Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 10, 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 19C/77/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8703899900
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Kollárová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8703899900.50

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou Mgr. Ninou Kollárovou v právnej veci žalobkyne Ľ. A., Z..

XX.XX.XXXX, B. K. XX, V. Q., štátny občan SR, zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. SIDOR, s.
r. o., Zdravotnícka 4373/6, Poprad proti žalovanému L. U., Z.. XX.XX.XXXX, B. K. XX, V.Ý. Q., štátny
občan SR, zastúpenému JUDr. Tatiana Pribylincová, advokátka, Okružná 789/16, Poprad, o určenie
vlastníckeho práva s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností a to rodinného domu súp.
č. XX postaveného na parcele č. XXX/X a pozemku parcely č. XXX/X - zastavané plochy o výmere 63
m2, zapísaných na LV č. XXX, k. ú. V. Q. v podiele 1 z celku.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 24.03.2003 žiadala, aby súd určil, že je podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľností rodinného domu č. XX postaveného na parcele č. XXX/X T. X. X. Č..
XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 63 m2, zapísaných na LV č. XXX, A.. Ú.. V. Q. v podiele
1 k celku a žiadala náhradu trov konania.

2. Svoj nárok odôvodnila tým, že je podielovou spoluvlastníčkou v 1 nehnuteľnosti rodinného domu
č. XX a pozemkov parcely č. XXX - zastavaná plocha o výmere 456 m2, parcely č. XXX - záhrada
o výmere 451 m2 a parcely č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 49 m2, ktoré nadobudla titulom
dedenia po nebohom otcovi F. X. na základe rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Poprade pod
č. D 454/77 zo dňa 30.6.1977 ku dňu smrti poručiteľa, ktorý zomrel dňa X.X.XXXX. V dedičskom konaní
uzavreli dohodu dedičia súrodenci Ľ. A., V. U., V. X.Ť.. Príslušenstvom dedených nehnuteľností bola
aj hospodárska budova, ktorú bez súhlasu žalobkyne žalovaná prestavala na rodinný dom č. XX a

na základe osvedčenia o vydržaní zo dňa 30.6.1996 N 587/96 požiadala o zápis tejto stavby a časti
pozemkov parcely č. XXX o výmere 45 m2 a parcely č. XXX/X o výmere 18 m2, spolu o výmere 63
m2, do evidencie katastra nehnuteľností záznamom, ktoré sú zapísané na LV č. XXX ako rodinný
dom súpisné č. XX a pozemok parcely č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 63 m2. Prestavbou
pôvodnej hospodárskej budovy vlastnícke právo žalobkyne, resp. jej právnych predchodcov v rozsahu
ich spoluvlastníckeho podielu nezaniklo a žalovaná 1 by mohla prípadne voči žalobkyni uplatňovať
iba nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, titulom zhodnotenia jej spoluvlastníckeho podielu,

pretože pri prestavbe pôvodnej stavby nebolo medzi vtedajšími vlastníkmi a žalovanou dohodnuté niečo
iné. Žalovaná nesplnila podmienky vydržania predpokladané ustanovením § 134 a 130 Občianskeho
zákonníka (ďalej len OZ) tým, že jej chýbala dobromyseľnosť vstupu do držby. Nemala žiadny legálny a
objektívny dôvod vstupu do držby, keď po celú dobu vedela, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkouhospodárskej budovy. Naviac v súlade s rozhodnutím bývalého Štátneho notárstva v Poprade sp. zn. D
454/77 žalobkyňa vyplatila žalovanej 1 náhradu jej dedičského podielu a to aj za stavbu hospodárskej
budovy v celkovej výške 10.663,- Kčs v zmysle dohody dedičov. V rokoch 1985 - 1986 prebiehalo na

Okresnom súde v Poprade konanie o vypratanie nehnuteľnosti, pôvodnej hospodárskej budovy, pričom
súd túto žalobu zamietol z dôvodu, že žalovaná užívala túto nehnuteľnosť so súhlasom spoluvlastníčky,
teda ich matky, už nebohej F. X.. Krajský súd ako odvolací súd vyslovil právny názor, že spoluvlastnícke
právo žalobkyne v jednej polovici k tejto nehnuteľnosti je nepochybné. Z uvedených skutočností vyplýva,
že žalovaná nemohla nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním pre nesplnenie zákonných podmienok z

dôvodu, že držba žalovanej nebola oprávnená. Svoj naliehavý právny záujem na určenie vlastníckeho
práva k spoluvlastníckemu podielu nehnuteľností odôvodnila tak, že predmetné sporné nehnuteľnosti sú
zapísané v katastri nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej 1, hoci podielovou spoluvlastníčkou v jednej
polovici, a to titulom dedenia, je žalobkyňa.

3. Pôvodne žalovaná 1 (V. U.) v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že má eminentný záujem na

vyriešení predmetného sporu. Predložila súdu kópiu notárskej zápisnice, ktorá podľa jej vyjadrenia
nebola spísaná svojvoľne, ale na základe rozsudku Okresného súdu v Poprade a potvrdzujúceho
rozsudku Krajského súdu v Košiciach. Nevie si predstaviť, že čaká 8 rokov na to, aby mohla spolu s
bratom užívať vlastnícke práva zdedeného majetku, ktorý paradoxne užíva ich vydedená sestra Ľ. A.
a nielen to, ale ešte siaha aj na jej vlastnícke práva rodinného domu, o ktorý už prehrala súdny spor

v roku 1986. Z celého jej vychádza, že jej vlastne nejde o nejaké víťazstvo spravodlivosti, ale len o
časové prieťahy, ktoré jednoznačne hrajú v jej prospech, nakoľko bezplatne užíva ich zdedený majetok.
So žalobkyňou všetky pokusy dohodnúť sa boli márne, sústavne sa prekrúcajú skutočnosti, klame a
nemá žiadny zmysel s ňou robiť ďalšie dohody, lebo je to len strata času, nakoľko vzápätí aj svoje vlastné
návrhy poprie.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, výsluchom svedkov a znalca Ing. Jozefa
Záhradníka, prednesmi právnych zástupcov sporových strán, oboznámením s listinnými dôkazmi -
dedičským spisom sp. zn. D 454/1977, dedičským spisom sp. zn. D 456/1995, pripojeným
spisom 7C/1164/1985, listom vlastníctva č. XXX, listom vlastníctva č. XXX, darovacou zmluvou zo

dňa 7.4.2004, osvedčením o vydržaní N 587/1996 zo dňa 30.8.1996, potvrdením Obecného úradu V.
Q. zo dňa 19.4.2000, prehlásením Obecného úradu V. Q. zo dňa 15.5.2000, s geometrickým plánom
č. 30263247-71/96, fotodokumentáciou, znaleckým posudkom č. 164/2013 zo dňa 24.06.2013 ako aj
ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise.

5.Napojednávanídňa16.3.2004(čl.28)žalobkyňauviedla,žezlistuvlastníctvazistila,žemázastavanú
plochu pod domom, pozemok a menšiu záhradu o výmere 63 m2. Uviedla, že po otcovi F. X., ktorý
zomrel v roku 1964, zdedila polovicu nehnuteľného majetku a tým aj pôvodnú hospodársku budovu
s pozemkom a polovicu rodinného domu č. XX. Žalobkyňa pôvodne žalovanú 1 mala vyplatiť nielen
z polovice rodinného domu súpisné číslo XX, ale aj z pozemku a hospodárskej budovy. Chýbajúcu

výmeru 63 m2 zistila, keď bola po kolaudačné rozhodnutie a komisia na obnovu evidencie pozemkov
vo V. Q. spracovávala podklady. Vtedy zistila, že došlo k zmene výmery a teda že prišla o pozemok
a hospodársku budovu. V roku 1977 na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v dedičskom konaní
vyplatila sestru aj brata sumou 10.663,- Kčs z rodinného domu, ako aj hospodárskej budovy. V roku
1974 začala s manželom prestavovať hospodársku budovu tak, že najprv prerobili letnú kuchyňu a kúpili

okná, cement, heraklit, dosky s tým, že jej manžel si prístavbu robil sám. V roku 1976, keď nebohý L.
U., manžel žalovanej 1 odišiel do Českej republiky, prišla zo Q. Q. do V. Q. s tým, že jej matka povolila
pokračovať v prestavbe hospodárskej budovy. Túto prestavbu hospodárskej budovy žalovaná dokončila
sama za pomoci všetkých. Uviedla, že pri prejednaní dedičstva po nebohom otcovi nikto nenamietal,
že došlo k zmene charakteru stavby a že už v tom čase nešlo o pôvodnú hospodársku budovu, ale už

rodinný dom č. XX. V dedičskom konaní po matke, ktorá zomrela XX.XX.XXXX, nezdedila nič, pretože
mama ju vydedila, čiže má po otcovi celú polovičku na neho pripadajúcu, teda patrí jej polovica všetkých
budov ako aj pozemku.
Na pojednávaní dňa 6.4.2006 (čl. 102) ďalej uviedla, že hospodársku budovu pôvodne žalovaní len
pristavovali, lebo bola murovaná, neurobili žiadne základy, len na prednej a zadnej bráne tej kôlni. Túto

budovu začal prerábať jej manžel, kde nakúpil aj materiál, je tam dodnes okno v spálni, prerábali dlažbu,
je tam drevo. Potom, keď sestra nežila so svojím mužom a prišla aj s deťmi do V. Q., v tom čase ešte žila
mama,manželžalobkynejejpomáhalprerábaťzadnúhospodárskubudovu.Potomsavrátiljejexmanžel
L. U., t. č. nebohý a pristavovali ďalej. Ku bývalej hospodárskej budove pristavili verandu, kuchyňu,kôlňu. Manžel žalobkyne musel pôvodne žalovanej 1 pomáhať, nakoľko jej manžel bol nezamestnaný.
Preto žiada, aby jej bola vrátená tá budova aspoň na papieri, keď oni sa chcú nasťahovať do domu
súp. č. XX, ktorého je spoluvlastníčkou v polovici, tým pádom žiada, aby mohla užívať dom vzadu č. XX

