Rozsudok – Zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. august 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/1540/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614212426
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1614212426.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou, v právnej veci žalobcu: RC Service
s.r.o., IČO: 00 492 736, so sídlom Lazaretská 3/A, Bratislava, zastúpená advokátskou spoločnosťou
GHS Legal, s.r.o., so sídlom Lazaretská 3/A, Bratislava, proti žalovanému: N. o zaplatenie 55,68 Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 55,68 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 %
ročne z dlžnej sumy od 31.12.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 50%, o ktorých výške rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.11.2014 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného uhradiť mu istinu v sume 55,68 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z dlžnej
sumy od 31.12.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným
bol dňa 30.11.2013 v Brne na základe vykonanej kontroly cestovných dokladov zo strany pracovníka
Dopravního podniku města Brno, a.s., so sídlom Hlinky 151, Brno, IČ: 25508881 (ďalej len „DPMB, a.s.“)
spísaný zápis o vykonanej prepravnej kontrole č. 25050394, ktorý žalovaný vlastnoručne podpísal a
ktorý osvedčuje, že žalovaný v čase kontroly nemala u seba platný cestovný doklad, čím žalovanému
vznikla povinnosť uhradiť dopravnému podniku neuhradené cestovné a prirážku k cestovnému v celkovej
výške 1.525,- Kč, t. j. 55,68 Eur, prepočítané kurzom Českej národnej banky ku dňu vzniku pohľadávky.
Zmluvou o postúpení súboru pohľadávok v súlade s § 1879 a nasl. Občanského zákoníka postúpila
spoločnosť DPMB, a. s. ako postupca pohľadávku proti žalovanému (príloha 1 k zmluve) v sume 55,68
Eur s príslušenstvom na žalobcu ako postupníka.

2. O žalobe žalobcu rozhodol súd najskôr platobným rozkazom č. k. 16Ro/2044/2014-9 zo dňa
25.02.2015, ktorý však musel uznesením č. k. 6C/1540/2015-22
zo dňa 31.05.2017 podľa § 266 ods. 3 prvá veta Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v plnom
rozsahu zrušiť, nakoľko sa ho nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk.

3. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP, účinného od 01.07.2016, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

4. Podľa § 116 ods. 1 CSP ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou
osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) , je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu
žalovaného.

5. Podľa § 116 ods. 2 CSP ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku
1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného
súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa
adresát o tom nedozvie.

6. Žalovanému bola žaloba s výzvou na vyjadrenie k žalobe a poučením o procesných právach s
poukazom na citované ustanovenie § 116 ods. 2 CSP doručená zverejnením oznámenia o podanej
žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 15.11.2017. Žalovaný sa k žalobe
nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu žalovaný nijako nerozporoval.

7. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

8. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa §
219 CSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd
na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 13.08.2018.

9. Súd sa oboznámil so žalobou a priloženými listinnými dôkazmi, a to so zápisom
o vykonanej prepravnej kontrole č. 25050394, zmluvou o postúpení ako i ostatným obsahom spisu a
zistil nasledovný skutkový stav.

10. Žalovaný dňa 30.11.2013 cestoval hromadným dopravným prostriedkom Dopravního podniku města
Brno, a.s., pričom počas jazdy revízor podniku kontroloval podmienky, za ktorých žalovaný použil
dopravný prostriedok. Revízor zistil, že žalovaný cestuje bez cestovného lístka. Vyzval ho preto
zaplatenie cestovného s prirážkou celkom 1.525,- Kč, čo však žalovaný na mieste neuhradil. Pohľadávka
Dopravního podniku města Brno, a.s., bola zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.05.2014
postúpená na žalobcu.

11. Podľa ustanovenia článku 18 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 zo dňa
12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych veciach, spotrebiteľ môže
žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko,
alebo - bez ohľadu na bydlisko druhého účastníka -
na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa. Druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na
súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

12. Podľa čl. 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 593/2008 o rozhodnom
práve pre zmluvné záväzky, pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva stranami pre zmluvu o preprave
cestujúcich v súlade s druhým pododsekom, rozhodným právom je právny poriadok krajiny obvyklého
pobytu cestujúceho za predpokladu, že buď miesto začatia, alebo miesto skončenia prepravy je v tejto
krajine. Ak tieto požiadavky nie sú splnené, uplatňuje sa právny poriadok krajiny obvyklého pobytu
prepravcu.

13. Vzhľadom na to, že prepravca prepravuje osoby len na území Českej republiky v meste Brno,
bolo potrebné na tento právny vzťah aplikovať české právo.

14. Podľa § 1879 zákona č. 89/2012 Sb. (Občanský zákonník účinný od 01.01.2014
v ČR), veriteľ môže celú pohľadávku alebo jej časť postúpiť zmluvou ako postupca i bez súhlasu dlžníka
inej osobe (postupníkovi).

15. Podľa § 1880 ods. 1 Občianskeho zákonníka ČR, postúpením pohľadávky nadobúda postupník aj
jej príslušenstvo a práva s pohľadávkou spojené, vrátane jej zabezpečenia.

16. Podľa § 2550 Občianskeho zákonníka ČR zmluvou o preprave osoby sa dopravca zaväzuje prepraviť
cestujúceho do miesta určenia a cestujúci sa zaväzuje zaplatiť cestovné.

17. Podľa § 7 ods. 6 vyhlášky Ministerstva dopravy a spojov Českej republiky č. 175/2000 Sb., ak si
cestujúci nezakúpi cestovný lístok, považuje sa za cestujúceho, ktorý sa
z príčin na svojej strane nepreukázal platným cestovným dokladom.

