Rozsudok – Náhrada škody ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 23. september 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/23/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113217616
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7113217616.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr.
Drahomíry Brixiovej a Mgr. Márie Hlaváčovej v spore žalobcu: SIMONE PLITZKO Agentur fűr Corparate
Fashion, so sídlom: Cronstettenstrasse 72, Frankfurt am Main, SRN, ID - Nr.: DE 811984047, zast. CLC
advokátska kancelária s.r.o., Panenská 18, Bratislava, IČO: 36 707 856, proti žalovanému: ĎURKA SK,
s.r.o., so sídlom: Tajovského 4, Michalovce, IČO: 36 198 978, zast. LEGAL & CORP s.r.o., Gajova 11,
Bratislava, IČO: 47 237 325, o zdržanie sa nekalosúťažného konania a odstránenie závadného stavu,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 33CbPv/2/2013-289 z 15.5.2017 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.
II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému
trovy konania v rozsahu 100%.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil povinnosť
žalovaného zdržať sa predaja a iného uvádzania na trh výrobkov, ktoré sú zameniteľné s výrobkami
žalobcu a to samostatne alebo prostredníctvom tretích osôb, fyzicky zničiť všetky svoje zásoby tovaru,
ktoré sú zameniteľné s výrobkami žalobcu, povinnosť žalovaného doručiť žalobcovi ospravedlnenie
vo forme datovaného a podpísaného listu za svoje nekalosúťažné konanie - vyrobenie napodobeniny
korporátnych uniforiem SIMONE PLITZKO a ich uvádzanie na trh, ďalej náhradu škody vo výške
1.341,00 eur a primerané finančné zadosťučinenie vo výške 40.000,00 eur, na vlastné náklady
uverejniť výrok rozsudku v celoštátnej dennej periodickej tlači - SME na titulnej strane písmom ARIAL
o veľkosti 10, po dobu jedného týždňa do 10 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a povinnosť
žalovaného na vlastné náklady uverejniť výrok rozsudku v týždenníku „AHGZ Allgemeine Hotel -und
Gaststättenzeitung“, Matthaes Verlag Gmbh, Stuttgart na titulnej strane písmom ARIAL o veľkosti 10, v
nemeckom jazyku v najbližších dvoch vydaniach do 10 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

3. Žalobca uviedol, že so žalovaným sú súťažiteľmi, ich obchodný vzťah je konkurenčný, pretože
dodávajú na slovenský trh korporátne uniformy, teda ten istý druh výrobkov. Žalobca sa v rámci
svojej činnosti okrem iného zaoberá navrhovaním a výrobou modelov korporátnych uniforiem pre
hotely a ubytovacie zariadenia, ktoré označuje značkou „SIMONE PLITZKO“ jedným z popredných
odberateľov pracovných korporátnych uniforiem žalobcu je sieť hotelov KEMPINSKI, v rámci zmluvného
vzťahu na území Slovenskej republiky. V auguste roku 2008 žalobca navrhol model dámskej blúzky a
pánskej košele, ktoré boli výsledkom tvorivej duševnej činnosti žalobcu ako autora podľa autorského
zákona. Dodávaním uvedených modelov sa žalobca stal prednostným dodávateľom tejto hotelovej

