Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 11, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/285/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215213735
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4215213735.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a sudcov JUDr.

Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Vladimíra Novotného v právnej veci žalobcu: X. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. - T. T., D. XXX/XX, zastúpený: JUDr. Ľubica Bičianová, advokátka, so sídlom Záhradnícka 16/
II, Komárno, proti žalovaným: 1. Obec Radvaň nad Dunajom, Radvaň nad Dunajom 58, IČO: 00 306 657,
2. J. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, 3. R. D., nar. XX.XX.XXXX, C. 227, všetci žalovaní zastúpení:
Advokátska kancelária JUDr. Natália Borsosová, s.r.o., so sídlom Ul. biskupa Királya 6, Komárno, IČO:
47 251 395, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalovaných v 1. až 3. rade proti rozsudku
Okresného súdu Komárno č. k. 13C/492/2015-115 zo dňa 09. mája 2017, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným v 1. až 3. rade ako spoločne a nerozdielne povinným nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie rozhodol tak, že súd určuje, že
kúpnazmluvauzavretádňa13.01.2014medzižalovanýmv1.radeakopredávajúcimažalovanýmiv2.a
v 3. rade ako kupujúcimi, o prevode spoluvlastníckeho podielu 1/6 z nehnuteľnosti vedenej katastrálnym

odborom Okresného úradu Komárno na LV č. XXX pre kat. úz. O. nad K. ako parc. reg. C parc. č. XXXX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 240 m2, ktorej vklad bol katastrálnym odborom Okresného
úradu T. povolený dňa 30.04.2014 pod V-370/14 je neplatná. Žalovaní v 1. až v 3.rade sú povinní
zaplatiť žalobcovi 100 % náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, o výške ktorej
súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na
ustanovenia § 137 písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), § 140,
§ 40a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka tým, že žaloba žalobcu bola dôvodne podaná.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 24.07.2015 domáhal určenia
neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol katastrálnym odborom Okresného úradu Komárno povolený
dňa 30.04.2014 pod V-370/14, ktorá kúpna zmluva bola uzavretá dňa 13.01.2014 medzi žalovaným v
1. rade ako predávajúcim a žalovanými v 2. a v 3. rade ako kupujúcimi. Predmetom uvedenej kúpnej
zmluvy bol prevod spoluvlastníckeho podielu 1/6 na nehnuteľnosti zapísanej ako parcela registra „C"
parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 240 m2 na LV č. XXX pre kat. úz. O. nad
Dunajom žalovaným v 1. rade v prospech žalovaných v 2. a v 3. rade v podiele po 1/12 z celku napriek

tomu, že žalobca je vlastníkom 4/6 podielu z uvedenej nehnuteľnosti a žalované v 2. a v 3. rade neboli
spoluvlastníčkami nehnuteľnosti, z ktorej žalovaný v 1. rade previedol svoj spoluvlastnícky podiel na
žalovanév2.av3.rade.Žalobcažalovanéhov1.radepísomnepožiadaloodkúpeniespoluvlastníckeho
podielu 1/6 vo vlastníctve žalovaného v 1. rade ešte skôr, ako žalované v 2. a v 3. rade. Žalobcasa dovolal u všetkých žalovaných neplatnosti uvedenej kúpnej zmluvy s poukazom na ustanovenia §
140, § 40a Občianskeho zákonníka. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 17.08.2016 doplnil skutkové
tvrdenia, keď uviedol, že žalovanému v 1. rade podal žiadosť o odkúpenia spoluvlastníckeho podielu

žalovaného v 1. rade ešte 17.09.2013, teda skôr ako žalované v 2. a v 3. rade. Žalovaný v 1. rade
žiadosťžalobcuoprevodspoluvlastníckehopodieluzamietolana17.zasadnutíobecnéhozastupiteľstva
dňa 12.12.2013 schválil prevod obecného majetku, spoluvlastníckeho podielu 1/6 na žalované v 2. a
v 3. rade v rovnakom pomere priamym predajom. Žalovaný v 1. rade dňa 20.01.2014 zverejnil návrh
zmluvy na svojej webovej stránke a podal návrh na vklad. Keďže priamy predaj obecného majetku nebol

v súlade so zákonom č. 138/1991 Zb., žalobca predpokladá, že vkladové konanie bolo prerušené a
žalovaný v 1. rade reparoval uznesenie obecného zastupiteľstva a prevod svojho spoluvlastníckeho
podielu na obecnom zasadnutí dňa 22.04.2014 schválil v prospech žalovaných v 2. a v 3. rade z dôvodu
osobitného zreteľa. Pripustil, že právny predchodca žalovaných v 2. a v 3. rade mohol užívať predmetnú
nehnuteľnosť, avšak nie v tom vedomí, že mu patrí, najmä keď I. G., od ktorého mal právny predchodca
žalovaných v 2. a v 3. rade kúpiť predmetnú nehnuteľnosť, nebol nikdy jej vlastníkom. I. G. bol vlastníkom

iných nehnuteľností, vínneho domčeka a pozemku v tesnej blízkosti a susedstve spornej nehnuteľnosti,
ktoré nehnuteľnosti v roku 2002 legálnym spôsobom predal inej osobe. Žalovaný v 1. rade vo svojom
vyjadrení zo dňa 10.03.2016 navrhol žalobu zamietnuť a uviedol, že prevod jeho spoluvlastníckeho
podielu pre žalované v 2. a v 3. rade schválilo obecné zastupiteľstvo 22.04.2014 trojpätinovou väčšinou.
Spôsob prevodu majetku bol v súlade s § 9a ods. 8 písm. e) zákona č. 138/1991 Zb. z dôvodu osobitného

zreteľa, ktorý bol zdôvodnený tým, že stavba podzemnej pivnice nachádzajúcej sa na predmetnej
nehnuteľnosti parc. č. 1706 bola užívaná právnym predchodcom žalovanýchv 2. a v 3. rade, ktoré po
jeho smrti túto pivnicu ďalej riadne a nepretržite užívali. Mal za to, že im prislúcha vlastnícke právo k
nehnuteľnosti nadobudnuté vydržaním, aj z uvedeného dôvodu bola určená symbolická kúpna cena
vo výške 0,50 eur/m2. Obecné zastupiteľstvo zverejnilo návrh predmetnej kúpnej zmluvy na svojej

internetovej stránke dňa 13.01.2014, tri mesiace pred jej uzatvorením. Z uvedeného dôvodu neponúkol
žalovaný v 1. rade svoj spoluvlastnícky podiel ostatným podielovým spoluvlastníkom, pričom žiadny zo
spoluvlastníkov počas doby zverejnenia návrhu kúpnej zmluvy neprejavil záujem o predmet prevodu.
V obci je všeobecne známou skutočnosťou, že predmetný podiel na spornej nehnuteľnosti nadobudli
žalované v 2. a v 3. rade po svojom právnom predchodcovi Józsefovi Sándorovi, ktorý ju v roku 1974

odkúpil od Józsefa Páczera. Odvtedy pivnicu aj s pozemkom o výmere 40 m2 dobromyseľne užíval v
dobrej viere, že mu vlastnícky patrí. Po jeho smrti v užívaní pokračovali žalované v 2. a v 3. rade, ktoré
v roku 2013 vyhľadali starostu žalovaného v 1. rade s tým, že majú záujem nehnuteľnosť, ktorá nie je v
katastri zapísaná v ich vlastníctve, usporiadať aj právne. Z dôvodu vydržania vlastníctva nepretržitým a
dobromyseľným užívaním žalovanými v 2. a v 3. rade, ako aj ich právnym predchodcom, žalovaný v 1.

rade zvolil na tento prípad aplikovať § 9a ods. 8 písm. e) zákona č. 138/1991 Zb. z dôvodu osobitného
zreteľa. Žalované v 2. a v 3. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 09.03.2016 uviedli, že nehnuteľnosť
zapísanú ako parcela registra „C" parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 240 m2 na
LV č. XXX pre kat. úz. O. nad K. užívajú v časti, na ktorej sa nachádza pivnica a to vo výmere 40 m2
po ich nebohom otcovi I. D., ktorý tento pozemok spolu s pivnicou odkúpil od I. G. dňa 01.10.1974 a

odvtedy ju užíval v dobrej viere, že mu vlastnícky patrí až do svojej smrti a odvtedy ju užívali ony v
dobrej viere, že im vlastnícky patrí. Až v roku 2013 zistili, že vlastnícke právo ich otca nebolo v katastri
nehnuteľností vyznačené, preto požiadali žalovaného v 1. rade o usporiadanie vlastníckych vzťahov.
Žalovanýv1.radepreviedoldovlastníctvakaždejzožalovanýchv2.av3.radepodiel1/12zpredmetnej
nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané zo spisu

katastrálneho odboru Okresného úradu Komárno V-370/14, že návrh na vklad bol katastrálnemu odboru
doručený 04.02.2014 spolu s kúpnou zmluvou z 13.01.2014, ktorou žalovaný v 1. rade predal svoj
spoluvlastnícky podiel 1/6 k celku parc. reg. C parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
240 m2 zapísanej na LV č. XXX pre kat. úz. O. nad K. žalovaným v 2. a v 3. rade, každej v podiele 1/12
k celku, vklad vlastníckeho práva povolený rozhodnutím z 30.04.2014 číslo V 370/14, keď konanie bolo

prerušenérozhodnutiamikatastrálnehoodboruOkresnéhoúraduKomárnoz19.02.2014az02.04.2014.
Obecné zastupiteľstvo žalovaného v 1. rade uznesením č. 38/2013 z 12.12.2013 schválilo predaj svojho
spoluvlastníckeho podielu 1/6 na uvedenej nehnuteľnosti priamym predajom v prospech žalovaných v 2.
a v 3. rade, každej v podiele 1/12 k celku a po prerušení konania, na základe výzvy katastrálneho orgánu
obecné zastupiteľstvo žalovaného v 1. rade uznesením č. 7/2014 z 22.04.2014 schválilo predaj svojho

