Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. apríl 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20Csp/157/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117216801
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117216801.3

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobkyne S. W., J.. X.XX.XXXX,
G. E. XX, právne zastúpenej Mgr. Ladislavom Riedlom, advokátom so sídlom Levočská 4703/89, 080 01
Prešov, proti žalovanému Endepro, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO:
35 805 731, právne zastúpenému De minimis, spol. s r.o., so sídlom Lovinského 22, 811 04 Bratislava,
IČO: 36 868 949, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 171,16 eura a určenia, že úvery sú

bezúročné a bez poplatkov, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 171,16 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 171,16 eura od 22.8.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Určuje, že úver zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 569624167 zo dňa 28.8.2013 je bezúročný a
bez poplatkov.

III. Určuje, že úver zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 570314310 zo dňa 25.10.2013 je bezúročný
a bez poplatkov.

IV. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou podanou na súde dňa 27.6.2017 uplatnila proti žalovanému nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 171,16 eura a určenia, že úvery sú bezúročné a bez poplatkov.
Uplatnený nárok odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila zmluvu č. 569624167 zo dňa 28.8.2013,
ktorej predmetom bolo poskytnutie sumy 900,- eur, č. 570314310 zo dňa 25.10.2013, ktorej predmetom
bolo poskytnutie sumy 780,- eur a č. 570346890 zo dňa 21.11.2013, ktorej predmetom bolo poskytnutie

sumy 200,- eur. Zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov, keďže neobsahujú náležitosti podľa § 9 ods. 2
písm. c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov a takýto dôsledok predpokladá § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z.. Z kariet splátok
vyplýva, že na úver č. 569624167 zaplatila 566,87 eura, na úver č. 570314310 zaplatila 744,90 eura a
na úver č. 570346890 zaplatila 371,16 eura.

2.Žalovanýspodanoužalobounesúhlasil.Žalobnédôvodypovažovalzazjavnébagateľnépreprehnaný
formalizmus.Kchýbajúcimnáležitostiamuviedol,žeadresaveriteľanapodaniereklamácieasťažnostije
uvedená v bode 23 zmlúv o úvere. V zmluvách sa nachádza aj údaj o termíne konečnej splatnosti. Zákon
používa pojem „termín konečnej splatnosti“, a nie „dátum“. V slovenskom jazyku pritom nie sú pojmy
„termín" a „dátum" synonymami. Slovo „termín“ vymedzuje čas, v ktorom treba nie splniť. Slovo „dátum“

však vymedzuje konkrétny časový údaj v podobe deň, mesiac a rok. Jazykový výklad tak vyžaduje iba
určenie časového okamihu konca doby resp. dĺžky trvania zmluvy o úvere, spôsob jeho určenia všakneobmedzuje. Tento je v súlade s výkladom, ktorý poskytol Súdny dvor EÚ rozsudkom vo veci Home
Credit Slovakia, a.s. proti Klára Bíróová, C-42/15 (ďalej aj „rozsudok HCS“). Ako vyplýva z odôvodnenia
rozsudku HCS tento sa vzťahuje aj na náležitosť podľa čl. 10 ods. 2 písm. c) smernice 2008/48 „dĺžku

trvania zmluvy o úvere“, ktorá bola do právneho poriadku Slovenskej republiky transponovaná práve
§ 9 ods. 2 písm. f ZoSÚ. Vnútroštátna právna úprava uvedenú náležitosť neprávne transponovala. Sú
preto splnené podmienky na uplatnenie nepriamych účinkov (tzv. uplatnenie eurokonformného výkladu)
iba vo svetle smernice 2008/48 tak, že nestanovuje požiadavku uvádzať v zmluve konkrétny dátum
konečnej splatnosti. Žalovaný má za to, že v zmluvách sa nachádza aj náležitosť podľa § 9 ods.

