Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. marec 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7Csp/185/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817207189
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8817207189.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v spore žalobcu: COFIDIS, S.A.,

Parc de la Haute Borne, avenue Halley 61, Villeneuve-d´ Ascq CEDEX 598 66, Francúzsko, konajúca na
území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky COFIDIS, S.A., pobočka zahraničnej
banky, so sídlom Einsteinova 11/3677, 851 01 Bratislava, IČO: 50 595 628, zast. URBÁNI & Partners
s.r.o., Skuteckého 17, Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanému: Ľ. W., I.. XX.XX.XXXX, Z.
X. XXX/XXA Z., štátny občan Slovenskej republiky, o zaplatenie 2563,08 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o zaplatenie úroku vo výške 21,18 % ročne zo sumy 2563,08 eur odo dňa 18.06.2017
do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2563,08 eur odo dňa 21.11.2016 do

17.06.2017 z a s t a v u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1832,99 eur spolu s úrokom z z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 1832,99 eur od 18.06.2017 do zaplatenia to všetko sa mu povoľuje splácať
v mesačných splátkach po 80 eur mesačne, počnúc mesiacom, ktorý nasleduje po právoplatnosti tohto
rozsudku, vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca, pod následkom straty výhody splátok.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 10 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2563,08 eur spolu s úrokom
vo výške 21,18 % ročne zo sumy 2563,08 eur odo dňa 21.11.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 2563,08 eur od 21.11.2016 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o úvere č. 19960 zo dňa 23.02.2016 uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným bol žalovanému zo strany žalobcu poskytnutý úver vo výške 2788,63

eur, za účelom kúpy motorového vozidla, pričom žalovaný bol povinný predmetný úver splácať v
mesačných splátkach v zmysle finančného plánu, ktorý je súčasťou zmluvy. Žalobca si všetky povinnosti
vyplývajúce zo záväzkového vzťahu splnil a vykonal riadne a včas. Žalovaný bol v zmysle zmluvy
povinný uhradiť žalobcovi celkom 60 splátok, každú vo výške 79,96 eur, pričom tieto boli splatné vždy
k dvadsiatemu dňu príslušného kalendárneho mesiaca v čase od 20.03.2016 do 20.02.2021 v zmysle
prílohy- Finančného plánu. Žalovaný uhradil žalobcovi celkovo 8 splátok v zmysle finančného plánu,
avšak ďalšie dohodnuté splátky z uzavretej zmluvy v lehote ich splatnosti žalovaný neuhradil, preto

žalobca listom, zo dňa 25.05.2017 upozornil žalovaného na možnosť vyhlásenia splatnosti celého
úveru spolu s jeho príslušenstvom a všetkými platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú, tento však na
predmetné upozornenie nereagoval. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol v omeškaní so splátkami
úveru viac ako tri mesiace, vyhlásil žalobca podľa bodu 20.Všeobecných podmienok zmluvy, úver, celéjeho príslušenstvo, spolu so všetkými platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú, a to k ôsmemu dňu odo
dňa odoslania oznámenia o tejto skutočnosti žalovanému, za splatné. Žalobca odoslal žalovanému
písomnosť- Vyhlásenie splatnosti a výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 09.06.2017, v ktorej ho

vyzval na úhradu pohľadávok, ktoré žalobca voči žalovanému k danému dňu evidoval. Úver, celé jeho
príslušenstvo, spolu so všetkými platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú sa stali splatnými 17.06.2017.
Aktuálne žalobca účtuje od žalovaného úhradu splátky 1 až 8 Finančného plánu a ďalšie dohodnuté
splátky z uzavretej zmluvy v lehote ich splatnosti žalovaný neuhradil ani neoznámil iné skutočnosti. Aj
napriek niekoľkým telefonickým urgenciám zo strany žalobcu nedošlo do dňa spísania žaloby k úhrade

dlžnej sumy, ktorú bol povinný tento uhradiť na základe zmluvy o úvere č. 19960, čím sa dostal do
omeškania s plnením peňažného záväzku. Na základe uvedeného vznikol nárok žalobcu od žalovaného
požadovať zaplatenie celkovej sumy neuhradenej istiny, úrokov, úrokov z omeškania, ako aj ostatných
poplatkov.

