Uznesenie – Majetok ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. júl 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Tdo/32/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215010227
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Bargel
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:6215010227.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Bargela a sudkýň JUDr.
Jany Serbovej a JUDr. Aleny Šiškovej na neverejnom zasadnutí konanom 4. júla 2018 v Bratislave, v
trestnej veci obvineného G. E., pre zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 5 Trestného
zákona, o dovolaní obvineného G. E., proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.
5To/10/2017, z 13. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného G. E. odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. 9T/101/2015, z 23. novembra 2016 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5To/10/2017 z 13. júna 2017 bol obvinený G. E.
uznaný za vinného zo spáchania zločinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 5 Trestného
zákona, na skutkovom základe, že

1/ dňa 28.01.2010 vo Veľkom Krtíši na základe žiadosti o poskytnutie príspevku na zriadenie V./V. č.
A/XXXX/XXXXX-X, ako štatutárny zástupca obchodnej spoločnosti G. E. s.r.o., IČO: XXXXXXX, DIČ:
XXXXXXXXXX so sídlom N. XX, XXX XX W., uzavrel dňa 29.01.2010 s Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Veľký Krtíš dohodu č. XXX/§XX/XXXXŠR o poskytnutí príspevku na zriadenie chránenej dielne
alebo chráneného pracoviska a na základe žiadosti o priznanie postavenia V./V. zo dňa 01.02.2010
č. A/XXXX/XXXXX-X, s účinnosťou od 01.02.2010 mu bolo priznané postavenie V./V. rozhodnutím
ÚPSVaR Veľký Krtíš č. A/XXXX/XXXXX-X podľa § 56 zák. č. 5/2004 Z.z. o službách v zamestnanosti
v zmení neskorších zmien, kde predmetom tejto dohody bolo poskytnutie príspevku na zriadenie V./V.
so zamestnaním 8 invalidných dôchodcov v pekárenskej dielni a následne predkladal poskytovateľovi
ÚPSVaR Veľký Krtíš nepravdivé podklady k preplateniu faktúr a iných úhrad, na základe čoho mu bolo
poskytnuté plnenie bez právneho dôvodu a titulu a to v nasledovnom rozsahu:

a/ dňa 03.02.2010 predložil ÚPSVaR Veľký Krtíš žiadosť o úhradu platby č. X na sumu 25.000,-€ za
prenájom nebytových priestorov za mesiace február, marec, apríl, máj, jún 2010 s tým, že uvedenú
sumu obvinený ako nájomca uhradil pre prenajímateľa G. E. - G., N. XXX/XX, H. L. pred uplatnením
žiadosti o úhradu platby, hoci v skutočnosti uvedenú sumu obžalovaný pre prenajímateľa uhradil vo
výške 08.02.2010 vo výške 16.500,-€ a 09.02.2010 sumu 8.000,-€ a 08.03.2010 sumu 500,-€, hoci
podľa článku 4, ods. 5 nešlo o výdavok, ktorý by bol zamestnávateľom uhradený pred jeho uplatnením
voči úradu a teda túto sumu 25.000,-€ v čase uplatnenia nároku nemal nárok zo strany ÚPSVaR Veľký
Krtíš došlo k úhrade sumy 25.000,-€ dňa 05.02.2010 ku škode ÚPSVaR Veľký Krtíš, zároveň bol tento
uplatnený výdavok neoprávnený aj z toho dôvodu, že v období mesiacov február, apríl 2010 sa v V./V.
nevykonávali žiadne práce,

b/ dňa 04.02.2010 predložil ÚPSVaR Veľký Krtíš žiadosť o úhradu platby č. X na sumu 15.000,-€ za
prenájom strojov za mesiace február- apríl 2010, hoci v uvedenom období v V./V. nebola vykonávaná