siete KEMPINSKI, nakoľko oblieka zamestnancov Hotela KEMPINSKI v celej Európe. Žalobca dodáva
košele a blúzky uvedených korporátnych uniforiem zároveň aj do siete iných hotelov (napr. Fairmont
Hotels, Falkensteiner Hotels atď.), pričom ročný obrat z korporátnych uniforiem kopírovaných zo strany
žalovaného predstavuje cca 250.000,00 eur pri predaji cca 8.000 ks košieľ z tohto modelu.
V júni 2012 sa žalobca dozvedel, že spoločnosť žalovaného dodala Hotelu KEMPINSKI Bratislava
totožné modely korporátnych uniforiem zamestnancov hotela- pánske košele v pošte 21 ks a dámske
blúzky v pošte 24 ks, ktoré sú identické s korporátnymi uniformami žalobcu (sú rovnakého tvaru, farby,
strihu, sú vyrobené z tej istej látky, u rovnakého výrobcu - spoločnosti Modex-LUX, Sp. Z o.o., Radom,
Poľsko). Ku dňu podania žaloby žalobca dodal 260 modelov uniforiem, ktoré boli kopírované zo strany
žalovaného a teda obrad v hotelovej sieti KEMPINSKI predstavuje pre žalobcu 7.800,00 eur netto košieľ.
Žalobca má za to, že v autorskom zákone sa korporátne uniformy pri zohľadnení ich tvaru, farby,
strihu a použitej látky považujú za dielo úžitkového umenia, modely resp. módne návrhy korporátnych
unioforiem boli zo strany žalobcu navrhnuté dňa 30.10.2008, a preto sa od tohto dňa žalobca považuje
za autora všetkých osobitých prvkov korporátnych uniforiem. Tieto modely boli poskytnuté výrobcovi,
ktorý na ich podklade a z látok zabezpoečených žalobcom zhotovil korporátne uniformy. Vzhľadom na
to, že uniformy autorsky označené žalobcom možno podľa vizuálnej a materiálovej stránky považovať
za totožné s uniformami autorsky označenými žalovaným, jedná sa podľa žalobcu o napodobeniny,
t.j. rozmnoženiny diela. Keďže žalobca nedal súhlas na každé použitie diela a žalovaný takýmto
súhlasom na rozširovanie diela alebo jeho rozmnoženiny nedisponuje, nebola s ním na tento účel
uzatvorená licenčná zmluva ani iná podobná zmluva, možno podľa žalobcu konanie žalovaného v
zmysle autorského zákona kvalifikovať ako neoprávnený zásad do autorského práva autora.
Podľa žalobcu je žalovaný šírením modelov kopírovaných uniforiem spôsobilý vyvolať u priemerného
spotrebiteľa pri rozumnej miere obozretnosti a opatrnosti zámenu s výrobkami ponúkanými zo strany
žalobcu. Žalovaný úmyselne kopíroval modely žalobcu, aby v rozpore s dobrými mravmi súťaže
získal Hotelovú sieť KEMPINSKI ako odberateľa, s cieľom získať ďalších zákazníkov na základe jeho
referencií. Teda žalovaný svojím konaním napĺňa niekoľko znakov skutkových podstát nekalosúťažného
konania a jeho konanie je v rozpore s dobrými mravmi súťaže t.j. pravidlami a zvyklosťami, ktoré sa
dodržiavajú v konkurenčnom prostredí, a ktoré aj samotní súťažitelia považujú za zodpovedajúce
podnikateľskej korektnosti.
Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že pánske košele aj dámske blúzky, ktoré sú identické s tými,
ktoré navrhuje a dodáva žalobca nie sú pre priemerne pozorného spotrebiteľa rozpoznateľné, nakoľko
majú rovnaké riešenie základných rozmerov, zapínania gombíkov, riešenia goliera a sú z totožného
materiálu. Z pohľadá tretích osôb modely korporátnych uniforiem navrhnutých zo strany žalobcu sa
vďaka svojej originalite v detailoch riešenia stali zhodnými s nekalosúťažne vyrobenými modelmi
korporátnych uniforiem zo strany žalovaného. Tým je dané nielen nebezpečenstvo zameniteľnosti
výrobkov oboch účastníkov, ale i to, že mohol byť vyvolaný dojem personálneho či iného zmluvného
prepojenia medzi spornými stranami. Žalovaný pri kopírovaní výrobkov žalobcu konal v úmysle
zabezpečiť pre svoje podnikanie zmluvného odberateľa a postupne viacerých odberateľov bez toho, aby
vynaložil do prezentácie svojich výrobkov prostriedky na reklamu, a teda parazituje na povesti žalobcu.
Konaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda vo forme ušlého zisku vo výške 1.341,00 eur za
neoprávnené dodanie 45 ks korporátnych uniforiem za 29,80 eur/1 ks a bola mu spôsobená nemajetková
ujma, ktorá je pre žalobcu značná, keďže žalobca je známym dodávateľom korporátnych uniforiem s
určitou povesťou, jeho uniformy nosia okrem iného aj zamestnanci popredných hotelových sietí po celej
Európe.
Podľa žalobcu žalovaný si úmyselne zabezpečil rovnaký materiál ako používa žalobca pri výrobe
korporátnych uniforiem a za účelom dosiahnutia maximálneho efektu napodobenia si dal vyrobiť svoje
výrobky vo fabrike, ktorá poskytuje služby aj žalobcovi. Následne žalovaný predal tieto produkty hotelu
KEMPINSKI za cenu nižšiu ako je cena, za ktorú dodáva uniformy žalobca. Možno teda predpokladať,
že takýmto konaním je žalovaný spôsobilý v úmysle predať lacnejšie napodobeniny výrobkov žalobcu
získať aj ďalších odberateľov žalobcu a výrazne tak poškodiť, resp. zlikvidovať podnikanie žalobcu.
Žalovaný by teda bez toho, aby kreatívnym spôsobom oslovoval zákazníkov, bez toho, aby vynakladal
prostriedky do reklamy a vyhľadával zákazníkov prostredníctvom módnych prehliadok a reklamných
kampaní, jednoducho prevzal zákazníkov žalobcu, čo možno považovať za hrubé porušenie dobrých
mravov v hospodárskej súťaži. Vzhľadom na uvedené skutočnosti požaduje žalobca primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 40.000,00 eur.
K odbornému posudku predloženého žalovaným žalobca nepoprel rozmerové rozdiely pri vyhotovovaní
kópie korporátnych uniforiem, ale má za to, že ho možno považovať za autora, nakoľko vďaka jeho
odbornému vzdelaniu, talentu, fantázii a neustálemu zdokonaľovaniu svojich modelov dosiahol nielen

v rámci SRN taký úspech, že je žiadaným návrhárom korporátnych uniforiem v rámci hotelových sietí,
námorníctva, rôznych odvetví priemyslu, bánk, poskytovateľov finančných služieb. Návrhy korporátnych
uniforiem sú označené „osobným odtlačkom“, ktorý ich robí jedinečnými a nezameniteľnými. Tento
odtlačok spočíva v jedinečnom dizajne, ktorý nemá na trhu konkurenciu. Všetky textílie je možné na prvý
pohľad rozoznať ako značku SIMONE PLITZKO.