2. Podaním doručeným súdu dňa 09.02.2018 zobral žalobca žalobu v časti úroku vo výške 21,18 %

ročne zo sumy 2563,08 eur odo dňa 18.06.2017 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 2563,08 eur odo dňa 21.11.2016 do 17.06.2017 späť a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie sumy 2563,08 eur s úrokom vo výške 21,18 ročne zo sumy 2563,08 eur od 21.11.2016
do 17.06.2017 a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2563,08 eur od 18.06.2017 do
zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

3. Žalobca k žalobe doložil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere- Individuálne podmienky, Finančný plán,
Zmluvuoúvere-všeobecnépodmienky,výpiszobchodnéhoregistra,upozornenie,vyhláseniesplatnosti
a výzva na úhradu dlžnej sumy, finančný plán so zaznamenanými úhradami žalovaného.

4. V podaní doručenom súdu dňa 09.02.2018 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol,
že žalobca si okrem iného uplatňuje nárok na zaplatenie istiny vo výške 2563,08 eur. Tento nárok
uplatnený žalobou predstavuje rozdiel medzi výškou poskytnutých peňažných prostriedkov žalovanému
a súčtom vykonaných splátok žalovaným. Žalovanému boli na základe uzavretej úverovej zmluvy
poskytnuté peňažné prostriedky v celkovej výške 2788,63 eur pozostávajúce z poskytnutej istiny vo

výške 2637 eur a spracovateľského poplatku vo výške 151,63 eur, ktorý bol na základe vzájomnej
dohody medzi žalobcom a žalovaným započítaný v mesačných splátkach. Povinnosť dlžníka uhradiť
jednorazový spracovateľský poplatok je zakotvená v rámci článku 19.Všeobecných podmienok, ktoré
tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere č. 19960 zo dňa 23.02.2016. V zmysle tohto článku je dlžník
povinný uhradiť veriteľovi stanovené poplatky za veriteľove služby, pričom tieto sa nepovažujú sa súčasť

mesačných splátok uvedených v článku II. Individuálnych podmienok úverovej zmluvy, ak v článku II.
Individuálnych podmienok úverovej zmluvy nie je dohodnuté inak. Práve v danom prípade sa žalovaný
so žalobcom dohodli na započítaní spracovateľského poplatku v pravidelných mesačných splátkach.
Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v 60 mesačných splátkach vo výške 79,96
eur. Žalovaný uhradil žalobcovi celkovo 8 splátok , pričom k úhrade 9-tej splátky už zo strany žalovaného

nedošlo, ani napriek upozorneniu zaslanému žalovanému žalobcom. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu
vyhlásenia splatnosti úveru, t.j. ku dňu 17.06.2017, žalobca evidoval voči žalovanému nesplatenú istinu
vo výške 2563,08 eur, ktorej zaplatenia sa žalobca v tomto konaní domáha. Finančný plán zo dňa
19.06.2017 poskytuje prehľad výšky mesačných splátok s rozdelením ich jednotlivých častí na istinu
úveru, jeho príslušenstva a poplatkov. Zároveň predstavuje prehľad úhrad splátok zo strany žalovaného

a aj to, akým spôsobom boli zarátavané na istinu a príslušenstvo pohľadávky. V súvislosti s nárokom
na zaplatenie úroku žalobca poukázal na článok 4, ako aj na čl. 7 Všeobecných podmienok Zmluvy o
úvere č. 19960 zo dňa 23.02.2016.

5. Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese na pojednávaní uviedol, že kúpna cena motorového

vozidla 3637 eur ako je uvedená v zmluve. V zmluve uvedený jednorazový spracovateľský poplatok bol
žalovanému rozpočítaný v jednotlivých mesačných splátkach. Takto v jednotlivých mesačných splátkach
bol rozpočítaný aj poplatok za trvalý príkaz, ako aj mesačné poistenie. Výpočet údaju RPMN ako je
uvedený v zmluve je upravený v obchodných podmienkach v bode 5 a výpočet vykonáva materská
spoločnosť. Podľa jeho výpovede, žalobca nevie uviesť ako došlo k výpočtu RPMN vo výške 26,70 %

ako je uvedená v zmluva, ale podľa neho tento údaj by mal byť iný. Presnú výšku neuviedol. V závere
žiadal, aby súd rozhodol v skrátenej forme a teda v rámci hospodárnosti konania rozhodol rozsudkom
pre uznanie nároku žalovaného, nakoľko žalovaný niekoľkokrát pred súdom uznal svoj nárok.6. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 23.02.2016 úverovú zmluvu č. 119960 na
základektorejbolžalovanémuposkytnutýspotrebiteľskýúvervsume2637eur,ktorýbolpovinnýsplácať
v 60 mesačných splátkach po 79,96 eur. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 20.03.2016,

pričom splatnosť ďalších splátok bola dohodnutá k 20.dňu a konečná splatnosť na deň 20.02.2021.
Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 21,18 % a RPMN vo výške 26,70 %. V zmluve bol
zároveň dohodnutý jednorázový spracovateľský poplatok vo výške 151,63 eur, mesačné poistenie
spôsobilosti splácať úver pre prípad smrti a úplnej trvalej invalidity vo výške 1,23 eur a poplatok za trvalý
príkaz vo výške 3 eur.

7. V zmysle čl. V úverovej zmluvy, podpisom dlžník súhlasí s individuálnymi podmienkami, všeobecnými
podmienkami pripojenými k individuálnym podmienkam, potvrdzuje, že si prečítal a porozumel tak
individuálnym, ako aj všeobecným podmienkam, zaväzuje sa dodržiavať všetky ich ustanovenia,
potvrdzuje všetky vyhlásenia dané v súvislosti s poistením podľa čl. 15 Všeobecných podmienok.

8. Podľa bodu 4. Všeobecných podmienok dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi poskytnuté peňažné
prostriedky a zaplatiť celkové náklady a výdavky spojené so spotrebiteľským úverom za podmienok
dohodnutých v tejto zmluve v postupných mesačných splátkach určených v individuálnych podmienkach
úverovej zmluvy, ak úverová zmluva neustanovuje inak.

9. Podľa bodu 10. Všeobecných podmienok, v prípade, ak suma, ktorú má zaplatiť Dlžník Veriteľovi za
podmienok tejto Úverovej zmluvy, najmä mesačná splátka, prípadne aj celá istina a úrok pri vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru, nie je zaplatená v lehote jej splatnosti, Dlžník sa zaväzuje zaplatiť z tejto
sumy úroky z omeškania. Úroky z omeškania sa určujú za ročné obdobie, pričom výšku úrokov z
omeškania ustanovuje vykonávajúci predpis a takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej

doby omeškania s plnením peňažného dlhu. Úroky z omeškania sú splatné uplynutím lehoty splatnosti
sumy, na ktorú sa vzťahujú.

10. Podľa bodu 19. Všeobecných podmienok, dlžník je povinný uhradiť veriteľovi poplatky uvedené v
tabuľke týchto všeobecných podmienok, pričom tieto poplatky, ak v článku II Individuálnych podmienok

Úverovej zmluvy nie je dohodnuté inak, sa nepovažujú sa súčasť mesačných splátok uvedených v
článku II Individuálnych podmienok úverovej zmluvy. Veriteľ vykonáva v tomto bode uvedené služby na
žiadosť alebo nedodržania podmienok Úverovej zmluvy dlžníkom. Poplatok je splatný vykonaním služby.
Poplatok sa platí za vykonanie jednej služby.

