Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. október 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/263/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8101899195
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8006899718.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobcov: Q. proti žalovanému O., o
vypratanie nehnuteľnosti a zaplatenie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov
proti rozsudku Okresného súdu Prešov z 22.11.2005, č.k. 8C/405/01 - 193 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo vzťahu medzi žalobcami a pôvodným žalovaným v 2.rade.

Priznáva žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a vo vzťahoch medzi stranami sporu
náhradu trov konania nepriznal.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukazoval na to, že na LV č. XXXX, kat. úz. A. sú
síce žalobcovia v 1.až 5.rade zaevidovaní ako vlastníci nehnuteľností - parciel KN XXXX/X, XXXX/X a
XXXX/X, avšak žalovaný argumentoval, že oprávneným vlastníkom týchto nehnuteľností je práve on.
Pretosasúdmuselpredbežnevyporiadaťsotázkouvlastníctvapredmetnýchnehnuteľností.Vykonaným
dokazovaním zistil, že predmetné parcely registra „C“ boli vytvorené z pôvodnej pozemnoknižnej parcely
mpč. XXX zapísanej v PK č. XXX, kat. úz. A.. Táto pozemnoknižná parcela bola pôvodne vedená ako

podielové spoluvlastníctvo právnych predchodcov žalobcov. Žalovaný sa podľa tohto pozemnoknižného
zápisu stal vlastníkom parcely mpč. XXX na základe výmeru o vlastníctve pôdy Povereníctva
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave zo dňa 19.3.1948. Zápis vlastníckeho práva v
prospech žalovaného bol vykonaný 31.7.1948. Tieto skutočnosti vyplynuli aj z uznesenia dočasnej
miestnej správnej komisie v A. z XX.X.XXXX, listu MNV v A. z XX.XX.XXXX potvrdzujúceho vyplatenie
prídelovej ceny, okrem iného aj za parcelu mpč. XXX a tiež z uznesenia súdu v Prešove z 31.7.1948.
Právny predchodca žalobcov podaním z 25.8.1991 požiadal Štátne notárstvo v A. o prejednanie

dedičstva po ich právnych predchodcoch a uzneseniami Okresného súdu v Prešove z 31.1.1994
sp. zn. D XXXX/XX, D XXXX/XX, D XXXX/XX a D XXXX/XX bolo potvrdené dedičstvo po nebohých
právnych predchodcoch žalobcov vo vzťahu k ich osobám, okrem iného aj k pôvodnej mpč. XXX/
X, zapísanej v PK č. XXX, kat. úz. A.. Súd prvej inštancie ustálil, že práve žalovaný bol vedený
ako vlastník sporných nehnuteľností zapísaných v PK č. XXX, kat. úz. A., a to na základe výmeru o
vlastníctve pôdy. V tom čase mali zápisy v pozemkovej knihe konštitutívny účinok, teda intabulačný
princíp v danom prípade bol splnený. Aj keď sa žalobcovia snažili spochybniť vydané konfiškačné

rozhodnutie v snahe preukázať, že konfiškácia majetku ich právnych predchodcov nemohla prebehnúť,
resp., že bola v rozpore so zákonom, išlo len o nepriame dôkazy. Žalobcovia teda nepreukázali,
že k sporným parcelám bolo konfiškačné rozhodnutie zrušené, pričom v tomto prípade je dôkazné
bremeno právo na žalobcoch. Žiadne rozhodnutie o tom, že ich právni predchodcovia zostali vlastníkmisporných nehnuteľností žalobcovia nedoložili, práve naopak, žalovaný sa správal ako vlastník týchto
nehnuteľností, tieto spravoval, zriadil na nich tenisové dvorce, vystavil budovy a pod.. Súd mal za to,
že ak by aj zápis v pozemkovej knihe nebol dostatočným dôvodom pre nadobudnutie vlastníckeho

práva, žalované mesto splnilo všetky náležitosti vydržania vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam s
ohľadom na jeho dobromyseľnosť, bolo zistené, že žalovaný vyplatil celú prídelovú cenu a následne
nehnuteľnosť riadne a nerušene užíval najneskôr do roku 1992. Žalobcovia teda podľa súdu prvej
inštancie nepreukázali, že sú vlastníkmi sporných nehnuteľností, a teda na podanie žaloby o ich
vypratanie, resp. o zaplatenie bezdôvodného obohatenia za ich užívanie nie sú aktívne legitimovaní.

