Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 19, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/73/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2101899960
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2101899960.12

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov Mgr.
Jozefa Mačeja a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: Bytové družstvo so sídlom v
Trnave, IČO: 00 175 480, adresa sídla Trnava, Beethovenova 26, zast. splnomocnencom: UNITED
LAWYERS advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 662 291, adresa sídla Bratislava, Mliekarenská 2,
proti žalovanému: J. H., narodený X.X.XXXX, adresa trvalého bydliska X., L. XXXX/XX, o 29,87 eur s

príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 13. februára 2018
č.k. 12C/22/2001-1262 takto

r o z h o d o l :

I. O p r a v u j e sa výrok III. uznesenia súdu prvej inštancie v časti označenia odvolacieho konania o
vzájomnej žalobe žalovaného a to tak, že znenie „24Co/680/2015“ vo výroku III. uznesenia sa nahrádza
znením „24Co/680/2014“.

II. Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

III. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým,
že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému priznal nárok voči žalobcovi

na náhradu trov konania v rozsahu 44 % (I.), žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania vedeného pod spisovou značkou 11Co/309/2013 v celom rozsahu (II.) a žalobcovi
priznal nárok voči žalovanému na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe a odvolacieho konania
vedeného pod spisovou značkou 24Co/680/2015 (správne pod sp. zn. 24Co/680/2014) v celom rozsahu
(III.).

1.2.1 Zo spisu mal za preukázané, že žalobca sa v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod
sp. zn. 12C/22/2001 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
mu 900 Sk/29,87 eur a poplatok z omeškania v sume 4.196 Sk/139,28 eur.

1.2.2 V konaní pôvodne vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 12C/94/2003, ktoré bolo
uznesením zo dňa 23.2.2005 č.k. 12C/94/2003-41 spojené na spoločné konanie s vecou vedenom

na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 12C/22/2001 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu 4660 Sk/154,68 eur.

1.2.3 Súd čiastočným rozsudkom č.k. 12C/22/2001-1031 zo dňa 22.2.2013 žalobe vyhovel v časti
poplatku z omeškania 90,92 eur a vo zvyšku žalobu zamietol. O zostávajúcej časti vzájomných nárokov
žalovaného, súd rozhodol tak, že bude o nich rozhodnuté samostatne v konečnom rozsudku.1.2.4 Proti čiastočnému rozsudku v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel podal odvolanie žalovaný. Krajský
súd v Trnave rozsudkom č.k. 11Co/309/2013-1111 zo dňa 27.11.2013 rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdil.

1.2.5 Predmetom konania boli i vzájomné žaloby žalovaného voči žalobcovi a to v konaní pôvodne
vedenom pod sp. zn. 18C/342/2001, ktoré bolo uznesením sp. zn. 18C/342/2001-227 zo dňa 8.6.2006
spojenénaspoločnékonaniesvecouvedenoupodsp.zn.12C/22/2001, žalobca(vkonaní12C/22/2001
v postavení žalovaného a ďalej len „žalovaný“) sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému (v konaní

12C/22/2001 v postavení žalobcu, ďalej len „žalobca“) namontovať meradlá a zaplatiť sumu 25.755,36
Sk/854,92 eur s 17,6% úrokom z omeškania od 4.9.2001 do zaplatenia, sumu 11.486,58 Sk/381,28 eur
so 17,6% úrokom z omeškania od 4.9.2001 do zaplatenia. Okrem toho sa domáhal uloženia povinnosti
žalobcovi stornovať všetky vyčíslené poplatky z omeškania žalovanému z dôvodu, že boli vyčísľované
z nesprávne vykazovanej istiny a v budúcich rokoch po právoplatnosti rozsudku uskutočňovať predpisy
výšky mesačnej zálohy nájomného a mesačnej zálohy na úhrady za plnenia poskytované s užívaním

bytu vo výške 1/12 zo skutočných nákladov predchádzajúceho roka, v týchto častiach bola žaloba
odmietnutá uznesením zo dňa 6.10.2008 č.k. 12C/22/2001-496 v spojení s opravným uznesením
Okresného súdu Trnava zo dňa 7.11.2008 č.k. 12C/22/2001-526 a v spojení s uznesením Krajského
súdu v Trnave zo dňa 30.4.2009 č.k. 10Co/8/2009-549. Na pojednávaní dňa 27.10.2011 žalovaný
vzal späť ostávajúce časti žaloby pôvodne vedenej pod č.k. 18C/342/2001 a to z dôvodu, že by si

