Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. október 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 45Sa/20/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200233
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Kadlicová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200233.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred sudkyňou Mgr. Monikou Kadlicovou v právnej veci žalobcu: E. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom M. č. XXX, XXX XX M., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta
č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o žalobe v sociálnych veciach na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.05.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 20Sd/62/2015-40 zo dňa 9. septembra 2016, právoplatným
dňa 19.10.2016, zrušil rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa
03.07.2015 v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X-I zo dňa 14.12.2015 a vec vrátil žalovanej
na ďalšie konanie. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.07.2015 Sociálna poisťovňa, ústredie
podľa § 73, § 82 a § 112 ods. 4 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení s účinnosťou od
06.08.2015 znížila žalobcovi sumu invalidného dôchodku na 192,20 Eur mesačne z dôvodu, že miera
poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť bola posúdená posudkovým lekárom na 50%
od 03.06.2015. Krajský súd zrušil preskúmavané rozhodnutia z dôvodu ich nepreskúmateľnosti pre
nedostatok dôvodov.

2. V nadväznosti na vyššie uvedený rozsudok krajského súdu Sociálna poisťovňa, ústredie v ďalšom
konaní rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.01.2017 podľa ustanovení § 73 ods. 1 a § 112 ods.
4 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
sociálnom poistení, príp. „ZSP“) znížila žalobcovi sumu invalidného dôchodku od 6. augusta 2015 na
210,90 Eur mesačne z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, pobočka T. zo dňa 16.11.2016 miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú
činnosť je naďalej 55%.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.

4. Na odvolanie žalobcu bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka T. dňa 23.03.2017 s rovnakým výsledkom určenia
miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť na 55%.

5. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako orgán príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods.
4 ZSP vydal v rámci odvolacieho konania postupom podľa § 218 ods. 1 a 2 ZSP rozhodnutie č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 15.05.2017, ktorým v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu podané proti
rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.01.2017 vo veci zníženia
sumy invalidného dôchodku a rozhodnutie prvého stupňa potvrdil. Rozhodnutie žalovanej bolo žalobcovi
doručené do vlastných rúk dňa 02.06.2017.

6. Potvrdenie zníženia sumy invalidného dôchodku žalovaná dôvodila zmenou miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou zo 75 % (stanovenej dočasne od
31.10.2013 po operačnej náhrade ľavého bedrového kĺbu) na 55 % v zmysle záverov vyššie uvedených
lekárskych posudkov pobočky Sociálnej poisťovne zo dňa 16.11.2016 a zo dňa 23.03.2017. Ďalej
žalovaná konštatovala, že v rámci odvolacieho konania bol zdravotný stav žalobcu posúdený dňa
27.04.2017 posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v V. s rovnakým záverom
stanovenia miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou 55 %.

7. Dôvodom zníženia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bolo jej prechodné
navýšenie pre stav čerstvo po operácii bedrového kĺbu a rok a pol po operácii bol zdravotný stav žalobcu
už ustálený, bez poruchy pohybovej inervácie operovanej končatiny, bez skrátenia viac ako 4 cm a bez
výrazného úbytku svalovej hmoty. Uvedené vysvetlenie uviedla žalovaná v druhostupňovom rozhodnutí
ako dôvod zníženia miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť. K dátumu zníženia
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalovaná uviedla, že tento bol určený odo dňa
posúdenia zdravotného stavu žalobcu, t. j. od 03.06.2015, na kontrolnej lekárskej prehliadke.

8. Posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu určil
choroby pohybového a podporného aparátu, postihnutia končatín, stavy po vykonanej endoprotéze
bedrového kĺbu, jednostranná (totálna endoprotéza) podľa kapitoly XV, oddiel G, položka 44.1, prílohy
č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % z
rozpätia 35-45%.

9. Pre posudzovanie zdravotného stavu žalobcu na účely určenia sumy invalidného dôchodku boli
okrem vlastného vyšetrenia posudkovým lekárom sociálneho poistenia zohľadnené lekárske nálezy z
nasledovných vyšetrení: neurologické vyšetrenie zo dňa 07.04.2015, traumatologické vyšetrenie zo dňa
31.08.2015, očné vyšetrenie z februára 2015, prepúšťacia správa z hospitalizácie na klinike úrazovej
chirurgie od 02.12.2013 - do 11.12.2013 a prepúšťacia správa z z hospitalizácie na FBRL od 08.01.2014
- do 17.01.2014.