Žalobu preto zamietol, a to aj vo vzťahu k pôvodnému žalovanému v 1.rade, ktorým bol H., ktorý mal
ohľadom sporných pozemkov uzatvorenú s vlastníkom a teda s mestom riadnu nájomnú zmluvu a tieto
nehnuteľnosti užíval opodstatnene. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

3. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia, ktorí navrhli rozsudok zmeniť tak, aby ich
žalobe bolo vyhovené. Žalobcovia nesúhlasili s argumentáciou súdu prvej inštancie a zdôrazňovali to,

že v čase rozhodnutia súdu aj naďalej sú podľa stavu vedeného v katastri nehnuteľností zapísaní ako
vlastníci nehnuteľností parciel KN XXXX/X, 2, 3, kat. úz. A.. Žalobcovia zdôrazňujú to, že od roku 1996
už boli priamo oni vedení na liste vlastníctva ako spoluvlastníci daných nehnuteľností. Majú za to, že
nemohlo dôjsť ani k vydržaniu týchto nehnuteľností žalovaným, keďže započítanie doby pred účinnosťou
novely Občianskeho zákonníka bolo podľa § 872 ods. 6 OZ možné, len ak išlo o vydržanie vlastníckeho

práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť
právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov. Pred účinnosťou novely OZ teda bolo možné
započítať len dobu pre vydržanie pozemkov pre občana, kde mohol nadobudnúť len právo na uzavretie
dohody o osobnom užívaní pozemkov. Ani neskôr už nemohlo mesto vydržať nehnuteľnosti, keďže bolo
nedobromyseľné, boli mu prinajmenšom známe okolností, z ktorých malo a mohlo usúdiť, že ani štát

ani mesto nemalo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, a to z objektívneho hľadiska, lebo pre vydržanie
nestačí len subjektívne presvedčenie držiteľa, že mu právo patrí. Žalovaný taktiež v minulosti uznával
žalobcov ako oprávnených spoluvlastníkov daných nehnuteľností. Žalobcovia tvrdia, že nikdy nedošlo
k právoplatnej konfiškácii majetku ich právnych predchodcov, a to pokiaľ ide o nehnuteľnosti zapísané
v PK č. XXX, kat. úz. A., parcela mpč. XXX. V tejto súvislosti predložili súdu prvej inštancie množstvo

listinných dôkazov, a touto skutočnosťou argumentovali v priebehu celého konania. Žalobcovia ďalej
uvádzajú, že vlastnícke právo sa nadobúda na základe právneho titulu a spôsobu nadobúdania. Spôsob
nadobúdania tzv. modus je vklad do katastra nehnuteľností. Právnym titulom nadobudnutia týchto
nehnuteľností žalovaným môže byť len právoplatná konfiškácia. Majú za to, že v konaní bolo zistené,
že ani jedna z oboch konfiškácií nebola platná, resp. nenadobudla právoplatnosť. Keďže žalovanému

chýba jeden z predpokladov nadobudnutia vlastníckeho práva - právny titul, je zrejmé, že mesto, resp.
bývalá Československá republika sa nikdy nemohli stať vlastníkmi daných nehnuteľností a predmetné
nehnuteľnosti tak ostali vo vlastníctve pôvodných vlastníkov právnych predchodcov žalobcov a neskôr
prešli na žalobcov. Taktiež zdôrazňujú, že nikdy si nemohli uplatniť reštitučný nárok vo vzťahu k týmto
nehnuteľnostiam za podmienok uvádzaných zákonom č. 87/1991 Zb.. Podľa tohto zákona oprávnené

osobyniesúvdobepodanianávrhunavrátenievlastníckehopráva knehnuteľnostiamvlastníkmi,keďže
naopak v ich prípade žalobcovia sú a stále boli podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností, keď
ich vlastnícke právo na nich prešlo kontinuálne od ich právnych predchodcov a právne nikdy neprešlo
na štát a ani na iné subjekty. V zmysle týchto dôvodov navrhli žalobcovia podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Žalovaný navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Poukázal aj na argumentáciu a dôkazy
vykonané v konaní Okresného súdu Prešov, sp. zn. 8C/135/04.