ďalšie konanie vyžadovalo rozsiahle znalecké dokazovanie a predlžovalo by to spor. Uznesením zo dňa
29.11.2011 č.k. 12C/22/2001-774 súd okrem iného aj zastavil konanie o návrhu žalovaného v pôvodnom
konaní sp. zn. 18C/342/2001 v časti o zaplatenie sumy 1.236,21 eur s príslušenstvom a v časti uloženia
povinnosti namontovať samostatné fakturačné meradlá pre meranie dodávok služieb za teplo, teplú
úžitkovú vodu a studenú vodu na vstupe do domu. Tým sa právoplatne skončilo konanie v časti, v ktorej

bolo pôvodne konanie vedené pod sp. zn. 18C/342/2001.

1.2.6 V konaní sp. zn. 12C/22/2001 sa žalobca domáhal rôznych nárokov vzájomnou žalobou, ktoré
rozširoval a zužoval, prípadne bral späť, uplatňoval si duplicitne nároky, pôvodne uplatnené už v konaní
vedenom pod sp. zn. 18C/342/2001, niektoré jeho nároky boli odmietnuté, v niektorých častiach bolo

konanie o nich zastavené resp. nebola pripustená zmena vzájomnej žaloby.

1.2.7 Naposledy súd uznesením zo dňa 15.2.2013 vyhlásenom na pojednávaní za účasti strán pripustil
zmenu petitu vzájomnej žaloby žalovaného nasledovne:
· Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu 87,30 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške

17,6% ročne od 1.1.1991 do zaplatenia.
· Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu 69,71 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške
17,6% ročne od 1.1.1991 do zaplatenia.
·Žalobcajepovinnýzaplatiťžalovanému sumu225,72eur spoluso17,6%ročnýmúrokom zomeškania
- zo sumy 49,79 eur od 1.1.1997 do zaplatenia,

- zo sumy 53,11 eur od 1.1.1998 do zaplatenia,
- zo sumy 58,42 eur od 1.1.1999 do zaplatenia,
- zo sumy 64,40 eur od 1.1.2000 do zaplatenia.
· Súd určuje žalobcovi dobropísať žalovanému sumu 1.461,16 eur.
· Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu 50,92 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške

17,6% ročne od 1.1.2002 do zaplatenia.
· Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu 41,86 € spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške
17,6% ročne od 1.1.1998 do zaplatenia.
· Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu 76,77 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške
17,6% ročne od 1.1.2005 do zaplatenia.

· Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu 97,49 eur spolu so 17,6% ročným úrokom z omeškania
- zo sumy 45,77 eur od 1.1.1999 do zaplatenia,
- zo sumy 51,72 eur od 1.1.2000 do zaplatenia.

1.2.8 Následne súd rozhodol o vzájomných nárokoch žalobcu rozsudkom č.k. 12C/22/2001-1128 zo

dňa 3.4.2014 v znení upravenom opravným uznesením č.k. 12C/22/2001-1223 zo dňa 16.10.2015 tak,
že zastavuje konanie o protinávrhu žalovaného v časti istiny 169,55 eur spolu s úrokom vo výške 17,6
% ročne zo sumy 50,92 eur od 1.1.2002 do zaplatenia, zo sumy 41,86 eur od 1.1.1998 do zaplatenia,
zo sumy 76,77 eur od 1.1.2005 do zaplatenia, a to z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci atiež z dôvodu prekážky litispendencie. Vo zvyšku súd vzájomnú žalobu žalovaného zamietol. Súčasne
rozhodol, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej. Uvedený rozsudok bol po odvolaní žalovaného potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave

č.k. 24Co/680/2014-1205 zo dňa 26.8.2015.

