Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Vranov nad Topľou

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ján Kozenko

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoSpotrebiteľské zmluvy

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/13/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8818200963
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8818200963.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Vranove nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu:
PATRIOT GROUP, s.r.o., Legionárska 7158/7, Trenčín, IČO: 45 407 657, právne zastúpeného:
Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., Legionárska 7158/5, Trenčín, IČO: 47 256 907,
proti žalovanému: M.. O. U., P.. XX.XX.XXXX, Y. C.. H. XXX, J. P. X., právne zastúpenému: Advokátska
kancelária - JUDr. STANISLAV KAŠČÁK, s.r.o., Ul. 1. mája 1246, Vranov nad Topľou, IČO: 47 245 034,
o zaplatenie 4.823,91 € s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd konanie ohľadne zaplatenia sumy 317,37 € s prísl. z a s t a v u j e .

II. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 4.823,91 € spolu so
zákonným úrokom vo výške 5% ročne zo sumy 4.823,91 € od 11.4.2017 do zaplatenia, a to všetko do 3
dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj náhrady trov konania. Poukázal, že v článku I. bod 1.4. dohody,
sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi náklady spojené s vymáhaním pohľadávky a súvisiace trovy s
vymáhaním pohľadávky veriteľa, a to v deň porušenia danej dohody. Predmetné náklady vynaložené
žalobcom sa žalovaný zaviazal zaplatiť vo výške 25% z pohľadávky veriteľa, ktorou sa v zmysle bodu
1.4 dohody rozumie súčet istiny uvedenej v bode 1.2 dohody, vyčísleného úroku z omeškania a zmluvnej
pokuty ku dňu porušenia dohody. Žalovaný pohľadávku veriteľa v čl. II bod 2.1 dohody uznal, čo do
dôvodu, aj čo do výšky, z čoho vyplýva právny nárok žalobcu. Žalovaný porušil dohodu tým, že veriteľovi
neuhradil záväzok riadne a včas, tak ako je uvedené v bode 2.1 dohody, a teda k porušeniu dohody
došlo dňa 10.04.2017. Pohľadávka veriteľa ku dňu porušenia dohody predstavovala sumu 18.025,00 €
(istina 10.000,- € + úrok z omeškania 1.275,64 € + zmluvná pokuta 9.220,- €), z čoho 25% činí sumu
4.823,91 €, ktoré si žalobca uplatňuje. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy predžalobnou
výzvou, napriek tomu žalovaný svoj dlh nezaplatil. Veriteľ si uplatňuje uspokojenie pohľadávky v rámci
exekučného konania. Nezaplatením dlžnej sumy žalobcovi sa žalovaný, ako dlžník, dňa 11.04.2017
dostal do omeškania. Žalobcovi vznikol právny nárok na zákonný úrok z omeškania, ktorý si žalobca
uplatňuje. K žalobe pripojil plnomocenstvo zo dňa 23.11.2016, dohodu o zaplatení dlhu v splátkach č.
625/2016 zo dňa 02.03.2017, predžalobnú výzvu zo dňa 02.02.2018, upovedomenie o začatí a spôsobe
o vykonaní exekúcie, sp.zn. XXXEx XX/XX-XX.

