Rozhodnutie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mariana Muránska

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Zmenené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/17/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816206050
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8816206050.2

Rozhodnutie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobcu T., a.s., H. W. F., zastúpeného
Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, Bratislava, proti
žalovaným 1./ Y. Y., bytom sídlisko R. XXXX/XX, U. W.., 2./ R. Y., bytom B. W. XXXX, U. W.., o zaplatenie
7.297,57 eur s prísl., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou z 1.12.2016 č. k. 3Csp/55/2016-47 a
proti uzneseniu zo 6.12.2016 č. k. 3Csp/55/2016-54 takto rozhodol

r o z h o d o l :

Mení uznesenie zo dňa 1.12.2016 č. k. 3Csp 55/2016-47 tak, že návrh na nariadenie zabezpečovanie
opatrenia zamieta.

Mení uznesenie zo dňa 6.12.2016 č. k. 3Csp 55/2016-54 ta, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uzneseniami zo dňa 1.12.2016 č. k. 3Csp/55/2016-47 a zo dňa 6.12.2016 č. k. 3Csp/55/2016-54,
súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXXX, kat. úz. U. W. M., a to k parcele KN C XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo
výmere XXX m2, k parcele KN C XXXX - záhrady vo výmere XXXX m2 a rodinnému domu súp. č. XXXX,
na parcele KN C XXXX, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných v 1.a 2.rade. Vyslovil, že
o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

2. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 343 ods. 1, 2, 3 C.s.p.. Z dokladov, ktoré žalobca v konaní
predložil vyplýva, že žalovaný prestali platiť dohodnuté splátky úveru, došlo k vyhláseniu predčasnej
splatnosti úveru a žalovaní boli vyzvaní na splatenie celej dlžnej sumy úveru s príslušenstvom. Žalovaní
tak neurobili, preto bolo potrebné rozhodnúť o zabezpečení pohľadávky žalobcu. Súd prvej inštancie
nariadil zabezpečovacie opatrenie z toho dôvodu, aby nebola ohrozená exekúcia v prípade, že žalobca
bude v konaní úspešný. Toto zabezpečovacie opatrenie vzniká zápisom do príslušného registra a
jeho výkon môže nastať až po tom, ako bude pohľadávka žalobcovi priznaná právoplatným súdnym
rozhodnutím v danom konaní s tým, že rozhodnutím vo veci samej bude rozhodnuté aj o trovách celého
konania.

3. Proti týmto uzneseniam podali včas odvolanie žalovaní v 1.a 2.rade, ktorí navrhli uznesenie zmeniť
tak, aby návrh bol zamietnutý. Nesúhlasia s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý nariadil
zabezpečovacie opatrenie, ktorým sa zriaďuje záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.
XXXX, kat. úz. U. W. M.. Výška úveru je nepomerne niekoľkonásobne nižšia ako cena nehnuteľnosti,
na ktorú súd zriadil žalobcovi zabezpečovacie právo. Predmetom konania je dlh 7.297,56 eur s
príslušenstvom na tom základe, že žalobca ako veriteľ im poskytol úver vo výške 9.000,- eur dňa
28.10.2009. Tvrdia, že zmluvu o úvere uzatvárali ako spotrebitelia, ide o spotrebiteľskú zmluvu, táto

zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a neobsahuje všetky náležitosti v zmysle Zákona
o spotrebiteľských úveroch, a preto ani výška dlžnej čiastky netvorí sumu, ktorú uvádza žalobca.
V zmluve o úvere sú neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1 OZ a iným
kogentnými ustanoveniami zákona. Súčasťou typovej formulárovej zmluvy je aj dohoda o zrážkach zo
mzdy. Takto uzavretá dohoda spôsobuje značnú nerovnováhu práv a povinností zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Ide teda o neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 OZ, a teda podmienku
neplatnú. V zmluve o úvere sa konštatuje, že sa dohodli účastníci riešiť spory z úverovej zmluvy v
rozhodcovskom konaní, žalovaní však rozhodcovskú doložku nepodpísali. Takáto zmluvná podmienka
vytvára materiálnu disproporciu v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa vopred vzdáva svojich práv
vyjadriť nesúhlas s rozhodcovskou doložkou a zhoršuje si tým svoje zmluvné postavenie. Nejde o
individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Zmluva musí obsahovať náležitosti podľa Zákona o
spotrebiteľských úveroch, ktoré však nespĺňa. Zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov. Žalobca si v žalobe neoprávnene uplatňuje úrok zo zostatku nesplatenej istiny
vo výške 10,92 % od 1.5.2016 do zaplatenia, pričom k zosplatneniu došlo ku dňu 30.4.2016. Dohodnuté
úroky z poskytnutých finančných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, od splatnosti je dlžník v
omeškaní a má platiť úroky z omeškania, nie dohodnuté úroky. Najprv je teda potrebné ustáliť, akú
výšku ako žalovaní dlhujú žalobcovi s prihliadnutím na všetky skutočnosti, ktoré v odvolaní uvádzajú,
nakoľko majú za to, že veľká časť ustanovení posudzovanej úverovej zmluvy je v rozpore s pravidlami
dobrých mravov. Súd prvej inštancie uviedol, že zabezpečovacie opatrenie nariadil z dôvodu, aby nebola
ohrozená exekúcia v prípade, že žalobca bude úspešný, avšak nebral do úvahy ochranu žalovaných
ako spotrebiteľov a slabšej strany v konaní. Výška uplatnené nároku žalobcu podľa žalovaných nie
je správna, v súdnom konaní ešte neprebehlo dokazovanie, preto sú vydané rozhodnutia unáhlené,
neobjektívne, nespravodlivé a nezákonné. Ďalej je nesporná skutočnosť, že cena nehnuteľnosti, na
ktorú bolo nariadené zabezpečovacie právo je niekoľkonásobne vyššia ako dlžná čiastka, preto považujú
nariadenie zabezpečovacie práva v rozpore s dobrými mravmi. V zmysle týchto dôvodov navrhli žalovaní
podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Žalobca navrhol uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

5. Odvolací súd vzhľadom na včas podané odvolania (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku, ďalej len C.s.p.) preskúmal uznesenia bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.)
v zmysle zásad vyjadrených v § 370 a nasl. C.s.p. a dospel k záveru, že odvolania sú opodstatnené.

6. Podľa § 343 ods. 1 - 3 C.s.p., zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak
je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká
zápisom do príslušného registra.
Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím.

7. Podľa § 290 C.s.p., spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

8. Ako vyplynulo z obsahu spisu, zo vzťahu medzi stranami sporu bola dňa 30.10.2009 uzatvorená
zmluva o úvere, na základe ktorej bol poskytnutý žalovaným úver vo výške 9.000,- eur, ktorý sa
žalovaní zaviazali splácať v mesačných splátkach po 142,30 eur, s výškou úrokovej sadzby 10,9 %
s tým, že dátum prvej splátky bol stanovený na 25.11.2009 a konečná splatnosť úveru mala nastať
dňa 25.10.2019. Z dôvodu, že žalovaní prestali splácať takto poskytnutý úver, žalobca ich vyzval na
predčasné splatenie úveru v celom rozsahu ku dňu 25.8.2014. V tomto konaní žalobca vo vzťahu k
žalovaným požaduje uhradiť dlžnú istinu úveru v sume 7.297,56 eur, ako aj úroky z úveru a úroky z
omeškania zo zostatku nesplatenej istiny.

