Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. október 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/64/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714206643
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8714206643.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: L. M., nar.: XX.XX.XXXX, trvale
bytom F. XXXX/XXX, XXX XX B., práv. zast.: Advokátska kancelária Hudzík & Partners s.r.o., Mnoheľova
830/15, 058 01 Poprad proti žalovanému: C. Y., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/X, XXX XX
P., práv. zast.: Mgr. Radovan Ulehla, advokát, Winterova 62, 921 01 Piešťany, o určenie vlastníckeho
práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 18.01.2018 č.k. 11C 159/2014
- 175 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že
žalovaný má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % a o výške tejto náhrady
bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca podal dňa 05.06.2014 žalobu o určenie
vlastníckeho práva. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 05.04.2013 bola uzavretá kúpna zmluva č. X

medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v
k.ú. P., okres P., obec P. na LV č. XXXX ako byt č. X na 3. poschodí, vchod č. 6, nachádzajúci sa v
polyfunkčnom dome ulica B. súp. č. XXXX postavenom na parcele reg. C č. XXXX/X, podiel priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach o veľkosti XXXXX/XXXXXX a spoluvlastnícky podiel
k pozemku k parcele C KN č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a k parcele C
- KN č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX vo veľkosti XXXXX/XXXXXX, vklad
vlastníckeho práva bol povolený pod č. V XXXX/XXXX dňa XX.X.XXXX.

3. Dňa 05.04.2013 bola v nadväznosti na kúpnu zmluvu č. X uzavretá zmluva o uzavretí budúcej
zmluvy o kúpe nehnuteľnosti č. X medzi žalobcom ako budúcim kupujúcim a žalovaným ako budúcim
predávajúcimnanehnuteľnostiuvedenévpredchádzajúcomodseku.Podľačl.1tejtozmluvynadobudne
žalovaný ako budúci predávajúci nehnuteľnosti po právoplatnom rozhodnutí Správy katastra P. na
základe kúpnej zmluvy č. 1, ktorá bola podpísaná dňa 05.04.2013. V čl. 3 bod X tejto zmluvy sú uvedené
podmienky uzatvorenia budúcej kúpnej zmluvy k nehnuteľnostiam, pričom k splneniu týchto podmienok

má dôjsť najneskôr do 05.07.2013. V zmysle čl. 8 bod 1 budúcej kúpnej zmluvy bola kúpna zmluva
dohodnutá vo výške 86.000,-eur, podľa bodu 2 tohto článku má kupujúci uhradiť kúpnu cenu v deň
podpisu tejto zmluvy napriek ustanoveniu čl. 3 bod 1 písm. b/ zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy.4. Kúpna zmluva č. X bola uzavretá za účelom poskytnutia pôžičky, ktorú poskytol žalovaný V. L., bytom
K. nad O. XXX vo výške 85.000,-eur. Žalobca udáva, že o tejto skutočnosti svedčí účet vedený v kúpnej
zmluve č. 1 v čl. 8 bod 2, na ktorý má byť vyplatená kúpna cena a ktorý zároveň patrí matke V. L., t.j. U.

Jančichovej. M. cena vyplatená žalovaným bola poukázaná na tento účet a bola pôžičkou poskytnutou
tretej osobe, t.j. V. L. na základe ústnej dohody medzi ním, žalovaným a žalobcom.

5. Právny zástupca žalobcu svoj návrh odôvodňuje tým, že nakoľko absentuje pri uzatváraní kúpnej
zmluvy č. X a pri uzatváraní zmluvy o budúcej zmluve vážnosť vôle účastníkov zmluvy ide podľa §

37 ods. 1 Obč. zák. o absolútne neplatné právne úkony. A to v dôsledku zdanlivého prejavu vôle
došlo k obchádzaniu zákona, keď účastníci zmluvy vylúčili právne záväzné pravidlá správania sa, ktoré
ustanovuje Obč. zák. a použili právne prostriedky, ktoré sa zdanlivo javia ako platné právne úkony.
Zdanlivo platné právne úkony však svojim reťazením ako celok vyvolávajú neplatnosť tak, ako to
ustanovuje § 41a Obč. zák.

6. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca nepreukázal naliehavý právny
záujem a to z dôvodu, že určovacia žaloba nemôže byť opodstatnená tam, kde je možné žalovať na
splnenie povinnosti, pretože určovacia žaloba má preventívnu povahu a má za účel poskytnúť ochranu
právnemu postaveniu žalobcu skôr než dôjde k porušeniu právneho vzťahu. Podľa ustanovenia § 457
OZ, ak je zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko,

čo podľa neho dostal. Právny zástupca ďalej uviedol, že je zrejmé, že kúpna zmluva je záväzkom
synalagmatickým. Uviedol, že žiadnym spôsobom nie je možné preukázať, že by vôľa žalovaného pri
uzatváraní zmluvy so žalobcom nesmerovala jednoznačne k nadobudnutiu nehnuteľnosti. Žalovaný
považoval kúpnu zmluvu uzatvorenú so žalobcom za platnú, ani neuvažoval o tom, že sa jedná o
zastretý nejaký iný úkon. Pokiaľ žalobca chcel získať finančné prostriedky od žalovaného a pristúpil

s jednoznačnosťou svojej vôle previesť nehnuteľnosti a spoliehal sa pri tom na spätnú kúpu, tak už
dočasné získanie finančných prostriedkov mohlo byť hospodárskym dôvodom na jeho strane. Právny
zástupca uvádza, že zmluva medzi účastníkmi je uzavretá platne. Výšku kúpnej ceny a spôsob platby
kúpnej ceny si určil sám žalobca, jeho obrana o tom, že neprevzal kúpnu cenu absolútne neobstojí.

7. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého žalobca a žalovaný
uzatvorili kúpnu zmluvu dňa 05.04.2013, kúpna zmluva sa týkala nehnuteľnosti bytu č. X tretie poschodie
vchod X nachádzajúci sa v polyfunkčnom dome, ulica B.. XXXX/X, postavený na parcele reg. C, parcela
č. XXXX/X v celosti v k.ú. P., zapísaná na LV XXXX a podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu v podiele o veľkosti XXXXX/XXXXXX a spoluvlastnícky podiel pozemku,

na ktorom je bytový dom postavený na parcele č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX
mX a priľahlej parcele č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX v podiele o veľkosti
XXXXX/XXXXXX, predmetom tejto zmluvy bol odplatný prevod vlastníckeho práva a to bytu č. 2, ktorý
pozostáva z troch obytných miestností a príslušenstva. P. čl. 8 kúpnej zmluvy bod 1, kúpna cena bola
dohodnutá na sumu 85.500,-eur a podľa bodu 2 zmluvné strany sa dohodli, že kupujúci uhradí kúpnu

cenu vo výške 85.500,-eur priamym vkladom na účet predávajúceho č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v
Z. a.s. v termíne do X dní od podpisu tejto zmluvy a patriaci U. L.. P. čl. 10 kúpnej zmluvy bod X v prípade
zamietnutia návrhu na vklad kúpnej zmluvy do katastra, zmluvné strany vzájomne odstupujú od tejto
zmluvy, odstúpením od zmluvy sa zmluva ruší od počiatku a zmluvné strany sú povinné si vrátiť to, čo od
sebanavzájomprijali.Podľa bodu5zmluvnéstranysavzmysleustanovenia§48ods.2OZdohodli,žev

prípade odstúpenia od zmluvy zo zákonných dôvodov ktoroukoľvek zmluvnou stranou účinky odstúpenia
od zmluvy nastávajú dňom doručenia písomného odstúpenia od zmluvy druhej zmluvnej strany.

8. Z listinných dôkazov a to zo Správy katastra P. súd má preukázané, že vklad bol povolený dňa
14.04.2013 pod č. V XXXX/XXXX a návrh na vklad bol podaný dňa 05.04.2013. Návrh na vklad -

vkladovou listinou bola kúpna zmluva č. X zo dňa 05.04.2013. Súd ďalej mal zistené, že dňa 05.04.2013
bolauzatvorenákúpnazmluvač.XmedziúčastníkmitohtokonaniapredávajúciL.M.akupujúciL.Y.,kde
predmetom kúpnej zmluvy č. X je byt č. X tretie poschodie vchod č. X zapísaný na LV č. XXXX a taktiež
podľa čl. X kúpna cena bola dohodnutá na sumu 85.000,-eur a podľa bodu 2 kupujúci uhradí kúpnu
cenu vo výške 85.500,-eur priamym vkladom na účet patriaci U. L.. Vklad do katastra nehnuteľností bol

