Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. november 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/98/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818010194
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Polka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5818010194.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Vladimíra
Kuráka a JUDr. Moniky Liptákovej, na verejnom zasadnutí konanom 27. novembra 2018 prejednal
odvolanie podané obžalovaným M. O., nar. XX.XX.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Námestovo,
č.k. 6T/72/2018-190 zo dňa 28.8.2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného M. O. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, č.k. 6T/72/2018-190 z 28.8.2018, bol obžalovaný M. O.
uznaný za vinného, že:

„dňa 04. 02. 2018 v čase okolo 13.50 hodine viedol osobné motorové vozidlo značky KIA RIO evidenčné
číslo NO 751 AT po ceste číslo 1/78, a to smerom od mesta Námestovo na obec Lokca, pričom keď
sa s vozidlom nachádzal pri obci Ťapešovo, v kilometri 17,75, v križovatke ciest číslo 1/78 a číslo
III/2272, okres Námestovo, počas odbočovania vľavo, nedal prednosť vjazde oproti idúcemu osobnému
motorovému vozidlu značky ŠKODA OCTAVIA evidenčné číslo NO 169 BK, ktoré, v smere od obce
Lokca na mesto Námestovo, viedol vodič MUDr. O. Y., nar. XX. XX. XXXX, v dôsledku čoho došlo
k zrážke vozidiel, pričom poškodený MUDr. O. Y. utrpel Whiplasch injury (poranenie typu plesknutia
bičom) - poranenie krčnej chrbtice na podklade prudkého záklonu hlavy a pomliaždenie II. prsta ľavej
ruky s dobou liečenia do 06. 03. 2018 a jeho spolujazdkyňa poškodená Ing. M. A., nar. XX. XX, XXXX
utrpela trieštivú vnútro kĺbovú zlomeninu dolnej časti vretennej kosti vľavo s posunom kostných úlomkov,
vykĺbenie II. prsta ľavej ruky v hornom medzičlánkovom kĺbe a pomliaždenie hrudníka vľavo s dobou
liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní minimálne 4 mesiace, čím porušil ustanovenia
§ 3 odsek 1, 2 písmeno a/, § 4 odsek 1 písmeno c/ a § 19 odsek 4 Zákona číslo 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke v platnom znení“,

čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na
ustanovenie § 138 písm. h) Tr. zák. Za to bol odsúdený podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr.
zák., § 36 písm. k), l) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov. Podľa § 49
ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon trestu podmienečne odložil. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú
dobu na 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. k), l) Tr.
zák. uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 18
(osemnásť) mesiacov.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 28.8.2018 (č.l. 186-189 spisu) vyplýva, že po vyhlásení rozsudku,
jeho odôvodnení a po poučení o opravnom prostriedku obžalovaný sa nevyjadril a prokurátor sa rovnako
nevyjadril.

Dňa 30.8.2018 súdu prvého stupňa bolo doručené písomne podanie prokurátora, ktorý oznámil súdu,
že sa výslovne vzdáva práva na podanie odvolania proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn.
6T/72/2018 zo dňa 28.8.2018.

Dňa 11.9.2018 súdu prvého stupňa bolo doručené odvolanie obžalovaného M. O. prostredníctvom
obhajcu, ktorým podal odvolanie proti rozsudku, čo do výroku o treste s tým, že svoje odvolanie odôvodní
po doručení písomného vyhotovenia rozsudku.

Dňa 20.9.2018 súdu prvého stupňa bolo doručené odôvodnenie odvolania obžalovaného M. O.
prostredníctvom obhajcu, ktorý uviedol nasledovné odvolacie argumenty:

„Týmto podaním, ja obvinený M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. Z. XXX/XX, G., cestou svojho obhajcu,
odôvodňujem svoje odvolanie proti rozsudku okresného súdu v Námestove zo dňa 28.8.2018, ktoré som
podal čo do výroku o treste, ktorým rozsudkom som bol uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods. 1,2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h)
Trestného zákona, za čo mi bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, ktorý trest súd podľa
§ 49 TZ podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov a zároveň podľa § 61 TZ, mi
uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 18 mesiacov, ktoré odvolanie som podal dňa
11.9.2018. Dňa 17.9.2018 mi bolo doručené písomné vyhotovenie rozsudku okresného súdu.
Navrhujem, aby Krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. e), Tr. por., zrušil rozsudok okresného súdu v
celom výroku o treste. Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. uložil obžalovanému M. O. nar. XX.
XX. XXXX, bytom ul. Z. XXX/XX, XXX XX G., podľa § 56 Trestného zákona peňažný trest podľa § 56
ods. 1 Trestného zákona.
Ja obžalovaný mám za to, že okresný súd pri rozhodovaní o druhu trestu, podmienečného trestu odňatia
slobody ktorý mi uložil, nezohľadnil všetky okolnosti skutku, ku ktorému som sa dobrovoľne priznal a
vykonal som všetky opatrenia na zmiernenie následkov dopravnej nehody, ktorú som zavinil, teda s
poškodenými som uzatvoril dohodu o náhrade škody, ktorú som im už z väčšej časti nahradil a to ešte
pred hlavným pojednávaním.
Som toho názoru, že som splnil všetky podmienky pre uloženie miernejšieho druhu trestu, peňažného
trestu, ktorý by bol podľa môjho názoru dostatočným trestom pre moju nápravu a prevýchovu. Ja som už
v prípravnom konaní oľutoval svoje konanie, nepozornosť pri vedení motorového vozidla, ktorým som
spôsobil dopravnú nehodu.
Súd môže uložiť peňažný trest, ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a
možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody neukladá.
Okresný súd vzhľadom na všetky podmienky vyplývajúce z príslušných ustanovení Tr. zák. podľa môjho
názoru nesprávne postupoval v tom smere, keď mi neuložil peňažný trest, ale trest odňatia slobody ako
prísnejší druh trestu.
Ja som živnostník, mám pravidelný príjem vo výške cca 1.000,- Eur mesačne, preto u mňa nie je obava
z nemožnosti zaplatenia prípadného peňažného trestu. Ja som aj v záverečnej reči navrhol súdu aby
mi bol uložený peňažný trest, ktorý považujem za dostatočný aj z hľadiska generálnej prevencie. Súd
sa v odôvodnení svojho rozsudku nevyporiadal s touto otázkou, z akého dôvodu neuvažoval o uložení
peňažného trestu.
Pokiaľ ide o uloženie trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. je
nesporné, že som sa dopustil uvedeného prečinu v súvislosti s vedením osobného motorového vozidla.
Som však toho názoru, že v mojom prípade uloženie takéhoto druhu trestu, čo aj na dolnej hranici
zákonom stanovenej trestnej sadzby, nie je v danom prípade nevyhnutné, predovšetkým vzhľadom
na pohnútku obžalovaného, a aj moju argumentáciu na hlavnom pojednávaní, keď som poukazoval
na skutočnosť, že moja práca, živnosť - dodávka a montáž plastových okien - je výlučne závislá na
neustálom dochádzaní za prácou, ktorú ako živnostník vykonávam, pretože prácu vykonávam prakticky
po celom Slovensku.
Ja nemám žiadnych zamestnancov, prácu vykonávam sám, sám si zabezpečujem zákazky, čo spočíva
v dostavení sa na miesto samé, zameranie okien, objednanie materiálu a resp. jeho odber priamo u
dodávateľa, výrobu okien a ich montáž priamo u zákazníka. Ja mesačne najazdím na motorovom vozidle
ako som to aj uviedol na hlavnom pojednávaní veľké množstvo kilometrov počítané v tisícoch. Výkon
mojej práce a z nej vyplývajúca potreba zabezpečenia mojej rodiny je v podstate závislá na možnosti
motorové vozidlo používať.
Ja som si plne vedomý toho, že k dopravnej nehode došlo v dôsledku porušenia mojej povinnosti ako
vodiča, svoje konanie som úprimne oľutoval a svoju vinu priznal. Som však toho názoru, že nie sú dané

