Rozhodnutie Judgement was issued on Tuesday, August 28, 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 21C/17/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618201585
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5618201585.1

Rozhodnutie

Okresný súd Liptovský Mikuláš - sudca JUDr. Daniel Marcián v spore žalobcu L. P., nar. X. X. XXXX,
s trvalým pobytom P. X. XX, V., zastúpený JUDr. Andrejom Garom, advokátom, so sídlom Štefánikova
14, Bratislava proti žalovanému Poľovnícke združenie Ostrô Liptovský Trnovec, so sídlom Liptovský
Trnovec 160, IČO: 00621587, zastúpeného JUDr. Jaroslavom Kiapešom, advokátom, so sídlom Štúrova
4330/31, Liptovský Mikuláš, o určenie, či je žalobca členom žalovaného, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že žalobca má členské práva spojené s jeho členstvom v žalovanom.

II. Žaloba sa vo zvyšnej časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia, že mal členské práva spojené s jeho
členstvom u žalovaného v období od 13. 4. 2017 do dňa vyhlásenia tohto rozsudku, zamieta.

III. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o konkrétnej

výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou z 1. 6. 2018, doručenou na tunajší súd 4. 6. 2018, sa žalobca domáhal rozhodnutia,
ktorým by súd určil, že žalobca je členom žalovaného od 13. 4. 2017. Uvedený žalobný návrh odôvodnil
nasledovnými relevantnými skutkovými a právnymi tvrdeniami. Žalobca, ktorý býva v obci Bobrovček

tvoriacej poľovný revír žalovaného, nebol z iného poľovného združenia alebo poľovníckej organizácie
vylúčený a má platný poľovný lístok, požiadal o členstvo v žalovanom. Výročná členská schôdza
žalovaného na zasadnutí 26. 3. 2017 v tajnom hlasovaní nadpolovičnou väčšinou hlasov svojich členov
(13 hlasov z 22 hlasov, 59% hlasov) rozhodla o prijatí žalobcu za člena žalovaného, pretože proti prijatiu
žalobcu za člena hlasovalo len 9 hlasov, a ostatných 13 hlasov bolo výslovne za prijatie žalobcu za člena.
V rámci tejto skupiny 13 hlasov, ktoré hlasovali za prijatie žalobcu za člena, sa súčasne hlasovalo o dĺžke

čakacej doby žalobcu, pričom za prijatie s čakacou dobou 0 rokov bolo 8 hlasov, za prijatie s čakacou
dobou 1 rok bol 1 hlas, za prijatie s čakacou dobou 2 roky boli 2 hlasy a za prijatie s čakacou dobou 3 roky
boli 2 hlasy. O dĺžke čakacej doby žalobcu sa následne tohto istého dňa hlasovalo ešte raz, v osobitnom
hlasovaní, ktorého predmetom bola len dĺžka čakacej doby. V tomto hlasovaní bolo za prijatie s čakacou
dobou 0 rokov 11 hlasov, za prijatie s čakacou dobou 1 rok bolo 0 hlasov, za prijatie s čakacou dobou 2
roky boli 2 hlasy a za prijatie s čakacou dobou 3 roky bolo 8 hlasov. Následne toho istého dňa predseda

žalovaného(C..L.E.)odovzdalžalobcovipísomnéoznámenieojehoprijatízačlenažalovanéhoavyzval
ho na splnenie dodatočných povinností podľa stanov žalovaného. Dňa 26. 3. 2017 žalobca písomne
prehlásil, že bude dodržiavať stanovy a organizačný a rokovací poriadok žalovaného, a toho istého dňa
totopísomnéprehlásenieajodovzdaldorúkpredsedužalovaného.Dňa27.3.2017žalobcajednorazovo
zaplatil účelový príspevok pri vstupe do žalovaného vo výške 1.500 eur a ročný účelový príspevok vo
výške 200 eur. Dňa 13. 4. 2017 žalobca podpísal stanovy žalovaného. Dňa 15. 5. 2017 bolo pritom

žalobcovi znemožnené hlasovať na členskej schôdzi s odôvodnením, že nie je členom žalovaného.
Následne mu bolo v písomnej forme doručené oznámenie z 26. 3. 2017, že žalobca nebol prijatý začlena žalovaného, pretože nezískal nadpolovičný počet hlasov členov žalovaného, keďže nedosiahol
minimálnu potrebnú hranicu 12 hlasov. Žalovaný pritom stále bráni žalobcovi vo výkone jeho členských
práv. Žalovaný je poľovníckou organizáciou podľa § 32 a nasl. zákona č. 274/2009 Z.z. - o poľovníctve.

