Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. september 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 22C/83/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116208375
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Monika Dubjel

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7116208375.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Mgr. Monikou Dubjel v právnej veci žalobu v 1. rade: F. R., rod.

Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, Y., žalobcu v 2. rade: Z. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/X, Y.,
obaja zastúpení JUDr. Rudolfom Bezákom, advokátom, Krmanova 14, Košice proti žalovanému I. Q., ,
nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, Y., o určenie že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom takto

r o z h o d o l :

I. Určuje sa, že byt č. 19, nachádzajúci sa na 1. Poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX,
bytový dom postavený na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX,
číslo vchodu XX, s ktorým je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach
bytového domu vo veľkosti 2419/100000, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXXX, vedenom

pre katastrálne územie Q., nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného, ktorého vklad bol
povolený rozhodnutím Okresného úradu Košice č. V 3075/15 zo dňa 22.04.2015 a ktoré je zapísané na
LV č. 10846, vedenom pre katastrálne územie Furča.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcom trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.04.2016 domáhali určenia, že byt č. 19,
nachádzajúci sa na 1. C. bytového domu so súpisným číslom XXX, bytový dom postavený na pozemku

evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX, číslo vchodu XX, s ktorým je spojený
spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu vo veľkosti 2419/100000,
ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXXX, vedenom pre katastrálne územie Q., nie sú zaťažené
záložným právom v prospech žalovaného, ktorého vklad bol povolený rozhodnutím Okresného úradu
Košice č. V 3075/15 zo dňa 22.04.2015 a ktoré je zapísané na LV č. 10846, vedenom pre katastrálne
územie Q. ako aj nariadenia predbežného opatrenia, ktorým sa uloží žalovanému povinnosť zdržať sa
výkonu záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam.

2. Svoj návrh odôvodnili tým, že žalobcom bolo v mesiaci marec 2016 doručené oznámenie žalovaného
o začatí výkonu záložného práva k bytu v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov - byt číslo 19,
nachádzajúci sa na 1. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku
evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX, číslo vchodu XX, s ktorým je spojený
spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu vo veľkosti 2419/100000,
ktoré nehnuteľnosti (okrem pozemku zastavaného bytovým domom) sú zapísané na LV č. 10846,

vedenom pre katastrálne územie Q.. Po doručení vyššie uvedeného oznámenia, žalobcovia z údajov
katastra nehnuteľností zistili, že dňa 25.03.2015 neznáma osoba podala na Okresný úrad Košice Návrh
na vklad záložného práva k bytu, a to za podklade Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti
datovanej dňom 13.02.2015. Ani jeden zo žalobcov Zmluvu nikdy nepodpísal, podpis na nej neosvedčil anemal o spísaní Zmluvy vedomosť. S poukazom na uvedené žalobcovia tvrdia, že aj overovacie doložky
Mesta Moldava nad Bodvou boli na Zmluve sfalšované. Na základe vyššie uvedenej Zmluvy Okresný
úrad Košice - katastrálny odbor rozhodnutím číslo V 3075/15 zo dňa 22.04.2015 povolil vklad záložného

práva k bytu v prospech žalovaného ako záložného veriteľa. Rozhodnutie o povolení vkladu záložného
práva nebolo žalobcom doručené a o jeho vydaní nemali vedomosť.

3. Na preukázanie svojich tvrdení doložili k žalobe čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXXX pre k.ú.
Q.,B.:Y.-S.hrdinov,listB.ozačatívýkonuzáložnéhoprávazodňa24.02.2016,RozhodnutieOkresného

úradu Košice, katastrálny odbor zo dňa 22.04.2015 V 3075/15, Zmluvu o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam zo dňa 13.02.2015.

4. Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 13.05.2016 nariadil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu
záložného práva k bytu číslo XX, nachádzajúcemu sa na 1. poschodí bytového domu so súpisným
číslom XXX, bytový dom postavený na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným

číslom XXXX, číslo vchodu XX, s ktorým je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a
zariadeniachbytovéhodomuvoveľkosti2419/100000,ktorénehnuteľnostisúzapísanénaLVč.XXXXX,
vedenom pre katastrálne územie Q., ktorého vklad bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Košice
pod č. V 3075/15 zo dňa 22.04.2015 a ktoré je zapísané na LV č. XXXXX, vedenom pre katastrálne
územie Furča.

