Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 26, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/87/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116208372
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3116208372.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek
Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: Československá obchodná banka,
a.s., IČO: 36 854 140, so sídlom Bratislava, Michalská 18, zastúpeného: Malata, Pružinský, Hegedüš &
Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Prievozská 4/B, proti žalovanej: B. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P. I. XX, XXX XX P. I. o zaplatenie 1 236,11 eura s príslušenstvom, o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 29. novembra 2017, č.k. 23C/184/2016-75 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, aplikujúc ust. §497, § 502 ods. 1
Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1,3 , § 3 ods. 1,2, § 4 ods. 2 písm. j/, ods. 3 z.č. 258/2001 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa.

2. V odôvodnení uviedol, že na základe žiadosti žalovanej o vydanie ČSOB Kreditnej karty vystavil
dňa 29.01.2009 žalobca Oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania, ktorým došlo k uzatvoreniu
Zmluvy o úvere. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy boli Obchodné podmienky pre ČSOB Kreditnú
kartu (ďalej tiež "OP") a Podmienky pre vydanie a používanie ČSOB kreditnej karty. Predmetnom
Zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanej úver do výšky úverového limitu 600 €, ktorý žalovaná

bola oprávnená čerpať počnúc dňom 29.01.2009. Žalovaná sa zaviazal uhradiť žalobcovi dlžnú sumu
predstavujúcu zostatok čerpaného úveru, úroky a poplatky najneskôr v 25. deň v mesiaci v ľubovoľnej
sume, najmenej však vo výške minimálnej splátky. Minimálna splátka bola dojednaná na 5 % dlžnej
sumy minimálne však 16,60 €. Žalovaná nedodržala platobnú disciplínu, v dôsledku čoho žalobca určil
predčasnú splatnosť úveru a vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Nesplatenú istinu úveru má
žalobca právo úročiť úrokovou sadzbou 19,50 %. Celková pohľadávka žalobcu ku dňu 31.03.2016
predstavovala sumu 1 236,11 €, ktorá pozostávala zo sumy istiny 720,07 €, úroku z úveru v sume 334,34

€ vyčísleného ku dňu 31.03.2016, úroku z omeškania v sume 181,70 € vyčísleného ku dňu 31.03.2016.
Žalovaná dlžnú sumu neuhradila.

3. Súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový a právny stav: Z oznámenia o poskytnutí úveru
k ČSOB Kreditnej karte vyplýva, že žalobca dňa 29.01.2009 prijal žiadosť žalovanej, na základe
ktorej žiadala o poskytnutie úveru k ČSOB Kreditnej karte, čím došlo medzi žalobcom ako veriteľom a

žalovanou ako dlžníčkou k uzavretiu úverovej zmluvy s úverovým limitom 600 €, ktorý mala žalovaná
možnosť čerpať od 29.01.2009, s dohodnutou výškou úrokovej sadzby 18,50% ročne, s dohodnutou
výškou debetnej úrokovej sadzby 30 % ročne. Uvedenie údaja ročnej percentuálnej miery nákladovabsentuje. Oznámenie bolo podpísané žalobcom a žalovanou. Listom zo dňa 26.10.2013 žalobca
oznámil žalovanej, že bola už niekoľkokrát vyzvaná na zaplatenie dlžnej čiastky zo Zmluvy o úvere,
avšak nakoľko ju nevyrovnala žalobca využil svoje oprávnenie a dňom 25.10.2013 vyhlásil celú svoju

pohľadávku za splatnú. Súčasne vyzval žalovanú, aby v lehote do 05.11.2013 uhradila dlh vyčíslený
na sumu 664,66 €. Ako vyplýva z obálky výzvu žalovaná neprevzala. Z výpisu z úverového účtu je
preukázané, že žalovaná vyčerpala v súčte sumu vo výške 1 461,78 € a žalovaná splatila v súčte sumu
vo výške 2 016,24 €.

