Rozsudok – Ostatné ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. september 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Sa/2/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200100
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bystrianská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7018200100.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne: V. H., Y. XX, XXX XX S. D., právne zastúpenej:
JUDr. Ladislav Török, advokát so sídlom Šafárikova 8, 048 01 Rožňava, proti žalovanému: Okresný
úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, Komenského 52, 041 26 Košice, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia č. OU-KE-OOP1-2017/045542/GEC zo dňa 7.12.2017, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa včas podanou správnou žalobou z 18. 1. 2018, doručenou súdu 22.1.2018 /žalobkyni
doručené 18.12.2017/, žiadala o zrušenie rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP1-2017/045542/GEC
zo dňa 7.12.2017 a rozhodnutia Okresného úradu Rožňava, odboru všeobecnej vnútornej správy zo
4.8.2017 /prvostupňového správneho orgánu/ č.OU-RV-OVVS-2017/006460, ktoré žalovaný potvrdil a
zamietol jej odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu.

2. Žalobkyňa tvrdila, že rozhodnutím žalovaného zo dňa 07. 12. 2017 i rozhodnutím prvostupňového
správneho orgánu zo dňa 04. 08. 2017 o uložení pokarhania za spáchaný priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu a povinnosti zaplatiť' štátu trovy konania 16,- Eur podľa § 79 ods. 1 zákona o
priestupkoch, bola ukrátená na svojich právach, preto žiadala, aby súd obe napadnuté rozhodnutia
správnych orgánov zrušil z dôvodov podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) a e) Správneho súdneho poriadku
a vec vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalobkyňa uviedla, že väčšina informácií, ktoré boli uvedené predvolanými svedkami (ktorí sú
rodinou p. Z. W. a tieto výpovede sa ani nezhodovali), sa nezakladajú na pravde a sú vyslovene
smerované a dohodnuté proti nej. Poukázala na fakt, že priestupok, ktorý sa jej kladie za vinu sa
podľa výpovede svedkov mal stať pred vyše než dvoma rokmi a svedkovia ani samotný p. Z. W.
tento čas nevedia s presnosťou určiť, vzhľadom na to, že v samotných výsluchoch sú uvedené rôzne
časové intervaly, preto mala byť vec v zmysle § 66 ods. 2 písm. f) Zákona o priestupkoch odložená.
Žalobkyňa tvrdila, že sa už v zápisnici o svojom výsluchu vyjadrila, že tvrdenia svedkov sú klamstvom
a považovala celú vzniknutú situáciu za úmyselnú zo strany p. Z. W., pretože mu nikdy nenadávala
takým spôsobom, akým to on uvádza, napriek tomu chcela uzavrieť zmier, s čím p. W. nesúhlasil.
Žalobkyňa namietala, že pri svojej výpovedi nemala možnosť využitia tlmočníka. Dôvodila, že správny
orgán prvého stupňa „vykonal“ výsluch žalobkyne, kedy žalobkyni tlmočila z jazyka slovenského do
jazyka maďarského zamestnankyňa Okresného úradu, ktorá predmetnú zápisnicu spisovala, avšak táto
skutočnosť v zápisnici nebola uvedená. Tým sa žalobkyňa dostala do situácie, ktorá je v jej neprospech,
pretože zápisnica neobsahuje jej skutočnú výpoveď, v dôsledku čoho sa na túto chybnú skutočnosť zo

strany zamestnancov Okresného úradu odvoláva protistrana v konaní, ak uvádza, že žalobkyňa rozumie
v plnom rozsahu slovenskému jazyku.

4. Vzhľadom na vyššie uvedené tvrdila, že správny orgán porušil ust. § 3 ods. 2 Zákona č . 71 / 1967
Zákona o správnom konaní, podľa ktorého „ Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých
sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych
predpisov neutrpeli v konaní ujmu.“, keďže je maďarskej národnosti, a v zápisnici chýba poznačenie
tejto skutočnosti (uvedenie faktu, že žalobkyni prekladala pri jej výsluchu zapisovateľka). Žalobkyňa
nežiadala nariadiť pojednávanie /ust. § 182 ods. 1 písm. g) SSP/.

5. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. OU-RV-OVVS-2017/006460 z 4.8.2017 (č.l.8-11) § 52
ods. 1 a § 55 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch uznal žalobkyňu vinnou zo spáchania
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona SNR č. 372/1990
Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustila tým, že od 22. februára 2017 do 22. mája 2017, v presne
nezistenom čase na dvore rodinného domu č. XX v obci Y. narušila občianske spolunažívanie ublížením
na cti Z. W.Ö.V., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. Č.. XX, ktorému vulgárne nadávala tam popísaným
spôsobom a naplnila znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Správny
orgán prvého stupňa podľa § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch zastavil konanie pre skutok,
ktorý nie je priestupkom /že na dvore rodinného domu č. XX v obci Y. mala úmyselne narušiť občianske
spolunažívanie schválnosťami voči Z. W.Ö.M., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. Č.. XX, tým, že protiprávne
užívala jeho pozemok a odmietla zobrať si z neho veci, čím mu mala robiť schválnosti.

6. V odôvodnení správny orgán prvého stupňa uviedol, že začal konanie na základe návrhu na
prejednanie priestupku navrhovateľa Z. W.M. zo dňa 22. mája 2017 a správy o výsledku objasňovania
priestupku OO PZ Plešivec ORPZ-R V-OPP6-47/2016-P zo dňa 08. júna 2017, doručených na Okresný
úrad Rožňava dňa 09. júna 2017. Uviedol výsledky a obsah z ústnych pojednávaní vykonaných 18.
júla 2017 a následne 04. augusta 2017 za prítomnosti účastníkov priestupkového konania, kedy boli
prejednané skutky žalobkyne, ktorých sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že od 22. februára
2017 do 22. mája 2017 v presne nezistenom čase na dvore rodinného domu č. XX v obci Y. konala proti
občianskemu spolunažívaniu v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch a narušila
občianske spolunažívanie ublížením na cti Z. W.M., ktorému vulgárne nadávala a v presne nezistenom
čase na dvore rodinného domu Č.. XX v obci Y. mala úmyselne narušiť občianske spolunažívanie aj
schválnosťami voči Z. W.M. takým spôsobom, že protiprávne užívala jeho pozemok a odmietla si zobrať
z neho veci, čím mu mala robiť schválnosti. Dôvodil, že hoci na ústnom pojednávaní dňa 18. júla 2017
žalobkyňa oba skutky poprela, súčasne uviedla, že si nadávali navzájom a bola ochotná 4. augusta 2017
v tejto veci uzavrieť zmier. Naopak Z. W.Ö.M. na tomto ústnom pojednávaní 18. júla 2017 a 4. augusta
2017 zotrval na podanom návrhu a s uzavretím zmieru nesúhlasil a trval na tom, že mu žalobkyňa
nadávala a nadáva stále, čo počuje, lebo ich domy sú v blízkosti a susedí s domom a pozemkom rodiny
žalobkyne. Z. W.M. uviedol, že je vlastníkom pozemku, na ktorom boli staré železné veci žalobkyne.
„Tieto veci tam voľne ponechávali, preto sa informoval, ako má v tejto veci konať. Obrátil sa na políciu
a na obec Y.. Zo strany obce im bola zaslaná výzva, aby pozemok vypratali, čo však neurobili. Preto sa
pristúpilo k vyprataniu pozemku za prítomnosti starostu obce a polície. Uviedol, že čo sa týka vlastníctva
pozemku vo veci, bola Š. H. podaná žaloba na určenie vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti na
Okresný súd Rožňava a predložil späťvzatie tejto žaloby podanej na súd zástupcom žalobkyne“.