spoluvlastníckeho podielu 1/6 na uvedenej nehnuteľnosti ako prípad osobitného zreteľa v prospech
žalovanýchv2.av3.rade,každejvpodiele1/12kcelku,spočívajúcivtom,žestavbu,podzemnúpivnicu
na parc. č. 1706 zriadili predkovia kupujúcich a do dnešného dňa ju riadne užívali, čím im „prinalieha"
morálne právo k tejto nehnuteľnosti. Podľa LV č. XXX pre kat. úz. O. nad K. je žalobca vlastníkom podielu4/6 z parc. reg. C parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 240 m2 na základe darovacej
zmluvy, ktorej vklad bol povolený 18.04.2012 pod V-965/12. Žalované v 2. a v 3. rade sú vlastníčkami
podielu po 1/12 na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V-370/14. Vlastníčkou

zostávajúceho podielu 1/6 je I. P., rod. E., bez ďalšieho identifikátora. Súd prvej inštancie uviedol, že
od 01.07.2016, kedy nadobudol účinnosť CSP sa podľa § 137 písm. d) CSP možno domáhať určenia
právnej skutočnosti, len ak to vyplýva z osobitného predpisu. Zákonné predkupné právo obmedzuje
spoluvlastníkov v ich dispozícii s ich podielom tak, že majú povinnosť ho prednostne ponúknuť všetkým
ostatným zostávajúcim spoluvlastníkom, a to bez ohľadu na veľkosť ich spoluvlastníckych podielov

(pokiaľ nejde samozrejme o prevod blízkej osobe). Spoluvlastník veci, ktorého predkupné právo bolo
porušené, má právo domáhať sa (aj) určenia relatívnej neplatnosti, keďže porušenie § 140 Občianskeho
zákonníkamázanásledoklenrelatívnuneplatnosťprávnehoúkonuoprevodespoluvlastníckehopodielu
podľa ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka. Teda spoluvlastník, ktorý je dotknutý porušením
predkupného práva, môže podať žalobu na určenie právnej skutočnosti, neplatnosti právneho úkonu
podľa § 137 písm. d)CSP, lebo to vyplýva z osobitného predpisu, v danom prípade z § 40a Občianskeho

zákonníka. Právne účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nastávajú okamihom,
keď tento prejav vôle dôjde všetkým účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu. V danom
prípade sa žalobca svojim podaním z 18.05.2015 v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka dovolal
relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy V-370/14 z 30.04.2014 u všetkých žalovaných, ako zmluvných strán
napadnutej kúpnej zmluvy, ktorým bolo podanie žalobcu doručené 20.05.2015. Súd prvej inštancie v

odôvodnení svojho rozhodnutie ďalej uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru,
že v danej veci nebolo z hľadiska skutkového sporné, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy z 13.01.2014
medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a žalovanými v 2. a v 3. rade ako kupujúcimi, ktorej vklad
bol katastrálnym odborom Okresného úradu Komárno povolený dňa 30.04.2014 pod V-370/14, došlo
k porušeniu predkupného práva žalobcu v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka, najmä keď žalobca

bol väčšinovým spoluvlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti, popri žalovanom v 1. rade a I. P., ktorí
obaja vlastnili (len) podiel po 1/6 z celku. Z uvedeného vyplýva, že žalované v 2. a v 3. rade neboli
pred uzavretím napadnutej kúpnej zmluvy vlastníčkami žiadneho podielu z prevádzanej nehnuteľnosti.
Súd prvej inštancie ďalej dospel k záveru, že tvrdenie žalovaného v 1. rade, podľa ktorého mal za
to, že žalované v 2. a v 3. rade, resp. ich právny predchodca, vydržali podzemnú pivnicu vybudovanú

na predmete kúpy, neobstojí. Dôvodil tým, že vydržanie patrí k všeobecným originálnym spôsobom
nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou
držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. S poukazom na zákonné predpoklady vydržania (a)
oprávnenosťdržbypocelúvydržaciudobu,b)nepretržitosťvydržacejdoby,ktoroujeneprerušovanýstav
užívania predmetu vydržania počas zákonom určenej doby (pri nehnuteľnostiach 10 rokov), c) spôsobilý

predmet vydržania) uviedol, že v danom prípade neboli preukázané ani splnenie podmienky oprávnenej
držby, ani spôsobilý predmet vydržania. Pokiaľ právny predchodca žalovaných v 2. a v 3. rade mal
nadobudnúť vínnu pivnicu od I. G. na základe ústnej dohody v roku 1974, nemohol byť dobromyseľný,
že mu pivnica patrí, keďže (aj) vtedy platné právo vyžadovalo pre prevod nehnuteľnosti písomnú zmluvu
registrovanú štátnym notárstvom, pričom existenciu takejto zmluvy v konaní ani nikto netvrdil. Navyše v

potvrdení vyhotovenom v O. nad K. v jazyku maďarskom dňa 1974.10.1., v ktorom I. G. jednostranne
potvrdil, že občan O. nad K. I. D. kúpil v uvedený deň za plnú kúpnu cenu jeho vínnu pivnicu, ktorá sa
nachádza oproti jeho vinohradskému vínnemu domu, nie je vínna pivnica kupovaná I. D. identifikovaná
vsúladesúdajmipredpokladanýmivtedajšouevidenciounehnuteľnostíoumiestneníaevidovanístavby.
Rukou písané údaje pravdepodobne na nejakej obálke, vzhľadom na prítomnosť poštovej známky,

nemajú žiadnu výpovednú hodnotu, najmä keď nie je zrejmé, kto to písal, kedy to písal, prečo to písal
na obálku a nie do samotného textu potvrdenia z 1974.10.1., v dôsledku čoho absentuje aj súvislosť
rukou písaného textu v jazyku maďarskom s potvrdením v jazyku maďarskom, napísaným strojom dňa
1974.10.1. Je preto sporné, či vôbec I. G. vlastnil nejakú vínnu pivnicu a pokiaľ áno, nielenže chýba
nezameniteľný identifikátor umiestnenia tejto pivnice, ako aj vyjadrenie veľkosti vlastníckeho práva I. G.,

chýba akýkoľvek prejav vôle zo strany nadobúdateľa, údajne právneho predchodcu žalovaných v 2. a
v 3. rade. Navyše, podľa údajov katastra nehnuteľností, na nehnuteľnosti z ktorej svoj spoluvlastnícky
podiel previedol žalovaný v 1. rade na žalované v 2. a v 3. rade napadnutou kúpnou zmluvou, nie je
podľa LV č. XXX pre kat. úz. O. nad K. evidovaná žiadna stavba, aj keď žalovaný v 1. rade podľa
uznesenia svojho obecného zastupiteľstva z 22.04.2014 mal vedomosť, že stavbu, podzemnú pivnicu

na parc. č. XXXX „zriadili" predkovia kupujúcich (žalovaných v 2. a v 3. rade), čo je však v rozpore s
potvrdením z 1974.10.1., podľa ktorého mal I. D. kúpiť (už vybudovanú) vínnu pivnicu, preto ju nebolo
potrebné „zriaďovať". Vydržať možno len existujúcu stavbu. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie
uviedol, že z dôvodu hospodárnosti nevykonal na preukázanie nadobudnutia vlastníckeho práva otcažalovaných v 2. a v 3. rade k pivnici dôkaz navrhnutý žalovanými, to výsluch svedkov N. E., R. L.,
S. G.. Dôvodil tým, že žalované neuviedli, či a kedy I. D. zomrel, aj keď podľa čestných prehlásení
navrhnutých svedkov z októbra 2016 I. D. zomrel, avšak pokiaľ od roku 1974 mal mať podľa žalovaných

v oprávnenej držbe neevidovanú podzemnú pivnicu, žalované v 2. a v 3. rade si na uvedenú pivnicu
nepochybne mohli v dedičskom konaní po poručiteľovi uplatniť svoje dedičské právo, čo však netvrdili
a nepreukázali. Bez významu je aj určenie súpisného čísla žalovaným v 1. rade pre stavbu postavenú
v kat. úz. O. nad K. na parc. č. XXXX/X dňa 08.03.2017, najmä keď žalovaní netvrdili a nepreukázali,
že došlo k účinnému rozdeleniu parcely č. XXXX v kat. úz. O. nad K. a žalovaní až do vyhlásenia

dokazovania za skončené zotrvali na tvrdení, že právny predchodca žalovaných v 2. a v 3. rade vydržal
pivnicu na parcele č. XXXX. S poukazom na to, že predkupné právo žalobcu podľa § 140 Občianskeho
zákonníka bolo napadnutou kúpnou zmluvou z 13.01.2014 porušené tým, že žalovaný v 1. rade pred
jej uzavretím si nesplnil ponukovú povinnosť vyplývajúcu z uvedeného ustanovenia voči žalobcovi ako
spoluvlastníkovi prevádzanej nehnuteľnosti, pričom žalobca sa v súlade s § 40a Občianskeho zákonníka
dovolal relatívnej neplatnosti napadnutej kúpnej zmluvy u všetkých účastníkov tejto zmluvy, súd žalobe

vyhovel a napadnutú kúpnu zmluvu určil za neplatnú. Súd prvej inštancie s poukazom na § 262 ods. 1
CSP rozhodol o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní procesne úspešnému
žalobcovi priznal 100% náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalovaní v l. až 3 rade. Navrhli, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie za účelom doplnenia dokazovania výsluchom svedkov N. E., R. L., H. G., oboznámením sa
GP č. 969/16 a jeho príslušenstva, resp., aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že
žalobu zamietne a žalovaným prizná nárok na náhradu trov konania. Svoje odvolanie odôvodnili tým,
že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností na posúdenie