postavený z hospodárskej budovy, nakoľko si ona dom tiež prerábala sama. Sestra tam nemala, keď
prerábala, žiadny nárok, nebola vlastníkom. Cíti sa byť spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností a
myslí si, že ňou je, pretože v roku 1995 sa dal urobiť list vlastníctva, ktorý bol bez tiarch a vlastníkom
z polovice bola ona a z polovice mama.
Na pojednávaní dňa 16.10.2006 (čl. 138) žalobkyňa zhrnula, že v roku 1977 zdedila pozostalosť po

neb. otcovi F. X. a to domový majetok súp. č. X, k. ú. V. Q. a pozemky parc. č. XXX, XXX na LV č.
XXX a to na základe dohody dedičov s povinnosťou vyplatiť súrodencov X. T. U.. Domový majetok tvoril
rodinný dom, hospodárska budova a pozemky č. XXX - zastavaná plocha a č. XXX - záhrada. Nakoľko
súrodenci dedičstvo a nehnuteľnosť odmietli a chceli finančné vysporiadanie, každého zo súrodencov
vyplatila sumou určenou odhadcom. Hospodárska budova bola sčasti prestavaná ňou a jej manželom
F. A. a neskôr jej sestrou, ktorá sa do tejto stavby nasťahovala. Na základe potvrdenia zo dňa 19.4.2000

U.Š. si nechala hospodársku budovu zapísať na seba ako rodinný dom súp. č. XX a to v celosti, hoci
vedela, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou v polovici a že jej spoluvlastnícky podiel iba užíva,
lebo z jednej polovice na základe dedičského rozhodnutia po otcovi je vyplatená. Týmto konaním pani
U. uviedla do omylu pracovníkov Správy katastra V. X., keď požiadala o zápis hospodárskej budovy v
celosti na seba a ukrátila ju tým na vlastníckom práve. V minulosti neurobila vo vzťahu k svojej sestre U.

žiadny ani neformálny prevod časti uvedených parciel a údaje, ktoré uviedla sestra v notárskej zápisnici,
sú nepravdivé. Pozemok č. XXX/X si nechala zapísať na LV č. XXX A.. Ú.. V. Q.. V. U. potom vyššie
uvedené časti a to pôvodnú hospodársku budovu č. XX a pozemok č. XXX/X prepísala na svojho syna z
druhého manželstva L. U.. Žalobkyňa teda bola ukrátená o spoluvlastnícky podiel v jednej polovici, preto
žiada, aby jej bol pozemok vrátený tak, ako ho zdedila, takisto aj budova, ktorú z polovice vyplatila.

6. Pôvodne žalovaná 1 na pojednávaní (č.l.29) uviedla, že do dedičstva v roku 1977 po nebohom
otcovi F. X. nebola vzatá do úvahy pôvodná hospodárska budova, v tom čase prestavaná na rodinný
dom č. XX, a teda nedošlo k ohodnoteniu prestavanej hospodárskej budovy do dedičstva. Tvrdila, že
žalobkyňa vyplatila z podielu po nebohom otcovi ju a ich brata po 10.000,- Kčs z rodinného domu č.

XX, ktorý postavili ich rodičia, ale nie z pôvodnej hospodárskej budovy. Dedičské konanie prebiehalo
až po trinástich rokoch po otcovej smrti. Pôvodnú hospodársku budovu prestavala na rodinný dom
so súhlasom matky, keď ešte nebolo prejednané dedičstvo po nebohom otcovi. Dôvodom dlhodobého
prejednania dedičského konania bol dlh nebohého otca F. X.. Až po vyrovnaní jeho dlhu došlo k
prejednaniu dedičstva. Dôvodom takejto situácie bolo, aby dedičia nededili pasíva po poručiteľovi. O

tom, že rodinný dom č. XX prestavaný z hospodárskej budovy nemal byť jej, sa dozvedela v roku 1984
keď chcela urobiť kúrenie. Keďže mala problémy zrealizovať a zapísať svoje vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam na katastri, pretože obec jej napísala, že je len užívateľkou vlastného rodinného domu
č. XX a potrebovala prihlásenie k pobytu, zrealizovala svoje vlastnícke právo na základe osvedčenia o
vydržaní na notárskom úrade JUDr. Čabru. Dala vyhotoviť geometrický plán D.. X. U. č. 30263247-71/96.

Bola presvedčená o tom, že v súdnom spore vedenom na tunajšom súde sp. zn. 7C/1164/85 vyhrala.
Vyjadrilasa,ženapredmetnýsúdnysporaostatnésúdnesporyvedenésosestrouužnemásíl,keďžejej
zdravotný stav je zlý. Z toho dôvodu darovala svojmu synovi L. U. sporné nehnuteľnosti. V roku 1974 sa
nasťahovali do hospodárskej budovy, ktorú staval ešte jej otec. Nevedela uviesť prečo by nemal byť do
dedičského konania po otcovi zahrnutý rodinný dom č. XX. Uviedla, že stavebné povolenie k prestavbe

hospodárskej budovy na rodinný dom nebolo potrebné. Obecný úrad to odôvodnil tým, že išlo o stavbu
pod strechou a preto nebolo potrebné stavebné povolenie.

7. Z výpovede svedka V. X. (čl. 32) vyplynulo, že po smrti otca sa na návrh matky F. X. začala prestavovať
maštaľ a stodola v zadnej časti dvora na ubytovanie pôvodne žalovanej 1, ktorá mala zlé podmienky v

Q. Q. na bývanie. Matka ho požiadala, aby pomohol s prestavaním hospodárskej budovy. Následne túto
zbúrali, v dôsledku čoho nezostali pôvodné múry maštale a likvidáciou stodoly sa získal materiál, ktorý
sa využil na prestavbu. Táto prestavba trvala asi dva roky. Tvrdil, že pri prestavbe hospodárskej budovy
na rodinný dom pomáhala aj žalobkyňa, keďže v tom čase boli vzťahy medzi súrodencami dobré. Keď
sa dostavala prvá časť hospodárskej budovy, pôvodne žalovaná 1 sa do nej presťahovala a potom sa

pokračovalo v druhej časti. Keď ich otec ešte žil, hovoril žalovanej, že si túto hospodársku budovu raz
prerobí a bude v nej bývať. V roku 1977 pri prejednaní dedičstva po nebohom otcovi bola hospodárska
budova prestavaná na rodinný dom č. XX. V dedičskom konaní bol vzatý do úvahy stav, ktorý bol pred
trinástimi rokmi po smrti otca, preto sa dedila pôvodná hospodárska budova, nie prestavaný rodinnýdom žalovanej. Takýto stav pri prejednaní dedičstva mal byť na požiadanie žalobkyne. Už v tom čase v
rodinnom dome bývala V.J. U. spolu so svojím manželom.

8. Pôvodne žalovaný 2 L. U., syn žalovanej 1 uviedol (čl. 104), že povolením vkladu do Správy katastra
X. dňa 26.4.2004 sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľnosti. Poukázal na skutočnosť, že hospodárska
budova bola zrušená. Stála na štyroch stĺpoch a museli sa stavať nové základy. Strecha na hospodárskej
budove bola kedysi škridlová a jeho otec, ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX strechu prerobil na plechovú a pri
prácach na tejto streche mu pomáhal. Čo sa týka prestavby z hospodárskej budovy na dom, žalobkyňa

sa na prestavbe nezúčastňovala. Kedy prestavba začala, nevie. V Q., keď začal chodiť do škôlky, mal
asi 5 rokov.
V odpovediach na otázky ďalej uviedol, že predný dom sa neprerábal. V odpovedi na ďalšiu otázku
však uviedol, že jeho mama a ujo X. sa zúčastňovali na menších prerábkach predného domu, napríklad
oprava strechy, klampiarčina, stavali sa priečky. Kto financoval prestavbu predného domu, nevie.
Prestavbu zadného domu financovala mama, ujo a niekedy aj babka pomáhala.

9. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 5.5.2006 (čl. 112) poukázala na výpovede
svedkov z konania 7C/1164/85 tunajšieho súdu. V tomto konaní však bola vypočutá jediná svedkyňa F.
X. (matka žalobkyne a pôvodne žalovanej ).

10. Na pojednávaní dňa 5.5.2006 (čl. 114) svedok F. A., manžel žalobkyne uviedol, že v roku 1972
sa oženil so žalobkyňou a presťahoval do V. Q.. Od roku 1974 začal sám rekonštruovať hospodársku
budovu, bývalú maštaľ a kurín, ktoré prerobil na letnú kuchyňu. Žalovaná v 1 rade žila so svojimi
deťmi a manželom v Q. Q.. Ten začal piť a požiadala ich, aby sa mohla vrátiť, že si chce opraviť
hospodársku budovu. Jej mama s tým súhlasila, pretože bola v takejto situácii a oni súhlasili tiež, pretože

jej chceli pomôcť. Súhlasil, že si hospodársku budovu prerobí s tým, že neskôr odíde a náklady, ktoré
do prerobenia investuje, jej uhradia. Tvrdil, že manuálne vypomáhal pri prestavbe hospodárskej budovy
žalovanej. Ďalšie prístavby na rodinnom dome si urobila bývalá žalovaná 1 sama za pomoci priateľov.
Tvrdil, že krov strechy je pôvodný a vymenila sa len krytina z pôvodnej škridlovej na krytinu plechovú.
V odpovediach na otázky uviedol, že nebola žiadna dohoda v tom smere, že predmetná hospodárska

budova po prestavbe bude vo výlučnom vlastníctve V. U.. Nedošlo k žiadnej deľbe ani prevodu pozemku
ani stavby. Pôvodná hospodárska budova bola po celom obvode vymurovaná, okrem vchodovej a
východovej brány, predmetná hospodárska budova bola teda murovaná, nebola spolovice drevená.
Keď sa prestavovala hospodárska budova, nezbúrala sa do základov. Nerobili sa žiadne konštrukčné
zásahy do podstatných konštrukčných prvkov stavby.

