Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 25, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/137/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817208830
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7817208830.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., Bratislava,
Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Bratislava, Mýtna 48,
IČO: 37 927 795, proti žalovanej X. T., U., B. XXX/XX, o zaplatenie 4 381,69 € s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku 15Csp/112/2017-73 z 19.1.2018 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo výroku II. tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 1 172,30 € a úrok z
omeškania 5,05 % p. a. z uvedenej sumy od 30.10.2014 do zaplatenia, do 3 od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania na súde prvej inštancie a trov odvolacieho konania v

plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozsudkom rozhodol: I. Zastavuje konanie o zaplatenie 30 € s úrokom
z omeškania 5 % ročne z uvedenej sumy. II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 3 149,39 € s úrokom
z omeškania 5,05 % ročne z uvedenej sumy od 30.10.2014 do zaplatenia v povolených mesačných
splátkach po 150 €, splatných vždy do konca kalendárneho mesiaca, počnúc dňom právoplatnosti
rozsudku. V prípade omeškania s plnením 1 splátky, má to za následok splatnosť celého plnenia. III.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. IV. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu
45,74 %. O výške náhrady trov rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čoho sa právny predchodca žalobcu žalobou, podanou uňho
16.8.2017, domáhal voči žalovanej, čím žalobu odôvodnil, čo žalovaná uviedla v písomnom podaní,
doručenom mu 28.9.2017, ktorým sa k žalobe a prílohám vyjadrila, čo žalobca k vyjadreniu uviedol, čo
právny predchodca žalobcu podaním zo 17.1.2018 uviedol, že na pojednávaní oboznámil nasledovné
listinné dôkazy a to žalobu, zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky z 21.10.2013, „prehľadom splátok
a úhrad, predžalobnou upomienkou, doručenkou predžalobnej upomienky, oznámením o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru“ a zistil tento skutkový stav veci: 21.10.2013 uzavreli účastníci a to Consumer

Finance Holding a. s., Hlavné námestie 12,060 01 Kežmarok a žalovaná na formulárovom tlačive
nazvanom Zmluva o poskytnutí pôžičky č. zmluvy 6160710, pričom v časti pôžička tejto formulárovej
zmluvy boli vyplnené údaje: pôžička 4 400 €, splátka 137,23 €, celková čiastka 8 233,80 €, počet
splátok 60, celkové náklady spotrebiteľa 3 833,80 €, termín končenej splatnosti 10/2018, RPMN 32
%, fixná „ročný“ úroková sadzba 32 %, priemerná hodnota RPMN 20,83 %. Cituje, ako sú v bode
6. Zmluvných podmienok formulárovej zmluvy upravené podmienky splácania. Z prehľadu splátok a
úhrad vyplýva, že žalovaná uhradila ku dňu podania žaloby 1 220,61 €. Z potvrdení predložených

žalovanou, táto uhradila ešte 30 €. Predžalobnou upomienkou z 27.8.2014 bola žalovaná vyzvaná
právnym predchodcom žalobcu k bezodkladnej úhrade nedoplatku na splátkach v celkovej výške 439,13
€. Upomienka nebola žalovanej doručená, z dôvodu, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote.
Písomnosťou z 29.10.2014 bolo žalovanej oznámené, že dlh z úverovej zmluvy č.6160710 sa stalsplatným v celom rozsahu naraz, pričom k 29.10.2014 dlžná suma predstavuje 4 669,17 €, z toho
istina úveru je 4 661,69 €. Vec právne posúdil nasledovne: Cituje znenie § 52,§ 517 ods.1,2 O. z. v
platnom znení,§ 1 ods.2 zák.č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,§ 9 ods.1,2, účinného v čase uzavretia
predmetnej zmluvy,§ 11 ods.1 písm. b) zák.č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, a § 3
Nar.vl.č.87/95 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, platného do
31.5.2014. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu

a žalovanou vznikol zmluvný záväzkový vzťah na základe uzavretej zmluvy o pôžičke č.6160710 z
21.10.2013,podľaktorejprávnypredchodcažalobcumaljejposkytnúťpôžičku4400€,pričomakodlžník
sa zaviazala uhradiť mu ako veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky v pravidelných 60 mesačných
splátkach vo výške 137,23 €, teda celkovo 8 233,80 €. V zmluve chýba obligatórna náležitosť zakotvená
pod písm. l/ cit. zákonného ust., podľa ktorého v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a
iných poplatkov, teda nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súčet splátok istiny, úrokov

a iných poplatkov. Je potrebné zdôrazniť, že zák. o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o
spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je totiž ochrana
spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo právneho vzťahu so spotrebiteľského úveru. Uvedený
právny záver o nutnosti rozlíšenia spomínaných splátok vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu (ďalej
len KS) v Trnave 9Co 401/2012 zo 6.8.2013, ale aj rozsudku KS v Prešove 7Co 220/2014 z 27.11.2014

a KS v Žiline 8Co 549/2014 z 30.12.2014. Bol toho názoru, že v zmluve nepochybne chýba aj údaj o
konečnej splatnosti úveru, nakoľko ten je v zmluve stanovený len údajom 10/2018, čo je nepostačujúce.
Počet splátok totiž nemožno stotožniť s konečnou splatnosťou úveru, nepochybne zákonodarca pod
konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by sa
uspokojil s náležitosťou pod písm. l/, kde sa uvádza aj počet splátok. Obe tieto náležitosti teda nie je

možné stotožniť a iný výklad než ten, že termín konečnej splatnosti úveru je potrebné určiť dátumovo,
neprichádza do úvahy (napr. rozsudok KS v Žiline 5Co 286/14 z 27.5.2014). Z uvedeného vyplýva, že
právny predchodca žalobcu neuviedol v zmluve o pôžičke č.6160710 z 21.10.2013 všetky podstatné
náležitosti predpokladané v § 9 ods.2 zák.č.129/10 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej
zmluvyato,napr.termínkonečnejsplatnostispotrebiteľskéhoúveru,resp.výšku,početatermínysplátok

istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
vdôsledkučohopovažujepredmetnýspotrebiteľskýúverzabezúročnýabezpoplatkov[§11ods.1písm.
b) zák.č.129/10 Z. z.). Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej pôžičku 4 400 €, pričom z tejto
sumy vrátila žalobcovi 1 250,61 €. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky bola k

30.11.2014 0,05 %. Na základe uvedených skutočností a cit. zákonných ust. preto žalobe v časti vyhovel
a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 3 149,39 € spolu s úrokmi z omeškania 5,05 % ročne z uvedenej
sumy od 30.10.2014 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti istiny nad sumu 3 149,39 € s prísl. žalobu
zamietol. Zároveň vzhľadom „k tvrdeniu“ žalovanej tejto povolil zaplatenie dlžnej sumy v mesačných
splátkach po 150 €, zohľadniac jej finančné a sociálne pomery. Povolil splátky s určením zročnosti a

výšky splátky, s tým, že v prípade, že dôjde k omeškaniu so zaplatením čo i len jednej splátky v ním
určenej výške a splatnosti, bude to mať za následok splatnosť celého nezaplateného dlhu. O trovách
konania rozhodol v súlade s § 255 ods.1 a § 262 ods.1,2 C. s. p. (ich znenie cituje) tak, že žalobca má
voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 45,74 %. Náhradu trov konania si uplatnil len
žalobca, ktorý mal úspech v prevažnej časti uplatneného nároku, a to v rozsahu 72,87 %. Žalovaná mala

úspech iba v rozsahu 27,13 %, a preto priznal žalobcovi pomernú náhradu trov konania vo výške 45,74
% (72,87 % - 27,13 %). O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
3. I. Proti rozsudku podal žalobca v zák. stanovenej lehote o d v o l a n i e, ktorým podľa § 365
ods.1 písm. h) C. s. p. napáda predmetný rozsudok vo výroku č. III, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej

časti zamietol a v súvisiacom výroku č. IV o trovách konania a navrhuje, na základe § 388 C. s. p.
rozsudok súdu v napadnutej časti zmeniť tak, že sa zaviaže žalovaný zaplatiť 1 172,30 €, úrok z
omeškania 5,05% p. a. zo sumy 1 172,30 € od 30.10.2014 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku a prizná sa mu náhrada trov konania a náhrada trov právneho zast. v plnom
rozsahu. II. Odvolanie odôvodňuje tým, že súd dospel vykonaným dokazovaním k nesprávnemu záveru

o bezúročnosti úveru. Súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol pre bezúročnosť úveru. Rozhodnutie
súdu nie je správne. Právny názor súdu, že úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov z
dôvodu: a) neuvedenia termínu konečnej splatnosti; b) nerozloženia úverových splátok na jej jednotlivé
zložky, t. j. splátku istiny, úrokov a poplatkov; nie je správny a je v rozpore s čl.10 Smernice Európskehoparlamentu a Rady 2008/48/ES ako právne záväzným aktom Európskeho spoločenstva, ktorý má v
zmysle čl.7 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len SR) prednosť pred zák. a zároveň aj v rozpore
s právnym názorom vyjadreným v Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len SD EÚ) z

9.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, ktorým sú slovenské
súdy viazané. Predmetný rozsudok ako case-law SD EÚ predstavuje primárny prameň európskeho
práva v kategórii právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a EÚ, ktoré podľa čl.7 ods.2 druhá
veta Ústavy SR majú prednosť pred zák. SR. Uvedený rozsudok SD EÚ je tak právne záväzný aj pre
všeobecné súdy SR. Súd bol povinný prihliadať pri svojom rozhodovaní prednostne na tento rozsudok,

keďže má prednosť pred zák. o spotrebiteľských úveroch. SD EÚ v rozsudku z 3.2.1977, Benedetti/
Munari 52-76 rozhodol, že cieľom rozsudku o „prejudidiálnej“ otázke je vyriešiť právnu otázku, ktorá
zaväzuje vnútroštátneho sudcu, pokiaľ ide o výklad príslušných ust. aktov Spoločenstva. Neaplikovaním
týchto základných princípov únijného práva dospel súd k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Podľa
rozsudku SD EÚ z 9.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a I. S. by totiž
členské štáty nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré smernica 2008/48/ES neupravuje.

Podľa jej čl.10 ods.2 písm. i) v spojení s písm. h) zmluva o úvere na dobu určitú nemusí v čase jej
uzatvorenia obsahovať presné určenie, aká časť splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť na
bežné úroky a poplatky. a) K uvedeniu termínu konečnej splatnosti úveru uvádza, že splnenie uvedenej
zákonnej požiadavky uvedením mesiac + rok ukončenia úverového vzťahu ako bolo v posudzovanom
prípade „10/2018“ (úvodzovky žalobca) je dostatočne určité a zrozumiteľné, plne v súlade s platnými

právnymi predpismi. Týmto odkazuje na vyhl.č.620/07 Z. z., ktorou sa ustanovuje vzor formulára o
zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, konkrétne z jej prílohy v časti vysvetliviek
2C vyplýva: Ak z predchádzajúcich údajov o počte a termínoch splátok ponúkaného spotrebiteľského
úveru nie je zrejmá konečná splatnosť ponúkaného úveru, uvádza sa, do akého obdobia musí byť
ponúkaný spotrebiteľský úver splatený. Uvádza sa buď konkrétny dátum, alebo dĺžka obdobia v

dňoch, týždňoch, mesiacoch alebo rokoch, na ktoré je ponúkaný spotrebiteľský úver poskytovaný.
Splatnosť jednotlivých úverových splátok bola podľa čl.6, bod 6.1.,6.2. a 6.3. zmluvných podmienok
úverovej zmluvy stranami dohodnutá k 20.dňu v mesiaci, so splatnosťou 1. mesačnej splátky 20.dňa
v mesiaci nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k uzavretiu úverovej zmluvy. Úverová zmluva
bola uzavretá 21.10.2013, splatnosť 1. úverovej splátky tak nastala 20.11.2013, konečná splatnosť