1.3 Vec právne posúdil ako nároky sporových strán na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 a
2, § 256 ods. 1, § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 470 ods. 1 C.s.p. (zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilní
sporový poriadok) a dospel k záveru, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo

veci samej v rozsahu 44%, žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
vedeného pod spisovou značkou 11Co/309/2013 v celom rozsahu a žalobca má nárok voči žalovanému
na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe a odvolacieho konania vedeného pod spisovou značkou
24Co/680/2015 (správne pod sp. zn. 24Co/680/2014) v celom rozsahu.

1.4 Vo veci samej sa žalobca v konaní celkovo domáhal zaplatenia sumy istiny 29,87 eur a poplatkov

z omeškania vo výške 139,28 eur a 154,68 eur, celkom sa domáhal zaplatenia sumy 323,83 eur a
bol úspešný len v časti poplatku z omeškania v sume 90,92 eur. Žalovaný v odvolacom konaní vo
veci samej nebol úspešný. Žalobca tak bol úspešný v 28% (90,92 eur a žalovaný v 72% (zamietnutá
časť 232,91 eur), t.j. celkový úspech žalovaného je 44% (78-28). Vzhľadom na pomer úspechu súd
priznal žalovanému nárok na náhradu pomernej časti trov konania žalovaného v rozsahu 44% (výrok

I. uznesenia).

1.5 Proti čiastočnému rozsudku vo veci podal žalovaný odvolanie, pričom odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil a teda žalovaný v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 11Co/309/2013 nebol
úspešný a žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom

rozsahu (výrok II. uznesenia).

1.6 Žalovaný sa vzájomnými žalobami domáhal v konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. 18C/342/2001
uloženia povinnosti žalobcovi namontovať meradlá a zaplatiť sumu 1.236,20 eur s 17,6% úrokom z
omeškania od 4.9.2001 do zaplatenia. V tejto časti bolo konanie zastavené dňa 29.11.2011 z dôvodu

späťvzatia vzájomnej žaloby, pretože by si ďalšie konanie vyžadovalo rozsiahle znalecké dokazovanie
a predlžovalo by to spor. Po pripustení zmeny petitu dňa 15.2.2013 sa žalovaný vzájomnou žalobou v
konaní sp. zn. 12C/22/2001 domáhal zaplatenia sumy 649,77 eur s príslušenstvom a uloženia povinnosti
žalobcovi dobropísať žalovanému sumu 1.461,16 eur. Žalovaný bol v časti konania o vzájomnej žalobe
neúspešný v plnom rozsahu, nakoľko vzájomná žaloba bola v časti zamietnutá a v časti bolo konanie o

nej zastavené, a to z dôvodu prekážky rozhodnutej veci. Z tohto dôvodu súd plne úspešnému žalobcovi
priznal nárok na plnú náhradu trov konania o vzájomnej žalobe. Proti rozsudku, ktorým súd rozhodol o
vzájomnej žalobe podal žalovaný odvolanie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a teda
žalovaný v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 24Co/680/2014 nebol úspešný a žalobcovi vznikol
nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu (výrok III. uznesenia).

2.1 Uznesenie napadol v celom rozsahu žalovaný s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie namietajúc len vo všeobecnosti, že v tej istej veci
sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí,

pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a ďalej opätovne len vo
všeobecnosti (bez bližšej špecifikácie) viniac súd prvej inštancie, že tento nesprávne právne vec posúdil,
a preto nevykonal ďalšie dôkazy a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.2 Súd vo veci robí zbytočné súdne prieťahy a neefektívne koná vo veci od roku 2001, čím spôsobuje

žalovanému veľké škody - majetkovú a nemajetkovú ujmu a zároveň umožňuje žalobcovi bezdôvodne
sa obohacovať na úkor žalovaného.