10. Žalovaná uviedla, že na konaní dňa 27.04.2017 žalobca predložil odborné vyšetrenie
traumatologické zo dňa 24.04.2017, ktoré popisuje hybnosť v ľavom bedrovom kĺbe mierne obmedzenú,
vpravo BK artróza II. stupňa, neurologické vyšetrenie zo dňa 24.04.2017, popisujúce degeneratívne
zmeny C a L chrbtice, s radikulopatiou, operačné riešenie nebolo indikované a psychiatrické vyšetrenie
zo dňa 18.04.2017, popisujúce depresívnu poruchu stredne ťažkú, až ťažkú. Hospitalizácia žalobcu na
psychiatrickom oddelení nebola konštatovaná, ani v náleze nie je hospitalizácia navrhnutá. Žalovaná
dôvodila, že ak by ambulantnou liečbou stav nebol stabilizovaný, ale výrazne zhoršený, bola by už
účastníkovi konania navrhnutá hospitalizácia.

11. Na základe dostupnej spisovej dokumentácie ako aj objektívneho vyšetrenia žalovaná vyhodnotila,
že pre rozhodujúce ochorenie žalobcu - stav po implantácii endoprotézy bedrového kĺbu, je miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť maximálne priaznivo posúdená, vzhľadom na ľahké
obmedzenie hybnosti v operovanom bedrovom kĺbe, a je určená na 45%, čo je horná hranica
z možného rozpätia. Za ostatné zdravotné postihnutia bola miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť posudkovým lekárom sociálneho poistenia zvýšená o 10% podľa § 71 ods. 8 zákona
o sociálnom poistení. Zároveň žalovaná konštatovala, že v súčasnosti ani zmenou poradia diagnóz,
teda rozhodujúceho ochorenia, by sa nedosiahla vyššia celková percentuálna hodnota miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

II. Žaloba a jej dôvody

12. Žalobca podal včas proti rozhodnutiu žalovanej správnu žalobu zo dňa 15.07.2017 a navrhol, aby
správny súd preskúmal zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovanej Sociálnej poisťovne.

13. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že mu bol znížený invalidný dôchodok na 55 % napriek tomu, že
sa jeho zdravotný stav zhoršil. Žalobca uviedol, že doložil nové lekárske nálezy, ktoré potvrdili zhoršenie
jeho zdravotného stavu.

III. Vyjadrenia žalovanej a žalobcu

14. Žalovaná v písomnom vyjadrení navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

15. Zopakovala priebeh administratívneho postupu správnych orgánov oboch stupňov, skutkové zistenia
vyplývajúce z obsahu administratívneho spisu a lekárskych posudkov k zdravotnému stavu žalobcu.

16. Žalovaná k zistenému skutočnému stavu veci dôvodila, že žalobca bol uznaný invalidným od roku
2013 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50% pre degeneratívne opotrebovanie
hlavne ľavého bedrového kĺbu. Bol zaradený do poradovníka na operáciu a miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 40% s rozmedzia 35 - 45% pre posudkovo rozhodujúce
postihnutie a 10% za iné zdravotné postihnutie podľa § 71 ods. 8 ZSP. Na vlastnú žiadosť žalobcu bol
v roku 2014 opätovne posúdený jeho zdravotný stav, nakoľko v decembri 2013 podstúpil operáciu -
náhradu ľavého bedrového kĺbu. Vtedy bola z dôvodu krátkeho časového odstupu od operácie dočasne
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navýšená od 31.10.2013 na 75%, o čom bol aj
žalobca poučený. Žalovaná uviedla, že po operácii absolvoval žalobca krátky pobyt na rehabilitačnom
oddelení v období od 08.01.2014 do 17.01.2014, či absolvoval aj kúpeľnú liečbu nie je v predložených
lekárskych správach uvedené. Následne bolo kontrolné posúdenie zdravotného stavu určené o rok,
kedy už bol predpoklad, že zdravotný stav žalobcu po operácii bude ustálený. Dňa 03.06.2015 bol
zdravotný stav žalobcu znovu posúdený, viac ako rok od absolvovania rehabilitácie a ustálení funkčného
stavu. Posudkový lekár sociálneho poistenia skonštatoval, že posudkovo najzávažnejšie ochorenie
je stav po operácii a náhrade ľavého bedrového kĺbu, ktorý bol stabilizovaný a bez komplikácií, v
spisovej dokumentácii z decembra 2013 bola implantácia TEP bedrového kĺbu I. sin nie sú uvedené
žiadne komplikácie. Operáciu chrbtice žalobca nemal indikovanú. Preto bola miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu pre posudkovo najzávažnejšie ochorenie znížená na 40%, čo je v
strede možného rozmedzia a 10% pre iné zdravotné postihnutia ostalo nezmenené, teda miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na 50%.

