, pri posudzovaní uplatneného nároku nie je možné
aplikovať ustanovenie § 89 ods. 1 veta tretia zákona o bankách. Súd žalobu žalobcu preto zamietol z
dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu.

27.Aktívnouvecnoulegitimáciousarozumietakéhmotnoprávnepostavenie,zktoréhovyplývažalobcovi
ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu,
alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou
súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/205/2009). Preto

nepostačuje, aby žalobca v súdnom konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukázal len oznámením
postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi; je potrebné preukázanie platného postúpenia pohľadávky.
Podľa § 526 ods. 2 OZ, ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá právo požadovať
preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky. To však platí len vo vzťahu k dlžníkovi, teda
presnejšie vo vzťahu medzi účastníkmi zmluvy o postúpení pohľadávky na jednej strane a dlžníkom na

strane druhej, nie vo vzťahu k súdu.

28. Podľa § 525 ods. 1 OZ: Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa
alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť
postihnutá výkonom rozhodnutia.

29. Podľa § 525 ods. 2 OZ: Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo
dohode s dlžníkom.30. Podľa§526ods.1 OZpostúpeniepohľadávkyjepovinnýpostupcabezzbytočnéhoodkladuoznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

31. Podľa§526ods.2OZakpostúpeniepohľadávkyoznámidlžníkovipostupca,niejedlžníkoprávnený
sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

32. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách, môže banka

postúpiť svoje pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých vyššie uvedených podmienok, ktorých
splnenie však súd v danom konaní preukázané nemal. Postúpenie pohľadávky v danom prípade tak
bolo v priamom rozpore s ustanovením § 525 ods. 1 OZ. Účelom uvedeného ustanovenia je totiž
okrem iného aj ochrana dlžníka pred tým, aby jeho dlh v prípadoch uvedených v cit. Ustanovení
zákona prešiel na inú osobu z pôvodného veriteľa, voči ktorému pôvodne vznikol. Kým teda v iných
prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky

tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie
podľa § 526 ods. 2 OZ účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v § 525 OZ, ani
prípadné oznámenie postupcu v zmysle § 526 OZ, nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je
povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení.

33. Z uvedeného teda vyplýva absolútna neplatnosť postúpenia, pričom postupník v súdnom konaní, v
ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, je povinný tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej
legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupník, ktorému bola
pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením
pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku, pričom musí preukázať,

že klient si výzvu aj prevzal, a zároveň že klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením
svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej
legitimácie postupníka. Žalobca v konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali splnenie
vyššie uvedených podmienok, ktoré vyžaduje zákon o bankách v súvislosti s postúpením pohľadávky,
pričom zákon vyžaduje na ich splnenie písomnú formu.

34. Pre úplnosť súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že počas trvania úverového vzťahu je banka (v
tomto prípade SLSP) držiteľom bankového povolenia, a teda vzťahuje sa, tak, ako už bolo vyššie
uvedené, na ňu zákon o bankách, ktorý je lex specialis vo vzťahu k OZ. Ako už bolo vyššie uvedené, pre
platné postúpenie pohľadávky zo strany banky, ako postupcu, musia byť splnené okrem všeobecných

podmienok ust. § 524 OZ aj podmienky uvedené práve v citovanom ust. § 92 ods. 8 zákon o bankách.
Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že predmetom postúpenia z banky na „nebankovku'' môžu
byť len splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti a zároveň musí byť
splnená aj podmienka, že banka písomne vyzve svojho klienta na úhradu peňažného záväzku s tým,
že je v omeškaní nepretržite 90 dní. Pokiaľ by došlo k výkladu, že banka je oprávnená postúpiť celý

úver po uplynutí 90 dní omeškania dlžníka, musel by súd dospieť k záveru, že banka môže postúpiť
úverovévzťahybežneuzatváranénaakýkoľveksubjekt,tedaajnanebankovku,čojevrozporesúčelom
zákona o bankách a viedlo by to k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, ktorý vstúpil do zmluvného vzťahu
s bankou, ktorej činnosť podlieha dozoru NBS a stal by sa dlžníkom nebanky.

35. Na základe vyššie uvedených zistení dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o
platnom postúpení pohľadávky z postupcu na žalobcu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, a preto
postúpenie pohľadávky na žalobcu nebolo v súlade s citovaným zákonným ustanovením, čoho právnym
následkom je neplatnosť postúpenia pre jeho rozpor so zákonom (§ 39 OZ). Žalobca teda nepreukázal,
ževstúpildoprávpôvodnéhoveriteľa-banky,nemápretoaktívnuvecnúlegitimáciuuplatňovaťvsúdnom

konaní právo na plnenie zo záväzkovo-právneho vzťahu založeného Zmluvy o splátkovom úvere č.
5039462096 zo dňa 5.3.2013, ktorú uzavrela žalovaná so SLSP, právnym predchodcom žalobcu.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

37.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ) ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

40. O trovách konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1, 2 CSP tak, že žalovaná ako v celom rozsahu úspešná strana sporu by mala nárok na náhradu trov
konania. Nakoľko však žalovaná náhradu trov konania nežiadala a v konaní jej preukázateľne žiadne

trovy nevznikli, súd žalovannej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,

že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.