prejudiciálnej otázky o tom, že u žalovaných v 2. a 3. rade v čase uzavretia spornej zmluvy boli
splnené zákonné podmienky vydržania vlastníckeho práva k pivnici a časti pozemku, na ktorom sa
pivnica nachádza. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedli,
že žalovaní sa v konaní domáhali posúdenia prejudiciálnej otázky podstatnej pre rozhodnutie vo veci a

na svoje tvrdenia predložili listinné dôkazy a to a) Elismervény, uznanie od I. G. s úradným prekladom
do slovenského jazyka, z ktorého nesporne vyplýva, že právny predchodca žalovaných v 2. a 3. rade
I. D. odkúpil od neho pivnicu č. XXXX vo výmere 40 m2, b) GP č. XXX/XX zo dňa 07.11.2016 overený
dňa 07.11.2016, úradne overený pod č. XXX/XX dňa 25.11.2016 Katastrálnym odborom Okresného
úradu Komárno, z ktorého vyplýva existencia pivnice, napriek tomu súd prvej inštancie v odôvodnení

rozsudku uvádza, že existencia pivnice nebola zo strany žalovaných preukázaná, c) čestné vyhlásenia
svedkov, ktorí potvrdzujú, že právny predchodca žalovaných v 2. a 3. rade nadobudol pivnicu od I. G.,
že zaplatil za ňu kúpnu cenu a užíval ju v dobrej viere, že mu vlastníckym právom patrila a po jeho
smrti ju užívali a doposiaľ užívajú žalované v 2. a 3. rade ako vlastnú. Súd prvej inštancie poukázal
na to, že v čestných prehláseniach sa uvádza, že právny predchodca zriadil na pozemku pivnicu,

zrejme tam malo byť uvedené, že ju zariadil a užíval, pretože z vyjadrení žalovaných v 2. a 3. rade na
súde a z písomného vyjadrenia zo dňa 09.03.2016 nepochybne vyplýva, že ich otec od I. G. odkúpil
pivnicu spolu s pozemkom. Žalovaní v konaní žiadali vypočuť na pojednávaní svedkov, ktorí vyhotovili
čestné vyhlásenie za účelom odstránenia uvedeného mylného vyjadrenia. Súd prvej inštancie návrh
na doplnenie dokazovania zamietol, namiesto toho vyhodnotil čestné vyhlásenia ako rozpor s tvrdením

žalovaných, d) potvrdenie obce o tom, že je v obci všeobecne známe, že právny predchodca žalovaných
v 2. a 3. rade odkúpil pivnicu aj s pozemkom od I. G., zaplatil mu kúpnu cenu a od 01.10.1974 túto
nehnuteľnosť užíval v dobrej viere, že mu vlastníckym právom patrí a po jeho smrti pivnicu doposiaľ
užívajú žalované v 2. a 3. rade v dobrej viere, že im vlastníckym právo patrí. Súd prvej inštancie
argumentuje tým, že žalované v 2. a 3. rade sa mali domáhať usporiadania vlastníckeho vzťahu k pivnici

spozemkomvdedičskomkonaníponeb.otcoviJozefoviSándorovi.Žalovanév2.a3.radevšakposmrti
I. D. pokračovali v užívaní pivnice, nikým neboli v užívaní tejto nehnuteľnosti nikdy rušené rovnako ako
ani ich právny predchodca a nehnuteľnosť považovali za svoje vlastníctvo. Samotný fakt, že žalované
v 2. a 3. rade sa nedomáhali usporiadania ich vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti, nie je dôkazom
toho, že ku dňu uzavretia spornej zmluvy neboli u nich splnené zákonné predpoklady nadobudnutia

tejto nehnuteľnosti vydržaním. S poukazom na ustanovenie § 134 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka
uviedli, že napriek tomu, že žalovaní predložili súdu dôkazy, preukazujúce splnenie podmienok zákonom
stanovenýchvtýchtozákonnýchustanoveniach,súdprejudiciálnuotázkuposúdilvrozporesvýsledkami
vykonaného dokazovania, keď napriek predloženiu geometrického plánu a všetkých ostatných listinnýchdôkazov, nepovažoval za preukázanú ani existenciu pivnice. Žalované v 2. a 3. rade v roku 2013
vyhľadali starostu obce s tým, že sa dozvedeli, že táto nehnuteľnosť nie je vlastnícky usporiadaná a
prejavili záujem o usporiadanie ich vlastníckeho práva k pivnici a priľahlému pozemku. Obec mala za

to, že u žalovaných v 2. a 3. rade boli splnené zákonné podmienky pre nadobudnutie ich vlastníckeho
práva titulom vydržania, pretože je v obci všeobecne známe, že právny predchodca žalovaných v 2. a
3. rade nadobudol túto nehnuteľnosť kúpou od I. G. a od 01.10.1974 ako svoje vlastníctvo a po jeho
smrti aj žalované v 2. a 3. rade ju užívajú takto, čo bolo dôvodom previesť podiel 1/6 obce do vlastníctva
žalovaných v 2. a 3. rade a tento dôvod obec považovala za dôvod hodný osobitného zreteľa. Žalovaný

v l. rade predložil súdu listinné dôkazy, z ktorých je preukázané, že prevod spoluvlastníckeho podielu
1/6 M. O. nad K. do spoluvlastníctva žalovaných v 2. a 3. rade v rovnakom pomere schválilo obecné
zastupiteľstvo dňa 22.04.2014 s trojpätinovou väčšinou v súlade s ustanovením § 9a ods. 8 písm. e)
zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí z dôvodu hodného osobitného zreteľa, pričom osobitný zreteľ
bol zdôvodnený tým, že stavba, podzemná pivnica, ktorá sa nachádza na parc. č. 1706 v podzemí,
bola užívaná právnym predchodcom žalovaných v 2. a 3. rade, ktorý ju nadobudol kúpou a po jeho

smrti užívajú ju ďalej riadne, nepretržite a nikým nerušene aj žalované v 2. a 3. rade, preto obecné
zastupiteľstvo rozhodlo tak, že vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti prislúcha žalovaným v 2. a 3. rade,
keďže v čase rozhodnutia obecného zastupiteľstva žalované v 2. a 3. rade splnili zákonom predpísané
podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Z týchto dôvodov potom bola obecným
zastupiteľstvom určená len symbolická kúpna cena XX eur, t. j. 0,50 eur za 1 m2. Obecné zastupiteľstvo

pre zosúladenie skutočného užívaného stavu so stavom právnym rozhodlo o postupe podľa § 9a ods. 8
písm. e) zákona č. 138/1991 Zb. a zverejnilo návrh spornej kúpnej zmluvy na svojej internetovej stránke
ešte 13.01.2014, t. j. 3 mesiace pred uzatvorením kúpnej zmluvy tak, ako to vyžadujú ustanovenia zák.
č. 138/1991 Zb. V tejto 3-mesačnej lehote, po ktorú bol návrh zmluvy uverejnený, neprejavil o predmet
prevodu žiadny zo spoluvlastníkov, ani žalobca a následne došlo k uzavretiu spornej kúpnej zmluvy.

K zákonu č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom k 01.07.2009 bolo Ministerstvom financií
vydané Metodické usmernenie pre obce pri nakladaní s majetkom vo vlastníctve obce, podľa ktorého
obec nie je povinná dodržiavať ustanovenie § 9a ods. 1 až 7 zákona č. 138/1991 Zb. v znení účinnom k
01.07.2009, napr. ak ide o prevod pozemku zastavaného stavbou vo vlastníctve nadobúdateľov, vrátane
priľahlej plochy, ktorý svojim umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou. Účelom tohto

ustanovenia je uľahčiť vlastníkovi stavby majetkoprávne usporiadanie pozemku pod jeho stavbou. Preto
sa výnimka vzťahuje len na prevod pozemku zastavaného stavbou do vlastníctva vlastníka stavby.
Žalovaný v l. rade mal za to, že z dôvodov vyššie uvedených uzavrel so žalovanými v 2. a 3. rade
platnú kúpnu zmluvu, pretože mal za preukázané, že boli u nich splnené podmienky pre nadobudnutie
vlastníckeho práva vydržaním a touto zmluvou obec len prispela k zosúladeniu stavu právneho so

stavom skutočným. Žalovaní poukazujú na to, že žalobca vykupuje pozemky len na biznis, v obci nebýva
a predmet spoluvlastníctva neužíva. Počas súdneho sporu ponúkol nehnuteľnosť, ktorá je predmetom
spornej zmluvy na predaj za 2.800 eur. Zo strany žalobcu ide o špekuláciu, pretože aj keby zostal
napadnutý rozsudok právoplatný, on sa nestane týmto rozhodnutím vlastníkom 1/6, ktorú už ponúka
žalovaným v 2. a 3. rade na predaj za 2.800 eur. Ďalej poukázali na to, že súd prvej inštancie považuje za

bezvýznamné aj určenie súpisného čísla na pivnicu žalovaných v 2. a 3. rade z dôvodu, že nepreukázali,
že došlo k účinnému rozdeleniu parc. č. 1706 a že žalované až do vyhlásenia dokazovania za skončené
zotrvali na tvrdení, že právny predchodca žalovaných v 2. a 3. rade vydržal pivnicu na parc. č. XXXX.
Aj toto tvrdenie súdu je v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania, pretože žalované po celú
dobu súdneho konania tvrdili a tvrdia, že žalované v 2. a 3. rade splnili v čase uzavretia spornej zmluvy

podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva titulom vydržania podľa § 134 ods. 1, 3 Občianskeho
zákonníka a existencia pivnice je preukázaná najmä z obsahu geometrického plánu, na základe ktorého
bolo súpisné číslo na pivnicu vydané. Napriek tomu súd konštatuje, že existenciu pivnice žalované v
tomto konaní nepreukázali, preto je aj určenie súpisného čísla k pivnici bez významu. Tieto závery súdu
sú v úplnom rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania.

