Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. september 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/27/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315209400
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8315209400.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča, v právnej veci žalobcu: AB 1 B.V., reg. č. 560 07 043, so
sídlom Strawinskylaan 933, Amsterdam, Holandské kráľovstvo, zastúpeného: Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., 1. mája 173/11, Trenčín, adresa pre doručovanie: Teplická 7434/147,
Piešťany, IČO: 47 234 679, proti žalovanému: F.P. V., N.. XX.XX.XXXX, A. K. X, o zaplatenie 2.002,25
eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 24.3.2016 pod
č. k. 15C/413/2015-56, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej zaväzujúcej časti a vo výroku o

trovách konania.

Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1) Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) vyššie označeným
rozsudkom uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi 1.015,25 eur s 5,5 % úrokom z omeškania
ročne od 5.5.2015 do zaplatenia v lehote 3 dní od jeho právoplatnosti. Žalobu do výšky 987,- eur
s príslušenstvom zamietol. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania.

2) Vychádzal z odôvodnenia návrhu, ktorým žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy
2.002,25 eur s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 20,50 eur a s úrokom z omeškania 5,05
% ročne zo sumy 2.002,25 eur od 18.7.2015 do zaplatenia, dôvodiac, že jeho právny predchodca
(obchodná spoločnosť S. E. B., P..B..) uzavrel dňa 22.7.2013 so žalovaným Úverovú zmluvu č.
XXXXXXXXXX (ďalej len „ÚZ“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky S. E.
B., P..B.. („ďalej len ÚZP“). Predmetom ÚZ bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 2.000,- eur,

ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v 60 pravidelných mesačných splátkach po 64,05 eur. Žalovaný bol v
omeškaní s úhradou svojho peňažného záväzku a z tohto dôvodu bol vyzvaný listom zo dňa 17.4.2015
k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky,
zmluvnej pokuty a zo zosplatnených budúcich splátok v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Zmluvou o
postúpení pohľadávky zo dňa 17.4.2015 bola pohľadávka právneho predchodcu postúpená na žalobcu.
Pohľadávka žalobcu pozostáva z istiny vo výške 110,57 eur, úroku vo výške 179,08 eur, zosplatnenej
listiny vo výške 1.609,75 eur, upomienky I. vo výške 5,- eur, poistenia Bill protection vo výške 5,95 eur,

upomienky II. vo výške 48,- eur, poplatku za možnosť zmeny splátky vo výške 7,45 eur, zmluvnej pokuty
vo výške 17,- eur, poplatku za možnosť odloženia splátok vo výške 7,45 eur, upomienky II. vo výške 12,-
eur. Zároveň si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 5.5.2015
do zaplatenia, pričom ku dňu 17.7.2015 tento úrok z omeškania vyčíslil sumou 20,50 eur.3) Na základe vykonaného dokazovania, s použitím ust. § 497 ods. 1, § 502 ods. 1, veta prvá, Obch.
zákonníka, § 52 ods. 1, 3, 4, § 54 ods. 2 Obč. zákonníka, § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1
písm. b/, d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia ÚZ, ďalej
§ 524 ods. 1, 2 a § 526 ods. 1, 2 Obč. zákonníka uzavrel, že návrh žalobcu je čiastočne dôvodný.
V prejednávanom prípade je nesporené, a to vzhľadom na povahu účastníkov ÚZ, že zmluvný vzťah
medzi nimi je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý je

fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z jeho označenia v tejto zmluve identifikačnými znakmi
typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho
preukazu). Teda vyššie označená ÚZ je zmluvou spotrebiteľskou a preto je nutné na ňu aplikovať i
príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku. Zároveň ide o
spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 54 ods. 2 Obč. zákonníka sa v
pochybnostiach použije právna úprava, ktorá je pre spotrebiteľa priaznivejšia.

4) Keďže predmetnú ÚZ je potrebné posúdiť i podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, súd prvej
inštancie skúmal, či uvedená zmluva má všetky obligatórne náležitosti požadované týmto zákonom,
pričom dospel k záveru, že má v tomto smere nedostatky. V súlade s ust. § 9 ods. 2 písm. j/ zákona o
spotrebiteľských úveroch, je podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedenie ročnej
percentuálnej miery nákladov. V ÚZ je však sadzba RPMN uvedená v rozmedzí od 28,7 - 30 %, čo pri

pevne dohodnutej úrokovej sadzbe je neprípustné. Také uvedenie RPMN preto považoval za neurčité
a zmätočné. Údaj o sadzbe RPMN v zmluve predstavuje pre spotrebiteľa najdôležitejší údaj, ktorý mu
umožňuje najjednoduchšie porovnanie ceny jednotlivých spotrebiteľských úverov, pretože predstavuje
celkové náklady spojené s úverom. Zhojenie tohto nedostatku nemožno pripustiť tým, že v zmluve je
uvedené to, že presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru a klient súhlasí s tým, že presnú