povolený dňa 15.04.2013 a návrh bol podaný dňa 05.04.2013. Súd mal preukázané a predložené že
dňa 05.04.2013 bola uzatvorená zmluva o uzavretí budúcej zmluvy o kúpe nehnuteľností, kde budúci
predávajúci C. Y. a budúci kupujúci L. M. uzatvoria kúpnu zmluvu na byt č. X tretie poschodie vchod 6,
zapísané na LV č. XXXX za dohodnutú kúpnu cenu XX.XXX,-eur a zmluvné strany podľa čl. 8 sa dohodli,že kupujúci uhradí kúpnu cenu vo výške 86.000,-eur priamym vkladom na účet predávajúceho v deň
podpisu tejto zmluvy. V zmluve o budúcej zmluve podľa čl. 4 bod 2 sa uvádza, že budúci predávajúci
a budúci kupujúci sa podpisom tejto zmluvy zaväzujú uzavrieť kúpnu zmluvu na prevod vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam presne špecifikovaných v čl. 2 tejto zmluvy a obsahom ktorej budú skutočnosti
opísané v texte kúpnej zmluvy a to najneskôr do 05.07.2013.

9. Súd sa v ďalšom konaní zaoberal otázkami týkajúcimi sa uzavretia zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy
o kúpe nehnuteľnosti č. 1. Žalobca uviedol na vysvetlenie, že pán Y. P. ho požiadal, že chce požičať

peniaze pánovi L. a poprosil ho, či by nezaložil byt v osobnom vlastníctve s tým, že po založení tohto
bytu vyplatí firma Z. zastúpená pánom Y. čiastku 85.000,-eur pánovi L.. Žalobca uviedol, že byt založil
a firma Z. mu peniaze nevyplatila, ale vyplatila tieto finančné prostriedky pánovi L.. Záložná zmluva na
tento byt nie je, ale je tam kúpna zmluva. Žalobca uviedol, že byt predal pánovi Y., ale pán Y. mu finančné
prostriedky nezaplatil za byt, ale žalobca vedel pri uzatváraní zmluvy, že on mu ich nezaplatí, lebo tieto
peniaze budú poskytnuté pánovi L.. Zároveň bola pripravená zmluva o uzavretí budúcej zmluvy, kde sa

pán Y. zaviazal, že byt bude vrátený do 3 mesiacov od uzavretia tejto zmluvy, pokiaľ mu pán L. vyplatí
spomínanú kúpnu zmluvu. Išlo tu o pôžičku pre pána L.. Pán Y. dával pôžičku pánovi L. s tým, že žalobca
dával na zabezpečenie tejto pôžičky byt. Žalobca uviedol, že do zábezpeky dával byt na poskytnutie
pôžičky. Z vyjadrenia účastníkov konania súd mal preukázané, že došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy
na predmetnú nehnuteľnosť a sám žalobca vedel o tom, že finančné prostriedky budú poukázané na

účet L. U.. Sám žalobca uviedol, že jednalo sa o záloh. Súd má za to, že náš právny poriadok pozná
aj inštitút záložnej zmluvy, aj inštitút poskytnutia pôžičky a preto súd má za to, že kúpnu zmluvu, ktorú
uzatvoril žalobca a žalovaný bol platným právnym úkonom, spĺňal náležitosti, ktoré vyžaduje Občiansky
zákonník a zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy, ktorú uzatvorili zmluvné strany a ktorú požadoval výlučne
žalobca ako zábezpeku tým, že pán L. mu vráti finančné prostriedky, ktoré mu boli poukázané na účet.

Súd má za to, že nie je pravdou, že finančné prostriedky mal vrátiť žalobcovi žalovaný. Žalovaný si splnil
povinnosť, uhradil finančné prostriedky na účet, ktorý požadoval žalobca. I. Z. v tomto zmluvnom vzťahu
nemala žiadne postavenie. Súd poukazuje aj na ďalšiu skutočnosť, že žalobca a žalovaný uzatvorili
ďalšiu kúpnu zmluvu a to kúpnu zmluvu č. X dňa 05.04.2013 a to na byt č. 1 nachádzajúci sa na LV č.
XXXX a taktiež finančné prostriedky boli poukázané na účet vedený pod menom U. L.. To znamená, že

žalobca uzatváral tieto kúpne zmluvy dobrovoľne, ako sám uviedol, tieto finančné prostriedky na žiadosť
pána P. Y. žiadal poukázať na účet pani L. U..

