Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. október 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/121/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017201004
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017201004.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej, členov
senátu JUDr. Juraja Tymka a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu TWO WINGS s.r.o., so sídlom
v Košiciach, Letisko Košice, IČO: 36 212 644, zastúpeného JUDr. Michaelou Šterbákovou, advokátkou,
so sídlom kancelárie v Košiciach, Kováčska 40, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, so
sídlom v Košiciach, Masarykova10, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa
14.09.2017 č. PO/BEZ/2017/5219 O-577/2017 takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Inšpektorát práce Košice rozhodnutím č. 68/17/L zo dňa 12.07.2017 ako prvostupňový orgán podľa
§ 7 ods. 3 písm. i/ zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005
Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „zákon o inšpekcii práce“) a podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „Správny poriadok“), účastníkovi
konania TWO WINGS s.r.o., Letisko Košice, 041 75 Košice, IČO: 36 212 644 uložil pokutu vo výške
8.000,- eur podľa § 19 ods.2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce, za porušenie povinnosti
stanovenej predpismi uvedenými v § 2 ods.1 písm. a/, bod 4 zákona o inšpekcii práce, konkrétne §
3 ods.2 v nadväznosti na § 2 ods.2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v ďalšom
texte aj: „zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní“) spočívajúce v tom, že právnická
osoba TWO WINGS s.r.o., využívala dňa 20.09.2016 o 10.15 hod. závislú prácu fyzických osôb - C.
B., M.. XX.XX.XXXX, U. G. M.. XX.XX.XXXX, A. L., M.. XX.XX.XXXX, A. W., M.. XX.XX.XXXX, ktorí
pre zamestnávateľa vykonávali práce v kuchyni - plnili bagety na prevádzke Letisko Košice, Barca,
pričom mala s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu a nesplnila si povinnosť
podľa osobitného predpisu - § 231 ods.1 písm. b/ bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov ( v ďalšom texte aj : „zákon o sociálnom poistení“), (zamestnávateľ
uzatvoril s C. B. dohodu o pracovnej činnosti dňa 14.09.2016, dohodnutým dňom nástupu do práce
16.09.2016 a dohodnutou prácou pomocná sila v kuchyni, s U. G. dohodu o pracovnej činnosti dňa
08.09.2016, dohodnutým dňom nástupu do práce 09.09.2016 a dohodnutou prácou pomocná sila v
kuchyni, s A. L. dohodu o pracovnej činnosti dňa 19.09.2016, dohodnutým dňom nástupu do práce
20.09.2016 a dohodnutou prácou pomocná sila v kuchyni, s A. W. dohodu o pracovnej činnosti dňa
19.09.2016, dohodnutým dňom nástupu do práce 20.09.2016 a dohodnutou prácou pomocná sila v
kuchyni). Zamestnávateľ týchto zamestnancov do sociálnej poisťovne prihlásil zhodne dňa 20.09.2016
o 18.27 hod. Vo výroku zároveň vyslovil, že uložená pokuta je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia na označený účet prvostupňového správneho orgánu v štátnej pokladnici.
Odôvodnenie označeného rozhodnutia Inšpektorátu práce Košice je obsahom podrobného odôvodnenia
správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného.