5. Žaloba spolu s poučením a výzvou na vyjadrenie bola žalovanému doručená dňa 31.05.2016.
žalovaný sa písomne k žalobe nevyjadril.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi

a zistil nasledovné:

7. Žalobcovia sú bezpodielovými vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX,
vedenom pre katastrálne územie Q. a to byt č. XX, nachádzajúci sa na 1. Poschodí bytového domu
so súpisným číslom XXX, bytový dom postavený na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s

parcelným číslom 2143, číslo vchodu XX, s ktorým je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach a zariadeniach bytového domu vo veľkosti 2419/100000, v podiele 1/1. V časti C/LV: Ťarchy je
zapísaná Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti v prospech I. Q., V-XXXX/XXXX zo dňa
XX.XXXXXX v.z.XXX/XX.

8. Listom „Oznámenie o začatí výkonu záložného práva“ zo dňa 24.02.2016 oznámil žalovaný žalobcovi
2., že na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 22.04.2015 bolo na zabezpečenie jeho
pohľadávky zriadené záložné právo na predmetných nehnuteľnostiach. Nakoľko nedošlo zo strany
žalobcov k zaplateniu ich splatného dlhu, žalovaný žalobcom oznámil začatie výkonu uvedeného
záložného práva k zálohu spôsobom: predajom zálohu na dražbe podľa zákona o dobrovoľných

dražbách. V prípade úhrady splatného záväzku vo výške 23.600 Eur, od výkonu záložného práva upustí.

9. Okresný úrad Košice, katastrálny odbor rozhodnutím číslo vkladu: V 3075/15 zo dňa 22.04.2015
povolil vklad záložného práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území:
Q. v prospech žalovaného na základe zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi žalovaným

ako záložným veriteľom a žalobcami ako záložcom. Právne účinky vkladu nastali dňa 22.04.2015.

10. Žalovaný ako záložný veriteľ a žalobcovia ako záložcovia mali dňa 13.02.2015 uzavrieť Zmluvu
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uvedeným vyššie a to na zabezpečenie pohľadávky
záložného veriteľa uvedenej v čl. II tejto zmluvy, vrátane jej príslušenstva. Podľa č.l. II, dňa 13.02.2015

bola medzi záložným veriteľom - I. Q. ako veriteľom a záložcami Z. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
Y. - S. hrdinov, I. XXX/X a jeho manželkou F. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. S. hrdinov, I. XXX/X
ako dlžníkmi uzatvorená Zmluva o pôžičke, ktorej predmetom je poskytnutie pôžičky veriteľom dlžníkom
vo výške 25.000,- Eur. Podľa článku III. Zmluvy o pôžičke sa dlžník zaväzuje požičané peniaze splatiť v
lehote do šiestich mesiacov odo dňa prevzatia pôžičky zo strany dlžníkov. Zároveň sa dlžník zaväzuje

splácať pôžičku v mesačných splátkach v minimálnej výške 400,- Eur a v prípade ak sa dlžník dostane
do omeškania s platením dohodnutých splátok, stáva sa splatným celý dlh. Podľa článku IV. predmetnej
Zmluvy o pôžičke sa zmluvné strany dohodli na tom, že veriteľ za zapožičanie peňažných prostriedkov
nebude požadovať od dlžníka úroky. Pohľadávkou zabezpečenou záložným právom podľa tejto zmluvyje pohľadávka záložného veriteľa I. Q. vo výške XX.XXX,- Eur voči dlžníkom Z. R. a jeho manželke F.
R., rod. Y. vyplývajúca zo zmluvy o pôžičke uvedenej v čl. II bod. 1 a 2 tejto zmluvy.