7. Správny orgán prvého stupňa vychádzal z výpovedí svedkov: Š. H., ktorý na ústnom pojednávaní dňa
18. júla 2017 uviedol, že poškodený je podvodník, lebo si vybavil pozemok podvodom a uviedol, že veci
na spornom pozemku tam nechávali kvôli prebiehajúcemu súdnemu sporu, ale boli vypratané. Správny
orgán prvého stupňa vyhovel návrhu navrhovateľa predvolať svedkov Y. W.M., a M. Y. na preukázanie
viny obvinenej z priestupku z urážky vo vzťahu k poškodenému, t.j., že žalobkyňa vulgárne nadávala
poškodenému. Svedok M. Y. na ústnom pojednávaní dňa 04. augusta 2017 uviedla, že 2. marca 2017
počula ako žalobkyňa nadáva na ňu aj na Z. W.M.. „Na otázku právneho zástupcu žalobkyne, či potom
od marca bola svedkom nadávok, uviedla, že nebola, lebo od toho marca u bratranca nebola z toho
dôvodu, lebo nechce vystavovať seba a dieťa takémuto správaniu. Na otázku právneho zástupcu ďalej
odpovedala, že pán W.M.F. sa jej sťažoval, že pani H. na neho naďalej nadávala a zvykne jej o tom

hovoriť. Pokiaľ ide o hlas, ktorý počula od pani H., ten sa zhoduje s týmto jej hlasom, keď sa vyjadrovala
na tomto pojednávaní a potvrdila, že ide o jej hlas. K tomuto incidentu došlo okolo 2. marca. 2017,
približne o 16.00 - 17.00 h, keď sedeli a pili kávu a pani H. nadávala bezdôvodne. Tiež uviedla, že
ich počula, že sa tam oni dvaja rozprávajú približne vo vzdialenosti 6 metrov.“ Svedkyňa Y.Á. W.M. na
ústnom pojednávaní dňa 04. augusta 2017 uviedla, že počula ako žalobkyňa nadávala niekedy aj celý
deň. Uviedla, že nadávala vulgárne, že kričí čo ju napadne, kričí a nadáva aj na jej syna a to nahlas
a myslí, že aj ďalší ľudia z obce počujú, uviedla, že počuje ju aj vo svojom dome, počuje ju aj jej syn,
lebo je to blízko.

8. Správny orgán prvého stupňa na námietky JUDr. Töröka či je možné, aby jej syn a ona počuli, čo
pani H. kričí vo svojom dome a hlavne komu to kričí, keď pani W.M. býva v úplne inom dome ako jej
syn, povedala, že jej syn bol mimo domu, teda bol na svojom dvore a uviedla, že kričí, stále nadávala
na syna, aj v čase od 18. 07. 2017 do dnešného dňa. Uviedla, že pani H. povie meno na koho nadáva
a tak nadáva na ňu a na jej syna, čo počula, lebo bývajú oproti sebe, medzi nimi je ešte cesta a potok,
bývajú približne 50 m a možno aj viac od seba. Vedela dosvedčiť, že pani H. nadávala na jej syna, keď
on bol doma, domy majú vedľa a počula a rozumela, že nadáva na neho, počula ju, že kričí, lebo ich
rodinné domy nie sú hneď vedľa seba, ale v blízkosti.

9. Pri rozhodovaní správny orgán prvého stupňa vychádzal z výpovede obvinenej, navrhovateľa,
svedkov a z vyjadrenia právnych zástupcov na ústnom pojednávaní, ako aj z priestupkového spisu OO
PZ Plešivec ORPZ-RV-OPP6-47/2016-P zo dňa 08. júna 2017, kde navrhovateľ uviedol, že ešte 21.
5. 2017 žalobkyňa Z.B. W.M.B. nadávala a vyhodnotil zistené skutočnosti jednotlivo a vo vzájomných
súvislostiach a uznal obvinenú vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch a za jeho spáchanie uložil obvinenej v zmysle §
11 ods. 1 písm. a) zákona pokarhanie. Podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch jej uložil uhradiť
štátu trovy konania vo výške 16,- €. Pri určení druhu sankcie a jej výmery správny orgán vychádzal z
ustanovenia § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch. Prihliadol na závažnosť priestupku, najmä na spôsob
jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na
pohnútky a osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v
kárnom alebo disciplinárnom konaní. Vzal do úvahy čiastočné priznanie sa obvinenej, nízky stupeň
nebezpečnosti skutku a skutočnosť, že v predmetnej veci bola ochotná uzavrieť s navrhovateľom zmier
a uložil jej sankciu pokarhanie, ako adekvátny prostriedok výchovného pôsobenia.