2. V odvolaní zo dňa 24.07.2017 proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Košice č. 68/17/L z 12.07.2017
(v ďalšom texte aj: „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“, resp. „prvostupňového správne
rozhodnutie“) účastník konania, t.j. žalobca vyslovil názor, že správny orgán prvého stupňa pri vydávaní
napadnutého rozhodnutia nedostatočne posúdil všetky okolnosti majúce vplyv na rozhodnutie a určenie
výšky uloženej pokuty. Zdôraznil, že k oneskorenému splneniu povinností zamestnávateľa podľa
§ 231 ods.1 písm. b/ bod 1 zákona o sociálnom poistení nedošlo úmyselným konaním s cieľom
dosiahnuť obohatenie na úkor plnenia si odvodových povinností, a takisto nešlo o prípad nezákonného
využívania práce dotknutých zamestnancov. O absencii úmyslu zamestnávateľa svedčí to, že dohody
o pracovnej činnosti označených zamestnancov sa v čase vykonávania kontroly fyzicky nachádzali v
ich personálnych zložkách a prvostupňovému správnemu orgánu boli pre potreby kontroly poskytnuté
bez akýchkoľvek obštrukcií. Len nedbanlivosťou zamestnanca, ktorý mal postúpiť predmetné dohody
na „prihlásenie“ do sociálnej poisťovne, došlo k minimálnemu; len jednodennému omeškaniu s plnením
povinností zamestnávateľa. Za takejto situácie by preto inšpektorát práce pri svojom rozhodovaní nemal
len technokratický a striktne formálne uplatňovať objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa, ale mal by
bližšie skúmať, či k porušeniu príslušných predpisov došlo v dôsledku rozhodnutia zamestnávateľa (teda
úmyselného konania), alebo len v dôsledku individuálneho nedbanlivostného zlyhania zamestnanca.
Pre posúdenie intenzity porušenia zákonom chráneného záujmu by správny orgán prvého stupňa mal
skúmať, či zamestnávateľ mal vôbec nejaký prospech z takéhoto konania. Zistenia inšpektorátu práce
by mali byť smerodajné pri posudzovaní miery negatívnych sociálnych dopadov kontrolou zistených
nedostatkov, a či je naplnená taká intenzita porušenia zákonom chráneného spoločenského záujmu,
aby voči účastníkovi konania boli uplatnené takmer likvidačné sankcie. Zdôraznil, že v dôsledku záverov
prijatých inšpektorátom práce v Protokole č. : IKO-81-24-2.4/P-A26-16 zo dňa 02.11.2016 je evidovaný
v zozname nelegálnych zamestnávateľov, čo má priamy negatívny dopad na rozvoj jeho podnikateľskej
činnosti, a teda aj tvorbu nových pracovných miest a zároveň je negatívne ovplyvnená možnosť udržať
súčasný stav zamestnancov. Zápis v registri nelegálnych zamestnávateľov po dobu piatich rokov ho
diskvalifikuje na relevantnom trhu, čo v spojitosti s uloženou pokutou mu spôsobuje aj existenčné
problémy. V dôsledku striktne formálneho postupu inšpektorátu práce tak dochádza k situácii, keď pre
neúmyselné oneskorené splnenie povinností pri evidovaní štyroch zamestnancov, s ktorými reálne bola
uzavretá dohoda o vykonávaní pracovných činností, je ohrozených cca päťdesiat trvalých pracovných
miest. Účastník konania ďalej vychádzal aj zo skutočností, že podľa príslušných ustanovení zákona
o sociálnom poistení je sociálna poisťovňa ako špecializovaný a zo zákona priamo zodpovedný orgán
poverený dozorom nad plnením povinností vzťahujúcich sa na sociálne poistenie a je oprávnený
vykonávať kontrolu aj dodržiavania plnenia povinností zamestnávateľa podľa § 231 ods.1 písm. b/ bod 1
zákona o sociálnom poistení s právomocou porušenia tohto ustanovenia aj pokutovať. Uloženie výlučne
pokuty s určením jej maximálnej výšky do sumy 16.596,96 eur (a to podľa okolností prípadu) je podľa
žalobcu v porovnaní s postihmi inšpektorátu práce omnoho miernejší spôsob sankcionovania a je pre
účely represie a prevencie postačujúce. Podľa názoru žalobcu zákon o sociálnom poistení nepovažuje
vytýkané porušenie povinností zamestnávateľa za také ohrozenie zákonom chránených záujmov, za
ktoré by bolo nutné pristupovať k represii v rozsahu, ako to uplatňuje vo svojom postupe inšpektorát
práce. Nejednotnosť v posudzovaní miery nebezpečnosti porušenia predmetnej povinnosti v dvoch
rozdielnych zákonoch vnáša pochybnosť, ktorá z príslušných štátnych inštitúcií je kompetentnejšia
a odborne spôsobilejšia posúdiť závažnosť dopadov spojených s porušením označenej povinnosti
a tiež aj následný rozsah uplatnenej represie voči zamestnávateľovi. V prípade stretu kompetencií,
ktoré v právnom poriadku SR nenachádza riešenie, postup inšpektorátu práce vychádza z právnej
úpravy trpiacej nedostatkom určitosti a taktiež vadou nepredvídateľnosti postupov a aplikovaných kritérií
v rozhodovaní. V závere odvolania účastník konania vyslovil názor, že nedostatky zistené kontrolou
vykonanou dňa 20.09.2016 zaznamenané v Protokole č. IKO-81-24-2.4/P-A26-16 zo dňa 02.11.2016
nemajú za následok také ohrozenie zákonom chránených záujmov, aby účastník konania mal byť
označený ako nelegálny zamestnávateľ so všetkými zákonnými negatívnymi dopadmi a s povinnosťou
uhradiť uloženú pokutu.

3. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. PO/BEZ/2017/5219 O-577/2017 zo dňa 14.09.2017 podľa
§ 59 ods.2 Správneho poriadku odvolanie účastníka konania zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu práce
Košice č. k. 68/17/L zo dňa 12.07.2017 potvrdil.

4. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný poukázal na obsah rozhodnutia správneho
orgánu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo a taktiež na odvolacie
námietky žalobcu. Zdôraznil, že ako odvolací (druhostupňový) správny orgán preskúmal odvolaním
napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, zaoberal sa samotným porušením povinností aj postupom
správneho orgánu prvého stupňa a dospel k záveru, že skutok uvedený vo výroku rozhodnutia sa
stal tak, ako to konštatuje inšpektorát práce, preto je uloženie pokuty dôvodné. Konštatoval, že
inšpektorát práce vykonal inšpekciu práce zameranú na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho
zamestnávania, na základe ktorej zistil, že účastník konania porušil zákaz nelegálneho zamestnávania
tým, že porušil ustanovenie § 3 ods.2 v nadväznosti na § 2 ods.2 písm. b/ zákona o nelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní vo vzťahu k zamestnancom C. B., U. G., A. L. J. A. W.. Porušenie
označených ustanovení zákona bolo preukázané z obstaraných podkladov, najmä zo zápisnice o podaní
informácií zamestnávateľom, zápisníc o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej
osoby na pracovisku C. B. dňa 20.09.2016 o 10.25 hod., U. G. dňa 20.09.2016 o 10.35 hod., A. L.
dňa 20.09.2016 o 10.43 hod., A. W. dňa 20.09.2016 o 10.55 hod., dohôd o pracovných činnostiach
označených zamestnancov, a to A. W. a A. L. zo dňa 19.06.2016, C. B. zo dňa 14.09.2016 a U. G. zo
dňa 08.09.2016, registračných listín fyzických osôb zo dňa 20.09.2016, protokolu, vyjadrenia účastníka
konania k protokolu a dodatku č.1 k protokolu.

5. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí ďalej zdôraznil, že odvolací orgán mal z obsahu predloženého
administratívneho spisu za preukázaný výkon závislej práce vyššie uvedených kontrolovaných
zamestnancov, ako aj nelegálne zamestnávanie vo vzťahu k týmto fyzickým osobám, teda v konaní
bolo jednoznačne zistené, že účastník konania porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tak, ako
je to uvedené vo výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Zdôraznil, že porušenie
zákazu nelegálneho zamestnávania, za ktoré správny orgán ukladá pokutu, patrí medzi správne delikty
postihované bez ohľadu na zavinenie, ide o tzv. objektívnu zodpovednosť, pri ktorej správny orgán
poukazuje len na porušenie právnej povinnosti zo strany účastníka konania, nie zavinenie. Správnym
deliktom právnickej osoby je protiprávne konanie právnickej osoby, ktorého znaky ustanovuje zákon a
za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú administratívnou normou (zákon o inšpekcii práce),
tzn., že zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k porušeniu došlo, bez ohľadu, či ide o zavinené alebo
nezavinené konanie či opomenutie. K samotnej výške uloženej sankcie žalovaný uviedol, že v prípade
zistenia nelegálneho zamestnávania je inšpektorát práce povinný konať vo veci ex offo, teda len čo bolo
inšpekciou preukázané porušenie povinností. Správnemu orgánu je uložená zákonná povinnosť začať
správne konanie a vo veci rozhodnúť, preto ani v odvolacom konaní nie je možné upustiť od uloženia
pokuty a zákon prípadné odstránenie tvrdosti zákona neumožňuje. Mal za to, že prvostupňový správny
orgán pri určovaní výšky pokuty zohľadnil jej preventívne pôsobenie a zároveň prihliadal na všetky
skutočnosti v zmysle ust. § 19 ods. 6 označeného právneho predpisu v nadväznosti na ust. § 3 ods.
5 Správneho poriadku. Vzhľadom na spoločenské nebezpečenstvo, aké vo všeobecnosti predstavuje
porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, je tento správny delikt považovaný za obzvlášť závažný
a počtom nelegálne zamestnávaných zamestnancov sa zvyšuje aj miera tejto závažnosti. Sankcia
vo výške 8 000 eur je určená na spodnej hranici, je primeraná, plniaca preventívnu funkciu a keďže
bude citeľná aj v majetkovej sfére účastníka konania, splní aj represívnu funkciu a odradí od ďalšieho
nezákonného konania v budúcom období. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého
stupňa je evidentné, že uložením pokuty bol sledovaný cieľ jej výchovného a preventívneho pôsobenia,
pričom takýto účinok môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu a vecne
správne vyvodený. Ak ide o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti
protiprávneho konania a jeho následkom, nevyhnutne teda musí v sebe obsahovať aj represívnu zložku.
V tej súvislosti poukázal aj na právne závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci
vedenej pod sp. zn. 2SžoKs/56/2006.

6. Žalobca včas podanou správnou žalobou zo dňa 13.11.2017 doručenou Krajskému súdu v Košiciach
dňa 14.11.2017 navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 14.09.2017 č. PO/
BOZ/2017/5219 O-577/2017, ako aj rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice zo dňa 12.07.2017 č.:
68/17/L a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania.
Tvrdil, že preskúmavané administratívne rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP), rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP) a zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce
na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e/ SSP). Vyslovil názor, že záver žalovaného a tiež

aj správneho orgánu prvého stupňa o tom, že v prípade oneskoreného prihlásenia zamestnanca
do systému sociálneho poistenia je naplnená skutková podstata nelegálneho zamestnávania je úplne
nesprávny, ústavne neudržateľný a právne neobhájiteľný. Namietal, že žalovaný pri svojom rozhodovaní
nedostatočne posúdil všetky okolnosti majúce vplyv na vydanie preskúmavaného rozhodnutia, ako aj na
určenie výšky uloženej pokuty. Žalovaný v rozhodnutí nesprávne vyložil príslušné ustanovenia zákona
vo vzťahu k zistenému porušeniu povinností a zdôraznil, že obsah právnej normy nesmie byť orgánom
verejnej moci interpretovaný izolovane, striktne formálne, mimo zmyslu a účelu zákona, dokonca ho
priamo popierať. Vo vzťahu k zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov zdôraznil, že týmto
zápisom je „ex lege“ vylúčený z účasti vo verejných obstarávaniach a tiež z možnosti čerpať dotácie,
eurofondy a príspevky na aktívnu politiku zamestnanosti. Takýto zápis spolu s povinnosťou zaplatiť
pokutu vo výške 8 000 eur znamená, že sa môže dostať do ekonomických problémov a nebude spôsobilý
vykonávať svoju podnikateľskú činnosť. Zdôraznil, že účelom zákona o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní je ochrana pracovného trhu pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním v
materiálnom zmysle, preto aj prístup k tomuto zákonu musí byť materiálny a nie formálny. Bolo preto
povinnosťou administratívnych orgánov vykonať výklad a aplikáciu príslušnej právnej normy v kontexte
s účelom tohto zákona a s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu. Ich povinnosťou
bolo nielen skúmať, či boli naplnené formálne znaky nelegálneho zamestnávania, ale vysporiadať
sa s tým, či súčasne došlo k naplneniu jeho materiálnych znakov, t. j. či oneskorené prihlásenia
zamestnanca do sociálnej poisťovne skutočne možno vyhodnotiť ako nelegálne zamestnávanie s
ohľadom na samotný účel právnej normy. Žalovaným prijatý výklad označený v ust. zákona považoval
za rozporný s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Vo vzťahu k okolnostiam danej veci žalobca zdôraznil,
že k oneskorenému prihláseniu zamestnancov do sociálnej poisťovne nedošlo úmyselným konaním s
cieľom dosiahnuť pre zamestnávateľa obohatenie na úkor plnenia si odvodových povinností, a rovnako
žalobca sa nedopustil nezákonného využívania práce dotknutých zamestnancov. O absencii úmyslu
žalobcu svedčí, že dohody o pracovnej činnosti dotknutých zamestnancov sa v čase vykonávania
kontroly fyzicky nachádzali v personálnych zložkách vedených zamestnávateľom a tieto boli bez
akýchkoľvek obštrukcií poskytnuté pre potreby kontroly. Len nedbanlivosťou zamestnanca, ktorý mal
postúpiť predmetné dohody na prihlásenie do sociálnej poisťovne došlo k minimálnemu (v dvoch
prípadoch len jednodennému) omeškaniu. Za podstatnú skutočnosť v materiálnom zmysle definície
nelegálnej práce žalobca považoval aj to, že ako zamestnávateľ za všetkých štyroch zamestnancov
označených v preskúmavanom rozhodnutí odviedol do sociálnej poisťovne odvody včas a v správnej
výške a za skutočne odpracovaný čas im zaplatil mzdu.