3. Žalobca sa vyjadril k podanému odvolaniu žalovaných v 1. až 3. rade. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a priznal mu nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. Uviedol, že pokiaľ sa týka dôkazu a) Elismervény, žalobca sa v priebehu sporu k
tomuto dôkazu viackrát vyjadroval, spochybnil jeho hodnovernosť. Žalobca pripustil možnosť, že pivnicu

právny predchodca užíval, ale v žiadnom prípade nie v dobrej viere, že mu aj vlastnícky patrí z dôvodu,
že I. G. od ktorého mal právny predchodca kúpiť pivnicu, nikdy nebol vlastníkom tejto nehnuteľnosti, teda
juaninemoholpredať.NapreukázanietohtotvrdeniapripojiloriginálLVč.XXXkat.úz.O.nadK.akúpnu
zmluvu V 430/2002, z ktorých dokladov vyplýva, že I. G. bol vlastníkom iných nehnuteľností, viničnéhodomčeka a pozemku v tesnej blízkosti a susedstve spornej nehnuteľnosti, ktoré nehnuteľnosti v roku
2002 legálnym spôsobom predal inej osobe. Žalované v 2. a 3. rade okrem neurčitého a pochybného
potvrdenia z roku 1974 nečitateľne podpísaného, ktorého originál ani nie je založený do súdneho spisu

a číslo parcely je len napísané, či dopísané na rub predloženého potvrdenia, nepredložili na svoje
tvrdeniaokúpepredmetnejnehnuteľnostiichprávnympredchodcomžiadnyinýdôkaz.Navyšeobsahom
potvrdeniajelen„vinnápivnica".Hodnovernosťuvedenéhodokladužalobcaspochybňujeajspoukazom
na podanie právnej zástupkyne žalovaných zo dňa 27.01.2015, v ktorom uviedla, že podľa listinných
dôkazov ktoré jej klientky predložili, ich právny predchodca József Sándor odkúpil nehnuteľnosti, ktoré

boli predmetom kúpnej zmluvy V 370/14 zo dňa 30.04.2014 od I. G. na základe kúpnej zmluvy zo dňa
01.10.1974, o čom predávajúci spísal aj písomné uznanie zo dňa 01.10.1974. Na tejto nehnuteľnosti sa
nachádza pivnica, ktorá bola taktiež predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 01.10.1974. Toto tvrdenie je v
rozporespotvrdenímzodňa01.10.1974,podľaktoréhomalprávnypredchodcažalovanýchv2.a3.rade
kúpiť vinnú pivnicu, nie aj pozemok, ktorého vlastníkom, ani spoluvlastníkom I. G. nikdy nebol a ktorá
skutočnosť vyplýva z originálu LV č. XXX kat. úz. O. nad K., žalobcom založeným do spisu. Žalované v

2. a 3. rade tvrdia, že až v roku 2013 sa dozvedeli, že táto nehnuteľnosť nie je vlastnícky usporiadaná a
prejavili záujem o usporiadanie ich vlastníckeho práva k pivnici a priľahlému pozemku. Ich tvrdenia sú v
tomto smere účelové, pretože už po smrti svojho otca museli zistiť a mať vedomosť o tom, že predmetné
nehnuteľnosti nezdedili, že vlastnícke právo ich otca k týmto nehnuteľnostiam nie je vyznačené v KN.
Pravdou je, že keď sa žalované v 2.a 3. rade dozvedeli, že žalobca podal žiadosť žalovanému v 1. rade o

odkúpenie jeho spoluvlastníckeho podielu na spornej nehnuteľnosti, podali žiadosť žalovanému v l. rade
oodkúpeniespornéhopodielupozemkuajoni,ktorejžiadostižalovanývl.radevyhoveladňa12.12.2013
na zasadnutí obecného zastupiteľstva schválil predaj spoluvlastníckeho podielu pozemku žalovaným v
2. a 3. rade priamym predajom za symbolickú kúpnu cenu, hoci neboli spoluvlastníčkami predmetného
pozemku a bez akejkoľvek zmienky o vlastníctve podzemnej pivnice. Žalobcovi následne listom zo dňa

16.12.2013 žalovaný v l. rade oznámil, že jeho žiadosti o odkúpenie časti parc. č. XXXX o výmere
40 m2 nevyhovel. Pokiaľ sa týka uznesenia obecného zastupiteľstva č. 38/2013 zo dňa 12.12.2013,
po prerušení konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do KN č. V 370/2014, žalovaný v l. rade
reparoval svoje uznesenie obecného zastupiteľstva zo dňa 12.12.2013 tak, že dňa 22.04.2014 vydal
nové uznesenie a schválil predaj spoluvlastníckeho podielu 1/6 na pozemku parc. č. XXXX - zastavané

plochy a nádvoria o výmere 240 m2 kat. úz. O. nad K. žalovaným v 2. a 3. rade z dôvodov hodných
osobitnéhozreteľa,ktorýspočívavtom,žestavbu-podzemnúpivnicunaparc.č.XXXXzriadilipredkovia
kupujúcich a do dnešného dňa ju riadne užívali, čím im prinalieha morálne právo k tejto nehnuteľnosti.
Toto uznesenie obecného zastupiteľstva žalovaného v l. rade je v rozpore s predloženým potvrdením zo
dňa 01.10.1974, v zmysle ktorého právny predchodca kúpil vinnú pivnicu, nie zriadil, ako i projektovou

dokumentáciu na legalizáciu stavby, ktorú založili do súdneho spisu žalované v 2. a 3. rade a z ktorej
vyplýva, že stavba bola postavená začiatkom minulého storočia. Vychádzajúc z dokladov založených do
spisu žalovanými je zrejmé, že sú vo vzájomnom rozpore ohľadne tvrdených skutočností. V skutočnosti
vlastníctvo k podzemnej pivnici nie je dodnes preukázané napriek tomu, že žalovaný v l. rade v rozpore
so zákonom za vlastníčky tejto stavby v oznámení o pridelení súpisného čísla označil žalované v 2.

a 3. rade a to i napriek tomu, že podľa zákona mal v oznámení uviesť stavebníka, ktorými žalované
v 2. a 3 rade vzhľadom na svoj vek jednoznačne nemohli byť a ani ich právny predchodca, ktorý mal
vinnú pivnicu kúpiť od I. G. a nie ju postaviť. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že súd pri použití
termínu o zriadení pivnice právnym predchodcom žalovaných v 2. a 3. rade, vychádzal z ich tvrdení a
písomných podaní. Tento termín použila aj právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade vo svojom podaní

z 03.06.2015, v ktorom sa vyjadrila k uplatnenému nároku žalobcu z predkupného práva. Z vyššie
uvedeného vyplýva, že tento termín použil aj žalovaný v l. rade vo výpise z uznesenia OZ č. 7/2014 zo
dňa 22.04.2014. K čestným vyhláseniam svedkov sa podrobne vyjadril vo svojom písomnom stanovisku
zo dňa 05.05.2017. K tvrdeniu žalovaného v l. rade, že súdu predložil listinné dôkazy, z ktorých je
preukázané, že prevod spoluvlastníckeho podielu 1/6 obce O. nad K. do spoluvlastníctva žalovaných

v 2. a 3. rade bol uskutočnený v súlade s § 9a ods. 8 písm. e) zákona č. 138/1991 Zb. z dôvodu
hodného osobitného zreteľa žalobca udáva, že z dikcie § 9a ods. 8 písm. e) citovaného zákona vyplýva,
že obecné zastupiteľstvo musí zverejniť zámer predať majetok a tiež spôsob jeho predaja najmenej
15 dní pred schválením prevodu, zverejnenie preto môže vykonať až po rozhodnutí o spôsobe jeho
predaja. Následne je potrebné schválenie prevodu vlastníctva podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. b)

citovaného zákona. Z predložených dôkazných prostriedkov žalovaným v 1. rade jednoznačne vyplýva,
že úkony obecného zastupiteľstva neboli vykonané v časovej postupnosti tak, ako to vyžaduje vyššie
citované ustanovenie zákona o majetku obcí. Dňa 12.12.2013 obecné zastupiteľstvo schválilo priamy
predaj majetku obce na žalované v 2. a 3. rade, dňa 13.01.2014 zverejnilo v obchodnom vestníku užuzavretú kúpnu zmluvu medzi žalovaným v l. rade ako predávajúcim a žalovanými v 2. a 3. rade ako
kupujúcimi a až následne dňa 22.04.2014 obecné zastupiteľstvo schválilo predaj a spôsob predaja
obecného majetku z dôvodu hodného osobitného zreteľa. Nie je preto pravdivé ani tvrdenie žalovaného

v l. rade, že zverejnil návrh spornej kúpnej zmluvy ešte dňa 13.01.2014, t. j. 3 mesiace pred uzatvorením
kúpnej zmluvy. V zmysle § 47a Občianskeho zákonníka účinnosť takto zverejnenej zmluvy nastala už
dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia. Pokiaľ sa týka držby, súd prvej inštancie správne vyhodnotil
tvrdenie žalovaných v 2. a 3. rade o splnení zákonných predpokladov nadobudnutia tejto nehnuteľnosti
vydržaním za nepreukázané. K platnému nadobudnutiu nehnuteľnosti aj súčasný Občiansky zákonník

požaduje písomnú zmluvu, uzavretím ústnej zmluvy vlastníctvo k nehnuteľnosti nadobudnúť nemožno
s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 2 Cdon 568/96 zo dňa 10.02.1999, 22Cdo 721/2002
zo dňa 27.05.2002, uznesenie sp. zn. 22Cdo 432/2003, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo
361/2012 zo dňa 27.01.2015. Nadobúdacím titulom nemôže byť listina, ktorou sa právo, napr. vlastnícke,
samo o sebe nenadobúda. Preto nadobúdacím titulom nikdy nebude len geometrický plán bez zmluvy.
Geometrický plán zobrazujúci kvalifikovaným spôsobom určitú časť zemského povrchu, nezakladá sám

osebedobrúvierudržiteľaatoanivtedy,keďsastalneoddeliteľnousúčasťoulistín,podľaktorýchmábyť
prevedenýzápisdokatastra.ĎalejskutočnostiuvedenévčlánkuVII.odvolaniavposledných2odsekoch
sú ničím nepodložené tvrdenia a osočovania osoby žalobcu. Žalobca je väčšinovým spoluvlastníkom
sporných nehnuteľností v ideálnom podiele 4/6, prejavil záujem o kúpu spoluvlastníckeho podielu
od žalovaného v 1. rade. Žalovaný v l. rade jeho žiadosť listom zo 16.12.2013 zamietol, pričom už

