Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 11, 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5Csp/147/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817207547
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8817207547.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: BENCONT

COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zast.
Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01
Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 361 368 proti žalovanému: A. Z., E.. XX.X.XXXX, J. I. Z. Š.
XXX/XX, XXX XX G. E. J.F., o zaplatenie 977,51 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalobu žalobcu z a m i e t a.

Žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 30.8.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia

istiny vo výške 977,51 eur, úroku v sume 1116,40 eur, úroku vo výške 25,50% ročne zo sumy 977,51 eur
od 25.8.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 977,51 eur od 25.8.2017
do zaplatenia, poplatkov vo výške 14,38 eur a náhrady trov konania.

2. V žalobe uviedol, že dňa 18.1.2013 bola medzi právnym predchodcom žalobcu v právnom postavení
veriteľa a žalovaným v právnom postavení dlžníka (v zmluve o úvere označený ako klient), uzavretá
zmluva o úvere číslo 8010403213, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné

podmienky pre úver (zmluva o úvere, Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky
ďalej spolu len ako „Zmluva“). Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 13.6.2017. Na základe Zmluvy bol žalovanému poskytnutý zo strany
žalobcu úver, a to vo výške 1000,- eur. Žalovaný sa podľa Zmluvy zaviazal vrátiť poskytnuté prostriedky
v splátkach vo výške podľa zmluvy o úvere. Žalobca poukázal na skutočnosť, že podľa § 2 písm. g)
zákona o spotrebiteľských úveroch, do celkových nákladov sa nezapočítava nepovinné poistenie úveru.
V dobe od uzatvorenia Zmluvy po vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru Žalovaný splatil svoj záväzok

len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v listine „Aktuálny stav
úveru“. Uvedená listina je vyhotovená z bankového informačného systému žalobcu, ktorý je vedený v
súlade s ustanovením § 40 ods. 8 a 9 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v platnom znení. V zmysle
Obchodných podmienok pre úver, ak je klient v omeškaní s platením čo i len jednej splátky, veriteľovi
vzniká nárok požadovať predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva. Pred zosplatnením úveru bol
zo strany právneho predchodcu žalobcu uplatnený postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
a žalovanému bolo zaslané upozornenie pred zosplatnením úveru. V upozornení pred zosplatnením

bol žalovaný oboznámený s tým, že je viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti pohľadávka z titulu
Zmluvy a zároveň bol žalovaný vyzvaný na doplatenie dlžnej sumy. Vzhľadom na to, že žalovaný
úhradupohľadávkynevykonaldo15kalendárnychdníoddoručeniaupozorneniabanky,veriteľ-Poštová
banka, a.s. pristúpil k zosplatneniu úveru listom - Výzva na úhradu dlžnej sumy. Žalovaný ani napriekzaslanej výzve (o zosplatnení úveru) nezaplatil dlžnú pohľadávku. V súlade s Obchodnými podmienkami
vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver žalobcovi úroky. Takto určená úroková sadzba
je v Zmluve dojednaná vo výške 25,5 % ročne, pričom výška úrokovej sadzby je špecifikovaná aj v

listine „Aktuálny stav úveru“ zo dňa 7.6.2017. V zmysle Obchodných podmienok, v prípade, ak sa
úver stane predčasne splatným, Žalobca je ďalej oprávnený úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom
dojednaním v Zmluve. Žalobca si v súdnom konaní uplatňuje voči Žalovanému aj príslušné zákonné
úroky z omeškania, a to v súlade s§ 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. Dátum
začatia úročenia percentom z dlžnej istiny od 18.8. 2017 je daný dňom nasledujúcim po dni, do ktorého

si žalobca uplatňuje úroky vyčíslené (zmluvné aj sankčné spolu). Z vyššie uvedeného je zrejmé, že
nárok na zmluvné úroky aj úroky z omeškania vznikol žalobcovi už skôr, nie až od 25.08.2017. Tento
dátum je výlučne dňom, od ktorého si žalobca uplatňuje nárok na úroky z omeškania a zmluvné úroky
z dlžnej istiny percentom, a nie formou vyčíslenia úrokov. V zmysle Obchodných podmienok, vznikla
ďalej žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj príslušenstvo pohľadávky, a to vrátane poplatkov v
zmysle Sadzobníka. Takto určená výška dlžných poplatkov je 14,38 eur a je podrobne špecifikovaná

v Aktuálnom stave úveru zo dňa 7.6. 2017. Predmetné poplatky (s výnimkou poistného a poplatku za
poskytnutie úveru, ak bol účtovaný) boli veriteľom vynaložené na účely predchádzania súdnemu sporu.

