Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. október 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 32Csp/94/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118205609
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Benčová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8118205609.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Lenkou Benčovou v spore žalobcu C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom
B. XX, XXX XX C., právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66,
089 01 Svidník, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, o primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 812,60 eura takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 300 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 21.05.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300 eur.
2. V žalobe tvrdil, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 20C/101/2016 o
vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky bol ako žalobca
v postavení spotrebiteľa úspešný. Rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 23Co/204/2016 z 27.11.2017, právoplatný dňa 12.01.2018. Ako spotrebiteľ si uplatňuje satisfakciu
za porušenie spotrebiteľských práv, keď svoje práva musel brániť v súdnom konaní podaním žaloby.
Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ
nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať funkciu relutárnu. Žalobca uviedol, že finančné zadosťučinenie
požaduje vo výške 300 eur, čo zodpovedá polovici sumy, o ktorú sa chcel dodávateľ na jeho úkor
bezdôvodne obohatiť.
3. Žalobca ako dôkaz označil rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 20C/101/2016 a rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 23Co/204/2016.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že na základe zmluvy o úvere č. 804300363 zo dňa
25.09.2014 bol žalovaným žalobcovi poskytnutý úver vo výške 1 600 eur, ktorý sa žalobca zaviazal
vrátiť späť spolu s príslušným poplatkom 1 400 eur, t.j. celkovo vrátiť späť sumu 3 000 eur v 12
mesačných splátkach po 53,77 eura (správne podľa prepočtu súdu mala byť uvedená splátka 250
eur) počnúc 24.10.2014. Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa síce
priznáva právo domáhať sa primeraného finančného zadosťučinenia, ale toto ustanovenie je potrebné
vykladať reštriktívne. Priznanie požadovaných finančných prostriedkov prichádza do úvahy len v tých
prípadoch, keď porušenie práva nie je možné už napraviť inak. Mal za to, že žalobcovi bola poskytnutá
dostatočná právna ochrana tým, že došlo k určeniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Žalovaný
žiadal, aby súd pri posudzovaní prípadu posudzoval konkrétne okolnosti týkajúce sa vzťahu žalobcu a
žalovaného a pri rozhodovaní vzal do úvahy aj konanie žalobcu, ktorý sám porušil viacnásobne zmluvné
ustanovenia a pri uzatváraní zmluvy postupoval ľahostajne, keď svojim podpisom vyhlásil, že súhlasí s
obsahom zmluvy, bol oboznámený so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, nemá k nim žiadne

výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Žalovaný poukázal na to, že žalobca uzatvoril so žalovaným
spolu 12 zmlúv o úvere (v rokoch 2001 -2014), pričom žalobca mal možnosť si preštudovať zmluvné
podmienky celkovo deväťkrát a napriek tomu tak neurobil. Za spornú považoval žalovaný aj výšku
primeraného finančného zadosťučinenia. Žalobca nijako relevantne neodôvodnil výšku požadovaného
finančného zadosťučinenia. Predpokladom priznania nároku uplatňovaného žalobcom je porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej Zákonom o spotrebiteľských úveroch a osobitnými predpismi,
úspešné uplatnenie porušeného práva lebo povinnosti, primeranosť zadosťučinenia, zodpovedná
osoba a ujma na strane spotrebiteľa. Žalovaný zároveň namietal, že inštitút primeraného finančného
zadosťučinenia nesmie slúžiť na duplicitné uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
5. Žalovaný žiadne dôkazy neoznačil.
6. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na 17.10.2018, na ktoré sa nedostavil žalovaný, ktorý
svoju neprítomnosť ospravedlnil, pričom súhlasil, aby sa súdne konanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti.
Preto súd prejednal a rozhodol spor na pojednávaní v neprítomnosti žalovaného v súlade s ustanovením
§ 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") s prihliadnutím na obsah
spisu a vykonané dôkazy.
7. Súd sa vo veci oboznámil so spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:
8. Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 20C/101/2016 - 38 zo dňa 27.06.2016 uložil žalovanému
povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 90 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania
od 15.04.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň určil, že zmluvná
podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 804300363 z 25.09.2014 uvedená v bode 2 v
znení: „Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov je vo výške 512,- eur (ďalej len „odplata“), čo
predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) vo výške 32%, ktorá sa vypočítava v zmysle
zákona o spotrebiteľských úverov podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
spotrebiteľského úveru, a ktorú spotrebiteľ berie na vedomie“, je neprijateľná. V prevyšujúcej časti žalobu
zamietol (v časti úroku z omeškania) a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania.