2. Podaním zo dňa 10.7.2018 doručeným súdu žalobca zobral svoj návrh, vzhľadom k chybe pri
písomnom vyhotovení žaloby, sčasti späť ohľadne sumy 317,37 €.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že so žalobou žalobcu nesúhlasí. K uzavretiu
tej dohody zo dňa 2.3.2017, na základe ktorej žalobca uplatňuje svoj nárok, bol donútený vtedajšími
nepriaznivými životnými okolnosťami. Konal v tiesni a bola uzavretá za nápadne nevýhodných
podmienok, hoci tí, ktorí zostavili jej text, napísali do bodu 4.4, že ju uzatvára slobodne. Táto dohoda
bola vopred pripravená a on nemal možnosť' ovplyvniť jej znenie, hoci o to žiadal. Žalobca nie je jeho
veriteľom. Je to - podľa jeho vlastného tvrdenia - splnomocnenec M.. N. X.. Nevie ani len to, či v
čase uzavretia tejto dohody boli oprávnení konať za menovanú. A tento splnomocnenec si vymyslel
náklady spojené s vymáhaním pohľadávky a súvisiace trovy vo výške 25 % z pohľadávky veriteľa, čo
podľa podanej žaloby má činiť sumu 4.823,91 €. Neboli nikdy špecifikované žiadne konkrétne náklady
spojené s vymáhaním pohľadávky, ani súvisiace trovy. Takáto suma odmeny vysoko prevyšuje aj možné
advokátske, aj notárske trovy. Podľa samotného návrhu sú trovy určené sumou: za jeden úkon po 170,97
€. Ako je to porovnateľné so žalobcom nárokovanou sumou: 4.823,91 €. Navyše, dohoda z 2.3.2017
je spotrebiteľskou zmluvou, lebo žalobca koná v rámci svojho podnikateľského oprávnenia a on nie.
Dohoda je v rozpore aj s princípmi ochrany spotrebiteľa, čo tiež v tomto konaní namietal. Bol pri uzavretí
dohody uvedený do omylu. Myslel si, že tých 25% je podiel, ktorý bude ako odmena patriť žalobcovi
- ale voči jeho splnomocnenkyni - M.. X., nie voči nemu, ako žalovanému. Navrhol, aby bol v konaní
vypočutý, ako aj svedkyňa, jeho manželka M. Y. U., ktorá presne vie podrobnosti o okolnostiach jeho
záväzku voči M.. X..

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými v konaní, výsluchom
žalovaného, svedkov - M. E., N. N. M.. Y. U., a zistil tento skutkový a právny stav veci:

5. Žalovaný vo svojej výpovedi mimo iného uviedol, pani M.. X. je jeho dlhoročná priateľka, od roku
1978. Keď riešil záležitosti firmy, v súvislosti s nedostatkom financií pre financovanie projektu IKEA, tak
ju oslovil a požičala mu 10 tis. €, o čom bola spísaná zmluva, kde sa zaviazal jej to vrátiť v lehote 4
rokov. Vznikla však situácia ( mimo jeho dosahu), že IKEA odstúpila od dodávky, a tak sa dostal do
ťažkosti. Dlho sa o tom rozprával s p. X. s tým, že ona peniaze dostane. Tá však chcela však urýchliť
proces vrátenia peňazí. Jednou z alternatív bolo, že on predá za 50% svoju pohľadávku niekomu, kto mu
ich vymôže. Pracoval v Poľsku, kde došlo k možnosti získať finančné zdroje s tým, že dlžnú pohľadávku
po 200,- € splácal. O to bolo väčšie jeho prekvapenie, keď mu manželka zavolala, že ho vo Vranove
nad Topľou vyhľadal nejaký pán, ktorý je z nejakej firmy, od p. X.. Po stretnutí s ním mu povedal, že
majú s p. X. zmluvu, ktorú mu nechcel ukázať, že je to ich interná záležitosť. Predložil mu papier, ktorý
už bol predtým vypísaný, kde bolo napísané N. X., zmluva o pôžičke vo výške 10.000,- €, dlžná čiastka
8.800,- €, ktorá čiastka sedela, bolo uvedených 25%, čo bolo v poriadku. A keď sa ho pýtal, čo z toho
pre neho vyplýva, bolo mu oznámené, že nič, len aby ju splácal, minimálne po 200,- € tak, ako spláca
doteraz. Keď sa ho spýtal, kde to má podpísať, ukázal mu kde, podpísal, nič nečítal; všetko (záhlavie a
čl. I.) bolo napísané predtým. Článok II. bod 2.1. vypísali potom. Aj jeho meno bolo predtým vypísané.
Potvrdil, že na tomto sa nachádza jeho písmo a podpis. Dodal, že sa bavili len o splátke, v ktorej má
splácať dlh. Keby vedel, že má niečo zaplatiť naviac, išiel by do Trenčína za p. Tunegovou a žiadal by od
nej vysvetlenie. Určite by však takýto dokument nepodpísal, pretože on svoj dlh v tej dobe podľa dohody
splácal. Uviedol, že to, že súčasťou dohody je aj rozhodcovská doložka, nevedel, a nevedel ani, čo to
je. Bol postavený do pozície, že buď to podpíše alebo pôjde na exekúciu, inú možnosť nemal. Z toho
dôvodu povedal, že ten dlh chce zaplatiť. Od požičania peňazí do uhradenia prvej dohodnutej splátky
mohla uplynúť doba 3 rokov. O tom všetkom p. X. vedela. Pri podpise bol prítomný p. E., asistentka a on.