2 písm. k) ZoSÚ. V zmluvách je na prvej strane tak, že je definovaný počet splátok, výška každej
splátky a splatnosť každej splátky. Úroky a ani istina nemali žiaden osobitný dátum splatnosti, ktorý by
vyžadoval samostatne definovať splatnosť jednotlivých zložiek. K tomu poukázal žalovaný na oficiálne
stanovisko Slovenskej republiky vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Klára Bíróová, kde uviedla:
„relevantné znenie uvedeného zákona nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné určenie,
aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a

poplatky“. Žalovaný ďalej poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.9.2012,
sp. zn. 17Co/151/2012, v ktorom sa konštatuje, že „ustanovenie v znení: „zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov“, nemožno vykladať tak, že by dodávateľ v rámci zmluvy o spotrebiteľskom úvere
musel samostatne uvádzať výšku, počet a termíny splátok istiny, samostatne výšku, počet a termíny

splátok úrokov a samostatne výšku počet a termíny splátok iných poplatkov“. Žalovaný poukázal na § 2
písm. g) ZoSÚ, ktorý zaviedol špeciálnu definíciu odplaty pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere pomocou
pojmu celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľskom úverom, ktorá v sebe zahŕňa napríklad
aj provízie, dane, poistné a podobne. Tieto však nie sú spomínané v § 9 ods. 2 písm. k). Pri zužujúcom
výklade žalobkyne by sa síce musela uvádzať výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov,

no nemuselo by sa uviesť výšku, počet a termíny splátok poistného, a dokonca by sa nemusel ani
len uviesť výšku, počet a termíny celkovej splátky. Podľa rozsudku HCS článok 10 ods. 2 písm. h)
a i) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom

22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave. Nakoniec žalovaný vzniesol námietku premlčania.

3. Žalobkyňa v replike uviedla, že z podaného vyjadrenia žalovaným vyplýva, že skutkové tvrdenia
uvedené v žalobe účinne nepoprel. Žalovaný nepoprel, že k uzavretiu zmlúv medzi stranami došlo,

nepoprel výšku poskytnutého úveru, ani čísla a dátumy zmlúv. Čomu sa vyhol, je uviesť čokoľvek
ohľadne sumy, ktorú od žalobkyne prijal. Teda toto skutkové tvrdenie výslovne ani účinne nepoprel. Ďalej
na podporu tvrdení o posúdení všetkých poskytnutých úverov za bezúročné a bez poplatkov poukázala
na právoplatné rozhodnutie Krajského súdu. Prešov sp. zn. 19CO/142/2016 zo dňa 8.12.2016. Ďalej
uviedla, že Súdny dvor EÚ ani NBS nie sú orgány so zákonodarnou právomocou. A smernica nie je v

spore dvoch súkromnoprávnych subjektov priamo aplikovateľná. Ďalej uviedla, že adresa veriteľa, na
ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť nie je v zmluvách uvedená. Formulácia v
jeho zmluve znie, že ide o „horeuvedenú adresu Providentu". Táto formulácia sa nachádza na druhej
straneúverovejzmluvy,ktorájenepodpísaná.Natejtostranesažiadnahoreuvedenáadresadodávateľa
nenachádza a zároveň pre platnú inkorporáciu všetkých bodov na tejto nepodpísanej strane zmluvy,

bolo potrebné, aby to v zmluve bolo výslovne uvedené, ale nie je. Čo sa týka termínu konečnej splatnosti
úveru aj rozpisu splátok, obe podmienky sa musia odvíjať od termínu splatnosti prvej splátky. Ak by
chcela zistiť skutočné dátumy všetkých týchto troch náležitostí, musela by si ich pracne vypočítať,
čo vylučuje, že je účelom zákona o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ ide námietku premlčania tak
táto bola vznesená nedôvodne a najmä všeobecne. k citovanému rozhodnutiu NS SR, sp. zn. 1

Cdo/67/2011, z 25.3.2013 uviedla, že tento sa týka sporu dvoch fyzických osôb. Okrem toho všetky
tri zmluvy, ktoré so žalovaným uzavrela sú platné, ale bezodplatné, čo je úplne zásadný rozdiel oproti
stavu prezentovanému v citovanom rozhodnutí. To spôsobilo pre žalobkyňu neprehľadnú situáciu, kedy
časť plnenia nemôže poprieť, že naozaj právom patri žalovanému, ale o ďalšej časti tohto plnenia to
neplatí. Pri Zmluve č. 570346890 z 21.11.2013, v určitej splátke ktorú uhradila nastala situácia, že