11. Záložná zmluva bola opatrená podpisom záložného veriteľa - žalovaným, a podpisom žalobcov 1. a
2., podľa overovacích doložiek mali byť tieto podpisy žalobcov úradne overené dňa 23.02.2015

12. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní dňa 14.11.2016 uviedol, že žalobkyňa v súvislosti s
uvedeným podala trestné oznámenie a bolo v tejto veci začaté trestné konanie Okresným riaditeľstvom

PZ v Košiciach, Odbor kriminálnej polície, IV. Oddelenie vyšetrovania. a to pod sp. zn. ČVS: ORP 471/4-
VIS-KE-2016, z dôvodu, že predmetnú záložnú zmluvu nikdy nepodpísala, a overovacia doložky majú
byť tiež sfalšované a poukázal že má za to, že zmluva o zriadení záložného práva je absolútne neplatná.
Nebola podpísaná žalobcami. V trestnom konaní, ktorého už bola uvedená spisová značka tiež prebieha
znalecké dokazovanie o pravosti týchto podpisov.

13. Žalovaný k tomu uviedol, že on uzatvoril zmluvu o pôžičke s tým, že vlastne zaslal na účet pani R.
sumu 15.000,- Eur. Uveril, že to má byť použité zrejme pre potreby jej dcéry, avšak si zrejme myslel,
že všetko je v poriadku.

14. Okresné riaditeľstvo PZ v Košiciach, Odbor kriminálnej polície, IV. Oddelenie vyšetrovania listom

doručeným súdu dňa 07.02.2017 oznámilo, že v trestnej veci prečinu podvod podľa § 221 ods. 1
ods. 2 Trestného zákona bol vypracovaný znalecký posudok 40/2016 vypracovaný znalcom Mgr. Evou
Forgáčovou k 02.12.2016, ktorý predložil súdu v prílohe oznámenia.

15. Z doložených listín súd zistil, že vyšetrovateľ Odboru kriminálnej polície OR PZ Košice vedie trestné

stíhanie vo veci prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, nakoľko dňa 13.02.2015
v Košiciach na doposiaľ neznámom mieste došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi veriteľom I. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., R. XX a dlžníkmi Z. R., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom Y., I. X a F.
R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., U. XX vo výške 25.000,- Eur a zároveň dňa 13.02.2015 došlo k
uzavretiu zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti medzi veriteľom I. a záložcom Z. R. a F. R.,

o zriadení záložného práva k bytu č. XX na prvom poschodí obytného domu súp. č. 870, postaveného
na parc. č. XXXX na ul. U. č. XX v Y. v prospech I. Q., následne dňa 25.03.2015 bol predložený na
Okresný úrad v Košiciach, Katastrálny odbor návrh na vklad podpísaný I. Q. ako záložným veriteľom
a Z. R. a F. R. ako záložcami, ktorého súčasťou bolo aj splnomocnenie zo dňa 13.02.2015, ktorým Z.
R. a F. R. splnomocnili F. U. v katastrálnom konaní o povolení vkladu záložného práva v prospech I.

Q., pričom v presne nezistenom čase začiatkom marca 2016 bolo F. R. doručené oznámenie o začatí
výkonu záložného práva a následne dňa 09.03.2016 poškodená F. R. na Katastrálnom úrade v Košiciach
zistila, že jej podpis a aj podpis jej manžela na Zmluve o zriadení záložného práva bol sfalšovaný a ani
menovaná a ani jej manžel žiadnu zmluvu o pôžičke nepodpísali a na základe hore uvedenej zmluvy
o záložnom práve dňa 22.04.2015 rozhodol Okresný úrad Košice, katastrálny odbor pod č. vkladu V

3075/15 o povolení vkladu záložného práva na byt č. XX na prvom poschodí obytného domu súp. č.
870, postaveného na parc. č. 2143 na ul. U. č. XX v Y., čím takto neznámy páchateľ spôsobil pre Z.
R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., I. X a F. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., U. XX škodu v
celkovej výške 23.600,- Eur.

16. Podľa doloženého znaleckého posudku, bolo okrem iného úlohou znalca zistiť, či podpisy F. R. a Z.
R. na predložených písomnostiach, a to na Zmluve o pôžičke zo dňa 13.02.2015, na Zmluve o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 13.02.2015, na splnomocnení zo dňa 13.02.2015, na návrhu na
vklad zo dňa 23.03.2015 sú pravé, teda či sú vyhotovené F. R. a Z. R., alebo sú vyhotovené inou osobou.