10. Pri posúdení skutku za obdobie od 22. februára 2017 do 22. mája 2017, spočívajúceho v urážke na cti
poškodeného, správny orgán vychádzal z toho, že obvinená sama na ústnom pojednávaní 18. júla 2017,
hoci poprela spáchanie priestupku, uviedla, že si s navrhovateľom nadávali a 4. augusta 2017 navrhla
uzavrieť zmier a nepoprela spáchanie priestupku. Ďalej vychádzal z toho, že navrhovateľ a svedkovia
zhodne tvrdili, že obvinená nadávala počas celého skúmaného obdobia poškodenému. Navrhovateľ
trval na návrhu a nebol ochotný uzavrieť zmier vo veci jemu adresovaných nadávok na jeho osobu a
uviedol, že sa cíti stále urazený za slová, ktoré boli adresované na jeho osobu. Svedkovia Y. W.M. a V. H.
zreteľne počuli nadávky žalobkyne. Svedok M. Y. počula ako V. H. nadáva jej a jej bratrancovi a uviedla
konkrétne znenie slovných nadávok. Z odpovedí na otázky právneho zástupcu obvinenej vyplýva, že
svedkyňa nevidela presne, kde sa V. H. na dvore nachádza, ani to, že by ich V. H.Á. priamo videla, ale
zreteľne ju počula. Jej tvrdenie je nespochybniteľné aj napriek tomu, že priamo na seba nevideli.

11. Správny orgán prvého stupňa vyhodnotil námietku právneho zástupcu obvinenej, ktorý namietal,
že priestupky sa prejednávajú na základe návrhu navrhovateľa v lehote do 3 mesiacov odo dňa kedy
sa o priestupku dozvedel. Správny orgán uviedol, že z výpovede svedkyne Y. W.M. vyplynulo, že
prejednávaný skutok sa stal a opakoval aj od 18. júla 2017 do 04. augusta 2017 a preto na námietku
právneho zástupcu obvinenej neprihliadal, poukazujúc na ust. § 68 ods. 2 zákona o priestupkoch /podľa
ktorého priestupok možno prejednať len na návrh (§ 58 ods. 3) a najneskôr do troch mesiacov odo dňa
keď sa navrhovateľ o priestupku dozvedel/.

12. Správny orgán v priestupkovom konaní podľa § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch
zastavil konanie o údajnom úmyselnom správaní V. H. a Š. H. smerujúcim k porušeniu občianskeho
spolunažívania v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch a to konaním
schválnosti tam popísaným spôsobom Z. W.Ö.M..

13. Obvinená podala proti vyššie uvedenému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu v zákonnej
lehote odvolanie a žiadala, aby bolo konanie zastavené podľa § 76 ods. 1 písm. e) zákona o
priestupkoch, keďže spáchanie skutku, o ktorom sa konalo, jej nebolo preukázané. Uviedla, že nesúhlasí
s uvedeným rozhodnutím, navrhovateľa nikdy neosočovala, vulgárne mu nenadávala ani ho nijakým
spôsobom neurážala a z návrhu navrhovateľa podľa nej vyplýva, že nevie presne určiť kedy mala
obvinená priestupok spáchať, avšak z jeho tvrdení vyplýva, že obvinená tak mala konať po prvýkrát
už pred dvoma rokmi, z čoho jednoznačne vyplýva, že návrh bol podaný oneskorene. V ďalšej časti
odvolania obvinená namietala, že jej nebolo umožnené vypovedať v maďarskom jazyku, ktorý je jej
materinským jazykom.

XX. Z.Z. W.Ö.M. uviedol vo vyjadrení k odvolaniu, že súhlasí s napadnutým rozhodnutím, považoval
ho za správne, čo do výroku o vine obvinenej, nesúhlasil však s uloženou sankciou, lebo obvinená
mu priamo nadávala, pri nadávaní hovorila jeho meno, čo potvrdili svedkovia a na pojednávaní dňa
18.07.2017 sa doslovne priznala. Považoval námietku o neovládaní štátneho jazyka za účelovú a
navrhol, aby odvolací orgán rozhodnutie potvrdil, prípadne rozhodol o prísnejšom treste pre obvinenú,
ktorá mu naďalej neustále vulgárne nadáva.

15. Rozhodnutím Okresného úradu Košice č. OU-KE-OOP1-2017/045542/GEC z 7.12.2017 (č.l.5)
žalovaný v konaní o odvolaní obvinenej proti rozhodnutiu /prvostupňového správneho orgánu /
Okresného úradu Rožňava, odboru všeobecnej vnútornej správy, č. OU-RV-OVVS-2017/006460 zo dňa
04.08.2017, rozhodol tak, že zamietol jej odvolanie a rozhodnutie Okresného úradu Rožňava, odboru
všeobecnej vnútornej správy, č. OU-RVOVVS-2017/006460 zo dňa 04.08.2017 potvrdil.

16. Žalovaný ako príslušný odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie, celý spisový materiál,
zhodnotil vykonané dokazovanie, priebeh prvostupňového konania a postup prvostupňového správneho
orgánu, pričom sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru,
že rozhodnutie bolo vydané v súlade s právnymi predpismi. Konštatoval, že prvostupňový správny orgán
postupoval správne, keď nespochybnil výpovede svedkýň Y. W. a M. Y. a neoznačil ich za nevierohodné.
Odvolací orgán poukázal na ustanovenie § 35 ods. 1 zákona o správnom konaní, podľa ktorého
každý je povinný vypovedať ako svedok, musí vypovedať pravdivo a nesmie nič zamlčať, preto toto
ustanovenie zakotvuje všeobecnú povinnosť vypovedať ako svedok o dôležitých skutočnostiach, ktoré
majú vzťah k prejednávanej veci. Svedkovia boli pred podaním výpovede riadne poučení o právnych
následkoch ich krivej výpovede a v ich výpovediach neboli zistené žiadne závažné rozpory svedčiace
o nehodnovernosti.

17. Vo veci námietky obvinenej, týkajúcej sa včasnosti podania návrhu na prejednanie priestupku,
odvolací orgán uviedol, že prvostupňový správny orgán správne vyhodnotil podaný návrh a konal o
časti priestupku, spätne v období 3 mesiacov od podania návrhu. O skutkoch, ktoré sa mali udiať v
predchádzajúcom období, teda od 22.05.2015 do 21.02.2017 prvostupňový správny orgán nekonal a v
tejto časti vec odložil podľa § 66 ods. 2 písm. f) zákona o priestupkoch. Ďalšiu námietku obvinenej, že
jej nebolo umožnené vypovedať v maďarskom jazyku, ktorý je jej materinským jazykom, odvolací orgán
považuje za účelovú, nakoľko obvinená v priebehu celého priestupkového konania takúto skutočnosť
neuviedla a v dňoch 18.07.2017 a 04.08.2017 sa zúčastnila ústnych pojednávaní, na ktorých vypovedala
v slovenskom jazyku a po podaní výpovedí zaznamenaných do zápisníc o prejednávaní priestupku s
obsahmi svojich výpovedí súhlasila, čo potvrdila vlastnoručnými podpismi.