11.Podľabodu20.Všeobecnýchpodmienok,DlžníkaVeriteľsadohodli,ževprípadeomeškaniadlžníka
s platbou jednej splátky úveru o viac ako tri mesiace, takéto omeškanie dlžníka predstavuje skutočnosť
defaultu (neplnenia), oprávňuje Veriteľa aby vyhlásil Úver a jeho príslušenstvo spolu s platbami, ktoré
sa vzťahujú k Úveru splatnými a to k ôsmemu dňu odo dňa odoslania oznámenia tejto skutočnosti
Dlžníkovi na poslednú Veriteľovi známu adresu zakladajú Dlžníkov záväzok zaplatiť ku dňu splatnosti

celkovú sumu neuhradených splátok úveru, celkové náklady a výdavky spojené so spotrebiteľským
úverov ( vrátane úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov, požadovaných oprávnených výdavkov veriteľa
a pod.).

12. Upozornením zo dňa 25.05.2017 žalobca žalovaného upozornil, že vzhľadom na skutočnosť, že

nespláca svoje splatné záväzky zo zmluvy o úvere, v prípade, že bude v omeškaní s platbou jednej
splátky o viac ako tri mesiace, v súlade s bodom 19. všeobecných podmienok vyhlási splatným celý
poskytnutý úver spolu s jeho príslušenstvom a všetkými platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú a bude
vymáhať pohľadávky súdnou cestou.

13. Listom zo dňa 09.06.2017 adresovaným žalovanému označeným ako vyhlásenie splatnosti a výzva
naúhradudlžnejsumyžalobcatomutooznámil,ževsúladesbodom19všeobecnýchpodmienokzmluvy
o úvere vyhlasuje splatným celý poskytnutý úver s jeho príslušenstvom a všetkými platbami, ktoré sa k
úveru vzťahujú k 17.06.2017 a vyzval ho týmto k okamžitej úhrade jeho pohľadávok.

14. Z predloženého finančného plánu vyplýva, že žalovaný na poskytnutý úver uhradil celkovo sumu
804,01 eur za obdobie od 20.03.2016 do 20.10.2016.15. Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že pôvodne mal záujem o kúpu auta od
spoločnosti AA Prešov, uhradil zálohu 1.000 eur, avšak keď prišiel domov, rodičia nesúhlasili s tým, aby
si zobral auto na úver, preto sa vrátil naspäť do spoločnosti AA Prešov, a žiadal o vrátenie zálohy 1.000

eur, na čo oni ho odbili, že to nie je možné. Pokúšal sa s nimi dohodnúť aj na vrátení iba čiastky 850
eur, načo nepristúpili a mu neostávala iná možnosť, ak nechcel prísť o sumu 1.000 eur, aby si zobral
nejaké auto na leasing. Najprv si chcel kúpiť auto v hodnote 1.000 eur, avšak takéto pre neho nebolo,
preto si vybral motorové vozidlo Octavia. Nechal údaje predajcovi a následne mu zatelefonovali, že
úver je schválený a že si môže prísť po auto, na čo bol prekvapený, pretože mal viacero dlhov a to v

sociálnej poisťovni, ako aj na zdravotné poistenie. Došlo k zakúpeniu motorového vozidla, pričom to
malo byť 2.500 až 3.000 eur, presne sumu kúpy motorového vozidla nevie uviesť. Záloha 1.000 eur bola
započítaná ako akontácia na toto motorové vozidlo. Zmluvu si pred podpisom neprečítal. K výške úhrad
na úver sa nevedel vyjadriť. Pravidelne mesačne splátky neplatil, platil ich nepravidelne, raz sa stalo,
že bola zaplatená aj vyššia suma 500 eur, pričom dokonca bol u nich raz doma aj pracovník úverovej
spoločnosti a dal mu potvrdenie, že zaplatil istú čiastku, takýto dôkaz však nevedel predložiť. V ďalšom