žiadna činnosť a suma 15.000,-€ bola uhradená 11.02.2010 pre obvineného ku škode ÚPSVaR Veľký
Krtíš,

c/ dňa 02.03.2010 predložil ÚPSVaR Veľký Krtíš žiadosť o úhradu platby č. X na sumu 14.615,-€ na
základe faktúry XXXXXXXXXX od firmy HP-E. T. D., H. XXX/XX, U. za opravu priestorov V./V. na ulici
N. XX/XX, W. s tým, že uvedené práce mali byť vykonané v čase od 01.02.2010 do 15.02.2010, čo
sa nezakladalo na pravde, nakoľko práce boli vykonané v mesiaci január 2010 a teda obžalovaný v
zmysle uzavretej dohody č.XXX/§XX/XXXXŠR článku 4, ods. 1 nemal nárok na tieto náklady, nakoľko
za oprávnené náklady mohli byť považované len tie, ktoré vznikli v súvislosti s dohodou, najskôr v deň
podpísania tejto dohody, teda 29.01.2010, suma 14.615,-€ bola obžalovanému uhradená 08.03.2010
ku škode ÚPSVaR Veľký Krtíš,

d/ dňa 11.03.2010 predložil ÚPSVaR Veľký Krtíš žiadosť o úhradu platby č. X na sumu 3.593,- €, ako
celkovú cenu práce za 9 zamestnancov za mesiac február 2010, hoci v skutočnosti uvedení zamestnanci
nevykonávali v tomto mesiaci žiadnu prácu a teda nemali nárok na mzdu, dňa 16.03.2010 došlo k úhrade
sumy 3.593,-€ pre obžalovaného ku škode ÚPSVaR Veľký Krtíš,

e/ dňa 12.04.2010 predložil ÚPSVaR Veľký Krtíš žiadosť o úhradu platby č. X na sumu 3.593,-€, ako
celkovú cenu práce za 9 zamestnancov za mesiac marec 2010, hoci v skutočnosti uvedení zamestnanci
nevykonávali v tomto mesiaci žiadnu prácu a teda nemali nárok na mzdu, dňa 14.04.2010 došlo k úhrade
sumy 3.593,-€ pre obžalovaného ku škode ÚPSVaR Veľký Krtíš,

f/ dňa 30.07.2010 predložil ÚPSVaR Veľký Krtíš žiadosť o úhradu platby č. X na sumu 3.600,-€, ako
celkovú cenu práce za 9 zamestnancov za mesiac apríl 2010, hoci v skutočnosti uvedení zamestnanci
nevykonávali v tomto mesiaci žiadnu prácu a teda nemali nárok na mzdu, dňa 30.08.03.2010 došlo k
úhrade sumy 3.600,-€ pre obžalovaného ku škode ÚPSVaR Veľký Krtíš,

g/ dňa 31.03.2010 predložil ÚPSVaR Veľký Krtíš k úhrade faktúru č. XXXX/XXXX zo dňa 31.03.2010 od
spoločnosti B. s.r.o., E. XXX, XXX XX D. na sumu 650,-€ za výrobu reklamných tričiek, šiltoviek pre V./
V., hoci v skutočnosti uvedenú faktúru uhradil pre spoločnosť B. s.r.o., E. 176, XXX XX D. až 31.01.2011
a to vo výške 250,-€ s tým, že suma 523,-€ bola dobropisovaná, hoci podľa článku 4, ods. 5 Dohody
nešlo o výdavok, ktorý bol zamestnávateľom uhradený pred jeho uplatnením voči úradu a teda na túto
sumu 650,-€ nemal žiadny nárok, pričom mu bola preplatená 06.05.2010 ku škode ÚPSVaR Veľký Krtíš,