17. Zo záverov znalca uvedených v predmetnom znaleckom posudku vyplýva, že nie je možné potvrdiť
pravosť sporných podpisov - žalobcu 1. na spornej písomnosti Zmluva o pôžičke zo dňa 13.02.2015, ako
ani na spornej písomnosti Zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 13.02.2015, ako ani na spornej
písomnosti Návrh na vklad zo dňa 23.03.2015. Znalec Ďalej konštatuje, že sporný podpis žalobkyne
2. na spornej písomnosti Zmluva o pôžičke zo dňa 13.02.2015, ako ani na spornej písomnosti Zmluva

o zriadení záložného práva zo dňa 13.02.2015, ako ani na spornej písomnosti Návrh na vklad zo dňa
23.03.2015, nie sú pravými podpismi F. R. - žalobkyne.18. Žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 08.09.2017 uviedla, že sa o týchto záležitostaich dozvedela
v roku 2016, keď mi prišiel list žalovaného. je pravdou, že poskytla svojej dcére svoj účet pod
podmienkou, že ísť do mínusu. žalobkyňa uvedený účet vôbec nepoužívala. Maximálne toľko, že

zaplatila, keď dvakrát došlo, že na vedenie účtu chýbajú peniaze, tak zaplatila 5 - 10 Eur, to bolo všetko.
Žalobkyňa má svoje účty v Slovenskej sporiteľni. Nevedela, že tie peniaze boli na účte, nedostala o tom
žiadne papiere, že tam bol pohyb. Až potom išla na kataster a do Tatrabanky vyžiadať si veci a vtedy
videla, že bol tam pohyb na tom účte. V skutočnosti pán Q. jej povedal, keď sa prvýkrát stretli, že sa to
vybaví, že pokúsia sa nájsť jedného dotyčného, čo tých 10.000,- Eur tam dal a že ešte jemu dlhuje ten

dotyčný,takžebudehohľadaťadohodnúsa,lebotendotyčnývrajzobralvšetkýchaj10.000,-aj15.000,-
Eur, čo je ako za vlasy potiahnuté, že keď prvé prehnali cez účet, druhé prečo robili tak, že peniaze sa
odovzdávali v podzemnej garáži,? Žalobkyňa vypočula jednu nahrávku, kde pán B. sa priznáva, že on
tie peniaze zobral, ale nemohol robiť nič, lebo boli do toho zaplatení aj väčší predstavitelia ako je on a
dcéra ani nerozmýšľala, že mu neverí, lebo jeden čas jej bol riaditeľom. Žalobkyňa uviedla, že za svoju
dcéru v minulosti splácala úver, kde bola ručiteľkou svojej dcére a že jej dcéra v tom čase nemala prácu.

19. Žalovaný uviedol, poskytol pôžičku na základe overených podpisov, na základe listu vlastníctva,
ktorý overila pracovníčka - právnička na katastri, čo má tiež skúsenosti, nie len on mal spoznať, že
bol sfalšovaný podpis a pečiatky. To kto sfalšoval zatiaľ nie je dokázané. Podľa žalovaného pani R.
jednoznačne so svojou dcérou v tom mala prsty, či v tom bola priamo zamotaná alebo nie, to musí

dokázať niekto iný, ale jednoznačne bola súčasťou tohto podvodu, nakoľko vedela, že jej dcéra je
podvodníčka a niekoľkokrát s ňou už absolvovala podobné veci, pretože nejaké veci za ňu splácala a
aj naďalej spláca a napriek tomu jej ďalej poskytla možnosť vytvárať ďalšie formy podvodu a to tým, že
je poskytla prístup k účtu, pritom peniaze ona dostala na účet, dohodnúť sa nechce o vrátení peňazí.
Matka dostala tie peniaze na účet, to je neodškriepiteľné a to, že ich nechce vrátiť, to je fakt. Boli overené