4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Má za to, že k žiadnemu nekalosúťažnému
konaniu poškodzujúceho žalobcu zo strany žalovaného nedošlo, keďže žalobca žiadnym spôsobom
v konaní nepreukázal, že je fyzická osoba - podnikateľ, ktorá vlastnou tvorivou duševnou činnosťou
dielo vytvorila, ani, že by mu patrili majetkové práva autora k dielu, či už na základe licenčnej zmluvy
alebo z titulu zamestnaneckého diela podľa ust. § 50 autorského zákona. Teda žalobca nepreukázal svoj
autorský vzťah k dielu korporátnym uniformám, a preto nie je oprávnený domáhať sa autorskoprávnej
ochrany podľa autorského zákona. Podľa žalovaného korporátne uniformy, t.j. košele a dámske
blúzy, resp. ich módne návrhy žalobcu nenapĺňajú pojmové znaky diela ako predmetu autorského
práva. S prihliadnutím na všetky vlastnosti (prvky) korporátnych uniforiem, ich kombináciu, výber a
umiestnenie, nie sú korporátne uniformy resp. módne návrhy týchto uniforiem ako výsledok tvorivej
duševnej činnosti žalobcu natoľko jedinečné a neopakovateľné, že by boli považované za dielo v zmysle
autorského práva. Vzhľadom na spôsob (technickú náročnosť) vyhotovenia korporátnych uniforiem resp.
ich módnych návrhov nie je možné, aby boli tieto objektívne vnímané ako dielo úžitkového umenia,
ktorému sa poskytuje ochrana podľa autorského zákona, nakoľko nevykazuje taký stupeň hodnoty, aby
bolo vnímané ako dielo úžitkového umenia. Na uniformách nie je žiadne autorské označenie, ale len
označenie výrobcu, používanie ktorého má oporu vo viacerých zákonných normách.
Podľa žalovaného tovar označený pod jeho obchodným menom má podobné vlastnosti, nie však totožné
ako tovar označený pod obchodným nemom žalobcu. Žalobca a žalovaný podnikajú v oblasti módneho
priemyslu, ktorý predstavuje ich hlavný predmet činnosti, v rámci svojej podnikateľskej činnosti dodávajú
svojim klientom výrobky podobné, porovnateľné alebo svojou funkciou vzájomne zastupiteľné. Tieto
skutočnosti automaticky nepreukazujú, že konanie žalovaného napĺňa skutkovú podstatu generálnej
klauzuly nekalej súťaže a tým aj niektorú zo špeciálnych skutkových podstát nekalej súťaže podľa
Obchodného zákonníka.
Žalovaný ďalej uviedol, že k dodaniu 21 kusov pánskych košieľ a 24 dámskych blúz došlo výlučne na
základe objednávky zo 17.5.2012 od Hotela KEMPINSKI vystavenej spoločnosťou Best hotel Properties,
a.s., so sídlom Hodžovo nám. 2, Bratislava. Žalovaný uvedenú objednávku prijal a zaviazal sa dodať
požadovaný tovar v dohodnutej lehote. Strih a ostatné špecifické vlastnosti dodaného tovaru boli
určené objednávateľom na základe jeho požiadavky. Na výrobu predmetných uniforiem si žalovaný
kúpil látku od výrobcu, ktorá bola a je ako tovar verejne prístupná na predaj každému záujemcovi
a objednal si aj vyrobenie - ušitie tovaru, pričom samotné vyhotovenie a jeho prevedenie ponechal
žalovaný na výrobcovi. Takto vyrobený tovar žalovaný dodal odberateľovi Hotelu KEMPINSKI, na
základe čoho bola vystavená faktúra a dodací list. Teda medzi žalovaným a spoločnosťou Best Hotel
Properties, a.s. vznikol čisto obchodnoprávny vzťah, pričom žalovaný si len plnil záväzky, ktoré mu z
tohto vzťahu vznikli bez úmyslu ďalšieho predaja iným subjektom (spotrebiteľskej verejnosti). Označenie
korporátnych uniforiem sa nachádza na mieste obvykle používanom pre tzv. spotrebiteľské informácie
na vnútornej strane výrobku, a teda je vylúčené, že by s takýmto označením pri jeho obvyklom používaní
mohla spotrebiteľská verejnosť prichádzať do styku. Na rozdiel od autorských nárokov vyjadrovaných
znakom © je pri označení uvedená značka ®, požívaná pre registrované ochranné známky.
Vzhľadom na vyššie uvedené má žalovaný za to, že jeho konanie nie je a nebolo ani objektívne
spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu, keďže konal výlučne na základe požiadavky objednávateľa, ktorý
na základe vlastnej slobodnej vôle oslovil žalovaného a nie žalobcu. Nie je možné automaticky
predpokladať, že keby žalovaný tovar nedodal, oslovil by obchodný partner práve a výlučne žalobcu.
Teda konanie žalovaného nie je v rozpore s dobrými mravmi súťaže, nakoľko žalovaný postupoval
čestne, poctivo a svedomite s prihliadnutím na mravné názory, obyčaje, zvyklosti zodpovedajúce
podnikateľskej korektnosti.
Navyše žalobca tvrdenie, že pôsobí rovnako ako žalovaný na trhu na území SR a že dodáva resp.
dodal svoj tovar aj hotelu KEMPINSKI nepreukázal, čím nebolo žalobcom zdokladované, či sa konkrétne
tovary konkrétnych subjektov stretli v predmete, čase a priestore. Na základe uvedených skutočností
má žalovaný za to, že sa nedopustil nekalosúťažného konania, keďže neboli splnené a ani preukázané
všetky podmienky generálnej klauzuly nekalej súťaže podľa ust. § 44 Obchodného zákonníka.
Žalovaný dodal svoj tovar výlučne Hotelu KEMPINSKI resp. spoločnosti Best Hotel Properties, a.s. bez
úmyslu ďalšieho predaja iným subjektom. K vyvolaniu nebezpečenstva zámeny podľa ust. § 47 ObZ zo

strany žalovaného aj keby boli naplnené podmienky generálnej klauzuly nekalej súťaže podľa ust. § 44
ObZ (čo žalovaný výslovne popiera) nemohlo dôjsť, pretože žalovaný predmetný tovar nikdy neponúkal
a ani neponúka iným spotrebiteľom. Preto žalovaný nemohol naplniť podmienku špeciálnej skutkovej
podstaty parazitovania na povesti podľa ust. § 48 ObZ.
Podľa žalovaného výška primeranosti finančného zadosťučinenia by sa mala odvíjať aj od rozsahu a
intenzity nekalosúťažného konania v pomere k vykázanému zisku súťažiteľa v roku, v ktorom došlo z jeho
strany k realizácii nekalosúťažného konania. Plnenie, ktoré dosiahol žalovaný z predmetného obchodu
je vo výške 1.117,80 eur, pričom žiadne ďalšie dodávky korporátnych uniforiem žalovaný nerealizoval
a ani v súčasnosti nerealizuje. Náklady na zhotovenie predstavovali pre žalobcu (zrejme žalovaného)
sumu vo výške 676,46 eur, podľa kurzu PLN k 13.6.2012. Zisk žalovaného z predmetného obchodu je
tak určený vo výške 441,34 eur, pričom ani táto suma nepredstavuje čistý zisk žalovaného, nakoľko mu
vznikli aj cestovné výdavky, náklady na obchodného zástupcu a iné nepriame výdavky, po zohľadnení
ktorých sa „zisk“ približuje k sume 0 eur. Predmetná zákazka bola realizovaná ako pre - sale aktivita
zo strany žalovaného, ktorý tak realizoval na základe osobitnej požiadavky objednávateľa, z dôvodu
naliehavosti potreby realizovať dodanie tohto tovaru. Žalovaný mal záujem dodávať business obleky
pre vyšší a stredný management, pričom uvedená zákazka mala slúžiť iba na prezentáciu pružnosti a
ochoty žalovaného.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, že nárok na zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške
40.000,00 eur zjavne neprimeraný. Výška finančného zadosťučinenia je neprimeraná aj z dôvodu jej
kombinácie s nepeňažnou formou zadosťučinenia, ktoré žiada žalobca. Samotné znenie ust. § 53
ObZ dáva prednosť nepeňažnej forme zadosťučinenia pred vyplatením satisfakcie v peňažnej forme.
Požadovať zadosťučinenie v peniazoch je namieste vtedy, ak osobe, ktorej práva boli nekalou súťažou
porušené alebo ohrozené, vznikla aj iná ako majetková ujma a ak by jej nepeňažná forma zadosťučinenia
neposkytovala primerané zadosťučinenie.
Žalovaný poukázal aj na nevykonateľnosť niektorých častí petitu napr. uloženie povinnosti žalovanému
zdržať sa predaja a iného uvádzania na trh výrobkov, ktoré sú zameniteľné s výrobkami žalobcu a to
samostatne alebo prostredníctvom tretích osôb a fyzicky zničiť všetky svoje zásoby tovaru, ktoré sú
zameniteľné s výrobkami žalobcu, keďže zo strany žalovaného išlo iba o dodanie tovaru na základe
jedinej objednávky, pričom všetky kusy tovaru (uniforiem) boli dodané objednávateľovi a teda žiadne
ďalšie uniformy sa na sklade žalovaného nenachádzajú.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a citujúc ust. § 3 ods. 1 zák.č. 185/2015 Z.z. autorský zákon,
§ 3 ods. 2, 4, § 13 ods. 1, § 19 ods. 1, 2, 4 písm.d/ autorského zákona, § 21 ods. 2, § 44 ods. 1, 2, § 47
písm.c/, § 48 a § 53 Obchodného zákonníka dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

6. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal otázkou postavenia žalobcu v konaní, jeho právnou
subjektivitou, pričom vychádzal z tvrdenia žalobcu o jeho právnej subjektivite ako fyzickej osoby
podnikateľa, avšak mal za to, že žalobca nepreukázal a nepredložil doklad o tom kto je Simone Plitzko
Agentur fűr Corporate Fashion označený ako žalobca v žalobe a ani neozrejmil spôsob registrácie
fyzickej osoby podnikateľa v SRN tak, aby súd mohol posúdiť, či v prípade žalobcu ide o fyzickú osobu
podnikateľa alebo fyzickú osobu nepodnikateľa a tak preveriť nielen správnosť označenia žalobcu ale
aj následne posúdiť vznik, existenciu autorstva, resp. autorský vzťah akej osoby a k čomu, a teda či
bolo vytvorené dielo, aké a kým. Žalobca síce predložil doklad o tom, že Simone Plitzko je diplomovaná
dizajnérka a doklad od daňového poradcu a finančného úradu vo Frankfurte nad Mohanom, o tom, že
N. je samostatne zárobkovo činná osoba. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť,
že pokiaľ by aj zobral do úvahy uvedené doklady, žalobca nie je označený ako N., ale Simone Plitzko
Agentur Fűr Corporate Fashion a teda sám žalobca v konaní uvádza, že autorom diela je N., teda nie
osoba označená v žalobe ako žalobca (Simone Plitzko Agentur Fűr Corporate Fashion). Keďže v zmysle
ust. § 13 ods. 1 autorského zákona môže byť autorom diela len fyzická osoba, nemohol by ním byť
žalobca - fyzická osoba podnikateľ. Súd vychádzajúc z uvedeného nemohol posúdiť a teda nepovažoval
za preukázané, kto vlastne nakreslil náčrt, či žalobca ako fyzická osoba podnikateľ alebo fyzická osoba
nepodnikateľ, ktorého však súd nemôže považovať za tvorcu diela, ak by aj k vytvoreniu diela došlo
práve preto, že ide o fyzickú osobu podnikateľa a nie fyzickú osobu. Teda súd prvej inštancie nemal
preukázané, že došlo k vytvoreniu diela, kým a ani akého, nakoľko žalobca nepreukázal svoj autorský
vzťah ku korporátnym uniformám ako k dielu, a preto nie je oprávnený domáhať sa autorskoprávnej
ochrany podľa autorského zákona.

7. Navyše súd prvej inštancie ďalej poznamenal, že ak by aj došlo k vytvoreniu diela žalobcom, petit,
ako požadoval žalobca - zdržať sa predaja a iného uvádzania na trh výrobkov, ktoré sú zameniteľné
s výrobkami žalobcu a to samostatne alebo prostredníctvom tretích osôb, fyzicky zničiť všetky svoje
zásoby tovaru, ktoré sú zameniteľné s výrobkami žalobcu stratil na význame, nakoľko žalovaný sa
nemá čoho zdržať, keďže nepredáva nič žiaden tovar podobný tovaru, ktorý predal niekedy v minulosti
spoločnosti Best Hotel Properties a.s. - hotelu KEMPINSKI Bratislava. Keďže nebolo v konaní
preukázané, že by žalovaný naďalej dodával uniformy, ani existencia zásob takéhoto druhu tovaru
na nejakom mieste je takýto petit nielen nedôvodný ale bol by nevykonateľným. Nemohlo tak dôjsť k
zámene s výrobkami ponúkanými zo strany žalobcu, keďže žiaden dôkaz nenasvedčuje tomu, že by
sa jednalo o kopírovanie modelov žalobcu s úmyslom, aby v rozpore s dobrými mravmi súťaže získal
Hotelovú sieť KEMPINSKI ako odberateľ s cieľom získať ďalších zákazníkov na základe jeho referencií,
a to i vzhľadom na to, že išlo o jednorazovú dodávku na základe jednej objednávky na doobjednanie
potrebných kusov. Na základe uvedených skutočností bol súd prvej inštancie toho názoru, že nemôže
ísť o konanie napĺňajúce znaky nekalosúťažného konania.

8. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie konštatoval, že otázna nie je len
existencia autorských práv, ale aj to kto by vlastne porušil a či porušil autorské práva, ak by išlo o dielo, či
ich neporušila spoločnosť Best Hotel Properties a.s. zadaním objednávky na dodanie tovaru žalovanému
napriek tomu, že už v minulosti zadala žalobcovi objednávku na takúto výrobu uniforiem pokiaľ by si
bola vedomá, že išlo o autorský vzťah k nejakému autorovi. Bolo preto bezpredmetné a bezvýznamné
ďalej posudzovať otázku nároku žalobcu na náhradu škody vo výške 1.341,00 eur, finančné primerané
zadosťučinenie vo výške 40.000,00 eur a ospravedlnenie žalovaného žalobcovi z dôvodu nepreukázania
vzniku, existencie diela, akého diela, resp. kým akou osobou.

