Uznesenie – Reštrukturalizácia ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 5, 2018

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoKR/24/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118322451
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6118322451.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Dibdiakovej, členov senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a JUDr. Mariána Blahu v právnej
veci navrhovateľa - dlžníka INTERMONT a.s., so sídlom Kukučínova 20, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
30 840 198 o návrhu na povolenie reštrukturalizácie, o odvolaní dlžníka proti rozhodnutiu Okresného
súdu Banská Bystrica č.k. 5R/1/2018-682 zo dňa 15. októbra 2018 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 5R/1/2018-682 zo dňa 15. októbra 2018 p o t v r
d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím zastavil okresný súd reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi z dôvodu,
že neboli splnené zákonné predpoklady pre povolenie reštrukturalizácie. Po preskúmaní návrhu dlžníka
a jeho príloh dospel súd k názoru, že tieto spĺňajú všetky formálne náležitosti požadované § 112 ods.1
a 2 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len ZoKR), na základe čoho uznesením č.k. 5R/1/2018-675 zo dňa 06.09.2018, ktoré bolo zverejnené v
Obchodnom vestníku č. 176/2018 dňa 12.09.2018 začal reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi, avšak
všetky podmienky stanovené v § 116 ods.2 ZoKR nie sú splnené, keď dlžníkom predložený posudok
neobsahoval všetky formálne a materiálne náležitosti, a to zistenie, či dlžníkovi hrozí úpadok alebo či je
v úpadku a kedy úpadok nastal spolu s potrebné k tomu, aby reštrukturalizáciu povoil, splnené neboli.

2. Jednalo sa najmä o to, že reštrukturalizačný posudok neobsahuje odôvodnenie, prečo dlžníkovi
úpadok hrozí, príp. prečo úpadok nastal tak, ako to vyplýva z § 116 ods.2 písm.a) v nadväznosti na § 110
ods.1 písm.c) ZoKR, neobsahuje ani okamih, kedy úpadok úpadcu nastal, keďže v posudku je uvedený
len rok 2017, ktorý údaj nebol podľa názoru súdu dostatočným a nezodpovedal ani ust. § 110 ods.1
písm.c) ZKR. Presné vymedzenie dátumu, ku ktorému úpadok dlžníka nastal má priamu nadväznosť
na posúdenie prípadných odporovateľných úkonov dlžníka, ako aj na posúdenie jeho zodpovednosti
za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu včas, v dôsledku čoho nebola splnená podmienka pre
povolenie reštrukturalizácie uvedená v § 116 ods.2 písm.a) ZKR.

3. Z predloženého posudku dlžníkom vyplýva, že ho vypracoval správca I.. T. T. so sídlom kancelárie
v Bratislave zapísaný do zoznamu správcov, ktorý nemá kanceláriu zriadenú v obvode odvolacieho
konkurzného súdu, v ktorom sídli príslušný súd, a teda v obvode Krajského súdu Banská Bystrica,
keďže súdom príslušným na rozhodnutie o návrhu na povolenie reštrukturalizácie dlžníka je Okresný
súd Banská Bystrica, čo vyplýva z § 24 ods.1 písm. f) zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
(ďalej CSP). Odvolacím konkurzným súdom je podľa § 24 ods.2 písm. b) CSP Krajský súd v Banskej
Bystrici pre obvody súdov Okresný súd Žilina a Banská Bystrica, pričom sa zo zákona vyžaduje, aby
správca mal zriadenú kanceláriu výlučne v obvode príslušného odvolacieho krajského súdu.

4. S rozhodnutím súdu prvej inštancie sa neuspokojil dlžník a podal proti nemu odvolanie. Namietal v
ňom, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto navrhol, aby odvolací súd
jeho rozhodnutie zmenil tak, že reštrukturalizáciu dlžníka povolí.