Žalobca podal túto žalobu podľa § 137 písm. c) CSP o určenie, či tu právo je alebo nie je, pretože je na
tomnaliehavýprávnyzáujem.Naliehavýprávnyzáujemjedanýpreto,žežalovanýspochybňuječlenstvo
žalobcu v žalovanom a na strane žalobcu tak existuje stav právnej neistoty ohľadom jeho členstva.
Tento stav právnej neistoty môže byť odstránený iba určovacím výrokom súdu, pretože všetky doterajšie
výzvy žalobcu boli neúspešné a žalovaný aj naďalej spochybňuje členstvo žalobcu v žalovanom a bráni

mu vo výkone jeho členských práv. Práva žalobcu teda nie sú len ohrozené, ale aj priamo porušované
znemožňovaním ich výkonu.

2. Žalovaný sa v súdom určenej 10 dňovej lehote (určenej v uznesení - výzve pre žalovaného na
vyjadrenie sa k žalobe podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku z 5. 6. 2018) k žalobe nijako
nevyjadril. Uvedená výzvy bola žalovanému doručená 8. 6. 2018, a súdom určená lehota tak uplynula

18. 6. 2018 (pondelok.)

3. Súd následne pokynom pre asistentku svojho súdneho oddelenia z 21. 6. 2018 (č.l. 33 spisu) nariadil
(po svojej predchádzajúcej príprave na pojednávanie) pojednávanie na 28. 8. 2018.

4. Dňa 22. 6. 2018 (piatok) došlo na tunajší súd vyjadrenie žalovaného k žalobe z 22. 6. 2018, v
ktorom sa uvádzalo, že žalovaný v plnom rozsahu popiera žalobu, čo odôvodňuje tým, že žalobca sa
odvoláva na uznesenie z výročnej členskej schôdze žalovaného z 26. 3. 2017 konanej v Liptovských
Matiašovciach o 11.00 hod., ktoré mal podpísať v tom čase bývalý predseda žalovaného C.. L. E.. Na
základe kontroly dozornej rady žalovaného z 10. 4. 2017 bolo zistené, že toto uznesenie nie je platné,

pretože nebolo predložené, prečítané a schválené na výročnej členskej schôdzi žalovaného konanej
26. 3. 2017, ako aj preto, že sú tam zapísané nepravdivé údaje. Pri kontrole bolo tiež zistené, že
uznesenie z výročnej členskej schôdze konanej 26. 3. 2017 predložené zapisovateľom L. L., ktoré bolo
schválené výročnou členskou schôdzou 26. 3. 2017 je platné, keďže toto uznesenie bolo predložené,
prečítané a schválené na výročnej členskej schôdzi žalovaného 26. 3. 2017. Dozorná rada pri tejto

kontrole skonštatovala, že za členov žalovaného boli prijatí členovia D. L., G. U. XX, s počtom hlasov
za prijatie 14 a K. L., G. U. XX, s počtom hlasov za prijatie 15. Vzhľadom na to, že žalobca opiera
svoj nárok o neplatnú zápisnicu z výročnej členskej schôdze, ktorú svojvoľne pozmenil bývalý predseda
žalovaného, navrhol žalovaný žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Na preukázanie týchto skutkových
tvrdení žalovaný (v tomto vyjadrení k žalobe) tiež navrhol vykonať ako dôkazy nasledovné priložené

písomnosti: kópiu zápisnice zo zasadnutia dozornej rady žalovaného z 10. 4. 2017, kópiu zápisnice z
dozornej rady žalovaného z 28. 3. 2017, kópiu uznesenia z výročnej členskej schôdze žalovaného z
26. 3. 2017 podpísanej overovateľom zápisnice L. L., a kópiu právneho rozboru platnosti uznesenia z
výročnej členskej schôdze žalovaného z 19. 4. 2017.

5. Keďže vyjadrenie žalovaného k žalobe považoval súd na oneskorené neodosielal ho podľa § 167
ods. 3 CSP na vyjadrenie (repliku) žalobcovi, a ani už nariadený termín pojednávanie (toto vyjadrenie
doručil súd žalobcovi iba na vedomie.)