9. Preto podľa názoru súdu prvej inštancie konanie žalovaného nemohlo byť v rozpore s dobrými mravmi
súťaže a keďže nebolo preukázané, že by žalovaný tovar ponúkal iným spotrebiteľom, nemohol naplniť
ani podmienky parazitovania na povesti. Napokon aj z odborného posudku na vykonanie odborného
vizuálneho posúdenia výrobkov výrobcov N. a ĎURKA SK, s.r.o. taktiež vyplynuli rozdiely. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalovaný sa nedopustil nekalosúťažného konania a preto
považoval nárok žalobcu za neopodstatnený a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

10. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP a keďže žalovaný mal v
konaní plný úspech, priznal mu náhradu trov konania v celom rozsahu.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací
súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vydal rozsudok:
- Žalovaný je povinný zdržať sa predaja a iného uvádzania na trh výrobkov, ktoré sú zameniteľné s
výrobkami žalobcu a to samostatne alebo prostredníctvom tretích osôb.
- Žalovaný je povinný do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku fyzicky zničiť všetky svoje zásoby tovaru,
ktoré sú zameniteľné s výrobkami žalobcu.
- Žalovaný je povinný do siedmich dní odo dňa právoplatnosti rozsudku doručiť žalobcovi ospravedlnenie
vo forme datovaného a podpísaného listu nasledovného znenia: SIMONE PLITZKO Agentur fűr
Corporate Fashion, so sídlom Cronstettenstrasse 72, 603 22 Frankfurt am Main, SRN; Vec:
Ospravedlnenie; spoločnosť ĎURKA SK, s.r.o. so sídlom: Tajovského 4, 071 01 Michalovce, IČO: 36
198 978, zapísaná v OR Okresného súdu Košice I, odd. Sro, vl. Č. 11682/V sa týmto ospravedlňuje
SIMONE PLITZKO Agentur fűr Corporate Fashion, so sídlom Cronstettenstrasse 72, 603 22 Frankfurt
am Main, SRN za svoje nekalosúťažné konanie - vyrobenie napodobeniny korporátnych uniforiem
SIMONE PLITZKO a ich uvádzanie na trh.
- Žalovaný je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody vo výške 1.341,00 eur a primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 40.000,00 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
- Žalovaný je povinný na vlastné náklady uverejniť výrok tohto rozsudku v celoštátnej dennej periodickej
tlači - SME, na titulnej strane, písmom ARIAL o veľkosti 10, po dobu jedného týždňa od nadobudnutia od
právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je povinný na vlastné náklady uverejniť výrok tohto rozsudku
v týždenníku „AHGZ Allgemeine Hotel - und Gaststättenzietung“, Matthaes Verlag GmbH, na titulnej
strane, písmom ARIAL o veľkosti 10, v nemeckom jazyku, v najbližších dvoch vydaniach do 10 dní od
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Zároveň žiadal žalobca priznať trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Odvolací dôvod založil na
ust.§ 365 ods. 1 písm.h/ CSP, podľa ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

12. Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Cob/213/2014 z 26.5.2015, z
ktorého vyplýva, že podľa § 53 Obchodného zákonníka, sa osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou
porušené alebo ohrozené, môžu proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil
závadný stav. Krajský súd na základe posúdenia vyššie uvedeného ustanovenia ObZ konštatoval, že
ochrany proti nekalej súťaži sa môže domáhať nielen podnikateľ, ale aj iná osoba. Z uvedeného vyplýva,
že krajský súd nevyjadril názor, že žalobca je „inou osobou než podnikateľom“, a preto napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm.c/
Obchodného zákonníka „Podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká na základe iného než
živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov.“ Teda žalobca má za to, že je fyzickou osobou
podnikateľom, pričom svoju činnosť vykonáva ako slobodné povolanie a teda nie je zaregistrovaný v
žiadnom oficiálnom registri, resp. evidencií, nakoľko výkon slobodného povolania - dizajnér v rámci SRN
nepodlieha registrácii, resp. evidencií fyzickej osoby. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie NS SR
z 25.7.2012 sp.zn. 6Cdo/36/2012. Na základe výkladového pravidla argumentum a contrario možno
konštatovať, že keď fyzická osoba podnikateľ nestráca právnu subjektivitu zánikom živnostenského
oprávnenia, tak tiež právnu subjektivitu nezískava na základe živnostenského oprávnenia. Teda súd
prvej inštancie mal pristupovať pri posudzovaní slovenských a zahraničných sporových strán v súlade
so zásadou rovnosti a teda nevyžadovať od zahraničnej fyzickej osoby doklad o registrácii, v prípade
ak samotná slovenská právna úprava pri subjektoch vykonávajúcich obdobnú činnosť nevyžaduje
povinnosť registrácie, či evidencie v osobitnom registri. Ak žalobca vykonáva podnikateľskú činnosť v
SRN dlhodobo, v súlade s príslušnou právnou úpravou za akceptácie všetkých príslušných orgánov
verejnej správy a takýto výkon podnikateľskej činnosti si nevyžaduje žiadnu registráciu resp. evidenciu v
osobitnom registri, je neprípustné, aby slovenský súd vyslovil iný záver, a teda nepovažoval žalobcu za
osobu spôsobilú mať práva a povinnosti. Napriek právoplatnému uzneseniu Krajského súdu v Košiciach
z 26.5.2015 sp.zn. 3Cob/213/2014, súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovu právnu subjektivitu
s názvom aký je uvedený v žalobe nepovažuje za preukázanú a aj na základe toho žalobu zamietol.
Žalobca zdôraznil, že právna subjektivita žalobcu bola nepochybne preukázaná a to okrem iného aj na
základe argumentov, ktoré potvrdil krajský súd.