3. Žalovaný uviedol, že so žalobou žalobcu súhlasí, žiada však vzhľadom k svojim majetkovým pomerom
o povolenie splátok vo výške aspoň po 20 až 30 eur mesačne.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to Zmluvou o úvere zo
dňa 18.1.2013, Aktuálnym stavom úveru ku dňu 7.6.2017, Poštovými podacími hárkami, Obchodnými
podmienkami pre úver- dostupná pôžička účinnými od 19.7.2012, Zmluvou o postúpení pohľadávok
z 13.6.2017, Predpisom splátok k zmluve o úvere, Sadzobníkom poplatkov účinným od 1.1.2013,

Výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 7.8.2014 spolu s poštovým podacím hárkom, Výzvou na
úhradu dlžnej sumy zo dňa 25.8.2014 spolu s poštovým podacím hárkom, Všeobecnými obchodnými
podmienkami, špecifikáciou úrokov. Ďalej vykonal dokazovanie oboznámením písomným podaním
žalobcu z 8.12.2017 spolu so spôsobom výpočtu zmluvných úrokov a úrokov z omeškania po vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru a výpočtu RPMN a zistil tento skutkový stav veci:

5. Pôvodný žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 18.1.2013 Zmluvu o úvere č.
8010403213. Podľa čl. 3 Zmluvy bola výška úveru 1000,- eur, úroková sadzba bola dohodnutá vo výške
25,50% ročne, splatnosť úveru bola dohodnutá formou 60 mesačných splátok vo výške 32,62 eur,
pričom splatnosť prvej splátky bola dňa 18.2.2013 a konečná splatnosť úveru dňa 18.1.2018. RPMN

predstavovala 32,38%. Celková výška nákladov bola uvedená v sume 831,31 eur.

6. Ako vyplýva z čl. 3 bod 2. Zmluvy, právne vzťahy zmluvou neupravené sa riadia Všeobecnými
obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami pre úver - dostupná pôžička, dostupná pôžička -
šikovná rezerva, Sadzobníkom poplatkov, Oboznámením o RPMN, Oznámením o úrokových sadzbách

a informáciami o poistení podľa zákona č. 189/2009 Z.z.

7. Podľa článku 5., bod 5.6. Obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička žalobcu, platby klienta
sa voči pohľadávke banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v
nasledujúcom poradí: poplatky podľa sadzobníka, úrok z omeškania, úrok z úveru, splátka istiny úveru.

8. Podľa článku 6., bod 6.2. Obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička žalobcu, ak Klient je
v omeškaní s platením čo i len jednej splátky v plnej, resp. čiastočnej výške, alebo poskytol banke
nepravdivéúdajeosvojejosobe,resp.oSpoludlžníkovi[napr.vpredloženýchdokladoch,formuláriZoÚ],
alebo na majetok Klienta/Spoludlžníka bol vyhlásený konkurz alebo exekúcia, alebo Klient zomrel, je

banka oprávnená požadovať predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva

9. Podľa predloženého Sadzobníka poplatkov žalobcu pri úvere dostupná pôžička, výška poplatku za
1. upomienku je 9,96 eur, za 2. upomienku je 24,90 eur, výška poplatku za výzvu na splatenie celého
úveru je 3,32 eur. Poplatok za spracovanie úveru pri čerpaní v hotovosti resp. na účet v nej banke ako

Poštová banka predstavuje 29,87 eur.

10. V Upozornení - výzve na splatenie dlžnej časti úveru žalobca žalovaného upozornil, že pohľadávka
banky je viac ako 3 mesiace po splatnosti vo výške 341,96 eur a upozornil ho, že ak nedôjde k úhradedlžnej sumy, banka je oprávnená využiť ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka a vyhlásiť úver za
predčasne splatný.

11. Výzvou na splatenie dlžnej sumy zo dňa 25.8.2014 žalobca žalovaného vyzval na zaplatenie sumy
1.210,60 eur a to z dôvodu, že ku dňu 25.8.2014 vyhlásil pohľadávku voči žalovanému za splatnú v
celom rozsahu. Výzva bola žalovanému doručená 8.9.2014.

12. V písomnom podaní zo dňa 8.12.2017 žalobca uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že zo strany

žalovaného došlo k podstatnému porušeniu zmluvných povinností zo zmluvy o úvere, a to tým, že
neuhrádzal pravidelné mesačné splátky úveru riadne a včas, vyhlásil žalobca úver za predčasne
splatný ku dňu 25.8.2014. Napriek zosplatneniu úveru nedošlo zo strany žalovaného k úhrade
pohľadávkyžalobcu,resp.nedošlokúhraderiadneavčas.VsúladesObchodnýmipodmienkamivznikla
žalovanému povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver žalobcovi úroky. Takto určená úroková sadzba je v
Zmluve dojednaná vo výške 25,5 % ročne, pričom výška úrokovej sadzby je špecifikovaná aj v listine