6. Žalobca na pojednávaní okrem skutkových tvrdení a návrhov dôkazov, ktoré už raz uvádzal v žalobe,

uvádzal aj nové skutkové tvrdenia a návrhy dôkazov, reagujúc tak jednak na nové skutkové tvrdenia a
návrhy dôkazov žalovaného vyplývajúce z jeho oneskoreného vyjadrenia k žalobe z 22. 6. 2018 (ktoré
bolo pred pojednávaním žalobcovi súdom odoslané len na vedomie, teda nie na vyjadrenie, pretože
ako bude bližšie uvedené ďalej, vo vzťahu k nim súd uplatnil sudcovskú koncentráciu podľa § 153
CSP, nakoľko boli urobené po lehote vyplývajúcej z § 167 ods. 2 CSP a súčasne z nich vyplývalo,

že mohli byť urobené v tejto lehote), a reagujúc tak tiež na nové skutkové tvrdenia a návrhy dôkazov
žalovaného ústne prednesené až na pojednávaní (vo vzťahu ku ktorým súd takisto uplatnil sudcovskú
koncentráciu podľa § 153 CSP, nakoľko boli urobené po lehote vyplývajúcej z § 167 ods. 2 CSP a
súčasne z nich vyplývalo, že mohli byť urobené v tejto lehote.) Keďže (ako bude bližšie vysvetlené ďalej)
súd na základe uplatnenej sudcovskej koncentrácie neprihliadal na skutkové tvrdenia a návrhy dôkazov

z oneskoreného vyjadrenia žalovaného k žalobe a z ústneho prednesu žalovaného na pojednávaní,
nepovažoval ani za hospodárne opisovať do odôvodnenia tohto rozsudku nové (oproti žalobe) skutkové
tvrdenia a návrhy dôkazov žalobcu vyplývajúce z jeho ústneho prednesu na pojednávaní, ktorými len
reagoval na prostriedky procesnej obrany žalovaného, na ktoré súd aj tak neprihliadal.7. Žalovaný na pojednávaní uvádzal jednak skutkové tvrdenia a návrhy na vykonanie dokazovania z
vyjadrenia k žalobe z 22. 6. 2018 (na ktoré súd ako a oneskorené neprihliadal), a jednak uvádzal nové

(oproti vyjadreniu k žalobe) skutkové tvrdenia a návrhy na vykonanie dôkazov (na ktoré súd v zmysle
uplatnenej sudcovskej koncentrácie takisto neprihliadal, keďže neboli uplatnené v lehote podľa § 167
ods. 2 CSP a pritom z ich povahy vyplývalo, že v tejto lehote mohli byť uplatnbené.) Keďže išlo o
prostriedky procesnej obrany, na ktoré súd neprihliadal, nepovažoval za hospodárne ich opisovať do
odôvodnenia tohto rozsudku. Za osobitne významnú (a preto zahrnutú do tohto odôvodnenia) však

považoval súd právnu argumentáciu žalovaného prednesenú na pojednávaní, ktorá tým, že nepatrí
medzi prostriedky procesnej obrany podľa§ 149 CSP, nepodliehala sudcovskej koncentrácii podľa § 153
CSP, a spočívala v tvrdení, že ak členovia žalovaného hlasovali za prijatie žalobcu za člena s čakacou
dobou 1, 2 a 3 roky, tak išlo vlastne o hlasovanie za neprijatie žalobcu za člena.

8. Na nariadenom pojednávaní súd nevykonával žiadne dokazovanie, pretože považoval skutkové

tvrdenia žalobcu (obsiahnuté v žalobe) za nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP, nakoľko tieto neboli
žalovaným popreté. Súd totiž podľa § 153 ods. 2 CSP neprihliadal na oneskorený procesný úkon
žalovaného (vyjadrenie k žalobe z 22. 6. 2018.) Vo vzťahu k nesporným skutkovým tvrdeniam sa
dokazovanie nevykonáva, a súd si ich osvojí ako zistený skutkový stav. Skutočnosť, že súd nebude
vykonávať žiadne dôkazy (dovtedy navrhnuté) stranám oznámil v rámci svojho predbežného právneho

posúdenia po úvodných prednesoch strán. Takéto oznámenie totiž súd považoval za rovnocenné s
formálnym vyhlásením uznesenia na pojednávaní o nevykonaní týchto dôkazov, voči ktorému nie
je prípustné odvolanie. Súd na pojednávaní vyhlasoval uznesenie o zamietnutí návrhov žalovaného
na vykonanie dokazovania svedkami - členmi žalovaného, prednesenými až v rámci záverečnej reči
žalovaného, vzhľadom na deklarované uplatnenie sudcovskej koncentrácie na prostriedky procesnej

obrany.