10. Súd v uvedenom konaní vypočul svedka L. X., trvale bytom Y. XX, ktorý uviedol, že súrodenci P.
mu volali, či by nevedel predať nejaké byty, ktoré majú v Z., že sa potrebujú zbaviť majetku. Svedok

uviedol, že on pripravoval kúpnu zmluvu, uviedol, že sám osobne sa pýtal pána M., že prečo dáva
prevádzať peniaze na účet, ktorý nie je jeho a on uviedol, že je to biznis, ktorý majú medzi sebou pán
M., bratia P. a L.. Svedok uviedol, že poskytovali pôžičky pánovi P. a pánovi L.. Svedok uviedol, že mal
pripravenú kúpnu zmluvu, ale nesúhlasil s budúcou zmluvou, ale trval na tom pán M.. P. Y. o budúcej
zmluve nevedel, ale následne ho prehovoril, aby ho podpísal.

11. Svedok V. L., trvale bytom K. nad O. XXX uviedol, že pôžička mala byť poskytnutá od pána Y. s tým,
že pôžička mala byť zabezpečená bytom pána M.. Finančné prostriedky boli poukázané na účet matky
svedka, svedok mal dispozičné právo k účtu, svedok uviedol, že jemu mala byť poskytnutá pôžička
a M. mal ručiť uvedenou pôžičkou. V zmluve bol uvedený aj konkrétny termín, do kedy má svedok

vrátiť finančné prostriedky, tak automaticky by sa mal stať vlastníkom bytu pán Y.. Mali pripravené ešte
nejaké iné alternatívy s tým, že pán P. si vybaví úver v banke a mal ho predschválený, ale pán Y. s
ponúknutou sumou nesúhlasil. Svedok uviedol, že požiadal o pôžičku Z. a jeden zo štatutárov pán L. X.
prišiel s návrhom na takéto riešenie, že na poskytnutie pôžičky je potrebné niečím ručiť a navrhol takýto
model. Svedok ďalej uviedol, že pán M. zabezpečí jeho pôžičku nehnuteľnosťou. F. nevedel uviesť,

akú sumu mal vrátiť pánovi Y.. Svedok ďalej uviedol, že byt mal slúžiť len ako zabezpečenie záväzku.
Svedok okrem iného uviedol, že s pani U. B. nikdy nespolupracoval a že z firmy Z. mal poskytnutú
len jednu pôžičku a túto žiadal navýšiť. Súd poukazuje na rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn.
20C/70/2014-241 na strane 6, kde svedok V. L. uviedol, že finančné transakcie mal medzi U. B., ktorá
v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad vystupuje ako žalobkyňa a žalovaný je firma Z. a.s., P.,

kde predmetom konania je určenie, že zmluva o záložnom práve zo dňa 31.10.2012 a dodatok č. 1 zo
dňa 15.11.2012 sú neexistujúcimi právnymi úkonmi a v tomto konaní je uvedené, že pán L. potreboval
pôžičky z dôvodu podnikateľských aktivít v H. a pánovi L. bol poskytnutý úver, ktorý nesplácal z firmyZ.. Výpoveď svedka L. súd považuje za nedôveryhodnú, nakoľko pán L. vystupoval spolu s pánom P. v
transakciách finančných vzájomne a mali vopred pripravený scenár vykonávania takejto činnosti.

12. Čestné vyhlásenie pána Y. P. na čl. spisu 152, kde uvádza, že pán V. L. ho oslovil, že má rozbehnutý
lukratívny biznis a že potrebuje požičať peniaze od pána Y. a že potrebuje nejakú zábezpeku a že ak
mu nejakú zábezpeku zabezpečí tak dostane finančnú odmenu. Pán M. s tým súhlasil, stretli sa so
žalovaným pánom Y., ktorý povedal, že zabezpečenie urobí sa tak, že sa urobí kúpna zmluva a do 3
mesiacov sa potom byt vráti pánovi M.. Celá vec bola dohodnutá tak, že ide o zabezpečenie pôžičky,

ktorú dostal V. L.. Po uplynutí troch mesiacov vie o tom, že byt sa nevrátil pánovi M. a nedostal ani
peniaze za byt ani odmenu.