5. V odvolaní poukázal na úlohu správcu vypracovať posudok, ktorý bude podkladom pre ďalší postup
dlžníka alebo veriteľa, pričom sa ňou má zistiť, či sú splnené ekonomické podmienky na podanie návrhu
na reštrukturalizáciu. Dlžník pritom musí mať zachovanú nielen podnikateľskú činnosť, ale musí mať
zabezpečenú aj realizáciu výsledkov tejto podnikateľskej činnosti, pričom existencia úpadku je možná v
ktorýchkoľvek jeho dvoch formách, a to ako vo forme platobnej neschopnosti, tak aj vo forme predĺženia
za existencie aspoň dvoch veriteľov. Správca musí zistiť, či dlžníkovi hrozí úpadok alebo či je v úpadku a
kedy úpadok nastal spolu s odôvodnením, prečo úpadok hrozí, prípadne prečo úpadok nastal tak, ako to
vyplýva z § 110 ods.1 písm.c) ZoKR. Z obsahu tohto ustanovenia však nevyplýva, že by musel zároveň
stanoviť presný dátum vzniku úpadku tak ako to v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia
uviedol súd prvej inštancie, preto takáto požiadavka súdu nemá oporu v právnej úprave. Správca
vychádzal z účtovnej evidencie dlžníka, pričom spätnú analýzu je možné vykonať výhradne na ročnej
báze ku konkrétnemu dňu uskutočnenia ročnej účtovnej závierky, ktorou bola u dlžníka účtovná závierka
vyhotovená k 31.12.2017. Z tejto jednoznačne vyplýva úpadok spoločnosti vo forme predĺženia a aj
platobnej neschopnosti, čo správca popísal v závere 4. kapitoly reštrukturalizačného posudku. Úpadok
dlžníka nastal počas roku 2017 z dôvodu viacerých oznámení veriteľov o individuálnej neúčinnosti plánu,
ktoré boli doručené v rôznych dátumoch a následnej reaktivácie pôvodnej výšky záväzkov veriteľov, na
ktoré poukázal na str. 8 a 11 svojho posudku, preto presné stanovenie dátumu vzniku úpadku nie je
možné stanoviť.

6. Reštrukturalizačný správca skúmal aj právne úkony dlžníka so spriaznenými osobami, ktoré mohli
viesť k úpadku a ktoré mohli byť uskutočnené počas hroziaceho úpadku alebo v úpadku a svoje zistenia
špecifikoval v 8. kapitole na str. 27 a 28 reštrukturalizačného posudku, ako aj v návrhu na povolenie
reštrukturalizácie, konkrétne v prílohe č. 7 návrhu.

7. Správca aj presne vyčíslil porovnanie uspokojenia veriteľov, a to v 12. kapitole na str. 35 až
42 reštrukturalizačného posudku, pričom mu z tohto vyplynulo uspokojenie veriteľov minimálne 20-
násobne vyššie v prípade veriteľov - poskytovateľov štátnej pomoci až 40-násobne vyššie ako v prípade
nepovolenia reštrukturalizácie a pokračovania konkurzného konania č.k. 2K/7/2018.

8. Dlžník nesúhlasil s tým, že by správca, ktorý vypracoval reštrukturalizačný posudok nemohol v zmysle
Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 01.03.2017 pri dodržaní jeho účelu a zmyslu
s poukazom na § 7 ods.3, druhá veta Zákona o správcoch č. 8/2005 Z.z. v spojení s § 116 ods.4,
druhá veta ZKR v znení účinnom do 28.02.2018, vypracovať reštrukturalizačný posudok a že by práve
tá skutočnosť, že má sídlo v inom obvode odvolacieho súdu, než súdu príslušného na prejednanie
návrhu dlžníka na povolenie reštrukturalizácie predstavovala výlučne podmienku na zaradenie ust. §
116 ods.2 písm.c) ZoKR do taxatívneho výpočtu zákonných podmienok, ktorých kumulatívne splnenie
podmieňovalo rozhodnutie súdu o povolení reštrukturalizácie. Dlžník bol toho názoru, že medzi
podmienky pre povolenie reštrukturalizácie tá skutočnosť, že reštrukturalizačný posudok by musel byť
vypracovaný miestne príslušným správcom zapísaným do zoznamu správcov, ktorý má kanceláriu
zriadenú v obvode odvolacieho konkurzného súdu, v ktorom sídli príslušný konkurzný súd medzi
obligatórne podmienky pre rozhodnutie súdu o povolení reštrukturalizácie nepatrí. S poukazom na
§ 116 ods.2 písm. c) ZoKR bola v nadväznosti na ods.4 cit. ust. v znení účinnom do 28.02.2017,
ktorý určoval, že v prípade povolenia reštrukturalizácie ustanoví súd do funkcie reštrukturalizačného
správcu automaticky toho správcu, ktorý vypracoval posudok zaradená táto podmienka, vychádzajúca
aj z § 7 ods.3, druhá veta Zákona o správcoch. V záujme konaniabolo potrebné priamo v zákone
zabezpečiť, aby už správca poverený vypracovaním posudku mal kanceláriu so sídlom v obvode
odvolacieho konkurzného súdu, v opačnom prípade by v čase účinnosti ZoKR do 28.02.2017 nemohol
konkurzný súd rozhodnúť o povolení reštrukturalizácie, pretože ak by bol posudok vypracovaný
správcom so sídlom kancelárie mimo obvodu odvolacieho konkurzného súdu, nebolo by možné takéhoto
správcu s prihliadnutím k § 116 ods.4 ZoKR účinného do 28.02.2017 v spojení s § 7 ods.3 Zákona
o správcoch ustanoviť do funkcie reštrukturalizačného správcu napriek splneniu ďalších zákonných
podmienok. Odvolateľ bol preto toho názoru, že podmienenie rozhodnutia konkurzného súdu o povolení
reštrukturalizácie podmienkou v zmysle § 116 ods.2 písm.c) ZoKR nie je správne.