V odôvodnení okrem iného uviedol, cit.: „Žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 1.600,- eur, pričom sa
zaviazal vrátiť okrem úveru ešte sumu 1.400,- eur, ktorá je tvorená úrokom vo výške 888,- eur a odplatou
vo výške 512,- eur. Z toho je zrejmé, že táto odplata tvorí podstatnú časť sumy, ktorú mal žalobca
vrátiť žalovanému. Súd túto odplatu vyhodnotil ako neplatnú z dôvodu rozporu s § 39 Občianskeho
zákonníka pre obchádzanie zákona. Obchádzanie zákona videl súd v tom, že dojednaním tak vysokej
odplaty, 57% úrok, nie je ničím iným ako snahou obísť ustanovenia o tom, že výška úrokov pri úvere
nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi a zároveň mal spôsobiť neúmerne navyšovanie úveru. Samotné
dojednanie odplaty protizákonné nebolo a v čase uzavretia úverovej zmluvy právnym predpisom nebola
ani stanovená resp. obmedzená výška úroku pri úveroch. Z rozhodnutí súdov Slovenskej republiky je
však zrejme, že dojednanie úrokov v neprimeranej výške bolo a je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súd ďalej uvádza, že bod 2) Zmluvy je neurčitý a nezrozumiteľný z
dôvodu toho, že podľa Zmluvy by mala odplata predstavovať RPMN a mala by byť vypočítaná podľa
zákona o spotrebiteľských úveroch. V bode 3 Zmluvy je však samostatne vyčíslený úrok a v bode 1)
Zmluvy je uvedené, že spotrebiteľ sa zaviazal vrátiť žalovanému poskytnutý úver a zaplatiť odplatu pri
poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom. Podľa § 19 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ
zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných
poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie
služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Do výpočtu RPMN za zahŕňa
aj úrok, a preto RPMN nemôže byť nižšia ako úrok, ktorý je v tomto prípade 55,50%. Súd poukazuje aj na
online kalkulačku pre výpočet RPMN na stránke .
Podľa tejto kalkulačky pri zadaní vstupných údajov vychádza RPMN pre daný spotrebiteľský úver vo
výške 85,92%. .... Pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 90,- eur, tak súd v prvom rade
konštatuje, že úrok vo výške 55,50% dohodnutý v Zmluve je v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy
možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku / poctivosť,
nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov
občianskoprávnych vzťahov/. Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať právny
úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a
princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi / pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/137/2003. Podľa
údajov Národnej banky Slovenska bola priemerná úroková miera obchodných bánk pri spotrebiteľských
úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci september 2014 pri úveroch do 1 roka na úrovni 7,86%

ročne. Dohodnutá výška úrokov 55,50 % ročne uvedená v zmluve podstatne /viac ako sedemnásobne/
prekračuje priemernú úrokovú mieru obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných
domácnostiam v mesiaci september 2014. Nebankový subjekt pri poskytovaní úverov síce podstupuje
vyššiu mieru rizika, čo sa odráža aj vo výške úroku, avšak dohodnutá výška úrokov / aj keď vyššia
ako pri bankách / musí byť stále súladná s požiadavkou dobrých mravov a nesmie vykazovať znaky
nepoctivého úžerného úroku. Dlžník uzatvára zmluvu o úvere a dohodu o úrokoch prevažne z dôvodov
svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi
ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané úroky. Dohodnutá úroková sadzba
vo výške 55,50% ročne je preto v rozpore s dobrými mravmi, a preto v tejto časti je zmluva v zmysle
§ 39 občianskeho zákonníka neplatná.“
9. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 23Co/204/2016 - 65 zo dňa 27.11.2017 potvrdil napadnutý
rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, pričom sa stotožnil so záverom
súdu prvej inštancie v prejednávanej veci a s odôvodnením napadnutého rozsudku. Uviedol, že čo
sa týka žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu
prvej inštancie, že v zmluve bola uvedená nesprávna RPMN v neprospech spotrebiteľa a že dojednaný
úrok je neprimerane vysoký, čo spôsobuje neplatnosť dojednania o úroku. Pri dojednanom úroku 55,5
% a v zmluve uzavretej na 1 rok, nemôže byť RPMN 32 %. Nemožno sa stotožniť s tým, že úrok v
danom prípade je odplatou, ktorá sa platí až v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. Dojednaný
úrok v každom prípade je potrebné považovať za plnenie, ktoré je spojené s poskytnutím peňažných
prostriedkov a treba ho zobrať do úvahy pri výpočte RPMN. Keďže RPMN bola uvedená nesprávne v
neprospech spotrebiteľa, správny je záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru,
a teda správny je aj výrok o vyhovení žalobe v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
90 eur. Žalobca z poskytnutej sumy 1.600 eur vrátil 1.690 eur, a teda o 90 eur sa žalovaný obohatil.