11. Svedkyňa B. R. pri výsluchu uviedla (čl. 115), že sú susedia. V roku 1973 sa presťahovala do Q.
a pamätá si, že v roku 1974 začali A. prerábať hospodársku budovu. Bola vtedy na materskej, tak to
videla. Videla tam pána A., ako to tam prerábal. V tom čase to bola murovaná hospodárska budova
s veľkými vstupnými a výstupnými bránami. Na pravej časti vymieňali okná, vo vnútri čo prerábali, to

nevidela. Jedno okno dali namiesto tých vrát a tým vlastne vznikol obytný dom.
V odpovediach na otázky svedkyňa uviedla, že táto prestavba bola ukončená asi o dva roky, v roku
1976. Pani A. a jej manžel bývali predtým v prednom dome. Myslela si, že to manžel pani A. prerába
preto, lebo bývali v tom čase na manzardkách, kde bolo veľmi chladno, malé priestory, tak si chceli tam
urobiť bývanie. Párkrát tam videla aj brata pani A., V.. Neskôr v roku 1980 pán U. tam menil krytinu,

nepamätá si, či mu niekto pomáhal. Okrem X. A. T. V. X. na prestavbe hospodárskej budovy nikoho
nevidela. Ľutovala susedu X. A., aké má zničené ruky zo stavby. Pani X. bola už invalidná dôchodkyňa,
bola dýchavičná a pri veľkej námahe nevládala. Prvá prestavba sa teda robila v rokoch 1974-1976 a
druhá časť prestavby v roku 1978. Prístavba vzadu, kotolňa, kuchyňa, to si robila už pani U., bolo to
neskôr, na začiatku deväťdesiatych rokov. Stavba pôvodná, keď odpočíta verandu a prístavbu vzadu,

tvorí pôdorys pôvodný. A. hovorili, že pani U. tam býva dočasne, lebo nemá kde ísť. O žiadnej dohode,
že tá hospodárska budova po prestavaní bude patriť V. U., vrátane pozemku pod ňou, nevie. Pôvodná
hospodárska budova bola celá murovaná, okrem vrát. Vráta tvorili jednu štvrtinu šírky stodoly, boli to
vráta, do ktorých vošiel voz.

12. Svedkyňa H. A. pri výsluchu uviedla (čl. 185), že je susedou pani A. T. X. U.. S X. A. je v priateľskom
vzťahu, vyrastali v susedstve spolu od detstva. Pozná aj X. U., tiež sa priatelili, pozná jej synov. Necíti
sa byť nejako zaujatá voči nikomu z nich, svojou výpoveďou nechce nikomu ublížiť. Keďže je suseda,
hoci už teraz býva na inej ulici od roku 1980, je to asi 500 metrov. Teda od roku 1980 nie je susedoupani A., ale do rodičovského domu chodieva každý deň, predtým k rodičom a teraz po smrti rodičov
vlastní a stará sa o rodičovský dom. Čiže je tam skoro každý deň. Čo sa týka hospodárskej budovy,
prestavanej na bývanie, ktorá sa nachádza v zadnej časti domového majetku, od detstva si pamätá, že

tam hospodárska budova stála, jedna časť bola murovaná, slúžila ako chliev alebo maštaľ. Druhá časť
bola murovaná z tehál obvodová stena, boli tam veľké vráta, až po strechu. Strecha bola šikmá, rovnako
boli aj dozadu veľké vráta, čiže sa dalo prejsť. Bola to taká šopa, slúžila na uskladnenie sena, strecha
bola šikmá. Pod strechou mali uložené seno rodičia pani A., K. X.. Začali tam potom prerábať, rodičia
sa už pominuli, Ľ. A. bývala v dome, ona si to upravovala, predtým aj jej mama, tak tú miestnosť, čo

mali ako chliev, prerábali, neslúžila ako chliev, ale mali tam potom krosná. Po tom, čo sa sestra pani A.
rozviedla, prišla domov, začala si to tam prerábať, najskôr sama pani V.. Oni vtedy V. so sestrou X. A.
vychádzali dobre, možno si tam aj spolu pomáhali. Ona sa do nich nestarala, sú to detaily, ktoré si už
nepamätá. Najskôr to spolu robili a neskôr si to V. sama prerábala, začala tam bývať, pristavila si tam
verandu zozadu. Svedkyňa vie, že to nebolo zbúrané, bolo to pristavané.
Na položené otázky svedkyňa odpovedala, že si nepamätá, kto pracoval na tej prístavbe. Pokiaľ ide o

susednú hospodársku budovu, ktorá je nalepená na hospodársku budovu, od začiatku slúžili ako dve
hospodárske budovy. Tá susedná hospodárska budova patrí P. R., teda starému pánovi R., ktorý už
zomrel, mohlo to byť asi v sedemdesiatych rokoch. Tá budova pána R. slúžila ako hospodárska budova,
ktorá je susediacou budovou budovy, ktorá je predmetom sporu. Svedkyňa si nepamätá, kedy bola
hospodárska budova prestavovaná, ona s manželom v sedemdesiatych rokoch stavali dom, takže oni

museli hospodársku budovu skôr prestavovať. Či bola vykonaná nejaká prístavba k tej hospodárskej
budove R., svedkyňa uviedla, že nevie, toho času je už prestavaná na bývanie, ale nebolo k nej nič
pristavané. Pamätá si, že keď ešte žila mama A., upravovali si tú miestnosť, kde mali krosná, dali si tam
nové dvere aj okno, predtým to nebolo. Nemá vedomosť o tom, že by pani A. niekedy spomínala, že
previedla vlastnícke právo k tejto hospodárskej budove na svojich súrodencov. Pokiaľ ide o dedičstvo po

ich rodičoch, vie, že vyplácala svojich súrodencov po smrti svojho otca v polovici. Počula o tom, že o túto
nehnuteľnosť v minulosti prebiehal spor, že tam mali nejaké spory, ale konkrétne sa o to nezaujímala.
Nemá vedomosť o tom, že v tomto spore žijúca F. X. vystupovala ako svedok. Nepamätá si, koľko
mala X. A. rokov, keď sa začalo s prestavbou tejto hospodárskej budovy. Rozpätie veku X. A., keď
začala prestavba sa dá určiť podľa toho, že jej sestra V. sa rozviedla a v tom období, keďže nemala

kde bývať, prišla ku svojej sestre, mame, spolu tam začali žiť a začalo sa to tam prerábať, ale svedkyňa
sa do toho nestarala. Pani A. už bola vydatá, mala aj deti. Nepamätá si, v ktorom roku bola výstavba
hospodárskej budovy ukončená. Pôvodné obvodové múry hospodárskej budovy stoja, len je pristavená
veranda spredu a zozadu je tam pristavaná kuchyňa.

13. Svedok C. Q. pri výsluchu uviedol (čl. 187), že čo sa týka predmetu sporu, o tomto vie len okrajovo.
V roku 2002 ukončil funkciu starostu. Bol na jednom šetrení priamo u A. na dvore, nevie, na čí podnet
to bolo, bol tam pozvaný. Riešil sa vtedy nejaký majetkový spor o nejaké ich pozemky. Boli tam nejakí
cudzí ľudia, pani A., jej sestra V., brat V. a asi tam bol aj pán A.. Vtedy sa to neukončilo, bolo to odročené
na ďalšie konanie, takže výsledok mu nebol známy. Nepamätá si konkrétne, o čo tam išlo.

Na položené otázky ohľadom stodoly, ktorá sa nachádza za rodinným domov a ktorá bola prestavaná
za domom, svedok odpovedal, že nevie, kto robil prestavbu. Pokiaľ ide o vydanie súpisného čísla, bolo
to nariadené zvrchu a vtedy museli evidovať každý objekt, ktorý bol postavený na podklade priznania
dane, čiže v rámci celej obce boli vytvorené komisie, ktoré robili súpis nehnuteľnosti. Požiadanie o
vydanie prehlásenia bolo na základe súpisu a požiadavky pani V. U.. Nepamätá si, či bolo vedené

nejaké stavebné konanie a vydané povolenie ohľadom tej stodoly. Nevie sa vyjadriť, kto bol vlastníkom
hospodárskej budovy prestavanej na bývanie, podrobnosti teraz nevie uviesť a ak by mal hovoriť o
nejakých vlastníckych právach, musel by sa pozrieť do dokumentácie.
K obsahu prehlásenia zo dňa 15.05.2000, v ktorom je uvedené, že obec V. Q. potvrdzuje, že V. U.
prehlásila pred obecným úradom, že je vlastníčkou rodinného domu súp. č. XX prestavaného zo stodoly

a že doklady o vlastníctve predloží a zabezpečí menovaná, svedok uviedol, že doklady im predložené
neboli, doklad bol vystavený na základe požiadaviek menovanej. Na otázku, či sa obec vyjadrovala k
vlastníctvu, svedok odpovedal, že ona prehlásila tak, ako je napísané. Podrobnosti užívania rodinného
domu prestavaného zo stodoly nepozná, pretože pred týmto konaním o miestnom šetrení, v ktorom roku
si nepamätá, tento objekt nenavštívil, ale bolo to za jeho funkčného obdobia v rokoch 1999 - 2002.