7. Vo vzťahu k zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov žalobca opakovane zdôraznil,
že táto skutočnosť má negatívne dopady na rozvoj jeho podnikateľskej činnosti, a teda aj prípadnú
tvorbu nových pracovných miest, pretože je vylúčený z účasti vo verejných obstarávaniach a tiež z
možnosti čerpať dotácie, eurofondy a príspevky na aktívnu politiku zamestnanosti. Deklaroval, že má
záujem na pracovisku zriadiť chránenú dielňu, resp. chránené pracovisko (§ 56 zák. č. 5/2004 Z.
z. o službách zamestnanosti). Je pritom úplne logické, že z dôvodu zápisu v zozname nelegálnych
zamestnávateľov je negatívne ovplyvnená aj jeho možnosť udržať súčasne existujúce pracovné miesta.
Zápis v označenom registri po dobu piatich rokov môže pre neho reálne znamenať to, že vôbec nebude
spôsobilý prevádzkovať svoju podnikateľskú činnosť, čím sú ohrozené aj existujúce trvalé pracovné
miesta (cca 50 pracovných miest). Z uvedeného preto vyvodil, že zo samotného účelu právnej regulácie
je celkom zrejmé, že ak zamestnávateľ prihlási zamestnanca do registra poistencov neskôr, (a v čase
výkonu kontroly/inšpekcie dňa 27. 10. 2017 boli všetci štyria zamestnanci prihlásený), takéto konanie nie
je možné bez ďalšieho označiť ako porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, pretože po obsahovej
stránke sa o nelegálne zamestnávanie nejedná. Zhodne s tým, čo namietal v podanom odvolaní proti
rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa v správnej žalobe argumentoval, že samotný osobitný
predpis, teda zákon o sociálnom poistení obsahuje ustanovenie o tom, že sociálna poisťovňa ako
špecializovaný a zo zákona priamo zodpovedný orgán dozerajúci na plnenie povinností vzťahujúcich
sa k sociálnemu poisteniu je oprávnený vykonať kontrolu aj nad dodržiavaním plnenia povinností
zamestnávateľa podľa § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona o sociálnom poistení s právomocou aj
sankcionovať takéto porušenia pokutou podľa § 239 tohto zákona. Sociálna poisťovňa v prípade zistenia
porušenia označenej povinnosti má možnosť uložiť len peňažnú pokutu ( do výška 16 596,96 eur),
čo je v extrémnej nerovnováhe v porovnaní s postihmi podľa zákona o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní. Osobitný zákon ustanovuje omnoho miernejší spôsob sankcionovania za porušenie
tej istej povinnosti, pričom je na účely represie a prevencie podľa osobitného zákona postačujúci. Z
uvedeného preto podľa žalobcu vyplýva, že zákon o sociálnom poistení nepovažuje vytýkané porušenie

povinností zamestnávateľa - žalobcu za také ohrozenie zákonom chránených záujmov, za ktoré by
bolo nutné pristupovať k represii v rozsahu uvedenom v preskúmavanom rozhodnutí. Vzhľadom na
nejednotnosť, resp. principiálnu rozdielnosť v posudzovaní miery nebezpečnosti porušenia predmetnej
povinnosti zamestnávateľa je oprávnene nastolená otázka, ktorá z príslušných štátnych inštitúcií
je kompetentnejšia a odborne spôsobilejšia posúdiť závažnosť dopadov spôsobených porušením
predmetnej povinnosti zamestnávateľa a tiež aj následný rozsah uplatnenej represie. „Stret kompetencií“
znamená, že preskúmavané rozhodnutie trpí vadou nedostatku právnej istoty, pretože tretia veta §
239 zákona o sociálnom poistení určuje len to, že sociálna poisťovňa pokutu neuloží, ak už ju uložil
inšpektorát práce.

8. V závere správnej žaloby žalobca poukázal na aktuálnu situáciu v legislatívnom procese tým, že
dňa 19. 10. 2017 bola schválená novela zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.
Potreba novelizovať dotknuté ustanovenia zákona bola vyvolaná práve v dôsledku v praxi uplatňovaného
„drakonického“ spôsobu aplikácie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní inšpektorátmi práce. Žalobca zdôraznil, že podľa dôvodovej správy k
označenej novele budú z definície nelegálneho zamestnávania vylúčené určité situácie oneskoreného
ohlásenia vzniku pracovno-právneho vzťahu do príslušného registra sociálne poisťovne, tak, aby sa
vylúčili prípady, keď zamestnávateľ túto povinnosť sám splnil, len s malým oneskorením.