9. Žaloba bola žalovanému doručená (spolu s výzvou súdu pre žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe
z 5. 6. 2018) dňa 8. 6. 2018. V tejto výzve súd podľa § 167 ods. 2 CSP určil žalovanému 10 dňovú
sudcovskú lehota na vyjadrenie sa k žalobe, ktorá lehota uplynula 18. 6. 2018 (pondelok.) Následne, po

uplynutí tejto lehoty, si sudca v súlade s vyžadovanou zásadou rýchlosti konania dôkladne naštudoval
celý spisový materiál, a na základe takto vytvoreného predbežného právneho názoru nariadil dňa 21. 6.
2018 (štvrtok) pojednávanie na najbližší možný voľný termín vo svojom kalendári, t.j. na deň 28. 8. 2018
(viďpokynsudcupreasistentku-č.l.33spisu.)Vtejtosúvislostisúduvádza,ženariadenímpojednávania
podľa § 177 ods. 1 CSP je rozhodnutie súdu (sudcu) o tom, že vo veci sa uskutoční pojednávanie s

tým, že sa určí jeho miesto, začiatok uvedením dňa a hodiny a zároveň sa určia osoby, ktoré budú v
ich procesnom postavení na pojednávanie predvolané (viď aj komentár k CSP, rok vydania 2016, str.
656, Števčík a kolektív, C.H.BECK.) Z uvedenej definície vyplýva, že nariadením pojednávania nie je
dátum vyhotovenia predvolania na pojednávanie, ale už rozhodnutie (pokyn sudcu pre asistentku) na
postup v uvedenom smere. Až 22. 6. 2018 (piatok), teda až niekoľko dní po nariadení pojednávania, bolo

na tunajšom súde osobne podané vyjadrenie žalovaného k žalobe z 22. 6. 2018. Žalovaný nevykonal
procesný úkon - vyjadrenie k žalobe včas (v zmysle § 153 ods. 1 CSP), pretože svoje vyjadrenie k
žalobe z 22. 6. 2018 odoslal na prepravu pre súd až 22. 6. 2018, teda až 4 kalendárne dni po uplynutí
lehoty 10 dní určenej súdom podľa § 167 ods. 2 CSP na vyjadrenie k žalobe (o 40% pôvodne určenej
lehoty), pričom súčasne zo skutkových tvrdení a návrhov na vykonanie dokazovania uvedených v tomto

oneskorenom vyjadrení k žalobe vyplýva, že ich žalovaný mohol predložiť v tejto súdom určenej lehote,
ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. K ustanoveniu § 153 ods. 1,
druhá veta CSP je ustanovenie § 167 CSP (vrátane § 167 ods. 2 CSP) lex specialis, a prostriedky
procesnej obrany (t.j. najmä skutkové tvrdenia a návrhy dôkazov) sú uplatnené včas, ak sú (žalovaným)
predložené v lehote podľa § 167 ods. 2 CSP (viď aj komentár k CSP, rok vydania 2016, str. 578, Števčík

a kol., C.H.BECK.) Keďže však v danom prípade neboli prostriedky procesnej obrany predložené včas
(v určenej lehote podľa § 167 ods. 2 CSP), súd z toho vyvodil, podľa § 153 ods. 2 CSP príslušné
sankčné dôsledky, a teda na omeškaný procesný úkon žalovaného - vyjadrenie k žalobe z 22. 6.
2018, a v ňom obsiahnuté prostriedky procesnej obrany, t.j. skutkové tvrdenia žalovaného a návrhy
dôkazov žalovaného na preukázanie týchto skutkových tvrdení, neprihliadal, teda nepriznal tomuto

vyjadreniu k žalobe procesnoprávne účinky. Ospravedlnenie oneskoreného predloženia prostriedkov
procesnej obrany žalovaným (ktorého možnosť prichádza do úvahy vzhľadom na zákonodarcom použitý
výraz „nemusí“ v ust. § 153 ods. 2 CSP) pritom v tomto prípade neprichádzalo do úvahy, a to ani
z objektívnych dôvodov (ktorým by mohla byť napr. právna zložitosť sporu, keďže 10 dňová lehotana vyjadrenie sa k uvedenej žalobe musela vzhľadom na jej náročnosť postačovať, aj vzhľadom na
zastúpenie žalovaného advokátom), ani zo subjektívnych dôvodov (ktorým by mohla byť napríklad
schopnosťúčastníkarozpoznaťpotrebutvrdiťpotrebnéskutočnosti,keďže žalovanýjeprávnickáosoba,