časť tejto splátky bola krytá zmluvným dojednaním a časť nie. Taktiež uviedla, že jej spôsob obživy nie
je poskytovanie úverov neuzavretému okruhu fyzických osôb predložením formulárových zmlúv, ktoré
by si sama napísala, resp. nechala napísať štedro platenými právnikmi, ani bezpodmienečná nutnosť
poznania právnych predpisov na ochranu spotrebiteľov, ktoré sa novelizujú niekoľkokrát do roka. Tožalovaný o sebe tvrdiť nemôže, a napriek tomu doteraz nevie, že plnenie prijal bez právneho dôvodu.
Poukázala na to, že veriteľ ju pri kontraktácii uviedol do omylu, pretože zmluvu o úvere a zmluvu o
zabezpečení splátok úveru, jej odprezentoval ako platnú vo všetkých svojich častiach. Zneužil tým

jej dôveru v jeho profesionálne konanie. Zároveň ju utvrdzoval v tomto presvedčení tým, že platby
mlčky prijímal. Rozsudok KS Prešov 19CO/142/2016 bol vyhlásený dňa 8.12.2016, a zverejnený ešte
neskôr. Podľa jej vedomostí ide o prvé právoplatné rozhodnutie o bezodplatnosti úveru poskytnutého
žalovaným, preto v prípade krajného posúdenia, skôr než oboznámením sa s týmto rozhodnutím, o
vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného vedieť nemohla.

4. Žalovaný v duplike uviedol, že judikatúra Súdneho dvora je právne záväzná, pretože počnúc
rozsudkom Súdneho dvora, C-453/00, Kühne & Heitz NV, Súdny dvor judikoval, že jeho judikatúra v
konaniach o návrhoch na začatie prejudiciálneho konania je záväzná pre všetky členské štáty a ich
štátne orgány, vrátane súdnych orgánov. V citovanom rozsudku Súdny dvor túto všeobecnú záväznosť
odvodil zo zásady lojálnej spolupráce takto: „ako už Súdny dvor rozhodol, je povinnosťou všetkých

orgánov členských štátov, aby v rámci výkonu svojich právomocí zabezpečili dodržiavanie pravidiel
práva Spoločenstva (pozri rozsudok z 12. júna 1990, Nemecko/Komisia, C-8/88, Zb. s. I-2321, bod 13).
21. Výklad pravidla práva Spoločenstva, ktorý podáva Súdny dvor v rámci výkonu svojej právomoci
podľa článku 234 ES, objasňuje a v prípade potreby spresňuje význam a pôsobnosť tohto pravidla
tak, ako sa má alebo sa malo chápať a uplatňovať od okamihu, keď nadobudlo účinnosť (pozri najmä

rozsudky z 27. marca 1980, Denkavit italiana, 61/79, Zb. s. 1205, bod 16, a z 10. februára 2000,
Deutsche Telekom, C-50/96, Zb. s. I-743, bod 43). 22 Z toho vyplýva, že správny orgán musí v rámci
svojich právomocí takto vyložené pravidlo práva Spoločenstva uplatňovať aj na právne vzťahy vzniknuté
a založené pred vyhlásením rozsudku Súdneho dvora rozhodujúceho na základe žiadosti o výklad.“.
Súdny dvor teda dosahuje záväzné účinky svojej judikatúry cez svoju právomoc vykladať zmluvy a akty

inštitúcií, orgánov alebo agentúr EÚ, čím sa ním v rámci konania o prejudiciálnej otázke objasnený
výklad pravidla práva EÚ stáva imanentnou súčasťou tohto pravidla spätne od okamihu, keď takéto
pravidlo - právna norma, nadobudlo účinnosť. Judikatúra Súdneho dvora EÚ v konaniach o návrhoch na
začatieprejudiciálnehokonaniapotomzaväzujenielenvšeobecnésúdy,aletiežajÚstavnýsúdSR,ktorý
túto záväznosť vo svojich rozhodnutiach rešpektuje (napr. nález, sp. zn. PL. ÚS 115/2011. Rozsudok

Súdneho dvora vo veci C-42/15 z 9. novembra 2016 sa tak stal súčasťou právnych noriem uvedených v
smernici 2008/48, teda súčasťou práva EÚ, ktoré má aplikačnú prednosť aj pred zákonom č. 129/2010
Z. z. (podľa priamo účinného čl. 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ upravujúceho zásadu lojálnej spolupráce, ako aj
podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy SR upravujúceho prednosť aktov EÚ pred zákonmi). Žalovaný ďalej uviedol,
že vychádzajúc z tvrdenia žalobkyne žalovaný považuje len za „skutočné šťastie“, že sa žalobkyni

podarilo identifikovať žalovaného natoľko, že sa jej aspoň podarilo úspešne podať žalobu. Ak v každej
zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorú sporové strany uzatvorili, absentuje údaj o osobe veriteľa, potom
žalovaný skutočne nechápe ako je možné, že sa žalobkyni podarilo podať proti veriteľovi žalobu.
Žalovaný uvedenú výhradu považuje za smiešnu a účelovú. Ak žalobkyňa nerozumie písanému slovu
(žalovanémuskutočnedoposiaľneboloznáme,žežalobkyňajepravdepodobneanalfabet)vtomzmysle,