13. K aktívnej legitimácii žalobca uviedol, že so žalovaným sú súťažiteľmi, ich obchodný vzťah je
konkurenčný, pretože dodávajú na slovenský trh korporátne uniformy, t.j. ten istý druh výrobkov. Citujúc
ust. § 53 ObZ poukázal na skutočnosť, že pokiaľ by N. mala autorské práva k dielu (osobné ako aj
majetkové) a chcela by licenčnou zmluvou majetkové práva k dielu previesť na Simone Plitzko Agentur
fűr Corporate Fashion nebolo by to možné, pretože zmluva je dvojstranný právny úkon a musí mať
dva odlišné subjekty. Napriek tomu, že v zmysle § 2 ods. 2 písm.c/ ObZ je Simone Plitzko Agentur fűr
Corporate Fashion považovaný za podnikateľa, jeho právna subjektivita nevzniká osobitným zápisom v
registri. Teda možno vyvodiť záver, že subjekt N. K. a Simone Plitzko Agentur fűr Corporate Fashion je
totožný. V tomto prípade sa neuplatní právny režim ako pri spoločnostiach s ručením obmedzeným, kedy
spoločník a zároveň konateľ spoločnosti je oprávnený uzatvoriť napr. licenčnú alebo nájomnú zmluvu
medzi sebou - ako fyzickou osobou, a svoju spoločnosťou - ako právnickou osobou. Licenčnú, resp.
inú zmluvu medzi N. K. a Simone Plitzko Agentur fűr Corporate Fashion by nebolo možné uzatvoriť
vzhľadom na to, že jedna a tá istá osoba by bola v postavení obidvoch zmluvných strán. V tomto prípade
by teda došlo k splynutiu práva a povinnosti v jednej osobe. Uzatvorenie takejto zmluvy by bolo absolútne
neplatným právnym úkonom. Právna úprava obsiahnutá v CSP nerozlišuje medzi fyzickou osobou
podnikateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom. Zákonodarca zmenu právnej úpravy odôvodnil stratou
opodstatnenia doterajšej duality režimu fyzických osôb podnikateľov a fyzických osôb nepodnikateľov.
Rozlišovanie predstavovalo rezíduum fragmentárnej úpravy tzv. obchodného súdnictva. Výsledkom
zmeny právnej úpravy je unifikácia identifikačných znakov pre fyzické osoby bez ohľadu, či vystupujú
ako podnikatelia, alebo nie. Miesto podnikania fyzickej osoby už nie je v označení subjektu povinným
údajom. Pokiaľ CSP nerozlišuje medzi fyzickou osobou podnikateľom a fyzickou osobou je neadekvátne
a absolútne v rozpore s CSP, aby súd prvej inštancie považoval za otáznu aktívnu legitimáciu žalobcu.
Je irelevantné, či žaluje N. K., alebo Simone Plitzko Agentur fűr Corporate Fashion, pretože ide o tú istú
osobu. Ak súd mal záujem zistiť trvalý pobyt žalobcu, mal ho na to vyzvať v prvoinštančnom konaní.
Z hľadiska identifikácie subjektu považuje žalobca uvedené údaje žalobcu za postačujúce a spôsobilé
preukázať aktívnu legitimáciu v konaní. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 8Sžf

60/2013 a zdôraznil, že Simone Plitzko Agentur fűr Corporate Fashion je možné považovať za aktívne
legitimovaného žalobcu.

14. Ďalej žalobca uviedol, že pokiaľ možno N. K. a Simone Plitzko Agentur fűr Corporate Fashion
považovať za totožný subjekt, nie je možné uvažovať o rozdielnosti autorského práva. Pokiaľ je autorom
žalobca je tak isto autorom aj Simone Plitzko Agentur fűr Corporate Fashion. Opätovne poukázal na
to, že v auguste roku 2008, okrem iného, navrhol model dámskej blúzky a pánskej košele, ktoré boli
výsledkom tvorivej duševnej činnosti žalobcu, ako autora podľa zák.č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve
a právach súvisiacich s autorským právom v platnom znení. Žalobca má za to, že uvedené preukázal
v žalobe predloženými nákresmi modelov dámskej blúzky a pánskej košele z 30.10.2008, vzorkami
a fotografiami korporátnych uniforiem dámskej blúzky a pánskej košele. Taktiež poukázal na to, že v
autorskom zákone sa korporátne uniformy pri zohľadnení ich tvaru, farby, strihu a použitej látky považujú
za dielo úžitkového umenia. Modely resp. módne návrhy korporátnych uniforiem boli zo strany žalobcu
navrhnuté 30.10.2008 a od tohto dňa sa za autora všetkých osobitých prvkov korporátnych uniforiem t.j.
tvaru, farby a strihu považuje žalobca. Tieto modely boli poskytnuté výrobcovi, ktorý na ich podklade a z
látok zabezpečených žalobcom zhotovil korporátne uniformy. Vzhľadom na uvedené žalobca zdôraznil,
že bolo preukázané vytvorenie diela - dámskej blúzky a pánskej košele a že dielo bolo vytvorené tvorivou
duševnou činnosťou žalobcu a teda nositeľom autorských práv je žalobca.

15. V odvolaní ďalej žalobca poukázal na to, že otrocká napodobenina produktu aj v prípade, ak
nie je chránený priemyselným právom je porušením dobrých mravov súťaže v hospodárskom styku,
pretože by súťažiteľ, ktorý takúto napodobeninu uskutočnil, ťažil z cudzej práce, cudzích skúseností,
ktoré boli do vytvorenia uvedeného produktu vložené. K zámene výrobkov nemusí nutne dôjsť a
postačí, ak zámena hrozí. Hodnotenie zameniteľnosti má opäť objektívny charakter a teda aj v
tomto prípade rozhoduje celkový dojem priemerného spotrebiteľa. Odborným posudkom síce boli
zistené minimálne rozdiely, no tieto rozdiely medzi korporátnymi uniformami žalobcu a korporátnymi
uniformami vyhotovenými žalovaným bolo možné zachytiť výlučne akreditovaným laboratóriom,
prípadne odborníkom z príslušného odboru a to až po následnom dôslednom preštudovaní. Rozdiely
medzi pánskou košeľou žalobcu a pánskou košeľou vyhotovenou žalovaným sú obsiahnuté v odbornom
posudku z 10.2.2014 a ide najmä o gombíky umiestnené v skrytom zapínaní na košeli žalobcu (sú o 1
mm väčšie); košeľa žalobcu má na etikete v bočnom šve predného dielu našitý 1 náhradný gombík s
logom výrobcu, pričom na košeli žalovaného je tento gombík bez loga; košeľa žalobcu má hlbšie záhyby
na rukávoch ako košeľa žalovaného a odporúčaný symbol údržby na košeli žalobcu je normálny postup
prania pri max. teplote 40 oC, na košeli žalovaného je šetrný postup prania pri teplote 40 oC (pričom je
preukázané, že ide o rovnaký materiál od rovnakého dodávateľa). Je jednoznačné, že rozdiely nie sú
postrehnuteľné pre bežného priemerného spotrebiteľa. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalobca za to,
že došlo nielen k vyvolaniu nebezpečenstva zameniteľnosti výrobkov oboch strán sporu, ale i k možnosti
vyvolania dojmu personálneho či iného zmluvného prepojenia medzi spornými stranami.