„Aktuálny stav úveru“ zo dňa 07.06.2017. Výška uskutočneného čerpania úveru žalovaným je uvedená
v listine „Aktuálny stav úver“, ktorý bol súdu zasielaný spolu so žalobou. Špecifikovaná výška čerpania
žalovaným sa nachádza na poslednej strane pri položke „Uskutočnené čerpania“. Listina Aktuálny stav
úveru je výpis z „Bankovej knihy“ je vyhotovovaný priamo z BIS-u (bankový informačný systém), ktorý
odsúhlasila Národná banka Slovenska, na základe čoho daný systém zabezpečuje dôveryhodnosť a

nezmeniteľnosť údajov v ňom uvedených. Žalovaný uhradil celkovo sumu vo výške 263,14 eur. ktorá
bola v zmysle zmluvy o úvere v spojení s Obchodnými podmienkami započítaná nasledovne: suma vo
výške 54,04 eur na poplatky, suma vo výške 186,61 eur na zmluvné úroky a úroky z omeškania a suma
22,49 eur na istinu. Žalobca tiež poukázal na článok 5 bod 5.6 Obchodných podmienok a §2 písm.
g) zákona o spotrebiteľských úveroch Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný podstatným spôsobom

porušil zmluvné povinnosti, vyhlásil žalobca úver za predčasne splatný ku dňu 25.8.2014, pričom výzva
na splatenie úveru bola súdu predložená ako príloha k návrhu vo veci samej. Žalovaný sa dostal do
omeškania s úhradou mesačnej splátky úveru prvýkrát dňa 18.2.2013, neuhradením mesačnej splátky
riadne a včas. Túto splátku uhradil 20.2.2013.

13. Žalobca poukázal na skutočnosť, že zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k zosplatneniu
úverudňa25.8.2014.Premlčaciadobanezačalaplynúťdňa25.8.2014,aleaždňa19.9.2014.Predčasná
splatnosť úveru síce nastala dňa 25.8.2014, avšak žalovaný si predmetnú výzvu na splatenie dlžnej
istiny s príslušenstvom, podľa doručenky potvrdzujúcej prevzatie výzvy, prevzal až dňa 08.09.2014.
V samotnej výzve na splatenie dlžnej istiny s príslušenstvom je žalovanému daná paričná lehota na

plnenie, a to 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia uvedenej výzvy. Lehota na plnenie žalobcovi zo
strany žalovaného uplynula dňa 18.09.2014. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mohol prvýkrát uplatniť
svoje právo na súde až dňa 19.09.2014, teda deň nasledujúci po dni márneho uplynutia lehoty na
dobrovoľné plnenie. Z uvedeného vyplýva, že nárok žalobcu tak nemôže byť premlčaný, nakoľko k
jeho premlčaniu by došlo až dňa 20.09.2017, tj. po 3 rokoch odo dňa, kedy si žalobca mohol prvýkrát

uplatniť svoj nárok voči žalovanému na súde. Žalovaný doposiaľ nevrátil ani len istinu poskytnutého
úveru, pričom má žalobca za to, že ak by bol býval uplatnil svoj nárok na súde v dodatočnej lehote
10 dní odo dňa doručenia výzvy na splatenie úveru s príslušenstvom, túto by mohol súd považovať
za žalobu, ktorá bola podaná predčasne. V tomto sa zároveň vynára otázka, či zodpovedá ústavne
konformnému výkladu taký výklad ust § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene

zákona Slovenskej národnej rady 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o ochrane spotrebiteľa" týkajúci sa nezapočítania 10-dňovej lehoty na plnenie do premlčacej
doby v tom zmysle, že výkon práva ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, požíva právnu ochranu, a to
najmä v prípade, ak dlžník (žalovaný) doposiaľ neuhradil ani len istinu poskytnutého úveru. Článkom
II. bodom 1. zákona č. 102/2014 Z. z., o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní

služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov
predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, došlo k novelizácii ustanovenia § 52 odsek 2
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, a to tak, že došlo k doplneniu vety: Na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa Inak mali použiť normy obchodného práva. Zároveň článkom II. bodom 7. zákona č. 102/2014

Z. z,, o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej
na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, došlo k prijatiu § 879p zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ktorý zakotvil
nepriamu retroaktivitu pre ustanoveniami § 53 ods. 4 písm. s) a t). § 53 ods. 7 a § 614a; Ustanoveniami§ 53 ods. 4 písm. s) a t), § 53 ods. 7 a § 614a sa spravujú a] právne vzťahy vzniknuté pred 13. júnom
2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 13. júnom 2014 sa však
posudzujú podľa predpisov účinných do 12. júna 2014, ak nie je ustanovené inak. Žalobca poukázal na