2.3 Žalobca žalovaného neoprávnene šikanuje s takými pohľadávkami, ktoré sú protiprávne, čo
potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, že poplatky z omeškania nemôžu byť účtované z

nezaplatených zálohových platieb v plnej výške, pričom celý súdny spor prebiehajúci pod spisovou
značkou 12C/22/2001, spisovou značkou 12C/94/2003 a spisovou značkou 18C/342/2001 bol vyvolaný
protiprávnym účtovaním poplatkov z omeškania na konte úhrad žalovaného z nezaplatených v plnej
nesprávne určenej výšky zálohových platieb.2.4 Pokiaľ žalovaný v priebehu tohto súdneho konania zistil, že žalobca nesprávne účtuje na jeho konte
úhrad a protiprávne mu znižuje na tomto konte zaplatené preplatky z ročných vyúčtovaní, následne si

uplatnil protinávrhom na súde právo na zaplatenie protiprávne znížených ročných preplatkov o zrazené
sumy za protiprávne účtované poplatky z omeškania vyčíslené z protiprávnych zálohových platieb. Po
preukázaní tohto skutkového stavu žalobca namietal premlčanie takto uplatnených finančných nárokov
žalovaného, čomu nakoniec súd aj protiprávne uznal.

2.5 Žalovaný si uplatňuje generálnu námietku premlčania prisúdenej náhrady trov právneho zastúpenia
vo výške 953,54 eur a taktiež náhradu iných trov v sume 23,22 eur okrem iného aj z toho dôvodu, že
súd mal o týchto trovách rozhodnúť v tom istom termíne ako rozhodol vo veci samej. Okrem toho trovy
právneho zastúpenia vyčíslené vo výške 953,54 eur sú neprimerane vysoké k celkovej povahe veci a
právny zástupca žalobcu by sa takto prakticky protiprávne obohatil z dôvodu, že od žalobcu prevzal
zálohu na uvedené právne úkony, ktorú by už po toľkých v rokoch žalobcovi nevrátil aj z toho dôvodu,

že u žalobcu nepracuje od 3.4.2014.

2.6 Žalovaný v tejto právnej veci, ktorú nezapríčinil musel vynaložiť taktiež veľké finančné náklady
a psychické stresy pričom jeho protinávrhy, ktoré podával boli iba obranou a tieto boli vo viacerých
prípadoch súdom odmietnuté a v niektorých častiach bolo konanie o nich zastavené, respektíve nebola

pripustená zmena vzájomného návrhu.

2.7 Pre nedostatok finančných prostriedkov na zaplatenie zbytočného znaleckého dokazovania bol
súdom donútený zobrať svoje oprávnené protinávrhy späť a ďalšie opravené návrhy súd neakceptoval,
následkom čoho mu bola takto súdom odňatá možnosť konať pred súdom.

2.8 Pri rozhodovaní o trovách konania mal vec súd posúdiť v celom komplexe vzniknutého a následne
17 rokov prebiehajúceho súdneho sporu, ktorý úmyselne protiprávne zapríčinil žalobca.

3. Žalobca odvolací návrh nepodal a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného navrhol odvolaním

napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť namietajúc, že žalovaný vo
svojom odvolaní len formálne cituje zákonné odvolacie dôvody bez toho, že by určil v akom konkrétnom
pochybení - vade odvolateľ vidí naplnenie konkrétneho odvolacieho dôvodu, čo nie je postačujúce.

4. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej C.s.p.),

ktorý nahradil a zrušil do 30. júna 2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
O.s.p.). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa C.s.p..

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťal (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127
a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a/,d/,e/,

f/, g/ a h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a
dôvodmiodvolania(§380ods.1C.s.p.),sprihliadnutímexoffonaprípadnévadytýkajúcesaprocesných
podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil
súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez
nariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.1C.s.p.acontrario)adospelkzáveru,žeodvolaniunie

je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne,
v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p..

6. Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 12C/22/2001 (po spojení
tohto konania s konaním vedeným pred Okresným súdom Trnava pod spisovou značkou 12C/94/2003)

je žaloba o zaplatenie istiny 29,87 eur, poplatkov z omeškania vo výške 139,28 eur a 154,68 eur a o
vzájomnýchžalobáchžalovaného.Súdprvejinštanciežalobcoviprávoplatnýmrozhodnutím(čiastočným
rozsudkom č.k. 12C/22/2001-1031 z 22. februára 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave
č.k. 11Co/309/2013-1111 z 27. novembra 2013) priznal právo na zaplatenie poplatku z omeškaniav sume 90,92 eur a v ostatnej časti jeho žalobu zamietol. Zároveň súd právoplatným rozhodnutím
(rozsudkom č.k. 12C/22/2001-1128 z 3. apríla 2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave
č.k. 24Co/680/2014-1205 z 26. augusta 2015 a opravným uznesením Okresného súdu Trnava č.k.

12C/22/2001-1223 zo 16. októbra 2015) v časti zamietol vzájomnú žalobu žalobcu a v časti konanie
o takejto vzájomnej žalobe zastavil z dôvodu prekážky rozhodnutej veci. Týmto rozhodnutím zároveň
o trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 9. novembra 2015. Opravné uznesenie
nadobudloprávoplatnosť25.novembra2015.Otrováchkonaniarozhodolsúdprvejinštancieuznesením

12C/22/2001-1225 zo 7. apríla 2016, ktoré rozhodnutie bolo zrušené Krajským súdom v Trnave
uznesením z 19. septembra 2017 č.k. 26Co/144/2016-1255. Vec bola vrátená súdu prvej inštancii na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie o trovách konania. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol
opätovne práve odvolaním napádaním uznesením z 13. februára 2018 č.k. 12C/22/2001-1262.

7. S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom

na uplatnenúodvolaciuargumentáciužalovanéhoboloposúdiť,čiprerozhodovaniesúduprvejinštancie
o trovách konania neboli splnené procesné podmienky (v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo),
či konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, či doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené a či súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil, a preto nevykonal ďalšie dôkazy a jeho

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Podľa ust. § 387 ods.1 a 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.(2).

9. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne
rozhodné pre posúdenie nároku sporových strán na náhradu trov konania, ktorý v dostatočnom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i

vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym
skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho správny právny záver vo veci (o vzniku
nároku žalovaného na náhradu trov konania vo veci samej v rozsahu 44% vzhľadom na jeho pomerný
úspech v tomto konaní ako aj vzniku nároku žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania vedeného pod
spisovou značkou 11Co/309/2013 voči žalovanému v celom rozsahu a nároku žalobcu voči žalovanému

na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe a odvolacieho konania vedeného pod spisovou značkou
24Co/680/2014 v celom rozsahu) s poukazom na § 387 ods. 2 C.s.p., odvolací súd odkazuje na správne
odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad

a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej
súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné
nedostatky. Námietka o nedostatočnom posúdení celého predchádzajúceho konania zo strany súdu
prvej inštancie pred samotným rozhodnutím o náhrade trov konania bola preto nedôvodná.

10. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdil. Nakoľko tu však bol nesúhlas odvolateľa s takýmto rozhodnutím a potreba
vysporiadania sa aj s odvolacími námietkami odvolateľa, odvolací súd dodáva.

11.1 Pokiaľ ide o námietku, že pre rozhodovanie súdu prvej inštancie neboli splnené procesné

podmienky - v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, respektíve malo rozhodnúť v rozhodnutí vo
veci samej odvolací súd uvádza:

11.2 Podľa § 151 ods. 1 a 3 O.s.p. (procesného predpisu účinného v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie o trovách konania),o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je
povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia (1).V
zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov
uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnostirozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane
s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (3).

11.3 V zmysle vyššie uvedeného, podľa procesného predpisu platného v čase rozhodovania súdu
prvej inštancie vo veci samej v zložitých prípadoch, najmä (ide o demonštratívny výpočet) z dôvodu
väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd mohol
rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Právna
úprava vo fakultatívnej rovine priznáva súdu možnosť rozhodnúť o tom, že o náhrade trov konania

rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Právo na náhradu trov konania sa konštituuje
až právoplatným rozhodnutím. Táto právna úprava neznamená, že sa o trovách nerozhodne, ale že sa
len oddiali rozhodnutie o trovách konania. Preto v danom prípade sa nepoužijú ustanovenia o doplnení
rozsudku podľa § 166.

