Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. október 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10C/155/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213297
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6412213297.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomPribinovač.25,Bratislava,IČO:35807598,protižalovanej:Slovenská
republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13,
813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou žalobca žiadal od žalovanej zaplatenie čiastky 175,- Eur ako náhrady majetkovej
škody predstavujúcej účelne vynaložené náklady na správu a vymáhanie jeho pohľadávky a čiastky

387,24 Eur ako náhrady nemajetkovej ujmy (predstavujúcej 55,32 Eur za každý mesiac nečinnosti
exekučného súdu), ktoré mu mali byť spôsobené nesprávnym úradným postupom tunajšieho súdu v
exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 14Er/966/2006 (súdnym exekútorom pod č. EX 1239/2012)
tým, že o návrhu na zmenu súdneho exekútora nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase.

2. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 05.11.2014 č.k. 10C/155/2012-58 tak, že návrh
zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Na odvolanie žalobcu

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 29.10.2015 č.k. 1Co/23/2015-135 zrušil napadnutý
rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie v podstate z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu
a tiež pre nedostatočné odôvodnenie rozsudku.

3. Po vrátení veci tunajší súd na pojednávaní dňa 09.10.2018 prejednal vec v neprítomnosti riadne
predvolaných sporových strán s použitím ust. § 178 ods. 2 a § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“), keď obe strany prevzali predvolanie dňa 26.09.2018, pričom žiadali konať a rozhodnúť bez

ich účasti odôvodňujúc to zhodne hospodárnosťou konania súčasne poukazujúc na svoje doterajšie
písomné podania (v ktorých žalobca žiadal žalobe vyhovieť, naopak žalovaná žiadala žalobu zamietnuť
ako nedôvodnú).

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie jednotlivými listinami tvoriacimi obsah spisu tunajšieho súdu sp. zn.
14Er/966/2006 a zistil nasledovné:

5. Tunajší súd na podklade žiadosti súdneho exekútora JUDr. Jána Debnára o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie zo dňa 12.03.2006, ktorým žiadal
vymôcť čiastku 32.800,- Sk s príslušenstvom a na podklade notárskej zápisnice č. G. XXXX/XXXX,
NZ XXXXX/XXXX spísanej dňa 20.11.2005 notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, poveril dňa 11.05.2006menovaného exekútora vykonaním exekúcie v prospech žalobcu ako oprávneného voči povinnému
M. V.. Dňa 06.09.2010 doručil žalobca súdu návrh na zmenu súdneho exekútora požadujúc, aby
bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý. Dňa 29.09.2010 tunajší súd

vyzval súdneho exekútora JUDr. Jána Debnára, aby v lehote 10 dní vyčíslil trovy exekúcie a predložil
svoj exekútorský spis. Exekútor zaslal exekučný spis a vyúčtovanie trov exekúcie dňa 10.11.2010.
Následne tunajší súd uznesením zo dňa 01.04.2011, č.k. 14Er/966/2006-19 vyhovel návrhu žalobcu
ako oprávneného na zmenu exekútora a poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, ktorý uznesenie prevzal dňa 13.04.2011. Následne tunajší súd uznesením zo dňa 31.08.2012

č.k. 14Er/966/2006-35 priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Debnárovi trovy exekúcie vo výške
39,51 Eur, no na odvolanie menovaného súdneho exekútora Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením
zo dňa 20.08.2013 sp. zn. 41CoE/87/2013 toto uznesenie zrušil a vrátil vec tunajšiemu súdu na
ďalšie konanie. Tunajší súd potom uznesením zo dňa 13.12.2013 č.k. 14Er/966/2006-58 exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Na odvolanie žalobcu ako oprávneného toto uznesenie potvrdil
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 28.05.2014 č.k. 41CoE/113/2014-81, ktorým súčasne

zamietol návrhy žalobcu (oprávneného) na prerušenie konania. Následne žalobca podal proti uzneseniu
krajského súdu dovolanie a o tomto rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa
29.10.2015 č.k. 2Oboer/415/2014-136 tak, že návrh žalobcu na prerušenie dovolacieho konania
zamietol, dovolanie odmietol a povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.
6. Z hľadiska právneho posúdenia zisteného stavu veci súd uvádza, že zodpovednosť štátu za škodu

spôsobenú výkonom verejnej moci jeho orgánmi upravuje zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý v § 3 určuje, že
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci: a) nezákonným rozhodnutím, b)
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Svojej
zodpovednosti sa štát nemôže zbaviť.

7. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na vznik objektívnej zodpovednosti štátu (Slovenskej republiky)
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa vyžaduje kumulatívne (súčasné) splnenie

troch podmienok: 1. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, 2. vznik škody ako peniazmi
vyčísliteľnej majetkovej ujmy na strane dotknutého subjektu a 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody. Zákon č. 514/2003 Z.z. neobsahuje legálnu definíciu nesprávneho
úradného postupu. Ust. § 9 uvedeného zákona v znení účinnom do 31.12.2012 príkladmo za nesprávny
úradný postup označuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie

v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb. V zásade možno nesprávny úradný postup definovať ako postup orgánu verejnej
moci (teda aj štátneho orgánu), ktorý je v rozpore s platnými právnymi normami a ktorý spočíva
v inej než rozhodovacej činnosti. V prípade rozhodovacej činnosti totiž zákon č. 514/2003 Z.z.

zakladá zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie a špecificky za určité rozhodnutia týkajúce sa
najmä osobnej slobody jednotlivca (rozhodnutia o zatknutí, zadržaní, o treste atď.). Inými slovami, pri
nesprávnom úradnom postupe je činnosť orgánu verejnej moci v konkrétnom prípade upravená právnou
normou, ktorú orgán pri jej aplikácii poruší. Treba ale zdôrazniť, že nesprávny úradný postup je potrebné
posudzovať s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu.

8. Súd preto skúmal, či bolo preukázané splnenie všetkých troch podmienok na to, aby bola založená
zodpovednosť žalovanej za žalobcom tvrdenú škodu (resp. ujmu).

9. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na podklade žiadosti súdneho exekútora, návrhu

žalobcunavykonanieexekúcieanotárskejzápisniceakoexekučnéhotitulubolotunajšímsúdomvedené
exekučné konanie pod sp. zn. 14Er/966/2006. Súd dňa 11.05.2006 poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora JUDr. Jána Debnára a žalobca ako oprávnený dňa 06.09.2010 požiadal o zmenu exekútora. V
tom čase účinné ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.) určovalo, že oprávnený
môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný

súd návrh na zmenu exekútora, pričom súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora. Tunajší súd o návrhu žalobcu na zmenu súdneho exekútora rozhodol
uznesením zo dňa 01.04.2011, č.k. 14Er/966/2006-19 a poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého. V danom prípade súd teda síce nerozhodol o návrhu žalobcu na zmenu súdnehoexekútora v zákonom stanovenom čase, no prekročenie stanovenej lehoty vzhľadom na všetky ostatné
okolnosti prípadu nemožno kvalifikovať ako nesprávny úradný postup.

10. Predpokladom pre rozhodnutie o zmene súdneho exekútora je návrh oprávneného na zmenu
súdneho exekútora s tým, že exekučný súd po dôjdení takejto žiadosti najskôr musel vyzvať doterajšieho
súdneho exekútora na vyčíslenie trov exekúcie s čím je spojená aj žiadosť o zaslanie príslušného
exekučnéhospisu.Aktotižsúdnávrhunazmenuexekútoravyhovel,poverilvykonanímexekúcienového
exekútora, ktorému následne vec postúpil spolu s exekučným spisom pôvodne povereného exekútora

(§ 44 ods. 9 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2011).