že nerozumie obsahu spojenia „horeuvedenú adresu Providentu“ v kombinácii s adresou „Provident
Financial, s. r. o., sídlo: Mlynské nivy 49, Bratislava“, potom žalovaného mrzí, že uvedenú skutočnosť
neodhadol. Za takých okolností by zvážil uvedenie svojej adresy na každej strane zmluvy hore, dole,
na boku strany, prípadne opakovane niekoľkokrát v texte, čo by isto na prehľadnosti pridalo rovnako
ako to, keby mala o násobok strán viac namiesto prehľadnej dvojstrannej formy. O to viac je uvedená

požiadavka žalobkyne nezmyselná, že počas trvania každej z uvedených zmlúv ani raz žalobkyňa
nepodala vo vzťahu k žalovanému žiadnu sťažnosť a s produktmi žalovaného bol spokojný. Žalovaný
odmietol tvrdenia, že by výpočet dátum poslednej splátky na týždennej báze splácaného úveru pri dobe
trvania úveru 60 týždňov bol akokoľvek náročný. Pri uvedenom sa totiž využíva jednoduchá matematická
metóda, tzv. sčítanie, ktoré u priemerného spotrebiteľa možno predpokladať a vyučuje sa v 1. ročníku

na základnej škole,1 konkrétne ide o výpočet 7. dňa, t. j. k existujúcemu dňu - ak je to napr. 14. deň v
mesiaci je potrebné pripočítať číslo 7, t. j. splatnosť ďalšej splátky je o 7 dní, číže 21. deň v mesiaci.
Rovnako, ak má ísť o celkovo 60 splátok, jednoducho postačuje počítanie do čísla 60, t. j. ide o postupné
počítanie si splátok, čo predpokladá znalosť počítania od čísla 1 do čísla 60. Žalovaný tiež poukázal
na to, že zákonodarca upravil predmetné znenie § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. do súladu so

smernicou 2008/48 a to čl. XII zákona č. 279/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.
z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia
a dopĺňajú niektoré zákony, čo zodpovedá výkladu žalovaného. Pokiaľ ide o námietku premlčania tak
žalovaný uplatňuje svoju námietku premlčania k tým platbám žalobkyne žalovanému, ktorých vydaniasa žalobca domáha a ktoré boli zo strany žalobcu vykonané viac ako dva roky pred doručením žaloby
okresnému súdu, t. j. pred 27. júnom 2015.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a to Zmluvou o
spotrebiteľskom úvere na č.l. 3, Zmluvou o zabezpečení splátok úveru na č.l. 4, Platobnom históriou
na č.l. 5-6, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere na č.l. 7, Zmluvou o zabezpečení splátok na č.l. 8, Kartou
splátok na č.l. 9, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere na č.l. 10, Zmluvou o zabezpečení splátok a úhrad
na č.l. 11, Kartou splátok na č.l. 12, Vyjadrením žalovaného na č.l. 29-32 a zistil tento skutkový stav:

6. Žalobkyňa ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzatvorili dňa 25.10.2013 zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. 570314310, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý spotrebiteľský úver v sume 780 eur. V
zmluve je uvedené, že celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú
službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38 % ročne zo sumy úveru, t.j. vo výške
112,32 eura a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 156,78 eura. Celkové náklady na základe

údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len
„RMPN“) vo výške 70,38 %. Celková čiastka, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť žalovanému na
základe zmluvy je tvorená súčtom úveru a celkových nákladov, pričom v čase uzatvorenia zmluvy a pri
predpoklade riadneho a včasného plnenia dlhu, predstavuje sumu 1049,10 eura. Priemerná hodnota
RPMN vzťahujúca sa na úver poskytnutý na základe zmluvy predstavuje 46,06 %. Žalobkyňa sa

zaviazala splatiť dlžnú sumu v 60 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy
od prvej po predposlednú je 17,49 eura a výška poslednej splátky dlžnej sumy je 17,19 eura. Úver
bol poskytnutý na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti
úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Pokiaľ ide o spôsob plnenia
zmluvy, v zmluve je zaškrtnuté políčko „Hotovostný režim“, ktorý znamená, že žalobkyňa sa zaviazala

splácaťsplátkyosobnevktorejkoľvekbankealebopobočkebankyvkladomnaúčetžalovaného.Zároveň
žalobkyňa potvrdila prevzatie celej čiastky úveru v hotovosti.