17. Žalobca sa proti zníženiu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť odvolal. Nakoľko
neboli dokumentáciou doložené iné posudkovo závažné ochorenia, miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť nebola zmenená. Následne bol zdravotný stav žalobcu posúdený posudkovým
lekárom ústredia Sociálnej poisťovne, ktorý skonštatoval, že žalobca je v liečbe ortopéda a traumatológa
pre ťažké degeneratívne ochorenie oboch bedrových zhybov. Stav bol potencovaný aj degeneratívnymi
zmenami na platničkách, ale bez nutnosti operačnej liečby. Aktuálne je v pláne operácia pravého
bedrového kĺbu - TEP, žalobca chodí s pomocou jednej francúzskej barle pre zníženú hybnosť - stredne
ťažkú a bolestivosť v pravom bedrovom kĺbe a tiež bolesti krížovej a krčnej chrbtice.

18. Vo vzťahu k vyhodnoteniu zdravotného stavu žalobcu žalovaná uviedla, že na základe dostupnej
spisovej dokumentácie, ako aj objektívneho vyšetrenia, je pre rozhodujúce ochorenie - stav po
implantácii bedrového kĺbu, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, vzhľadom na
ľahké obmedzenie hybnosti v operovanom bedrovom kĺbe, pričom za ostatné zdravotné postihnutia bola
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená podľa § 71 ods. 8 ZSP o 10 %. Celková
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola teda stanovená od 03.06.2015 na 55%.

19. Žalovaná zopakovala, že dôvodom zníženia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
zo 75 % na 50 % (resp. na 55%) bolo jej prechodné navýšenie pre stav čerstvo po operácii bedrového
kĺbu a rok a pol po operácii bol zdravotný stav žalobcu už ustálený, bez poruchy pohybovej inervácie
operovanej končatiny, bez skrátenia viac ako 4 cm a bez výrazného úbytku svalovej hmoty.

20. Zároveň žalovaná dala do pozornosti, že na základe žiadosti žalobcu zo dňa 26.05.2017 na
zvýšenie invalidného dôchodku bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobcu a rozhodnutím Sociálnej

poisťovne, pobočka T. č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.07.2017 bola žiadosť žalobcu zamietnutá.
Proti uvedenému rozhodnutiu prvého stupňa žalobca podal odvolanie, na základe ktorého posudkový
lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v V. dňa 08.11.2017 zvýšil mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 08.11.2017 na 60%. Žalovaná uviedla, že na
základe posúdenia zdravotného stavu žalobcu v rámci uvedeného odvolacieho konania generálny
riaditeľ žalovanej rozhodne o odvolaní žalobcu.

21. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej v lehote určenej správnym súdom nevyjadril.

22. Dňa 09.03.2018 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie žalobcu označené ako Odvolanie voči
rozhodnutiu riaditeľa Sociálnej poisťovne V. 1, bez bližšej špecifikácie napadnutého rozhodnutia.
Žalobca v tomto podaní poukazoval na právne závery rozsudku Krajského súdu v Trnave sp.
zn. 20Sd/62/2015 zo dňa 9. septembra 2016, ktorými sa podľa vyjadrenia žalobcu správne orgány
nezaoberali. Žalobca opakovane namietal, že mu bol znížený invalidný dôchodok napriek tomu, že jeho
zdravotný stav sa zhoršil a žiadal súd o objektívne a spravodlivé rozhodnutie.

IV. Relevantná právna úprava

23. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

25. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

26. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom
verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo
veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.

27. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

28. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

29. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

30. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

31. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo
doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

32. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.