6. H. M. E. vo svojej výpovedi mimo iného uviedol, že do sídla ich spoločnosti sa dostavil žalovaný
po predchádzajúcej telefonickej dohode. Dohodli sa na podmienkach splátkového kalendára (výška
splátok, ktorých výšku navrhol žalovaný). S dohodou bol oboznámený, pripravovala sa priamo u nich.
Žalovaný ju podpísal. Do dohody sa ručne vpísala výška splátok a výška odmeny. Bol oboznámený s tým,
čo sa stane ak nedodrží dohodnuté splátky a termíny týchto splátok. Uviedol, že dohoda sa pripravovala
potom, keď žalovaný prišiel za ním, spolu jednali. Hlavička bola vypísaná asistentkou, splátky a odmenu
vypisoval určite on, keďže sa to potom dodatočne rukou dopisovalo. Taktiež svedok vypisoval bod
1.4 a 2.1. Sumu 25% pohľadávky navrhol on žalovanému. Vysvetlil, že to bude iba vtedy, ak nedodrží
splátkový kalendár, s čím súhlasil, dodávajúc, že 25% je štandardná výška. Nevedel, či ide o nejakú
sankciu. Pokiaľ sa týka nákladov s vymáhaním pohľadávky a súvisiacimi trovami, dodal, že dlhodobo
nevedeli žalovanému nič doručiť, nevedeli, kde sa nachádza. Robil aj výjazdy za účelom zistenia jeho
pobytu. Bolo vykonaných mnoho administratívnych úkonov, ktoré však on nezúčtovával. To, či suma

25% je súčasťou vymáhaného nároku, alebo niečo navyše, uviedol, že sa k tomu nevie vyjadriť. Táto
suma bola vymáhaná pre pani X..

7. H. M.. Y. U. uviedla, že všetko sa začalo, keď dcéra volala z Vranova (ona bola odsťahovaná v
Trenčíne), že prišiel nejaký pán z fi Patriot Group z Trenčína, čo sa týka p. X., že sa majú dohodnúť
na nejakých splátkach. Povedal dcére, že stačí, keď budú splácať po 30-50,- €, ale nech sa to začne
splácať. Pani X. obaja poznajú 40 rokov. Nikdy nespochybňovali, že sú jej dlžní peniaze. Svedkyňa bola
vo fi Patriot 2x osobne s manželom, žalovaným, s tým, že sa dohodli na splátkach po 200,- € a že keby
sa niečo stalo, tak prídu to oznámiť, že majú ťažkosti. Keď to chceli dať na papieri, s tým nesúhlasili, že
to je dohoda. Manžel platil po 200,- €. Ale keďže boli v zlej finančnej situácií, splácali či už po 50,- alebo
30,- €. Pri podpísaní tejto zmluvy ona osobne nebola. Manžel len prišiel domov, že niečo podpísal. V
tom čase bol na tom tak, že všetko sa to naňho zosypalo. Nespomínal, že majú platiť 25% naviac.