podpisy v Moldave nad Bodvou. To, že je možnosť to sfalšovať, to žalovaného dovtedy nenapadlo a to že
niekto môže ukradnúť pečiatky. Bolo to podané na katastri, kataster to skontroloval. Bola tam právnička,
ktorá to robí. To si mala všimnúť tá právnička, ona robí s tým veľa rokov a prebieha jej veľa sporov,
že niečo sa jej nezdá, že je sfalšované. Jej sa to tiež zdalo, že je to pravé, takisto to zapísala. Až na
základe listu vlastníctva následne si overil číslo účtu v Tatrabanke, áno bolo na pani R.. Tak následne

požičal peniaze. Teraz mu neostáva nič iné, len podať teraz trestné oznámenie za podvod a polícia musí
vyšetriť aké prsty v tom mala pani R.. Žalovaný uvádza, že zrejme takto vyzerá, že sa zrejme pani U.
spolčila s pánom B. a že tak to vyzerá, že sa bude musieť obrátiť na políciu, avšak znovu poukázal na
to, že žalobkyňa v 1. rade musela už mať nejaké podobné skúsenosti so svojou dcérou, keďže sama
vravela, že za ňu splácala nejaké dlhy. Je pravdou, že bola to chyba, že sa nezúčastnil pri podpise, čo

bola vlastne tá najväčšia chyba, Nikdy by ho nenapadlo, že sa dá sfalšovať podpis a overiť pečiatkou.
Keby bol tušil, že bude nejaký podvod, určite by z toho cúvol. Keby poznal bližšie H. B., čo bola chyba,
bol to len známy, ktorého videl prvýkrát pri tomto prípade, bol by si ho tiež overil. Bola to chyba, že si ho
neoveril, aj pani U. s pani R., lebo inak by do toho nešiel, ale na základe toho, že mal overené tie podpisy,
mal z katastra list vlastníctva, povolený vklad, mal zistené číslo účtu, ktoré je stále pani R. a boli zaslané

peniaze na jej účet a nie na účet jej dcéry. Nikdy nehovorili o tom, že bude to pôžička pre jej dcéru.
Stále mu bolo hovorené, že pôžičku si berie pani F. R., tak boli robené aj zmluvy, aj všetko. To, že tam
prišla jej dcéra k banke a ukázala mu, že toto číslo účtu patrí jej matke, toto si overil. Žiaľbohu má ďalšie
ponaučenie, že všetko čo je overené treba overovať trikrát. Žalovanému bolo jasné, keď sa prvýkrát
stretol s pani R. a ona mu povedala, že ona to nepodpísala, tak mu bolo jasné, že to sfalšovali a že niečo

za tým bude, ale tiež má pochybnosť či pani R. v tom nespolupracovala, a bez spolupráce pani R. by
tento podvod takisto nevznikol, keby pani R. neposytla svoj občiansky a svoj účet, to je jedno za akých
okolností, ale jednoznačne ho poskytla k tomuto podvodu, lebo k tomuto podvodu bol potrebný účet, bol
potrebný niekto, kto overí tie podpisy, keď to neboli manželia R., tam niekto to tam musel overiť. Tieto dve
veci niekto musel urobiť, takže jedno urobila jej dcéra a druhé poskytla jej matka. žalovaný ďalej uviedol,

že uznáva, že tie podpisy sú sfalšované, ale opakuje, bola to originál pečiatka, na katastri to uznali
takisto, on nemal dôvod skúmať to. Prešlo to katastrom, boli overené tie podpisy. Žiaľbohu v Moldave to
urobili tak sofistikovane, že pod tým číslom je vedená Zmluva o pôžičke s R., len je overený nie podpis
R., ale niekoho iného. Mal si sadnúť do auta a ísť do Moldavy alebo navštíviť pani. Žiaľbohu naletel a tu
jediný poškodený je on a pani R. vedela akú má dcéru a napriek tomu to urobila. Ona dostala peniaze

na svoj účet a nechce vrátiť. To, že ona poskytla tie peniaze ďalej svojej dcére, za to žalovaný nemôže.