13. Právny zástupca žalobcu poukazuje na ustanovenie § 37 Občianskeho zákonníka a ustanovenie §
41a Občianskeho zákonníka a že sa v uvedenom prípade jedná o simulovaný právny úkon, t.j. právnym
úkonom, ktorým sa zastiera iný právny úkon a to zmluva o pôžičke a zmluva o zabezpečovacom prevode

práva. Súd poukazuje na ustanovenie § 41a OZ, že ustanovenie ďalej určuje, že ak má sa jednať o
neplatný právny úkon, náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, sa môže dovolať len vtedy, ak
z okolností je zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby. Ak má byť právny úkon zastretým právnym
úkonom iným, platí tento iný úkon, ak zodpovedá vôli účastníkov a sú splnené všetky jeho náležitosti.
Neplatnosti takéhoto právneho úkonu sa nie je možné dovolať voči účastníkovi, ktorý ich považuje za

nezastretý.

14. Ak má byť určitým právnym úkonom, t.j. konkrétne právnym úkonom predstieraným - urobeným
na oko (simulovaným právnym úkonom) - zastretý iný právny úkon (disimulovaný právny úkon) je
simulovaný právny úkon pre nedostatok potrebnej vôle subjektu ich uzavrieť neplatným. Zásadne preto

platí tento iný, t.j. zastretý právny úkon. Podmienkou však je, že zastretý právny úkon zodpovedá vôli
subjektov a ďalej že sú u neho splnené i všetky ostatné náležitosti požadované zákonom pre jeho
platnosť. Z dikcie ustanovenia § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka i z vyššie uvedeného výkladu je
nepochybné, že musí byť daná totožnosť účastníkov predstieraného a zastretého právneho úkonu. Súd
z vyjadrenia žalovaného mal jasne preukázané, že zo strany žalovaného sa jednalo skutočne o prejav

vôle dobromyseľne uzatvoriť kúpnu zmluvu, kde predmetom kúpy mala byť nehnuteľnosť, ktorú aj kúpil
žalovaný. Podľa názoru súdu žalovaný podaním takejto žaloby chcel len získať späť svoje finančné
prostriedky, ktoré poskytol sám pánovi L. a preto svoj návrh opiera, že nejedná sa o úmysel uzatvoriť
kúpnu zmluvu, ale o zastretý právny úkon a to poskytnutie pôžičky. Žalovaný s touto skutočnosťou
nemá nič spoločné, nakoľko žalovaný uhradil kúpnu cenu titulom kúpy nehnuteľnosti ako fyzická osoba

a poukázal na účet, ktorý uviedol žalobca. V prípade, ak by sa jednalo o úspešnú žalobu, tak by si
museli vrátiť všetko, čo kto získal, to znamená, žalovaný by vrátil žalobcovi nehnuteľnosť a žalobca by
vrátil finančné prostriedky, ktoré poskytol - kúpnu cenu za predmetnú nehnuteľnosť žalovaný. O to sa v
uvedenom prípade nejedná. Súd má za to, že výlučne sa jednalo o kúpnu zmluvu, nejedná sa o zastretý
právny úkon, tak ako požadoval žalobca vo svojom návrhu. Jedná sa o pôžičku ale vo vzťahu k pánovi

L. zo strany žalobcu. Ako sám žalobca uviedol, chcel pomôcť pánovi L..

15. Určovacia žalobca má preventívny charakter, predovšetkým prichádza do úvahy vtedy, keď jej
prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom k
zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Uplatní sa tiež v prípadoch, v ktorých

určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a povahe príslušného
právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je
zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú s
predpokladom naliehavého právneho záujmu. Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať splnenie
týchto funkcií, nie je daný naliehavý právny záujem na určení. Závery o tom sú spojené nielen so žalobou

o určenie, ale aj s otázkou, akého konkrétneho určenia sa žalobca žalobou domáha. Vyhovením návrhu
žalobcu by však došlo k vyvolaniu ďalších sporov vo vzťahu k vráteniu poskytnutej kúpnej ceny.