18. Po dôkladnom oboznámení sa s obsahom predloženého spisového materiálu a odvolania obvinenej
odvolací orgán konštatoval, že obvinená v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu.
Odvolací orgán sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu, ktorý vo veci
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia.

19. Vo vyjadrení žalovaný k žalobe (č.l.24-26) uviedol: Prvostupňový správny orgán začal v predmetnej
veci konať na základe Správy o výsledku objasňovania priestupku Obvodného oddelenia Policajného
zboru Plešivec č. ORPZ-RV-OPP6- 47/2017-P, súčasťou ktorej je návrh na prejednanie priestupku
podaný navrhovateľom dňa 22.05.2017. Prvostupňový správny orgán pri vydaní rozhodnutia vychádzal
zo zápisnice o prejednávaní priestupku zo dňa 18.07.2017 a 04.08.2017, súčasťou ktorých sú výpovede
obvinenej, navrhovateľa a svedkov Y. W.Ö.M., M. Y. a Š. H.. Po zhodnotení vykonaných dôkazných

prostriedkov zvlášť i v ich vzájomných súvislostiach, najmä však na základe samotného čiastočného
priznania obvinenej, že navrhovateľovi vulgárne nadávala, nie však slovami uvedenými v návrhu a tiež
na základe výpovedí svedkýň Y. W.Ö.M. a M. Y., ktoré potvrdili, že obvinená nadávala navrhovateľovi
slovami uvedenými v návrhu na prejednanie priestupku, prvostupňový správny orgán dospel k záveru,
že obvinená sa dopustila priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a)
zákona o priestupkoch, a to spôsobom uvedeným v prvej výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. Vo
veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch
prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že v predmetnej veci sa jedná o zásah do užívacích práv,
teda sa nejedná o priestupok a z uvedeného dôvodu bolo konanie v tejto veci zastavené podľa § 76
ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch.
Odvolací orgán konštatoval, že prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď nespochybnil
výpovede svedkýň Y. W.M. a M. Y. a neoznačil ich za nevierohodné. Odvolací orgán poukazuje na
ustanovenie § 35 ods. 1 zákona o správnom konaní, podľa ktorého každý je povinný vypovedať
ako svedok, musí vypovedať pravdivo a nesmie nič zamlčať. Toto ustanovenie zakotvuje všeobecnú
povinnosť vypovedať ako svedok o dôležitých skutočnostiach, ktoré majú vzťah k prejednávanej veci.
Svedkyne boli pred podaním výpovede riadne poučené o právnych následkoch krivej výpovede a v
ich výpovediach neboli zistené žiadne závažné rozpory svedčiace o nehodnovernosti týchto svedkýň.“
Uviedol, :„Prvostupňový správny orgán správne vyhodnotil podaný návrh a konal iba o časti priestupku,
spätne v období 3 mesiacov od podania návrhu. O skutkoch, ktoré sa mali udiať v predchádzajúcom
období, teda od 22.05.2015 do 21.02.2017 prvostupňový správny orgán nekonal a v tejto časti vec
odložil podľa § 66 ods. 2 písm. t) zákona o priestupkoch. Námietku obvinenej, že jej nebolo umožnené
vypovedať v maďarskom jazyku, ktorý je jej materinským jazykom, odvolací orgán považoval za
účelovú, nakoľko obvinená v priebehu celého priestupkového konania takúto skutočnosť neuviedla
a v dňoch 18.07.2017 a 04.08.2017 sa zúčastnila ústnych pojednávaní, na ktorých vypovedala v
slovenskom jazyku a po podaní výpovedí zaznamenaných do zápisníc o prejednávaní priestupku s
obsahmi svojich výpovedí súhlasila, čo potvrdila vlastnoručnými podpismi. Po dôkladnom oboznámení
sa s obsahom spisového materiálu odvolací orgán skonštatoval, že obvinená v odvolaní neuviedla
žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu. Na základe vyššie uvedených skutočností sa odvolací orgán stotožnil s právnym
názorom prvostupňového správneho orgánu, odvolanie obvinenej zamietol a potvrdil rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu č. OU-RV-OVVS-2017/006460.“„ Okresný úrad Rožňava, odbor
všeobecnej vnútornej správy (ďalej len prvostupňový správny orgán) v prvej výrokovej časti rozhodnutia
č. OU-RV-OWS-2017/006460 zo dňa 04.08.2017 uznal obvinenú V. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX,
XXX XX S. D. (ďalej len obvinená) vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
(ďalej len zákon o priestupkoch), ktorého sa dopustila tým, že od 22.02.2017 do 22.05.2017 v presne
nezistenom čase na dvore rodinného domu č. XX v obci Y. narušila občianske spolunažívanie ublížením
na cti Z. W.M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX (ďalej len navrhovateľ), ktorému vulgárne nadávala, čím
navrhovateľa urazila na cti. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch prvostupňový správny
orgán za spáchaný priestupok obvinenej uložil sankciu - pokarhanie, podľa ust. § 79 ods. 1 zákona o
priestupkoch obvinenej uložil povinnosť uhradiť štátu trovy konania spojené s prejednaním priestupku
vo výške 16 €. V druhej výrokovej časti rozhodnutia č. OU-RV-OVVS-2017/006460 zo dňa 04.08.2017
prvostupňový správny orgán konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49
ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa mala obvinená dopustiť tým, že od 22.02.2017 do
22.05.2017 v presne nezistenom čase na dvore rodinného domu č. XX v obci Y. mala úmyselne narušiť
občianske spolunažívanie schválnosťami voči Z. W.Ö.M. a to takým spôsobom, že mala protiprávne
užívať jeho pozemok a odmietať si zobrať z neho ich veci, čím mala menovanému robiť schválnosti,
zastavil podľa § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch z dôvodu, že skutok, o ktorom sa konalo, nie
je priestupkom. Obvinená podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu JUDr. Ladislava Töröka
proti vyššie uvedenému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu v zákonnej lehote odvolanie, v
ktorom uviedla, že nesúhlasí s uvedeným rozhodnutím z dôvodu, že navrhovateľa nikdy neosočovala,
vulgárne mu nenadávala ani ho nijakým spôsobom neurážala. Podľa obvinenej je viac ako evidentné, že
tvrdenia navrhovateľa nie sú pravdivé, vzhľadom na to, že sám nevedel uviesť kedy sa táto skutočnosť
mala stať a svoje tvrdenia odôvodňoval nerelevantnými dôkazmi. Obvinená súhlasí s tvrdením, že má
prenikavý hlas a často krát rozpráva nahlas a striedmo používa aj vulgarizmy, tieto ale nie sú adresované
navrhovateľovi, ani jeho rodine. Obvinená ďalej uviedla, že z návrhu navrhovateľa vyplýva, že nevie
presne určiť, kedy mala obvinená priestupok spáchať, avšak z jeho tvrdení vyplýva, že obvinená tak mala
konať po prvýkrát už pred dvoma rokmi, z čoho jednoznačne vyplýva, že návrh bol podaný oneskorene.