8. Podľa mandátnej zmluvy uzavretej medzi M.. N. X. a žalobcom datovanou dňa 23.11.2016, podľa
čl. I., bod 1.1 mandatár sa zaväzuje, že bude pre mandanta v jeho mene a na jeho účet uskutočňovať
nasledujúce činnosti:
a) vymáhanie pohľadávok mandanta (tj. najmä písomné výzvy, osobné stretnutia, podávanie návrhov,
žalôb na súd, dohody o urovnaní a splátkové kalendáre, preberanie finančnej hotovosti),
b) zariaďovanie iných obchodných záležitosti podľa aktuálnych požiadaviek mandanta uvedených v
osobitnom poverení.
1.3 Mandatár bude uskutočňovať záležitosti mandanta uvedené v bode 1.1 tejto zmluvy výlučne
osobne, avšak mandatár je oprávnený poveriť na vymáhanie pohľadávok Advokátsku kanceláriu,
KONCOVA & PARTNERS, s.r.o., so sídlom: Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, t.j.
využiť na plnenie predmetu mandátnej zmluvy služby tretích osôb, ktorým môže dať mandant priamo
plnomocenstvo, resp. mandatár tzv. substitučné plnomocenstvo na základe písomnej dohody.
l.4. Mandant udeľuje zástupcovi mandatára na plnenie predmetu tejto mandátnej zmluvy písomné
plnomocenstvo. Zástupca mandatára uvedené plnomocenstvo prijíma, čo potvrdzuje podpisom na tejto
zmluve.
2.1 Mandatár bude činnosť podľa bodu 1.1 tejto zmluvy vykonávať od 23.11.2016 do ukončenia tejto
zmluvy, t.j. na dobu neurčitú.
3.1 Zmluvné strany sa dohodli, že mandatárovi za výkon činnosti uvedenej v bode 1.1 tejto zmluvy vzniká
nárok na odmenu vo výške 20 % + DPH z vymoženej sumy pohľadávky mandanta. V tejto odmene sú
zahrnuté všetky účelne vymožené náklady mandatára, ktoré súvisia priamo so zariaďovaním dohodnutej
činnosti, pokiaľ nebude pre osobitný prípad dohodnuté inak. Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že v
prípade skončenia tejto mandátnej zmluvy v časti vymáhania pohľadávky, resp. všetkých pohľadávok,
má mandátar nárok na dohodnutú odmenu počas nasledujúcich 6-tich mesiacov po platnom a účinnom
skončení zmluvy.
3.2 Odmena mandatárovi prináleží z každej sumy uhradenej z vymáhanej pohľadávky odo dňa podpisu
zmluvy, úhradou dlžníka na účet mandanta, na účet mandatára alebo vybranej v hotovosti mandantom
alebo mandatárom. Zmluvné strany sa týmto dohodli, že za vymoženie pohľadávky sa považuje každé
uspokojenie pohľadávky mandanta, najmä, avšak nielen formou:
- finančného uhradenia pohľadávky, resp. jej časti
- uspokojenia pohľadávky prostredníctvom prevodu na mandanta veci, práv, resp. iných hodnôt od
dlžníka, resp. inej osoby, ktorá uspokojí za tohto jeho dlh
- prevodu pohľadávky mandanta ako veriteľa formou jej predaja, započítania, resp. inou formou, kedy
mandant postúpi túto pohľadávku na tretiu osobu a tým získa jej hodnotu, príp., časť jej hodnoty.
3.3 Mandant zaplatí mandatárovi dohodnutú odmenu na základe vyúčtovania odmeny, ktoré predloží
mandatár mandantovi. Odmena je splatná na účet mandatára, príp. v hotovosti. Odmena je splatná, ak
je pripísaná na účet mandanta, alebo vložená v hotovosti do pokladne mandanta, a to do 14 dni od
vystavenia príslušnej faktúry mandatárom.
V tejto zmluve sú vymedzené práva a povinnosti mandatára, mandanta, ukončenie zmluvy a sú uvedené
záverečné ustanovenia.

9. Z dohody o zaplatení dlhu v splátkach č. 625/2016, datovanej 2.3.2017 v Trenčíne, kde sa nachádza
podpis žalovaného, ako dlžníka, ako aj zástupcu žalobcu, uzavretej medzi veriteľkou M.. N. X., H.X.
XXXX/X, V., XXX XX, zast. splnomocnencom - teraz žalobcom, a dlžníkom - M.. O. U., C.. H. XXX, XXX
XX J. P. X., P.. XX.XX.XXXX, - teraz žalovaným, vyplýva z čl. I., že veriteľ dlžníkovi dodal objednaný
tovar, poskytol službu, finančné prostriedky, s tým, že dlžník veriteľovi nezaplatil finančné prostriedky,