4. Žalobca ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú
osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo
zamestnania. Zmluva uzatvorená so žalovanou je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vzťahuje sa na
ňu zákon č. 258/2001 Z.z., keďže na úver poskytnutý na základe kreditnej karty sa nevzťahuje výnimka
uvedená v § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z.. S poukazom na to súd najskôr zisťoval, či zmluva

o spotrebiteľskom úvere má všetky povinné náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 tohto zákona. Súd zistil,
že zmluva neobsahuje povinnú náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. j/ zákona, a to uvedenie RPMN, v
dôsledku čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva obsahuje len údaj o výške úveru
- úverového limitu, deň splatnosti, výšku úrokových sadzieb, avšak chýba údaj o RPMN. S poukazom na
to je úver bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na uvedené, je možné žalobcovi priznať len nesplatenú

istinu, t.j. istinu po odčítaní úhrad žalovanej. Žalovaná z úverového limitu vyčerpala celkovo sumu 1
461,78 € a uhradila celkovo sumu 2 016,24 €. S poukazom na uvedené je zrejmé, že žalovaná to, čo
vyčerpala z poskytnutého úverového rámca kreditnou kartou, aj splatila. Žalobca si ďalej okrem istiny
uplatnil riadne úroky a to kapitalizované v sume 334,34 € ako i nekapitalizované v sadzbe 19,50% ročne
zo sumy 720,07 €, ale nakoľko je úver bezúročný a bez poplatkov, súd tieto nemohol priznať a aj v tejto

časti žalobu zamietol. Nakoľko žaloba bola nedôvodná v celej časti istiny, súd žalobcovi nepriznal ani
na ňu sa viažuce príslušenstvo titulom úrokov z omeškania (kapitalizovaných v sume 181,70 € ako aj
úrokov z omeškania 8,50% ročne zo sumy 1 054,41 €). Zhrnúc uvedené, súd žalobu z vyššie uvedených
dôvodov zamietol v celom rozsahu.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP. Predmetom konania
bolo zaplatenie sumy 1 236,11 € s príslušenstvom, pričom súd žalobu zamietol v celom rozsahu. V
predmetnej veci tak žalovaná mala plný úspech, a preto žalovanej patrí vo vzťahu k žalobcovi náhrada
trov konania. Nakoľko žalovanej žiadne trovy nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote, odvolaním napadol žalobca, navrhujúc
odvolaciemu súdu v tejto časti jeho zrušenia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Uplatňujúc dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP
(nesprávne skutkové a právne závery), namietal správnosť záveru súdu prvej inštancie v tom, že
dotknutá spotrebiteľská zmluva nespĺňa náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch,

z ktorého dôvodu je potrebné ju považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Uviedol, že nebolo sporné,
že účastníci uzatvorili zmluvu, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver formou kreditnej karty.
Pokiaľ súd prvej inštancie k zamietavému rozhodnutiu dospel na základe toho, že zmluva má obsahovať
ročnú percentuálnu mieru nákladov , tak tento záver nie je namieste, vzhľadom na charakter
poskytovaného produktu. Súd neprihliadal na to, že v danom prípade išlo o úver revolvingový, ktorý nie

je časovo ohraničený, charakteristický odlišnosťami od iných spotrebiteľských úverov s jednorazovým
čerpaním finančných prostriedkov, z ktorého dôvodu sa mu priznáva osobitný režim pri aplikácií noriem
spotrebiteľského práva. Revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže
fungovať neurčitú dobu. Dlžník stále platí, veriteľ úver dopĺňa, časť splátky sa používa na splatenie
poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Úver je odplatný právny úkon. Je výlučne v

dispozícii dlžníka koľko čerpá, a teda aj koľko bude povinný s poukazom na to zaplatiť. Obmedzenie
zmluvy o kreditnej karte na určitý časový úsek, by bolo nielen v rozpore s produktom kreditnej karty,
ale aj podstatnou náležitosťou uzatvorenej zmluvy prejavenou vôľou zmluvných strán. Ani súd nemôže
svojvoľne meniť zmluvné ustanovenia o čase trvania zmluvy, ktoré bolo riadne dojednané medzi
zmluvnými stranami. Uvedenému zodpovedajú aj závery rozsudku Krajského súdu Prešov 1Co/29/2014