Pokiaľ ide o potvrdenie obce V. Q. zo dňa 19.4.2000, v ktorom je uvedené, že užívateľom rodinného
domu je V. U., nepamätá si na podrobnosti, nevie uviesť, z čoho vychádzali pri vystavovaní tohto
potvrdenia. Požiadavka na pridelenie súpisného čísla bola zo strany V., nepamätá si, na základe čoho
zistil tú skutočnosť, že užívateľkou domu je osoba uvedená v potvrdení, teda V. U.. Nevie o tom, že tietodoklady potvrdenia boli predložené Správe katastra X. na zápis vlastníckeho práva k rodinnému domu
č. XX v celosti pre V. U..
K otázke, či obec V. Q. dávala vyjadrenie k vydaniu osvedčenia o nadobudnutí vlastníckeho práva,

vydržaniu pozemku parc. č. XXX/X o výmere 63 m2 sa svedok vyjadriť nevedel, pretože v roku 1996
ešte nebol starostom vo V.A. Q. a pracoval mimo obce. Vo V. Q. žije od roku 1950. Pred voľbami v
roku 1998 bol osem rokov zástupcom starostu a predtým bol predsedom národného výboru do roku
1990, dve volebné obdobia, čiže osem rokov, t. j. od roku 1982 do roku 1990 bol predsedom bývalého
miestneho národného výboru, pracoval ako úväzkový predseda miestneho národného výboru a plnú

funkciu vykonávala tajomníčka, on len prišiel a popodpisoval korešpondenciu. Nepamätá si spor z
roku 1985, vtedy robil na H. ako referent pre celý okres a keď bolo nutné, tak išiel na národný výbor,
pričom plnú funkciu zastávala tajomníčka a riešila tieto veci. Bola ňou pani V. A.. Evidenciu ohľadom
nehnuteľnosti v obci na obecnom úrade a predtým na miestnom národnom výbore viedla tajomníčka V.
A. a to už pred jeho nastúpením do funkcie predsedu v roku 1982.

14. Rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 19C/77/2003 - 336 zo dňa 07.10.2011 bola žaloba
zamietnutá, konanie voči pôvodne žalovanej 1 zastavené (v dôsledku späťvzatia žaloby) s tým, že o
trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.
Súd sa zaoberal otázkou, či bola žalovaná v 1.rade dobromyseľná pri spracovaní hospodárskej budovy
narodinnýčomč.XX.DňaX.X.XXXXzomrelotecžalobkyneažalovanejv1.rade.Dedičskékonaniebolo

začaté až v roku 1977, teda 13 rokov po smrti poručiteľa. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané
výpoveďami žalovanej v 1.rade, nebohého manžela L. U., nebohej matky F. X.Ť., brata žalobkyne, a
predovšetkým zo správy Mestského národného výboru V. K. - Q. Q., že žalovaná si zrušila žiadosť na byt
v roku 1974. Je teda nesporné, že v roku 1974, kedy sa vrátila žalovaná v 1.rade zo Q. Q. L. V. Q. začala
prestavovať hospodársku budovu na rodinný dom so svojím manželom, nebohým L. U., so súhlasom

vtedy jedinej spoluvlastníčky v 1/2, matky žalovanej v 1.rade. V čase od smrti otca do začatia dedičského
konania boli potenciálnymi dedičmi v prvej dedičskej skupine všetky jeho deti a manželka, teda aj
žalovanáv1.rade.Včase prestavbyhospodárskejbudovybolirodinnévzťahymedzisúrodencamiveľmi
dobré. Ako to vyplynulo z výpovedí, žalobkyňa so svojím manželom v tom čase chceli pomôcť žalovanej
v 1.rade, pomáhali jej pri prvotných prácach a súhlasili, aby si prestavala hospodársku budovu. Keďže

v rokoch 1974 - 1975 žalovaná v 1.rade začala s prestavbou hospodárskej budovy, bolo irelevantné,
či žalobkyňa dala súhlas na prestavbu tejto nehnuteľnosti. V tomto čase boli potenciálnymi dedičmi po
nebohom otcovi všetci traja súrodenci. Žalobkyňa si rozporovala vo výpovediach o tom, že nevedela,
či matka dala súhlas na prestavbu, keďže v konaní 7C/1164/1985 na pojednávaní dňa 7.3.1986, na
ktorom bola osobne prítomná matka vypovedala „je pravdou, že V.J. U. za môjho súhlasu prestavala

hospodársku budovu a z pôvodnej maštale nechali iba základy, oporné piliere a strechu si urobili novú,
lebo tá sa rozpadla“. Potvrdila tiež, že v čase prejednania dedičského konania po manželovi žalovaná v
1.rade v rodinnom dome bývala a prerobila si celú nehnuteľnosť. Sama žalobkyňa na tomto pojednávaní
uviedla, že v čase keď sa začalo s prestavbou, nebola spoluvlastníčkou, a teda nemohla nič namietať.
Žalovaná v 1.rade uviedla, že v rámci dedičského konania ju žalobkyňa vyplatila len za časť rodinného

domu po rodičoch, ktorého sa vzdala ako dedička po otcovi. Už nebohý manžel žalovanej v 1.rade
uviedol, že v čase dedičského konania v roku 1975 - 1976 bola prestavba dokončená. V predmetom
konaní bolo zistené, že medzi súrodencami nebola uzavretá žiadna dohoda o spoločnej prestavbe
hospodárskej budovy, čo potvrdila žalobkyňa, žalovaná v 1.rade, ich brat a manžel žalobkyne. Všetky
úkony, ktoré urobila žalovaná v 1.rade, odhlásenie žiadosti o udelenie bytu miestnemu národnému

výboru vo roku 1974 svedčili o tom, že žalovaná v 1.rade mala úmysel ostať bývať v rodinnom dome
č. XX. V čase prestavby hospodárskej budovy sa rodinný dom boli medzi súrodencami vzťahy dobré
a na prestavbe hospodárskej budovy sa podieľala žalobkyňa spoločne s manželom. Z vykonaného
dokazovania možno konštatovať, že žalovaná v 1.rade začala s prestavbou hospodárskej budovy so
súhlasomvtedyjedinejspoluvlastníčky,matkyazačalastavaťvdobrejviere,žeprestavanáhospodárska

budova bude jej rodinným domom. Súd je toho názoru, že už rodičia žalobkyne mali v pláne, aby
žalobkyňa bývala v ich rodinnom dome a žalovaná v 1.rade v zadnej prestavanej hospodárskej
budove. Súd sa domnieva, že nezrovnalosti medzi sestrami začali v súvislosti s tým, že žalovanej v
1.rade patri podiel 1 k rodinnému domu po matke, ktorý previedla na svojho syna, v tomto konaní
opatrovníkaaideodom,vktorombývažalobkyňa. Ohľadnespornéhorodinnéhodomuč.XXsúddospel

k právnemu záveru, že žalovaná v 1.rade bola pri spracovaní veci dobromyseľná a všetky udalosti tomu
nasvedčovaliataktiežjejsprávanienenasvedčovaloopaku.Správalasaakovlastníkaako svlastníčkou
sňou ajbolojednané.Dobromyseľne sadomnievala,žejejvecpatríatýmtosastalaaj vlastníkomnovej
veci, pričom je nesporne preukázané, že spracovaním preukázateľne zhodnotila túto vec. Namietanévložené investície žalobkyňu do hospodárskej budovy, tak ako uviedla vo svojej žalobe, že žalovaná si
to o čo zhodnotila hospodársku budovu môže od nej nárokovať ako bezdôvodné obohatenie, si naopak
žalobkyňa môže nárokovať v inom konaní od žalovanej. A teda aj keby žalovaná zhodnotila hospodársku

budovu, zhodnotila túto o väčší podiel oproti pôvodnej veci. V dedičskom konaní, ktoré sa konalo v
roku 1977 na Štátnom notárstve v Poprade sp. zn. D 454/77 bolo zistené, že neboli zo strany žalobkyne
uvádzané žiadne námietky ohľadom skutočnosti, že predmetom dedenia bola pôvodná hospodárska
budova v čase smrti poručiteľa. V dôsledku toho predmetom dedenia bola neexistujúca hospodárska
budova. Rodinný dom č. XX nebol predmetom dedičského konania. Súd konštatoval, že následná

zmena v časti vlastníckych vzťahov po kompletnej výstavbe nemôže znamenať v žiadnom prípade
vznik vlastníckeho práva žalobkyne k rodinnému domu. V čase výstavby a dokončenia rodinného
domu žalobkyňa nebola vlastníčkou, ani spoluvlastníčkou dotknutých nehnuteľností a nepreukázala
spoločný zámer vystavať rodinný dom. Žalobkyňa sa mohla domáhať svojho nároku, a teda uplatňovať
si náhrady za vloženie, prípadne zhodnotenie časti stavby v inom konaní. Z týchto dôvodov súd prvého
stupňa nepokladal za hospodárne zisťovať znaleckým posudkom v akej miere sa žalobkyňa podieľala

na zhodnotení budovy a či vôbec išlo o prestavbu hospodárskej budovy, keďže žalobkyňa v čase
prestavby nemala žiaden právny vzťah k predmetu veci. Z predmetného konania je zrejmé, že žalobkyňa
nepreukázala svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. K dobromyseľnému vydržaniu parcely
č. XXX/X žalovanou v 1.rade, na ktorej je postavený rodinný dom č. XX došlo v zmysle zákonných
podmienok. Žalovaná po celý čas užívania pozemku bola v dobrej viere, že pozemok jej patrí, fakticky