33. Podľa § 71 ods. 1 ZSP poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

34. Podľa § 71 ods. 2 ZSP dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie
ako jeden rok.

35. Podľa § 71 ods. 3 ZSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej
osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné
postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

36. Podľa § 71 ods. 4 ZSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

37. Podľa § 71 ods. 5 ZSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe
č. 4.

38. Podľa § 71 ods. 6 ZSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa
určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

39. Podľa § 71 ods. 7 ZSP jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa nesčítavajú.

40. Podľa § 71 ods. 8 ZSP mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa
odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z
predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

41. Podľa § 71 ods. 10 ZSP dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne,
ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť.

42. Podľa § 112 ods. 4 ZSP výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo
vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.

43. Podľa § 184 ods. 5 ZSP žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou
poisťovňou. Fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na
nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Písomné oznámenie
o zaradení poistenca do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa považuje za žiadosť o dávku v
nezamestnanosti.

44. Podľa § 209 ods. 1 ZSP rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne,
ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané
náležitosti.

45. Podľa § 209 ods. 4 ZSP v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a
pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

46. Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, ktorá upravuje percentuálnu mieru poklesu
zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov, Kapitoly XV - choroby
podporného a pohybového aparátu, oddielu G - postihnutie končatín, položky 44.1 - stav po vykonanej
endoprotéze bedrového kĺbu - jednostranná (totálna) endoprotéza, je miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť stanovená v rozmedzí 35 - 45 %.

47. Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, Kapitoly XV - choroby podporného a pohybového
aparátu, oddielu G - postihnutie končatín, položky 44.2 - stav po vykonanej endoprotéze bedrového
kĺbu - obojstranná (totálna) endoprotéza, podľa písm. a) - bez funkčného obmedzenia pohybu je miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená v rozmedzí 45 - 55 % a podľa písm. b) - so
závažným obmedzením pohybu je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená
v rozmedzí 60 - 75 %.

48. Príloha č. 4 k zákonu o sociálnom poistení pri endoprotézach kĺbov za posudkové hľadisko určila, že
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je závislá od pretrvávajúcej poruchy pohyblivosti
a vplyvu záťaže na končatinu (napr. porucha motorickej inervácie, výrazná svalová atrofia, skrátenie
končatiny viac ako o 4 cm).

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

49. Krajský súd v Trnave preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej, priebeh administratívneho
konania predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti
preskúmavaného rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby (§
134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), pričom na prejednanie veci nariadil z dôvodu podľa §
107 ods. 1 písm. d) SSP pojednávanie, ktorého sa zúčastnili obaja účastníci konania a dospel k záveru,
že správna žaloba nie je dôvodná.

50. Na pojednávaní žalobca zotrval na dôvodoch podanej správnej žaloby, s poukazom na rozsudok
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20Sd/62/2015 zo dňa 9. septembra 2016 trval na tom, že rozhodnutie
žalovanej je nezákonné, pretože mu orgány sociálneho poistenia znížili invalidný dôchodok napriek
tomu, že sa jeho zdravotný stav zhoršil. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že nemôže pracovať, má veľké
bolesti a pred Vianocami v roku 2017 bol aj hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení v nemocnici
v P.. Správnemu súdu predložil prepúšťaciu správu z Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela zo dňa
15.12.2017 (hospitalizácia trvala od X4.12.2017 do 15.12.2017). Zároveň žalobca na otázku súdu podal
vysvetlenie, že podaním zo dňa 05.03.2018, správnemu súdu doručeným dňa 09.03.2018, podal žalobu
proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.12.2017, ktorým bol žalobcovi
zvýšený invalidný dôchodok od 08.11.2017 na sumu 243,10 Eur mesačne, a to na základe skutočnosti,
že bola žalobcovi od 08.11.2017 určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60%.

51. Žalovaná v reakcii na vyjadrenie žalobcu zrekapitulovala priebeh a dôvody určovania miery poklesu
schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť od roku 2013 po sporné obdobie, kedy bola žalobcovi
po doplnení dokazovania a opätovnom vyhodnotení skutočného stavu veci v intenciách rozsudku
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 2XSd/62/2015 zo dňa 9. septembra 2016 určená miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 55% preskúmavaným rozhodnutím žalovanej č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 15.05.2017. K predloženej prepúšťacej správe zo dňa 15.12.2017 žalovaná uviedla,
že táto nemohla byť podkladom na posúdenie zdravotného stavu žalobcu a na vydanie žalobou
napadnutého rozhodnutia žalovanej, pretože žalobca bol hospitalizovaný v decembri 2017, teda až po
vydaní preskúmavaného rozhodnutia zo dňa 15.05.2017.