12.12.2013 schválil priamy predaj nehnuteľnosti žalovaným v 2. a 3. rade, čím porušil jeho predkupné
právo vyplývajúce z § 140 Občianskeho zákonníka. Okrem toho v rozpore so Zákonom o majetku obcí
tento prevod uskutočnil bez akéhokoľvek zverejnenia zámeru predať majetok a spôsob jeho predaja
najmenej 15 dní pred jeho schválením. Žalobca v konaní predložil na svoje skutkové tvrdenia dôkazné
prostriedky, ktorými preukázal, že prevod spoluvlastníckeho podielu žalovaného v 1. rade v 1/6 do

vlastníctva žalovaných v 2. a 3. rade nebol v súlade s § 140, § 47a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ani
s ustanovením § 9a ods. 8 písm. e) zákona č. 138/1991 Zb.

4. Žalovaní v 1. až 3. rade sa vyjadrili k vyjadreniu žalobcu. Uviedli, že považujú vyjadrenie za účelové,
keď preukázali listinnými dôkazmi súdu, že právny predchodca žalovaných v 2. a 3. rade I. D. odkúpil

od I. G. pivnicu č. XXXX vo výmere 40 m2. Z listinných dôkazov vyplýva, že táto skutočnosť je v obci
všeobecne známa, potvrdzujú to aj čestné vyhlásenia troch svedkov a stanovisko Obce O. nad K.. Ten
samotný fakt, že I. G. nebol v katastri vedený ako vlastník tejto nehnuteľnosti nevylučuje, že mohol
byť jej faktickým držiteľom a v dobrej viere, že mu vlastníckym právom patrí, ju previedol neperfektnou
zmluvou do vlastníctva Józsefa Sándora, ktorý ju od neho odkúpil, vyplatil mu kúpnu cenu a od tej

doby ju užíval. V minulosti takéto prípady boli bežné a práve na tieto prípady sa vzťahujú ustanovenia
zákona o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním. Právny predchodca užíval predmet sporu v dobrej
viere, že mu vlastníckym právo patrí a v užívaní nebol nikým rušený. Pivnica, ktorú právny predchodca
odkúpil od I. G. bola v dezolátnom stave, preto právny predchodca na tomto mieste zriadil vlastnú
pivnicu, ktorú až do svojej smrti užíval nikým nerušený ako vlastnú a od jeho smrti ju takto užívajú

žalované v 2. a 3. rade. Práve z dôvodu, že žalobca v priebehu konania spochybňoval listinné dôkazy
predložené žalovanými, žalovaní trvali, aby svedkovia, ktorí spísali čestné vyhlásenia, boli vypočutí
ako svedkovia v súdnom konaní. Súd návrh na doplnenie dokazovania neakceptoval a tak okolnosti o
spôsobe nadobudnutia a užívania predmetu sporu súd prvej inštancie vyhodnotil ako nepreukázané.
Žalobca vo svojom vyjadrení predpokladá, že žalované v 2. a 3. rade už pri prejednaní dedičstva po

otcovi mali vedieť, že vlastnícky vzťah ich otca k predmetu sporu právne usporiadaný nebol. Toto je len
tvrdenie v rovine domnienky žalobcu, pretože na rozdiel od žalobcu žalované neskupujú pozemky ako
žalobca, nie sú znalé práva a právnych vzťahov preukazujúcich vlastnícke právo k nehnuteľnostiam.
Pretože ich právny predchodca, ani žalované v 2. a 3. rade nikým neboli rušení v riadnom užívaní
predmetu sporu, nepochybovali o tom, že im táto pivnica vlastníckym právo patrí. Až v roku 2013 sa

dozvedeli o tom, že vlastnícke právo k predmetu sporu usporiadané nebolo, čo vie potvrdiť žalovaný
v l. rade, ktorého pracovník im túto skutočnosť oznámil. Skutočnosť, kedy sa žalované v 2. a 3. rade
dozvedeli o tom, že ich vlastnícke právo k predmetu sporu nebolo usporiadané, nie je podstatné pre
posúdenie prejudiciálnej otázky, pretože vlastnícke právo k predmetu sporu nadobudol vydržaním ešte
ich právny predchodca za jeho života. Pokiaľ ide o posúdenie správnosti, či nesprávnosti postupu

žalovaného v l. rade, toto sa nepochybne odvíja od posúdenia prejudiciálnej otázky o tom, či boli splnené
podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaných v 2. a 3. rade titulom vydržania. Súd však
nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, keď nevypočul svedkov, ktorí majú konkrétne poznatky o
spôsobenadobudnutiapredmetusporuajehoužívaní.Pokiaľmalsúdpochybnostioniektorýchslovnýchzvratoch, či spojeniach v čestných prehláseniach svedkov, mal ich odstrániť výsluchom svedkov a nie
bezďalšiehodokazovaniavyhodnotiťtietolistinnédôkazyakonepreukazujúcepodmienkynadobudnutia
vlastníckeho práva vydržaním.

5. Žalobca sa vyjadril k podanému vyjadreniu žalovaných v 1. až 3. rade. Uviedol, že v priebehu
konania predložil na svoje skutkové tvrdenia dôkazné prostriedky, ktorými preukázal, že prevod
spoluvlastníckeho podielu medzi žalovanými v l. až 3. rade nebol v súlade s § 140, § 47a ods. 1
Občianskeho zákonníka, ani s § 9a ods. 8 písm. e) zákona č. 138/1991 Zb., ako i to, prečo žalované

v 2. a 3. rade nemohli splniť podmienky vydržania vlastníckeho práva k pivnici na parc. č. XXXX v kat.
úz. O. nad K.. Žalovaní v stanovisku tvrdia, že právny predchodca žalovaných v 2. a 3. rade odkúpil
od I. G. pivnicu na parc. č. XXXX. Na rozdiel od uvedeného tvrdenia, v písomnom vyjadrení zo dňa
09.03.2016,naktorépoukazujúajvosvojomodvolaní,uvádzajú,žemalkúpiťpivnicuspoluspozemkom.
Ich vyjadrenie ohľadne rozsahu údajnej kúpy, k postaveniu a zriadeniu pivnice sa v priebehu sporu
menia a podľa situácie prispôsobujú. Neevidované vlastníctvo Józsefa Páczera k pivnici bagatelizujú.

Potvrdenku zo dňa 01.10.1974, ktorá nemá zákonné náležitosti kúpnej zmluvy, ktorú žalovaní nazývajú
kúpnou zmluvou, ako už žalobca niekoľkokrát podotkol, dodnes nepredložili ani originál potvrdenky.
Tvrdenie žalovaných v stanovisku o údajnom dezolátnom stave pivnice v čase kúpy a zriadenia vlastnej
pivnice právnym predchodcom žalovaní v 2. a 3. rade doteraz neuvádzali. Navyše toto tvrdenie je v
rozpore s predloženou projektovou dokumentáciou, z ktorej táto skutočnosť nevyplýva.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej aj
ako „CSP") po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote
na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP,
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) za splnenie povinnosti

ustanovenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných v 1. až 3. rade
nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako
vecne správny.