článok XIV. zákona č. 102/2014 Z. z. Zavedeného jednoznačne vyplýva, že na ustanovenie § 52 odsek
2 zákona č. 40/1964 Zb. sa vyťahuje zákaz retroaktivity. Pokiaľ by zákonodarca mal v úmysle aplikovať
toto ustanovenie na právne vzťahy, ktoré boli založené pred 1.4.2015, nič mu nebránilo výslovne to
uviesť v intertemporálnej norme § 879p, v ktorej sú explicitne uvedené ustanovenia, na ktoré sa nepravá
retroaktivitavzťahuje.Argumentumacontrariojemožnédospieťkzáveru,žeúmyselzákonodarcujeten,

že§52odsek2vnovelizovanomznenísavzťahujevýlučnenaprávnevzťahyzaloženépo1.4.2015.Toto
tvrdenie nachádza oporu aj v Uznesení Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2013, sp. zn. 6MCdo/4/2012.
ZároveňžalobcapoukázalnarozhodnutieSúdnehodvoravoveciC-42/2015todňa09.11.2016. Žalobca
taktiež nesúhlasí s tvrdením súdu, že súbežným uplatňovaním úrokov z úveru a úrokov z omeškania
dochádza k značnej nerovnováhe vo vzťahoch medzi účastníkmi konania. Keďže oba typy úrokov
sú diametrálne odlišným právnym inštitútom a sledujú iný cieľ, nemôže ísť o dvojité sankcionovanie

Žalovaného. Dlžníkovi, ktorý sa ocitne v omeškaní, tak pribúda ďalšia platobná povinnosť popri už
existujúcom peňažnom dlhu. Zatiaľ čo povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi dohodnuté úroky vzniká
zo záväzku uvedeného priamo v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva zo zákona ako
dôsledok omeškania dlžníka so splnením dlhu. Najvýraznejšie tieto odlišnosti demonštruje skutočnosť,
že aj keď dlžník nie je v omeškaní splnením dlhu, môže veriteľ požadovať úroky dohodnuté v zmluve,

na druhej strane, úroky z omeškania môže požadovať pri omeškaní dlžníka aj v prípade bezodplatnej
pôžičky. Obidva úroky môže teda veriteľ žiadať popri sebe, a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide
alebo nejde o občianskoprávny vzťah. Zároveň žalobca uvádza, že zosplatnením úveru nedochádza
k zániku zmluvného vzťahu, ale dochádza k zmene obsahu záväzku. Žalobca taktiež uvádza, že
napriek judikovanému právu v oblasti zmluvného úroku a jeho uplatňovania po zosplatnení úveru v

rozhodnutiach Ústavného súdu IV 476/2012 a Najvyššieho súdu 4 Obo 143/1998, nie je na pôdach
okresných súdov ustálená súdna prax v ich uplatňovaní.

14. Poštová banka, a.s. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 13.6.2017 zmluvu o
postúpení pohľadávok č. III/2017. Na základe uvedenej zmluvy došlo k postúpeniu pohľadávky z

postupcu - Poštová banka, a.s. na postupníka - žalobcu, čím je preukázaná aktívna legitimácia žalobcu
v tomto konaní.

15.V§497Obchodnéhozákonníkasauvádza,žezmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. V zmysle § 52 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v
čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

17. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

19. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.20. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

21. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22.Vzmysle§41Občianskehozákonníkaaksadôvodneplatnostivzťahujelennačasťprávnehoúkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

23. Ako vyplýva z § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia

zmluvy ( ďalej len ,,zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

24. V zmysle § 2 ods. 1. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba,

ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať

písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

26. Ako vyplýva z § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

27. Podľa § 9 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok,

poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách.

28. V zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak a)zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9

ods. 1, b)zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c)zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d)v zmluve o spotrebiteľskom
úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

29. V zmysle § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

30. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

31. V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

32. Ako vyplýva z § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na
plynutie premlčacej doby.33. Podľa §53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

34.Vzmysle§565Občianskehozákonníkaakideoplnenievsplátkach,môževeriteľžiadaťozaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

35. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

36. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ

z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa

ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

37. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože

ju žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových
podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné
predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to,
že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu
postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

38. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

39. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle

zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany
spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú
zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

40. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu ako banka a
žalovaný ako dlžník dňa 18.1.2013 uzatvorili Zmluvu o úvere č. 8010403213. Predmetom zmluvy bolo
poskytnutie úveru vo výške 1000,- eur. Žalovaný sa úver zaviazal splatiť v 60 mesačných splátkach vovýške 32,62 eur. Splatnosť prvej splátky bola dňa 18.2.2013 a konečná splatnosť úveru dňa 18.1.2018.
RPMN predstavovala 32,38%. Celková výška nákladov bola uvedená v sume 831,31 eur.

41. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

42. Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči
spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v
čase rozhodovania o predmetnom nároku. V danej súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014, z odôvodnenia ktorého je zrejmé, že „ustanovenie §
52ods.2tretejvetyObčianskehozákonníka,podľaktoréhonavšetkyprávnevzťahy,ktorýchúčastníkom

je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.“

43. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalobca predmetný úver zosplatnil listom zo dňa
25.8.2014. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti bolo žalovanému doručené dňa 8.9.2014, pričom

skutočnosť doručenia predmetného listu súd nepovažoval za spornú.

44. Pre účely určenia začiatku plynutia premlčacej doby v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka, je
možné považovať vyhlásenie mimoriadnej splatnosti žalobcom zo dňa 25.8.2014 za účinné, nakoľko
ide o žalobcom tvrdenú a žalovanou nenamietanú skutočnosť. Naviac je začiatok plynutia premlčacej

doby objektívnou kategóriou a trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať
po prvý raz.

45. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka pripúšťa, aby medzi veriteľom a dlžníkom bolo
dohodnuté, že nesplnením jednej zo splátok sa stane splatným celý dlh (strata výhody splátok). V

prípade, že dlžník pri takto dohodnutých splátkach nesplní niektorú z nich, takže sa stane splatným celý
zostávajúci dlh, premlčacia doba pre právo na zaplatenie celého zostávajúceho dlhu začína plynúť odo
dňa, keď sa stala splatnou celá nesplnená splátka. Podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka
však veriteľ môže svoje právo na zaplatenie zostávajúceho dlhu ako celku uplatniť iba do splatnosti
najbližšej splátky.

46. Keďže v danom prípade žalobca využil svoje právo vyhlásiť celý úver za predčasne splatný
dňa 25.8.2014, najneskôr začala plynúť premlčacia doba odo dňa splatnosti nesplnenej splátky
bezprostredne predchádzajúcej zosplatneniu (§103 Občianskeho zákonníka), teda odo dňa 18.8.2014.
Zároveň je potrebné uviesť, že žalovaný ako dlžník bol v tom čase už v tri mesiace v omeškaní

so zaplatením splátky v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko poslednú splátku pred
zosplatnením uhradil dňa 19.11.2013, čo vyplýva zo žalobcom predloženého aktuálneho stavu úveru ku
dňu 7.6.2017. Zároveň žalobca žalovaného upozornil listom zo dňa 8.8.2014 v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie práva podľa § 565.

47. Celý dlh sa stal zročným pre nesplnenie splátky splatnej najneskôr 18.8.2014, preto premlčacia doba
začala plynúť odo dňa zročnosti tejto nesplnenej splátky. V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka nie je
tedaprezačiatokplynutiapremlčacejdobydôležité,kedybolodoručenézosplatneniežalovanému,aleje
dôležitá skutočnosť, pre nesplnenie ktorej splátky žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
celého dlhu. Premlčacia doba potom začína plynúť od splatnosti tejto splátky. V prejednávanom prípade

išlo najneskôr o splátku splatnú 18.8.2014.

48. Všeobecná trojročná premlčacia doba žalobcovi začala plynúť dňa 18.8.2014 a uplynula dňa
18.8.2017, teda nie dňa 20.9.2017, ako to uvádza žalobca vo svojom písomnom vyjadrení. Nakoľko
žaloba bola na súde podaná až dňa 30.8.2017, žalobca právo na súd uplatnil po uplynutí všeobecnej

trojročnej premlčacej doby, preto súdu neostávalo iné, ako žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť
z dôvodu premlčania, na čo bol súd povinný prihliadnuť z úradnej moci.49. Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a
nie štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje
za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú

súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54
Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava
premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo
funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi

podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

50. Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie
§ 54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských
zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú

vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho
ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré
typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody.

51. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy,
a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

52. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy
inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo
(Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti
občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice.
Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej

strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek
zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.

53.Súdjetohonázoru,žeakékoľvekustanoveniezmluvy,vrozpores§54ods.1OZzhoršujepostavenie
žalovanej ako spotrebiteľa, v prípade, že výlučnou aplikáciou Obchodného zákonníka prakticky vylučuje

použitie ust. Občianskeho zákonníka o premlčaní. Paušálne uprednostnenie Obchodného zákonníka by
malo na spotrebiteľov nepriaznivé následky hraničiace až s neprístupnosťou k občianskym právam,
ktoré priznáva Občiansky zákonník na rozdiel od Obchodného zákonníka.

54. Podľa rozhodnutia Krajského súdu Prešov sp.zn. 6Co/105/2013 zo dňa 10.12.2013 „..súd so

zreteľomnauvedenénevidídôvodnavylúčenieaplikáciepriaznivejšiehoustanovenieopremlčacejdobe
trojročnej podľa Občianskeho zákonníka oproti premlčacej dobe štvorročnej typickej podľa Obchodného
zákonníka, a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 OZ. Občiansky zákonník ako kódex občianskeho
súkromného práva úpravu premlčania má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia (porov. tiež uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.1.2011 sp. zn. 5 M Cdo 20/2009).“

55. Ja v prípade, že by súd nepovažoval právo žalobcu z predmetnej zmluvy za premlčané, zaoberal
by sa tým, či zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 18.1.2013 spĺňa všetky náležitosti vyžadované
zákonom o spotrebiteľských úveroch účinným v čase jej uzavretia.