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 30. 01. 2018 v správnej žalobe navrhol, aby správny
súd po vykonanom dokazovaní správnu žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú. Vo vyjadrení ďalej
zdôraznil, že nelegálne zamestnávanie bolo zistené vykonanou inšpekciou práce na pracovisku žalobcu
dňa 20.09.2016 o 10.15 hod. Žalovaný mal za to, že o nenaplnení materiálneho znaku nelegálneho
zamestnávania by mohlo ísť v prípade tzv. papierovej nelegálky, kedy pri výkone inšpekcie práce
bolo len na základe predložených podkladov spätne zistené nelegálne zamestnávanie zo strany
žalobcu, ktorý by sám, dodatočne a najmä pred začatím výkonu samotnej inšpekcie práce prihlásil
zamestnancov do registra sociálnej poisťovne. V danom prípade však zamestnávateľ využíval prácu
až štyroch zamestnancov bez prihlásenia do sociálnej poisťovne a k ich prihláseniu (splneniu
prihlasovacej povinnosti) pristúpil až po začatí inšpekcie práce, teda po preukázateľnom zistení
nelegálneho zamestnávania konkrétnych osôb. Zamestnávateľ si svoju prihlasovaciu povinnosť splnil
dňa 20.09.2016 až o 18.27 hod, teda až po vykonaní inšpekcie práce. Žalovaný považoval za
nevyhnutné opakovane zdôrazniť, že sa jednalo o nelegálne zamestnávanie až štyroch zamestnancov,
ktorí závislú prácu pre žalobcu vykonávali po dlhšiu dobu, v jednom prípade dokonca až 11 dní. Vo
vzťahu k námietke, že v danom prípade absentuje úmysel žalobcu, žalovaný zaujal stanovisko, že na
vyvinenie zamestnávateľa zo spáchania správneho deliktu nepostačuje ani argument o nedbanlivosti
zamestnanca, ktorý mal predmetné dohody postúpiť na prihlásenie do sociálnej poisťovne. Odvolal sa
na objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa za správny delikt, ktorý princíp bol žalobcovi vysvetlený v
rozhodnutiach tak prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného. Vo vzťahu k výške uloženej
sankcie zdôraznil, že správny orgán pri ukladaní pokuty náležite prihliadal na všetky zákonom stanovené
kritéria, a to tak na závažnosť zisteného porušenia povinností a jeho následkov, na počet zamestnancov
žalobcu, ako i na počet nelegálne zamestnaných kontrolovaných fyzických osôb a skonštatoval aj
skutočnosti, či sa jednalo o ojedinelý výskyt nedostatku, prípadne o opakované zistenie toho istého
nedostatku. Správny orgán prvého stupňa posudzoval závažnosť porušenia právnych predpisov vo
vzťahu ku každému zisteniu, vo vzťahu k dobe trvania protiprávnosti, a to tak, aby uložená pokuta spĺňala
nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa
žalobcu. K ďalšej časti žaloby týkajúcej sa zápisu spoločnosti do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov
žalovaný vo vyjadrení uviedol, že vykonanie zápisu bola jeho zákonná povinnosť, pretože ide o legálny
následok vykonanou inšpekciou práce zisteného nelegálneho zamestnávania. V závere vyjadrenia
sa žalovaný sústredil aj na posúdenie prípadnej možnosti zániku zodpovednosti za sankcionovaný
správny delikt v dôsledku novelizácie ustanovenia § 2 ods.2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci a
nelegálnom zamestnávaní zákonom č. 294/2017 Z.z. účinným odo dňa 01.01.2018 a konštatoval,
že v zmysle označenej novely sa za nelegálne zamestnávanie považuje také konanie právnickej
osoby, resp. fyzickej osoby - podnikateľa, kedy táto využívala závislú prácu fyzickej osoby, má s
ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a
neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmych
dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do
začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania a kontrola začala do siedmych dní
od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra. Žalovaný zdôraznil,

že žalobca k splneniu prihlasovacej povinnosti pristúpil až po začatí inšpekcie práce, teda po tom,
čo bolo nelegálne zamestnávanie preukázateľne zistené. Zo strany správneho orgánu tak došlo k
správnemu posúdeniu protiprávnosti konania účastníka konania a tiež k legitímnemu vyvodeniu jeho
zodpovednosti a vzhľadom na prijatú novelu označeného zákona je možné v konaní ďalej pokračovať,
pretože deliktuálna zodpovednosť účastníka konania nezanikla ani po právoplatnosti ich rozhodnutia.

10. Žalobca v replike zo dňa 04.04.2018 zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uplatnenej v
správnej žalobe a zdôraznil, že zamestnávateľ za všetkých štyroch zamestnancov odviedol do sociálnej
poisťovne odvody a vyplatil im mzdu vo výške zodpovedajúcej skutočne odpracovanému času. Práve
tento aspekt (vyplatenie mzdy a odvedenie poistného) je skutočným naplnením ochrany fyzickej osoby
pred následkami nelegálnej práce.