20. PZ žalobcov na záver uviedol, že žalobcovia v celom rozsahu zotrvávajú na nimi podanej žalobe
a žiadajú konajúci súd, aby určil, že nehnuteľnosti tak ako sú označené v žalobe a ktoré patriado bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu v 1. a 2. rade nie sú zaťažené záložným právom v
prospech žalovaného. Majú za to, že z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplynulo, že záložná
zmluva, ktorá bola právnym titulom vzniku záložného práva bola od počiatku neplatným právnym

úkonom, nakoľko žalobcovia, ktorí v záložnej zmluve, ktorá bola predložená Okresnému úradu Košice
pre účely vkladového konania, túto zmluvu nepodpísali, o uvedenej skutočnosti svedčí dôkaz, a to
znalecký posudok znalca z odboru písmoznalectvo, ktorý bol obstaraný v priebehu trestného konania
vedeného na základe oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchanie trestného činu, ktoré
podala žalobkyňa v 1. rade. Čo sa týka tvrdení žalovaného, je potrebné poukázať na to, že žalovaný

v čase údajného poskytnutia pôžičky ani žalobcu v 1. rade, ani žalobcu v 2. rade predtým nikdy v
živote nevidel. Napriek tomu im poskytol pôžičku. V zmluve o pôžičke, ktorá mala byť uzatvorená je
uvedená suma 25.000,- Eur, napriek tomu, že on poskytoval na účet iba 15.000,- Eur. Tých 10.000,-
Eur poskytla nejaká tretia osoba. V tom istom okamihu ako bol uskutočnený prevod z účtu žalovaného
na účet žalobkyne, vložila tá tretia osoba na účet uvedenú sumu a dcéra hneď ako vedela, ako jej to
žalovaný oznámil, že peniaze sú na účte ich vybrala. Žalovaný bol v kontakte iba s dcérou žalobkyne,

nikdy nie so žalobkyňou samotnou. To znamená že tvrdenie, že dcéra s matkou sa spojili, aby oklamali
žalovaného nie je pravda. Žalovaný od začiatku vedel kam majú smerovať peniaze, že to má byť pre
dcéru žalobkyne, pretože táto s ním o tejto pôžičke aj jednala. Okolnosti prípadu a to, že boli naraz spolu
pri tých vkladoch aj výberoch svedčia o tom, že nie žalobkyňa, ale žalovaný mal od počiatku vedomosť
o tom, alebo mohol a mal mať vedomosť, že môže sa stať, že tí ktorí majú byť podpísaní na záložnej

zmluve, o tom ani nemusia vedieť.

21. Podľa § 137 písm c) C.s.p. Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

22. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

23. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej

príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

24. Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka, z áložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo

zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme,
ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

25. Podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota,
byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. 3a) Záloh môže byť aj súbor

vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.

26. Podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka, záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým
priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon 3c) neustanovuje inak.

27. Podľa § 151g ods. 1 Občianskeho zákonníka, žiadosť o registráciu záložného práva v registri
záložných práv alebo žiadosť o registráciu v osobitnom registri, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje
podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona registrácia v osobitnom registri, podáva v prípade
vzniku záložného práva na základe písomnej zmluvy záložca, v ostatných prípadoch záložný veriteľ, ak
osobitný zákon neustanovuje inak. Ak záložné právo vzniká rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu,

registrácia sa vykoná na základe rozhodnutia príslušného súdu alebo správneho orgánu, ktorý záložné
právo zriadil.

28. Podľa § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložné právo zaniká
a) zánikom zabezpečenej pohľadávky,

b) zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje,
c) ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva,
d) uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené,
e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci,f) ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo
ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti
dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom,

g) ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo
časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom,
h) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného
predpisu,
i) ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.

29. Podľa § 151md ods. 2 Občianskeho zákonníka, po zániku záložného práva sa vykoná výmaz
záložného práva z registra záložných práv alebo z osobitného registra, ak sa na vznik záložného práva
vyžaduje podľa zákona registrácia v osobitnom registri; výmaz sa vykoná ku dňu uvedenému v žiadosti
na výmaz záložného práva, najskôr však ku dňu zániku záložného práva.