V ďalšej časti odvolania obvinená namietala, že jej nebolo umožnené vypovedať v maďarskom jazyku,
ktorý je jej materinským jazykom. V závere odvolania obvinená navrhla, aby bolo konanie zastavené
podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch, keďže spáchanie skutku, o ktorom sa konalo, jej
nebolo preukázané. Prvostupňový správny orgán zaslal podľa § 56 zákona o správnom konaní fotokópiu
odvolania obvinenej na vyjadrenie navrhovateľovi, ktorý vo svojom písomnom vyjadrení prostredníctvom
svojho právneho zástupcu JUDr. Ivana Humeníka, PhD. uviedol, že súhlasí s napadnutým rozhodnutím
a považuje ho za správne čo do výroku o vine obvinenej, nesúhlasí však s uloženou sankciou -
pokarhaním, ktoré považuje za neprimeranú sankciu vzhľadom na priestupkové konanie a zistené
skutočnosti. Obvinená naďalej navrhovateľovi vulgárne nadáva rovnakými nadávkami a jej snaha
uzavrieť zmier je zjavne neúprimná a účelová. Obvinená spôsobila navrhovateľovi tak závažný zásah
do osobnostných práv a súkromia a rodinného života, že bol nútený využiť aj ďalšie právne prostriedky
žalobou na súde, nakoľko navrhovateľa nechcú navštevovať jeho blízki príbuzní a rodina, nakoľko
obvinená vkuse nadáva, teda sa u navrhovateľa cítia nepríjemne. Navrhovateľ preto žiada o uloženie
sankcie v hornej hranici jej možnej výmery. Navrhovateľ považuje odvolanie obvinenej v celom kontexte
za účelové odďaľovanie právoplatného ukončenia veci a podstatným je, že neustále pácha rovnaký
priestupok. Podľa navrhovateľa obvinená v odvolaní klame, ak uvádza, že nevedel uviesť, kedy sa
mal priestupok stať a že svoje tvrdenia nevedel preukázať. Navrhovateľ písomnými dôkazmi získanými
políciou, ako aj ostatnými dôkazmi preukázal, že obvinená skutok spáchala a tiež preukázal, že obvinená
nadávala priamo jemu. Obvinená len zavádza tvrdením, že ona len nahlas rozpráva, prípadne nadáva
všeobecne, ide o lož z jej strany. Obvinená priamo nadáva navrhovateľovi, pri nadávaní hovorí aj jeho
meno, čo potvrdili svedkovia. Obvinená sa na pojednávaní dňa 18.07.2017 doslovne priznala, keď
povedala, že nadávala navrhovateľovi. Navrhovateľ nerozumie námietke obvinenej, že návrh na začatie
konania bol podaný oneskorene, keď prvostupňový správny orgán správne ustálil čas len troch mesiacov,
o ktorých skutok prejednával. Keďže obvinená nadáva každý deň, lehotu je možné počítať od podania
návrhu tri mesiace spätne za každý jeden deň, kedy obvinená nadávala. Navrhovateľ považuje námietku
o neovládaní štátneho jazyka opäť iba za účelovú námietku obvinenej, uplatnenú až pri odvolaní proti
rozhodnutiu. Obvinená pri viacerých úkonoch prvostupňového správneho orgánu, ktoré predchádzali
vydaniu rozhodnutia, túto skutočnosť nenamietala ani prostredníctvom svojho právneho zástupcu a
všetkým písomnostiam porozumela a dostavila sa na konanie, pričom vypovedala v slovenskom jazyku.
V závere vyjadrenia navrhovateľ uviedol, že navrhuje, aby odvolací orgán rozhodnutie potvrdil, prípadne
aby rozhodol o prísnejšom treste pre obvinenú, ktorá mu naďalej neustále vulgárne nadáva. Okresný
úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, referát vnútorných vecí, ako príslušný odvolací orgán,
preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 59 ods. 1 zákona o správnom konaní v celom rozsahu,
preskúmal celý spisový materiál, zhodnotil vykonané dokazovanie, priebeh prvostupňového konania
a postup prvostupňového správneho orgánu, pričom sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového
správneho orgánu a dospel k záveru, že rozhodnutie bolo vydané v súlade s právnymi predpismi.

20. Žalovaný mal preto za to, že spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49
ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch bolo na základe konania prvostupňového správneho orgánu
žalobkyni dostatočne preukázané, a to na základe výpovedí svedkýň Y. W.Ö.M. a M. Y. a tiež na základe
čiastočného priznania žalobkyne, že navrhovateľovi nadávala, hoci inými výrazmi, ako sú uvedené v
návrhu na prejednanie priestupku, pričom bola ochotná uzavrieť zmier.
21. Námietku žalobkyne, že priestupok, ktorý sa jej kladie za vinu, sa podľa výpovede svedkov mal stať
pred vyše dvoma rokmi, preto mala byť vec odložená, posúdil ako nedôvodnú a k nej opätovne uviedol,
že o skutkoch, ktoré sa mali udiať v období od 22.05.2015 do 21.02.2017 prvostupňový správny orgán
nekonal a v tejto časti vec odložil 6.7. 2017 podľa § 66 ods. 2 písm. f) zákona o priestupkoch.
22. Ďalšiu námietku žalobkyne, že jej nebolo umožnené vypovedať v maďarskom jazyku, ktorý je
jej materinským jazykom, žalovaný naďalej považoval za účelovú a tendenčnú, nakoľko žalobkyňa v
priebehu objasňovania priestupku zo strany Obvodného oddelenia PZ Plešivec a tiež počas celého
priestupkového konania takúto skutočnosť neuviedla a tlmočníka nežiadala. V dňoch 18.07.2017 a
04.08.2017 sa žalobkyňa zúčastnila ústnych pojednávaní pred prvostupňovým správnym orgánom,
na ktorých vypovedala v slovenskom jazyku a po podaní výpovedí zaznamenaných do zápisníc o
prejednávaní priestupku s obsahmi svojich výpovedí súhlasila, čo potvrdila vlastnoručnými podpismi.
Takisto aj do Záznamu o podaní vysvetlenia Obvodného oddelenia PZ Plešivec zo dňa 28.05.2017
žalobkyňa podala vysvetlenie v slovenskom jazyku a neuviedla žiadnu skutočnosť o tom, že
slovenskému jazyku slovom aj písmom nerozumie.
23. Podľa jeho názoru žalobkyňa v žalobe neuviedla žiadne nové skutočnosti a opiera sa o tie isté
dôvody, ktoré boli uvedené v odvolaní, žalovaný sa s nimi vysporiadal v druhostupňovom rozhodnutí,

preto trvá na argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí, preto navrhol, aby správny súd žalobu
zamietol a žalobkyni nepriznal trovy konania.