a 6Co/95/2010. Záver súdu, aplikujúc ust. § 3 ods. 6 z.č. 258/2001 Z.z. , nie je správny, keď v čase
uzatvorenia zmluvy právna úprava nezakotvovala povinnosť uvádzať RPMN. Súd nemôže svojim
postupom negovať základnú charakteristiku zmluvy o úvere, ktorou je povinnosť zaplatiť úrok, a to od
doby poskytnutia peňažných prostriedkov. Úrok nemá sankčný charakter, preto ho nemožno zamieňaťs úrokom z omeškania. Namietal, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je dostačujúce
(dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, resp. d/ CSP). Skutočnosť, že súd sa
nedostatočne zaoberal revolvingovou podstatou úveru, vyvoláva dôvodnú pochybnosť o odôvodnení

rozsudku. S poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 625/03 zo dňa 14.04.2005 poukazoval
na spôsob, akým by mal súd nazerať na sporové konanie, spotrebiteľské spory nevynímajúc. Základnou
podmienkou je predovšetkým zhoda vôle zmluvných strán na obsahu zmluvy. Sankcia uplatňovaná
konajúcim súdom má za následok, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkový,
čo predstavuje zásah do prejavenej vôle zmluvných strán napriek tomu, že sa žalobca neobohatil na

úkor spotrebiteľa. Uviedol, že poukazuje na judikatúrou opakovane prezentovanú doktrínu, podľa ktorej
nie je možné aplikáciu právnych noriem na ochranu spotrebiteľa uskutočňovať selektívne a spätne, nie
je možné dospieť k záveru, že ochrana spotrebiteľa umožňuje aplikáciu akéhokoľvek ustanovenia len s
odôvodnením, že je pre spotrebiteľa výhodnejšie. Vnášalo by to do právnych vzťahov značnú neistotu a
znamenalobytovýraznýzásahdozásadyrovnostiúčastníkovtýchtovzťahov,vsúvislostisčímpoukázal
na rozhodnutia českých súdov. S poukazom na základný obsah princípu materiálnej rovnosti a princípu

právneho štátu, ktorého obsahom je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku
sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď, je legitímny očakávaním žalobcu,
že obdobne bude jeho nárok posúdený aj v predmetnom konaní. Súčasne ako súvisiaci výrok napadol
formálne odvolaním aj výrok o trovách konania avšak bez skutkovej argumentácie. V závere uvádza,
že má za to, že rozsudok Okresného súdu Trenčín ako súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

7. Žalovaná nevyužila svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana

v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že
spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s
uvedenímdôvodovodvolaniavovecisamej,vykonal preskúmaniezákonnostinapadnutéhorozhodnutia
v odvolaním dotknutej časti a jemu predchádzajúceho konania.

9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP,
keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

10. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či
konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných
podmienok a vzhľadom na odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia tiež, či postupom súdu prvej inštancie nedošlo k odňatiu možnosti stranám

sporu konať pred súdom, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej
miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, resp. či tu nie je existencia takej vady, ktorá
by bola spôsobilou mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/ CSP).

11.Odôvodňovaniesúdnychrozhodnutíjesúčasťouprávanaspravodlivý súdnyprocesvzmysle článku

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR. V situácii,
keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody, pre ktoré bolo vyhovené nároku, ktorý strana
sporu žalobou uplatnila, či pre ktoré bol tento zamietnutý, tiež akým spôsobom sa súd vysporiadal s
prostriedkami procesného útoku, či procesnej obrany uplatňovanými stranami, je pre tieto veľmi obtiažne
pochopiť takéto rozhodnutie. Pokiaľ nie sú tieto faktory vysvetlené v odôvodnení rozhodnutia, nemožno

vylúčiť, že rozhodnutie, z ktorého nie je možné aspoň v základných rysoch zistiť, akými úvahami sa
súd pri formulovaní výroku spravoval, treba považovať za nepreskúmateľné. Takéto rozhodnutie súdu
porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces, pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo
a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.

12. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť
uplatnenej odvolacej námietky. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s
očakávaniami a predstavami tej - ktorej strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre
zákonného rozhodnutia požiadavkami v zmysle § 220 ods. 2 CSP , pričom stranám musí dať odpoveď napodstatné (zásadné) otázky a námietky, spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných
a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v
odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nároku a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie
rozhodnutia obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, pričom odvolací súd nezistil, že by
tieto závery boli svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené. Skutočnosť, že žalobca sa s názorom súdu
prvej inštancie nestotožňuje, nemôže samo o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti, alebo
arbitrárnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie.