11. Bolo preukázané, že tunajší súd vyzval exekútora na predloženie vyúčtovania trov exekúcie a
exekučného spisu. Súdny exekútor toto zaslal dňa 10.11.2010 a teda súd nemal k dispozícii úplné
podklady na to, aby mohol o návrhu žalobcu na zmenu súdneho exekútora rozhodnúť v stanovenej
dobe. Tunajší súd potom o zmene exekútora rozhodol v primeranej dobe uznesením zo dňa 01.04.2011

prihliadajúc na to, že žalobca ako oprávnený podával na tunajší súd elektronicky v rovnakom čase
hromadne návrhy na zmenu súdnych exekútorov a tým zaťažil súd veľkým množstvom podaní, ktoré
nebolo možné vzhľadom na zaťaženosť súdu a nepriaznivé personálne obsadenie vybaviť bez určitého
zdržania. V tomto smere však súd poukazuje na to, že podľa v tom čase účinných ustanovení § 44 ods.
8 a 9 Exekučného poriadku platilo, že účinky pôvodného návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie zostali

zachované aj po podaní návrhu na zmenu súdneho exekútora a pôvodný súdny exekútor mohol a mal
vykonávať exekúciu v prospech žalobcu až do právoplatného rozhodnutia o návrhu na zmenu exekútora.
Okrem toho ale treba zvýrazniť ten fakt, že následne uznesením zo dňa 13.12.2013 bola exekúcia
vyhlásená za neprípustnú a zastavená (uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.07.2014 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28.05.2014 č.k. 41CoE/113/2014-81) z dôvodu,

že boli zistené okolnosti, ktoré bránili vykonaniu exekúcie a pre ktoré bolo potrebné exekúciu zastaviť.
Exekúcia teda v podstate vôbec nemala byť vedená a to podľa súdu v súhrne všetkých uvedených
skutkových okolností vylučuje možnosť považovať nedodržanie určenej lehoty na rozhodnutie o zmene
súdneho exekútora za nesprávny úradný postup.

12. V týchto súvislostiach treba uviesť aj to, že zákonom stanovená povinnosť súdu ako orgánu
verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom určenej lehote predstavuje v tejto
rovine garanciu ústavného práva každého na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS
16/02 konštatoval, že pri posúdení toho, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Ústavný
súd Slovenskej republiky prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v Ústave Slovenskej republiky
alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného
práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. V rozhodnutí sp.
zn. I. ÚS 70/02 Ústavný súd Slovenskej republiky zasa uviedol, že ak je na jednej strane všeobecný

súd viazaný v zákone ustanovenými lehotami na vykonanie procesného úkonu, na druhej strane
ich dodržanie nemôže mať za následok porušenie základných zásad civilného procesu, ktoré sú
nevyhnutným predpokladom realizácie širšieho základného práva - práva na spravodlivý proces, ktoré
majú účastníci konania zaručené v ustanoveniach siedmeho oddielu druhej hlavy ústavy a v príslušných
medzinárodných zmluvách o ľudských právach, ktoré majú prednosť pred zákonom. V tomto zmysle

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na spravodlivý proces nemožno stavať
proti sebe ani ich od seba oddeľovať. Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne
nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách.

13. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že aj keď žalobcom predtým zvolený súdny exekútor
nebol „vymenený“ presne v zákonom určenom čase, nemožno to označiť za nesprávny úradný postup
akotománamysliust.§3zákonač.514/2003Z.z.,keďsúdozmeneexekútorarozhodolbezzbytočných
prieťahov. Súd preto nemal preukázaný nielen nesprávny úradný postup v súvislosti s rozhodovaním
o zmene súdneho exekútora ale nemal preukázané splnenie ani jednej z ďalších dvoch podmienok

vyžadovaných na vznik zodpovednosti žalovanej za žalobcom tvrdené ujmy. Žalobca nepredložil ale
ani neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by mal súd vykonať a ktoré by podporovali to, že práve v dôsledku
tvrdeného nesprávneho úradného postupu v súvislosti s rozhodovaním o zmene súdneho exekútora
utrpel konkrétne vyčísliteľnú a preukázateľnú majetkovú škodu či ujmu nemajetkového charakteru, ktorúby bolo namieste odškodniť v peniazoch podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Za škodu,
pri vzniku ktorej sa nahrádza skutočná škoda a ušlý zisk, nemožno podľa názoru súdu považovať iba
subjektívne vyčíslené (a ničím neobjektivizované) paušálne náklady na správu pohľadávky pomocou