výšku RPMN mu spoločnosť oznámi po poskytnutí úveru, pretože priamo v ÚZ musí byť sadzba RPMN
uvedená presne a určito. Preto okresný súd mal za to, že v predmetnej ÚZ nie je uvedená sadzba RPMN
tak,aktovyžadujezákonospotrebiteľskýchúveroch,čohonásledkomjebezúročnosťabezpoplatkovosť
poskytnutého úveru, pričom žalovaný ako spotrebiteľ je povinný vrátiť len sumu poskytnutého úveru.
5) Teda v konaní bolo preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 2.000,- eur, avšak

doposiaľ vrátil žalobcovi sumu 984,75 eur. Z tohto dôvodu žalovanému súd prvej inštancie uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi rozdiel medzi prostriedkami poskytnutými a uhradenými, teda vo výške
1.015,25 eur, a žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.
6) Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku v prisúdenej
výške a z tohto dôvodu má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy (§ 517 ods. 1, veta prvá, ods. 2

Obč. zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.).
7) O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Žalobca bol v konaní
úspešnejší len v nepatrnej časti, a z tohto dôvodu rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.
8) Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v jeho zaväzujúcej časti, podal odvolanie žalovaný, ktorým, podľa

jeho obsahu, žiadal pripustiť splácanie prisúdeného dlhu v mesačných splátkach po 50,- eur s úrokom
z omeškania vo výške 5,05 %.
9) Žalobca sa na odvolanie žalovaného písomne nevyjadril.
10) Odvolací súd aplikujúc ust. § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku prejednal odvolanie
žalovaného podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia

totiž právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalovaného
bolo podané pred týmto dátumom. Preto odvolací súd má za to, že ide o právo, ktoré vzniklo podľa
doterajších právnych predpisov, a preto niet žiadnej zákonnej opory pre dokončenie tohto konania podľa
novej právnej úpravy. V súlade s princípom legitímneho očakávania a právnej istoty preto odvolací súd

posúdil toto odvolanie v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.
11) Odvolací súd tak prejednal odvolanie žalovaného podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2, 3 O.s.p.
a dospel k záveru, že jeho odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvej inštancie návrhu žalobcu
v celom rozsahu vyhovel, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil.
Preto odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

12) Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací
súd dopĺňa:
13) Jediný odvolací dôvod žalovaného spočíva v tom, že žiada pripustiť splácanie prisúdeného dlhu
žalobcovi v mesačných splátkach po 50,- eur.14) Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie splnenia

jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
15) Ak má súd povoliť povinnému splácanie dlhu v splátkach, musí posúdiť platobnú schopnosť
žalovaného (povinného), ako aj v konaní prejavenú jeho snahu o plnenie záväzku, možnosť žalobcu
domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania, ako aj skutočnosť, či pri prípadnom
zdržaní sa s plnením súdom stanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo by v

prejendávanom prípade vzhľadom k osobným pomerom príliš tiaživé. Teda je čiste na žalovanom ako
povinnom, aby v tejto súvislosti preukázal svoju platobnú schopnosť v náväznosti na majetkové pomery.
Je potrebné konštatovať, že tak počas prvoinštančného konania, ani v odvolaní žalovaný nezdôvodnil
žiadnym spôsobom, ani nepreukázal svoje tvrdenie, že nie je schopný naraz zaplatiť žalobcovi celú
priznanú sumu s príslušenstvom.
16) I napriek tomuto zisteniu odvolací súd v záujme zistenia majetkových pomerov žalovaného ako

povinného, zaslal mu tlačivo pre dokladovanie pomerov strany konania (FO), ako aj pokyny k tlačivu
pre dokladovanie pomerov strany konania - fyzickej osoby. Tieto doklady žalovaný prevzal do vlastných
rúk dňa 22.8.2017, avšak v stanovenej 7-dňovej lehote ich vyplnené odvolaciemu súdu nezaslal. Na
základe tohto zistenia je potrebné konštatovať, že neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania
svojich majetkových pomerov (svoju platobnú neschopnosť), čo by bolo prípadne dôvodom na priznanie

mu povolenia splácať dlh žalobcovi v mesačných splátkach.
17) Z uvedených dôvodov nezostávalo odvolaciemu súdu nič iné, iba potvrdiť rozsudok súdu prvej
inštancie v jeho napadnutej zaväzujúcej časti a vo výroku o trovách konania ako vecne správny (§ 219
ods. 1 O.s.p.).
18) O trovách odvolacieho konania už odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.

2 CSP, keď úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.
19) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta
posledná, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia

rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a

čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).