za ktorú konajú osoby, u ktorých sa takáto schopnosť predpokladá.) Prihliadnutie na tieto oneskorené
prostriedky procesnej obrany by pritom vyžadovali ďalšie úkon súdu v zmysle § 152 ods. 2 CSP - výzvu
na repliku pre žalobcu a zrušenie už nariadeného termínu pojednávania. Z uvedeného vyplýva, že súd
môže uplatniť sudcovskú koncentráciu už v prípade samotného nedodržania lehoty podľa § 167 ods.
2 CSP, a ak navyše už aj nariadil pojednávanie, t.j. po predchádzajúcej príprave na toto pojednávanie,

o to viac je táto sudcovská koncentrácia na mieste, a jej neuplatnenie by bolo s účelom a filozofiou
novoprijatej civilnej procesnej úpravy. Naopak (za existencie všetkých vyššie uvedených okolností)
by neuplatnenie tejto sudcovskej koncentrácie predstavovalo neoprávnený za zásah do legitímnych
práv protistrany (žalobcu.) Úprava umožňujúca uplatnenie sudcovskej koncentrácie je účinná už viac
ako 2 roky, takže strany, osobitne ako v tomto prípade zastúpené advokátmi, mali dostatok času
na prispôsobenie sa novým pravidlám, a nemôžu preto očakávať, že súd bude postupovať v duchu

predchádzajúcej procesnej úpravy vzniknutej ešte za socializmu. O možnosti uplatnenia sudcovskej
koncentrácie podľa § 153 CSP bolo pritom žalovaný (nadštandardne, keďže to zákon súdu ani neukladá)
poučený v rámci poučenia o procesných právach a povinnostiach (č.l. 27 spisu.) Koniec koncov ak by
sa žalovanému (z nejakého dôvodu, ktorý si však súd ani nevie predstaviť) zdala určená sudcovská
lehota na vyjadrenie k žalobe prikrátka, mohol predsa podľa § 118 CSP (v rámci plynutia tejto lehoty)

požiadať o jej predĺženie. Žalovaný však tak neurobil (dokonca ani po uplynutí tejto lehoty, a ani
na pojednávaní potom ako z predbežného právneho posúdenia súdu získal informáciu o uplatnení
sudcovskej koncentrácie.) Žalovaný plytval časom ešte aj predtým ako sa obrátil na advokáta, ktorému
udelil splnomocnenie až po uplynutí polovice súdom určenej lehoty (13. 6. 2018.) Nový procesný kódex
(CSP) je založený filozofii zisťovania skutkového stavu (stavu vyplývajúceho z včas uskutočnených

skutkových tvrdení a návrhov dôkazov), a nie zo skutočného stavu (objektívnej pravdy) ako to bolo
za účinnosti predchádzajúceho procesného kódexu. Uvedená zmena sledovala myšlienku zrýchlenia a
zhospodárnenia konania a zvýšenia zodpovednosti strán sporu za spôsob vedenia konania (v zmysle
zásady „právo patrí bdelým“.) Teda ignorovanie sudcovskej koncentrácie by bolo súčasne porušením
zásady hospodárnosti a rýchlosti konania (čl. 17 základných zásad CSP.) Ak by v danom prípade išlo o

žalobu na plnenie, mohol by súd dokonca vydať podľa § 273 aj bez nariadenia pojednávania a aj bez
návrhu žalobcu rozsudok pre zmeškanie, ktorým by žalobe vyhovel, a voči ktorému by v zásade nebolo
prípustné odvolanie, z dôvodu, že žalovaný sa v súdom určenej lehote nevyjadril k žalobe. V danom
prípade však ide o žalobu určovaciu, a teda prichádza do úvahy sankčný postih iba vo vyššie uvedenom
smere, teda v tom zmysle, že skutkové tvrdenia žalobcu sa považujú za nesporné.