9. Novelizáciou § 116 ods.4 ZoKR s účinnosťou od 01.03.2017 došlo k zmene spôsobu výberu
reštrukturalizačného správcu, a to z automatického ustanovenia správcu povereného vypracovaním
posudku do tejto funkcie na ustanovenie do funkcie náhodným výberom technickými prostriedkami
priamo zo zoznamu miestne príslušných správcov, čo je v súlade s § 7 ods.3, druhá veta Zákona o
správcoch, bez potreby tzv. miestnej príslušnosti správcu vo fáze pred rozhodnutím súdu o povolení
reštrukturalizácie. Zmenou tohto ustanovenia sa odstránila povinnosť dlžníka zvoliť si miestne
príslušného správcu už na vypracovanie posudku vo fáze pred rozhodovaním súdu o povolení
reštrukturalizácie, avšak pozostatok účelu právnej úpravy ZoKR v znení účinnom do 28.02.2017 v ust. §
116 ods.2 písm.c) ZoKR podmieňujúci vypracovanie reštrukturalizačného posudku správcom so sídlom
kancelárie v obvode odvolacieho konkurzného súdu zostal bez ďalšieho relevantného opodstatnenia
nelogicky zakotvený medzi kumulatívnymi podmienkami pre povolenie reštrukturalizácie.

10. Bol preto toho názoru, že zmenou úpravy § 116 ods.4 ZoKR sa má dosiahnuť ten stav, že v
prípade rozhodnutia konkurzného súdu o povolení reštrukturalizácie bude bez ohľadu na osobu správcu
povereného vypracovaním reštrukturalizačného posudku ustanovený v každom jednotlivom prípade
nový reštrukturalizačný správca, odlišný od správcu povereného, a to na základe náhodného výberu
technických prostriedkov. Túto zákonnú podmienku preto nemožno vnímať a aplikovať izolovane bez
kontextu s § 116 ods.2 písm.c) ZoKR a § 7 ods.3 Zákona o správcoch. Ak teda konanie dospeje do
štádia rozhodnutia o povolení reštrukturalizácie, súd za pomoci náhodného výberu pomocou technických
a programových prostriedkov ustanoví do funkcie správcu v reštrukturalizačnom konaní v súlade s
§ 7 ods.3, druhá veta Zákona o správcoch, a teda odlišného od správcu povereného vypracovaním
reštrukturalizačného posudku, čo predstavuje podstatnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcou právnou
úpravou tohto ustanovenia.

11. Bol preto toho názoru, že osobou poverenou na vypracovanie reštrukturalizačného posudku
môže byť ktorákoľvek osoba zapísaná v zozname správcov v rámci územnej pôsobnosti celej
Slovenskej republiky bez obmedzenia sídla kancelárie, ktorý záver podporuje i skutočnosť, že takto
poverený správca nebude v zmysle súčasnej právnej úpravy automaticky ustanovený do funkcie v
reštrukturalizačnom konaní v prípade rozhodovania súdu o jej povolení, ale do tejto funkcie ustanoví
súd iného správcu za pomoci náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov
schválených ministerstvom v súlade s § 7 ods.3, druhá veta Zákona o správcoch. Zákonodarca zrejme
opomenul túto skutočnosť pretransformovať aj do zmenenej právnej úpravy, a to § 116 ods.2 písm.c)
ZoKR, nakoľko ponechal ust. § 116 ods.2 písm.c) ZoKR naďalej ako kumulatívnu podmienku pre
rozhodnutie súdu o povolenie reštrukturalizácie, čo nemá oporu v ďalších ustanoveniach ZoKR z
hľadiska teleologického výkladu a ani z hľadiska zmyslu a účelu tejto časti zákona.

12. V tejto súvislosti poukázal dlžník na rozhodnutie Ústavného súdu SR, II. ÚS 31/2004, podľa
ktorého výklad právneho predpisu nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného
práva. Medzera v právnej úprave nemôže mať za následok porušenie základného práva sťažovateľa
garantovaného v Ústave SR. V takomto prípade treba použiť taký výklad, ktorý by základné právo
nielenže neporušoval, ale naopak garantoval. Ak konkurzný súd posudzoval splnenie podmienok
pre povolenie reštrukturalizácie len neprihliadol na účel a zmysel novelizovaného znenia ZoKR
vo vzájomnej súvislosti a z pohľadu teleologického výkladu a reštrukturalizačné konanie zastavil
pre nesplnenie podmienky podľa § 116 ods.2 písm.c) ZoKR, je takýto postup konkurzného súdu
neprípustný a výklad ustanovení Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v rozpore s Ústavou SR,
ako aj so zmyslom a účelom Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení po prijatej novele, čo
viedlo k nespravodlivému záveru voči požiadavke dlžníka na povolenie reštrukturalizácie. Konkurzný
súd tak ústavne neudržateľným spôsobom zasiahol do základných práv dlžníka, pretože všetky ďalšie
zákonom vyžadované kumulatívne podmienky pre rozhodnutie súdu o povolení reštrukturalizácie boli
s prihliadnutím k skutočnostiam uvedeným v prvej časti jeho odvolania vo veci splnenia podmienok
vymedzenia času úpadku dlžníka splnené.

13. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a § 385 ods.1
Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že
odvolanie dlžníka nie je dôvodné.

14. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že návrhom doručeným konkurznému súdu
dňa 24.08.2018 dlžník navrhol, aby súd povolil jeho reštrukturalizáciu, pričom vypracovaním
reštrukturalizačného posudku poveril správcu I.. T. T., kancelária ktorého sa nachádza na Vajnorskej ulici
8/A v Bratislave. Správca odporučil reštrukturalizáciu dlžníka na základe Reštrukturalizačného posudku
č. 1/2018 zo dňa 21.08.2018, súčasťou ktorého je aj odborné vyjadrenie znalca I.. W.. E. P. č. 104/2018
zo dňa 10.08.2018, Zmluva o vypracovaní reštrukturalizačného posudku a ďalšej súčinnosti v súvislosti
s reštrukturalizáciou zo dňa 21.05.2018, zoznam majetku dlžníka zo dňa 20.08.2018, zoznam záväzkov
zo dňa 20.08.2018, zmluvné a iné prehľady zo dňa 20.08.2018, zoznam právnych úkonov dlžníka
so spriaznenými osobami uskutočnenými v posledných dvoch rokoch týkajúcich sa majetku dlžníka
v hodnote nad 3.651,33 Eur, zoznam právnych úkonov dlžníka so spriaznenými osobami a účtovná
závierka zostavená ku dňu 31.12.2017.

15. Z reštrukturalizačného posudku vyplýva, že ho vypracoval správca I.. T. T., ktorý nemá sídlo
kancelárie v obvode odvolacieho konkurzného súdu, v ktorom sídli súd príslušný na rozhodnutie o
návrhu na povolenie reštrukturalizácie dlžníka, ktorým je Okresný súd Banská Bystrica, a teda nemá
sídlo v obvode Krajského súdu Banská Bystrica ako súdu odvolacieho tak, ako to vyplýva z § 24 ods.1
písm. f) a ods.2 písm. b) CSP a ako to vyžaduje § 116 ods.2 písm.c) ZoKR.

16. Odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že z obsahu reštrukturalizačného
posudku nie je možné zistiť, kedy nastal úpadok dlžníka a chýba aj odôvodnenie, prečo úpadok dlžníka
nastal. Reštrukturalizačný správca v kapitole 4 označenej ako Úpadok dlžníka uviedol len to, že dlžník
je v úpadku z dôvodu platobnej neschopnosti a predĺženia s poukazom na § 3 ods.2 ZoKR, ktorý úpadok
nastal v roku 2017 bez bližšieho označenia dátumu, ku ktorému sa tak stalo. Do odôvodnenia uviedol, že
príčinou bola individuálna neúčinnosť reštrukturalizačného plánu voči jednotlivým veriteľom a následná
reaktivácia pôvodnej výšky záväzkov veriteľov, ktorí čiastočne odpustili časť svojich pohľadávok v
reštrukturalizačnom konaní vedenom pôvodne na dlžníka pod sp.zn. 1R/3/2012, kedy po neúčinnosti
opätovne vznikla povinnosť uhradiť tieto v pôvodnej výške tak, ako to vyplýva z § 159 a nasl. ZKR,
v dôsledku čoho sa pohľadávky presunuli do kategórie splatných záväzkov viac ako 30 dní po lehote
splatnosti a spôsobili úpadok dlžníka.

17. Podľa § 24 ods.1 písm. f) zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) je na
konkurzné konanie a reštrukturalizačné konanie príslušný Okresný súd Banská Bystrica pre obvod
Krajského súdu v Banskej Bystrici.

18. Podľa § 24 ods.2 písm. b) CSP na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní podľa
odseku 1 je príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici pre obvody súdov uvedených v odseku 1 písm.
e) a f).

19. Podľa § 2 ods.1 zák. č. 8/2005 Z.z. o správcoch v znení účinnom ku dňu 24.08.2018 správca je
fyzická osoba alebo právnická osoba zapísaná do zoznamu správcov (§ 21).