52. Správny súd posúdil obsah žaloby neformálne a zistil, že žalobca nenapáda spôsob výpočtu zníženej
sumy mesačnej dávky invalidného dôchodku, ale požaduje preskúmanie zákonnosti postupu správnych
orgánov oboch stupňov z dôvodu nedostatočne zisteného skutočného stavu veci posudkovými lekármi
sociálneho poistenia vo vzťahu k zdravotnému stavu žalobcu so zameraním predovšetkým na dôvody
zníženia miery schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť zo 75% na 55% napriek tomu, že
zdravotný stav žalobcu sa zhoršil.

53. V nadväznosti na dôvody žaloby a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom
sociálneho poistenia podľa § 209 zákona o sociálnom poistení, správny súd súdny prieskum zákonnosti

napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci
a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený.

54. V predmetnej veci bolo podstatným podkladom na vydanie preskúmavaného rozhodnutia zistenie
aktuálneho zdravotného stavu žalobcu pre potreby určenia miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť žalobcom. Od miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, stanovenej
na základe posúdenia zdravotného stavu žalobcu, závisí i výška invalidného dôchodku. V kontexte so
žalobnými bodmi je v predmetnej veci podstatným posúdenie splnenia podmienok predpokladaných
ustanovením § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, t. j. či existovali skutočnosti odôvodňujúce zmenu
- zníženie výšky nároku na vyplácanie dávky invalidného dôchodku žalobcu.

55. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že pre účely zistenia miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou bol na základe odborných lekárskych
správ a záznamov obsiahnutých v administratívnom spise, predložených žalobcom a na základe
lekárskeho vyšetrenia posudkovými lekármi sociálneho zabezpečenia posúdený zdravotný stav žalobcu
celkom tri krát v priebehu preskúmavaného administratívneho konania - dňa 16.11.2016, 23.03.2017 a
dňa 27.04.2017.

56. Na základe žalobcom doložených podkladov pre posúdenie jeho zdravotného stavu, ako aj na
základe vyšetrenia posudkovým lekárom sociálneho zabezpečenia, boli u žalobcu diagnostikované
ochorenia: Koxatróza pravého bedrového kĺbu III. St., Chron. VAS - chronické bolesti chrbta, CB sy. S irit.
C7 I. sin discog., Varices cruris, čo posudkový lekár vyhodnotil nasledovne: nález z traumatologického
vyšetrenia zo dňa 24.04.2017 popisuje hybnosť v ľavom bedrovom kĺbe mierne obmedzenú, vpravo
BK artróza II. st., neurologické vyšetrenie zo dňa 24.04.2017 popisuje degeneratívne zmeny na C
aj L chrbtice s radikulopatiou, pričom operačné riešenie nebolo indikované, psychiatrické vyšetrenie
zo dňa 18.04.2017 popisuje depresívnu poruchu stredne ťažkú až ťažkú. Žalobca hospitalizovaný na
psychiatrickom oddelení nebol, ani v náleze nie je hospitalizácia navrhnutá. Posudkový lekár dôvodil,
že ak by ambulantnou liečbou stav nebol stabilizovaný, ale výrazne zhoršený, istotne by bola už aspoň
navrhnutá hospitalizácia.

57. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho zabezpečenia Sociálnej
poisťovne, ústredie určil choroby pohybového a podporného aparátu, postihnutia končatín, stavy po
vykonanej endoprotéze bedrového kĺbu, jednostranná (totálna endoprotéza) podľa kapitoly XV, oddiel
G, položka 44.1, prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 45% z rozpätia 35-45% a za ostatné vyššie uvedené zdravotné postihnutia zvýšil
mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 ZSP o 10%, pričom podľa
§ 71 ods. 7 ZSP jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
nesčítavajú (za každé ochorenie osobitne). Celkovú miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť stanovil od 03.06.2015 na 55%.