7. Dňa 25.10.2013 žalobkyňa a žalovaný uzatvorili tiež Zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Na
základe nej sa poskytovateľ zaviazal, že žalobkyni za odmenu bude počas platnosti tejto zmluvy

pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky
spotrebiteľského úveru, ktorý jej bol poskytnutý na základe zmluvy číslo 570314310, a to v jej
bezodkladnom použití na účely úhrady splátky spotrebiteľského úveru, spôsobom podľa zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Žalobkyňa sa zaviazala poskytnúť potrebnú súčinnosť s tým, že prevzatie
peňažnej hotovosti sa uskutoční v mieste trvalého pobytu zákazníka alebo na inom mieste, určenom

predchádzajúcu vzájomnou dohodou zmluvných strán. Žalobkyňa sa zaviazala, že za poskytnutie tejto
služby zaplatiť poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 401,70 eura v 60 pravidelných splátkach a
to v 59 týždenných splátkach vo výške 6,69 eura a poslednú splátku vo výške 6,99 eura počas doby
splácania spotrebiteľského úveru. Odmena je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky poskytovateľom.
Splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí tejto zmluvy.

8. Žalobkyňa ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzatvorili dňa 28.8.2013 zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. 569624167, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý spotrebiteľský úver v sume 900 eur. V
zmluve je uvedené, že celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú
službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38 % ročne zo sumy úveru, t.j. vo výške

129,60 eura a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 180,90 eura. Celkové náklady na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len
„RMPN“) vo výške 70,38 %. Celková čiastka, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť žalovanému na
základe zmluvy je tvorená súčtom úveru a celkových nákladov, pričom v čase uzatvorenia zmluvy a pri
predpoklade riadneho a včasného plnenia dlhu, predstavuje sumu 1210,50 eura. Priemerná hodnota

RPMN vzťahujúca sa na úver poskytnutý na základe zmluvy predstavuje 46,06 %. Žalobkyňa sa
zaviazala splatiť dlžnú sumu v 60 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy
od prvej po predposlednú je 20,18 eura a výška poslednej splátky dlžnej sumy je 19,88 eura. Úver
bol poskytnutý na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti
úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Pokiaľ ide o spôsob plnenia

zmluvy, v zmluve je zaškrtnuté políčko „Hotovostný režim“, ktorý znamená, že žalobkyňa sa zaviazala
splácaťsplátkyosobnevktorejkoľvekbankealebopobočkebankyvkladomnaúčetžalovaného.Zároveň
žalobkyňa potvrdila prevzatie celej čiastky úveru v hotovosti.9. Dňa 28.8.2013 žalobkyňa a žalovaný uzatvorili tiež Zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Na
základe nej sa poskytovateľ zaviazal, že žalobkyni za odmenu bude počas platnosti tejto zmluvy
pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky

spotrebiteľského úveru, ktorý jej bol poskytnutý na základe zmluvy číslo 569624167, a to v jej
bezodkladnom použití na účely úhrady splátky spotrebiteľského úveru, spôsobom podľa zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Žalobkyňa sa zaviazala poskytnúť potrebnú súčinnosť s tým, že prevzatie
peňažnej hotovosti sa uskutoční v mieste trvalého pobytu zákazníka alebo na inom mieste, určenom
predchádzajúcu vzájomnou dohodou zmluvných strán. Žalobkyňa sa zaviazala, že za poskytnutie tejto

služby zaplatiť poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 463,50 eura v 60 pravidelných splátkach a
to v 59 týždenných splátkach vo výške 7,72 eura a poslednú splátku vo výške 8,02 eura počas doby
splácania spotrebiteľského úveru. Odmena je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky poskytovateľom.
Splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí tejto zmluvy.

10. Zistený skutkový stav súd právne posúdil:

11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu uzatvorenia zmlúv, t.j. od
10.06.2013 do 30.04.2014 (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,

odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

12. Podľa § 2 písm. g) ZoSÚ, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom
sa rozumie všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí
spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem

notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o
poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných
podmienok.

13. Podľa § 2 písm. i) ZoSÚ, ročnou percentuálnou mierou nákladov sa rozumie celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky
spotrebiteľského úveru podľa § 19.

14. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná

strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

15. Podľa § 9 ods. 2 písm. f, j) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom

úvereatermínkonečnejsplatnostispotrebiteľskéhoúveru,ročnúpercentuálnumierunákladovacelkovú
čiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítanénazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvy
o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej
miery nákladov.

16. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

17. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzatvorenia

zmlúv (ďalej len „Občianskeho zákonníka“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 53 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť

sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

21. Podľa § 53 ods. 5 a 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru

alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v
dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

22. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania bezdôvodného obohatenia a určenia, že úvery č.
569624167 a č. 570314310 sú bezúročné a bez poplatkov. Jedná sa o tri samostatne nároky, pričom tieto

nároky mohli byť predmetom samostatných žalôb. Žalobkyňa si uplatnila nároky jednou žalobou, čo je
hospodárny postup, keďže všetky uplatňované nároky sa týkali tých istých strán. Preto je potrebné každý
jeden nárok posudzovať ako samostatnú žalobu a to aj z hľadiska splnenia podmienok pre prípadne
rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie, prípadne uznanie nároku.

23. Pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške tak súd nariadil na 9.4.2018 na
prejednanie sporu pojednávanie. V predvolaní na pojednávanie vytýčené na 9.4.2018 bol právny
zástupca žalovaného poučený o tom, že ak sa na pojednávanie vo veci riadne a včas nedostaví a
svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlní, na návrh druhej strany rozhodne súd
rozsudkom pre zmeškanie. Toto predvolanie mu bolo doručené 26.2.2018.

24. Právny zástupca žalovaného sa na pojednávanie nariadené na 9.4.2018 nedostavil, pričom svoju
neúčasť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami.

25. Podľa § 137 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako CSP“), žalobou

možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

26. Podľa § 274 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu
rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní

na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie a
b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

27. Podľa 275 CSP, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu

procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

28.Podľa§277ods.2a3CSP,akžalovanýzospravedlniteľnéhodôvoduzmeškalpojednávanievoveci,
na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesenímzruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy
sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.

29. V prejednávanom spore je zrejmé, že žalovaný bol na pojednávanie nariadené na 9.4.2018 riadne a
včas predvolaný, bez ospravedlnenia sa však naň nedostavil, a to aj napriek tomu, že bol o následkoch
nedostavenia sa pojednávanie súdom poučený. So zreteľom na uvedené je potrebné konštatovať, že v
danom prípade boli splnené podmienky v zmysle § 274
CSP na rozhodnutie o nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia rozsudkom pre

zmeškanie žalovaného, pričom vydanie rozsudku pre zmeškanie navrhla prostredníctvom svojho
právneho zástupcu žalobkyňa. Súd preto v tejto časti žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobkyni sumu 171,16 eura spolu so zákonným úrokom z omeškania od 22.8.2017 (nasledujúci
deň, kedy sa žalovaný vedel prihlásiť do schránky spoločnosti) do zaplatenia.

30. Podľa § 137 c) a d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu

právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu.

31. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.1.2018, spotrebiteľ
sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia
bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.18ba)

32.Pokiaľideozostávajúcučasťžaloby,takvzmyslevyššiecitovanéhoustanoveniasaspotrebiteľmôže

pred súdom domáhať určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru. Je
však potrebné dodať, že aj pred 1.1.2018 sa spotrebiteľ mohol domáhať určenia, že úver je bezúročný a
bez poplatkov a na takomto určení mal naliehavý právny záujem, keďže takouto určovacou žalobou sa
odstráni stav neistoty, v ktorom sa žalobkyňa nachádza, aby mala vyriešenú otázku, aký je jej skutočný
dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov.

33. Uzavreté zmluvy č. 569624167 a č. 570314310 súd považoval za zmluvy spotrebiteľské, keďže
žalovaný ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úvery žalobkyni ako fyzickej osobe,
ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z formy a obsahu
zmlúv, je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárové“ zmluvy, ktorých predtlač formulára mal žalovaný

už pripravený a dopisoval do nich iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobkyne, ktorá obsah zmlúv
žiadnym podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť, ani neovplyvnila. Spotrebiteľská zmluva nesmie
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú
neplatné.

34.Právnyvzťahstránsúdposúdilpodľanoriemspotrebiteľskéhopráva,atopodľaosobitnéhoprávneho
predpisu zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy a všeobecného
právneho predpisu Občianskeho zákonníka.