informačného systému v sume 70,- Eur, na udržiavanie a správu informačného systému v čiastke 40,-
Eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom v čiastke 50,- Eur a na
administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje, poštovné a telekomunikačné výdaje
spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania v čiastke 15,- Eur. Preto súd nevykonal dokazovanie
žalobcom označeným znaleckým posudkom č. 1/2014, ktorý má preukazovať výšku škody (tento

navyše súd nemal ani k dispozícií, lebo na tunajšom súde nebolo nikdy vedené konanie sp. zn.
27C/265/2012, v ktorom spise by sa tento posudok podľa žalobcu mal nachádzať). Skutočnou škodou
je totiž ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného predstavujúca
zníženie majetkového stavu poškodeného v porovnaní s jeho majetkovým stavom pred škodnou
udalosťou. Preto pri náhrade skutočnej škody možno kompenzovať iba tie účelne vynaložené výdavky,
ktoré by nebolo nutné vynaložiť nebyť škodnej udalosti. Subsumpcia žalobcom uvedených nákladov pod

ušlý zisk neprichádza potom do úvahy už len vzhľadom na samotnú definíciu ušlého zisku, ktorým je
zmarenýmajetkovýprospechočakávanýsprihliadnutímnavšetkyokolnostiprípadu,ktorývšaknenastal
v dôsledku škodnej udalosti (v danom prípade v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu).
Treba tiež uviesť, že žalobca nielenže nepreukázal ale ani nijako bližšie nevysvetlil ako paušálne
náklady na správu pohľadávky voči povinnému súvisia s nesprávnym úradným postupom súdu, keď

exekúcia bola v konečnom dôsledku vyhlásená za neprípustnú a zastavená. Ako už bolo uvedené,
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou musí existovať príčinná súvislosť, teda vzťah príčiny a
následku, pričom je podľa názoru súdu logické, že určité administratívne náklady na správu pohľadávky
by žalobca mal nezávisle od toho, kedy exekučný súd rozhodol o zmene súdneho exekútora.

14. Vo vzťahu k požadovanej náhrade nemajetkovej ujmy žalobca tiež nijako nepreukázal žiaden
nepriaznivýdopad(ujmu)najehoprávnepostavenieakoveriteľapohľadávkyvočipovinnémuvdôsledku
tvrdeného nesprávneho úradného postupu. V žalobe síce poukázal na určité riziká vo vzťahu k
povinnému (riziko zániku povinného, jeho insolvencia, riziko „zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu
s povinným“), no nijako netvrdil ani nedokázal, že k takýmto následkom aj skutočne došlo v dôsledku

postupu exekučného súdu. Súd tak nemal preukázaný nesprávny úradný postup, vznik škody na strane
žalobcu ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody a ani vznik
nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Preto žalobu žalobcu zamietol.

15. Len záverom súd poznamenáva, že zo žaloby je evidentné čoho sa žalobca v konaní domáhal a z

akých dôvodov (§ 79 ods. 1 v tom čase účinného O.s.p.), pričom súdu je z rozhodovacej činnosti známe,
že žalobca ešte pred začatím tohto súdneho konania podal najneskôr dňa 25.09.2012 na Ministerstvo
spravodlivosti SR písomnú žiadosť podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o predbežné prerokovanie
nárokov uplatňovaných v tomto konaní. V dôsledku neuspokojenia nárokov do 6 mesiacov od podania
žiadosti sa ich žalobca mohol domáhať na súde (§ 16 ods. 4 cit. zákona), keďže uvedená lehota počas

tohto súdneho konania už uplynula.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej ako úspešnej strane v spore
nepriznal náhradu trov konania, pretože jej účasťou v konaní žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.