10. Túto sudcovskú koncentráciu súd uplatňoval nielen k prostriedkom procesnej obrany obsiahnutým
vo vyjadrení žalovaného k žalobe z 22. 6. 2018, ale aj k jeho skutkovým tvrdenia a návrhom na vykonanie
dôkazov z pojednávania. Rovnako však uplatňoval súd sudcovskú koncentráciu k (novým) skutkovým
tvrdenia žalobcu a jeho návrhom dôkazov predneseným až na tomto pojednávaní.

11. Skutkovým základom pre právne posúdenie a rozhodnutie veci sa tak stali výlučne nesporné (a
súčasne pre rozhodnutie veci relevantné) skutkové tvrdenia žalobcu obsiahnuté v jeho žalobe. Takto
zistený skutkový stav súd následne podrobil svojmu právnemu posúdeniu, pričom aplikoval nasledovné
hmotnoprávne ustanovenia.

12. Podľa § 33 ods. 2, tretej vety písm. g) zákona č. 274/09 Z.z. - o poľovníctve a o zmene a
doplnení iných zákonov v znení neskorších predpisov k návrhu na registráciu pripoja dva výtlačky stanov
poľovníckej organizácie, v ktorých musí byť uvedený (okrem iného) spôsob registrácie členov.

13. Podľa čl. II. ods. 2 stanov žalovaného členom a čakateľom PZ Ostrô môže byť každý, kto o členstvo
požiadapísomne,trvalebývavniektorejzobcítvoriacichpoľovnýrevírOstrô,alebopreukáževlastníctvo
k poľovným plochám tvoriacim poľovný revír Ostrô a nebol z iného poľovníckeho združenia, alebo
poľovníckej organizácie vylúčení a má platný cestovný lístok.

14. Podľa čl. II. ods. 6 stanov žalovaného členstvo v PZ vzniká prijatím za člena a podpísaním stanov
a zaplatením jednorazového účelového príspevku vo výške pri vstupe do PZ vo výške 1 500 EUR a
písomnom záväzku o dodržiavaní stanov a organizačného poriadku.15. Podľa čl. II. ods. 3 stanov žalovaného členov prijímajú všetci členovia PZ Ostrô tajným hlasovaním.

16. Podľa čl. V. ods. 4 písm. d) stanov žalovaného výročná členská schôdza má všetky právomoci ako

členská schôdza a okrem toho rozhoduje o prijatí žiadateľa o členstvo do PZ a stanovuje dĺžku čakacej
doby.

17. Podľa čl. V. ods. 5 písm. g) stanov žalovaného súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov PZ
je potrebný na platnosť rozhodnutia o prijatí žiadateľa o členstvo do PZ za člena PZ a stanovení dĺžky

čakacej doby.

18. Podľa čl. II. ods. 5 stanov žalovaného členov, čakateľov a žiadateľov o členstvo eviduje a registruje
výbor PZ.

19. Podľa čl. II. bod 4, poslednej vety stanov žalovaného po uplynutí čakacej doby nevzniká povinnosť

prijať čakateľa na členstvo za člena.

20. Na úvod svojho právneho posúdenia považoval súd za potrebné osobitne sa zaoberať otázkou
vecnej príslušnosti súdu. Tunajší súd je toho názoru, že v danej veci je vecne príslušný ako civilný súd,
pretože žalobca sa domáhal určenia, že je členom žalovaného (resp. že má členské práva týkajúce sa

jeho účasti v žalovanom), a teda sa nedomáhal preskúmania individuálneho správneho aktu členskej
schôdze alebo iného orgánu žalovaného (vo veci členstva žalobcu) ako orgánu záujmovej samosprávy
podľa § 32 zákona č. 274/09 Z.z.) Žalobca síce v odôvodnení žalobného petitu spomínal aj doručenie
písomného oznámenia žalovaného, o tom, že žalobca nie je jeho členom, takéto oznámenie však
nespĺňa náležitosti individuálneho správneho aktu, a čo je najdôležitejšie žalobca sa ani nedomáhal

jeho preskúmania. Preto tu nie je daná vecná príslušnosť súdu správneho súdnictva. (obdobné právne
závery vyplývajú aj napr. z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.: 7Nds/3/14 z 8.7.
2017 alebo z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp.zn.: 7Co/439/15.)

21. Po ustálení svojej vecnej príslušnosti sa súd zaoberal otázkou existencie naliehavého právneho

záujmu ako základného predpokladu prípustnosti určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) Civilného
sporového poriadku. Naliehavý právny záujem bol v tomto prípade daný, pretože bez požadovaného
určenia by boli žalobcove členské práva neisté, resp. ohrozené, keďže mu žalovaný neustále
znemožňoval výkon týchto práv, s odôvodnením, že nie je členom. Preto je tento určovací rozsudok pre
žalobcu užitočný, nakoľko túto neistotu, či ohrozenie práv žalobcu odstraňuje. Žalobca pritom nemal k

dispozícii iný spôsob ochrany svojich práv ako túto žalobu.