16. Žalobca má za to, že pri kopírovaní jeho výrobkov žalovaný konal v úmysle zabezpečiť pre svoje
podnikanie zmluvného odberateľa a postupne viacerých odberateľov, keď dodal korporátne uniformy
ako promo (per-sale) aktivitu, teda mal záujem o dlhodobejšiu spoluprácu, resp. snažil sa získať aj iných
odberateľov. Navyše na pojednávaní 18.4.2016 uviedol, že Hotel KEMPINSKI si chcel preveriť služby
žalovaného. Podľa žalobcu, žalovaný pod značným časovým stresom nevenoval objednávke dostatočnú
pozornosť a chcel v požadovanom termíne dodať produkt, preto pre urýchlenie procesu jednoducho
čo najvernejšie napodobnil korporátne uniformy žalobcu, o čom svedčí aj tvrdenie, že žalovaný videl
konkrétnu košeľu SIMONE PLITZKO a potom, čo posúdil, že je schopný ju vyhotoviť, vykonal danú
objednávku. Teda nemožno vylúčiť, že žalovaný v tej dobe mal v pláne ponúknuť dané napodobeniny
ako vlastný výrobok aj iným potenciálnym klientom. Na základe vyjadrení žalovaného, že mal záujem
dodávať bussiness obleky je možné predpokladať, že okrem nich by mohol dodávať aj iné produkty -
napr. aj korporátne uniformy, ktoré sú podobné žalobcovým.

17. V súvislosti s generálnou klauzulou nekalosúťažného konania žalobca citoval ust. § 44 ObZ a dal
do pozornosti odvolaciemu súdu rozsudok NS SR sp.zn. 6Obo/364/2005 a uviedol, že žalovaný
vytvoril korporátne uniformy, ktoré sú takmer identické korporátnym uniformám SIMONE PLITZKO. Pre
naplnenie znakov generálnej klauzuly nekalej súťaže je teda irelevantné, či o existencii korporátnych
uniforiem žalovaný vedel alebo nie. Žalovaný vytvoril dané korporátne uniformy, ktoré sú takmer
identické korporátnym uniformám žalobcu. Pokiaľ žalovaný pred vyhotovením korporátnej uniformy videl

korporátnu uniformu žalobcu a na základe toho sa rozhodol, či je schopný vyhotoviť rovnakú, resp.
takmer identickú, ide o konanie, ktoré je v príkrom rozpore s dobrými mravmi súťaže a nepriaznivo vplýva
nielen na jednotlivých súťažiteľov, ale aj na spotrebiteľov, resp. obchodných partnerov. Preto podľa
žalobcu, žalovaný naplnil nielen znaky nekalosúťažného konania podľa generálnej klauzuly v zmysle §
44 Obchodného zákonníka, ale aj znaky osobitných skutkových podstát nekalosúťažného konania, a to
vyvolanie nebezpečenstva zámeny v zmysle § 47 Obchodného zákonníka a parazitovanie na povesti
v zmysle § 48 Obchodného zákonníka.

18. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že sa stotožňuje s právnym názorom súdu uvedeným v napadnutom
rozsudku, nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu uvedenými v odvolaní a má za to, že rozsudok súdu prvej
inštancie je vecne správny. Žalobca v odvolaní v podstate uviedol tie isté skutkové tvrdenia a právne
posúdenia ako boli uvedené v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu rozsudku a ku ktorým sa už žalovaný
niekoľkokrát náležite vyjadril. Ako jedinú námietku, ktorú bližšie žalobca rozviedol bolo to, že v konaní
bolo nepochybne preukázané, že fyzická osoba „N.“ je totožná s osobou žalobcu uvedenou v označení
žalobcu. V tejto súvislosti žalovaný uvádza, že bez ohľadu nato, či je osoba žalobcu totožná s
osobou „N.“, z meritórneho hľadiska ako najzásadnejšiu skutočnosť pre posúdenie oprávnenosti resp.
vecnej legitimácie samotného žalobného návrhu považuje to, že v priebehu konania na súde prvej
inštancie nebolo zo strany žalobcu preukázané, že modely pánskych košieľ a dámskych blúzok sú
dielom v zmysle autorského zákona, nakoľko tieto zjavne nevykazovali dostatočnú mieru jedinečnosti,
tvorivosti a originality, čo potvrdil aj súd prvej inštancie. Jedným z pojmových znakov diela je práve
tvorivosť, t.j. vlastná duševná činnosť autora a od toho sa odvíjajúca pôvodnosť a originalita diela
(dielo musí byť jedinečné). V zmysle slovenskej, ale aj českej súdnej praxe, doktrína jedinečnosti
vyžaduje „tvorivosť nezameniteľného osobitného rázu závislej od individuálnych osobných vlastností
autora“. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že výsledok tvorivej duševnej činnosti ako základný
pojmový znak diela tak musí byť chápaný v zmysle autorskoprávnej individuality, nakoľko je výsledkom
tvorivej fantázie autora a tým je štatisticky jedinečné. Teda predmetom autorského práva nemôže byť
to, čo existuje bez ohľadu na tvorivú činnosť autora, resp. to, čo je vopred do istej miery objektívne
determinované, že na základe splnenia určitých podmienok by mohli k podobnému výsledku nezávisle
od seba dospieť iné osoby.