5. V priebehu odvolacieho konania zomrel pôvodný žalobca v 4.rade L.. S. G., ktorého právnou
nástupkyňou sa stala terajšia žalobkyňa v 4.rade G. G.. Odvolací súd právnej nástupkyni pôvodného

žalobcu v 4.rade oznámil, že v priebehu odvolacieho konania žalobcovia vzali späť žalobu proti
žalovanému v 1.rade H. G. H. A. a vo vzťahu k žalovanému v 2.rade vzali späť žalobu o vypratanie
nehnuteľností s tým, že predmetom konania ostala žaloba žalobcov proti pôvodne žalovanému v 2.rade
O. A. o zaplatenie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, kat.
úz. A.. Právna nástupkyňa po žalobcovi v 4.rade sa pripojila k vykonaným procesným úkonom.

6. Odvolací súd v dôsledku uvedeného uznesením z 3.8.2009, č. k. 2Co/263/06 - 322 rozhodol o
zastavení odvolacieho konania o odvolaní žalobcov o vypratanie nehnuteľnosti, pripustil späťvzatie
žaloby žalobcov o zaplatenie bezdôvodného obohatenia a späťvzatie žaloby žalobkyne v 2.radeo vypratanie nehnuteľnosti, zrušil rozsudok a konanie vo vzťahu k žalovanému v 1.rade zastavil.
Žalovanému v 1.rade priznal náhradu trov celého konania a zároveň prerušil odvolacie konanie vo
vzťahu medzi žalobcami a žalovaným v 2.rade, O. A., do právoplatného skončenia veci vedenej na

Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 8C/135/2004. V súvislosti s prerušením odvolacieho konania bolo
postupované v zmysle návrhu žalobcov v 1.až 5.rade prerušiť prebiehajúce konanie do právoplatného
skončenia veci OS Prešov sp. zn. 8C/135/2004, v rámci ktorého bola prejednávaná vec žalobcu
O. A., ktorý sa proti žalobcom v 1.až 5.rade ako žalovaným domáhal určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam - parcelám KN XXXX/X, KN XXXX/X a KN XXXX/X, kat. úz. A.. Keďže výsledok

tohto konania má vplyv aj na dané konanie, v rámci ktorého si žalobcovia voči žalovanému uplatňujú
zaplatenie bezdôvodného obohatenia za užívanie spomínaných nehnuteľností, odvolací súd vyhovel
návrhu žalobcov a prerušil odvolacie konanie.

7. Odvolací súd po právoplatnom ukončení celého konania Okresného súdu Prešov sp. zn. 8C/135/04
preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v zmysle zásad

vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.)
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov
opodstatnené nie je.

8. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah

medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor

koho sa získal (§ 456 Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka). I keď k bezdôvodnému obohateniu
v zmysle § 451 ods. 1 OZ dochádza predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží
o nové majetkové hodnoty, môže k nemu dôjsť aj tým, že sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by

k tomu inak došlo, keby obohatený plnil svoje povinnosti (porov. R 25/1986, Najvyšší súd SR sp. zn.
3Cdo/252/2007).

9. Pre posúdenie opodstatnenosti uplatňovaného nároku je potrebné poukázať na spôsob a dôvody
rozhodnutia vo veci Okresného súdu Prešov vedenej pod sp. zn. 8C/135/04, v ktorom sa žalobca

O. A. proti žalovaným - terajším žalobcom v 1.až 5.rade, domáhal určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, kat. úz. A., parcely CK N XXXX/X - ostatné plochy vo
výmere 3245 m2, parcely CK N XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 365 m2 a parcely CK
N XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 737 m2.