24. Žalobkyňa s vyjadrením žalovaného zopakovala, že napadnutými rozhodutiami boli porušené jej
práva, ako uviedla v žalobe, trvala na porušení jej práv na tlmočníka a naďalej tvrdila uviedla, že
nespáchanie skutok jej nebolo preukázané.

25. Dňa 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z Správny súdny poriadok /ďalej len SSP/.

26. Krajský súd v Košiciach, príslušný na konanie podľa § 6 ods. písm. b/, § 9, § 13 ods.1 a § 23 ods.2
písm. a/ § 107 ods.1, § 108 ods. 1 § 137 ods. 4 zák. SSP, ako správny súd preskúmal žalobou napadnuté
rozhodnutia v právnych medziach žaloby, konajúc podľa Správneho súdneho poriadku, oboznámil sa
s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov, právne vyhodnotil predložené
písomné vyjadrenia žalovaného správneho orgánu a z dôvodov nižšie uvedených konštatuje, že v
rozsahu v žalobe označených námietok, vzhľadom na obsah napadnutých rozhodnutí oboch správnych
orgánov a obsah ich administratívnych spisov je žaloba nedôvodná, preto ju podľa § 180 SSP zamietol.

27. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované
(§ 491 ods.2 prvá veta SSP).

28. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

29. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom
prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny
opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

30. Podľa § 23 ods. 2 písm. a/ SSP vo veciach správneho trestania o priestupkoch rozhoduje samosudca.

31. Podľa § 2 ods. 1 a 2 správneho súdneho poriadku v správnom súdnictve poskytuje správny súd
ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej
správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo
právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy,
opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu
verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde.

32. Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe
žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach okrem iného, v
správnych žalobách vo veciach správneho trestania.

33. Podľa § 194 SSP(1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.(2) Ak
nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia
o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

34. Podľa § 195 správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby,
ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie
veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky
zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo
možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide
o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne
trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť

aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej
výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.

35. Podľa § 196 ak správny súd mimo žalobných bodov zistí, že sú dané vady uvedené v § 195, oznámi
to bezodkladne účastníkom konania a vyzve ich, aby sa k nim v určenej lehote vyjadrili.

36. Podľa § 197 správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže
doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým
však nie je viazaný.

37. Podľa § 198 (1) Správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh
žalobcu rozsudkom
a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného
rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu
likvidačný charakter,
b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním
veci.
(2) Správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu
rozhodnúť orgán verejnej správy.(3) Ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá bola
postihnutá napadnutým rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy, nemôže byť správnym
súdom rozhodnuté podľa odseku 1 v jej neprospech.(4) Rozsudok správneho súdu podľa odseku 1
nahrádza výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy v takom
rozsahu, v akom bolo rozhodnuté o zmene druhu alebo výške sankcie alebo upustení od jej uloženia.
(5) Vo výroku rozsudku podľa odseku 1 správny súd uvedie
a) označenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy,
b) druh a výšku sankcie uloženej orgánom verejnej správy,
c) druh a výšku sankcie uloženej správnym súdom alebo upustenie od jej uloženia.

Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby,
ak
a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,
c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie,
d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu
verejnej správy.

38. Ak správny súd mimo žalobných bodov zistí, že sú dané vady uvedené v § 195, oznámi to
bezodkladne účastníkom konania a vyzve ich, aby sa k nim v určenej lehote vyjadrili.

39. Podľa § 137 ods. 4 SSP vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na
webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením.

40. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch je priestupkom zavinené konanie, ktoré porušuje alebo
ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak
nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

41. Podľa ust. § 3 Zákona o priestupkoch na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti,
ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

42. Podľa ust. § 49 ods. 1 písm. d) priestupkového zákona sa priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu dopustí ten, kto svojim konaním úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním
ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami
alebo iným hrubým správaním.

43. Podľa § 67 ods. 1, 2, 3, 4, zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupky sa prejednávajú z úradnej
povinnosti, ak nejde o priestupky, ktoré sa prejednávajú len na návrh (§ 68 ods. 1). Podkladom na
začatie konania o priestupku je správa o výsledku objasňovania priestupku, oznámenie štátneho orgánu
obce, organizácie alebo občana o priestupku, poznatok z vlastnej činnosti správneho orgánu alebo
postúpenie veci orgánom činným v trestnom konaní. Ak správny orgán vec neodloží, ani nezistí dôvod
pre postúpenie veci inému orgánu, začne konanie o priestupku bezodkladne, najneskôr do 30 dní. Ak o
to požiada oznamovateľ, upovedomí ho správny orgán do jedného mesiaca od oznámenia o urobených
opatreniach.

44. Podľa § 68 ods. 1, 2, 3 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch sa podľa § 42a a § 49 ods. 1 písm. a)
cit. zákona, priestupky sa prejednávajú len na návrh postihnutej osoby alebo jej zákonného zástupcu
alebo opatrovníka (ďalej len "navrhovateľ"). Návrh na prejednanie priestupku možno podať príslušnému
správnemu orgánu alebo pri objasňovaní orgánu oprávnenému objasňovať priestupok (§ 58 ods. 3)
najneskôr do troch mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ o priestupku alebo o postúpení veci orgánom
činným v trestnom konaní dozvedel.

45. Podľa § 72 zákona o priestupkoch v konaní o priestupku sú účastníkmi konania a) obvinený z
priestupku, b) poškodený, ak ide o prejednávanie náhrady majetkovej škody spôsobenej priestupkom,
c) vlastník veci, ktorá môže byť zhabaná alebo bola zhabaná, a to v časti konania týkajúcej sa zhabania
veci, d) navrhovateľ, na návrh ktorého bolo začaté konanie o priestupku podľa § 68 ods. 1.