11. Na základe dožiadania správneho súdu zo dňa 07.05.2018 doručeného účastníkom konania resp.
ich zástupcom o prípadnom postihnutí preskúmavaného rozhodnutia vadou trestania podľa § 195 písm.
c/ Správneho súdneho poriadku (vo vzťahu k základným zásadám trestného konania podľa trestného
poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie v súvislosti s prijatím zákona č. 294/2017 Z.
z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý s účinnosťou od 01.01.2018
novelizoval skutkovú podstatu správneho deliktu uvedeného v ustanovení § 2 ods.2 písm. c/ označeného
zákona) žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 15.05.2018 uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava
svojho písomného vyjadrenia k žalobe zo dňa 30.01.2018, s tým, že nedošlo ani k hmotnoprávnemu
a ani k procesnému pochybeniu zo strany žalovaného ani správneho orgánu prvého stupňa, a preto
napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý im predchádzal nemá také vady, ktoré by mali za následok
nezákonnosť vydaných individuálnych správnych aktov. Vo vzťahu k prijatej novele zákona o nelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní, ktorá nadobudla účinnosť dňa 01.01.2018 zdôraznil, že v prípade
splnenia povinností v zmysle ustanovenia § 231 ods.1 písm. b/ bod 1 zákona o sociálnom poistení je
jednoznačne, pevne a bez možnosti ďalšieho presúvania stanovený časový okamih dokedy je zo strany
zamestnávateľa potrebné splniť povinnosť, a teda prihlásiť zamestnanca do registra sociálnej poisťovne.
V danom prípade žalobca využíval dňa 20.09.2016 o 10.15 hod. závislú prácu vyššie označených štyroch
fyzických osôb, ktorí vykonávali práce v kuchyni - plnili bagety na prevádzke letisko, Košice-Barca,
mal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu a nesplnil si povinnosť podľa
osobitného predpisu (§ 231 od.s1 písm. b/ bod1 zákona o sociálnom poistení). Žalobca označené osoby
prihlásil do sociálnej poisťovne zhodne dňa 20.09.2016 o 18.27 hod., teda až po výkone inšpekcie
práce, a to napriek skutočnosti, že s týmito osobami mal uzatvorené dohody o pracovnej činnosti zo
dňa 14.09.2016, 08.09.2016, resp. 19.09.2016. Pri svojom rozhodovaní správny orgán vychádzal z
právnej úpravy účinnej v čase vykonávania inšpekcie práce, t.j. v čase, keď k porušeniu zákona došlo.
Zároveň však poukázal na to, že k spáchaniu správneho deliktu by zo strany žalobcu došlo aj v zmysle
príslušných ustanovení novely č. 294/2017 Z.z.

12. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (zákon č. 162/2015
účinný od 01.07.2017, ďalej len: „SSP“) po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného
a oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa,
v právnych medziach správnej žaloby (§ 182 ods.1 písm. e/ SSP) na nariadenom pojednávaní dospel
k záveru, že správnej žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť.

13. Na pojednávaní, ktoré sa pred správnym súdom uskutočnilo dňa 24.10.2014 zástupkyňa žalobcu
zotrvala na správnej žalobe ako aj na jej dôvodoch v celom rozsahu. Zástupkyňa žalovaného
zopakovala argumentáciu z vyjadrenia k žalobe ako aj ostatných podaní a správnu žalobu navrhla ako
nedôvodnú zamietnuť.

14. Podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení do 31.12.2017, nelegálne zamestnávanie je
zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú
prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovno-právny vzťah alebo štátno-zamestnanecký pomer
podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu.

15. Podľa § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, právnická osoba, fyzická
osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2, 3. Fyzická osoba nesmie
nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.

16. Podľa § 231 ods. 1 písm. b/ zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,
zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového
sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na
poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu
na základe ním určenej dohody podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení,
najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca do 8 dní od zániku týchto
poistení, okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti
podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového
sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2,
písm. a/ - c/.

17. Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení
zák. č. 82/2003 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu
nelegálneho zamestnávania od 2.000,- eur do 200.000,- eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch
a viacej fyzických osôb súčasne, najmenej 5.000 eur.

18. Podľa § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, pri ukladaní pokuty podľa ods. 1, 2 zohľadňuje jej
preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä:
a/ závažnosť zistenia porušenia povinnosti a závažnosť ich následkov,
b/ počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,
c/ počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa ods. 2 písm. a/ 1. bodu,
d/ skutočnosť, či zistené porušenie povinnosti je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce
u zamestnávateľa, alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,
e/ opakované zistenie toho istého nedostatku.

19.Zákonom č. 294/2017 Z. z. s účinnosťou od 01. 01. 2018 sa zmenilo ust. § 2 ods. 2 písm. b/
zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní tak, že v § 2 ods. 2 písm. b/ sa slová „nesplnila
povinnosť podľa osobitného predpisu“ nahrádzajú slovami „neprihlásila ju do registra poistencov a
sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do 7 dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu
na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho
zamestnávania, ak sa kontrola začala do 7 dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na
prihlásenie do tohto registra“.

20. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona
účinného v čase, keď bol spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú
účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre
páchateľa priaznivejší.

21. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho
orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný správny orgán s konečnou platnosťou rozhodol o uložení sankcie
žalobcovi vo výške 8.000 eur za porušenie § 3 ods.2 v nadväznosti na § 2 ods.2 písm. b/ zákona č.
82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom do 31.12.2017.

Správny súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu
správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti
s účastníkmi, resp. účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi, či obsahuje zákonom predpísané náležitosti, či rozhodnutie správneho orgánu
bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia
správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu
napadnutého rozhodnutia.