18. V zmysle § 37 ods. 4 písm. d/ zákona č. 266/1994 Sb. o dráhach, poverená osoba je oprávnená uložiť
cestujúcemu, ktorý sa nepreukázal platným cestovným dokladom zaplatenie cestovného a prirážky k
cestovnému alebo vyžadovať od neho osobné údaje, potrebné na vymáhanie cestovného a prirážky,
pokiaľ cestujúci nezaplatí na mieste.

19. Podľa § 37 ods. 6 zákona č. 266/1994 Sb. o dráhach, výšku prirážky stanoví dopravca v prepravných
podmienkach. Výška prirážky nesmie presiahnuť čiastku 1.500,- Kč. Prirážka za porušenie podmienok
stanovených prepravným poriadkom je najviac 1.500,- Kč.

20. Podľa § 1970 Občianskeho zákonníka ČR po dlžníkovi, ktorý je v omeškaní so splácaním peňažného
dlhu, môže veriteľ, ktorý riadne splnil svoje zmluvné a zákonné povinnosti, požadovať zaplatenie úroku
z omeškania, ibaže dlžník nie je za omeškanie zodpovedný. Výšku úroku z omeškania stanoví vláda
nariadením; ak si strany nedohodli výšku úroku z omeškania, považuje sa za dohodnutú výška takto
stanovená.

21. Podľa § 2 nariadenia vlády ČR č. 351/2013 Sb. výška úroku z omeškania zodpovedá ročne výške
repo sadzby stanovenej Českou národní bankou pre prvý deň kalendárneho polroku, v ktorom došlo k
omeškaniu, zvýšenej o 8 percentuálnych bodov.

22. Z uvedeného vyplýva, že pre právne vzťahy založené zmluvou o preprave cestujúcich sa použije
platné právo Českej republiky, keďže právny predchodca žalobcu má sídlo na území Českej republiky
a prepravuje osoby na území mesta Brno. Vzhľadom na vyššie uvedené súd záväzkový vzťah,
ktorý vznikol medzi účastníkmi konania, resp. medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanej
posudzoval podľa platného právneho poriadku Českej republiky, pričom dospel záveru, že medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvu o preprave s poukazom na
ustanovenie § 2550 a nasl. Občianskeho zákonníka Českej republiky, podľa ktorého, zmluvou o preprave
osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za stanovené cestovné použije dopravný prostriedok právo, aby ho
dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas a cestujúci je povinný zaplatiť cestovné. Súd mal v
konaní preukázané, že žalovaný cestoval bez platného cestovného lístka, nezaplatil stanovené cestovné
na mieste a podľa zápisu o vykonanej kontrole jej bola poverenou osobou uložená prirážka k cestovnému
1.500,- Kč. Cestovné predstavovalo sumu 25,- Kč, čo spolu v prepočte predstavuje sumu 55,68 Eur.
Žalovaný bol priamo pri kontrole vyzvaný na úhradu dlžnej sumy v lehote 30 dní tak, ako to vyplýva zo
zápisu o vykonanej kontrole. Keďže žalovaný neuhradil dlžnú sumu ani v lehote určenej, dostal sa do
omeškania a žalobca tak má nárok aj na úrok z omeškania v zmysle § 1970 Občianskeho zákonníka
(ČR) a nariadenia vlády ČR č. 351/2013 Sb. Preto súd zaviazal žalovaného na úhradu sumy 55,68 Eur
žalobcovi, na ktorého bola pohľadávka postúpená zmluvou o postúpení zo dňa 28.05.2014. Zároveň
priznal žalobcovi úrok z omeškania od 31.12.3013 do zaplatenia tak, ako to žalobca požadoval (deň
nasledujúci po uplynutí 30 dní na úhradu odo dňa vykonania kontroly) a to vo výške 8,05 % v súlade
s vyššie citovaným nariadením vlády ČR č. 351/2013 Sb. O lehote na splnenie povinnosti žalovaného
súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 veta prvá CSP.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

23. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. V
prejednávanej veci bol plne úspešný žalobca a vzniklo mu právo na náhradu trov konania.

24. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania sčasti nepriznal žalobcovi náhradu trov a to vo
výške 50%. Použil pritom ustanovenie § 257 CSP, podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu
trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Účelom tohto ustanovenia je umožniť
súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného
absolučného práva. Súd videl dôvody hodné osobitného zreteľa v tom, že ide o konanie, kde hodnota
sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- Eur, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a ide o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci a trovy konania (ktorých náhrada sa požaduje) sú neprimerané
voči pohľadávke.
Zo žaloby vyplýva, že žalobcom v prípade úspechu v konaní pred súdom prvej inštancie uplatňovaná
náhrada trov konania, spočívajúca v zaplatenom súdnom poplatku a trovách právneho zastúpenia za dva
úkony právnej služby, a to 1 - prevzatie a príprava zastúpenia, 2 - písomné podanie na súd spolu v sume
59,14 Eur. Podľa súdu sú splnené zákonné podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP t.j. existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa, keďže trovy konania prevyšujú samotnú pohľadávku, sú proti nej
neprimerané. Súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu ČR z 25.07.2012, sp. zn. I.ÚS 988/2012, podľa
ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie
je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie na drobných pohľadávkach proti občanom, ktoré sú
umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie
je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp. dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy
konania nemožno priznať v požadovanej výške, hoci bol účastník vo veci samej úspešný, čo je podľa
názoru vyššieho stupňa aj daný prípad. Preto súd právnemu zástupcovi žalobcu sčasti 50% náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 27. 3. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.