56. V danom prípade zmluve chýba údaj požadovaný podľa § 9 ods. 2 písm. j) a k) zákona o
spotrebiteľských úveroch. Zákon výslovne vyžaduje špecifikáciu splátky, aká časť z nej náleží istine,
aká časť úroku a koľko z nej predstavujú prípadné poplatky. Splátky v zmysle požiadavky zákonnej
úpravy musia byť špecifikované, teda rozpísané podľa hodnoty istiny a hodnoty úroku, príp. poplatkov
v jednotlivých splátkach. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva potom

zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zákon,
ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v
konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom.Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie výšky
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (u každej takejto čiastkovej položky). Spotrebiteľ by takto nemal
byť pri rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie, zavádzaný ani problematickým údajom o úrokoch, z ktorého

nebude schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková
cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť.

57. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na názory vyslovené napríklad rozhodnutím Okresného súdu
Trenčín sp.zn. 27C/118/2015 zo dňa 09.02.2016, Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 9C/70/2015

zo dňa02.02.2016, Okresného súdu Prešov sp. zn. 28C/91/2015 zo dňa 10.02.2016, Krajského súdu v
Trnave sp. zn. 26Co/430/2015 zo dňa 27.09.2016, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/403/2016
zo dňa 12.10.2016, KS v Žiline sp. zn. 9Co/397/2016 zo dňa 26.01.2017, Okresného súdu Liptovský
Mikuláš sp. zn. 5Csp/28/2016 zo dňa 07.03.2017, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/66/2015 zo
dňa01.12.2015, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/198/2016 zo dňa 29.11.2016, Okresného súdu
Levice sp. zn. 14Csp/84/2016 zo dňa 26.04.2017, Okresného súdu Čadca sp. zn. 12Csp/50/2016 zo

dňa11.04.2017, Okresného súdu Trenčín sp. zn. 20Csp/19/2016 zo dňa 05.04.2017.

58. Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie
ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch
súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom

úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na
úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovipoznaťrozsahsvojhozáväzku.Žalovanývpredmetnomprípadevšaktútomožnosťnemal,
keďževýškaúrokovapoplatkovniejeuvedenávzmluveospotrebiteľskomúvere(porovnajajuznesenie
NS SR sp.zn. 2Cdo/245/2010).

59. Pokiaľ ide o názor vyjadrený v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci
C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, je potrebné uviesť nasledovné:

60. V uvedenej právnej veci Súdny dvor EÚ vo svojej odpovedi na 1. otázku uviedol, že Článok 10 ods.

2 písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom
22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave.

61. Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské
štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od
ustanovení tejto Smernice. Zákon o spotrebiteľských úveroch, platný a účinný v čase uzavretia zmluvy,
nad rámec smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej

zmluvy o úvere na splnenie ktorých je viazané posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti
spotrebiteľského úveru.

62. Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch sa tak líši od požiadavky Smernice. Zákon o
spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a jednoznačne vyžaduje vyjadrenie jednak splátok

istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona o
spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí
okresných súdov, v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať
vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom

úvere považuje v zmysle § 11 ods. 1 Zákona za bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v
spotrebiteľskej zmluve iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa.

63. Pri rozpore medzi Smernicou a zákonom sa nemôže bez ďalšieho automaticky uplatniť Smernica
pred vnútroštátnym právom. Vnútroštátny súd musí skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok,

resp. nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku
smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci
v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako
také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci.64. V prípadoch, kedy súdy rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti
a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je

možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok.

65. Súd preto musí skúmať, či môže Smernici priznať nepriami účinok. V zmysle ustálenej judikatúry
SúdnehodvoraEÚ, jerozsahamedzenepriamehoúčinkusmernícvyjadrenýjednakprávomEÚ,jednak
právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možne uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na

právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho zákona. V takomto
prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu Smernice, musí ísť
o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať o
výkladcontralegemanesmúbyťporušenévšeobecnéprávnezásady.Okremuvedenéhovýkladzákona
nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty.

66. Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na
splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok,
jednalo by sa o výklad vnútroštátneho zákona contra legem (bližšie k danej problematike napríklad
aj http://www.najpravo.sk/clanky/preco-rozsudok-sdeu-vo-veci-home-credit-slovakia-c-a-klara-biroova-
nie-je-sposobily-zmenit-rozhodovaciu-prax-vseobecnych-sudov-sr.html ).