22. Právne posúdenie zisteného skutkového stavu bolo vykonané výlučne na základe právnych
ustanovení obsiahnutých v stanovách žalovaného, na ktoré pokiaľ ide o otázku vzniku členstva
odkazovalo vyššie citované ustanovenie zákona o poľovníctve.

23. Podľa nesporných skutkových tvrdení zo žaloby, žalobca, ktorý býva v obci Bobrovček tvoriacej
poľovný revír žalovaného, nebol z iného poľovného združenia alebo poľovníckej organizácie vylúčený
a má platný poľovný lístok, písomne požiadal o členstvo v žalovanom. Následne bol žalobca v tajnom
hlasovaní na výročnej členskej schôdzi žalovaného konanej 26. 3. 2017 nadpolovičnou väčšinou hlasov

všetkých členov žalovaného prijatý za člena žalovaného, keď proti jeho prijatiu hlasovalo len 9 členov
a za prijatie bolo 13 hlasov (59,09%). Toho istého dňa žalobca písomne prehlásil, že bude dodržiavať
stanovy a organizačný a rokovací poriadok žalovaného a 27. 3. 2017 jednorazovo zaplatil účelový
príspevok pri vstupe do žalovaného vo výške 1.500 eur a ročný účelový príspevok vo výške 200 eur.
Dňa 13. 4. 2017 žalobca podpísal stanovy žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že 13. 4. 2017 žalobca

splnil všetky podmienky pre vznik členstva v žalovanom podľa § 33 ods. 2, tretej vety písm. g) zákona
č. 274/09 Z.z. v spojení s čl. II. ods. 2, čl. II. ods. 6, čl. II. ods. 3, čl. V. ods. 4 písm. d) a čl. V. ods. 5
písm. g) stanov žalovaného.

24. Pokiaľ ide o právny argument žalovaného týkajúci sa hlasovania členov žalovaného o určení čakacej

doby žalobcovi, tak treba poukázať na to, že z (vyššie citovaného) čl. II. bod 5 a čl. II. bod 4, poslednej
vety stanov vyplýva, že sa striktne rozlišuje právne postavenie žiadateľa o členstvo, čakateľa na
členstvo a člena. Ak preto členská schôdza prijala žalobcu za člena, nemalo už žiadnu logiku (súčasne)
rozhodovať o určení dĺžky čakacej doby (na členstvo) žalobcovi, keďže ten sa rozhodnutím o prijatí začlena už členom stal, a nemal čo čakať na členstvo (počas nejakej čakacej doby, po ktorej uplynutí ani
nevzniká povinnosť prijať čakateľa na členstvo za člena.)

25. Z ustanovenia čl. V. bod 5 písm. g), resp. čl. V. bod 4 písm. d) stanov ďalej vyplýva, že členská
schôdza, resp. všetci členovia žalovaného rozhodujú o prijatí žiadateľa o členstvo za člena ako aj
o stanovení dĺžky čakacej doby. Toto ustanovenie podľa názoru súdu treba chápať ako ustanovenie
týkajúcich sa dvoch samostatných a nesúvisiacich rozhodnutí, inak by bolo nelogické.

26. Žalovaným na pojednávaní prednesený právny argument (na právne argumenty strán sa sudcovská
koncentrácia nevzťahuje, keďže nejde o prostriedky procesnej obrany), že osoby, ktoré hlasovali za
prijatie žalobcu s čakacou dobou 1, 2 a 3 roky vlastne hlasovali za neprijatie žalobcu za člena (a teda,
že za prijatie žalobcu hlasovali len tí čo hlasovali za prijatie s čakacou dobou 0 rokov), nemá jednak
oporu v stanovách a jednak je aj nelogický, pretože ak niekto hlasuje za prijatie, nemôže si to logicky
vysvetľovať ako hlasovanie za neprijatie. Argumentu žalovaného, že ale presne takto to chápali všetci

hlasujúci, nemožno uveriť, pretože súčasne (výslovne) proti prijatiu žalobcu hlasovalo iných 9 hlasov. Ak
by teda členovia, ktorí hlasovali za prijatie žalobcu za člena s čakacou dobou 1, 2 a 3 roky tým mysleli, že
hlasujú proti prijatiu žalovaného, mohli pokojne hlasovať so skupinou 9 členov, ktorí (výslovne) hlasovali
proti prijatiu žalovaného.