16. Na základe vyššie uvedených skutočností súd mal za to, že žalobca neosvedčil naliehavý právny
záujem na vydaní určovacieho výroku. Zo strany žalobcu je podaný návrh v rozpore s dobrými mravmi a

šikanóznym výkonom práva, jediným výsledkom vyhovujúceho rozhodnutia pre žalobcu v tomto konaní
neprichádza do úvahy, nakoľko žalobca finančné prostriedky, ktoré ako uviedol neboli poukázané na
jeho účet a že žiadne finančné prostriedky nemá a nemal a taktiež nie je vlastníkom ani bytu, tak z
tohto dôvodu podal túto určovaciu žalobu, čo súd vyhodnotil celé konanie ako v rozpore s dobrýmimravmi, dobré mravy patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce
subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy
hoci sú zákonným pojmom a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Posúdenie

konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od prípadu k prípadu. Ako sám žalobca uviedol,
chcel pomôcť pánovi L. a to takým spôsobom, že predá nehnuteľnosť a finančné prostriedky poskytne
L., v tomto súd vidí právny vzťah medzi pánom L. a pánom M.. Z tohto dôvodu a vyššie uvedených
dôvodov súd návrh žalobcu zamietol ako nedôvodný.

17. Čo sa týka zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy súd má za to, že uvedená kúpna budúca zmluva bola
uzavretá v ten istý deň ako kúpna zmluva a obsah budúcej kúpnej zmluvy zodpovedal kúpnej zmluve
zo dňa 05.04.2013, ktorá bola predložená ako vkladu schopná listina a ktorej vklad bol povolený. Ak
by sme zobrali celú klauzulu budúcej kúpnej zmluvy podľa čl. 3 podľa bodu 1 bod b/, budúci kupujúci
- L. M. pred podpisom kúpnej zmluvy zaplatil kúpnu cenu prevodom alebo priamym vkladom na účet
predávajúceho. Ďalšou podmienkou bolo, že kúpnu zmluvu uzatvoria najneskôr do 05.07.2013. Podľa

týchto ustanovení, ak boli splnené podmienky budúcej kúpnej zmluvy tak mal budúci kupujúci - L. M.
podať návrh na povinnosť uzatvorenie kúpnej zmluvy. Avšak keďže podmienky nedodržal, to znamená
kúpnu cenu neuhradil, tak takýto návrh nemohol podať.

18. Súd vyhodnotil svedecké výpovede pána P. a pána L. ako nedôveryhodné nakoľko práve oni boli

aktérmi poskytnutia finančných prostriedkov od pána M. v prospech pána L..

19. Podľa § 41a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho
úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.

20. Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon,
platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
takéhoto právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

21. V uvedenom prípade sa nejedná o simulovaný predstieraný právny úkon, jedná sa o platný právny

úkon, ktorý bol jasný, zrozumiteľný, zo strany žalovaného a vyjadril aj vôľu uzatvoriť kúpnu zmluvu
týkajúcu sa predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca v tomto konaní nepreukázal opak.

22. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný. Právny úkon - kúpna zmluva a zmluva o uzavretí budúcej zmluvy boli

urobené slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, čo potvrdili vo svojich vyjadreniach aj účastníci konania.

23. Žalobca v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alebo aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel v celom
rozsahu.

24. V ďalšej časti podaného odvolania poukázal na to, že v prvom rade je potrebné uviesť, že súd prvej
inštancie si svojvoľne mení dôvody podania žalobného návrhu, a preto je potrebné uviesť, že svoje
žalobné dôvody žalobca riadne konkretizoval vo svojom podanom návrhu, kde presne uviedol, za akých
okolností došlo k podpisu kúpnej zmluvy a podpisu zmluvy o budúcej zmluve. Na týchto skutočnostiach

zotrval aj pri svojom účastníckom výsluchu. Tvrdené skutočnosti žalobcu boli potvrdené aj svedkom L.
a svedkom Y. P.. Odvolateľovi preto nie je jasné, ako súd prvej inštancie došiel k záveru, že žalobca
chcel pomôcť pánovi L., a to tým spôsobom, že predá svoj byt a poskytne finančné prostriedky L.. Táto
skutočnosť nebola preukázaná.

XX. V ďalšej časti podaného odvolania odvolateľ uvádza, že súd prvej inštancie narušil svojim
rozhodnutím jeden zo základných princípov Civilného sporového poriadku, uvedenie článku 2, a to
princíp právnej istoty, ktorý spočíva v tom, že spor žalobcu bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného
súdu SR zo dňa 22.11.2011 sp. zn. IV. ÚS 499/2011.

26. Podľa názoru odvolateľa, z vykonaného dokazovania, a to najmä z predložených zmlúv (ich obsahu),
z výsluchu žalobcu, svedka L., ako aj z písomného výsluchu svedka Y. P., má za to, že bolo preukázané,
že kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným slúžila ako zabezpečenie pôžičky medzižalovaným a svedkom L.. Svedok L. uviedol, že sa stretol s p. L., ktorý prišiel s nápadom ako zabezpečiť
pôžičku, ktorá už nebude poskytnutá spoločnosťou Z. N., s.r.o., ale priamo žalovaným. Túto skutočnosť
podporuje skutočnosť, že všetky zmluvy pripravoval žalovaný, resp. svedok L..