dôvody na obligatórne uloženie trestu zákazu činnosti, a týmto trestom budem postihnutý nielen ja ale
aj moji rodinní príslušníci, pretože táto skutočnosť mi fakticky znemožní výkon svojej doterajšej práce.
Ja sa preto s vyššie uvedených dôvodov nestotožňujem s rozhodnutím súdu, pokiaľ ide o výrok o treste
(druh uloženého trestu) a treste zákazu činnosti. V tejto súvislosti poukazujem aj na ustanovenie §
34 ods. 1 a ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k
tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Ja som presvedčený, a to aj s poukazom na moje správanie sa po skutku, kedy som skutok oľutoval,
poškodeným som sa ospravedlnil, a urobil som všetky potrebné opatrenia, aby im škoda bola nahradená,
a túto aj priebežne uhrádzam na základe dohody, že v mojom prípade je uložený trest neprimerane
prísny.
Zo spisu a vykonaného dokazovania je zrejmé, že som osobou bezúhonnou, hľadí sa na mňa ako by
som nebol odsúdený. Je teda zrejmé, s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, že aj v prípade ako to
predpokladá ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona, by u mňa postačoval trest peňažný. Mám teda
za to, že ak by súd náležité prihliadal na vyššie uvedené okolnosti, najmä na moje osobné pomery,
správanie sa po skutku a zohľadnil dikciu zákona, ustanovenia § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona,
účel trestu bolo možné u mňa dosiahnuť uložením len peňažného trestu (bez nutnosti ukladania trestu
zákazu činnosti).
Uloženie trestu zákazu činnosti považujem za neprimerane prísne, a z vyššie uvedených dôvodov
nepochybne postihujúce nielen ju mňa ako páchateľa, ale aj mojich rodinných príslušníkov v dôsledku
zabezpečovania ich výživy prostredníctvom výkonu práce, pre ktorú je vodičské oprávnenie nevyhnutné.
Navrhujem preto, aby krajský súd prihliadol na osobné a majetkové pomery obžalovaného, ktorý má
podľa vlastného vyjadrenia čistý mesačný príjem približne 1000,- €, a sám rozhodol o zmene druhu
trestu tak, že mi uloží peňažný trest a od uloženia trestu zákazu činnosti upustí“.

Súdny spis neobsahuje vyjadrenie príslušného prokurátora k dôvodom odvolania obžalovaného M. O..

Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátorka navrhla odvolanie obžalovaného
zamietnuť ako nedôvodné. Obhajca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa
pokiaľ ide o trest tak, že mu uloží primeraný peňažný trest a neuloží trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá. Obžalovaný uviedol, že by chcel, aby krajský súd rozhodol tak, aby mu nezobrali vodičský
preukaz, podniká a je závislý na vodičskom preukaze.

Krajský súd ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.
por. zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie
bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por., obsah odvolania spĺňa
náležitosti § 311 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo
k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa §
316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Obžalovaný M. O. podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa len proti výroku o treste, ale
odvolací súd vykonal všeobecný prieskum rozhodnutia súdu prvého stupňa o vine, ako i prieskum
konania, ktoré predchádzalo odvolaním napadnutému výroku rozsudku súdu prvého stupňa, pretože
z pohľadu zákona a spravodlivosti žiadny trest nemôže obstáť pri nezákonnom rozhodnutí o vine
páchateľa.

Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu
(prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138

písm. h/ Tr. zák.) je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného
poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového
stavu veci. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na priebeh hlavného pojednávania v konaní pred
prvostupňovým súdom, na ktorom obžalovaný M. O. v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. urobil
vyhlásenie, že je vinný zo skutku uvedeného v obžalobe. Obžalovaný zároveň odpovedal kladne na
otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. Súd prvého stupňa uznesením podľa § 257 ods.
7 Tr. por. vyhlásenie obžalovaného M. O. prijal.

Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa si vytvoril dostatočný skutkový základ k rozhodnutiu o druhu
a výmere trestu. Na tomto mieste krajský súd poznamenáva, že argumenty obžalovaného uvedené v
písomných dôvodoch odvolania neboli spôsobilé zvrátiť druh a výmeru trestu, ktorý bol obžalovanému
uložený rozsudkom súdu prvého stupňa.

Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje s právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom
rozsudku v súvislosti s výrokom o treste, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej
neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Súd prvého stupňa rozviedol svoje skutkové a právne úvahy vo vzťahu k výroku o trestoch, ktoré si
odvolací súd osvojil v plnom rozsahu a v podrobnostiach na ne aj vo svojom rozhodnutí poukazuje.
Na tomto mieste krajský súd pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého
stupňa a nadriadeného súdu tvoria jednotu a v prípade, ak si nadriadený súd osvojuje správnosť záveru
napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, je potom jeho úlohou zamerať sa na riešenie odvolacích
námietok obžalovaného a jeho obhajcu.

V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
(II.US 78/05, III.US 264/08, IV.US 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle
ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu
(rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom tohto
postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno
pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok z 15.2.2017 k sťažnosti č. 19997/02,
§ 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27.9.2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31, § 33).

Z dôvodov odvolania obžalovaného je nesporné, že obžalovaný primárne namieta neprimeranosť trestu
odňatia slobody, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu a ktorý bol uložený
rozsudkom súdu prvého stupňa, ako i nedôvodnosť uloženia trestu zákazu činnosti vodiča.

Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na
ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje
dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne
súčasne v každom treste.

Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu
je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie
noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v
čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv a slobôd
jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest
má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti.
Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda
páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti,
ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom možno
ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Trest súčasne vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno potom dospieť k
záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať.
Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým
trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných
činov.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

V súvislosti s namietanou neprimeranosťou uloženého trestu odvolateľom treba dodať, že záver o
primeranosti trestu je daný vtedy, ak sa opiera o rozumnú väzbu medzi legitímnym cieľom a zvoleným
prostriedkom jeho realizácie. Možno konštatovať, že páchateľa môže so spravodlivosťou, a teda aj
so spoločnosťou zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať spôsobenému bezpráviu, z
toho vyplýva, že v prípade ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá v treste prísnejšia ako bezprávie
spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom
vznikne nové bezprávie - bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu. Trest,
ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal
nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest
nemožno považovať za spravodlivý. Spravodlivý je vždy len primeraný trest. Požiadavka primeranosti
trestu a jeho individualizácie núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a
teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste.

Okresný súd správne aplikoval pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu ustanovenie § 34 ods. 4 Tr.
zák., podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd prvého stupňa správne aplikoval všetky hmotnoprávne ustanovenia rozhodujúce pre uloženie druhu
a výmery trestu vrátane správneho zistenia poľahčujúcich okolností v zmysle § 36 písm. k), l) Tr. zák.
Krajský súd uzatvára, že okresným súdom uložené tresty, a to trest odňatia slobody vo výmere 12
(dvanásť) mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov a trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 18 (osemnásť) mesiacov, považuje
odvolací súd za zákonné, primerané a spravodlivé. Tento zákonný stav neboli odvolacie argumenty
obžalovaného spôsobilé zvrátiť v rámci odvolacieho konania.

Reálne garantovanie a uplatnenie základného práva na súdnu ochranu aj v súdnom konaní trestnom
neznamená, aby všeobecné súdy preberali skutkové a právne názory strany konania, ktoré v
okolnostiach konkrétneho prípadu súvisia s uloženými druhmi a výmerami trestov.

Treba pripomenúť, že k stretu motorového vozidla riadeného obžalovaným s oproti idúcim
motorovým vozidlom neprispeli žiadne zvláštne okolnosti. Vina obžalovaného na dopravnej nehode je
nespochybniteľná, a preto nie je dôvod bagatelizovať vinu obžalovaného na dopravnej nehode tým,
že ako sankcia mu nebude uložený trest zákazu činnosti vodiča, keď je nesporné, že porušil dôležitú
povinnosť uloženú mu podľa zákona.

V súvislosti s požiadavkou obžalovaného uvedenou v jeho odvolaní smerujúcou k uloženiu peňažného
trestu namiesto trestu odňatia slobody, krajský súd poukazuje na ustanovenie § 57 ods. 1 Tr. zák.,
podľa ktorého pri ukladaní peňažného trestu súd prihliadne na osobné a majetkové pomery páchateľa.
Peňažný trest neuloží, ak je zrejmé, že ho odsúdený nebude schopný zaplatiť.

Obžalovaný M. O. ako strana konania nevyvinul žiadnu iniciatívu smerujúcu k preukázaniu svojich
osobných a majetkových pomerov, na podklade ktorých by bolo zistiteľné splnenie podmienky
stanovenej § 57 ods. 1 Tr. zák. k uloženiu peňažného trestu. S výnimkou údaju, ktorý je uvedený
v zápisnici o výsluchu obvineného z 9.4.2018 (č.l. 5-11 vyšetrovacieho spisu), podľa ktorého má
obžalovaný čistý mesačný príjem 1000,- Eur, sa vo vyšetrovacom a súdnom spise nenachádza ani
zmienka o majetkových pomeroch obžalovaného a verbálne deklarovaný čistý mesačný príjem vo výške
1000,- Eur obžalovaný nepreukázal žiadnym relevantným objektívnym dôkazom. Nebolo povinnosťou

odvolacieho súdu, aby sám z vlastnej iniciatívy pátral po majetkových pomeroch obžalovaného, pretože
takouto iniciatívou by prekročil prah svojej nestrannosti.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku obžalovaným
a nezistil žiadne pochybenie. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej
povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku,
a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. alebo § 371 ods. 3 Tr. por., aj keď s poukazom
na priebeh konania pred súdom prichádza do úvahy v prípade obžalovaného M. O. len dovolanie z
dôvodov § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.

Na základe týchto skutočností potom krajský súd ako súd odvolací odvolanie obžalovaného M. O. podľa
§ 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 4. 8. 2021. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.