h/ dňa 31.03.2010 predložil ÚPSVaR Veľký Krtíš k úhrade faktúru č. XXXX/XXXX zo dňa 31.03.2010 od
spoločnosti B. s.r.o., E. XXX, XXX XX D. na sumu 2.201,-€, hoci v skutočnosti uvedenú faktúru uhradil
pre spoločnosť B. s.r.o., E. XXX, XXX XX D. až 06.09.2010 a teda v čase predloženia podľa článku 4,
ods. 5 Dohody nešlo o výdavok, ktorý bol zamestnávateľom uhradený pred jeho uplatnením voči úradu
a teda na túto sumu 2.201,-€ nemal žiadny nárok, pričom mu bola preplatená 06.05.2010 ku škode
ÚPSVaR Veľký Krtíš
2/ dňa 22.04.2010 vo Veľkom Krtíši na základe žiadosti č. A/XXXX/XXXXX o poskytnutie príspevku
na zriadenie V./V. ako štatutárny zástupca obchodnej spoločnosti G. E. s.r.o., IČO: XXXXXXX, DIČ:
XXXXXXXXXX so sídlom N. XX, XXX XX, W. uzavrel s úradom práce sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš
dohodu č. XXX/§XX/XXXXŠR o poskytnutí príspevku na zriadenie chránenej dielne, alebo chráneného
pracoviska na základe žiadosti č. A/XXXX/XXXXX o priznanie postavenie V./V. zo dňa 03.05.2010 mu
rozhodnutím ÚPSVaR Veľký Krtíš č. A/XXXX/XXXXX zo dňa 22.04.2010 s účinnosťou od 01.05.2010
bolo priznané postavenie V./V. podľa § 56 zák. č. 5/2004 Z. z. o službách v zamestnanosti v znení
neskorších zmien, kde predmetom tejto dohody bolo poskytnutie príspevku na zriadenie V./V. so
zamestnaním 9 invalidných dôchodcov v pekárenskej dielni a následne predkladal poskytovateľovi
ÚPSVaR Veľký Krtíš nepravdivé podklady k preplateniu nákladov na prácu a iné prevádzkové výdavky,
na základe čoho mu bolo poskytnuté plnenie bez právneho dôvodu a to v nasledovnom rozsahu:

a/ v dňoch 30.07.2010 a 26.11.2010 predložil ÚPSVaR Veľký Krtíš k úhrade fiktívne podklady o výplate
miezd pre zamestnancov za obdobie máj- september 2010, ktorí buď v období od 01.05.2010 do
19.10.2010 na prevádzke v W. vôbec nepracovali alebo vykonávali práce, ktoré neboli súčasťou dohody
č. XXX/§XX/XXXXŠR a teda nemohli byť preplatené a to pre G. L. vo výške 324,22,-€, táto v skutočnosti
v V./V. nikdy nepracovala, C. G. 257,61,-€, tento v skutočnosti pracoval len do mája 2010, Q. T. 794,56,-
€, tento nepracoval na dohodnutej pozícii robotníka v pekárenskej výrobe, ale robil vodiča, G. F. 229,-

€, suma upravená podľa jej výsluchu, C. G. 1.987,63,-€, v V./V. nikdy nepracovala, R. H. 1.887,63,-€,
pracoval v V./V. len 4 dni, B. L. 505,85,-€, v V./V. nikdy nepracovala, G. R. 1.204,11,-€, nikdy nepracoval
ako robotník v pekárenskej výrobe, ale jazdil na kamióne pre obžalovaného ako fyzickú osobu, F. H.
433,61,-€, v skutočnosti v V./V. nikdy nepracovala, D. E. 780,-€, upravené podľa jeho výsluchu, spolu
spôsobil škodu pre Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš 8.404,-€,

b/ dňa 21.05.2010 predložil ÚPSVaR Veľký Krtíš k úhrade faktúru č. XXXXXXXXX zo dňa 21.05.2010
od spoločnosti G. s.r.o., D. XX/B, XXX XX R. na sumu 1.100,-€, hoci v skutočnosti uvedenú faktúru
uhradil 10.12.2010, a teda v čase predloženia faktúry podľa článku 4, ods. 5 Dohody nešlo o výdavok,
ktorý bol zamestnávateľom uhradený pred jeho uplatnením voči úradu a teda na túto sumu 1.100,-€
nemal žiadny nárok, pričom mu bola preplatená ku škode ÚPSVaR Veľký Krtíš vo výške 1.100,-€, čím
obžalovaný svojím konaním v oboch bodoch obžaloby spôsobil celkovú škodu vo výške 77.752,-€ pre
ÚPSVaR Veľký Krtíš.