úveru a doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere pri počte 60 mesačných splátok by tak za
riadneho plnenia nastala 20.10.2018. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je preukázané
dojednanie termínov splatnosti úverových splátok a to v čl.6, bod 6.1.,6.2. a 6.3. zmluvných podmienok
úverovej zmluvy. Žalovaný ako spotrebiteľ mal možnosť bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy
a termíny splatnosti všetkých splátok za účelom splnenia povinností vyplývajúcich mu z úverovej

zmluvy. Termín konečnej splatnosti úveru uvedený ako 10/2018 bez akýchkoľvek pochybností aj právne
nevzdelanému priemernému spotrebiteľovi poskytuje relevantnú informáciu o tom, že úver bude musieť
splácať do októbra 2018. V spojení s dojednaním splatnosti splátok k 20. dňu v mesiaci je termín
„konečenej“ splatnosti úveru stanovený bez potreby použitia akýchkoľvek zložitých matematických
operácií. Podporne odkazuje na rozsudok KS v Banskej Bystrici 12Co/284/2017. V prejudiciálnej otázke:

Má sa čl.10 ods.2 písm. h) smernice 2008/48 vykladať tak, že údaje vyžadované týmto ust. (konkrétne
frekvencia splátok), - musí byť v zmluve individualizovaný na podmienky danej konkrétnej zmluvy [v
princípe uvedením presných dátumov (deň, mesiac, rok) splatnosti jednotlivých splátok] alebo - postačí,
ak sú v zmluve obsiahnuté všeobecným odkazom na objektívne zistiteľné parametre, z ktorých je možné
ich odvodiť (napr. klauzulou, že mesačné splátky sú splatné najneskôr do 15. dňa každého kalendárneho

mesiaca, prvá splátka je splatná do 1 mesiaca od podpisu zmluvy a každá ďalšia splátka je splatná vždy
po 1 mesiaci od splatnosti predošlej splátky alebo iným podobným spôsobom)? SD EÚ rozhodol, že
cieľ uvedeného ust. je splnený, ak podmienky úverovej zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a
s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Za daných okolností sa má čl.10 ods.2 písm. h) Smernice
2008/48/ES vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť

každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú
spotrebiteľovibezťažkostíasistotouidentifikovaťdátumytýchtosplátok.b)Rozloženiesplátokvčlenení
na istinu, úrok a poplatky priamo v základných náležitostiach úverovej zmluvy predstavuje rozpor s
požiadavkou stručnosti, prehľadnosti, určitosti a zrozumiteľnosti základných náležitosti úverovej zmluvy
ako právneho úkonu. Neexistuje racionálny dôvod, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere mala byť už v

hlavných zmluvných dojednaniach zložitejšia ako, napr. zmluva o úvere uzavretá podľa Obch. zák. SD
EÚ v prejudiciálnom konaní C-42/2015 začatom na návrh Okresného súdu Dunajská Streda rozsudkom
z9.11.2016,rozhodolajoprávečlenskéhoštátuvnútroštátnouúpravourozširovaťobligatórnenáležitosti
úverovej zmluvy nad rámec Smernice 2008/48/ES, ako aj jeho právo zák. sankcionovať absenciuniektorej z náležitostí úverovej zmluvy tak, že úver je bezúročný a bez poplatkov. V prejudiciálnej otázke:
Má sa čl.10 ods.2 písm. i) v spojení s písm. h) Smernice 2008/48/ES vykladať tak, že zmluva o úvere
na dobu určitú, pri ktorej dochádza k splácaniu/amortizácii istiny úveru v rámci jednotlivých splátok,