30. Podľa § 151md ods. 3 Občianskeho zákonníka, záložný veriteľ je povinný podať žiadosť o výmaz
záložného práva bez zbytočného odkladu po zániku záložného práva; ustanovenia § 151g ods.
2 až 4 sa použijú
primerane. Ak bolo zrušené záložné právo zriadené rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, vykoná
sa výmaz na základe rozhodnutia príslušného súdu alebo správneho orgánu, ktorý vydal rozhodnutie

o zrušení záložného práva. Žiadosť o výmaz záložného práva je oprávnený podať aj záložca; záložca
je povinný žiadosť doložiť písomným potvrdením o splnení záväzku alebo inou listinou preukazujúcou
zánik záložného práva vystavenou záložným veriteľom.

31. Predmetom konania je určenie, že predmetné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom,

pričom naliehavosť právneho záujmu žalobcovia odôvodnili tým, že bez tohto určenia je postavenie
žalobcovneisté,čibytvichvlastníctvejezaťaženýzáložnýmprávomsvedčiacomžalovanémualebonie.
Žalobcovia tvrdili neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
na tom podklade, že žalobcovia nikdy nepodpísali predmetnú zmluvu, podpisy na nej neosvedčili a
ani nemali vedomosť o tomto právnom úkone. Preto bolo potrebné tiež posúdiť otázku platnosti resp.

neplatnosti predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva ako otázku predbežnú vo vzťahu k určovacej
žalobe žalobcov o určenie, že predmetné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech
žalovaného.

32. Súd má za to, že na tejto určovacej žalobe a majú žalobcovia naliehavý právny záujem, pretože touto
žalobou sa odstráni spornosť záložného práva medzi stranami a neistota žalobcov v ich právnom vzťahu
k žalovanému. Medzi stranami bolo sporné, či v Katastri nehnuteľností, v LV č. 10486, zapísané záložné
právo v prospech žalovaného v časti C: Tarchy pod por. č. 1 pre k. ú. Furča vo vzťahu k predmetným
nehnuteľnostiam trvá alebo zaniklo (resp. či vôbec riadne bolo zriadené). Zápis záložného práva v KN

sa týka nehnuteľností, ktorých bezpodielovými spoluvlastníkmi sú žalobcovia v 1.-2. rade, za stavu,
že medzi stranami je sporné, či záložné právo je alebo nie je, pri tvrdeniach že Zmluva o zriadení
záložného práva je absolútne (ne)platná. S tým, že po zániku záložného práva sa má vykonať výmaz
záložného práva, pričom záložný veriteľ je povinný podať žiadosť o výmaz bez zbytočného odkladu po
zániku záložného práva. Žiadosť o výmaz záložného práva je síce oprávnený podať aj záložca, ale ten

je povinný žiadosť doplniť písomným potvrdením o splnení záväzku alebo inou listinou preukazujúcou
zánik záložného práva vystavenou záložným veriteľom, čo v tomto prípade absentuje.

33. Žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, ktoré sú predmetnom
zálohu zapísaného do katastra nehnuteľností na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo

dňa 13.02.2015. Vzniknuté záložné právo má (malo) zabezpečovať pohľadávku žalovaného a jej
príslušenstvo zo Zmluvy o pôžičke, v prípade ktorej žalobcovia tvrdia, že je neplatná (tiež ju nepodpísali).

34. Medzi vznikom a zriadením záložného práva je zásadný rozdiel. Zriadenie záložného práva časovo
predchádza jeho vzniku. Ak sa záložné právo viaže k nehnuteľnosti, vzniká až zápisom do katastra

nehnuteľností.. Zapisuje sa vkladom, o ktorom sa rozhoduje na základe návrhu na zápis záložného
práva v prospech zakladanej nehnuteľnosti. Zriadiť záložné právo je možné zmluvou, rozhodnutím
kompetentného orgánu , prípadne zo zákona. V bežnom živote sa záložné právo zriaďuje najčastejšie
právnym úkonom - záložnou zmluvou.35. V ďalšom sa súd zaoberal tým, či žaloba žalobcov je dôvodná, a teda či záložné právo existuje resp.
zaniklo.