46. Podľa § 3 ods. 2 zákona o správnom konaní správne orgány sú povinné postupovať v konaní v
úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie
týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť
k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným
osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre
neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

47. Podľa § 32 ods.1, 2 zákona o správnom konaní je správny orgán povinný zistiť presne a úplne
skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je
viazaný len návrhmi účastníkov konania. Jeho povinnosťou je teda, aby zistil všetky skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie a tak doplnil podklad pre rozhodnutie do takej miery, aby bol spoľahlivým základom
pre rozhodovanie. Rozhodnutie správneho orgánu zasahuje do právnych pomerov osôb, preto musí byť
vydané na základe spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci v súlade so zásadou materiálnej pravdy
upravenou v § 3 zákona o správnom konaní. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutie určuje správny orgán.

48. Podľa § 34 ods. 5 zákona o správnom konaní správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

49. Podľa § 34 ods. 5 zákona o správnom konaní správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

50. Podľa § 46 zákona o správnom konaní rozhodnutie musí byť vydané v súlade so zákonmi a ostatnými
právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu
veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

51. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,
v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

52. Podľa článku 34 ods. 2 písm. b/ Ústavy Slovenskej republiky, občanom patriacim k národnostným
menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanoveným zákonom zaručuje okrem práva na
osvojenie si štátneho jazyka aj právo používať ich jazyk v úradnom styku.

53. Podľa článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred
súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok
ustanovených zákonom.

54. Podľa článku 47 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa
vedie konanie podľa odseku 2, má právo na tlmočníka.

55. Správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 7.12.2017 v spojení
s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 4. 8. 2017 je spôsobilým predmetom
preskúmania správnym súdom v zmysle § 6 ods. 1 a 2 písm. b/ SSP. Správny súd po ich preskúmaní
konštatuje, že žalobkyňa nebola dotknutá vo svojich právach alebo právom chránených záujmoch
postupom a napadnutými rozhodnutiami správnych orgánov. Správny orgán prvého stupňa na základe
zisteného skutkového stavu vec správne právne vyhodnotil. Žalovaný po preskúmaní jeho rozhodnutia
v odvolacom konaní reagoval na odvolacie námietky žalobkyne. Z obsahu administratívneho spisu
vyplýva, že obsah odvolania žalobkyne je zhodný s obsahom žalobných námietok uvedených v jej
správnej žalobe.

56. Žalobkyňa uplatnila preskúmavanou žalobou vo veciach správneho trestania právo na preskúmanie
rozhodnutí správnych orgánov a namietala, že výpovede svedkov, ktorí sú rodinou p. Z. W. sa
nezakladajú na pravde a sú vyslovene smerované a dohodnuté proti nej, sú klamstvom a považovala
celú vzniknutú situáciu za úmyselnú zo strany p. Z. W., pretože mu nikdy nenadávala takým spôsobom,
akým to on uvádza, napriek tomu chcela uzavrieť zmier a celé to v dobrej viere uzavrieť, s čím p. W.
nesúhlasil.

57. Namietala zodpovednosť za skutok, ktorý sa jej kladie za vinu, lebo podľa výpovede svedkov sa mal
skutok stať pred vyše než dvoma rokmi a svedkovia ani samotný p. Z. W. tento čas nevedia s presnosťou
určiť, v samotných výsluchoch sú uvedené rôzne časové intervaly, preto mala byť podľa žalobkyne vec
v zmysle § 66 ods. 2 písm. f) Zákona o priestupkoch odložená.

58. Namietala porušenie procesných práv i práv zaručených v čl. 34 ods. 2 písm. b/ , čl. 47 ods.
2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky a ust. § 3 ods. 2 zákona č . 71 / 1967 Zákona o správnom
konaní a dôvodila, že správny orgán prvého stupňa „ vykonal výsluch žalobkyne, kedy žalobkyni
tlmočila z jazyka slovenského do jazyka maďarského a naopak zamestnankyňa Okresného úradu,
ktorá predmetnú zápisnicu spisovala, avšak táto skutočnosť v zápisnici nebola uvedená a tvrdila, že
nerozumie v plnom rozsahu slovenskému jazyku. Žalobkyňa uviedla, že pri svojej výpovedi nemala
možnosť využitia tlmočníka, keďže je maďarskej národnosti a zároveň aj tým, že v zápisnici chýba
poznačenie skutočnosti (uvedenie faktu, že žalobkyni prekladala pri jej výsluchu zapisovateľka), ktorá
vytvára žalobkyni neprospech v konaní pred súdom a taktiež s poukazom na všetky výpovede, ktoré sa
nezhodujú, je očividné, že p. Z. W. žiada iba majetkový prospech na súde.

59. Po oboznámení administratívneho spisu súd konštatuje správnosť záverov správnych orgánov
o zistenom skutkovom stave, lebo zo spisu Okresného riaditeľstva policajného zboru v Rožňave,
odboru poriadkovej polície, obvodného oddelenia policajného zboru Plešivec vyplýva, že 28.5. 2017
podala vo veci žalobkyňa vysvetlenie. Dňa 8. 6. 2017 bola podaná správa o výsledku objasňovania
a vec predložená správnemu orgánu prvého stupňa pre podozrenie zo spáchania priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu. Žalobkyňa tam mala uviesť, že sa vulgárne nevyjadrovala, čo potvrdil
aj jej manžel Š. H.. Zo zápisnice na správnom orgáne prvého stupňa dna 4. 8. 2017 vyplýva, že po
zákonných poučeniach žalobkyňa navrhla uzavrieť zmier. Aj zo zápisnice na správnom orgáne prvého
stupňa dňa 18. 7. 2017 vyplýva, že žalobkyňa potvrdila, že si s poškodeným nadávali, čím potvrdila aj
svoj skutok nadávania vulgárne. Poškodený v rovnaký deň nebol ochotný sa so žalobkyňou zmieriť.
Správanie žalobkyne potvrdili svedkovia M. Y., sesternica poškodeného, Y. W.Ö.M. matka poškodeného
a Z. W.M. 4. 8. 2017. Manžel žalobkyne Š. H. vypovedal 18. 7. 2017 tak, že je zrejmé, že on a jeho
manželka nemali s poškodeným dobrý vzťah. O tom svedči aj fakt, že žalobkyňa v konaní vedenom na

Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 11C 75/2016 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vzala
späť žalobu. Podľa správneho súdu žalobkyňa nedôvodne namieta, že jej skutok nebol preukázaný.