ho užívala po zákonom určenú dobu, keďže mala za to, že žalobkyňa ju vyplatila z časti rodinného
domu ich rodičov a ďalšiu polovicu zdedila po nebohej matke F. X.. Žalobkyňa podanou žalobou v
konaní 7C/1164/1985 žiadala vypratať iba rodinný dom, avšak nie pozemok, takže do práva vydržania
nebolo zasahované ani v zmysle tejto žaloby o ochrane vlastníckych práv vyprataním nehnuteľnosti.
V osvedčení o vydržaní sa uvádza, že pozemok nadobudla prevodom a reálnou deľbou, avšak súd

sa s týmto obsahom notárskeho osvedčenia nestotožnil, pretože žalovaná v 1.rade nepreukázala na
základe akého titulu, ktorého právnym následkom by nastal prevod vlastníckeho práva na ňu. Žalovaná
zrejme mala za to, že titulom nadobudnutia vlastníctva k pozemku bolo dedenie po nebohej matke v 1/2
spolu s bratom, ktorý neskôr na ňu previedol svoj podiel, keďže žalobkyňa nededila po matke. Žalovaná
si geometrickým plánom oddelila svoj podiel k pozemku vo výmere 63 m2. Vykonaným dokazovaním

na základe preukázaných skutočností súd dospel k záveru, že k nadobudnutiu vlastníctva sporného
pozemku došlo či už dedením po matke alebo vydržaním, aj keď nie v zmysle osvedčenia. Súd prvého
stupňa na záver ešte dodal, že predmetný spor je účelový z dôvodu, že žalobkyňa a súčasný vlastník
žalovaný v 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu č. XX v 1/2. V prípade dosiahnutia
úspechu v predmetnom spore žalobkyňou by mohlo dôjsť k výmene podielov s tým, že žalobkyňa by sa

stala výlučnou vlastníčkou rodinného domu č. XX a žalovaná v 1.rade výlučnou vlastníčkou rodinného
domu č. XX. Súd prvého stupňa taktiež poukazuje na ďalší spor, ktorý vznikol medzi súrodencami v
konaní 13C/418/01, v ktorom je žalobkyňa Ľ. A. o určenie, že je výlučnou vlastníčkou garáže stojacej
na parcele č. XXX/X. Spory medzi súrodencami dospeli do takého štádia, že boli riešené trestnými
oznámeniami. Taktiež na poslednú výpoveď žalovanej v 1. rade z pojednávania zo dňa 7.10.2003 súd

prvého stupňa nekládol dôraz týkajúci sa hodnovernosti, keďže žalovaná od istého času trpí poruchami
pamäte, čo bolo preukázané lekárskymi správami od odborného lekára psychiatra.

15. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 5Co/19/2012 - 375 zo dňa 30.10.2012 na základe odvolania
žalobkyne zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. okrem výroku o zastavení

konania voči žalovanej v 1. rade a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Krajský súd v Prešove v citovanom uznesení uviedol, že súd prvého stupňa v ďalšom konaní vykoná
dôkaz spôsobilý zvrátiť výsledok sporu podľa názoru žalobkyne, teda nariadi znalecké dokazovanie,
pričom znalcovi uloží aby v znaleckom posudku ustálil podľa predložených dokladov o nákupe materiálu
žalobkyňou a žalovanou v prvom rade jednotlivé etapy prestavby hospodárskej budovy pred a po

dedičskom konaní aj ich rozsah, pričom poukázal na § 460 Občianskeho zákonníka.
Odvolací súd nesúhlasil s právnym názorom súdu prvého stupňa, ktorý nepokladal za hospodárne
zisťovať znaleckým dokazovaním v akej miere sa žalobkyňa podieľala na zhodnotení budovy a či vôbec
išlo o prestavbu hospodárskej budovy, keďže žalobkyňa v čase prestavby nemala žiaden právny vzťah
k predmetu konania i podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom žalobkyne. Takýto dôvod

odmietnutia znaleckého dokazovania je nesprávny. Možno súhlasiť s odvolateľkou, že vzťah žalobkyni
k hospodárskej budove v časti jej prestavby pred prejednaním dedičstva v roku 1977 je nesporný,
keď na ňu pripadal dedičský podiel zo zákona vo veľkosti 1/8 z celku resp. 1/4 z podielu poručiteľa a
to bez ohľadu na to, v akom stupni prestavby sa hospodárska budova pred prejednávaním dedičstvanachádzala. V dedičskom konaní bol všetok nehnuteľný majetok označený len ako domový majetok so
súpisným číslom X, katastrálne územie V. Q.. Boli tam obsiahnuté: rodinný dom, stavebné pozemky a
hospodárska budova ako príslušenstvo k nehnuteľnosti. Rodinný dom č.XX a hospodárska budova sú

totožné stavby. Bola skutočne aj predmetom dedičského konania D 454/77. Toto je preukázané súpisom
nehnuteľného majetku MNV V. Q. zo dňa 15. 6. 1977 pod bodom 4 dreváreň, kôlňa mimo domu,
murovaná drevená staré 22 rokov čo zodpovedá (rok výstavby 1955). Je súčasťou aj všeobecnej ceny
nehnuteľnosti pod položkou 4 v sume 4.000,- Sk. Táto bola aj predmetom dedičského konania D 456/95,
tak ako to vyplýva zo znaleckého posudku Ing. Radu č. 169/95.

16. V zmysle pokynu obsiahnutého v uznesení Krajského súdu Prešov č. k. 5Co/19/2012 - 375 zo
dňa 30.10.2012 súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing. Jozefom Záhradníkom z odboru
stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti, pozemné stavby, na základe čoho bol vypracovaný
znalecký posudok č. 164/2013 zo dňa 24.06.2013. V závere znaleckého posudku znalec uviedol
nasledovné.

a) Jednotlivé etapy prestavby hospodárskej budovy sú zrejmé z príloh č. 10 - 12 tohto znaleckého
posudku (pôdorysy rodinného domu s grafickým zvýraznením jednotlivých etáp výstavby), ktoré
odsúhlasili obe zúčastnené strany (príloha č. 7 znaleckého posudku) svojím podpisom:
1. Prestavba pôvodnej stodoly a maštale na rodinný dom bola zrealizovaná podľa vyjadrenia Ľ. A. aj
podľa vyjadrenia L. U. pred rokom 1977, o čom svedčí aj materiálovo konštrukčné riešenie stavby a

stupeň opotrebovanosti prvkov v dlhodobej a krátkodobej životnosti.
2. Prístavba verandy bola zrealizovaná podľa Ľ. A. v roku 1979, L. U. si na rok výstavby verandy
nespomína.Podľamateriálovokonštrukčnéhoriešeniaapodľastupňaopotrebovanostiprvkovdlhodobej
a krátkodobej životnosti sa znalec stotožňuje s rokom výstavby verandy 1979.
3. Prístavba kuchyne bola zrealizovaná podľa vyjadrenia Ľ. A. aj podľa vyjadrenia L. U. v roku 1980,

o čom svedčí aj materiálovo konštrukčné riešenie stavby a stupeň opotrebovanosti prvkov v dlhodobej
a krátkodobej životnosti.
4. Prístavba kotolne so suterénom bola zrealizovaná podľa Ľ. A. niekedy v rozmedzí rokoch 1981-1985,
podľa vyjadrenia L. U. to bolo v roku 1981. Podľa materiálovo konštrukčného riešenia a podľa stupňa
opotrebovanosti prvkov dlhodobej a krátkodobej životnosti sa znalec stotožňuje s rokom výstavby

kotolne v roku 1981.
5. Prístavba spojovacej chodby bola zrealizovaná podľa vyjadrenia Ľ. A. aj podľa vyjadrenia L. U. v
roku 1990, o čom svedčí aj materiálovo konštrukčné riešenie stavby a stupeň opotrebovanosti prvkov
v dlhodobej a krátkodobej životnosti.
6. Prestavba podkrovia, z pôvodného podstrešného priestoru na obytné podkrovie bola podľa Ľ. A.

zrealizovaná v rok 1986 a neskôr, podľa vyjadrenia L. U. to bolo niekedy v rokoch 1984-1986. Podľa
materiálovo konštrukčného riešenia a podľa stupňa opotrebovanosti prvkov dlhodobej a krátkodobej
životnosti sa znalec stotožňuje s rokom prestavby na rok 1986.
b) Rozsah prestavby po etapách (jednotlivých rokov).
1. Prestavba pôvodnej stodoly a maštale na rodinný dom - vytvorenie dvoch obytných izieb, vstupného

zádveria a kúpeľne.
2. Prístavba verandy - vytvorenie vstupnej verandy na južnej strane rodinného domu.
3. Prístavba kuchyne - vytvorenie kuchyne na severnej strane rodinného domu.
4. Prístavba kotolne so suterénom - vytvorenie kotolne na severovýchodnej strane rodinného domu so
suterénom pod celou kotolňou s prístupom z dvora.