36. V tomto prípade sa záložné právo zriadilo (malo sa zriadiť) písomnou zmluvou, v ktorej bola
určená pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečovala a uvedený záloh. Predmetná zmluva
bola podpísaná záložcom a záložným veriteľom dňa 13.02.2015, dňa 23.02.2015 mali byť tieto podpisy
úradne overené. Záložné právo k nehnuteľnostiam vzniklo zápisom v Katastri nehnuteľností dňa

22.04.2015 na základe vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností.

37. Žalobcovia 1. a 2. uvedení v Zmluve o zriadení záložného práva zo dňa 13.02.2015 ako záložcovia
uviedli, že na zmluve nie sú ich podpisy, túto zmluvu nikdy nepodpísali a pred uzavretím zmluvy
žalovaného nikdy nevideli, nestretli.

38. Vo veci bolo vykonané dokazovanie, výsledkom ktorého bolo preukázané, že podpisy žalobcov na
predmetnej zmluvy nie sú ich pravými podpismi, čo nespochybnil ani žalovaný, keďže sám uviedol, že
pred a ani pri podpise zmluvy so žalobcami nekomunikoval, osobne sa s nimi nestretol, taktiež nebol
prítomný pri úradnom overovaní podpisov na zmluve.

39. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

40. V ustanovení § 34 Občianskeho zákonníka je definovaná jedna z najvýznamnejších právnych
skutočností, s ktorou objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik (rovnako aj zrušenie) práv a povinností

- vymedzenie pojmu právny úkon.

41. Pri posudzovaní platnosti právneho úkonu, jeho účinkov, a pod., má kľúčový význam vyriešenie
základnej otázky, či vôbec došlo k právnemu úkonu. Ak zo skutkových okolností nemožno usúdiť na
právny úkon, potom nemožno uvažovať ani o dôsledkoch takéhoto úkonu, ktoré inak objektívne právo

s takým úkonom pravidelne spája.

42. Právny úkon, ako to vyplýva z dikcie zákona, je určovaný:
- prejavom vôle,
- zameraním tohto prejavu vôle,

-vznikom, zmenou alebo zánikom (zrušením) práv a povinností alebo, smeruje k vyvolaniu iných
právnych následkov, ktoré právne predpisy s takým prejavom vôle spájajú.

43. Ťažiskom pre posúdenie, či ide o právny úkon, je prejav vôle. Musí jestvovať jednota vôle a jej
prejavu. Tieto dve zložky sa musia vyskytovať v konkrétnom prípade simultánne. Inak niet právneho

úkonu.

44. Aj keď je vôľa psychický vzťah konajúceho človeka k zamýšľanému následku tohto konania,
existencia vôle sa musí skúmať (bez ohľadu na konajúcu osobu) vždy konkrétne, pričom východiskom
sú objektívne okolnosti, za ktorých došlo k prejavu vôle. Prejav vôle je akákoľvek forma jej vonkajšieho

manifestovania. Táto forma však musí byť poznateľná inými osobami a nezáleží na tom, akými
prostriedkami sa táto poznateľnosť dosiahne.

45. Kde niet vôle a prejavu, niet ani právneho úkonu.

46. Súd má za to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobcovia 1. a 2. neuzavreli právny
úkon - Zmluvu o zriadení záložného práva, nemali vedomosť o tomto úkone, neiniciovali ho a teda
nemohlodôjsťkriadnemuzriadeniuzáložnéhoprávavprospechžalovaného.Súdvzhľadomnauvedené
vo výroku rozhodnutia vyslovil, že predmetné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov nie sú zaťažené
záložný právom.

47. Podľa § 255 ods. 1, CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.48. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

49. Keďže žalobcovia 1. a 2. mali vo veci plný úspech súd im podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP
priznalnároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%.Ovýškenáhradysúdrozhodnepoprávoplatnosti
tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach /§ 127 ods. 1 CSP/ podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§363 CSP/.

Odvolanie možno odôvodniť len tým /§365 ods. 1CSP/, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania /§ 364 CSP/.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.