58. V nadväznosti na zistený zdravotný stav žalobcu v čase jeho posudzovania posudkový lekár
žalovanej v rámci pracovnej rekomandácie, s prihliadnutím na obmedzené schopnosti žalobcu a
diagnostikované ďalšie ochorenia, nenavrhol pracovné zaradenie na pôvodnom pracovisku, ale
odporučil žalobcovi vykonávať prácu len v prostredí bez nadmernej fyzickej námahy, ľahké práce,
vykonávané prevažne v sede.

59. Vo vzťahu k rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu v čase posudzovania zdravotného stavu
posudkovými lekármi žalovanej na základe žalobcom predložených lekárskych nálezov a správ z
odborných lekárskych vyšetrení žalobcu vyplývalo, že po viac ako roku a pol od operačného zákroku a od
rehabilitácie po náhrade ľavého bedrového kĺbu žalobcu, bolo odborným lekárom konštatované ustálenie
funkčného stavu, celkovo stav žalobcu stabilizovaný, bez komplikácií, bez poruchy pohybovej inervácie
operovanej končatiny, bez výrazného úbytku svalovej hmoty a bez skrátenia operovanej končatiny o
viac ako 4 cm.

60. S prihliadnutím na zákonom vymedzené posudkové hľadisko na účely posudzovania miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri totálnej endoprotéze bedrového kĺbu, kedy je potrebné
prihliadať na pretrvávajúcu poruchu pohyblivosti a vplyvu záťaže na končatinu, napr. na poruchu

motorickej inervácie, na výraznú svalovú atrofiu - úbytok svalovej hmoty, na skrátenie končatiny viac ako
o 4 cm, možno konštatovať, že posudkový lekár správne vyhodnotil zistený skutočný stav veci relevantný
v danom konaní, t. j. zdravotný stav žalobcu podľa dostupnej zdravotnej dokumentácie a v súlade s
posudkovým hľadiskom stanovil mieru poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť na
45%, t. j. úplne na hornej hranici stanovenej zákonom (z rozpätia 35% až 45%).

61. V tejto súvislosti správny súd len na okraj dodáva, že pri jednostrannej totálnej endoprotéze, t.
j. úplnej náhrade jedného bedrového kĺbu zákon o sociálnom poistení ani iné rozpätie určenia miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nepripúšťa. Hoci na základe lekárskeho posudku
Sociálnej poisťovne, pobočka T. zo dňa 29.01.2014 bola za to isté rozhodujúce zdravotné postihnutie
žalobcu, t. j. za jednostrannú úplnú endoprotézu ľavého bedrového kĺbu, podľa Kapitoly XV, oddiel
G, položka 44.1 prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení v znení účinnom v čase posudzovania
zdravotného stavu žalobcu, s účinnosťou od 31.10.2013 stanovená miera poklesu schopnosti žalobcu
vykonávať zárobkovú činnosť na 65%, možno konštatovať, že takéto percentuálne určenie miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť prislúchalo podľa zákona o sociálnom poistení len
za obojstrannú totálnu - úplnú endoprotézu - výmenu oboch bedrových kĺbov, a to so závažným
obmedzením pohybu, podľa Kapitoly XV, oddiel G, položka 44.2 písm. b) prílohy č. 4 k ZSP. Preto
nemožno prisvedčiť oprávnenosti žalobcovho nároku na ponechanie po operácii dočasne zvýšeného
invalidného dôchodku, ktorý bol určený z dôvodu stanovenia miery poklesu jeho schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť na 65% pri posudzovaní jednostrannej výmeny bedrového kĺbu.

62. Vzhľadom na uvedené okolnosti prípadu správny súd konštatuje, že orgány Sociálnej poisťovne
oboch stupňov v súlade so závermi rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20Sd/62/2015 zo dňa 9.
septembra 2016 doplnili administratívne konanie, dostatočne zistili skutočný stav veci, pričom žalovaná
v rozhodnutí riadne a dostatočne odôvodnila splnenie zákonom stanovených podmienok na zníženie
dávky invalidného dôchodku žalobcu v súlade s požiadavkami § 112 ods. 4 ZSP.