5. Prístavba spojovacej chodby - vytvorenie spojovacej chodby medzi prístavbou kuchyne a prístavbou
kotolne, prístupná z dvora, aj z kuchyne.
6. Prestavba podkrovia - vytvorenie schodiska zo zádveria do podkrovia, v podkroví chodby a dvoch
obytných izieb, rozsah prestavby spočíval, podľa vyjadrenia oboch zúčastnených strán, hlavne vo
výmene strešnej krytiny na falcovaný pozinkovaný plech, zateplenie strešného plášťa, zosilnenie a

spevnenie drevených častí krovu a zrealizovanie stropu nad prízemím rodinného domu.
c) posúdenie či išlo o prestavbu alebo prístavbu niekdajšej hospodárskej budovy v súčasnosti rodinného
domu súp. č. XX - podľa zistenia pri obhliadke nehnuteľností bolo zistené, že pred rokom 1977
bola zrealizovaná prestavba pôvodného hospodárskeho objektu na rodinný dom, v roku 1979 bola
zrealizovaná prístavba verandy, v roku 1980 bola zrealizovaná prístavba kuchyne, v roku 1981 bola

zrealizovaná prístavba kotolne a suterénu pod kotolňou, v roku 1990 bola zrealizovaná prístavba
spojovacej chodby a v roku 1986 bola zrealizovaná prestavba podstrešného priestoru rodinného domu
na obytné podkrovie.17. Znalec pri výsluchu na pojednávaní dňa 22.06.2016 v odpovediach na otázky uviedol, že na základe
materiálov, ktoré mal k dispozícii, nie je možné vyhodnotiť odpoveď na otázku, či je možné objektívne
vyhodnotiť zásah do podstatných konštrukčných prvkov pôvodnej stavby zásahom do podstaty jej

konštrukčných prvkov. Odpoveď na túto otázku by si vyžadovala hlbšie znalecké dokazovanie v
zmysle odborných technických úkonov, napr. sondy ohľadom základov stavby ako aj detailnejšieho
oboznámenia sa s listinami v katastri nehnuteľnosti. Nezaoberal sa otázkou, či to bola niekedy
hospodárska budova, pristupoval ku zadaným otázkam ohľadne prestavby a prístavby. On ako znalec
by tu už vlastne nič viac nerobil, len by si musel prizvať nejakého špecialistu na odborné technické testy

a dokazovanie ohľadne veku týchto materiálov, konštrukcií a základov. Bolo by to veľmi zdĺhavé, pretože
on osloví takéhoto špecialistu, ktorých je zopár a každý by to pravdepodobne odmietol s tým, že oni
sami podávajú znalecké posudky priamo ako súdni znalci. V znaleckom posudku riešil situáciu až od
roku 1977, teda že pôvodná stavba bola pred rokom 1977, na tom sa sporové strany zhodli, lebo v tom
období sa takéto typy, domy, konštrukčné systémy stavali. Bol to jeho odhad ako znalca, keďže má s
tým skúsenosti.

18. Právny zástupca žalobkyne na záver uviedol, že poukazuje na znalecký posudok Ing. Jozefa
Záhradníka. V konaní nebolo preukázané, že by pôvodná stavba hospodárskej budovy zanikla, lebo aj v
rámci znaleckého dokazovania sa účastníci vyjadrovali len k tomu, čo k tejto pôvodnej stavbe prirástlo,
pričom znalec v znaleckom posudku na základe vyjadrení účastníkov konania uviedol, aké prístavby a v

ktorom roku boli zrealizované. Poukázal takisto na závery uvedené v zrušujúcom uznesení odvolacieho
súdu zo dňa 30.10.2012, kde na strane 14 odvolací súd prijal záver, že rodinný dom č. XX a hospodárska
budova sú totožné stavby. Podľa ich názoru pôvodná stavba hospodárskej budovy nezanikla a to čo
k nej prirástlo, patrí k pôvodnej stavbe. Poukázal aj na zodpovedajúcu konštantnú judikatúru súdov.
To že pôvodná stavba nezanikla, je preukázané aj vyjadrením od Miestneho národného výboru V. Q.

zo dňa 17.1.1985, v ktorom je uvedené, že ide o vnútornú úpravu budovy bez prestavby základov.
Tiež poukázal na tvrdenie pôvodne žalovanej v prvom rade, ktorá uviedla, že pracovníci stavebnej
komisie sa vyjadrili tak, že nepotrebujú stavebné povolenie, lebo idú robiť pod strechou. Žalobkyňa bola
a je titulom dedenia podielovou spoluvlastníčkou tejto stavby v podiele jednej polovice. Pokiaľ ide o
pozemok, na ktorom je sporná stavba postavená, tak poukazuje na závery odvolacieho súdu na strane

16 uznesenia zo dňa 30.10.2012, kde odvolací súd dospel k záveru, že skutočnosti tvrdené pôvodne
žalovanou 1 neboli v konaní žiadnym spôsobom preukázané, teda nebolo preukázané dobromyseľné
vydržanie spornej parcely, pričom odvolací súd uviedol, že dobromyseľný vstup do držby dedením po
matke alebo vydržaním teda alternatívne nemožno pripustiť. Výmeru 63m2 má pozemok, na ktorom
stavba stojí. Aj laickým porovnaním na pôdoryse prízemia, ktorý je prílohou č. 10 posudku, je zrejmé,

že k pôvodnej hospodárskej budove, ktorá je na tomto náčrtku vyšrafovaná, čo potvrdil aj znalec, sú
zrealizované prístavby v omnoho menšej podlahovej ploche ako pôvodná stavba hospodárskej budovy.
Odhaduje, že veranda, kuchyňa, špajza, chodba a kotolňa môžu mať maximálne podlahovú plochu 15
m2. Pôdorys stavby z prílohy č. 10 vôbec nekorešponduje s hranicami pozemku XXX/X, na ktorom
sporná stavba stojí, lebo pozemok má tvar obdĺžnika. Namieta teda, že by bol celý pozemok zastavaný

spornou stavbou. Ďalej podotkol, že pôvodne žalovaná 1 bola už v dedičskom konaní po neb. otcovi
žalobkyne vyplatená zo stavby hospodárskej budovy ale aj z iného domového majetku. Ďalej poukázal aj
na záver odvolacieho súdu uvedený na strane 16, kde pravidlám formálnej logiky nezodpovedá pôvodný
názor prvého stupňa, že bolo irelevantné, či žalobkyňa dala súhlas na prestavbu tejto nehnuteľnosti.

19. Právna zástupkyňa žalovaného na záver uviedla, že navrhuje vypočuť zamestnanca katastra
nehnuteľností, prípadne to necháva na zváženie súdu, aby vysvetlil celú genézu spisu a to pôvodný
pôdorys o pôvodnej výmere hospodárskej budovy a terajší rodinný dom o úplne inej výmere, ktorú mala
predtým hospodárska budova. Žalobu navrhla v celom rozsahu zamietnuť. V čase, keď došlo k úmrtiu
pôvodného podielového spoluvlastníka F. X., čo bolo v roku 1964, bola stavba, ktorá je predmetom

tohto konania, stará 22 rokov, s podlahovou výmerou 34 m2. V čase úmrtia pôvodného spoluvlastníka,
ktorý túto nehnuteľnosť vlastnil spolu s manželkou, bola žalobkyňa maloletá, mala v tom čase 12 rokov.
Jej zákonným zástupcom bola matka, ktorá ako je známe už z pôvodného rozhodovania a to vo veci
7C/1164/85, z ktorého bolo zrejmé, že bol vydaný rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť o tom, že
žalobkyňa nemá žiadne vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti. Počas konania sa druhá strana odvoláva

na to, že zo strany žalobkyne nebol daný súhlas na akýkoľvek zásah do tejto stodoly. Nemôžu súhlasiť,
nakoľko ako už uviedla, v čase medzi úmrtím pôvodného spoluvlastníka a dedičským konaním ubehlo
veľa rokov s tým, že matka žalobkyne a stará matka žalovaného dala pôvodne žalovanej V. U. súhlas na
postavenie si svojho obydlia, to bolo v čase, keď bola ešte žalobkyňa maloletá. Keď vychádza z terajšejvýmery, ktorá je 63 m2, chce uviesť, že ide o absolútne inú stavbu ako bola pôvodná, pretože jej rozloha
je dvojnásobná a je toho názoru, že napriek tomu, že zostali základy pôvodnej hospodárskej budovy,
bolo všetko zbúrané a zlikvidované. Jedná sa o novú stavbu. Uviedla, že občas treba použiť aj zdravý

sedliacky rozum, pretože nejaké základy, ktoré nemali žiadnu hodnotu a mali niekoľko viac desaťročí,
nemôžu určovať spoluvlastnícky podiel na celej nehnuteľnosti. Z výpovede svedkov v tomto konaní je
zrejméajednoznačné,žetentodomsistavalimanželiaU.,ktorísitovykonávalisvojpomocne,zapomoci
priateľovasusedov.Všetkyinvestíciedotohtodomuznášalioniapretoužlogickyniejemožné,abytakto
zhodnotená stavba bola predmetom rozdelenia na spoluvlastnícke podiely. Chce uviesť, že táto stavba

nekorešponduje s pôvodnou hospodárskou budovou, nakoľko má absolútne iné základy vrátane stavieb,
ktoré boli pristavané, ako mala pôvodná stavba. Celé roky žalobkyňa ani raz nespochybnila vlastnícke
právo pôvodne žalovanej. Celé to nastalo, keď došlo k prvému sporu ohľadom rodinného domu, ktorý
je predmetom spoluvlastníckych podielov medzi synom žalobkyne a synom žalovanej. Podľa jej názoru
dom, ktorý si postavili manželia U., už len z dôvodu absolútne odlišnej výmery a to pôvodných 34 m2
a terajších 63 m2, sa nemôžu stať spoluvlastníkmi v jednej polovici, pretože pôvodná výmera 34 m2,

ktorá je uvedená aj v rozsudku tunajšieho súdu na strane 6, druhý odsek, z ktorej samozrejme polovica
je 17 m2, pričom vzhľadom na zhodnotenie tejto stavby žalobkyni neprislúcha žiadny spoluvlastnícky
podiel. V rámci dedičského konania sa vyrovnali ohľadom celej hospodárskej budovy, čo považuje za
dostatočné, bez nároku na akýkoľvek spoluvlastnícky podiel.

20. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledujúci skutkový stav.

21. V dedičskom konaní po neb. F. X. (otcovi žalobkyne a starom otcovi žalovaného), nar. XX.XX.XXXX,
I.. XX.XX.XXXX, sp. zn. D 454/77 bolo vydané rozhodnutie Štátneho notárstva v Poprade dňa 30. júna
1977, podľa ktorého štátne notárstvo na základe právoplatnej dohody dedičov o rozdelení vecí patriacich

dodedičstvapotvrdzujenadobudnutiededičstvapoporučiteľovi,pozostávajúcezjehospoluvlastníckeho
podielu k domovému majetku vo V. Q. č. p. X s pozemkom, zapísanom v liste vlastníctva č. XXX A.. Ú..
V. Q. X. X.. Č.. XXX T. XXX v polovici dedičke Ľ. A., J.. X., Z.. XX.XX.XXXX, dcére poručiteľa v celosti s
povinnosťou vyplatiť náhradu dedičského podielu dedičom V. X. T. V. U.Š. každému po 10.663,- Kč do
troch rokov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia a bez povinnosti k výplate ustupujúcej dedičke F.

X.. Žalobkyňa predložila poštové poukážky preukazujúce vyplatenie tejto sumy každému zo súrodencov
(čl. 5).
V písomnom podaní Miestneho národného výboru V. Q. zo dňa 15.06.1977 v časti popis nehnuteľností
je okrem iného pod bodom 4 uvedená dreváreň, kôlňa mimo domu, murovaná, drevená, starej 22 rokov
s podlahovou plochou 34 m2. Pri všeobecnej cene majetku pod písmenom B/ v bode 4. je uvedená aj

cena 4.000,- Kčs.

22. V dedičskom konaní po neb. F. X., J.. Q., Z.. XX.XX.XXXX, I.. XX.XX.XXXX so zanechaním závetu,
vedeného pod sp. zn. D 456/95 bolo dňa 9. mája 1996 vydané Osvedčenie o dedičstve, kde ako
nehnuteľnosti sú uvedené domový majetok č. súpisné XX, A.. Ú.. V. Q. s pozemkom a záhradou parcela

č. XXX - zastavaná plocha vo výmere 456 m2, parcela č. XXX/X - záhrada vo výmere 451 m2, parcela
č. XXX/X - zastavaná plocha vo výmere 49 m2, zapísané v LV č. XXX A.. Ú.. V. Q. s podielom pod
B2 v 1-ici. Pokiaľ ide o citované nehnuteľnosti, dedičia uzavreli o vyporiadaní dedičstva dohodu a
tieto prebrali V.J. U., J.. X. (pôvodne žalovaná 1) v 1-ici a V. X. v 1-ici, obaja bez povinnosti vyplatiť
ustupujúcu dedičku (ustupujúca dedička, žalobkyňa, bola závetom spísaným formou notárskej zápisnice

poručiteľkou vydedená).
V tomto dedičskom konaní bol vyhotovený znalecký posudok č. 169/95 znalcom Ing. Ľudovítom Radom
zo dňa 15.09.1995 za účelom pozostaleckého konania po nebohej, kde pod bodom 2 je uvedená
vedľajšia stavba, ktorá slúžila ako hospodárska budova, postavená v roku 1955, je situovaná v dvornej
časti domu, bolo požadované hodnotiť ako objekt pôvodný s udaním konštrukcií a prvkov o z.p. 6,10 m

x 10,50 m...64,05 m2. Ostatné konštrukcie a vybavenie sa uvádzajú v bodovom ohodnotení. Nasleduje
bodové ohodnotenie, kde pod bodmi 1.,2.,3.,3.3. sú uvedené osadenie do terénu: v priemere do jedného
metra bez podpivničenia, základy a podmurovka: základové pásy, zvislé konštrukcie: murované hr. do
30 cm.

23. Na liste vlastníctva č. XXX boli pôvodne zapísané (pred odčlenením parcely č. XXX/X zapísanej na
LV č. XXX) nehnuteľnosti - č. s. XX na parcele č. XXX - zastavaná plocha o výmere 456 m2, parcela č.
XXX/X - záhrada o výmere 451 m2 a parcela č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 49 m2. Následne
(po odčlenení parcely č. XXX/X o výmere 63 m2 zapísanej na LV č. XXX) na základe geometrickéhoplánu D.. X. U. č. 30263247-71/96 zo dňa 22.07.1996, autorizačne overený 05.08.1996, na LV č. XXX
zostala zapísaná parcela č. XXX/X - zastavané plochy o výmere 411 m2, na ktorej sa nachádza stavba
súpisné č. XX rodinný dom (geometrickým plánom bolo odčlenených 45 m2); parcela č. XXX/X - záhrady

o výmere 433 m2 (geometrickým plánom bolo odčlenených 18 m2); parcela č. XXX/X - zastavané plochy
o výmere 49 m2, na ktorej sa nachádza stavba súpisné č. 403, garáž a dielňa (vlastnícke právo ku
garáži a dielni postavených na parcele č. XXX/X bolo riešené v konaní sp. zn. 13C/418/2001, ktoré je
právoplatne skončené). Spolu bolo teda odčlenených z horeuvedených parciel 63 m2 zapísaných na
LV č. XXX.

24. Podľa listu vlastníctva č. XXX k. ú. V. Q. pôvodne žalovaná 1 V. U., J.. X. (matka žalovaného)
bola vlastníčkou nehnuteľnosti - parc. č. XXX/X o výmere 63 m2 - zastavané plochy a nádvoria a
rodinného domu súp. č. XX, postaveného na parc. č. XXX/X v spoluvlastníckom podiele 1/1, kde titulom
nadobudnutia bolo Potvrdenie o súpisnom čísle - č. j. XX/XX, I. XXXX/XX a Osvedčenie o vydržaní zo
dňa 30.06.1996, N 587/1996, Z 2350/00.

Podľa Potvrdenia zo dňa 19.04.2000 obce V. Q. na parcele č. XXX/X V. A.. Ú.. H. V. Q. stojí t. č. rodinný
dom postavený v roku 1974 - 1975, ktorý bol prestavaný zo stodoly. Tento rodinný dom má pridelené
súpisné číslo XX. Užívateľom rodinného domu je V. U.Á., J.. X..
Následne obec V. Q. vystavila písomné podanie - Prehlásenie zo dňa 15.05.2000, kde potvrdzuje, že V.
U., J.. X. prehlásila pred OcÚ V. Q., že je vlastníčkou rodinného domu súp. č. XX, parcela č. XXX/X v k.

ú. V. Q.. Uvedený rod. dom bol v roku 1974 - 1975 prestavaný zo stodoly. Doklady o vlastníctve predloží
- zabezpečí menovaná. Pripojený bol geometrický plán č. 30263247-71/96 D.. X. U. na rozdelenie
nehnuteľností p. č.: XXX, XXX/X zo dňa 22.07.1996, autorizačne overený 05.08.1996.
Notárskou zápisnicou N 587/96, NZ 588/96 bolo Notárskym úradom JUDr. Igora Čabru v Poprade dňa
30.08.1996 osvedčené Vyhlásenie o vydržaní podľa zákona č. 323/92 Zb., kde pôvodne žalovaná 1

vyhlásila, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti v k. ú. V. Q., parcela č. XXX/X - zastavaná plocha
vo výmere 63 m2 tak, ako je zakreslená v geometrickom pláne D.. X. U. č. 30263247-71/96 zo dňa
14.08.1996 v celosti. Svoje vlastnícke právo odvodzuje z titulu prevodu a reálnej deľby vykonanými pred
viac ako 20 rokmi. Predmetnú nehnuteľnosť užíva dobromyseľne ako svoju vlastnú a pri užívaní nebola
nikým rušená. Z právneho titulu prevodu, reálnej držby, dobromyseľnosti, nerušenosti a dlhodobosti

držby odvodzuje svoje vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti v celosti.

25. Následne bol na liste vlastníctve č. XXX zapísaný ako vlastník žalovaný L. U. (pôvodne žalovaný
2) v spoluvlastníckom podiele 1/1 s titulom nadobudnutia - Darovacia zmluva V 1282/2004. Jedná sa
o darovaciu zmluvu zo dňa 07.04.2004 uzavretú medzi darujúcou V. U., J.. X. a obdarovaným L. U. (čl.

108).

26. Pokiaľ ide o list vlastníctva č. XXX, súd poznamenáva, že darovacou zmluvou (čl. 485) zo dňa
01.03.2004 darujúci V. U., J.. X. (pôvodne žalovaná 1) v podiele 1-iny a V. X. (brat pôvodne žalovanej
1) ako darujúci v podiele 1-iny darovali obdarovanému F. X. v podiele 1-ice nehnuteľnosti v k. ú. V. Q.

a to rodinný dom súpisné č. XX na parcele a parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
411 m2, garáž a dielňa súpisné č. XXX na parcele a parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 49 m2, parcela č. XXX/X - záhrady o výmere 433 m2; všetko zapísané na LV č. XXX. Pôvodne
žalovaná 1 V. U., J.. X. a V. X.Á. sa každý v 1-ine stali vlastníkmi v celosti jednej polovice dedičského
podielu po matke F. X. (ktorá vydedila žalobkyňu), ktorá túto polovicu nadobudla titulom bezpodielového

spoluvlastníctvamanželovponeb.manželoviF.X.,pričomdruhápolovicasadedilamedziňuatridetitak
ako je citované pri horeuvedenom dedičskom konaní D 454/97, na základe čoho táto pripadla žalobkyni.
Tento postup pôvodne žalovanej 1 potvrdzuje fakt, že samotná pôvodne žalovaná 1 vychádzala z toho,
že predmetom dedenia ešte po neb. otcovi F. X. bol celý súbor nehnuteľností vedený pôvodne pod
súpisným číslom X, čím mohla nadobudnúť vlastnícke právo k rodinnému domu súpisné číslo XX.