7. Podľa § 470 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods.2 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len CSP) právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon
použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať

ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

9. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP),
ktorý zákon zrušil OSP a ustanovil, že platí aj pre (dovtedy) začaté konania (princíp okamžitej

aplikovateľnosti), keď účinky úkonov dovtedy učinených podľa OSP zostávajú zachované.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa v danej právnej veci žalobou zo dňa 24.07.2015 domáhal

určenia, že kúpna zmluva uzavretá dňa 13.01.2014 medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a
žalovanými v 2. a v 3. rade ako kupujúcimi o prevode spoluvlastníckeho podielu 1/6 z nehnuteľnosti
vedenej katastrálnym odborom Okresného úradu Komárno na LV č. XXX pre kat. úz. O. nad K. ako parc.
reg. C parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 240 m2, ktorej vklad bol katastrálnym
odborom Okresného úradu Komárno povolený dňa 30.04.2014 pod V-370/14, je neplatná poukazom na

ustanovenia § 140, § 40a Občianskeho zákonníka, keďže v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy
žalobca bol podielovým spoluvlastníkom predmetu kúpnej zmluvy v podiele 4/6-iny a žalované v 2. a v
3. rade neboli podielovými spoluvlastníčkami predmetu kúpnej zmluvy. Žalovaný v 1. rade previedol svoj
spoluvlastnícky podiel na žalované v 2. a v 3. rade, nerešpektujúc predkupné právo žalobcu, napriekskutočnosti, že žalobca žalovaného v 1. rade písomne požiadal o odkúpenie spoluvlastníckeho podielu
1/6 a následne sa žalobca písomne dovolal u žalovaných v 1. až 3. rade neplatnosti predmetnej kúpnej
zmluvy. Písomným podaním zo dňa 17.08.2016 doplnil skutkové tvrdenia v tom, že žalovanému v 1. rade

podal žiadosť o odkúpenia spoluvlastníckeho podielu žalovaného v 1. rade dňa 17.09.2013, žalovaný
v 1. rade žiadosť žalobcu o prevod spoluvlastníckeho podielu zamietol, na 17. zasadnutí obecného
zastupiteľstva dňa 12.12.2013 schválil prevod obecného majetku, spoluvlastníckeho podielu 1/6 na
žalované v 2. a v 3. rade v rovnakom pomere priamym predajom, dňa 20.01.2014 zverejnil návrh zmluvy
na svojej webovej stránke a podal návrh na vklad. Keďže priamy predaj obecného majetku nebol v

súlade so zákonom č. 138/1991 Zb., žalobca predpokladal, že vkladové konanie bolo prerušené a
žalovaný v 1. rade reparoval uznesenie obecného zastupiteľstva a prevod svojho spoluvlastníckeho
podielu na obecnom zasadnutí dňa 22.04.2014 schválil v prospech žalovaných v 2. a v 3. rade z
dôvodu osobitného zreteľa. Žalobca pripustil, že právny predchodca žalovaných v 2. a v 3. rade mohol
užívať predmetnú nehnuteľnosť, avšak nie v tom vedomí, že mu patrí, najmä keď I. G., od ktorého
mal právny predchodca žalovaných v 2. a v 3. rade kúpiť predmetnú nehnuteľnosť, nebol nikdy jej

vlastníkom. I. G. bol vlastníkom iných nehnuteľností, vínneho domčeka a pozemku v tesnej blízkosti a
susedstve spornej nehnuteľnosti, ktoré nehnuteľnosti v roku 2002 legálnym spôsobom predal inej osobe.
Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 23.11.2016 uviedol, že predmetný prevod nebol uskutočnený v
súlade s § 9a ods. 8 písm. e) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov s
poukazom na časovú postupnosť konania žalovaného v 1. rade v súvislosti s predmetným prevodom.

Žalovaný v 1. rade písomným vyjadrením zo dňa 10.03.2016 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť
dôvodiac tým, že prevod jeho spoluvlastníckeho podielu pre žalované v 2. a v 3. rade schválilo obecné
zastupiteľstvo 22.04.2014 trojpätinovou väčšinou, spôsob prevodu majetku bol v súlade s § 9a ods. 8
písm. e) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí z dôvodu osobitného zreteľa, ktorý bol zdôvodnený
tým, že stavba - podzemná pivnica, ktorá sa nachádza na parc. č. 1706 v podzemí, bola užívaná

právnym predchodcom žalovaných v 2. a v 3. rade, ktoré po jeho smrti túto pivnicu ďalej riadne
a nepretržite užívali, čím mal za to, že im prislúcha vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudnuté
vydržaním,aajzuvedenéhodôvodubolaurčenásymbolickákúpnacena20eur,t.j.0,50eur/m2.Obecné
zastupiteľstvo zverejnilo návrh predmetnej kúpnej zmluvy na svojej internetovej stránke dňa 13.01.2014,
tri mesiace pred uzatvorením kúpnej zmluvy na internetovej stránke. Z uvedeného dôvodu žalovaný v 1.

rade neponúkol svoj spoluvlastnícky podiel všetkým ostatným podielovým spoluvlastníkom, žiadny zo
spoluvlastníkov v lehote po ktorú bol návrh zmluvy zverejnený, neprejavil záujem o predmet prevodu,
ani žalobca. V obci je všeobecne známou skutočnosťou, že predmetný podiel na spornej nehnuteľnosti
nadobudli žalované v 2. a v 3. rade po svojom právnom predchodcovi I. D., ktorý ju v roku 1974 odkúpil
od I. G., od tej doby pivnicu aj s pozemkom o výmere 40 m2 dobromyseľne užíval v dobrej viere, že

mu vlastníckym právom patrí. Po jeho smrti v užívaní pokračovali žalované v 2. a v 3. rade, ktoré v
roku 2013 vyhľadali žalovaného v 1. rade s tým, že majú záujem nehnuteľnosť, ktorá nie je v katastri
zapísaná v ich vlastníctve, usporiadať aj právne. S prihliadnutím na to, že žalované v 2. a 3. rade a
ich právny predchodca vydržali vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti nepretržitým a dobromyseľným
užívaním od roku 1974 do roku 2013, žalovaný v 1. rade na tento prípad aplikoval § 9a ods. 8 písm. e)

zákona č. 138/1991 Zb. z dôvodu osobitného zreteľa. Žalované v 2. a v 3. rade v písomnom vyjadrení
zo dňa 09.03.2016 navrhli žalobu zamietnuť ako nedôvodnú dôvodiac tým, že nehnuteľnosť zapísanú
ako parcela registra „C" parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 240 m2 na LV č. XXX
pre kat. úz. O. nad K. užívajú v časti, na ktorej sa nachádza pivnica vo výmere 40 m2 po ich nebohom
otcovi I. D., ktorý tento pozemok spolu s pivnicou odkúpil od I. G. dňa 01.10.1974, užíval ich od tej doby

v dobrej viere, že mu vlastnícky patrí až do svojej smrti, po jeho smrti ich užívali žalované v dobrej viere,
že im vlastnícky patrí. Až v roku 2013 zistili, že vlastnícke právo ich otca nebolo v katastri nehnuteľností
vyznačené, preto požiadali žalovaného v 1. rade o usporiadanie vlastníckych vzťahov.

13.Žalovanív1.až3.radevpodanomodvolanívočinapadnutémurozsudkusúduprvejinštancieuviedli,

že podávajú odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie z dôvodov uvedených v ustanovení § 365
ods. 1 písm. e), h) CSP.

14. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je
naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd - neaplikoval príslušnú právnu normu, t.j. úplne

opomenulaplikovaťpríslušnúprávnunormu,-aplikovalnesprávnuprávnunormu,t.j.namiestopríslušnej
právnej normy aplikoval normu inú, - obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo -
správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.15. Súd prvej inštancie v danej právnej veci v otázke právneho posúdenia veci vychádzajúc z rozsahu
vykonaného dokazovania zaujal názor s poukazom na ustanovenia § 137 písm. d) CSP, § 140, § 40a
Občianskeho zákonníka, že žaloba žalobcu bola dôvodne podaná, keďže v danej právnej veci nebolo

z hľadiska skutkového sporné, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy zo dňa 13.01.2014 medzi žalovaným v
1. rade ako predávajúcim a žalovanými v 2. a v 3. rade ako kupujúcimi, ktorej vklad bol katastrálnym
odborom Okresného úradu Komárno povolený dňa 30.04.2014 pod V-370/14, došlo k porušeniu
predkupného práva žalobcu v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka, keď žalobca bol väčšinovým
spoluvlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti, popri žalovanom v 1. rade a I. P., ktorí obaja vlastnili podiel

po 1/6 z celku a žalobca sa svojim podaním zo dňa 18.05.2015 v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka
dovolal relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy V-370/14 zo dňa 30.04.2014 u všetkých žalovaných, ako
zmluvných strán napadnutej kúpnej zmluvy, ktorým bolo podanie žalobcu doručené 20.05.2015. Súd
prvej inštancie ďalej dospel k záveru, že tvrdenie žalovaného v 1. rade, podľa ktorého žalované v 2.
a v 3. rade, resp. ich právny predchodca vydržali podzemnú pivnicu vybudovanú na predmete kúpy
neobstojí, keďže neboli preukázané zákonné predpoklady vydržania a to oprávnenosť držby, spôsobilý

predmet vydržania. Pokiaľ právny predchodca žalovaných v 2. a v 3. rade mal nadobudnúť vínnu
pivnicu od I. G. na základe ústnej dohody v roku 1974, nemohol byť dobromyseľný, že mu pivnica
patrí, keďže (aj) vtedy platné právo vyžadovalo pre prevod nehnuteľnosti písomnú zmluvu registrovanú
štátnym notárstvom, pričom existenciu takejto zmluvy v konaní ani nikto netvrdil, navyše v potvrdení
vyhotovenom v O. nad K. v jazyku maďarskom dňa 1974.10.1., v ktorom I. G. jednostranne potvrdil, že

občan Radvane nad Dunajom I. D. kúpil v uvedený deň za plnú kúpnu cenu jeho vínnu pivnicu, ktorá sa
nachádza oproti jeho vinohradskému vínnemu domu, nie je vínna pivnica kupovaná I. D. identifikovaná
vsúladesúdajmipredpokladanýmivtedajšouevidenciounehnuteľnostíoumiestneníaevidovanístavby.
Rukou písané údaje pravdepodobne na nejakej obálke, vzhľadom na prítomnosť poštovej známky,
nemajú žiadnu výpovednú hodnotu, najmä keď nie je zrejmé, kto to písal, kedy to písal, prečo to písal

na obálku a nie do samotného textu potvrdenia z 1974.10.1., v dôsledku čoho absentuje aj súvislosť
rukou písaného textu v jazyku maďarskom s potvrdením v jazyku maďarskom, napísaným strojom dňa
1974.10.1. Je preto sporné, či vôbec I. G. vlastnil nejakú vínnu pivnicu a pokiaľ áno, nielenže chýba
nezameniteľný identifikátor umiestnenia tejto pivnice, ako aj vyjadrenie veľkosti vlastníckeho práva I. G.,
chýba akýkoľvek prejav vôle zo strany nadobúdateľa, údajne právneho predchodcu žalovaných v 2. a

v 3. rade. Navyše, podľa údajov katastra nehnuteľností, na nehnuteľnosti z ktorej svoj spoluvlastnícky
podiel previedol žalovaný v 1. rade na žalované v 2. a v 3. rade napadnutou kúpnou zmluvou, nie je
podľa LV č. XXX pre kat. úz. Radvaň nad Dunajom evidovaná žiadna stavba, aj keď žalovaný v 1. rade
podľa uznesenia svojho obecného zastupiteľstva z 22.04.2014 mal vedomosť, že stavbu, podzemnú
pivnicunaparc.č.XXXX„zriadili"predkoviakupujúcich(žalovanýchv2.av3.rade),čojevšak vrozpore

s potvrdením z 1974.10.1., podľa ktorého mal József Sándor kúpiť (už vybudovanú) vínnu pivnicu, preto
ju nebolo potrebné „zriaďovať". Vydržať možno len existujúcu stavbu.