nevrátil v zmysle dohodnutých podmienok, na základe čoho vznikla veriteľovi voči dlžníkovi pohľadávka,
kde právnym titulom preukazujúcim dlhy, je zmluva o pôžičke peňazí vo výške 10 tis. €, podpísaná
vo Zvolene 1.10.2011, so splatnosťou najneskôr do 1.10.2014. Ku dňu 2.3.2017 tvorí dlžnú čiastku
istina 8.800,- € a zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti horeuvedeného
právneho titulu až do dňa podpisu dohody č. 625/2016. V prípade porušenia tejto dohody sa dlžník
zaväzuje zaplatiť zákonný úrok z omeškania a zmluvnú pokutu 0,1% za každý deň omeškania odo
dňa nasledujúceho po splatnosti horeuvedeného právneho titulu do zaplatenia. Dlžník sa v prípade
porušenia dohody č. 625/2016 zaväzuje v deň porušenia tejto dohody zaplatiť náklady spojené s
vymáhaním pohľadávky a súvisiace trovy splnomocnencovi veriteľa - spoločnosti žalobcu - vo výške
25% z pohľadávky veriteľa. Pohľadávkou veriteľa sa na tejto účet rozumie súčet istiny 8.800,- €,
vyčísleného zákonného úroku z omeškania a zmluvnej pokuty ku dňu porušenia tejto dohody. Podľa
čl. II., dlžník v celom rozsahu uznáva dlh, čo do dôvodu a výšky, a zaväzuje sa ho zaplatiť spolu
s príslušným zákonným úrokom, v prípade porušenia dohody č. 625/2016, so zákonným úrokom z
omeškania, zmluvnou pokutou a spolu so vzniknutými nákladmi spojenými s vymáhaním pohľadávky a
súvisiacimi trovami na účet teraz žalobcu. Splátky sa dlžník zaväzuje zaplatiť vždy v sume 200,- /mesiac
k 10-temu dňu v mesiaci, prvá splátka bude splatná 10.3.2017.

10. Ďalej sa v tejto dohode mimo iného, v čl. III. uvádza rozhodcovská doložka; dohoda obsahuje
spoločné záverečné ustanovenia, kde účastníci dohody vyhlásili, že si dohodu riadne prečítali a
potvrdzujú, že dohoda je zrozumiteľná, určitá a vyjadruje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu, nie je
uzavretá v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok, a aj ju podpísali.

11. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že mimo toho, čo je uvedené vyššie kurzívou, dátumu podpísania
zmluvy v Trenčíne, vypísania mena, priezviska žalovaného - M.. O. U. a podpisov - tak tohto, ako aj
zástupcu žalujúcej strany, všetko bolo predtlačené.

12. Podľa ustanovenia § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

13. V ustanovení § 145 ods. 1 CSP sa uvádza, že ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví
s tým, že v ustanovení § 146 ods. 1, 2 CSP sa uvádza, že súd konanie nezastaví, ak žalovaný so
späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa
neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168
alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd v danom prípade, keďže k čiastočnému späťvzatiu došlo pred
začatím konania, ako aj pred predbežným prejednaním sporu a pojednávaním, konanie v tejto časti
zastavil.

15. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní, s tým, že p 12. Podľa § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.

16. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. V ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sa uvádza, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

18. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

19. Žalobou uplatnená suma 4.823,91 € s príslušenstvom, podľa tvrdení žalobcu v žalobe, má spočívať
v nákladoch spojených s vymáhaním pohľadávky uvedenej v dohode o zaplatení dlhu v splátkach,
uzatvorenej dňa 2.3.2017 tak, ako je táto uvedená vyššie. Predmetom tejto dohody bolo uznanie