23. Z obsahu administratívneho spisu správnych orgánov, konkrétne Protokolu o výkone inšpekcie práce
zo dňa 02.11.2016 č. IKO-81-24-2.4/P-A25-16, A16-851 (podľa § 7 ods. 3 písm. a/ v nadväznosti na
§ 13 ods.2 a § 14 ods.1,2 a 4 zákona o inšpekcii práce) vyplýva, že inšpektorát práce Košice vykonal
v dňoch 20.09.2016 v kontrolovanom subjekte a v dňoch 27.10.2016 a 02.11.2016 na inšpektoráte
práce inšpekciu práce zameranú na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania v zmysle
zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, pri ktorej bolo zistené (okrem iných skutočností),
že zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 20.09.2016 o 10.15 hod.
využíval závislú prácu fyzických osôb C. B., M.. XX.XX.XXXX, U. G., M.. XX.XX.XXXX, A. L.Č.,
M.. XX.XX.XXXX a A. W., M.. XX.XX.XXXX, ktorí pre žalobcu vykonávali prácu v kuchyni - plnili
bagety na prevádzke Letisko, Košice - Barca, mal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa
osobitného predpisu (na základe dohôd o pracovnej činnosti uzavretých s C. B. dňa 14.09.2016,
s U. G. dňa 08.09.2016, s A. L. dňa 19.09.2016 a A. W. dňa 19.09.2016 a nesplnil povinnosť
podľa osobitného predpisu (zákona o sociálnom poistení), pretože v čase začiatku výkonu kontroly
nelegálneho zamestnávania označený zamestnanci neboli zamestnávateľom prihlásení do registra
sociálnej poisťovne a zamestnávateľ tieto osoby do registra sociálnej poisťovne prihlásil až po začatí
výkonu činnosti, a to 20.09.2016 o 18.27 hod. Z protokolu o inšpekcii práce ďalej vyplýva, že uvedené
je v rozpore s § 3 ods.2 v nadväznosti na § 2 ods.2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní s tým, že inšpektorát práce nariadil zamestnávateľovi dodržiavať príslušné ustanovenia
zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní tak, aby nedostatky uvedené v časti nelegálne
zamestnávanie v bode B1 sa v budúcnosti neopakovali a žalobcovi uložil povinnosť prijať opatrenia na
odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a predložiť Inšpektorátu práce Košice písomnú
informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote
troch dní po uzavretí protokolu. Vo vyjadrení k označenému protokolu žalobca zaujal stanovisko, že
k uvedenej situácii došlo z ich strany len v dôsledku nedbanlivosti a organizácia prijala opatrenia a
nedostatky boli odstránené. V Dodatku č.1 zo dňa 10.11.2016 k Protokolu č. IKO-81-24-2.4/P-A25-16 zo
dňa 02.11.2016 správny orgán prvého stupňa uviedol, že zamestnávateľ vo svojom vyjadrení k protokolu
nerozporuje uvedené skutočnosti a nedostatky zistené inšpektorátom práce, neobsahuje ani žiadne
dôkazy, preto inšpektor práce týmto dodatkom označený protokol uzavrel a výkon inšpekcie práce
považoval za ukončený.
24. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že žalobca mal v súlade s ustanovením § 231 ods.1 písm.
b/ zákona o sociálnom poistení zákonnú povinnosť prihlásiť označených zamestnancov, ktorí pre neho
vykonávali závislú činnosť na základe dohôd o pracovnej činnosti, a to buď pred vznikom týchto poistení,
najneskôr však pred začatím výkonu ich činnosti.
25. Správny súd preto z výsledkov vykonaného dokazovania pred správnym orgánom prvého stupňa ako
aj z obsahu rozhodnutia žalovaného uzavrel, že správne orgány vykonali dostatočné dokazovanie na
preukázanie skutkového stavu a z výsledkov takto vykonaného dokazovania prijali aj správny skutkový
záver o porušení zákonných povinností žalobcu, ktorý preukázateľne označených zamestnancov
prihlásil do registra zamestnancov sociálnej poisťovne až po začatí výkonu práce, a to dňa 20.09.2016
o 18.27 hod.
26. Žalobca v priebehu konania pred správnym orgánom a ani pred súdom tieto skutkové zistenia
nepoprel, jeho námietky smerovali najmä k tomu, že k uvedenému stavu došlo len v dôsledku
nedbanlivosti a organizácia prijala opatrenia tak, aby nedostatky boli ihneď odstránené. Namietal, že
takýmto opomenutím z ich strany nie je naplnená skutková podstata nelegálneho zamestnávania a záver
žalovaného o jeho zistení je tak nesprávny a ústavne neudržateľný a právne neobhájiteľný. Namietal aj
neprimeranosť postihu tým, že je zapísaný v zozname nelegálnych zamestnávateľov, čo môže viesť v
konečnom dôsledku až k prepusteniu všetkých jeho zamestnancov a ukončeniu podnikateľskej činnosti.
V súvislosti s aktuálnou situáciou v legislatívnom procese poukázal na priaznivejšie právne posúdenie
v zmysle novely zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní platnej od 01.01.2018.
27. Správny súd zdôrazňuje, že z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva nesporný záver o tom, že
v čase začatia výkonu inšpekcie práce, t.j. 20.09.2016 mal žalobca podľa vtedy platného právneho stavu
povinnosť v súlade s ustanovením § 231 ods.1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení prihlásiť vyššie
označených zamestnancov do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia
sociálnej poisťovne, a to buď pred vznikom týchto poistení, najneskôr však pred začatím výkonu ich
činnosti, čo však neurobil. V danom prípade tak bolo preukázané, že zo strany žalobcu došlo k spáchaniu
správneho deliktu uvedeného v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu ako aj v napadnutom
rozhodnutí žalovaného, za čo žalobcovi ako zamestnávateľovi bola uložená sankcia vo výške 8.000,-
eur.