nemusí v čase uzavretia obsahovať presné určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na
splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky (t. j. súčasťou zmluvy nemusí byť presný
splátkovýkalendár/amortizačnátabuľka),aležetietoúdajemôžubyťobsiahnutévsplátkovomkalendári/
amortizačnej tabuľke, ktorú veriteľ predloží dlžníkovi na jeho žiadosť alebo čl.10 ods.2 písm. h) zaručuje
dlžníkovi dodatočné právo žiadať výpis z amortizačnej tabuľky k určitému konkrétnemu dňu počas

trvania zmluvy o úvere, no toto právo nezbavuje zmluvné strany povinnosti, aby rozdelenie jednotlivých
plánovaných splátok (splatných podľa zmluvy o úvere počas doby jej trvania) na úhradu istiny a úhradu
bežných úrokov a poplatkov bolo obsiahnuté už v samotnej zmluve, a to spôsobom individualizovaným
pre danú konkrétnu zmluvu (?), SD EÚ rozhodol, že čl.10 ods.2 písm. h) a i) smernice stanovuje,
že zmluva musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa. Z čl.10 ods.2 písm. i) a
čl.10 ods.3. uvedenej smernice vyplýva, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a

kedykoľvek počas doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky. Vzhľadom
na jasné znenie týchto ust. je potrebné konštatovať, že Smernica 2008/48/ES nestanovuje povinnosť
zahrnúť do zmluvy o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky. Pokiaľ ide o možnosť členských
štátov stanoviť takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave, je dôležité zdôrazniť, že pokiaľ
ide o zmluvy patriace do pôsobnosti Smernice 2008/48/ES, členské štáty by nemali ukladať zmluvným

stranám povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje, ak táto smernica obsahuje harmonizované ust. v
oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti (pozri analogicky rozsudok z 12.7.2012, SC Volksbank Romania,
C-602/10, EU:C:2012:443, body 63 a 64). Čl.10 ods.2 písm. u) Smernice 2008/48/ES sa nemá vykladať
tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť
do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva čl.10 ods.2 uvedenej smernice. Na

základe uvedeného sa má čl.10 ods.2 písm. h) a i) Smernice 2008/48/ES vykladať v tom zmysle, že
zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí
vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto
istiny. Tieto ust. v spojení s čl.22 ods.1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto
povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. V prejudiciálnej otázke, či sa čl.23 Smernice 2008/48/

ES má vykladať tak, že nebráni tomu aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil,
že v prípade ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl.10 ods.2 tejto Smernice,
táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov(?), SD EU rozhodol, že
voľba režimu sankcií je ponechaná na zváženie členského štátu avšak ich tvrdosť musí byť primeraná
závažnosti porušení, ktoré postihujú. Sankcia spočívajúca v strate nároku veriteľa na úroky a poplatky

je primeraná v prípade, že zmluva o úvere neobsahuje najmä náležitosti ako je ročná percentuálna
miera nákladov, počet a frekvenciu splátok, príp. existenciu notárskych poplatkov a príp. požadované
záruky a poistenia, tak ako to upravuje čl.10 ods.2 Smernice, teda tie náležitosti zmluvy o úvere,
ktorých neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. SD EÚ
tak rozhodol, že § 4 ods.2 písm. i) zák.č.258/01 Z. z. o spotrebiteľských úveroch [súčasný § 9 ods.2

písm. k) z.č.129/10 Z. z.] je v rozpore so Smernicou 2008/48/ES, t.j. záväzným prameňom práva.
Tiež vylúčil oprávnenosť sankcie straty nároku na úroky a poplatky v prípade, že úverová zmluva
neobsahuje rozdelenie úverovej splátky na jej jednotlivé zložky, t. j. na časť istiny, časť úrokov a časť
poplatkov, podľa vnútroštátneho práva, keďže nejde o obligatórnu náležitosť úverovej zmluvy v zmysle
Smernice 2008/48/ES a tak ani o takú náležitosť, ktorej absencia by bola spôsobilá spochybniť možnosť

spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Z rozhodnutia SD EÚ C-42/2015 možno vyvodiť záver,
že iba porušenie povinnosti veriteľa podstatným spôsobom môže byť sankcionované zánikom nároku
veriteľa na úroky a poplatky. Jeho právny predchodca neporušil žiadne povinnosti, preto mu vznikol
nárokajnazaplateniezmluvnedojednanýchúrokovakoodplatyposkytnutéhoúveru.Zároveňpoukazuje
na rozhodnutie SD EÚ C-565/2012 z 27.3.2014, podľa ktorého tvrdosť sankcií pre veriteľa musí byť

primeraná závažnosti jeho porušení, ako i na „rozhdnutie“ SD EÚ C-348/2014 z 9.7.2015, podľa ktorého
čl.4 Smernice č.87/102/EHS z 22.12.1986 (jedná sa o Smernicu, ktorá predchádzala Smernici 2008/48/
ES) vyžaduje, aby dlžník pri uzavretí zmluvy o úvere poznal všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na
rozsah jeho záväzku. Z uvedeného vyplýva, že ak nebude v zmluve uvedená náležitosť, ktorá nemôže
mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah jeho záväzku, nebude spravidla a v zásade sankcia

bezúročnosti a bezpoplatkovosti primeraná. III. Správnym procesným postupom by súd žalobe vyhovel
v celom rozsahu. Na základe týchto skutočností navrhuje rozsudok súdu zmeniť v súlade s petitom tohto
odvolania. Proti žalovanému si uplatňuje náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v konanípred súdom I. inštancie, za zaplatený súdny poplatok za podané odvolanie, náhradu trov právneho zast.
za 4 úkony právnej pomoci v plnom rozsahu.
4. Rozsudok vo výrokoch I. a II. nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods.1 a §

379 CSP), preto nebol v uvedených výrokoch v odvolacom preskúmavaný.
5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a zistil, že čo sa týka
výroku III., neboli splnené podmienky na potvrdenie rozsudku, ani na jeho zrušenie, lebo rozhodnutie

súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP], preto ho v
uvedenom výroku, podľa § 388 CSP, zmenil tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 1 172,30 €
a úrok z omeškania 5,05 % p. a. z uvedenej sumy od 30.10.2014 do zaplatenia, do 3 od právoplatnosti
rozsudku.
6. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného

právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP] je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov
ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale
nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov

konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k
zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť
výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto

vec rozhodnutá.
7. Súd, pokiaľ zamietol žalobu o zaplatenie 1 172,30 € a úroku z omeškania 5,05 % p. a. z uvedenej
sumy od 30.10.2014 do zaplatenia, do 3 od právoplatnosti rozsudku, z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu, čo je zrejmé zo
skutočností uvedených v odvolaní, ktoré odvolací súd považuje v celom rozsahu za opodstatnené.

8. Súd neprihliadol na Rozsudok SD EÚ z 9.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s. proti
I. S., v ktorom je podaný výklad čl.10 ods.1,ods.2 písm. h) a i) a čl.22 a 23 smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice
Rady87/102/EHS,azktoréhobolopotrebnévychádzaťajpriaplikáciiprávnychpredpisov,podľaktorých
vec tiež posúdil.

9. Pokiaľ ide o povinnosť súdu vychádzať pri rozhodovaní o nárokoch zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
z eurokonformného výkladu príslušných ust. vnútroštátnych právnych predpisov podaného v uvedenom
rozsudku SD EÚ, odvolací súd odkazuje v celom rozsahu na vyčerpávajúce odôvodnenie uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo 146/2017 z 22.2.2018.
10. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.
11. Podľa ods.2 cit. ust. ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.
12. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
13. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
14. Podľa ods.2 cit. ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu bola priznaná náhrada jeho trov a trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.

16. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konanívystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.