záväzku žalovaného voči veriteľovi vyplývajúceho zo Zmluvy o pôžičke, ktorá bola uzatvorená medzi
veriteľom a žalovaným ako dlžníkom dňa 1.10.2011, keď z predmetnej dohody ako aj z výsluchu
žalovaného v konaní vyplynulo, že v čase uzavretia tejto dohody bol v omeškaní s úhradou svojho
záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke voči svojmu veriteľovi. K uzavretiu tejto dohody došlo v
príčinnej súvislosti s neplnením si záväzku žalovaného riadne a včas vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke.
Žalovaný uznal v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka svoj dlh vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke ku
dňu 2.3.2017, teda ku dňu uzavretia dohody tvorený dlžnou čiastkou istiny vo výške 8.800,- € a tiež
nárok veriteľa na uhradenie zákonného úroku z omeškania, čo zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku
o existencii dlhu v dobe uznania. Z článku I. bod 1.4. vyplýva, že žalovaný sa v prípade porušenia tejto
dohody mal zaviazal v deň porušenia tejto dohody zaplatiť i náklady spojené s vymáhaním pohľadávky a
súvisiace trovy splnomocnencovi veriteľa, spoločnosti PATRIOT GROUP, s.r.o., teda žalobcovi vo výške
25 % z pohľadávky veriteľa. Pohľadávkou veriteľa na tento účel sa mal rozumieť súčet istiny uvedenej
v bode 1.2. dohody, vyčísleného zákonného úroku z omeškania a zmluvnej pokuty ku dňu porušenia
tejto dohody. Z obsahu dohody, konkrétne z článku I. bod 1.4. vyplýva, že v tomto ustanovení dohody
bol dojednaný osobitný nárok splnomocnenca veriteľa, oddelený od druhého nároku dojednaného v
tejto dohode, ktorým bol nárok veriteľa. Dohoda bola podpísaná v mene veriteľa splnomocnencom,
ale i v mene vlastnom splnomocnencom. Nakoľko ide o osobitný nárok splnomocnenca, neobstojí
námietka žalovaného, že žalobca, ktorý pri uzavretí tejto dohody v tejto časti konal i sám za seba nemá
aktívnu legitimáciu na vymáhanie nároku, ktorý bol dojednaný v článku I. bod 1.4. tejto dohody, teda
nároku na úhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky a súvisiacich trov. Aktívna legitimácia
žalobcu na uplatnenie tohto nároku však nezakladá zároveň právo na zaplatenie tohto nároku vo
výške 25 % z pohľadávky veriteľa, ktorou sa rozumie súčet istiny uvedenej v bode 1.3., 1.4. dohody,
vyčísleného zákonného úroku z omeškania a zmluvnej pokuty ku dňu porušenia tejto dohody. Takýto
nárok si žalobca môže uplatniť až vtedy, ak by preukázal vznik nároku na zaplatenie tejto čiastky, teda
existenciu konkrétnych nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky a súvisiace trovy s vymáhaním
pohľadávky veriteľa. Z obsahu žaloby, a ani z vykonaného dokazovania nevyplynulo, aké náklady
žalobcovi vznikli, tiež neboli preukázané až v takom rozsahu úkony žalobcu smerujúce k vymáhaniu
pohľadávky veriteľa. Aj keby ich žalobca v konaní preukázal, súd dojednanie v článku I. bod 1.4. dohody
vyhodnotil za absolútne neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako i podľa §
39 Občianskeho zákonníka. Takéto dojednanie je neplatné podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre
jeho neurčitosť a jeho nezrozumiteľnosť ohľadne dojednania výšky nároku vzhľadom na nedostatočnú
konkretizáciu pohľadávky veriteľa na účel ktorej sa mal rozumieť súčet istiny uvedenej v bode 1.2.
dohody, čo bola čiastka 8.800,- €, ale aj vyčísleného zákonného úroku z omeškania a zmluvnej pokuty
ku dňu porušenia dohody, avšak v zmluve o pôžičke absentuje dojednanie o zmluvnej pokute. Už len z
tohto dôvodu je takéto dojednanie nezrozumiteľné, neurčité, nepresné, a preto neplatné. Ide o absolútnu
neplatnosť takéhoto dojednania, na ktorú súd v konaní prihliadol z úradnej povinnosti, ale napokon
uvedené namietal v konaní i sám žalovaný. Dojednanie tohto nároku je absolútne neplatné i podľa § 39
Občianskeho zákonníka, pretože je v rozpore jednak s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, a jednak preto, že obchádza zákon, lebo nároky na náhradu trov konania v súvislosti s
vymáhanými pohľadávkami sa priznávajú v konkrétnej výške podľa pomeru úspechu vo veci súdom v
rámci súdneho konania. Aj na túto absolútnu neplatnosť takéhoto dojednania súd prihliadol z úradnej
povinnosti. Vo všetkých prípadoch absolútnej neplatnosti právneho úkonu táto pôsobí s ohľadom na to,
že sa jedná o verejný záujem. Je povinnosťou súdu prihliadať na takúto absolútnu neplatnosť ex lege,
t.j. zo zákona. Absolútna neplatnosť právneho úkonu vzniká zo zákona a nie zo správania sa účastníkov
občianskoprávnych vzťahov. Vo vzťahu k právnym úkonom, ktoré sa priečia dobrým mravom je nutné
zdôrazniť, že pojem dobré mravy nie je v zákone definovaný, ani vymedzený. To, či je konanie v rozpore
s dobrými mravmi, je otázka právna, ktorej posúdenie vyplýva zo zistenia všetkých skutkových okolností,
z ktorých možno vyvodiť aj morálny aspekt výkonu práva. Zásada výkonu práv a povinností uvedená
v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zásadou zákazu zneužitia práva, to znamená, že nemožno
priznať ochranu takému výkonu práva, v dôsledku ktorého iný stratí také práva, ktoré by za určitých
okolností mohol mať, alebo ktorým by došlo k neodôvodnenému, neprimeranému a jednostrannému
zvýhodneniu oproti inému subjektu. O takýto prípad sa v prejednávanej veci jedná, keď tento stav
vymáhania pohľadávok je treba porovnať so štandardným vymáhaním pohľadávok na súde, kedy veriteľ
v prípade úspechu v súdnom konaní má nárok na náhradu trov konania, ktorých výška podlieha súdnej
kontrole.

