Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 12, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/243/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111241296
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5111241296.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v spore žalobcov: 1/ Ing. Q. V., nar.

XX.X.XXXX, bytom Ul. B. č. XXX, A., občan SR, 2/ J.. Q. V., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. B. č.
XXX, A., občan SR, obaja zastúpení JUDr. Katarínou Pialovou, advokátkou, so sídlom Hollého 7, Žilina,
proti žalovaným: 1/ A. V., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXXX, 2/ M. V., rod. F., nar. XX.X.XXXX, bytom
M. XXXX, obaja právne zastúpení JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o., so sídlom Národná 17,
Žilina, o vypratanie nehnuteľnosti

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o zaplatenie 2.400 eur s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 1.12.2011 do zaplatenia
z a s t a v u j e .

II. Súd konanie o žalobe žalobcu 1/ z a s t a v u j e .

III. Súd konanie o vzájomnom návrhu žalovaných 1/ a 2/ z a s t a v u j e .

IV. Súd žalobu žalobkyne 2/ v plnom rozsahu z a m i e t a .

V. Žalobcovia 1/ a 2/ s ú p o v i n n í nahradiť trovy konania o zaplatenie a o vypratanie pozemku
v rozsahu 100 %.

VI. Žalovaní 1/ a 2/ s ú p o v i n n í nahradiť trovy konania o vzájomnom návrhu v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 14.12.2011 sa žalobcovia 1/ a 2/ J.. Q. V. a J.. Q. V. domáhali voči žalovaným 1/ a 2/
vypratania nehnuteľnosti pozemku parc. č. CKN XXXX/X - orná pôda o výmere 26 m2 a pozemok parc.
č. CKN XXXX/X - orná pôda o výmere 975 m2, nachádzajúcich sa v katastrálnom území M., na liste
vlastníctva č. XXXX a odovzdať ich žalobcom a zaplatenia 2.400,- eur spolu s 9,25 % ročným úrokom

z omeškania od 1.12.2011 až do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnili tým, že sú titulom BSM výlučnými vlastníkmi pozemkov - parc. č. CKN XXXX/X
- orná pôda o výmere 26 m2 a parc. č. CKN XXXX/X - orná pôda o výmere 975 m2, nachádzajúce
sa v katastrálnom území M., v obci M., v okrese A., evidované na liste vlastníctva č. XXXX, Správou
katastra A., Katastrálnym úradom Žilina. Právna predchodkyňa žalobcov (matka žalobkyne v 2/ rade
M. A., rod. W., bytom A. č. XXX, B., XXX XX A.) sa v roku 2005 rozhodla pre majetkovoprávne

vysporiadanie pozemkov - parc. č. CKN XXXX/X-X, XXXX/X,X a XXXX/X, kat. územie M.. Z tohto
dôvodu bol prizvaný geodet T. K., ktorý dňa 12.01.2005 vyhotovil Geometrický plán č. 210/2004. Už
pri vyhotovovaní predmetného geometrického plánu, ktorý je síce úradne overený Správou katastra
Bytča a v katastri nehnuteľnosti zapísaný, ale na mieste samom nebolo možné novovytvorené pozemkyparc. č. CKN XXXX/X a parc. č. CKN XXXX/X zamerať a vyznačiť hranice so susedným pozemkom
žalovaných, lebo v tom bránili šopy a skládka dreva žalovaných, ktorí ich tam bez súhlasu právnej
predchodkyne umiestnili. Právna predchodkyňa žalobcov spolu so svojím manželom preto niekoľkokrát

ústne ako aj písomnými podaniami vyzývali žalovaných na odstránenie drobných stavieb ako aj dreva,
prípadne ďalších hnuteľných vecí z ich pozemkov, čo však neurobili. Uvedené bolo riešené aj na
zasadnutí stavebnej komisie Obce M., na ktorú sa obrátila p. A., právna predchodkyňa žalobcov. Aj
táto stavebná komisia vo svojom zápise zo dňa 17.11.2007 zistila a konštatovala, že po obhliadke a
prehodnotení skutočného stavu v nadväznosti na vyššie uvedený geometrický plán, uložené drevo a

šopy žalovaných sú v dĺžke 21 m tesne popri, alebo na hranici medzi pozemkami žalobcov a žalovaných
a bez vytýčenia hranice sa to nedá presne zistiť. Z uvedeného dôvodu stavebná komisia konštatovala,
že je potrebné, aby žalovaní skládku dreva do 31.8.2008 zo sporných pozemkov odstránili, aby si
mohla právna predchodkyňa žalobcov v jarných mesiacoch roku 2008 dať hranicu medzi pozemkami
na mieste samom vytýčiť geodetom, pretože až po vytýčení hranice bude môcť stavebný úrad zistiť, či
sú hospodárske budovy (šopy) postavené na pozemku žalovaných, alebo na hranici medzi pozemkami,

prípadne na pozemku právnej predchodkyne žalobcov.