19. Ďalej dal žalovaný do pozornosti aj únijné právo v oblasti autorského práva a na neho nadväzujúcu
rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora Európskej únie. Pokiaľ ide o určenie rozsahu originality diela,
únijné právo vytvorilo postup, na základe ktorého je možné zistiť, či sa konkrétnemu výtvoru prizná
autorskoprávna ochrana alebo nie. Jedným z týchto postupov je posúdenie, či má autor vôbec k
dispozícií určitý priestor pre tvorivosť, ak áno, či a do akej miery bol tento priestor aj využitý. Ďalej
je potrebné zodpovedať otázku, či tvorivé rozhodnutia autora zanechali na jeho diele „osobný štýl“
resp. „odráža jeho osobnosť“. S prihliadnutím na všetky vlastnosti (prvky) korporátnych uniforiem, ich
kombináciu, výber a umiestnenie, nie sú korporátne uniformy resp. módne návrhy týchto uniforiem
ako výsledok tvorivej duševnej činnosti žalobcu natoľko jedinečné a neopakovateľné, originálne a
odzrkadľujúce „osobnosť autora“, že by boli považované za dielo v zmysle autorského práva. Predmetom
autorského práva je iba dielo, ktoré je vytvorené takým spôsobom, že je objektívne spôsobilé byť
vnímané ako dielo literárne, vedecké alebo umelecké (resp. ako dielo úžitkového umenia). Na základe
uvedeného, tak dielo ako predmet autorského práva musí v sebe zahŕňať určitý stupeň hodnoty (taký,
aby výsledok tvorivej duševnej činnosti bolo možné objektívne vnímať ako dielo literárne, vedecké alebo
umelecké resp. ako dielo úžitkového umenia). Vzhľadom na spôsob (technickú náročnosť) vyhotovenia
korporátnych uniforiem t.j. košieľ a dámskych blúz resp. ich módnych návrhov podľa žalovaného nie je
možné, aby boli tieto objektívne vnímané ako dielo úžitkového umenia, ktorému sa poskytuje ochrana
podľa autorského zákona. Na korporátnych uniformách, nie je žiadne autorské označenie, ale len
označenie výrobcu, používanie ktorého má oporu vo viacerých zákonných normách, napr. v zákone
č. 506/2009 o ochranných známkach, kde podľa § 8 má majiteľ ochrannej známky výlučné právo
používať ochrannú známku v spojení s tovarmi alebo so službami, pre ktoré je zapísaná. Predmetné
uniformy sú tak generického vzhľadu, že nemožno v nich objektívne rozpoznať originalitu resp. odraz
osobnosti/osobného štýlu akéhokoľvek autora, a preto tvrdenia týkajúce sa ich originálnosti a pôvodu sú
obsolétneho a nemožného charakteru, nakoľko rovnaký typ korporátnych uniforiem je možné nájsť na
trhu prakticky kdekoľvek na svete. Z uvedeného vyplýva, že návrh vzhľadu predmetných korporátnych
uniforiem (skice doložené žalobcom) boli s takmer úplnou určitosťou prevzaté žalobcom od iných
výrobcov, či „autorov“ korporátnych uniforiem.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalovaný za to, že konanie žalovaného nie je objektívne
spôsobilé naplniť znaky nekalej súťaže. Žalobca v odvolaní neuviedol nič nové na podporu svojich
tvrdení, že konanie žalovaného napĺňa znaky nekalej súťaže podľa generálnej klauzuly (§ 44
Obchodného zákonníka) ako aj znaky vyvolania nebezpečenstva zámeny (§ 47 Obchodného zákonníka)
a parazitovania na povesti (§ 48 Obchodného zákonníka) a preto, z dôvodu hospodárnosti, žalovaný
poukázal na svoje doterajšie vyjadrenia a prednesy. Navyše tvrdenie žalobcu, že „nemožno vylúčiť,
že žalovaný v tej dobe mal pláne ponúknuť dané napodobeniny ako vlastný výrobok aj iným
potenciálnym klientom. Na základe vyjadrení žalovaného, že mal záujem dodávať business obleky je
možné predpokladať, že okrem nich by mohol dodávať aj iné produkty - napr. aj korporátne uniformy,
ktoré sú podobné žalobcovým“, považuje žalovaný za nepodložené, špekulatívne a zaťažujúce žalobcu
ho preukázať. Je prirodzené, že žalovaný ako osoba podnikajúca o.i. v oblasti šitia na zákazku a
opravy odevov je oprávnený vyhotovovať a predávať business obleky tretím osobám, ak tým neporušuje
pravidlá hospodárskej súťaže, čo nebolo v tomto konaní preukázané.

21. Žalovaný v závere vyjadrenia poukázal na skutočnosť, že čo sa týka primeraného finančného
zadosťučinenia, ktoré požaduje žalobca, k tomu žalobca v odvolaní nič neuviedol.

22. Podľa žalovaného aj keby došlo zo strany žalovaného k nekalosúťažnému konanie (čo žalovaný
výslovne popiera), výška tohto finančného zadosťučinenia (40.000,00 eur) nie je ničím špecifikovaná
a podložená.

23. Žalovaný poukázal aj na to, že žalobca sa vo svojom odvolaní k otázke nevykonateľnosti časti
žalobného návrhu nijako nezaoberal.

24. Preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a žalobcu
zaviazal na náhradu trov konania žalovaného v rozsahu 100%.

25. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním z 12.3.2018.

26. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť
odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.

27. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods.
2 CSP), na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací
súd uvádza:

28. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalovaný konal na základe objednávky spoločnosti Best
hotel Properties, a.s. so sídlom v Bratislave, ktorá objednala aj konkrétny strih a ostatné vlastnosti
objednaného tovaru.

29. Na jej základe žalovaný kúpil od výrobcu určenú látku, vyhotovil a dodal Hotelu KEMPINSKI - 21
kusov pánskych košieľ a 24 kusov dámskych blúz. Išlo o jednorázovú dodávku.

30. Takéto konanie žalovaného nemožno v žiadnom prípade považovať za nekalosúťažné alebo
za hrubé porušenie dobrých mravov v hospodárskej súťaži. Žalovaný bol iba výrobcom na základe
objednávky a to iba v jednom prípade (vo výrobe a predaji už nepokračuje).

31. Teda objednávateľ použil pri zadávaní objednávky výrobky identické s výrobkami žalobcu.

32. Ostatné dôvody uvedené v odvolaní sú preto právne bezvýznamné.

33. Z uvedených dôvodov ako aj dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku, odvolací súd odvolaním
napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto má
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške priznaných trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 15. 10. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.