27. V ods. 7 odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie súd konštatuje, že svedecké
výpovede pána P. a pána L. sú nedôveryhodné, pričom bližšie nešpecifikoval dôvody, ktoré ho k
takémuto záveru viedli. Na druhej strane súd prvej inštancie necháva bez povšimnutia vyjadrenie
žalovaného, ktorý na pojednávaní dňa 18.01.2018 uviedol, že so svedkom L. sa pozná veľmi dlho a

týždenne trávia spolu veľa času.

28. Samotný žalovaný uviedol, že jemu samému sa nepáčilo, že má podpísať zmluvu o budúcej zmluve,
a to aj napriek tomu, že ju sám vypracoval, ďalej v ďalšej odpovedi na pojednávaní 17.04.2015 uviedol,
že podmienkou na uzavretie kúpnej zmluvy bolo uzavretie zmluvy o budúcej zmluve.

29. V neprospech žalovaného o tom, že uzavretie kúpnej zmluvy berie vážne a že niet pochybností
o tom, že chcel uzatvoriť kúpnu zmluvu, je aj samotné tvrdenie žalovaného, ktorý na otázku, aký mal
úmysel s bytom nakladať, uviedol, že to bral ako investíciu a to na pojednávaní dňa 17.04.2015. Ak
by tomu tak bolo, tak potom by nebolo potrebné uzatvárať zmluvu o budúcej zmluve. Ďalej žalobca
poukazuje aj na samotné ustanovenia zmlúv, ktoré vypracoval žalovaný, resp. svedok L. a ktoré svedčia

o tom, že žalovaný nemal v úmysle uzavrieť kúpnu zmluvu, ale v skutočnosti išlo o poskytnutie pôžičky.
Na tieto skutočnosti poukázal žalobca už v samotnej žalobe a súd prvej inštancie ich vôbec nevzal do
úvahy a ani sa s týmito skutočnosťami nijako nevyporiadal v priebehu celého konania a ani v samotnom
napadnutom rozsudku.

30. Na základe uvedeného je žalobca toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a dospel k záveru, že v prípade kúpnej zmluvy sa nejedná
o simulovaný právny úkon.

31. Žalobca je toho názoru, že sporové strany len predstierali uzatvorenie kúpnej zmluvy, pretože v

skutočnosti týmto právnym úkonom mali vôľu zabezpečiť pohľadávku žalovaného voči pánovi L., a preto
takáto kúpna zmluva nebola urobená vážne a ako simulovaná zmluva je absolútne neplatná.

32. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku
preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia

pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

33. Vo veci samej sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver.

34. Aj keď nemožno súhlasiť so všetkými závermi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia,
so závermi rozhodnými pre posúdenie tejto veci sa stotožňuje odvolací súd.

35. Týmto záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a náležitým
spôsobom odôvodneným je záver, ktorý súd prvej inštancie uviedol v bode 20 napadnutého rozhodnutia,

podľa ktorého v uvedenom prípade sa nejedná o simulovaný predstieraný právny úkon, jedná sa o platný
právny úkon, ktorý bol jasný, zrozumiteľný zo strany žalovaného a vyjadril aj vôľu uzatvoriť kúpnu zmluvu
týkajúcu sa predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca v tomto konaní nepreukázal opak.

36. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd poukazuje na nasledovné.

37. Z obsahu spisu, vykonaného dokazovania a obsahu napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva
záver,žeprežalovanéhokúpnuzmluvupripravilX.L.,ktorýprišielsriešením,akýmspôsobomposkytnúť
pôžičku V. L. (nie cez Z. N., ale priamo C. Y.).

XX. V. L. (č.l. 116 súdneho spisu) vo svojej výpovedi uviedol, že celá dohoda a obchodné podmienky
boli dojednané medzi ním a L., ako zástupcom Y.. „Keď sa tieto podmienky dohodli, prezentoval ich M.
pred podpisom zmluvy a ten ich akceptoval“ (č.l. 116 súdneho spisu).39. Z výpovede žalobcu možno vyvodiť rovnaký záver. Na otázku súdu, či žalobca čítal kúpnu zmluvu
pred podpisom, žalobca odpovedal: „čítal som. Ja som chápal ako záloh“. (č.l. 50 súdneho spisu).

40. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, aký mal žalovaný úmysel s bytmi nakladať v budúcnosti,
žalovaný uviedol: „Ja som to bral ako investíciu, buď ich časom predám výhodne, alebo prenajmem,
poprípade, budem využívať pre seba.“ (č.l. 112 súdneho spisu).

41. Odvolací súd má za to, že sa nemožno stotožniť s názorom žalobcu o spoločnej vedomej nezhode

vôle a prejavu účastníkov konania pri uzatváraní kúpnej zmluvy. Ak žalovaný tvrdí, že mal záujem
nadobudnúť byt do svojho vlastníctva, v tomto konaní to nebolo ničím vyvrátené.

42. Predovšetkým nebolo preukázané vzájomné dorozumenie účastníkov konania, že zhodne prejavujú
niečo iné, než v skutočnosti chcú.

43. Uvedené možno vyvodiť rovnako z výpovede žalobcu (č.l. 50 súdneho spisu): „tie zmluvy, kúpnu
zmluvu, aj zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy pripravili L. a Y. a ja som ju len podpísal. Hlavným
sprostredkovateľom bol P., on ma o to poprosil, išlo o zabezpečenie pre pána L..“.

44. Ak vo svojej výpovedi žalobca poukázal na to, že pred podpisom kúpnu zmluvu čítal, ale chápal ju

ako záloh, k tomu treba uviesť, že sa jedná o vnútornú výhradu, ktorej sa však nemožno dovolávať voči
účastníkovi, ktorý predpokladal, že ide o vážny prejav vôle.

45. Podľa teórie práva a právnej vedy, jednostranná vedomá nezhode vôle a prejavu vyskytuje sa vo
forme vnútornej výhrady, alebo jednostrannej simulácie.

46. Vnútorná výhrada (mentálna rezervácia) spočíva v tom, že konajúci vo vôli, ktorú prejavuje, robí
nejakú výhradu (najmä obmedzujúcu alebo podmieňujúcu), ale túto výhradu už neprejavuje; v dôsledku
toho sa jeho vôľa a prejav v určitom rozsahu alebo určitým spôsobom nezhodujú a on o tom vie, to
však nie je známe druhému účastníkovi alebo tretím osobám, práve preto, že výhrada je vnútorná, že

nie je prejavená.

47. Účastník, ktorý predpokladal, že ide o vážny prejav vôle, môže sa dovolávať jeho danosti tak, ako
keby bolo platný, pričom sa môže dovolávať zmyslu, ktorý bol navonok prejavený. Tu sa osoba, ktorá
dôverovala urobenému prejavu, dovoláva na základe opodstatnenej dôvery v urobený prejav následkov

prejavu ako takého. To je opodstatnené, lebo práve požaduje od konajúcich, aby konali statočne a tým
oprávňujeúčastníkovprávnehostykunato,abydôverovaliprejavominýchúčastníkov;vzáujmeochrany
tejto dôvery vylučuje, aby sa ten, kto túto dôveru zneužíva, sám na jej zneužitie odvolával. Konanie s
vnútornou výhradou alebo so simuláciou je nestatočné a vylučuje, aby zákon umožnil oslobodenie sa
toho, kto konal takto so zlým úmyslom, zavádzal iného účastníka alebo tretie osoby, a pre toto správanie

sa ešte dovoláva ochrany zákona. Okrem toho, keby zákon dovolil, aby na základe vnútornej výhrady
alebo jednostrannej simulácie mohol ten, kto sa ich dopustil, odstúpiť od úkonu, sám by podkopával
základy každej právnej istoty v právnom styku, lebo potom by sa pri žiadnom úkone nebolo možno
spoliehať na to, že sa pri ňom neuplatní námietky mentálnej rezervácie alebo simulácie.

48. Z dôvodu, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v
danom prípade sa nejedná o simulovaný predstieraný právny úkon pri uzatváraní kúpnej zmluvy a na
skutočnosťprezentovanúžalobcom,žekúpnuzmluvusíceuzatvoril,nojejuzatvoreniechápalakozáloh,
nemožno prihliadať, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok ako vecne
správny potvrdil.

49. Zároveň úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
% v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2
CSP s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie.

50. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).