20. K vyššie uvedenému súd považuje za potrebné dodať, že v dohode uzavretej medzi žalobcom a
p. X. sa neuvádza, aby bol žalobca oprávnený sumu dlhu akokoľvek navyšovať alebo modifikovať a

v porovnaní so znením mandátnej zmluvy žalobca išiel jednoznačne nad rámec svojho oprávnenia,
ktoré vyplývalo zo súdu predloženej mandátnej zmluvy. Naviac, žalobca postupoval v rozpore s čl.
V. bod 3. mandátnej zmluvy, kde napriek tomu, že je tam uvedené, že mandant (p. X.) hradí všetky
vzniknuté trovy vzniknuté so súdnym vymáhaním pohľadávky, a to na základe žiadosti mandatára, po ich
predchádzajúcom preukázateľnom reálnom vzniku, žalobca však už v zmysle bodu 1.4. v čase uzavretia
dohody so žalovaným zvýšil túto pohľadávku o náklady spojené s vymáhaním pohľadávky a súvisiace
trovy vzniknuté splnomocnencom veriteľa. Žalobca nedodržal ani vlastnú zmluvu s p. X. a v dohode
uzavretej so žalovaným uviedol aj to, na čo nebol oprávnený v zmysle predloženej mandátnej zmluvy.
Okrem toho, nárok na úhradu 25% nie je dostatočne žalobcom konkretizovaný. Z vyššie uvedeného
teda vyplýva, že dohoda uzavretá medzi žalobcom a žalovaným neprimerane a neoprávnene zvýhodnila
žalobcu a je jednoznačne, ako už bolo uvedené, aj v rozpore s dobrými mravmi.

21. Pokiaľ žalovaný v konaní namietal, že dohodu podpísal bez jej prečítania, tieto tvrdenia nepreukázal,
napriek uvedenému súd posúdil nárok žalobcu za nedôvodný a nepreukázaný z dôvodov absolútnej
neplatnosti takéhoto dojednania, teda z dôvodu absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu. Aj keď
žalovaný navrhol v konaní vypočuť ako svedka konateľa žalobcu, súd tento dôkaz nevykonal, pretože
tento dôkaz, resp. jeho vykonanie, by nič nezmenilo na závere súdu o absolútnej neplatnosti dojednania
nároku žalobcu v predmetnej žalobe.

22. Z uvedených skutkových a právnych dôvodov súd žalobu žalobcu zamietol.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto má nárok
voči žalobcovi na plnú náhradu trov konania, t.j. v rozsahu 100 %.

24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

25. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.