20. Podľa § 7 ods.1 cit. zák. správca je povinný mať zriadenú kanceláriu. Správca je povinný kanceláriu
riadne označiť a zabezpečiť jej primerané technické vybavenie a minimálnu výmeru jej podlahovej
plochy. Kanceláriu správca zriaďuje v obvode krajského súdu, v ktorom má záujem vykonávať
správcovskú činnosť. Správca - právnická osoba môže mať zriadených aj viac kancelárii; v obvode
jedného krajského súdu však môže mať zriadenú vždy len jednu kanceláriu. Ak má správca - právnická
osoba zriadených viac kancelárii, musí mať v každej kancelárii ustanoveného zástupcu, ktorým môže
byť len jeho štatutárny orgán. Zástupca kancelárie môže byť ustanovený ako zástupca kancelárie len v
jednej kancelárii. Ustanovenie zástupcu kancelárie alebo zánik funkcie zástupcu kancelárie je správca
- právnická osoba povinný do troch dní oznámiť ministerstvu.

21. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom ku dňu 24.08.2018
(ďalej ZoKR) dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na
vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku.

22. Podľa § 108 ods.1 ZoKR, ak dlžníkovi hrozí úpadok alebo je v úpadku, môže poveriť správcu
vypracovaním reštrukturalizačného posudku na účely zistenia, či sú splnené predpoklady na jeho
reštrukturalizáciu. Tým nie je dotknutá povinnosť dlžníka včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

23. Podľa ods. 3 cit. ust. poveriť vypracovaním posudku možno len osobu zapísanú do zoznamu
správcov.

24. Podľa § 109 ods.3 ZoKR správca môže odporučiť reštrukturalizáciu dlžníka, ak
a) dlžník je právnickou osobou,
b) dlžník vykonáva podnikateľskú činnosť,
c) dlžníkovi hrozí úpadok alebo už je v úpadku,
d) účtovné závierky dlžníka poskytujú verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom
účtovníctva a o finančnej situácii dlžníka,
e) od skončenia ostatnej reštrukturalizácie dlžníka alebo jeho právneho predchodcu uplynuli aspoň dva
roky,
f) možno odôvodnene predpokladať zachovanie aspoň podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka a
g) v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia
veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu.

25. Podľa § 110 ods.1 písm.c) ZoKR posudok obsahuje zistenie, či dlžníkovi hrozí úpadok alebo či je v
úpadku a kedy úpadok nastal spolu s odôvodnením, prečo úpadok hrozí, prípadne prečo úpadok nastal.

26. Podľa § 116 ods.1 ZoKR, ak sú splnené predpoklady, aby súd povolil reštrukturalizáciu, súd najneskôr
do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania uznesením rozhodne o povolení reštrukturalizácie.
Inak reštrukturalizačné konanie v rovnakej lehote uznesením zastaví.

27. Podľa ods.2 písm. c) cit. ust. súd povolí reštrukturalizáciu, ak posudok vypracoval správca zapísaný
do zoznamu správcov, ktorý má kanceláriu zriadenú v obvode odvolacieho konkurzného súdu, v ktorom
sídli príslušný konkurzný súd.

28. Podľa ods. 4 cit. ust. v uznesení o povolení reštrukturalizácie súd ustanoví správcu, vyzve veriteľov,
aby v zákonnej lehote prihlásili pohľadávky, a určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré majú počas
reštrukturalizácie podliehať súhlasu správcu; v uznesení tiež poučí veriteľov o spôsobe prihlasovania
pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho
prihlásenia pohľadávok. Správcu súd ustanoví na základe náhodného výberu pomocou technických
a programových prostriedkov schválených ministerstvom. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v
Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí účastníkom reštrukturalizačného konania, ustanovenému
správcovi, príslušnému registrovému súdu, príslušnému daňovému orgánu a colnému riaditeľstvu.
Správca v reštrukturalizácii má nárok na paušálnu odmenu a náhradu nevyhnutných výdavkov spojených
s vedením konania. Tieto nároky uhrádza dlžník.

29. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a
vec správne právne posúdil, keď reštrukturalizáciu s poukazom na § 116 ods.2 ZoKR nepovolil a konanie
o povolení reštrukturalizácie zastavil z dôvodu, že neboli splnené podmienky uvedené pod písm. a) a
c) § 116 ods.2 ZoKR, a teda že reštrukturalizačný posudok nespĺňa zákonom predpísané náležitosti,
zastavil. Aj keď ho vypracoval správca zapísaný do zoznamu správcov, ktorý má kanceláriu zriadenú v
obvode krajského súdu, táto je zriadená v inom obvode odvolacieho súdu, než je obvod krajského súdu,
v ktorom sídli príslušný konkurzný súd.