27. V rozsudku Krajského súdu v Košiciach, ktorým bol potvrdený rozsudok tunajšieho súdu v konaní
o vypratanie nehnuteľnosti s príslušenstvom vedenom medzi žalobkyňou Ľ. A. a žalovanými V. U. T.
L. U. (manželom V. U.) pod sp. zn. 7C/1164/85 je konštatované, že vykonaným dokazovaním bolo
nepochybne zistené, že vlastnícke resp. spoluvlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam svedčí

žalobkyni v jednej polovici a druhá polovica predmetných nehnuteľností patrí ich matke F. X., J.. Q., nar.
XX.XX.XXXX. V tomto konaní bola vypočutá ako jediná svedkyňa neb. F. X., ktorá vo svojej výpovedi
uviedla, že svojej dcére a jej manželovi dala súhlas na prestavbu hospodárskej budovy. Krajský súd
v závere skonštatoval, že keďže žalovaní (V. U. T. F. L. U.) užívajú nehnuteľnosť, o vypratanie ktorejide, so súhlasom spoluvlastníčky F. X., nemôže sa ďalšia spoluvlastníčka úspešne proti nim domáhať
vypratania spornej nehnuteľnosti.
Z listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť spisu, z oznámenia Miestneho národného výboru vo V. Q. zo

dňa 17.1.1985 Č.. P.. XX/XXXX vyplýva, že miestny národný výbor nevydal žiadne stavebné povolenie
na prestavbu hospodárskej budovy na rodinný dom. Prestavba sa uskutočnila na základe vzájomnej
dohody medzi súrodencami Ľ. A. a V. U., za súhlasu matky, t. č. majiteľky F. X.. Pri miestnom zisťovaní
výstavby bolo komisiou zistené, že ide o vnútornú úpravu budovy bez prestavby základov, k čomu v
tomto čase nebolo potrebné stavebné povolenie, len súhlas majiteľa objektu.

28. Podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

29. Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi

žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným
právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla (Rozsudok NS SR ,
sp. zn. 4 Cdo 49/20).
Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo
žalobcu, alebo by sa bez tohto určenia jeho postavenie stalo neistým (Rozhodnutie NS ČR (Rc) 2Cz

8/71).
Podľa citovaného zákonného ustanovenia a judikatúry je naliehavý právny záujem žalobkyne v tomto
konaní daný, nakoľko bez rozhodnutia súdu by bolo jej postavenie neistým, iba na základe tohto
rozhodnutia je možné zapísať jej vlastnícke právo k spornej 1 nehnuteľnosti.

30. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

31. Podľa uznesenia súdu o potvrdení dedičstva alebo o vysporiadaní dedičov sa nadobúda dedičstvo
s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. Ak je predmetom dedenia nehnuteľnosť, následný zápis
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti o prechode vlastníckeho práva z poručiteľa na dediča

nemá konštitutívne účinky a nevykonáva sa vkladom, resp. výmazom vkladu, ale má iba deklaratórne
účinky (ku dňu smrti poručiteľa) a vykonáva sa záznamom.
Účinky zápisu vlastníckeho práva dedičov k nehnuteľnostiam pôvodne (ku dňu smrti) patriacim
poručiteľovi do katastra nehnuteľností vykonané správou katastra záznamom podľa uznesenia súdu o
dedičstve sa vzťahujú ku dňu smrti poručiteľa (Ro NS ČR z 24.03.2010, sp. zn. 21Cdo/2674/2008).

32. Podľa § 135b ods. 1 OZ, ak niekto dobromyseľne spracuje cudziu vec na novú vec, stáva sa
vlastníkom novej veci ten, ktorého podiel na nej je väčší. Je však povinný uhradiť druhému vlastníkovi
cenu toho, o čo sa jeho majetok zmenšil. Ak sú podiely rovnaké a účastníci sa nedohodnú, rozhodne
na návrh ktoréhokoľvek z nich súd.

33. Ustanovenie § 135b OZ nevylučuje, aby bola predmetom spracovania nehnuteľnosť a to konkrétne
stavba. Praktický význam to má iba vtedy, ak sa rekonštrukciou stavby vykonajú také zmeny základných
stavebných prvkov, že vznikne nová stavba (R 4/2006).
Nadobudnutie vlastníckeho práva spracovaním cudzej nehnuteľnej veci (stavby) je možné iba v

prípadoch, kedy sa rekonštrukciou stavby vykonajú také zmeny jej základných stavebných prvkov,
ktoré charakterizujú stavbu, že sa touto činnosťou zhotoví nová nehnuteľná vec (stavba). Z uvedeného
vyplýva, že nemožno nadobudnúť vlastníctvo spracovaním len súčasti (podkrovia a podobne) cudzej
stavby (Ro NS SR 2Cdo/22/2005).
Ako vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/761/2001 (na ktoré rozhodnutie poukázal

aj Krajský súd v Prešove v uznesení č. k. 5Co/19/2012-375 zo dňa 30.10.2012), z hľadiska posúdenia
otázky zániku pôvodnej stavby pritom nie je rozhodujúci objem novovybudovaných konštrukcií, pretože
pôvodná stavba buď zanikla a novovybudované konštrukcie potom tvoria súčasť stavby novej alebo
nezaniklaanovovybudovanékonštrukcietvoriasúčasťstavbypôvodnej.Preposúdeniezánikupôvodnej
stavby je teda v týchto prípadoch významné to, čo bolo odstránené, nie to, čo bolo novovybudované,

pričom pre záver o zachovaní dispozičného riešenia je rozhodujúce, či došlo k úplnej či čiastočnej
deštrukcii obvodových múrov. Pri úplnej deštrukcii je nepochybné, že pôvodná stavba zanikla. V danej
veci je zrejmé, že nedošlo k takej deštrukcii, v dôsledku ktorej by zanikla pôvodná stavba.Stavebnou zmenou je tiež prestavba, ktorou je treba rozumieť také zásahy do konštrukčnej a
technologickej časti stavby, ktoré majú spravidla za následok zmenu technických parametrov alebo
aj zmenu funkcie a účelu stavby. K uskutočneniu prestavby sú potrebné práce investičnej povahy;

tieto investície samé však neovplyvňujú vlastníctvo stavby. Ak nebolo dohodnuté nič iné, potom to,
čo v dôsledku stavebných úprav prirastie k stavbe pôvodnej, pripadá preto do vlastníctva toho alebo
tých osôb, ktorým patrila pôvodná stavba. Nie je tu rozhodujúce, kto bol stavebníkom, na čie meno
znelo stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie, ani to z akých prostriedkov boli stavebné úpravy
financované (NS ČSR č. 29/1989).

34. Podľa § 129 ods. 1 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.

35. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

36. Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

37. Pôvodná stavba hospodárskej budovy nikdy nezanikla a k tejto po dedičskom konaní boli

zrealizované len prístavby a prestavby (ako je špecifikované v citovanom znaleckom posudku) a to
postupnevrokoch1979,1980,1981,1986a1990.Tietoprístavbyaprestavbynetvorianovésamostatné
stavby, ale je zrejmé, že sú stavebne spojené s pôvodnou stavbou hospodárskej budovy a preto patria
k veci hlavnej, t. j. k pôvodnej stavbe hospodárskej budovy. (Tento stav vyplýva z prílohy č. 10 posudku
- pôdorys prízemia, v ktorom je zakreslený pôvodný objekt hospodárskej budovy - stodoly, ďalej sú

zakreslené prístavby verandy, kuchyne, kotolne a spojovacej chodby, ktoré sú stavebnotechnicky a
funkčne spojené s pôvodným objektom). Tieto skutočnosti boli potvrdené aj uvedenými svedeckými
výpoveďami (prestavovali najskôr aj žalobkyňa s manželom, neskôr aj pôvodne žalovaná 1 s manželom,
pomáhal brat V., vzťahy boli dobré; hospodárska budova bola murovaná, okrem vrát). Vlastnícke právo
žalobkyne titulom dedenia k tejto pôvodnej stavbe nezaniklo, k čomu dospel aj súd v konaní sp. zn.

7C/1164/85. Držba zo strany žalovaných teda bola síce oprávnená (v súvislosti s rozhodovaním o
vyprataní), ale nie dobromyseľná v tom, že im vec patrí ako vlastníkom, chýbala dobromyseľnosť
vstupu do držby, pôvodne žalovaná 1 celý čas vedela, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou
hospodárskej budovy ako súboru nehnuteľností vedených pôvodne pod s. č. X, tak ako aj ona bola
podielovou spoluvlastníčkou.

Zmenou účelu využitia nebytovej stavby na jej bývanie nedošlo k zániku pôvodnej veci a k vzniku novej
veci.

38. Návrh na doplnenie dokazovania výsluchom zamestnanca katastra nehnuteľností súd zamietol,
nakoľko predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - vo výroku citovanej

stavbe a pozemku (parc. č. XXX/X), ktorý bol vždy v katastri nehnuteľností evidovaný vo výmere 63 m2.

39. Na základe horeuvedených skutočností, citovaných zákonných ustanovení a judikatúry (uvedených
postupne pri jednotlivých bodoch odôvodnenia) súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku.

40. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

43. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa citovaných zákonných ustanovení tak, že priznal
úspešnej žalobkyni voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí samostatným
uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený

podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).