63. Správny súd zároveň konštatuje zákonnosť postupu žalovanej, keď po zistení zmien v podstatných
skutkových okolnostiach, spočívajúcich v prehodnotení miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať
zárobkovú činnosť na základe vyhodnotenia zdravotného stavu žalobcu podľa žalobcom predložených
lekárskych správ a nálezov, v súlade s ustanovením § 112 ods. 4 ZSP rozhodla o znížení sumy jeho
invalidného dôchodku.

64. Pokiaľ ide o potvrdenie o hospitalizácii žalobcu na psychiatrickom oddelení Psychiatrickej nemocnice
PP od 04.12.2017 do 15.12.2017, predložené žalobcom správnemu súdu na pojednávaní dňa
25.10.2018, táto hospitalizácia bola realizovaná až po vydaní žalobou napadnutého rozhodnutia
žalovanej, a teda nemohla tvoriť podklad pre posúdenie zdravotného stavu posudkovými lekármi
sociálneho zabezpečenia (§ 71 ods. 4 ZSP), ani podklad na vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia
(§ 209 ods. 4 ZSP). Keďže podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav
v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, správny súd nevykonáva odborné posúdenie
zdravotného stavu účastníkov konania súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej
správy, pričom i v konaniach o žalobách v sociálnych veciach je viazaný skutkovým stavom zisteným
správnym orgánom v priebehu preskúmavaného administratívneho konania (§ 119 SSP v spojení s §
120 písm. a/ až c/ SSP a contrario). Z uvedeného dôvodu na predmetné potvrdenie o hospitalizácii
žalobcu správny súd neprihliadol, ani ho v rámci súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého
rozhodnutia nevyhodnocoval.

65. S prihliadnutím na uvedené možno správnym súdom konštatovať, že žalovaná mieru poklesu
schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť posúdila v súlade s kritériami stanovenými v §
71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Vychádzala z predložených lekárskych správ a údajov zo
zdravotnej dokumentácie, z lekárskych nálezov z odborného lekárskych vyšetrení, vlastného vyšetrenia
zdravotného stavu žalobcu, ako aj zo zhodnotenia liečby, stabilizácie rozhodujúceho zdravotného
postihnutia žalobcu (§ 71 ods. 6 citovaného zákona) a z určenia ďalšieho jeho vývoja a ďalšej liečby.

66. Vo vzťahu k podkladom preskúmavaného rozhodnutia žalovanej správny súd uvádza, že o
objektívnosti, o odbornej úrovni a o úplnosti záverov lekárskych posudkov, vypracovaných posudkovými
orgánmi žalovanej, správny súd nemá dôvod pochybovať. Samotné tvrdenie žalobcu o jeho
subjektívnom vnímaní zdravotných ťažkostí nepostačujú k prijatiu záveru o dlhodobo nepriaznivom

zdravotnom stave žalobcu, na základe ktorého by bolo odôvodnené bez ďalších podkladov z odborných
lekárskych vyšetrení konštatovať splnenie zákonných podmienok na určenie vyššej miery poklesu
vykonávať zárobkovú činnosť žalobcom o viac ako určených 55%, pričom posudkoví lekári pri stanovení
miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť brali do úvahy okrem objektívnych lekárskych nálezov
z vyšetrení aj možnosti ďalšieho uplatnenia žalobcu na trhu práce s prihliadnutím na jeho stupeň
dosiahnutého vzdelania a zdravotné obmedzenia.

67. Zároveň správny súd dodáva, že preskúmavané rozhodnutie žalovanej nevylučuje možnosť, aby
žalobca opätovne požiadal o prehodnotenie jeho zdravotného stavu a o nové preskúmanie miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ak by v budúcnosti došlo k významnému zhoršeniu jeho
zdravotného stavu.

68. Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí žalovanej, ako aj postupu
predchádzajúceho ich vydaniu, nezistil závažné porušenie zákona, ani porušenie práv a právom
chránených záujmov žalobcu, na základe ktorých by bolo potrebné preskúmavané rozhodnutia zrušiť,
a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP).

69. Právo na plnú náhradu trov konania správny súd úspešnej žalovanej nepriznal, nakoľko si žiadne
neuplatnila a ani jej žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho
doručenia (§ 443 ods. 1 SSP).
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2, ak
bolo rozhodnuté v ich neprospech, a generálny prokurátor za podmienok ustanovených v § 47 ods. 2.
(§ 442 ods. 1 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. (§ 445 ods. 2 SSP)
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 7. 11. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.