67. V súlade s § 220 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“)
súd zohľadňuje aj ustálenú rozhodovaciu prax súdov. Pokiaľ ide rozsudok Súdneho dvora Európskej
únie vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Biróovej, je potrebné uviesť, že judikatúra
vyšších súdov sa v otázke jeho aplikácie odlišuje. Súd preto poukazuje na vyššie cit. ust. § 54 ods.

2 Občianskeho zákonníka a najmä na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom
výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten
výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“.

68. Súd preto pri výbere ustálenej rozhodovacej praxe priklonil sa k tej, ktorá uprednostňuje výklad
sledujúci záujem spotrebiteľa, teda výklad pre spotrebiteľa jednoznačne výhodnejší, nakoľko princíp
ochrany práv spotrebiteľa patrí podľa ustálenej praxe medzi jeden z najdôležitejších princípov právneho
poriadku. V súvislosti s významnosťou tohto princípu súd poukazuje na názor vyslovený v rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Cdo 1/2012, podľa ktorého „princíp „vigilantibus iura

scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych
okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.“

69. Pokiaľ ide Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15 súd poukazuje
napríklad na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 21Co/104/2016 zo dňa 30. 03. 2017, v ktorom

sa uvádza: „Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok
na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok,
jednalo by sa o výklad vnútroštátneho zákona contra legem. Súd je preto názoru, že napriek odkazu
žalobcu na predmetné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne
určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje

§ 11 tohto zákona, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.“

70. Zároveň súd poukazuje na názor vyslovený Krajským súdom v Trenčíne v rozhodnutí sp.zn.
27Co/36/2017 zo dňa 28. 02. 2017: „K poukazu na rozsudok Súdneho dvora EU zo dňa 09.11.2016
zn. C-42/15 odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 4. júla

2006, C-212/04 Adeneler, v ktorom uviedol, že povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na
obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená
všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity, a nemôže slúžiť ako
základ pre výklad contra legem vnútroštátneho práva (pozri analogicky rozsudok zo 16. júna 2005,
Pupino, C-105/03, Zb. s. I-5285, body 44 a 47). Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej

únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho, toto právo prináleží len
vnútroštátnym súdom.“71. Súd tiež poukazuje na ďalšie rozhodnutia, a to na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.
1Co/2/2017 zo dňa 28. 06. 2017, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 16Co/7/2017 zo dňa 24.
07. 2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 11Co/164/2017 zo dňa 27. 06. 2017.

72. Odhliadnuc od uvedeného, taktiež nie je naplnené zákonné ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) zákona o
spotrebiteľských úveroch, pričom ďalšou zákonnou náležitosťou úverovej zmluvy v čase jej uzatvorenia
bolaajcelkováčiastka,ktorúmáspotrebiteľzaplatiť.Takýtoúdajvpredmetnejzmluveuzatvorenejmedzi
stranami sporu absentuje, v zmluve je uvedená iba výška nákladov, ktoré mala žalovaná v súvislosti s

poskytnutým úverom zaplatiť. Celkové náklady však číselne vyjadrené v samotnej zmluve nie sú.

73. Naviac ak zo zmluvy nie je možné dospieť k celkovej čiastke úveru ani zo skutočností žalobcom
v zmluve deklarovaných. Žalobca udáva čl. 3 zmluvy, že výška mesačnej splátky je 32,62 eur, počet
splátok 60 a celková výška nákladov je 831,31 eur. Avšak 60 splátok po 32,62 eur predstavuje spolu
sumu 957,20 eur. Z formulárovej zmluvy teda nie je zrejmé, čo predstavuje suma 125,89 eur, pričom

údaj o celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť jednoznačne v zmluve absentuje.

74. Pre absenciu týchto (povinných) náležitostí zmluvy je potrebné považovať tento spotrebiteľský úver
za úver bez poplatkov a bez úrokov, ako to vyplýva z cit. ust. § 11 ods. 1 písm. b) zák. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy. Aj absencia iba jednej z nich má tie isté dôsledky.

75. Zároveň je potrebné uviesť, ako je zrejmé z aktuálneho stavu úveru ku dňu 7.6.2017, že žalovaný v
deň čerpania istiny úveru dňa 25.1.2013, vyčerpal sumu 970,13 eur a zároveň sumu 29,87 eur, pričom
suma 29,87 eur predstavovala poplatok za spracovanie úveru (bod 3.1 Sadzobníka poplatkov účinného
od 1.1.2013). Žalovaný úver čerpal v hotovosti, čo vyplýva aj z čl. 2 zmluvy o úvere. Žalovanému tak

nebol poskytnutý úver vo výške 1000,- eur, ale došlo zo strany žalobcu k poskytnutiu úveru iba vo výške
970,13 eur. V zmluve je tak nesprávne uvedená RPMN, nakoľko pri úvere 970,13 eur s dodatočným
nákladom 29,87 eur v deň poskytnutia úveru predstavuje RPMN 37,20%, nie však 32,28 %, ako je to
uvedené vo formulárovej zmluve zo dňa 25.1.2013 (výpočet súd realizoval prostredníctvom kalkulačky
).