35. Preskúmaním zmlúv o spotrebiteľskom úvere č. 569624167 a č. 570314310 súd zistil, že súčasne
so zmluvami o spotrebiteľskom úvere boli uzatvorené aj zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Ide
o akcesorické zmluvy nadväzujúce na úverové zmluvy, keďže ich obsahom je len spôsob splácania
dohodnutého úveru. Vznik zmluvy o zabezpečení splátok úveru je podmienený vznikom zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ide o doplnkovú službu súvisiacu so spotrebiteľským úverom. Pričom aj v iných

konaniach vedených na tunajšom súde vypovedali obchodní zástupcovia žalovaného, že zmluva o
zabezpečení splátok bola súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere (napr. 20Csp/86/2016). Z tohto
dôvodu odplata za službu, ktorá bola predmetom zmluvy o zabezpečení splátok úveru - vyberanie
splátok úveru vo výške vyššej ako 50 % samotného poskytnutého úveru, mala byť preto podľa názoru
súdu v zmysle § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch zahrnutá do celkových nákladov

spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, a teda aj do ročnej percentuálnej miery nákladov.
Nesprávne uvedenie údaja o RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere má rovnaké následky ako keby v
zmluve tento údaj nebol uvedený vôbec, čo zákonodarca v zmysle §11 ods. 1 písm. b) a d) ZoSÚ spája
so sankciou v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.36. Ročná percentuálna miera nákladov vyjadruje mieru nákladov na daný úverový, resp. aj inak
označený finančný produkt. RPMN má teda zohľadniť všetky náklady, ktoré má dlžník vynaložiť v

súvislosti s uzatvorenou zmluvou. Ide predovšetkým o úrok, poplatok za uzatvorenie zmluvy, poplatok
za vedenie účtu, rôzne administratívne náklady, či inak označené náklady, medzi ktoré podľa názoru
súdu patrí aj poplatok za poskytnutie služby výberu peňažnej hotovosti. RPMN musí zohľadňovať
všetky náklady spotrebiteľa tak, aby bolo možné porovnať výhodnosť či nevýhodnosť jednotlivých
produktov. Zmyslom povinnosti zverejňovať RPMN je umožniť spotrebiteľom, aby sa na trhu úverových

či finančných produktov dokázali čo najlepšie zorientovať a porovnaním RPMN zistiť výhodnosť úveru.
Uvedenie len úverovej sadzby, resp. uvedenie RPMN, ktorá nezahŕňa všetky skutočné náklady, ešte
neznamená, že dlžník bude mať úplné a dostatočné informácie o úvere, ktoré mu má ponúknuť práve
údaj o skutočnej RPMN ako údaj zahrňujúci komplexné náklady. Z úradnej činnosti súdu je známe,
že veritelia často krát ponúknu výšku úrokovej sadzby v nižšej výške a svoj zisk si kompenzujú
prostredníctvom rôznych poplatkov, mnoho krát sofistikovane skrytých pod rôznymi poplatkami, tak

ako to bolo aj v tomto prípade. Povinnosť priamo v zmluve uvádzať skutočnú RPMN a zároveň
priemernú RPMN má pomôcť spotrebiteľom, aby dokázali porovnať jednotlivé úvery. Súd považoval
konanie žalovaného za nekalosúťažné konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď neuviedol vo výpočte
RPMN všetky náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom a tak úmyselne vyvolal dojem
výhodnosti úveru, čo mohlo mať bezpochyby vplyv na správanie spotrebiteľa pri výbere úverového

produktu. Takémuto konaniu veriteľa nemožno priznať ochranu.

37. Súd ďalej z vykonaného dokazovania zistil, že Zmluvy č. 569624167 a č. 570314310 neobsahujú
údaj podľa § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Zákon o
spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako

dlho je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vyžaduje
sa teda jednoznačná špecifikácia konečnej splatnosti úverov, ktorá je dodávateľom určená na základe
vstupných údajov. V zmluvách sa síce nachádza, že konečným dňom splatnosti úveru a dlžnej sumy
je deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je 7. deň 60 týždňa po dni uzavretia Zmluvy, avšak takúto
formuláciu konečnej splatnosti súd považuje za nedostatočnú, keďže neposkytuje spotrebiteľovi jasný

údaj o tom, kedy nastala konečná splatnosť úveru. Aj Súdny dvor vo svojom rozhodnutí pod sp. zn.
C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Klára Bíroová uviedol, že síce nemusí byť nutne
uvedený konkrétny dátum splatnosti splátok, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Súd má za to, že formulácia 7. deň 60 týždňa
po dni uzavretia Zmluvy neumožňuje spotrebiteľovi sa jednoducho, bez zložitých výpočtov a k tomu

potrebných pomôcok dopracovať k presnému dňu konečnej splatnosti. Nie je ani zrejmé, či splatnosť
začína plynúť nasledujúci deň po uzatvorení Zmluvy alebo už v deň uzavretia Zmluvy a teda
aj takáto neurčitá formulácia spôsobuje to, že spotrebiteľ sa nemôže jednoducho dopracovať k konečnej
splatnosti.