9. Vychádzajúc z predpokladov určených § 343 ods. 1 C.s.p., možno konštatovať, že zákonodarca sa
rozhodol významným spôsobom posilniť postavenie veriteľa (vecnoprávne) v súdnom konaní a ustanovil
oprávnenie súdu rozhodnutím zriadiť záložné právo na akúkoľvek majetkovú hodnotu dlžníka. Touto
právnou úpravou sa aktivoval v poradí ďalší zákonom uznaný spôsob vzniku záložného práva bez
úpravy podrobnejších pravidiel. Absenciu kritérií zriadenia záložného práva súdom pri spore o priznanie

pohľadávky tak musí kompenzovať svojou úvahou a rozhodnutím súd, ktorý musí zohľadniť nielen
princípy C.s.p., ale predovšetkým ústavný princíp primeranosti. Uplatňovanie princípu primeranosti bude
posudzované s ohľadom na výšku žalovanej pohľadávky, dobré mravy a bude realizované predovšetkým
v intenciách posúdenia možností uspokojenia pohľadávky dlžníkom z jeho majetku a možného ohrozenia
budúcej exekúcie. Zabezpečovacie opatrenie by nemalo mať za cieľ výhradne zabezpečovať poradie
uspokojenia veriteľa vo vzťahu k majetku dlžníka, ktorý už v čase sporu je predmetom vedenej
exekúcie. Súd musí mať za osvedčené a preukázané, že budúca exekúcia je reálne a nielen potenciálne
ohrozená. Na tomto závere nič nemení ani prioritná povaha zabezpečovacieho opatrenia k opatreniu
neodkladnému. K zriaďovaniu záložného práva by malo dochádzať iba v prípade osvedčenia existencie
nepochybnej pohľadávky, keď zriadenie záložného práva na akékoľvek zložky majetku dlžníka bude
mať nepochybne za následok významný zásah do jeho právnych pomerov.

10. Jedným z predpokladov, kedy zabezpečovacie opatrenie môže byť opodstatnene nariadené, je
existencia proporcionality medzi hodnotou záložného krytia (nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných) a
výškou uplatňovanej pohľadávky s príslušenstvom. Žalobcom uplatnený návrh nezakladá požadovaný
nárok bez ohľadu na všetky okolnosti prípadu, najmä bez zohľadnenia spomínaného princípu
proporcionality. Je zrejmé, že žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností - rodinného
domu a pozemkov, ktoré sa nachádzajú v okresnom meste a hodnota týchto nehnuteľností
nepochybne niekoľkonásobne prevyšuje proklamovanú výšku uplatňovanej pohľadávky, keď zároveň
žalobca nevyčerpal všetky prostriedky ochrany svojho majetkového práva. Je potrebné zdôrazniť, že
navrhovaný inštitút by mal byť vydaný za stavu, že výška pohľadávky, ktorá je predmetom sporu,
je nepochybná tak aby nevznikali otázniky nad proporcionalitou navrhovaného zabezpečovacieho
opatrenia. Takto uplatnený právny nástroj nemôže predstavovať len psychický tlak na dlžníkov v záujme
čo najrýchlejšieho plnenia dlhu, keďže zriadením záložného práva je v skutočnosti vlastník výrazne
oslabený v dispozícii s danými nehnuteľnosťami, napr. má podstatne sťažené podmienky získať úver,
ktorým by paradoxne mohol sledovať splatenie doterajších dlhov. Rovnako je potrebné konštatovať,
že zmyslom tohto zákonného ustanovenia nemôže byť postup smerujúci k nahrádzaniu pravidiel
poskytovania hypoték (úverových vzťahov krytých zmluvným záložným právom).

11. Odvolací súd preto odvolania žalovaných hodnotí ako opodstatnené a so zreteľom na prezentovanú
argumentáciu má za to, že v danom prípade a za tohto stavu konania neboli splnené podmienky pre
nariadenie žiadaného zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací súd preto obe preskúmavané uznesenia
zmenil postupom podľa § 388 C.s.p. a návrhy žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo
vzťahu k žalovaným v 1.a 2.rade ako neopodstatnené zamietol.

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 2:1.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.