požiadal o možnosť hradiť dlh v splátkach po 30 eur, nakoľko aj keď je zamestnaný a jeho príjem je okolo
cca 900 eur, z tejto sumy sa mu zráža exekúciou pôžička mesačne vo výške 140 eur, jeho manželka
je nezamestnaná, bez príjmu, dva týždne je evidovaná na úrade práce, nakoľko nemôže pracovať pre
zdravotné dôvody. Býva v nájomnom byte, ktorý patrí obci, za tento byt platí nájomné vo výške 140 eur
mesačne, inkaso platí 140 eur, ďalej má vyživovaciu povinnosť k dvom synom, jeden je siedmak na

základnej škole a ďalší tento rok bude maturovať.

16. Podľa § 144 a § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť. Ak je
žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd
v rozhodnutí vo veci samej.

17. V zmysle § 146 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so
späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa
neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168
alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi

stranami vyplýva z osobitného predpisu.

18. Podaním doručeným súdu dňa 09.02.2018 zobral žalobca žalobu v časti úroku vo výške 21,18 %
ročne zo sumy 2563,08 eur odo dňa 18.06.2017 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 2563,08 eur odo dňa 21.11.2016 do 17.06.2017 späť pred začatím pojednávania a teda na

zastavenie sa nevyžaduje súhlas žalovaného, preto súd v tejto časti konanie zastavil.

19. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky
( § 497 Obchodného zákonníka).

20. V zmysle § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie
dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

21. V ustanovení § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy

sa uvádza, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď
by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajúhlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

23. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

24. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

25. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

26. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len

bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom,
ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1)
tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo
poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou
veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.

28. Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti.

29. Podľa § 9 ods. 2 Zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokovésadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) odplatu podľa osobitných predpisov,

k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo

na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a
ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a
príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,
z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.
aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.

30. Podľa § 11 ods. 1 Zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie

iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu,
f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.

31. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne
a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis - nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.

32. Podľa § 10c uvedeného nariadenia, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.

33. V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom po 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o päť

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

34. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným ako dlžníkom bola
uzavretá úverová zmluva, v zmysle ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2637 eur za

účelomumožneniakúpymotorovéhovozidla.Výškamesačnejsplátkyúverubolavzmluvedohodnutána
79,96eur,pričomžalovanýmalúveruhradiť60.splátkamiazároveňmaluhradiťspracovateľskýpoplatok
vo výške 151,63 eur započítaný v mesačných splátkach, poplatok za poistenie vo výške 1,23 eur
mesačne a poplatok za trvalý príkaz vo výške 3 eur, ktoré poplatky boli taktiež započítané v mesačných
splátkach. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 21,18 % a RPMN vo výške 26,70 %.

35. Keďže si túto svoju povinnosť žalovaný neplnil, žalobca ku dňu 17.06.2017 zosplatnil celý úver a
vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy.

36. Ďalej súd zistil, že hoci podľa bodu 25. Všeobecných podmienok sa táto úverová zmluva uzatvárala

aj podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom
obsah zmluvy, ako aj Úverových podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť
akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka.

37. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi

vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

38. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípadeide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca
ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok
bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný

právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že
na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia
žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

39. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej

únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

40. Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého
každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách
podľa § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

41. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany
spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú

zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

42. V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie

Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

43. Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani
komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je
nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o
relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný

záväzkový vzťah.

44. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj
nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa
obchádzal zvolením iného zákona, ktorý primárne nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských

vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí
nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu
Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého
kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby
sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom

v porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,
dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.

45. Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako
spotrebiteľskú zmluvu.46. Žalovaný tvrdenia žalobcu nepoprel. Ku kúpnej cene sa vyjadriť nevedel, ani ku vykonaným
splátkach. Žiadne dôkazy vykonať nenavrhol. Súd preto vykonal dokazovanie sám a zistil tento skutkový
stav:

47. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že úver bol žalovanému poskytnutý v sume 2788,63 eur, ktorý
mal pozostávať z istiny úveru vo výške 2637 eur a jednorazového spracovateľského poplatku vo výške
151,63 eur, nakoľko má za to, že spracovateľský poplatok nie je úver, v zmluve ako výška úveru ani nie
je uvedený. Žalovanému bol preto poskytnutý iba úver vo výške 2637 eur ako je uvedené v zmluve.

