Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. október 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 14Sa/17/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200620
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Eva Vékonyová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:1016200620.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci navrhovateľky:

I. G., štátna občianka Slovenskej republiky, nar. XX.XX.XXXX, toho času bytom V. X - W., I. XXXX/
XXa, proti odporcovi: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, o
preskúmanierozhodnutíč.XXXXXXXXXXX-I.ač.XXXXXXXXXXX-IIzodňa19.októbra2015,takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporcu č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 19. októbra 2015 a rozhodnutie č. XXX XXX XXXX
X - II. zo dňa 19. októbra 2015 sa p o t v r d z u j ú .

Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 12.04.2016 bolo Krajskému súdu v Bratislave doručené odvolanie navrhovateľky proti v záhlaví

uvedeným rozhodnutiam odporcu, ktorými bolo rozhodnuté vo veci jej žiadostí o priznanie invalidného
dôchodku. Konkrétne boli týmito rozhodnutiami zamietnuté žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok
zo dňa 23.09.2014 a zo dňa 13.02.2015, a to podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a čl.
52 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho
zabezpečenia.

2. Navrhovateľka v návrhu (odvolaní) bez uvedenia dátumu, ktoré bolo odporcovi doručené dňa

24.11.2015 uviedla, že žiada prehodnotenie jej nároku na invalidný dôchodok a urgentné riešenie jej
prípadu. Poukázala na postup odporcu, predovšetkým dĺžku času, ktorý potreboval na rozhodnutie.
Uviedla, že jej bolo doručené rozhodnutie z Českej správy, kde jej bolo uznané poistenie v rozsahu
7 rokov a 207 dní, pričom priložila uvedené rozhodnutie. Kategoricky odmietla, že by si mala doplatiť
dobu poistenia od 01.10. do 30.06.2013. Pripustila, že by tak spravila iba za predpokladu, že by jej
bola invalidita priznaná spätne a taktiež doplatený invalidný dôchodok. Následne ešte navrhovateľka
zaslala odporcovi podanie, v ktorom žiadala o výplatu sirotského dôchodku, a to spätne s tým, že

je nezaopatrené dieťa po ťažkej chorobe. Uvedené podanie nadväzovalo na podanie odporcu, ktoré
bolo navrhovateľke zaslané v súvislosti s jej odvolaním. Odporca uvedené podanie posúdil tak, že je
vyjadrením toho, že navrhovateľka napriek jeho listu zo dňa 22.02.2016 trvá na podaných odvolaniach.

3. Odporca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhovateľky žiadal, aby súd napadnuté
rozhodnutia ako vecne správne a zákonné potvrdil. Uviedol, že navrhovateľka ku dňu vzniku invalidity,
t.j. k 16.07.2014 dosiahla vek 34 rokov, a preto bolo v zmysle ust. § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.

potrebné, aby získala najmenej 8 rokov dôchodkového poistenia. Navrhovateľka však získala celkovo
2540 dní poistenia teda 6 rokov a 350 dní, v dôsledku čoho nesplnila zákonom stanovenú podmienku
pre priznanie dávky. Poukázal na to, že navrhovateľka by mohla doplatiť poistné aj dodatočne. Okrem
toho uviedol, že z dôvodu, že zo strany navrhovateľky nebol namietnutý dátum vzniku invalidity a animiera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nebola vec postúpená posudkovému lekárovi
k opätovnému posúdeniu zdravotného stavu.

4. Krajský súd v Bratislave vo veci vytýčil pojednávanie na 14.02.2018 a keď sa mu nepodarilo
predvolanie doručiť na jednu zo známych adries navrhovateľky v Českej republike, tak šetril jej pobyt
na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na zistenie, že navrhovateľka má pobyt v meste Trenčín vec
postúpil tunajšiemu súdu.

5. Tunajší súd nesúhlasil s postúpením veci, keď mal za to, že pre posúdenie miestnej príslušnosti nie
je podstatný trvalý pobyt účastníka, ale jeho bydlisko, miesto kde sa zdržiava a došlo k nesprávnemu
výkladu ust. § 11 O.s.p.. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 9Nds/3/2018 zo dňa
18.06.2018 rozhodol, že nesúhlas tunajšieho súdu je dôvodný. Súčasne však rozhodol v zmysle ust. §
11 ods.3 O.s.p. o tom, že vec má prejednať Krajský súd v Trenčíne.