30. Reštrukturalizačný posudok preto nespĺňa jednu z podmienok určených § 116 ods. 2 ZoKR v
nadväznosti na § 108 ods.3 ZoKR, ktoré Zákon o konkurze taxatívne vypočítava ako náležitosti posudku
vypracovaného správcom, ktorého poveril dlžník za účelom zistenia, či sú splnené predpoklady na
jeho opakovanú reštrukturalizáciu, a to, že správcom môže byť len osoba zapísaná do zoznamu
správcov ktorý má kanceláriu zriadenú v obvode odvolacieho konkurzného súdu, v ktorom sídli príslušný
konkurzný súd. Rovnako nie je splnená ani ďalšia náležitosť vyžadovaná § 116 ods.2 písm.c) ZoKR,
a to aby bol posudok vypracovaný správcom zapísaným do zoznamu správcov, ktorý má kanceláriu
zriadenú v obvode odvolacieho konkurzného súdu, v ktorom sídli príslušný konkurzný súd. Aj keď je
správca, ktorý vypracoval reštrukturalizačný posudok zapísaný do zoznamu správcov a túto podmienku
stanovenú zákonom spĺňa, sudca správne skúmal nielen obsahovú správnosť posudku, ale aj to, či
ho vypracovala osoba správcu, ktorá má sídlo kancelárie v obvode odvolacieho konkurzného súdu,
v ktorom sídli príslušný konkurzný súd, v prejednávanej veci Okresný súd Banská Bystrica v sídle

obvodu Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho pre konkurzný súd. Ani táto podmienka
stanovená Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii splnená evidentne nebola, a to napriek tomu, že
navrhovateľ - dlžník si vyložil ust. § 116 ods.2 písm.c) ZoKR tak, že toto nie je na prejednávanú vec
aplikovateľné, keďže by v uznesení o povolení reštrukturalizácie konkurzný súd neustanovil za správcu
tú osobu správcu, ktorá vypracovala reštrukturalizačný posudok, ale by určil správcu nového, a to
náhodným výberom prostredníctvom technických prostriedkov.

31. Navrhovateľom zvolený správca spĺňa len tú zákonnú podmienku, že je zapísaný do zoznamu
správcu a že má zriadenú kanceláriu v obvode krajského súdu, ktoré vyplývajú zo Zákona o správcoch.
Avšak podmienku stanovenú v § 116 ods. 2, písm. c) ZoKR pre tú časť konania, v ktorej konkurzný
súd ex offo skúma splnenie predpokladov pre to, aby povolil reštrukturalizáciu, a to, či posudok
vypracoval správca zapísaný do zoznamu správcov, ktorý má kanceláriu zriadenú v obvode odvolacieho
konkurzného súdu, v ktorom sídli príslušný konkurzný súd, dlžníkom zvolený správca evidentne nespĺňa.

32. Zapísanie správcu do zoznamu správcov bez splnenia ďalšej zákonnej podmienky stanovenej v §
116 ods. 2, písm. c) ZoKR neumožňuje súdu posúdiť osobu správcu, ktorá nemá kanceláriu zriadenú
v obvode odvolacieho súdu príslušného konkurzného súdu za osobu oprávnenú na vypracovanie
reštrukturalizačného posudku, preto ani konkurzný súd nemohol reštrukturalizáciu dlžníka povoliť.
Rozšírenie územného obvodu pre správcov, ktorí sú oprávnení vypracovať reštrukturalizačný posudok
bola zavedená novelou Zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinnou už od 29.04.2015. Táto rozšírila
územný obvod pre správcov z obvodu krajského súdu, v ktorom sídli príslušný konkurzný súd na obvod
odvolacieho súdu, v ktorom sídli konkurzný súd. Vyriešil sa tak rozpor medzi ustanoveniami zák.č.
8/2005 Z.z. o správcoch, keď do funkcie správcu možno v reštrukturalizačnom konaní ustanoviť len toho
správcu, ktorý má zriadenú kanceláriu v obvode odvolacieho konkurzného súdu, v ktorom sídli príslušný
konkurzný súd. Funkčne príslušnými súdmi na odvolanie proti rozhodnutiam v tejto veci boli pôvodne
nadriadené súdy okresných súdov, pričom k zmene právnej úpravy došlo s účinnosťou od 01.01.2008, a
to ohľadom funkčnej príslušnosti krajských súdov ako súdov odvolacích, kedy na konanie o opravných
prostriedkoch proti rozhodnutiam, ktoré sú vydané v konkurznom konaní a reštrukturalizačnom konaní
je príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici pre obvod okresného súdu ako súdu konkurzného so sídlom
v Banskej Bystrici.