76. Z daného vyplýva, že v zmluve je nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo má podľa
§ 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy za následok,
že tento úver je bezúročný a bez poplatkov, a to od počiatku.

77. Naviac je potrebné dodať, že v danom prípade zároveň v čl. 3 bode 2. Zmluvy je drobným
písmom uvedená netransparentná inkorporačná doložka. O netransparentnú inkorporačnú doložku ide
aj vtedy, ak ju dodávateľ uvedie menším písmom ako zmluvné podmienky predstavujúce podstatné
zložky zmluvy.

78. Spotrebiteľ sa môže domnievať (postačí hrozba takéhoto rizika), že menšie písmo obsahuje text,
ktorému nemusí pripisovať až tak dôležitý význam. V spojení s úplne miniatúrnym písmom, pri čítaní
ktorého sa stráca orientácia a vyžadujú sa pomôcky (lupa, pravítko a pod.), práve menšie písmo
môže spotrebiteľa odradiť od sústredenia sa pri uzatváraní zmluvy. Ide o nevhodné predkladanie
zmluvných podmienok a uvedenie menšieho písma hodnotí súd ako nepochopiteľný a ako nie dobrý

úmysel, ktorému za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu. K drobnému písmu porov. nález
I. ÚS 342/09 (ČR). V bežnom živote sa zväčšenému textu pripisuje záujem autora pripísať mu väčší
význam. Opačne text s menším písmom môže indikovať menej podstatný obsah zmluvy. V spojení s
rozsiahlymi podmienkami písané takmer nečitateľným drobným písmom tak existuje nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť textu.

79. Neprijateľná inkorporačná doložka (uvedená drobným písmom v čl. 3 bode 2. zmluvy) v danom
prípade nemohla privodiť viazanosť Obchodných podmienok, Všeobecných obchodných podmienok,
Sadzobníka poplatkov ako ani ďalších dokumentov, ktoré sa prostredníctvom nej mali stať súčasťami
zmluvy.

80. Vyhlásenie neplatnej inkorporačnej doložky má rovnaký dopad vo vzťahu k všetkým nárokom
uplatňovaným na jej základe. Ustanovenia obsiahnuté v jednotlivých dokumentoch, sa v prípade
neprijateľnej inkorporačnej doložky nestávajú súčasťou zmluvy.81. Vychádzajúc z uvedeného je potom žalovaný povinný vrátiť žalobcovi len hodnotu toho, čo mu
dodávateľ poskytol, bez akéhokoľvek navýšenia, teda bez úrokov z úveru a bez akýchkoľvek poplatkov.

82. Žalobca v zmysle zmluvy poskytol žalovanému úver vo výške 1000,- eur. Podľa predloženej
špecifikácie žalovaný k predmetnej zmluve uhradil v splátkach 263,14 eur a sumu 29,87 eur pri čerpaní
úveru, preto by bol povinný žalobcovi vrátiť sumu 706,99 eur, v prípade, že by nárok žalobcu nebol
premlčaný, ako to súd uviedol vyššie.

83. V súvislosti so započítavaním platieb žalovaného najskôr na istinu a až následne na príslušenstvo
pohľadávky podľa článku 5 bodu 5.6 Obchodných podmienok súd poukazuje aj na rozsudok Krajského
súdu v Prešove zo dňa 20. 09. 2011, sp. zn. 6Co 39/2011, podľa ktorého ak zmluva umožňuje
ľubovôľu dodávateľa v tak závažnej otázke, akou je rozhodovanie o účele platby, a teda svojvoľné
rozhodovanie o výške nielen príslušenstva, ale v konečnom dôsledku aj o výške samotnej istiny

pohľadávky, nerešpektujúc pritom určenie účelu platby zo strany spotrebiteľa, je zmluva v tejto časti
hrubo nevyvážená. Ustanovenie zmluvy vedúce k opísanému stavu je v neprospech spotrebiteľa a
pokiaľ nie je spotrebiteľom osobitne vyjednané, ale je v rámci kontraktácie nadiktované v režime tzv.
štandardnej typovej (adhéznej) zmluvy, ide vždy o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

84. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

85. V zmysle § 255 ods. 1, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

86. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

87. Súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu. Žalovanému tak vznikol nárok na plnú náhradu trov
konania.

88. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania má byť rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V tejto súvislosti súd považuje za

potrebné poukázať aj na článok 17 základných princípov CSP, kde je stanovený princíp hospodárnosti
konania, ako aj postup súdu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu. Úspešnejšiemu
žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania, nakoľko sa však žalovaný zriekol práva na náhradu
trov, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.