6. Následne tunajší súd od odporcu vyžiadal administratívny spis a vo veci vytýčil pojednávanie, na
ktoré riadne predvolal účastníkov konania. Navrhovateľka riadne prevzala predvolanie na adrese, ktorú
vo svojich podaniach označila ako doručovaciu adresu, na pojednávanie sa však nedostavila, pričom
svoju neúčasť neospravedlnila a nežiadala o odročenie pojednávania. Vec bola teda prejednaná v
neprítomnosti navrhovateľky. Krajský súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí odporcu dospel k

záveru, že predmetné rozhodnutia sú vecne správne a zákonné, preto ich podľa § 250q ods. 2 O.s.p.
potvrdil.

7. Súd z administratívneho spisu zistil, že zdravotný stav navrhovateľky bol posúdený tak, že jej
rozhodujúce zdravotné postihnutie je zhubný nádor prsníka podľa kapitoly XIII, položky 2) písm. c) s tým,

že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je u navrhovateľky 75%. Z tohto pohľadu
zdravotnýstavnavrhovateľkyodôvodňujepriznanieinvalidnéhodôchodku.Vznikinvaliditybolstanovený
na 16.07.2014, kedy mala navrhovateľka 34 rokov.

8. Súčasne však odporca skúmal splnenie ďalšej podmienky pre priznanie dávky, a to je zákonom

stanovená doba dôchodkového poistenia posudzovanej osoby. Žalovaný pritom dospel k záveru, že
vzhľadom na vek navrhovateľky v čase vzniku invalidity je potrebných podľa § 72 ods. 1 písm. e) zákona
najmenej 8 rokov poistenia. U navrhovateľky bola doba poistenia zhodnotená na základe spisového a
evidenčného materiálu tak, že získala pred vznikom invalidity celkovo 2540 dní poistenia, t.j. 6 rokov
a 350 dní. Rozpis jednotlivých dôb poistenia sa nachádza v osobnom liste dôchodkového poistenia, v

zmysle ktorého bola navrhovateľke zhodnotená doba štúdia na strednej škole, nebolo jej však možné
započítať obdobie dôchodkového poistenia od 01.10.2012 do 30.06.2013, kedy bola navrhovateľka
samostatne zárobkovo činnou osobou, nakoľko poistné nebolo uhradené. A súčasne doba jej evidencie
ako nezamestnanej. Navrhovateľke boli započítané aj doby poistenia, ktoré získala v Českej republike
pred 16.07.2014. Navrhovateľka bola písomne informovaná, že si môže doplatiť poistné za obdobie,

kedy bola vedená v evidencii nezamestnaných po 31.12.2003 a po dodatočnom zaplatení poistného
za obdobie od 31.10.2008 do 17.03.2009 by získala 138 dní poistenia. V súlade s 78 ods.1 zákona č.
461/2003 Z.z. by sa jej potom zaplatením celej sumy dlžného poistného započítalo na nárok na invalidný
dôchodok ako obdobie dôchodkového poistenia obdobie od 01.10.2012 do 30.06.2013. Nebolo zistené
a ani tvrdené, že by k takémuto doplateniu poistného zo strany navrhovateľky prišlo.

9. Súčasne bolo zistené, že navrhovateľka si požiadala o priznanie invalidného dôchodku aj v
Českej republike. Česká správa sociálneho zabezpečenia rozhodla o tejto žiadosti rozhodnutím zo
dňa 09.11.2005 tak, že ju zamietla, pričom z odôvodnenia tohto rozhodnutia bolo zistené, že podľa
posudku Pražskej správy sociálního zabezpečení pre Prahu 21 Jihozápadní město zo dňa 26.03.2015

navrhovateľke vznikla invalidita dňa 23.02.2015, v rozhodnom období však navrhovateľka získala len
2 roky a 264 dní poistenia, a z tohto dôvodu jej nebol nárok na invalidný dôchodok priznaný. Podľa
„Osobního listu důchodového pojištění“ navrhovateľky vypracovaného Českou správou sociálneho
zabezpečenia bola celková doba poistenia navrhovateľky 7 rokov a 207 dní, súčasne bolo určené, že
po znížení náhradnej doby išlo o 7 rokov a 113 dní a doba bez náhradných dôb do nároku predstavovala

6 rokov a 70 dní.

10.Od1.júla2016došlokzrušeniuzákonač.99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadokvzneníneskorších
predpisov (ďalej len O.s.p.), ktorý je bol nahradený okrem iného aj zákonom č. 162/2015 Z.z.. Podľa§ 492 tohto zákona, konania podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti zákona č. 162/2015 Z.z. sa dokončia podľa doterajších predpisov, vrátane odvolacieho konania
a lehôt na podanie odvolania, ktoré plynú podľa doterajších predpisov a ich právne účinky zostávajú

zachované.