33. V reštrukturalizačnom konaní sa predpokladá, že správcom bude taká osoba, ktorá má určité
znalosti nielen z oblasti podnikania dlžníka, ale že ide o osobu, ktorej dlžník dôveruje. Dlžník si pritom
vyberá správcu sám a na rozdiel od konkurzného konania ho súd neurčuje. Správca pritom musí pri
príprave posudku, ktorý je podkladom pre ďalší postup dlžníka postupovať s odbornou starostlivosťou, čo
znamená že správca je povinný pri vypracovaní posudku v rámci odbornej starostlivosti hodnotiť, aj keď
zákon neurčuje časové obdobie, za ktoré majú byť účtovné závierky preskúmané (§ 112 ods.2 písm.f)
ZoKR) presne, avšak pre navrhovateľa určuje povinnosť pripojiť k návrhu na povolenie reštrukturalizácie
poslednú riadnu individuálnu účtovnú závierku spolu s mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou,
ak bola vyhotovená neskôr, ako posledná riadna individuálna účtovná závierka. Pri stanovení času
vzniku úpadku sú preto relevantné aj účtovné závierky z predchádzajúcich období, ktoré môžu mať
vplyv na celkové posúdenie podnikateľskej činnosti dlžníka a možnosti úspešnej reštrukturalizácie, preto
správca musí zisťovať, či dlžník nesleduje špekulatívne ciele v neprospech uspokojenia pohľadávok
veriteľov.

34. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že u navrhovateľa - dlžníka sa jedná o opakujúcu sa
reštrukturalizáciu potom, ako uplynulo 2-ročné blokačné obmedzenie, v priebehu ktorého sa evidentne
dlžníkovi nepodarilo dodržať súdom prv schválený reštrukturalizačný plán, keď sám dlžník v odvolaní
poukázal na obsah kapitoly 4 reštrukturalizačného posudku odôvodňujúc svoj úpadok tým, že sa
prv schválený reštrukturalizačný plán stal voči viacerým veriteľom individuálne neúčinným a pôvodne
znížené pohľadávky veriteľmi sa stali opakovane splatnými v pôvodnej výške. Lehoty na plnenie sú
pritom nastavené v reštrukturalizačných plánoch obvykle tak, že presahujú 2 roky, preto sa 2-ročná
blokačná lehota počíta od splnenia záväzkov z predchádzajúcich reštrukturalizácií, ku ktorému evidentne
nedošlo.

35. Tvrdenie dlžníka v ním podanom odvolaní, že správca mohol uviesť údaj o tom, kedy úpadok dlžníka
nastal len s prihliadnutím na závery poslednej účtovnej závierky z roku 2017 v nadväznosti na rôzne
obdobia, v ktorých obživli opätovne pohľadávky veriteľov, ktoré dlžník v rozsahu a lehotách stanovených

prv schváleným reštrukturalizačným plánom nesplnil, čím bola dodržaná náležitosť posudku vyplývajúca
z § 110 ods.1 písm. c) ZoKR právne neobstojí, pretože správca, ako aj dlžník si musia uvedomiť, že
reštrukturalizácia poskytuje ochranu len tzv. starým záväzkom - dlhom, teda tým, ktoré sa uplatňujú v
reštrukturalizácii prihláškou a ak sú to tzv. obživlé pohľadávky, znamená to, že museli vzniknúť pred
rokom 2017.

36. Správca môže odporúčať reštrukturalizáciu vtedy, ak účtovné závierky poskytujú verný a pravdivý
obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii dlžníka, inak je tým
výrazne spochybnený poctivý úmysel dlžníka vysporiadať pohľadávky veriteľov výhodnejším spôsobom
ako v konkurze. V tejto súvislosti je potrebné vziať do úvahy aj tú skutočnosť, že v reštrukturalizácii
nie je síce možné uplatniť odporovacie žaloby, avšak ust. § 155 ZoKR umožňuje veriteľom domáhať sa
uspokojenia svojej zistenej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom z majetku dlžníka
ušlo (§ 155 ods.6). Zistenia konkurzného súdu o tom, že z reštrukturalizačného posudku jednoznačne
nevyplýva, kedy úpadok dlžníka nastal a z akých dôvodov sú preto správne. Nie je tak splnená
podmienka § 110 ods.1 písm. c) ZoKR, keďže táto náležitosť v reštrukturalizačnom posudku chýba. Nie
je preto možné dospieť k záveru, že by Reštrukturalizačný posudok tak nespĺňa zákonom predpísané
náležitosti určené § 110 a v § 116 ods.2 písm.a) ZoKR.

37. Odvolací súd sa stvrdením odvolateľa o tom, že z obsahu § 110 ods.1 písm. c) ZoKR nevyplýva, že by
musel správca v reštrukturalizačnom posudku určiť presný dátum vzniku úpadku a že takáto požiadavka
súdu nemá oporu v právnej úprave, nestotožnil. Účtovná závierka vyhotovená k 31.12.2017, z ktorej
úpadok spoločnosti dlžníka vo forme predĺženia a aj platobnej neschopnosti vyplýva, čo správca uviedol
v závere 4. kapitoly reštrukturalizačného posudku sama o sebe na preukázanie dátumu vzniku úpadku
dlžníka nestačí.