Čo sa týka žaloby v časti o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, súd prvej inštancie uviedol, že
toto dojednanie považuje za neurčité a nezrozumiteľné, za dojednanie, ktorým žalobca obchádza zákon
(navyšuje odplatu žalovaného). Na správnosti tohto záveru nemení nič ani odvolacia námietka, že takúto
odplatu možno podľa práva dojednať. Využitie takéhoto práva musí byť súladné s dobrými mravmi, čo
v tomto prípade nie je splnené - odplata žalovaného za poskytnutý úver je neprimerane vysoká. Na
určení zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov je naliehavý právny záujem, pretože takéto určenie v tomto
prípade odstráni trvalo neistotu v právnom vzťahu strán.
10. Rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 12.01.2018.
11. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o
ochrane spotrebiteľa“), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať
ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal
protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, vrátane vydania bezdôvodného obohatenia, a to
aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým
súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o
konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov").
Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu
spotrebiteľovi.
Podľa § 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie spotrebiteľovi
a) ukladať povinnosť bez právneho dôvodu,
b) upierať práva podľa § 3.
12. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Medzi stranami
nebolo sporné, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom vyplývajúcim zo spotrebiteľskej
zmluvy. Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 20C/101/2016 - 38 uložil povinnosť žalovanému vydať
žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 90 eur s príslušenstvom a zároveň určil, že zmluvná
podmienka v zmluve o úvere č. 804300363 zo dňa 25.09.2014 uvedená v bode 2 týkajúca sa
odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov je neprijateľná. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k.
23Co/204/2016 - 65 uvedený rozsudok ako vecne správny potvrdil.
13. V danom prípade súd vychádzal z odôvodnení vyššie uvedených rozhodnutí, ktoré konštatovali
porušenie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (nesprávne uvedená RPMN v neprospech

spotrebiteľa - obligatórna náležitosť spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o
spotrebiteľských úveroch, neprimerane vysoká úroková sadzba v rozpore s dobrými mravmi - § 39
Občianskeho zákonníka, vyhlásenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 - 5
Občianskeho zákonníka).
14. Pokiaľ ide o námietku žalovaného ohľadom toho, že žalobcovi nevznikla žiadna ujma, súd poukazuje
na ust. § 3 ods. 5 veta posledná Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorého kvalifikačným znakom pre
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nie je ujma. Postačuje, že spotrebiteľ úspešne uplatnil
na súde porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom. Pre priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia je teda podstatné to, že k porušeniu práva došlo. Uvedená skutočnosť v danom prípade
vyplýva z vyššie citovaných rozsudkov. Zákon nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi
bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.
15. Ani v prípade aplikácie § 3 ods. 5 veta posledná Zákona o ochrane spotrebiteľa účinného do
09.06.2013 (Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé
privodiť ujmu spotrebiteľovi.), z ktorého pravdepodobne žalovaný pri formulácii svojho vyjadrenia
vychádzal (ale s ktorým sa súd nestotožňuje), nebolo by možné dospieť k záveru, že preukázanie vzniku
ujmy je nevyhnutnou náležitosťou pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Na priznanie
nároku na primerané finančné zadosťučinenie úplne postačovala už len hrozba vzniku ujmy. Uvedený
právny názor je plne v súlade s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/168/2016 zo dňa
25.01.2017 podľa ktorého, cit.: „V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci
sa o ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenia zákona o
ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade,
ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá.