Za to bol obvinenému podľa § 225 ods. 5 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 3, §
39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
3 roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona bol obvinený na výkon trestu odňatia slobody
zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne mu bol podľa § 61 ods.
1, ods. 2 Trestného zákona uložený trest zákazu činnosti vykonávať podnikateľskú činnosť na 3 roky.

Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5To/10/2017 z 13. júna 2017 podal obvinený
prostredníctvom svojho obhajcu dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c), písm. g) a
písm. i) Trestného poriadku, a teda z dôvodu, že bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu,
rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom a rozhodnutie
je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného
hmotnoprávneho ustanovenia.

V odôvodnení svojho dovolania namietol, že postupom odvolacieho súdu bolo porušené zásadným
spôsobom jeho právo na obhajobu a to z toho dôvodu, že obvinený si najskôr zvolil obhajcu JUDr.
Jozefa Veselého a v rámci odvolacieho konania si zvolil ďalšieho obhajcu JUDr. Remšíka. Verejné
zasadnutie na odvolacom súde bolo vykonané bez toho, aby obhajca JUDr. Veselý bol predvolaný
na verejné zasadnutie, na ktorom sa zúčastnil len obhajca JUDr. Remšík. JUDr. Veselý sa na tomto
verejnom zasadnutí nezúčastnil, pretože o ňom nebol upovedomený. Obvinený jemu nikdy plnú moc
nevypovedal, pričom nič nebránilo obvinenému mať viac obhajcov a krajský súd mal oboch upovedomiť
o verejnom zasadnutí. Ďalší dovolací dôvod vidí obvinený v tom, že prokurátor okresnej prokuratúry
Veľký Krtíš vydal záväzný pokyn pre vyšetrovateľa, v ktorom bolo poznamenané: ,,je možné uvažovať o
postupe podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku." Následne príslušný vyšetrovateľ vydal uznesenie pod
ČVS: ORP-849/OEK-ZH-2011 z 27.03.2012 podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku, ktorým vzniesol
obvinenému obvinenie zo zločinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona.
Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť obvinený. O podanej sťažnosti následne rozhodoval ten istý
prokurátor, ktorý dal vyšetrovateľovi záväzný pokyn na vznesenie obvinenia voči obvinenému, čo je
v rozpore s ustanovením § 190 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku, nakoľko mal o takejto sťažnosti
rozhodovať nadriadený prokurátor. V danom prípade ide o nekonvalidovateľnú vadu konania a všetky
následné úkony sú potom nezákonné. Obvinený preukázal, že platby ktoré obdržal z titulu nájmu
nebytových priestorov a iných dôvodov boli zákonné a legálne a súd taktiež nesprávne vyhodnotil
platby zamestnancom, a preto odvolací súd nemohol nahradzovať samostatným rozsudkom absenciu
zákonnosti postupu Okresného súdu vo Veľkom Krtíši. V celom konaní neboli dokázané také skutočnosti,
že úmyselne uvádzal nepravdivé údaje, aby mu vznikol nárok na platby, čo bolo predmetom civilného
konania. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny odstúpil od zmluvy a dosiahol vyhlásenie rozsudku v
tom slova zmysle, že spoločnosť G. E., by mu mala uhradiť finančné prostriedky, pričom v podstate
tie isté finančné prostriedky sú uplatňované aj od mojej osoby ako konateľa spoločnosti ako fyzickej
osoby. Na záver navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhlásil rozsudok tak, že vysloví, že
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5To/10/2017 z 13.6.2017 došlo k porušeniu zákona
v neprospech obvineného G. E., tento rozsudok zrušil a prikázal Krajskému súdu v Banskej Bystrici, aby
vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol. Súčasne podľa § 380 ods. 2 Trestného poriadku
rozhodol, že obvineného G. E. neberie do väzby.