38. Údaj správcu o tom, že úpadok dlžníka nastal počas roku 2017 z dôvodu viacerých oznámení
veriteľov o individuálnej neúčinnosti plánu, doručených v rôznych dátumoch a následnej reaktivácie
pôvodnej výšky záväzkov veriteľov svedčia o tom, že dlžník musel byť v úpadku už pred rokom 2017, inak
by na neho nebola bývala povolená v poradí prvá reštrukturalizácia a schválený reštrukturalizačný plán,
ktorý dlžník evidentne neplnil, inak by veritelia neoznamovali dlžníkovi v priebehu roka 2017 individuálne
neúčinnosť plánu.

39. Názor dlžníka o tom, že správca, ktorý vypracoval reštrukturalizačný posudok mohol v zmysle
Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 01.03.2017 pri dodržaní jeho účelu a zmyslu
s poukazom na § 7 ods.3, druhá veta Zákona o správcoch č. 8/2005 Z.z. v spojení s § 116 ods.4,
druhá veta ZoKR vypracovať reštrukturalizačný posudok nie je podľa názoru odvolacieho súdu pre
prejednávanú vec relevantný rovnako, ako ani jeho názor o tom, že zmenou úpravy § 116 ods.4
ZoKR účinnou od 1. marca 2017 sa má dosiahnuť ten stav, že v prípade rozhodnutia konkurzného
súdu o povolení reštrukturalizácie bude bez ohľadu na osobu správcu povereného vypracovaním
reštrukturalizačného posudku ustanovený v každom jednotlivom prípade nový reštrukturalizačný
správca, odlišný od správcu povereného, a to na základe náhodného výberu technických prostriedkov,
pretože takýto výklad ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii, že by mohol byť na
vypracovanie reštrukturalizačného posudku stanovený jeden správca a ak konanie dospeje do štádia
rozhodnutia o povolení reštrukturalizácie, súd za pomoci náhodného výberu pomocou technických a
programových prostriedkov ustanoví do funkcie správcu v reštrukturalizačnom konaní v súlade s § 7
ods.3, druhá veta Zákona o správcoch, a teda správcu odlišného od správcu povereného vypracovaním
reštrukturalizačného posudku, nie je pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok pre povolenie
reštrukturalizácie podstatný.

40. V prejednávanej veci, kedy súd skúma ešte len existenciu zákonných predpokladov povolenia
reštrukturalizácie je irelevantné to, ako by postupoval pri výbere správcu potom, keď by reštrukturalizáciu
povolil. Zákonnú podmienku výberu správcu dlžníkom je treba vnímať v tomto štádiu konkurzného
konania výlučne v kontexte s § 116 ods.2 písm.c) ZoKR, keďže bez toho, že by nebol dlžníkom zvolený
správca súčasne zapísaný v zozname správcov tak, ako to ukladá a § 7 ods.3 Zákona o správcoch a ak
by nemal kanceláriu zriadenú v obvode krajského súdu, nemohol by túto funkciu reštrukturalizačného
správcu ani vykonávať. Ak konanie dospeje do štádia rozhodnutia o povolení reštrukturalizácie, súd
za pomoci náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov ustanoví do funkcie
správcu v reštrukturalizačnom konaní správcu v súlade s § 7 ods.3, druhá veta Zákona o správcoch,

a teda správcu odlišného od správcu povereného vypracovaním reštrukturalizačného posudku, čo
predstavuje podstatnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou tohto ustanovenia.
Novelizácia ustanovenia § 116 ods. 4 ZoKR sledovala práve ten účel, aby si správcu v prípade, že bude
na neho povolená reštrukturalizácii nevyberal sám dlžník, ale aby bol ustanovený náhodným výberom.

41. Pre odvolací súd je podstatné, že konkurzný súd postupoval v prejednávanej veci podľa platnej
právnej úpravy obsiahnutej v § 116 ods. 2, písm. c) ZoKR, ktorý mu ukladá skúmať splnenie zákonom
stanovených podmienok pred povolením reštrukturalizácie, preto jeho postup nie je možné považovať
za formalistický a ani za protiústavný.

42. Pokiaľ konkurzný súd prejednal vec a rozhodol ju v súlade s relevantnou právnou normou majúcou
základ v právnom poriadku Slovenskej republiky, čo je obsahom základného práva navrhovateľa na
súdnu ochranu, výklad a aplikácia § 116 ods. 2, písm. c) ZoKR súdom pri rozhodovaní o návrhu
dlžníka nie je svojvoľné a nepopiera účel a zmysel Zákona o konkurze a reštrukturalizácii upravujúceho
ustanovenie správcu do funkcie odlišne, a to v závislosti od konkrétneho štádia reštrukturalizačného,
ale aj konkurzného konania a konania o oddĺžení fyzickej osoby.

43. Z vyššie uvedených dôvodov je preto rozhodnutie konkurzného súdu vecne správne, v dôsledku
čoho ho odvolací súd podľa § 387 CSP potvrdil.

44. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Jan 19, 2019. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.