11.4 Ako už bolo vyššie uvedené, súd prvej inštancie (využijúc práve citované právo podľa § 151 ods.

3 O.s.p. rozhodnúť o trovách konania vecne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej) o trovách
konania rozhodol svojím rozsudkom z 3. apríla 2014 č.k. 12C/22/2001-1128 a to tak, že o nich rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, teda v tomto rozhodnutí o trovách konania nerozhodol
vecne. Vecne o trovách konania rozhodol súd prvej inštancie až svojím uznesením zo 7. apríla 2016,
ktoré však bolo uznesením Krajského súdu v Trnave z 19. septembra 2017 č.k. 26Co/144/2016-1255

zrušené a vec bola vrátená súdu prvej inštancii na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Doposiaľ teda
vecne o trovách konania právoplatne rozhodnuté nebolo. Z tohto dôvodu potom neobstojí námietka
žalovaného, že pre opätovné rozhodovanie súdu prvej inštancie o trovách konania neboli splnené
procesné podmienky, nakoľko o trovách konania už bolo právoplatne rozhodnuté ako ani námietka, že
súd bol povinný o trovách konania rozhodnúť v rozhodnutí vo veci samej a v prípade, že tak neurobil,

žalobcovi už neskôr nemožno priznať nárok na náhradu trov konania.

12. Pokiaľ ide o generálnu námietku premlčania prisúdenej náhrady trov právneho zastúpenia vo výške
953,54 eur a taktiež náhradu iných trov v sume 23,22 eur a námietku neprimeranosti takto priznaných
trov, tieto nemohli obstáť, nakoľko ako už bolo vyššie uvedené, rozhodnutie súdu prvej inštancie ktorým

žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu iných trov konania v sume 23,22 eur a náhradu
trov právneho zastúpenia vo výške 953,54 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu JUDr. Dušana
Slaninu bolo rozhodnutím Krajského súdu v Trnave zrušené a o trovách konania doposiaľ právoplatne
rozhodnuté nebolo a teda žalobcovi nevzniklo právo na plnenie a teda ani nezačala plynúť premlčacia
lehota na uplatnenie takéhoto práva. Premlčacia doba práva priznaného právoplatným rozhodnutím

súdu začína totiž plynúť odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť (§ 110 ods.1 veta prvá O.z.).
Z toho istého dôvodu (že o výške náhrady trov konania doposiaľ rozhodnuté nebolo) potom neobstála
ani námietka o neprimeranej výške údajne priznaných trov právneho zastúpenia právnemu zástupcovi
žalobcu.

13. Pokiaľ ide o ostatné námietky uvedené v bode 2.2, 2.3, 2.4, 2.6 a 2.7 tohto rozhodnutia je potrebné
uviesť,žetietojednak namietalipostupsúduprvejinštancievkonanívovecisamej-konaniesprieťahmi,
alebo smerovali proti už právoplatnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej a nemali súvis s
odvolanímnapadnutýmrozhodnutímsúduprvejinštancieotrováchužprávoplatneskončenéhokonania,
preto odvolací súd na ne neprihliadol.

14. Nakoľko súd prvej inštancie vo výroku III. uznesenia označil nesprávne odvolacie konanie vedené
na Krajskom súde v Trnave o vzájomnej žalobe žalovaného spis. zn. 24Co/680/2015, hoci z obsahu
spisu je zrejmé, že toto konanie sa viedlo pod sp. zn. 24Co/680/2014, odvolací súd postupom podľa §
378 ods.1 a § 224 C.s.p. opravil túto zrejmú nesprávnosť (výrok I. uznesenia).

15.1 Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. C.s.p.) a vznikol mu nárok
na náhradu trov odvolacieho konania.

15.2 O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 369

ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.

15.3 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.)16. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods.2 posledná

veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

C.s.p.).