38. Z vykonaného dokazovania súd ďalej zistil, že Zmluvy č. 569624167 a č. 570314310 neobsahujú
údaj podľa § 9 ods. 2 písm. c) ZoSÚ a to adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť
reklamáciu alebo sťažnosť. Tieto údaje sa nachádzajú v bode 23 za podpismi účastníkov zmluvy, v
obchodných podmienkach. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa je na mieste požiadavka na jednoznačnosť
a prehľadnosť tohto údaja a musí byť obsahom zmluvy, ku ktorej účastníci zmluvy pristúpia a potvrdia

ho svojím podpisom. To, že je v zmluvách daný údaj uvedený až za podpismi účastníkov zmluvy, je
nutné považovať vo svojich dôsledkoch ako absenciu údaja o adrese predávajúceho, na ktorej môže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.

39. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov

zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a v
zmluveospotrebiteľskomúverejeuvedenánesprávneročnápercentuálnamieranákladovvneprospech
spotrebiteľa.

40. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobe aj vo zvyšnej časti vyhovel a určil, že úvery č. 569624167

a č. 570314310 sú bezúročné a bez poplatkov.

41. Nakoniec súd uvádza, že pokiaľ ide o ďalšiu napadanú náležitosť a to výšku, počet a termíny splátok
istiny, tak podľa názoru súdu žiadnym spôsobom výkladu ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ nemožno dospieťk záveru o nutnosti rozčlenenia splátky, ktorá bola dohodnutá v zmluve, ako celková splátka zahŕňajúca
istinu, úrok, prípadne poplatky, že by mala byť v zmluve v rámci danej náležitosti zmluvy rozčlenená
na jednotlivé jej zložky. Ak by zákonodarca mal túto snahu, nepochybne by sporné ustanovenie

naformuloval tak, aby bolo z neho zjavné, že v zmluve musí byť osobitne uvedená splátka istiny, osobitne
splátka úrokov a osobitne splátka poplatkov. Z formulácie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva to,
že dohodnutá mesačná splátka zahŕňa všetky spomínané komponenty. Súd poukazuje aj na rozsudok
Súdneho dvora EÚ C-42/15 zo dňa 9.11.2016, keď na otázku súdu, či článok 10 ods. 2 písm. i/ v spojení s
písm.h/smernice2008/48/ESsamávykladaťtak,žezmluvaoúverenemusívčaseuzavretiaobsahovať

presné určenie, aká časť jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné
úroky a poplatky, súdny dvor uviedol, že daný článok sa má vykladať tak, že zmluva o úvere na dobu
určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej
tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia
podľa Európskeho súdu bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave. V odôvodnení rozhodnutia súdny dvor uviedol, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ

povinný bezplatne a kedykoľvek odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky podľa článku 10 ods.
2 písm. i/ a článku 10 ods. 3 smernice. Z toho je teda nepochybné, že zmluva nemusela obsahovať počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a navyše žalobkyňa si môže bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy vyžiadať výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky (§ 9 ods. 3 ZoSÚ).
Súd taktiež poukazuje aj vyjadrenie Slovenskej republiky vo veci prejudiciálneho konania C - 42/15,

kde zástupkyňa uviedla, že znenie zákona o spotrebiteľských úveroch nevyžaduje, aby zmluva o úvere
obsahovala presné určenie, aká časť jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca
bežné úroky a poplatky. Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že v zmluve rozpis splátok na istinu,
úroky a poplatky nemusel byť a postačovalo uvedenie celkovej výšky splátky.

42.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1CSP,podľaktoréhosúdpriznástranenáhradutrov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto súd
priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude po právoplatnosti
rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu,
že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia (§ 355 ods. 1 a § 356 písm. b/ CSP).

Proti výroku II. až IV, tohto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov

tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné
náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe
a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).