60. Správny súd podľa § 195 SSP nebol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Stotožňuje sa so
závermi žalovaného, že spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1
písm. a) zákona o priestupkoch bolo na základe konania prvostupňového správneho orgánu žalobkyni
dostatočne preukázané na základe výpovedí samotnej žalobkyne, jej postoja a konania vo veci návrhu
na uzavretie zmieru a tiež na základe čiastočného priznania žalobkyne, ak uviedla, že navrhovateľovi
nadávala inými výrazmi ako sú uvedené v návrhu na prejednanie priestupku, ako aj výpovedí svedkýň
Y. W.M. a M. Y..

61. Žalobkyňa nedôvodne namietla porušenie jej práv na spravodlivý proces ak tvrdila nepreukázanie
jej viny vulgárne poškodenému nadávať. Správny orgán vo svojom právnom hodnotení vychádzal zo
zisteného stavu výpoveďami žalobkyne na základe čiastočného priznania žalobkyne, že navrhovateľovi
nadávala, hoci inými výrazmi, ako sú uvedené v návrhu na prejednanie priestupku, pričom bola ochotná
uzavrieť zmier. Správne orgány dôvodne skutok popísaný v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa
pokladali za taký, ktorý napĺňa znaky priestupku, ktorý bol žalobkyni kladený za vinu a ktorý spáchala
aj podľa svedkov jej vyjadreniami o navrhovateľovi, ktorý bol zrejme aj dôvodom jeho správania, ktorým
odmietol uzavretie zmieru so žalobkyňou.
62. Podľa správneho súdu vzhľadom na svedecké výpovede, ktoré zavážili pri hodnotení konania
žalobkyne správnymi orgánmi v posudzovanom priestupkovom konaní nebolo potrebné ďalšie
dokazovanie, ktoré napokon žalobkyňa nenavrhovala. Správny súd má preto za to, že vina žalobkyni
bola preukázaná tak a v rozsahu, ako to vyplýva zo záverov správnych orgánov, ktoré korešpondujú
obsahu administratívneho spisu správnych orgánov. Podľa výpovedí svedkov, ako to vyplýva v bodoch
56 až 58 /ale i predchádzajúcich/ tohto odôvodnenia, reagovala a konala žalobkyňa spôsobom,
ktorý je konaním preukazujúcim splnenie skutkovej podstaty priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. a)
priestupkového zákona. Vo vzťahu k namietaným nedostatkom pri zisťovaní obdobia spáchania skutku
a záveru o spáchaní priestupku je potrebné uviesť, že skutkový stav, ktorý bol braný za základ pre
následne právne posúdenie sa týka obdobia od 22. 2. až 22. 5. 2017, bol dostatočným podkladom na
závery o jeho spáchaní, uznaní viny i zákonnosti postupu správnych orgánov pri uložení pokarhania
žalobkyni, podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch a povinnosťami jej uloženými v spojení
s náhradou trov štátu.

63. Námietku žalobkyne, že jej nebolo umožnené vypovedať v maďarskom jazyku, ktorý je
jej materinským jazykom, treba považovať za účelovú a tendenčnú, nakoľko žalobkyňa v
priebehu objasňovania priestupku zo strany Obvodného oddelenia PZ Plešivec a tiež počas celého
priestupkového konania takúto skutočnosť neuviedla a tlmočníka nežiadala. V dňoch 18.07.2017 a
04.08.2017 sa žalobkyňa zúčastnila ústnych pojednávaní pred prvostupňovým správnym orgánom,
na ktorých vypovedala v slovenskom jazyku a po podaní výpovedí zaznamenaných do zápisníc o
prejednávaní priestupku s obsahmi svojich výpovedí súhlasila, čo potvrdila vlastnoručnými podpismi.
Aj do Záznamu o podaní vysvetlenia Obvodného oddelenia PZ Plešivec zo dňa 28.05.2017 žalobkyňa
podala vysvetlenie v slovenskom jazyku a neuviedla žiadnu skutočnosť o tom, že slovenskému jazyku
slovom aj písmom nerozumie. K námietke o porušení práv žalobkyne vypovedať v materinskom jazyku a
námietke, že správny súd dodáva, že správny orgán konal v úradnom jazyku, ktorým je slovenský jazyk.
Zápisnice o výsluchu žalobkyne v prejednávanej veci priestupku informáciu o tlmočení zamestnancom
správneho orgánu do tohto jazyka neobsahujú, hoci žalobkyňa bola právne zastúpená advokátom.
Celý administratívny spis neobsahuje jej výhradu k právu na ustanovenie tlmočníka ani oznámenie, že
slovenskému jazyku nerozumie a preto je potrebný tlmočník z a do jazyka maďarského pre žalobkyňu.
Zápisnica neobsahuje ani výhradu žalobkyne ani jej právneho zástupcu. Z tohto dôvodu súd neprihliadol
na uvedenú jej žalobnú námietku ako na dôvodnú.

64. Pre posúdenie tejto námietky v konaní pred správnymi orgánmi je potrebné uviesť, že ústava a
právne predpisy Slovenskej republiky priznávajú tým, ktorí vykonajú vyhlásenie, že neovládajú slovenský
jazyk právo na tlmočníka, čo potvrdila vo svojich záveroch aj judikatúra tak Ústavného súdu SR, ako
aj Najvyššieho súdu SR. V preskúmavanej veci k takémuto vyhláseniu nedošlo. Pravdepodobnosť, že
žalobkyňa nerozumela slovenskému jazyku v dostatočnej miere pre pochopenie okolností konania,
rovnako aj jej námietku o porušení jej práv vypovedať za účasti tlmočníka v maďarskom jazyku,
vzhľadom na tieto skutočnosti, správny súd vyhodnotil ako nedôvodné.

65. Správny súd záverom konštatuje, že z obsahu žaloby, obsahu administratívnych spisov vyplýva,
že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci
a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia žalovaného a
správneho orgánu prvého stupňa, nie je v rozpore s administratívnymi spismi. Pokiaľ ide o skúmanie
otázky zániku zodpovednosti za priestupok, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za protiprávne
konanie a rešpektovanie základných zásad trestného konania podľa Trestného poriadku, správny súd
nezistil nedostatky, ani nedodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona a stotožňuje sa so
závermi správnych orgánov, že uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy
orgánu verejnej správy a konštatuje i správne právne posúdenie veci.

66. Súd rozhodol o trovách konania podľa § 167 a nasl. SSP a contrario a neúspešnému žalobcovi
nepriznal náhradu trov konania. Žalovaný odôvodnené trovy konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v
Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva

nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 15. 10. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.