48. Žalobcovi nárok na spracovateľský poplatok nevznikol a súd ho žalobcovi nepriznal a to z
týchto dôvodov: Spracovateľský poplatok vo výške 151,63 eur súd považuje za neprijateľnú zmluvnú
podmienku,keďžedodávateľvyžadujeodspotrebiteľasplneniefinančnéhozáväzkuzaplnenie,ktorému
po materiálnej stránke nie je dodané. Pri poplatkoch spotrebiteľského úveru je totiž nevyhnutné, aby sa
nimi platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Možno len predpokladať, že poplatok je za

napísanie zmluvy a posúdenie bonity záujemcu o úver. V tejto súvislosti možno poukázať na rozhodnutie
Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe z 03.05.2010 č.k. AZ 17U192/2010, v ktorom sa konštatuje
záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné: „ Ak banka
od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje
tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene...Preverenie úverovej

spoľahlivosti ( bonity) a výšky úrokov miery, ktorými banka odôvodňovala vyrubenie poplatku za
spracovanie pri poskytovaní úveru Vyšší krajinský súd odmietol a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva
banka vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok.
Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu poradenstvo a informácie poskytnutí
úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie

spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi účtovaný poplatok bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytla
skutočnéprotiplnenie.“Súdpoukazujeajnaskutočnosť,žetentozáversiosvojilajKrajskýsúdvPrešove
vo svojom rozsudku sp.zn. 18Co 109/2011.

49. Taktiež pokiaľ ide o poplatok za poistenie vo výške 1,23 eur mesačne, súd má za to, že poistenie

tak ako bolo v predmetnej úverovej zmluve dojednané nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl.
Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách. Žalovaný ako klient označením uvedeného produktu
mal súhlasiť s tým, aby bol poistníkom poistený. Žalobca nijako súdu nepreukázal, či skutočne
došlo k dojednaniu poistenia, taktiež nepredložil súdu žiaden iný doklad preukazujúci vznik poistenia,
prípadne doklad o jeho nevzniknutí. Uvedenie poistenia tak ako bolo uvedené v predmetnej zmluve

bolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy žalobcom a za takého stavu možno potom s najväčšou
pravdepodobnosťou predpokladať, že žalovaný sa pre poistenie nerozhodol po uzavretí úverovej
zmluvy a prípadnom zvážení istého rizika, resp. vzniku poistnej udalosti, ale že prijatie už vopred
naformulovaného poistenia bolo jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy. Takto
žalovanému vznikla povinnosť platiť v rámci príslušnej dojednanej splátky aj časť predstavujúcu

poistenie. Pri tomto dojednaní mal súd za to, že ide o dojednanie spôsobujúcu značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto žalovaným vykonané úhrady
na túto položku v rámci splátok započítal na istinu.

50. V ďalšom súd skúmal, či zmluva uzavretá medzi stranami sporu obsahovala podstatné náležitosti

obsiahnuté v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Z príslušných ustanovení, konkrétne z ust.
9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch vyplynulo, že súčasťou spotrebiteľskej zmluvy
musí byť ročná percentuálna miera nákladov ( RPMN). V zmluve bola RPMN uvedená vo výške 26,70
%. Súd v rámci skúmania podmienok vykonal prepočet uvedenej RPMN prostredníctvom kalkulačky
nachádzajúcej sa na internetovom portáli https://ekonomika.sme.sk, kde pri výške úveru 2637 eur, výške

mesačnesplátky79,96eur,počtesplátok60adodatočnomnákladevoformespracovateľskéhopoplatku
vo výške 151,63 eur, predstavovala 34,10 %. Z uvedeného teda vyplýva, že RPMN uvedená v zmluve
o úvere bola nesprávna a nepravdivá, v neprospech spotrebiteľa. Údaj o RPMN sa považuje za jeden
z najdôležitejších údajov, pretože uvedený údaj zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za
úver uhradiť a preto je najlepším indikátorom posúdenia vhodnosti či nevhodnosti úveru. Súd dotazoval