11. Podľa § 70 ods. l, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nesplnil
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je
nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok
tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má
aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26
rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

12. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok sa v
zásade vyžaduje súčasné splnenie troch základných podmienok, a to:
1/ musí ísť o občana, ktorý sa stal invalidným,
2/ občan musí získať potrebný počet rokov dôchodkového poistenia a
3/ nesmie ísť o osobu, ktorá by ku dňu vzniku invalidity splnila podmienky nároku na starobný dôchodok ,

resp. nesmie byť tejto osobe priznaný predčasný starobný dôchodok.

13. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

14. Podľa § 72 ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z.z. počet rokov dôchodkového poistenia na vznik
nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov.

15. Súd dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky (podanému ešte pred účinnosťou zákona
č. 162/2015 Z.z.) nemožno priznať úspech. V posudzovanej veci posudkový lekár odporcu určil

mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľky na 75% oproti zdravej osobe,
pričom za vznik invalidity určil deň 16. júl 2014, kedy došlo k operačnému riešeniu jej onkologického
ochorenia. Takto navrhovateľka splnila jednu zo zákonom stanovených podmienok pre priznanie
invalidnej dávky. Následne bola skúmaná aj ďalšia zákonná podmienka, a to zákonom stanovený počet
rokov dôchodkového poistenia.

16. Ako bolo uvedené vyššie, v čase vzniku invalidity (k 16. júlu 2014) mala navrhovateľka 34
rokov, a preto správne orgány správne uzavreli, že zákon stanovoval pre tento prípad najmenej 8
rokov dôchodkového poistenia. U navrhovateľky bolo v zmysle jej osobného listu, ktorý bol súčasťou
rozhodnutia odporcu, zistených 6 rokov a 350 dní poistenia, keď jej nebolo na účely nároku na invalidný

dôchodok zhodnotené obdobie jej zaradenia do evidencie nezamestnaných a súčasne ani obdobie od
01.10.2012 do 30.06.2013, kedy bola navrhovateľka samostatne zárobkovo činná osoba a nehradila
povinné dôchodkové poistenie. Navrhovateľka však bola oboznámená s tým, že v prípade doplatenia
poistného za dobu jej evidencie nezamestnaných sa jej vyššie uvedené doby započítajú na počet rokov
dôchodkového poistenia podľa § 72 zákona č. 461/2003 Z.z., čo však navrhovateľka neučinila a takýto

postup v zásade odmietla.

17. Navrhovateľka poukazovala na skutočnosť, že Česká správa sociálního zabezpečení v osobnom
listre dôchodkového poistenia uviedla, že jej celková doba poistenia činí 7 rokov a 207 dní. K uvedenému
súd uvádza, že z uvedeného osobného listu navrhovateľka vybrala len jeden z údajov ohľadne jej

dôchodkového poistenia, keďže tento list obsahuje aj určenie doby poistenia po znížení náhradnej
doby (7 rokov a 113 dní) ako dobu bez náhradných dôb do nároku (6 rokov a 70 dní). Okrem toho v
zmysle rozhodnutia Českej správy sociálního zabezpečení bola u navrhovateľky určená invalidita až k
23.02.2015, teda neskoršie ako u slovenských orgánov sociálneho zabezpečenia. Z tohto dôvodu bola
jej vec posudzovaná českými orgánmi k tomuto dátumu.

18. V posudzovanom prípade navrhovateľka podmienku invalidity v zmysle závažnosti jej zdravotného
stavu a jeho dopadu na jej možnosť zaradiť sa do pracovného procesu splnila, keďže z predložených
posudkov vypracovaných posudkovými lekármi odporkyne vyplynulo, že jej miera poklesu schopnostivykonávať zárobkovú činnosť bola vyššia ako 40% oproti zdravej osobe. Nebola však splnená
podmienka pre priznanie dávky, keďže nedosiahla zákonom predpísanú dobu dôchodkového poistenia
a navrhovateľka odmietla poistné doplatiť tak, ako bolo uvedené vyššie. S poukazom na uvedené, keď

pre priznanie dávky je potrebné splnenie oboch zákonom stanovených podmienok odporca rozhodol
o žiadostiach navrhovateľky v súlade so zákonom. Na podklade týchto skutočností súd napadnuté
rozhodnutie odporcu ako vecne správne a zákonné potvrdil.

19. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods.

l O.s.p., podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná
právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Navrhovateľka v konaní nebola úspešná, preto
jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

V odvolaní sa má uviesť, kto ho podáva, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka a čo sa odvolaním
sleduje, odvolanie musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak odvolateľ nepredloží odvolanie v potrebnom počte rovnopisov a s

prílohami, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Je potrebné najmä uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
odvolanie smeruje (dátum vydania rozhodnutia a spisová značka), v čom sa vidí nesprávnosť
rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.