K dovolaniu obvineného sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš, ktorá vo svojom
vyjadrení uviedla, že sa plne stotožňuje s rozhodnutím krajského súdu. Čo sa týka námietky obvineného,
že o jeho sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia mal rozhodovať nadriadený prokurátor, je toho
názoru, takáto námietka nie je opodstatnená, pretože zo strany dozorujúceho prokurátora nedošlo k
vydaniu záväzného pokynu vyšetrovateľovi, o čom svedčí samotný obsah pokynu prokurátora. Čo sa
týka porušenia práva na obhajobu, a teda že nebol prítomný na verejnom zasadnutí aj JUDr. Veselý,
nejde o porušenie práva na obhajobu, nakoľko na verejnom zasadnutí bol prítomný obhajca obvineného
JUDr. Remšík. Na záver navrhla, aby Najvyšší súd SR dovolanie obvineného odmietol podľa § 382 písm.
c) Trestného poriadku nakoľko nie sú splnené podmienky dovolania.
+ + +

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním
rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie
bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 2 písm. h) Trestného poriadku), bolo podané
prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku), osobou oprávnenou (§ 369 ods. 2 písm.
b) Trestného poriadku), v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), na súde, ktorý rozhodol
v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti
dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku) a že obvinený pred podaním dovolania využil svoje
právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku).

Najvyšší súd zistil, že dovolanie obvineného G. E. nie je opodstatnené, pretože je zrejmé, že nie sú
splnené podmienky dovolania.

V prvom rade Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenáva, že v zmysle § 385 Trestného poriadku
je dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi, ktoré sú v ňom uvedené, z čoho vyplýva, že táto viazanosť
sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1
Trestného poriadku) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2
Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia (R 120/2012-I).

S ohľadom na uvedené nebol Najvyšší súd Slovenskej republiky oprávnený preskúmavať iné v dovolaní
označené porušenia zákona, ktoré nezodpovedajú vymedzeným dovolacím dôvodom, pretože by si tak
atrahoval prieskum právoplatného rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania nad rámec návrhu
- dovolania, čo by znamenalo prekročenie právomocí vyplývajúcej mu zo zákona (§ 385 Trestného
poriadku) a Ústavy Slovenskej republiky (čl. 2 ods. 2).

Z uvedeného je preto potrebné vyvodiť a to aj s ohľadom na povahu dovolacieho konania, ktoré je ako
návrhové konanie vždy podmienené návrhom oprávnenej osoby znalej práva - minister spravodlivosti,
generálny prokurátor, obhajca v mene obvineného, že Najvyšší súd Slovenskej republiky je viazaný
podaným návrhom do takej miery, že v rámci prieskumu dodržiavania zákonnosti, nemôže ísť nad
rámec návrhu a tam špecifikovaných dôvodov dovolania (§ 385 Trestného poriadku), preto Najvyšší
súd Slovenskej republiky podrobil prieskumu vecné argumenty dovolateľa zodpovedajúce dovolacím
dôvodom podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku bez hlbšieho prieskumu tých argumentov, ktoré im
nezodpovedajú.

Dovolací súd poznamenáva, že dovolanie je jeden z mimoriadnych opravných prostriedkov v rámci
trestného konania, ktorý je spôsobilý privodiť prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných
rozhodnutí, a preto ho možno aplikovať iba v prípadoch, ak to je odôvodnené závažnosťou pochybenia
napadnutého rozhodnutia súdu. Požadovaný jeden opravný prostriedok predstavuje v súdnom procese
v Slovenskej republike inštitút odvolania. Pokiaľ by zákonodarca zamýšľal urobiť z najvyššieho súdu tretí
stupeň s plnou jurisdikciou, nestanovil by katalóg dovolacích dôvodov.

V dovolaní musí byť uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napádané a aké chyby sú rozhodnutiu
vytýkané. V predmetnom dovolaní sa pritom konštatuje, že sa jedná o dovolacie dôvody uvedené v §
371 ods. 1 písm. c), písm. g) a písm. i) Trestného poriadku.

