Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Emil Dubňanský

Oblasť právnej úpravy – Trestné právoSloboda a ľudská dôstojnosť

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Tos/30/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118011169
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8118011169.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA, na neverejnom zasadnutí konanom dňa
27.11.2018 v trestnej veci odsúdeného Z. Č. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr.
zákona, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 13.09.2018, sp. zn.
5Nt/21/2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť odsúdeného Z. Č..

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 13.09.2018, sp. zn. 5Nt/21/2018 súd podľa § 399 ods.
2 Tr. poriadku návrh na povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Prešov sp. zn.
33T/125/2012 zamietol.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku podal
sťažnosť odsúdený, ktorý túto odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa prostredníctvom
obhajcu dňa 15.11.2018. Namieta, že prvostupňový súd sa podľa jeho názoru nedostatočne zaoberal
ním uvádzanými skutočnosťami, ktoré uviedol pri svojom výsluchu na verejnom zasadnutí dňa
19.03.2018 (správne malo byť pravdepodobne uvedené 13.09.2018), z ktorých vyplynuli skutočnosti a
dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi
už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o jeho vine. Konštatovanie okresného súdu, že v návrhu na
povolenie obnovy konania neuviedol nové dôkazy, ani iné nové skutočnosti, ktoré by mohli samy osebe
odôvodniť iné rozhodnutie o vine a treste, považuje za predčasné, pretože bolo povinnosťou súdu ho
podrobne vypočuť, a to najmä z dôvodu, že na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.09.2018 namietal,
že trestný čin, za ktorý bol odsúdený, nespáchal a výpoveď v prípravnom konaní urobil pod nátlakom
OČTK. Z uvedených dôvodov navrhuje napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie a rozhodnutie.

Sťažnostný súd na podklade takto podanej sťažnosti odsúdeného podľa § 192 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako
aj konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť
odsúdeného nie je dôvodná.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 07.03.2013, sp. zn. 33T/125/2012 boli obžalovaní Z.
Č., spolu s obžalovaným Y.. H. Č. uznaní vinnými z obzvlášť závažného zločinu lúpeže formou
spolupáchateľstva podľa § 20, § 188 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa XX.XX.XXXX okolo 22.00 hod. v Prešove na ul. C. po predchádzajúcej dohode spoločne s maloletým
V.Á. Y., nar. XX.XX.XXXX a maloletým C. Y., nar. XX.XX.XXXX lúpežne prepadli R. V. tak, že mu
začali rukami prehľadávať vrecká nohavíc, v čom im poškodený začal brániť tým, že im ruky zo svojich

vreciek vyberal a chcel ujsť, čomu zabránil Z. Č.X. tým, že ho chytil za ruku, v ktorej poškodený držal
nákupnú tašku a túto sa mu snažil vytrhnúť, pričom za druhú ruku chytil poškodeného mladistvý H.
Č. a spoločne ťahali poškodeného, následkom čoho stratil rovnováhu, spadol na betónovú dlažbu
v tráve vedľa chodníka, čím mu spôsobili trieštivú zlomeninu dolného konca vretennej kosti ľavého
predlaktia zasahujúcu do zápästného kĺbu, aj s odlomením násadcovitého výbežku dolného konca
lakťovej kosti, jednoduchú zlomeninu oboch ramienok lonovej kosti panvy vľavo a pomliaždenie ľahkého
stupňa hrudnej steny vľavo s dobou liečenia a práceneschopnosťou 68 dní,

za čo súd obžalovanému Z. Č. uložil podľa § 188 ods. 3 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 11
rokov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Uvedený
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.03.2013.