13. Posúdením zostávajúceho obsahu odvolania odvolací súd zistil, že ďalšie odvolacie námietky
žalobcu smerujú proti ním tvrdeným nesprávnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie,
na ktorých založil svoje zamietajúce rozhodnutie o absencii obligatórnych náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere uvedených v ust. § 4 ods. 2 písm. j/ zák. č. 258/2001 Z.z. (RPMN), s následkom
posúdenia úveru ako bezúročného a bez poplatkov, keď súd prvej inštancie nezohľadnil špecifiká

daného úverového produktu (revolvingový úver), čo viedlo podľa jeho názoru k naplneniu dôvodov na
odvolanie, uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

14. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia
dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie
dôkazovbybolomožnévytknúť súduprvejinštancielenvprípade,akbyvzaldoúvahyskutočnosti,ktoré
z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne,

že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v
konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán,
alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický
rozpor.

15. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného
právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou

právnej normy).

16. Je nepochybné, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa 29.01.2009 zmluvu o úvere, na základe
ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo forme úverového rámca 600,- eur na kreditnej karte, ktorý sa
žalovaná zaviazala vrátiť v mesačných splátkach, vo výške 5% z vyčerpanej sumy úveru, minimálne vo

výške 500,- Sk . Z oznámenia o poskytnutí úveru k ČSOB kreditnej karte k žiadosti č. 003062404R zo
dňa 29.01.2009 vyplýva, že úroková sadzba je 18,50% ročne, debetná úroková sadzba 30,00 % ročne
a sadzba úrokov z omeškania je vo výške 15% ročne. Aktuálna priemerná hodnota úrokovej miery pre
kreditné karty je 20,70 % ročne. Uzavretá zmluva je typickou formulárovou zmluvou, pripravená vopred
na predtlačenom formulári bez možnosti dojednávať obsah zmluvy alebo jej zmeny. Predmetná zmluva

však neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov.

17. Na predmetný zmluvný vzťah je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo , že žalovaná
na základe zmluvy o poskytnutí úveru k ČSOB Kreditnej karte zo dňa 29.01.2009 čerpala peňažné

prostriedky v celkovej výške 1.461,78 Eur a žalobcovi uhradila celkovo 2.016,24 Eur.

18. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia správne skonštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere uzavretá žalobcom a žalovanou neobsahuje všetky náležitosti tak, ako to vyžaduje ust. § 4 ods.
2 písm. j/ zákona č. 258/2001 Z.z., keď neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, preto

je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov. Preto v prípade uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ktorej predmetom je úver poskytnutý formou kreditnej karty, pri ktorom opakovaným čerpaním
v rôznej výške sa menia údaje relevantné pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, veriteľ je
povinný uviesť v zmluve tieto údaje vypočítané pre maximálnu výšku úverového limitu podľa podmienokuvedených v texte zmluvy (úverový limit 600,- €, splátka 5 % z vyčerpanej sumy úveru) a môže tieto
údaje uviesť aj pre jeden alebo niekoľko z možných rôznych variantov čerpania úveru spotrebiteľom
tak, aby spotrebiteľ mohol získať aspoň orientačne základné potrebné informácie pre rozhodnutie o

uzatvorení zmluvy, a to s povinným uvedením týchto parametrov minimálne pre prípad vyčerpania
celkového úverového rámca (600,- €) a jeho následného postupného splatenia dohodnutými splátkami
(5 % z čerpaného úveru). Keďže zmluva tento údaj neobsahuje, nespĺňa základné náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Absencia tohto údaju je ustanovením § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 258/2001
Z.z. sankcionovaná v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. tým, že úver poskytnutý žalovanej sa

považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalovaná je tak povinná zaplatiť žalobcovi iba istinu čerpaného
úveru.