K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku

Zásada „práva na obhajobu" vyjadruje požiadavku, aby v trestnom procese bola zaručená ochrana práv
a záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, a je teda nevyhnutým prostriedkom úspešného
výkonu súdnictva smerom k ochrane základných práv a slobôd. Jej legislatívne vyjadrenie a reálne
zabezpečenie svedčí v podstate nielen o stupni demokracie v trestnom procese daného štátu, ale vo
svojej podstate jej realizácia v čo najširšom meradle je nielen v záujme osoby, proti ktorej sa vedie trestné
konanie, ale v záujme celej spoločnosti, pretože toto právo neplynie len z ochrany práv jednotlivca, ale
aj zo záujmu štátu na zistenie pravdy. Podľa názoru dovolacieho súdu právo na obhajobu sa zaručuje
ako základné právo fyzickej osoby, ktoré podlieha všetkým pravidlám, ktoré sa uznávajú pri ochrane
základných práv a slobôd, a možno ho vnímať aj ako prostriedok nastoľujúci spravodlivú rovnováhu
medzi verejnými záujmami, ktoré sú predmetom ústavnej ochrany.

Zásada „práva na obhajobu" obsahuje tri relatívne samostatné práva obvineného :
- právo obhajovať sa osobne, alebo
- právo obhajovať sa za pomoci obhajcu podľa vlastného výberu, alebo
- právo na bezplatnú pomoc obhajcu, ak obvinený nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu
a vyžadujú to záujmy spravodlivosti.

Konštantná judikatúra právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného
a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie
každého obhajovacieho práva. Platný Trestný poriadok obsahuje celý rad ustanovení, ktoré upravujú
jednotlivé čiastkové práva obvineného, charakteristické pre príslušné štádium trestného konania.
Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení
obvineného v trestnom konaní, samo osebe nezakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku. Zo znenia tohto ustanovenia totiž jednoznačne vyplýva, že len porušenie práva na
obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilé naplniť uvedený dovolací dôvod. V praxi to znamená, že o
zásadné porušenie práva na obhajobu pôjde najmä vtedy, ak obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v
jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby.

Takéto pochybenie súdov nižšieho stupňa dovolací súd v konaní nezistil, teda nemožno zaujať
stanovisko, že došlo k porušeniu práva na obhajobu obvineného G. E. zásadným spôsobom, a teda ku
takej skutočnosti, ktorá už sama o sebe znamená naplnenie dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1
písm. c) Trestného poriadku. Napriek tomu sa dovolací súd zaoberal aj konkrétnymi námietkami, ktoré
v rámci tohto dovolacieho dôvodu uviedol v písomných dôvodoch dovolania obvinený G. E..

K námietke obvineného, že odvolací súd porušil jeho právo na obhajobu tým, že neupovedomil
zvoleného obhajcu JUDr. Veselého, pričom upovedomil iba druhého zvoleného obhajca JUDr. Remšíka
najvyšší súd, nahliadnutím do zápisnice o verejnom zasadnutí zistil, že verejné zasadnutie na Krajskom
súde v Banskej Bystrici bolo vykonané korektne - v prítomnosti obhajcu obvineného JUDr. Remšíka,
ktorý nenamietal neprítomnosť druhého obhajcu JUDr. Veselého, nenamietal porušenie práva na
obhajobu a ani nežiadal odročenie hlavného pojednávania z dôvodu neprítomnosti druhého obhajcu (č.
l. 2633).

Podľa § 371 ods. 4 Trestného poriadku dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. a) až g) Trestného poriadku
nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a
nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom.

S poukazom na § 371 ods. 4 Trestného poriadku nemožno prihliadať na túto námietku obvineného,
nakoľko mu bola známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím
súdom. Nad rámec uvedeného však musí najvyšší súd podotknúť, že ak by aj pripustil túto námietku
obvineného, išlo by o námietku neopodstatnenú, nakoľko súd síce pochybil, keď neupovedomil
JUDr. Veselého o konaní verejného zasadnutia, avšak prítomnosť obhajcu JUDr. Remšíka zaručovala
obvinenému všetky procesné práva priznané zákonom, a preto by nešlo, podľa názoru najvyššieho súdu,
o zásadné porušenie práva na obhajobu obvineného.

K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku.

Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku možno úspešne uplatňovať v prípadoch,
keď je rozhodnutie súdu založené na dôkazoch, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané
zákonným spôsobom. Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch vykonaných v rozpore so
zákonom musí byť z obsahu spisu zrejmá a porušenie zákona by malo svojou povahou a závažnosťou
zodpovedať porušeniu práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, čomu napokon zodpovedá i samotná povaha dovolania ako mimoriadneho (nie
ďalšieho riadneho) opravného prostriedku.

Z uvedeného potom logicky vyplýva záver, že nesprávny procesný postup súdu pri vykonávaní dôkazov
môže byť dovolacím dôvodom v zmysle § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku len vtedy, ak má, resp.
mal negatívny dopad na práva obvineného. Ak sa nepreukážu takéto účinky nesprávneho procesného
postupu pri vykonávaní dôkazov, potom nemožno hovoriť o naplnení dovolacieho dôvodu podľa § 371
ods. 1 písm. g) Trestného poriadku, a to aj so zreteľom na to, že k porušeniu práva na spravodlivý
proces v zmysle čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Dohovoru by mohlo dôjsť len vtedy, ak by odsúdenie bolo
založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere (solery or to a decisive extent) na dôkazoch získaných
nezákonným spôsobom, čo sa ale v predmetnej veci nestalo (pozri Mariana Marinescu p. Rumunsku,
rozs. č. 36110/03 z 2.2.2010, Emen p. Turecku, rozs. č. 25585/02 z 26.1.2010, Van Mechelen a ďalší p.
Holansku , Visser p. Holandsku, rozs. č. 26668/95 zo 14.2.2002, Al - Khawaja a Tahery p. Spojenému
kráľovstvu, rozs. č. 26766/2005 a č. 22228/06 z 15.12.2011 a ďalšie).

V rámci dovolaním iniciovaného prieskumu odôvodneného dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1
písm. g) Trestného poriadku môže najvyšší súd preskúmavať len to (ak dovolanie nepodal minister
spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku), či jediný usvedčujúci dôkaz
alebo viaceré rozhodujúce usvedčujúce dôkazy boli vykonané zákonným spôsobom. Ak dospeje k
záveru o zákonnosti vykonaného dokazovania najvyšší súd nemôže spochybňovať skutkové zistenia,
prehodnocovať vykonané dôkazy a ich hodnotenie vykonané súdmi nižších stupňov.

Spôsob hodnotenia dôkazov vykonaných zákonným spôsobom súdmi nižších stupňov nemôže najvyšší
súd v rámci dovolacieho konania iniciovaného obvineným prehodnocovať ani spochybňovať, pretože by
tak neprípustným spôsobom zasahoval do výlučnej kompetencie týchto súdov bez právneho podkladu
a napokon i v rozpore so samotnou podstatou dovolacie konania, pretože dovolanie nemôže nahrádzať
riadne opravné prostriedky a jeho podanie nie je prípustné v rovnako širokom rozsahu (čo do dôvodov
okruhu napadnuteľných rozhodnutí, oprávnených osôb atď.) aký je charakteristický pre riadne opravné
prostriedky. Dovolanie a rozhodnutie o ňom znamená prelom do právoplatných rozhodnutí, a preto
spravidla narušuje stabilitu konečného a vykonateľného rozhodnutia súdu. Z toho dôvodu možno
dovolania aplikovať iba v prípadoch ak je to odôvodnené závažnosťou pochybenia napadnutého
rozhodnutia súdu alebo jemu predchádzajúceho procesného postupu pri vykonávaní dôkazov.

Z toho dôvodu možno dovolania aplikovať iba v prípadoch ak je to odôvodnené závažnosťou pochybenia
napadnutého rozhodnutia súdu alebo jemu predchádzajúceho procesného postupu pri vykonávaní
dôkazov.

Pokiaľ ide o námietku obvineného, že o sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia rozhodol
prokurátor, ktorý vydal vyšetrovateľovi PZ záväzný pokyn na vydanie takéhoto uznesenia najvyšší
súd, nahliadnutím do tohto pokynu, zistil, že prokurátor okresnej prokuratúry v bode 2 okrem iného
uviedol: ,,Ukladám Vám, aby ste prehodnotili doposiaľ zistený skutkový stav a v rámci svojej vlastnej
kompetencie rozhodli, či už nie je dostatok dôkazov k postupu podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku" (č.
l. 29).