27. Keďže stanovy nepoznajú inštitút hlasovania o prijatí žiadateľa o členstvo za čakateľa na členstvo,
poznajú len inštitút hlasovania o prijatí žiadateľa o členstvo za člena, vzniká potom otázka, prečo stanovy
upravujú (samostatné) hlasovanie o určení čakacej doby (navyše v rámci jedného ustanovenia čl. V. bod
5 písm. g), resp. čl. V. bod 4 písm. d) stanov), kde s hlasovaním o prijatí žiadateľa o členstvo za člena je
uvedené aj hlasovanie o určení čakacej doby, ktoré dve rozhodnutia logicky (ako bolo vyššie uvedené)

nemožno spájať. Ustanovenie o (samostatnom) hlasovaní o určení čakacej doby sa preto súdu javí ako
nadbytočné, ktoré (za existujúceho znenia stanov) nemá žiadne praktické uplatnenie.

28. Správne preto bolo spočítať hlasy členov žalovaného, ktorí hlasovali za prijatie žalobcu za člena s
čakacou dobou 0 rokov, 1 rok, 2 roky a 3 roky (spolu 13 hlasov), a považovať ich za hlasy za prijatie

žalobcu za člena (na rozdiel od 9 hlasov, ktoré výslovne hlasovali proti prijatiu žalobcu za člena), a
teda nemožno považovať za správny názor žalovaného, že za prijatie za člena hlasovali len tí členovia
žalovaného, ktorí hlasovali za prijatie žalobcu za člena s čakacou dobou 0 rokov.

29. Pokiaľ ide o druhé (následné) hlasovanie o určení čakacej doby, ktoré nebolo spojené s hlasovaním

o prijatí žalobcu za člena, toto hlasovanie vzhľadom na hodnotenie predchádzajúceho hlasovania bolo
zbytočné a bez významu.

30. Súd však nemohol vyhovieť žalobe v plnom rozsahu, pretože v zmysle ustálenej judikatúry (napr.
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/32/98 alebo sp. zn. 2Cdo/131/06), s

ktorou sa tunajší súd stotožňuje, môže byť určená len existencia práva, ktoré existuje ku dňu vyhlásenia
rozsudku, a obsahom rozsudku nemôže byť určenie práva za dobu minulú, ani do budúcnosti. Nakoniec
tento prítomný čas vyplýva aj z výslovného znenia ustanovenia podľa § 137 písm. c) CSP, kde sa hovorí
o žalobe o určenie, či tu právo je alebo nie je, a nie či tu právo bolo alebo nebolo, resp. či tu právo
bude alebo nebude. Preto musel súd žalobu zamietnuť v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia, že

mal členské práva spojené s jeho členstvom u žalovaného v období od 13. 4. 2017 do dňa vyhlásenia
tohto rozsudku

31. Keďže petit žaloby podľa § 137 písm. c) CSP má správne znieť, či tu právo je alebo nie je bolo
potrebné preformulovať výrok naformulovaný žalobcom v jeho žalobnom petite, a to spôsobom, ktorý

by vyjadroval doslovné znenie ustanovenia § 137 písm. c) CSP, teda určenie existencie určitého práva,
a nie právneho vzťahu (členstva) ako uvádzal žalobca. Súd takéto preformulovanie mohol uskutočniť,
pretože nie je viazaný doslovnou formuláciou žalobného petitu, ale jeho obsahom (komentár k CSP,
Števčík a kol., rok vydania 2016, str. 505, C.H.BECK.)

32. Napriek tomu, že súd zamietol žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia, že mal členské
práva spojené s jeho členstvom u žalovaného v období od 13. 4. 2017 do dňa vyhlásenia tohto rozsudku,
mal za to, že (v zásade) mal žalobca v tomto konaní plný úspech, pretože kľúčová otázka pre toto
konanie, či možno považovať žalobcu za člena alebo nie, bola rozhodnutá spôsobom uvedeným vžalobnom petite. Vzhľadom na uvedené súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, § 262 ods.
2 rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu, pričom súčasne vyslovil, že o konkrétnej výške tejto náhrady trov konania

rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.