10. Žalobe žalobcu - O. A. o určenie, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností bolo vyhovené
rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 25.9.2012, č. k. 8C/135/04 - 772 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Prešove zo 16.12.2013, č. k. 8Co/4/2013 - 844 a uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 9.11.2016, č. k. 5Cdo/90/2016 - 939 a ďalej rozsudkom Okresného súdu Prešov
zo dňa 2.2.2018, č.k. 8C/135/04 - 1045. V spomínanom konaní súd po vykonanom dokazovaní dospel k

záveru, že konfiškácia parcely mpč. XXX, kat. úz. A., z ktorej boli vytvorené sporné pozemky, prebehla
v súlade s ustanoveniami nariadenia SNR č. 104/1945 Zb.. Výmerom o vlastníctve pôdy vydaným
Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave dňa 19.3.1948, boli do vlastníctva
O. A. pridelené sporné nehnuteľnosti. Tento výmer podľa § 1 ods. 2 Nariadenia SNR č. 104/1946
Zb. predstavoval listinu dokazujúcu vlastnícke právo prídelcu (žalobcu) k pridelenej nehnuteľnosti a

nebolo preukázané, aby vydaný konfiškačný výmer bol neskôr zrušený. Súd zdôraznil, že správny akt
o konfiškácii a výmer o vlastníctve v prospech žalobcu nemá charakter nulitných správnych aktov a je
potrebnévychádzaťzprezumpcieichsprávnosti.KonfiškačnýprocespodľaNariadeniaSNRč.104/1945
Zb. zahrňujúci parcelu mpč. XXX, kat. úz. A. bol riadne realizovaný a ukončený prídelom nehnuteľnosti
označenému prídelcovi. Súd tiež zistil, že nebolo preukázané, aby nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom

sporu o určenie vlastníctva na základe konfiškácie v zmysle Nariadenia č. 104/1945 Zb., prešli späť na
pôvodných vlastníkov, o čom svedčí zápis v PK č. XXX, kat. úz. A.. Súd sa ďalej zaoberal aj tým, či
vlastníctvo k sporným pozemkom prešlo na žalobcu - O. A. podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb.
o majetku obcí, po vyporiadaní sa s tým, či existovalo právo hospodárenia k daným nehnuteľnostiamnárodnému výboru v rozhodnom období, a teda ku dňu 24.11.1990. Aj túto otázku v spomínanom konaní
súd vyhodnotil pozitívne a dospel k záveru, že právny predchodca O. A., príslušný národný výbor, mal k
24.11.1990 právo hospodárenia k predmetným nehnuteľnostiam tak, ako to má na mysli spomínané ust.

§ 2 Zákona o majetku obcí. Zdôraznil tiež, ak by aj sporné nehnuteľnosti do vlastníctva O. A. neprešli
podľa § 2 Zákona o majetku obcí, stalo by sa tak na základe účinnosti novely tohto zákona vykonanou
zákonom č. 306/1992 Zb. (§ 15a ods. 1).

11. V uvádzanom konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 8C/135/2004 tak bolo právoplatne určené, že

vlastníkom sporných nehnuteľností sa stal žalovaný, resp. jeho právny predchodca vydaním výmeru o
vlastníctve pôdy zo dňa 19.3.1948. Zákonom č. 279/1949 Zb. bol prevedený pôvodný majetok obcí do
národnéhomajetkusúčinnosťouod1.1.1950,následnebolinehnuteľnostizverenédosprávymestského
národného výboru ako správcu národného majetku, ktorý predmetné nehnuteľnosti užíval a disponoval
s časťou z nich s tým, že na žalovaného následne vlastníctvo k nehnuteľnostiam prešlo podľa už
spomínaného ust. § 2 zákona č. 138/1991 Zb.. Súd prvej inštancie tak správne uzavrel, že žalobcovia

nepreukázali svoje vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam, v rozhodnom období, za ktoré sa požaduje
vydanie bezdôvodného obohatenia boli nehnuteľnosti vlastníctvom žalovaného, a preto žaloba žalobcov
pôvodne o vypratanie nehnuteľností, ako aj o zaplatenie bezdôvodného obohatenia so zreteľom na túto
situáciu opodstatnená nie je. Odvolací súd rozsudok vo vzťahu medzi žalobcami a pôvodným žalovaným
v 2.rade O. A. potvrdil ako vecne správy postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

12. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p.. S ohľadom na výsledok tohto odvolacieho konania má žalovaný vo vzťahu k žalobcom
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške týchto trov rozhodne súd prvej
inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Ako odvolací súd už vyššie spomínal, náhrada trov celého konania vo

vzťahu medzi žalobcami a pôvodným žalovaným v 1.rade bola vysporiadaná jeho skorším rozhodnutím
č. k. 2Co/263/06 - 322.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).