Odsúdený Z. Č. podal dňa 19.06.2018 na Okresný súd Prešov návrh na povolenie obnovy konania, ktorý
odôvodnil tým, že má nové skutočnosti, ktoré povie na obnove.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Na základe uvedeného považuje sťažnostný súd za potrebné v prvom rade uviesť, že obnova konania
je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorého zmyslom je odstránenie nedostatkov v skutkových
zisteniach alebo vo výroku o treste, ku ktorým došlo preto, lebo v pôvodnom konaní neboli známe
všetky podstatné skutočnosti a dôkazy, nakoľko tieto vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia.
Uvedeným mimoriadnym opravným prostriedkom je možné zrušiť právoplatné rozhodnutie vo veci, ale
len vtedy, pokiaľ sú na to splnené podmienky, pričom súd nie je oprávnený preskúmavať správnosť
rozhodnutia. Predpokladom obnovy konania je existencia skutočností a dôkazov súdu skôr neznámych,
ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia a tieto sú tak závažné, že odôvodňujú zásah do
stability nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia.

V intenciách už uvedeného krajský súd konštatuje, že v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania
sťažnostnému súdu, ale ani súdu prvého stupňa, neprislúcha opätovne posudzovať náležité zistenie
skutkového stavu veci, ani spôsob, akým boli hodnotené dôkazy, ktoré už v pôvodnom konaní boli
známe, preto sa sťažnostný súd obmedzil na dôkazy, ktoré by bolo možné považovať za nové, súdu
skôr neznáme, ktoré by mohli sami o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo o treste.

Odsúdený vo svojom písomnom návrhu na povolenie obnovy konania neuviedol žiadnu novú
skutočnosť, ani žiaden nový dôkaz, ktorý by bol súdu skôr neznámy. Na verejnom zasadnutí dňa
13.09.2018 uviedol, že pri skutku nebol, nevie, či tam bol nejaký Z., on bol doma. Pri skutku bol V. Y.,
ešte jeden Y. a jeho brat H., vie, že boli piati, lebo to videl a V. Y. to na neho povedal. S bratom H. má
dobrý vzťah. Tieto skutočnosti neuviedol pri rozhodovaní o väzbe, ani na hlavnom pojednávaní v roku
2013, lebo sa bál policajtov, ktorí ho bili.

Vo vzťahu k uvedenému sťažnostný súd udáva, že v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania súdy
nepreskúmavajú nanovo vinu a nevinu obžalovaného, ani nanovo nepreskúmavajú a nevyhodnocujú
dôkazy, ktoré už raz boli vykonané a zhodnotené v pôvodnom konaní, ale obmedzujú sa len na skúmanie,
či v konkrétnej veci boli alebo neboli zistené podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. poriadku.

Na základe uvedeného preto sťažnostný súd považuje rozhodnutie prvostupňového súdu za správne a
zákonné a stotožňuje sa s jeho názorom, že odsúdený Z. Č. v konaní o návrhu na povolenie obnovy
konania neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by samy osebe
alebo so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo o
treste. Odsúdený sa obmedzil len na konštatovanie, že pri skutku nebol, v tom čase bol doma, ale naproti

tomu vedel, že pri skutku bol V. Y., ešte jeden Y. a jeho brat H. a na otázku prokurátora, ako vie, kto tam
bol a koľko ich bolo, keď on tam nebol, uviedol, že vie, že boli piati, lebo to videl.
Vo vzťahu k sťažnostnej námietke odsúdeného, že konštatovanie okresného súdu, že v návrhu na
povolenie obnovy konania neuviedol nové dôkazy, ani nové skutočnosti, ktoré by mohli v konečnom
dôsledku odôvodniť iné rozhodnutie o vine a treste, považuje za predčasné, nakoľko bolo povinnosťou
súdu ho podrobne vypočuť, sťažnostný súd udáva, že nie je povinnosťou súdu na žiadosť odsúdeného
zisťovať takéto nové dôkazy alebo skutočnosti, ale je v záujme odsúdeného, ktorý sa povolenia obnovy
konania domáha, takéto skutočnosti alebo dôkazy označiť.

Z uvedených dôvodov, vzhľadom na to, že neboli zistené podmienky odôvodňujúce povolenie obnovy
konania v zmysle § 394 ods. 1 Tr. poriadku, krajský súd sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú v zmysle
ustanovenia § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.