19. Odvolací súd sa s právnym názorom súdu prvej inštancie stotožňuje a na zdôraznenie uvádza:

20. Význam RPMN súvisí s jednoduchším orientovaním sa spotrebiteľa pri výbere úverového produktu .

RPMN predstavuje celkové náklady spotrebiteľa vrátane úrokov a iných poplatkov priamo spojených s
úverom. Spotrebiteľ v zásade uzatvára zmluvu v banke s dôverou v pravdivosť a hodnovernosť údajov,
ktoré banka pripraví v písomnej forme a predloží klientovi na podpis. Preto odvolacie námietky žalobcu,
že poskytol žalovanej všetky dostupné informácie o poskytnutom produkte nie sú dôvodné. Súd prvej
inštancie správne vyhodnotil, že podľa ust. § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. je potrebné poskytnúť dlžníkovi

všetky potrebné informácie pre rozhodnutie o uzatvorení zmluvy ako i pre prípadné porovnanie s inými
podobnými zmluvami.

21. Je zrejmé, že údaj o RPMN sa dá určiť na začiatku úverového vzťahu, pretože v tomto období
výška úveru, úroky, poplatky a obdobie úverového vzťahu vychádza z počtu splátok, ktoré sú vlastne

v tomto čase zistiteľné. Zo spisu nepochybne vyplýva, že výška poskytnutého úverového rámca bola
vopred známa, keď na základe oznámenia o poskytnutí úveru k ČSOB Kreditnej karte poskytol žalobca
žalovanej úver s úverovým limitom vo výške 600,- eur. V prípade poskytnutia úveru sú známe všetky
premenné / prvý deň čerpania úveru, deň splatnosti, úroková sadzba, debetná úroková sadzba, výška
sadzby úroku z omeškania/ , a teda nie je daná žiadna prekážka vypočítať ročnú percentuálnu mieru

nákladov. Pri úvere je suma poskytovaného úverového rámca už známa, a túto v ustálenej výške
poskytuje veriteľ, preto nemôže obstáť tvrdenie žalobcu, že pri revolvingovom úvere výšku sumy určuje
spotrebiteľ svojim úkonom.“

22. Pokiaľ zákon o spotrebiteľských úveroch v § 4 ods. 2 písm. j) zák. č. 258/2001 určil ako zákonnú

náležitosť stanovenie RPMN (bez rozlíšenia či ide o revolving, resp. iný druh úveru), akcentujúc
jej dôležitosť zákonným znením, že ak nie je RPMN uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Pre spotrebiteľa je údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov jedným z
najdôležitejších údajov, pretože tento zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť.
RPMN vyjadruje hodnotu všetkých záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a tak

spotrebiteľ môže pomocou RPMN pomerne jednoducho zistiť, ktorý úver, resp. pôžička je pre neho
výhodnejší. Z tohto dôvodu je RPMN najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti
úveru. Tento údaj slúži spotrebiteľovi na porovnávanie úverových produktov, poskytovaných viacerými
veriteľmi a nepochybne je spôsobilý ovplyvniť spotrebiteľa pri výbere úverového produktu. Zákonodarca
v záujme poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľskom právnom vzťahu stanovil

prísne obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Právna úprava § 4 ods. 2 písm. j/
ZoSÚ je kogentnou právnou normou, v zmysle ktorej je potrebné poskytnúť ochranu slabšej strane
zmluvného vzťahu. Sankciou neuvedenia RPMN je nevyvrátiteľná zákonná domnienka, podľa ktorej je
spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov.

23. V konečnom dôsledku za právne nevýznamné vzhľadom k uvedeným záverom, považoval odvolací
súd poukazy žalobcu v odvolaní na rozhodnutia iných súdov, týkajúcich sa iných, avšak skutkovo a
právne obdobných vecí, pretože rozhodovaním iných odvolacích súdov v preskúmavanej veci Krajský
súd v Trenčíne viazaný nie je.

24. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania v tomto smere proti rozsudku súdu prvej inštancie vo veci
samej, potom nebolo možné považovať za opodstatnené.25. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vo veci samej ako i v súvisiacom výroku o náhrade trov konania je vecne správne, preto ho podľa §
387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

26. O náhrade trov odvolacieho konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej rozhodol odvolací súd podľa §
396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ako úspešnej strane sporu
v odvolacom konaní, nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže tejto vznik trov v
odvolacom konaní z obsahu spisu nevyplynul.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).