28. K námietke žalobcu o nenaplnení materiálnych znakov nelegálneho zamestnávania, najmä v
súvislosti s tým, že žalobca mal s označenými zamestnancami riadne uzavreté dohody o pracovných
činnostiach, a títo zamestnanci za odpracovanú prácu dostali zodpovedajúcu mzdu správny súd
zaujíma stanovisko, že táto námietka nie je opodstatnená, pretože z odôvodnenia oboch rozhodnutí
správnych orgánov vyplýva skutkové zistenie, že označení zamestnanci u žalobcu reálne vykonávali
pracovnú činnosť, t.j. žalobca využíval ich závislú prácu pred tým, než ich prihlásil do registra poistencov
sociálnej poisťovne, a k ich prihláseniu došlo až na základe toho, že správny orgán v rámci vykonanej
inšpekcie práce zistil takýto protiprávny stav. Z obsahu Zápisníc o podaní informácie zo dňa 20.09.2016
u označených zamestnancov vyplýva, že A. W. pre žalobcu pracovala od 20.09.2016 od 6.00 hod, A.
L. pracoval vo výrobni bagiet na letisku v Košiciach pre žalobcu cca dva roky (12 hodín denne, 2 až
3 krát týždenne, za odmenu 3 euro/ hod), U. G. pracoval pre žalobcu druhý týždeň ( na pracovisku
bol asi 5 dní po 4 až 5 hodín) a C. B. dňa 20.09.2016 pracovala od 7.00 hod, v septembri asi 3 krát),
čo dokazuje, že u žalobcu išlo o dlhodobý protiprávny stav, k ukončeniu ktorého došlo až zásahom
kontrolných orgánov.
29. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že k oneskoreniu splnenia jeho povinnosti prihlásiť označených
zamestnancov do registra sociálnej poisťovne nedošlo jeho úmyselným konaním s cieľom dosiahnuť
obohatenie na úkor plnenia si odvodových povinností, ale iba nedbanlivosťou zamestnanca, ktorý
mal postúpiť predmetné dohody na prihlásenie do sociálnej poisťovne, správny súd uvádza, že
táto námietka nie je dôvodná, pretože zodpovednosť zamestnávateľa za správny delikt v tomto
prípade je objektívna. Jedná sa o absolútnu objektívnu zodpovednosť, ktorá sa prejavuje tak, že
zamestnávateľ je zodpovedný za nedostatok už tým, že došlo k porušeniu zákona bez ohľadu
na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie či opomenutie. Z právneho hľadiska pri
objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt je nepodstatným, či k pochybeniu došlo
zavinením inej osoby ako zamestnávateľa, alebo z akých dôvodov, prípadne za akých okolností. V
situácii, ak u zamestnávateľa by bolo preukázané, že k porušeniu zákonnej povinnosti došlo zavinením
konkrétneho zamestnanca, prípadne iného zmluvného subjektu, zamestnávateľ má podľa konkrétnych
okolností možnosť uplatniť si eventuálne vzniknutú škodu na základe zodpovednosti občianskoprávnej,
obchodnoprávnej, trestnoprávnej, prípadne pracovnoprávnej, uvedené však nič nemení na skutočnosti,
že administratívnu zodpovednosť za správny delikt v plnom rozsahu nesie zamestnávateľ. Označené
priamo vyplýva zo zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, pretože povinnosť dodržiavať
zákaz nelegálneho zamestnávania je uložený zamestnávateľom a nie iným osobám. Zamestnávateľ
v prípade takejto konštrukcie sa svojej zodpovednosti za preukázané porušenie zákazu nelegálneho
zamestnávania nemôže zbaviť a na zánik zodpovednosti nemá vplyv ani prípadné následné
odstránenie nedostatkov.
30. Vo vzťahu k uloženej sankcii za porušenie zákonom stanovených povinností správny súd konštatuje,
že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je dostatočne
odôvodnené aj vo vzťahu k výške uloženej sankcie, pričom správny orgán dostatočným spôsobom
vyhodnotil všetky rozhodujúce kritéria pre určenie výšky pokuty podľa § 19 ods.6 zákona o inšpekcii
práce. Samotné uloženie pokuty za správny delikt, ktorého sa dopustil žalobca, vzhľadom na jeho
objektívnu zodpovednosť je obligatórne, výška pokuty bola uložená na dolnej hranici zákonného
rozpätia a bola zohľadnená tak dĺžka trvania protiprávneho stavu ako aj veľkosť zamestnávateľa s tým,
aby uložená sankcia plnila represívnu a zároveň aj preventívnu funkciu. Napokon neobstojí ani námietka
žalobcu vo vzťahu k jeho zápisu v Zozname nelegálnych zamestnávateľov, v dôsledku čoho je vylúčený
z účasti na verejných obstarávaniach, pretože uvedený zápis je následkom zisteného nelegálneho
zamestnávania a bol vykonaný podľa § 6 ods. 1 písm. s/ zákona o inšpekcii práce.
31. Správny súd považuje taktiež za potrebné uviesť, že v danej preskúmavanej veci nemohol
aplikovať novelizované znenie § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní, ktoré nadobudlo účinnosť od 01.01.2018 za použitia § 2 ods.1 Trestného zákona, pretože
z tohto novelizovaného citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že nelegálne zamestnávanie je
zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využívala závislú
prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátno-zamestnanecký pomer
podľa osobitného predpisu a neprihlási ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového
sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra,
najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak sa kontrola začala
do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra. V danom
prípade žalobca preukázateľne neprihlásil zamestnancov do registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia pred začatím kontroly, ktorá sa začala pred uplynutím vyššie označenej sedem

dňovej lehoty, ale až po začatí tejto kontroly, preto novelizované znenie označeného ustanovenia nemá
žiaden vplyv na zánik deliktuálnej zodpovednosti žalobcu.
32. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov oboch
stupňov sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní,
ako aj zákona o inšpekcii práce, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

33. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods.1, § 168 SSP tak, že účastníkom
nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto
nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy
konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

34. Správny súd v preskúmavanej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 139 ods.4 SSP).
Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 7. 10. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.