16. Podľa § 137 písm. d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

17. Podľa ustanovenia § 137 CSP platného a účinného od 1.7.2016 je úplne nová koncepcia zakotvená
v písmenách c) a d) tohto ustanovenia, kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení
inej právnej skutočnosti podľa písmena d). Zákonodarca uviedol, že jeho záujmom bolo vylúčiť všetky
nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných

právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Písmeno c)
tohto ustanovenia vychádza z doterajšieho ustanovenia § 80 písm. c) OSP, no s obmedzením, podľa
ktorého naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
Takýmto osobitným predpisom je napr. § 711 ods. 6 OZ. Ako v dôvodovej správe uvádza zákonodarca,
medzi osobitné predpisy podľa písmena d) tohto ustanovenia patria napr. Zákonník práce, zákon č.

527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a pod. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť, či
neplatnosť sú právnymi skutočnosťami. Určenie existencie právnej skutočnosti, napr. že právny úkon je
neplatný, odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej
skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti.
Výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia

vlastníkom veci žalobca, alebo niekto iný. Z uvedeného dôvodu nová právna úprava CSP pripúšťa
žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z
hmotného práva). Ak bol zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zapísaný na kupujúceho na
základe neplatnej zmluvy, predávajúci môže žalovať kupujúceho, že je vlastníkom nehnuteľnosti (žalobana určenie práva). Predávajúci nemá k dispozícii žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, takáto
žaloba z osobitného predpisu nevyplýva.

18. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupnéprávo,ibažeideoprevodblízkejosobe(§116,117).Aksaspoluvlastnícinedohodnúovýkone
predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

19. So svojím spoluvlastníckym podielom môže každý spoluvlastník nakladať podobne ako vlastník so

svojou vecou. Jeho zmluvná voľnosť je však obmedzená opätovným zakotvením predkupného práva do
Občianskeho zákonníka. Z neho vyplýva, že ak niektorý zo spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky
podiel previesť na cudzie osoby alebo na jedného zo spoluvlastníkov, musí ho najskôr ponúknuť na kúpu
všetkým ostatným spoluvlastníkom, nielen niektorému z nich. Výnimkou je len prípad, keď spoluvlastník
prevádza svoj podiel blízkej osobe. Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel;
iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by

ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Ak sa spoluvlastníci
nedohodnúnavýkonepredkupnéhopráva,súoprávnenívykúpiťpodielpomernepodľaveľkostipodielov,
aj v takomto prípade teda rozhoduje pomer spoluvlastníckych podielov.

20. Predkupné právo podielových spoluvlastníkov je založené priamo zákonom, zákonné predkupné

právo na rozdiel od zmluvného predkupného práva, ktoré vzniká zo zmluvy podľa § 602 a nasl. OZ. Má
vždy priamo zo zákona vecnoprávny charakter ako právo, ktoré je spojené s vlastníctvom univerzálnych
a singulárnych právnych nástupcov povinnej osoby. Jeho existencia však sama osebe neobmedzuje
dispozíciu vecou, pretože do tých čias, kým sa osoba dotknutá úkonom, pri ktorom sa nerešpektovalo
predkupné právo, nedovolá neplatnosti právneho úkonu (§ 40a), treba na tento úkon hľadieť ako na

platný, so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi. Občiansky zákonník neobsahuje ďalšiu úpravu
vecného predkupného práva a ani priamo neodkazuje, že na toto právo z hľadiska obsahu, účinkov
a výkonu treba aplikovať ustanovenia o zmluvnom predkupnom práve tak, ako to bolo upravené v §
137 Občianskeho zákonníka z roku 1950 (zákon č. 141/1950 Zb.). To však nebráni tomu, aby sa podľa
analógie legis (§ 853) na tieto vzťahy použila všeobecná úprava o predkupnom práve, zaradená do

ôsmej časti druhej hlavy druhého oddielu v § 602 až 606. To možno vyvodiť aj z § 603 ods. 2, ktorý
priamo umožňuje predkupné právo dohodnúť aj ako vecné právo. Práva a povinnosti z právneho vzťahu
zpredkupnéhoprávavznikajúokamihom,keďjedenzospoluvlastníkov(povinnáosoba)chcesvojpodiel
scudziťapreviesťhonainúnežblízkuosobu.Tentospoluvlastníkjepovinnýponúknuťsvojpodielnaveci
na kúpu ostatným spoluvlastníkom ako oprávneným osobám. V ponuke, ktorá pri prevode nehnuteľnosti

musí byť písomná (§ 605 in fine), by prevodca mal oprávnenému navrhnúť uzavretie zmluvy (§ 43a,
§ 43b) za určitých podmienok, s uvedením ceny spoluvlastníckeho podielu a času, do ktorej má byť
návrh prijatý (§ 43c). Prijatím návrhu oprávnený prejaví svoju vôľu zmluvu uzavrieť, čo sa, samozrejme,
musí týkať aj kúpnej ceny spoluvlastníckeho podielu, ktorou by mala byť všeobecná cena, t.j. cena, za
ktorú by sa spoluvlastnícky podiel mohol predať bez toho, aby bol kupujúci alebo predávajúci k tomu

nútený. Najčastejšie to bude cena, ktorú povinnému z predkupného právneho vzťahu ponúkla tretia
osoba, ako možný záujemca o kúpu podielu. Ak oprávnená osoba podmienkam ponuky (či už priamo
medzi zmluvnými stranami dohodnutej alebo ponúknutej treťou osobou) nevyhovie, jej predkupné právo
zanikne (§ 606). Pritom nie je rozhodujúce, či sa tak stalo preto, lebo nemôže, alebo preto, lebo
nechce. Predkupné právo sa realizuje len raz, a to v pomerne krátkych prepadných (prekluzívnych)

lehotách, a to v lehote osem dní pri hnuteľných veciach a v lehote dva mesiace pri nehnuteľných
veciach, pravda, ak si účastníci nedohodli inú lehotu. Potom už spoluvlastnícky podiel možno previesť
na inú osobu. Spoluvlastníkovi tým zároveň vzniká predkupné právo voči nadobúdateľovi podielu ako
novému spoluvlastníkovi. Predkupné právo má majetkovú povahu, takže sa premlčuje vo všeobecnej
trojročnej premlčacej dobe (§ 100 ods. 2 a § 101), ktorá začne plynúť odo dňa, keď oprávnený mohol

svoje predkupné právo vykonať po prvý raz. Oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má pri
porušení povinností zo strany zaviazaného spoluvlastníka na výber tieto možnosti: a) domáhať sa
vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu (§ 40a).
Prípadná žaloba oprávnenej osoby v takomto prípade smeruje voči všetkým účastníkom prevodnej
zmluvy (ich právnym nástupcom) ako pasívne legitimovaným osobám. Treba ju podať najneskôr do

uplynutia trojročnej premlčacej doby (§ 101), ktorá začína plynúť od uzavretia zmluvy o prevode podielu
medzi zaviazanou osobou a nadobúdateľom podielu; b) domáhať sa voči nadobúdateľovi (tretej osobe),
aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkla na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od
zaviazanej osoby. Ak tak nadobúdateľ podielu neurobí dobrovoľne, oprávnený spoluvlastník má právodomáhaťsanasúdevydaniarozhodnutia,ktorýmsaprikúpnejzmluvenahradíprejavvôlenadobúdateľa
(§ 161 ods. 3 OSP). Aj v tomto prípade to treba urobiť vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (§ 101),
ktorá začína plynúť od okamihu prevodného aktu medzi zaviazanou osobou a žaloba musí smerovať

voči nadobúdateľovi ako pasívne legitimovanej osobe, a nie voči bývalému spoluvlastníkovi; c) ponechať
si predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi podielu (§ 603 ods. 3 in fine).

21. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,

kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

22. V ustanovení § 40a Občianskeho zákonníka sú taxatívne vypočítané prípady, v ktorých je právny
úkon relatívne neplatný. Relatívne neplatný právny úkon vyvoláva všetky účinky ako platný právny úkon,
avšak tieto účinky pôsobia len do okamihu dovolania sa právnej skutočnosti opodstatňujúcej záver o
relatívnejneplatnosti.Právnyúkonjetedapodmienečneplatný.Jehodefinitívnaplatnosťnastáva(akniet
iných dôvodov neplatnosti):- po uplynutí troch rokov odo dňa urobenia právneho úkonu, počas ktorých sa

žiadna oprávnená osoba nedovolá relatívnej neplatnosti, - dodatočným schválením relatívne neplatného
právneho úkonu (ratihabícia),- dodatočným odpadnutím dôvodu relatívnej neplatnosti právneho úkonu.
Právnym úkonom uvedeným v § 40a je dotknutý nielen účastník neplatného právneho úkonu, ale aj
iná osoba, ktorej právny úkon zasiahol do hmotnoprávneho postavenia (napr. podielový spoluvlastník,
ktorý má predkupné právo na podiel iného spoluvlastníka, manžel, ktorý nedal súhlas na predaj

auta patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a pod.).Relatívnej neplatnosti sa treba
dovolať. Ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi (ostatným
účastníkom právneho úkonu). V prípade keď ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho
úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu, jednostranný prejav vôle treba adresovať všetkým
účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa končí relatívna neplatnosť

právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti.
Písomná forma dovolania sa relatívnej neplatnosti nie je síce predpísaná, to znamená, že relatívnej
neplatnosti sa možno dovolávať aj ústne, z hľadiska právnej istoty však možno odporúčať, aby sa
tento jednostranný právny úkon urobil písomne. V písomnej forme ho však treba urobiť vždy, ak je
zákonom ustanovená alebo dohodou účastníkov dojednaná písomná forma právneho úkonu. Z osôb

dotknutých relatívne neplatným právnym úkonom je z práva dovolať sa neplatnosti vylúčený ten, kto ju
sám spôsobil. Spravidla pôjde napríklad o podielového spoluvlastníka, ktorý predal svoj podiel bez toho,
aby umožnil ostatným spoluvlastníkom výkon predkupného práva, manžela, ktorý konal bez súhlasu
druhého manžela v nie bežných veciach, spoločného nájomcu bytu, ktorý v takých istých veciach
nežiadal súhlas od ostatných spoločných nájomcov, a pod. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti

právneho úkonu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Po jej uplynutí už nie je možné
úspešne sa dovolať relatívnej neplatnosti. Ak však v priebehu tejto premlčacej doby dôjde k dovolaniu
sa neplatnosti, právny úkon sa stáva neplatným od začiatku (ex tunc) a túto neplatnosť možno uplatniť
v súdnom alebo v inom právnom konaní bez ohľadu na plynutie času. V tom spočíva jej podobnosť
s absolútnou neplatnosťou. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd či

iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti
prihliadnuť na relatívnu neplatnosť. To znamená, že napríklad správa katastra je zásadne povinná, ak
niet dovolania sa relatívnej neplatnosti, povoliť vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bez ohľadu na
to, že právny úkon je relatívne neplatný. Z úradnej povinnosti by mohol účastníkov konania nanajvýš
poučiť (podľa zákona č. 71/1967 Zb.) o možnosti vyplývajúcej z § 40a. V prípade ich nečinnosti by však

musel vklad povoliť. Ak účastník alebo účastníci neuznávajú opodstatnenosť jednostranného právneho
úkonu, ktorým sa dotknutá osoba dovolala relatívnej neplatnosti, nezostáva im nič iné, než požiadať o
ochranu súd. Určovacia žaloba sa uplatní najmä v prípade, keď určovací výrok je potrebný z hľadiska
občianskoprávnej prevencie (predchádzania ďalším sporom), alebo v prípade, keď výrok o neplatnosti
je potrebný v konaní pred iným orgánom právnej ochrany alebo pred orgánom, ktorému bola zverená

časť právomoci inak patriacej súdom (napr. v konaní pred správou katastra nehnuteľností). Relatívnu
neplatnosť však možno uplatniť priamo v súdnom konaní ako procesnú obranu alebo ako vzájomný
návrh (na určenie neplatnosti alebo na plnenie). Relatívna neplatnosť nastáva aj vtedy, keď sa právny
úkon neurobil vo forme dohodnutej účastníkmi. Táto relatívna neplatnosť sa vzťahuje nielen na zmluvu,ale aj na jej zmeny, prípadne doplnenia, t.j. právne úkony, ktorými sa má docieliť zmena alebo zrušenie
vzniknutého občianskoprávneho vzťahu.

23. Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, pokiaľ vyhovel
žalobe žalobcu o neplatnosť právneho úkonu ako dôvodne podanej, keď mal správne za to, že v danej
právnej veci žaloba žalobcu je procesne prípustnou žalobou podľa ustanovenia § 137 písm. d) CSP s
poukazom na ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka, keď v konaní bolo preukázané, že žalovaný v

1. rade ako povinný spoluvlastník nerešpektoval zákonné predkupné právo žalobcu ako spoluvlastníka
(§ 140 Občianskeho zákonníka), keďže žalovaný v 1. rade prednostne neponúkol žalobcovi na výkup
svoj ideálny podiel na predmetnej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX pre kat. úz. O. nad K. ako
parc. reg. C parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 240 m2 a previedol svoj podiel
na inú než blízku osobu (žalované v 2. a 3. rade) a žalobca sa písomne dovolal vo všeobecnej 3-
ročnej premlčacej dobe u žalovaných v 1. až 3. rade relatívnej neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy

uzatvorenej dňa 13.01.2014 medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a žalovanými v 2. a v 3.
rade ako kupujúcimi, o prevode spoluvlastníckeho podielu 1/6 z nehnuteľnosti vedenej katastrálnym
odborom Okresného úradu Komárno na LV č. XXX pre kat. úz. O. nad K. ako parc. reg. C parc. č. XXXX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 240 m2, ktorej vklad bol katastrálnym odborom Okresného
úradu Komárno povolený dňa 30.04.2014 pod V-370/14. V danej právnej veci za daného skutkového

stavu žalobca mohol postupovať v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka podaním predmetnej žaloby
o neplatnosť právneho úkonu, ktorým malo byť porušené jeho predkupné právo, ktoré porušenie bolo
v konaní preukázané. Odvolací súd v danej právnej veci poukazuje v otázke prípustnosti predmetnej
žalobynakonštantnújudikatúruatonajmänarozsudok NajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky z31.08.
2010, sp. zn. 5 Cdo 211/2009. Pokiaľ v danej právnej veci za daného zisteného skutkového a právneho

stavu žalovaní v 1.až 3. rade namietali, že v čase predmetného právneho úkonu žalované v 2.a 3. rade
boli podielovými spoluvlastníčkami predmetu prevodu (parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere240m2),resp.výlučnýmipodielovýmispoluvlastníčkamipredmetnejparcelyovýmere40m2(nie
ideálneho podielu na parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 240 m2), resp. výlučnými
podielovými spoluvlastníčkami pivnice nachádzajúcej sa na parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria

o výmere 240 m2, v danej právnej veci nie je právne významná otázka existencie a vlastníctva, resp.
spoluvlastníctva k predmetnej pivnici, keďže predmetom konania je porušenie predkupného práva
žalobcu ako podielového spoluvlastníka, pokiaľ sa jedná o ideálny podiel na predmetnej nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXX pre kat. úz. O. nad K. ako parc. reg. C parc. č. XXXX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 240 m2. Naviac listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu v konaní tvrdenie

žalovaných v 1. až 3. rade o tom, že žalované v 2.a 3. rade boli v čase predmetného právneho
úkonu podielovými spoluvlastníčkami predmetu prevodu (parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 240 m2), resp. výlučnými podielovými spoluvlastníčkami predmetnej parcely o výmere 40
m2 (nie ideálneho podielu na parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 240 m2) titulom
vydržania, nebolo v konaní preukázané, keďže listinné dôkazy a to najmä - Elismervény na č.l. 28 spisu,

čestné vyhlásenia na č.l. 95 až 97 spisu, ktoré podľa tvrdenia žalovaných túto skutočnosť preukazujú,
sa netýkajú predmetného pozemku, len pivnice, pričom žalované v 2. a 3. rade v konaní netvrdili a
nepreukázali žiadny iný právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva ich právneho predchodcu, resp.
žalovaných v 2.a 3. rade k predmetu prevodu.

24. Odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou
stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami
sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto

aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003). Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na
každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Odvolací súd v danej
právnej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní v danej právnej veci riadil vyššie
uvedenými zásadami právneho štátu. Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutie súdu boli

zdôvodnené a presvedčivé. Prihliadajúc na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozsudku v zmysle §
220 CSP a preto ho možno považovať z pohľadu vyššie uvedeného za preskúmateľné v takej miere, že
nedošlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces, keď súd prvej inštancie dal odpoveď na tieotázky nastolené sporovými stranami, ktoré mali pre vec podstatný význam, ktorá odpoveď dostatočne
objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby súd zachádzal do všetkých detailov
sporu uvádzaných stranami sporu, teda obsahuje stručné a jasné objasnenie skutkového a právneho

základu súdneho rozhodnutia, teda odôvodnenie dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

25. Odvolací súd s poukazom na odvolacie dôvody odvolateľov v podanom odvolaní ďalej dospel k
záveru, že súd prvej inštancie vyhodnotil všetky vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej

súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo v súlade s ustanoveniami § 191 CSP.
Odvolací dospel k záveru, že v danej právnej veci doposiaľ vykonaným dokazovaním boli preukázané
rozhodujúce skutočnosti, súd rozhodol na základe zisteného skutkového stavu veci, keď je potrebné
uviesť, že súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 185 ods.1 CSP rozhoduje o tom, ktoré z
navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré nie. Vykonanie dokazovania žalovanými v 1. až 3. rade označenými
dôkazmi (v podanom odvolaní) nebolo tak, ako uviedol súd prvej inštancie potrebné, ani nevyhnutné pre

rozhodnutie vo veci s poukazom na dôvody vyššie uvedené.

26. Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.

27. O trovách odvolacieho konania strán sporu odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 CSP a §
255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 100%.

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta

Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).