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje
poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov,
ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007
Z.z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť
spotrebiteľovi ujmu (stav k 9.6.2013 - poznámka súdu). Samotná povaha primeraného finančného
zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o
existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne
vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže
na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany.“
16. Pokiaľ ide o výšku priznaného primeraného finančného zadosťučinenia, súd poukazuje na to, že
samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame finančné vyčíslenie,
keďže má vyjadrovať satisfakciu (v zmysle odškodnenia) za stav, keď sa spotrebiteľ musel obrátiť na súd
a žiadať o ochranu svojich práv. V tomto smere súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 29Odo/652/2001, podľa ktorého, cit: „Právní praxe i právní teorie jsou zajedno v tom,
že nárok na přiměřené zadostiučinění je nárokem, jímž se reparuje újma nemateriální povahy. Tento
aspekt vyvěrá již z podstaty tohoto nároku, který se označuje jako zadostiučinění neboli satisfakce, aby
se již v názvu zdůraznila jeho imateriální povaha.“
17. V danom prípade súd považoval za spravodlivé priznať primerané finančné zadosťučinenie vo
výške 300 eur, ktorú žalobca požadoval. V danom prípade bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 1
600 eur, za ktorý mal uhradiť odmenu 1 400 eur, teda spolu 3 000 eur v 12 mesačných splátkach po
250 eur. Žalovaný sa na úkor žalobcu chcel obohatiť o 1 400 eur, preto sumu požadovanú žalobcom
súd považoval za primeranú okolnostiam tohto prípadu. Pri úvahe o výške priznaného finančného
zadosťučinenia súd vychádzal z intenzity porušenia spotrebiteľských práv zohľadňujúc tiež časový
aspekt závadného konania žalovaného. Súd v prvom rade zohľadnil skutočnosť, že žalovaný už
dlhodobo ignoruje rozhodnutia súdov ohľadom vyhlásenia zmluvnej podmienky, ktorá bola predmetom
konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 20C/101/2016 za neprijateľnú a naďalej si
na jej podklade uplatňuje voči spotrebiteľom nároky, ktoré mu neprináležia.
18. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia súd nepovažuje za duplicitu vo vzťahu k
bezdôvodnému obohateniu, nakoľko ak by bolo priznanie primeraného finančného zadosťučinenia popri
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vylúčené, znamenalo by to, že nečestní dodávatelia by
naďalej mohli zneužívať svoje dominantné postavenie s úmyslom získať majetkový prospech, bez toho,
aby boli odradení akoukoľvek sankciou za porušenie spotrebiteľského práva. Mohli by sa spoliehať na
to, že súd im uloží nanajvýš povinnosť vydať v konkrétnom konaní bezdôvodné obohatenie. Uvedené
nemá žiadnu odradzujúcu funkciu, keďže mnohí spotrebitelia svoje nároky na súde ani neuplatnia.

19. Zmyslom primeraného finančného zadosťučinenia je jednak satisfakčná funkcia, tá sa však týka len
konkrétneho spotrebiteľa, ktorému je primerané finančné zadosťučinenie priznané v relutárnej podobe.
Okrem toho má primerané finančné zadosťučinenie aj preventívnu funkciu, ktorá nie je o nič menej
významná a ktorej úlohou je odradiť nečestných dodávateľov od používania neprijateľných zmluvných
podmienok či používania zmlúv neobsahujúcich zákonom predpísané náležitosti. Napokon existuje tu
sankčná funkcia primeraného finančného zadosťučinenia, ktorá má viesť k tomu, aby dodávatelia boli
postihnutí aj v majetkovej sfére, keďže ako ukazuje už niekoľkoročná súdna prax, vyhlásenie zmluvných
podmienok za neprijateľné a konštatovanie absencie požadovaných zákonných náležitostí v zmluvách
so spotrebiteľmi (ide de facto o morálne odsúdenie), javí sa byť nedostatočným. Nemožno zabúdať na
to, že bol to práve žalovaný, kto sa dopustil konania v rozpore so zákonom.
20. Možno preto zhodnotiť, že primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobcu je suma 300
eur, ktorá zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobcovi ako spotrebiteľovi primeranú satisfakciu
a súčasne pôsobí dostatočne odradzujúco pre žalovaného, ktorého má „motivovať“ k tomu, aby
sa v budúcnosti vyhol predkladaniu vadných zmlúv spotrebiteľom. Súd na záver pripomína, že
inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobcu,
resp. na kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a
odradzujúceho prostriedku ochrany (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/137/2016
zo dňa 24.05.2017). Z týchto dôvodov súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 812,60
eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
21. Keďže žalovaný preukázateľne porušil práva žalobcu ako spotrebiteľa, súd považoval nárok žalobcu
na primerané finančné zadosťučinenie za dôvodný, a preto žalobe vyhovel v plnom rozsahu.
22. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd priznal strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom
úspešný žalobca má nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100
%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 6. 2. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.