Takúto formuláciu nemožno vykladať ako záväzný pokyn prokurátora vyšetrovateľovi. Vyšetrovateľ
zostal procesne samostatný, nakoľko prokurátor okresnej prokuratúry mu nedal jasný, razantný a
striktný pokyn na vznesenie obvinenia podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku, ale nechal na zvážení
vyšetrovateľa, či bude pokračovať v úkonoch pred vznesením obvinenia alebo zvolí postup podľa § 206
ods. 1 Trestného poriadku.
V danom prípade nie je rozhodujúca forma, resp. označenie úkonu prokurátora, ale jeho obsah.
Pokynom v zmysle § 190 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku sa rozumie každý úkon prokurátora
(urobený či už ústne alebo písomne), ktorým policajtovi ukladá (prikazuje, nariaďuje) vydať konkrétne
uznesenie. Súhlasom podľa tohto ustanovenia potom bude taký úkon, ktorým prokurátor policajtovi

vopred odobrí vydanie konkrétneho uznesenia. Z takto formulovaných dôvodov pokynu prokurátora
nevyplýva pre policajta povinnosť (príkaz) vzniesť v ďalšom konaní obvinenie a ani z nich nemožno
vyvodiť, že prokurátor dal na takéto rozhodnutie súhlas, keďže jeho prípadné vydanie bolo podmienené
prehodnotením dôkazov a až následným rozhodnutím vyšetrovateľa o ďalšom postupe. (R 72/2017)

Na námietku obvineného o vymáhaní finančných prostriedkov od neho ako súkromnej osoby a ako
právnickej osoby najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade nebolo rozhodované o
náhrade škody poškodenej organizácie, preto táto námietka nemá v dovolacom konaní relevanciu.

Čo sa týka ostatných námietok obvineného, najvyšší súd v nich nevzhliadol dovolací dôvod podľa § 371
ods. 1 písm. i) Trestného poriadku tak, ako tento dovolací dôvod, len formálne bez opory v relevantných
a vecných argumentoch, prezentoval obvinený vo svojom dovolaní. Strohé konštatovanie, že nebol
preukázaný úmysel nepostačuje na naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného
poriadku. Tu si treba uvedomiť, že zistenie a konštatovanie naplnenia, či nenaplnenia subjektívnej
stránky skutkovej podstaty trestného činu patrí medzi okolnosti podliehajúce normám procesného práva
a vykonáva sa v rámci dokazovania tak, ako to predpokladá ustanovenie § 119 ods. 1 písm. a/ Trestného
poriadku: „V trestnom konaní treba dokázať, najmä či sa stal skutok a či má znaky trestného činu."

Pre dovolací súd je rozhodujúce skutkové zistenie súdov nižších stupňov, podľa ktorého obvinený G.
E. spáchal skutok tak, ako je uvedené v rozsudku súdov oboch stupňov. Popísanému skutkovému
stavu plne zodpovedá i právny záver vyjadrený v posúdení skutku ako zločinu subvenčného podvodu
podľa § 225 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona. Použitú právnu kvalifikáciu podľa citovaných ustanovení
odôvodňujú všetky skutkové okolnosti, ktoré sú v popise skutku zahrnuté a ktoré vyjadrujú naplnenie
príslušných znakov skutkovej podstaty označeného zločinu. Z uvedeného vyplýva, že ani tento dovolací
dôvod nebol naplnený.
Z uvedených dôvodov je zrejmé, že v rozsahu námietok obvineného nie sú splnené dôvody dovolania
podľa § 371 ods. 1 písm. c) a písm. g) Trestného poriadku uplatnené obvineným, a preto Najvyšší
súd Slovenskej republiky podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného G. E. na
neverejnom zasadnutí odmietol.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu o dovolaní opravný prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 8. 1. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.