žalobcu, aby uviedol ako došlo k výpočtu RPMN vo výške 26,70 %, žalobca uviedol, že súdu to nevie
uviesť a zároveň pripustil, že údaj RPMN by mal byť iný.51. Keďže zmluva o úvere neobsahuje správny údaj o výške RPMN, teda nespĺňa základnú náležitosť
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, poskytnutý úver sa v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) považuje za
bezúročný a bez poplatkov.

52. Je nepochybné, že žalobcom bol žalovanému poskytnutý úver v sume 2637 eur, pričom žalovaný
celkovo uhradil sumu vo výške 804,01 eur, ktorú celú úhradu započítal na úhradu istiny v zmysle ust.
§ 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Keďže predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a
bez poplatkov, žalobcovi po čiastočnom späťvzatí žaloby vzniklo iba právo na zaplatenie nevrátených

finančných prostriedkov vo výške 1832,99 eur ( 2637 eur - 804,01 eur) a v prevyšujúcej časti súd žalobu
zamietol.

53. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru
t.j. odo dňa 18.06.2017, dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania v
súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády a to tak, ako je

uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. V čase omeškania bola základná úroková sadzba európskej
centrálnej banky ku dňu 18.06.2017 vo výške 0 % p.a. a úrok z omeškania tak predstavuje výšku 5 %
ročne ako je uvedené vo výroku rozsudku.

54. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a

účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

55. V zmysle § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

56. Podľa § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

57. Z uplatnenej sumy 3445,50 eur ( istina vo výške 2563,08 eur + úroky vo výške 21,18 % ročne zo
sumy 2563,08 eur od 21.11.2016 do zaplatenia kapitalizovaných ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške
713,89 eur + úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2563,08 eur od 21.11.2016 do zaplatenia
kapitalizovaných ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 168,53 eur) bolo žalobcovi priznaných 1901,03

eur ( istina vo výške 1832,99 eur + úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1832,99 eur od
18.06.2017 do zaplatenia kapitalizovaný ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 68,04 eur), teda žalobca
mal v konaní úspech 55 % a neúspech 45 %, čo predstavuje úspech žalovaného, a to v časti, v ktorej súd
žalobu zamietol a v ktorej žalobca zobral žalobu späť a z procesného hľadiska nesie zodpovednosť za
trovy konania. Žalobcovi tak po odpočítaní úspechu žalovaného vznikol nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 10 %.

58. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

59. V zmysle § 232 ods. 3 a 4 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie

s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

60. Dlžnú pohľadávku súd povolil žalovanému splácať po 80 eur mesačne vzhľadom na majetkovú
situáciu žalovaného / vyživovacxie povinnosti k dvom deťom, jeho nevyhnutné výdavky a dlhy/ podľa §
232 ods. 3 a 4 Civilného sporového poriadku, a to pod následkom straty výhody splátok.

61. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.62. Pre úplnosť súd dodáva, že aj keď v konaní bol prednesený návrh na zmier a to v znení, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.563,08 eur, úroky z úveru vo výške 21,18 % ročne zo sumy 2.563,08
eur od 21.11.2016 do 17.6.2017 a trovy konania vo výške 300,- eur, s tým, že táto dlžná čiastka sa

povolí žalovanému splácať v mesačných splátkach po 30,- eur mesačne súd podpísaniu tohto zmieru a
rozhodovaniu o ňom nepristúpil, nakoľko pri predbežnom posúdení zistil, že by bol rozpore s právnym
poriadkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.