3. Tvrdili, že žalovaní užívajú predmetné pozemky bez právneho dôvodu, neoprávnene tým, že majú
na týchto pozemkoch postavené drobné stavby (šopy) a uskladňujú tam drevo. Žalobcovia ani ich
právna predchodkyňa im na uvedené nedala nikdy súhlas a ani nebola uzatvorená žiadna zmluva

o jeho užívaní. Na túto skutočnosť boli žalovaní niekoľkokrát upozornení, a to nielen žalobcami, ale
aj ich právnou predchodkyňou - M. A., rod. W., nielen ústne, ale aj niekoľkými písomnými výzvami.
Dňa 14.09.2006 právna predchodkyňa žalobcov zaslala výzvu žalovaným na odstránenie šopy ako aj
dreva zo súkromného pozemku, nakoľko predchádzajúca ústna výzva sa u nich nestretla so žiadnou
odozvou, t.j. k náprave nedošlo. Vo výzve im bola daná aj lehota na ich odstránenie. Uvedené žalovaní

neakceptovali. Následne dňa 20.09.2006 žalovaní zaslali odpoveď na výzvu právnej predchodkyne
žalobcov, v ktorej uviedli, že im nebol spolu s výzvou zo dňa 14.09.2006 zaslaný list vlastníctva, a teda im
nie je zrejmé, odkedy a na základe akých právnych skutočností sa stali vlastníkmi sporného pozemku.
Tvrdili dokonca, že počas geodetického zameriavania neboli prítomní vlastníci pozemku, na ktorom stojí
šopa a drevárne a zároveň spochybnil pravdivosť geodetického zameriavania. Dňa 25.09.2006 zaslala

právnapredchodkyňažalobcovvyrozumenieklistuzodňa20.09.2006,vktoromuviedla,žejezrejmé,že
žalovanínemôžumaťvedomosťotom,žešopouakoajskládkoudrevazasahujedojejpozemku,pretože
na získanie tohto poznatku je potrebné dať urobiť geometrický plán k spornému pozemku a geometrický
plán nie je možné za daného stavu vyhotoviť, práve z dôvodu vyššie spomínaného odloženého dreva
a postavenej šopy a znovu trvala na vyprataní pozemku. Tiež samotní žalobcovia, keď sa stali v roku

2009 vlastníkmi predmetného pozemku vyzývali žalovaných o jeho vypratanie, naposledy listom zo dňa
24.10.2011, no k vyprataniu nedošlo. Napriek krokom - ústnym, či písomným výzvam, ktoré žalobcovia
a ich právna predchodkyňa podnikli, žalovaní dobrovoľne neodpratali šopy a skládku dreva z pozemkov
parc. č. CKN XXXX/X a parc. č. CKN XXXX/X, kat. územie M., ktoré sú titulom BSM vo výlučnom
vlastníctve žalobcov. Časť pozemku CKN prac.č. XXXX/X a časť pozemku CKN parc. č. XXXX/X, kat.

územie M. užívajú bez právneho dôvodu a získavajú tak majetkový prospech plnením bez právneho
dôvodu, nakoľko ho užívajú a pritom neexistuje žiadny titul ani dôvod, na základe ktorého by mali
právo ho užívať v zmysle ustanovenia § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Preto žiadali aj vydať
bezdôvodné obohatenie predovšetkým v súvislosti so závažnosťou konania žalovaných a množstvom
hnuteľných vecí, ktoré sa na predmetných pozemkoch nachádzajú, určené vo výške 2.400,- eur ako

nárok za 24 mesiacov - 2 roky dozadu x 100 eur za každý mesiac neoprávneného užívania dotknutých
pozemkov.

4. Po zániku a vyporiadaní BSM žalobcov dohodou zo dňa 9.12.2014 vzal žalobca 1/ ním uplatnený
nárok v plnom rozsahu späť.

5. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

7. Súd po súhlase žalovaných preto týmto rozhodnutím konania o nárokoch žalobcu v 1/ rade zastavil.8. Žalovaní sa vyjadrili až po prvom pojednávaní, na ktorom sa nepodarilo vec vyriešiť zmierlivým
konaním, pri podaní vzájomného návrhu, ktorý neskôr vzali späť.

9. Súd pri vzájomnom návrhu postupoval obdobne v spojení s ust. § 145 ods. 1 a konanie o vzájomnom
návrhu po súhlase žalobcov zastavil.

10. Žalovaní uviedli, že návrh žalobcov na vypratanie odmietli, pretože nehnuteľnosť, ktorá je v
súčasnosti označená ako KN-C parc.č. XXXX/X, . užívajú už viac ako dvadsaťpäť rokov ako aj z dôvodu,

že uvedená nehnuteľnosť nikdy nebola súčasťou parcely č. XXXX a preto nemohla byť z nej vytvorená.
Poukázali na skutočnosť, že na základe rozsudku Krajského súdu v Žiline, č.k. 14 Co 356/81 zo dňa
14.januára 1982, ktorým sa zmenil rozsudok Okresného súdu v Žiline č.k. 7C 156/81 - 28 zo dňa
23.6.1981 tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov - žalobcu Jána F., bytom M. č. XXX,
ktorý je právnym predchodcom - otcom žalovanej v 2/ rade M. V., rod. F. a žalovanou T. Q., bytom B.
č. XX, k parcelám vedeným vo vtedajšej EN SG Žilina pod č. XXXX/X - roľa o výmere 987 m2 a č.

XXXX/X - lúka o výmere 728 m2 a nehnuteľnosti reálne rozdelil tak, že žalobcovi prikázal do výlučného
vlastníctvaparc.č.XXXX/Xažalovanejparc.č.XXXX/Xaparc.č.XXXX/XXtak,akobolitietozakreslené
v polohopisnom pláne zo dňa 21.11.1981, vyhotoveným Ing. Martinom K., pričom novovytvorená parc.
č. 2972/11 zostala naďalej v spoluvlastníctve účastníkov, Q. F. v 1/3-ne a T. Q. v 2/3-nách. Zdôraznili,
že parcelám č. XXXX/X a č. XXXX/X zodpovedajú parcely katastra č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX. Na

uvedenom polohopisnom pláne, ktorý tvorí súčasťou rozsudku 14Co 356/81, resp. rozsudku 7C 156/81,
je vykreslená parc. č. XXXX/XX, ktorá zahŕňa aj súčasnú KN-C parc. č. XXXX/X. Súčasne bol k rozsudku
Krajského súdu 14 Co 356/81 vypracovaný geometrický plán - vytyčovací nákres, ktorý stanovil hranicu
medzi parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX, ktoré boli predmetom rozdeľovania podielového spoluvlastníctva
a parc. č. XXXX/X, ktorej zodpovedá parcela katastra nehnuteľností č. XXXX, z ktorej je vytvorená parc.

č. XXXX/X, ktorá je predmetom sporu. Z uvedených písomných dokladov je evidentné, že súčasná KN-
C parc. č. XXXX/X je súčasťou parc. č. XXXX/XX, ku ktorej pripadlo výlučné vlastníctvo T. Q.. Originál
polohopisného plánu z 21.11.1981, vyhotovený J.. K., sa nachádza aj v súdnom spise Okresného súdu v
Žiline, pod sp. zn. 6C/1415/92, kde sa riešila prístupová komunikácia k parc. č. 2726. Žalovaní nadobudli
nehnuteľnosti, a to parc. č. XXXX/X od ich právneho predchodcu Q. F. - otca žalovanej 2/, neformálnou

darovacou zmluvou ešte v roku 1977, o čom podpísal Q. F. prehlásenie z 9.3.1977 overené na Miestnom
národnom výbore v M.. Notárskou zápisnicou č. N 268/78 Nz 327/78 zo dňa 24. apríla 1978, napísanou
na Štátnom notárstve v Žiline, predala C. M., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. č. XXX svoje dcére
T. Q. spoluvlastnícke podiely v PK parcelách XXXX/X, XXXX/X vo vložke č. XXXX a v PK parcelách
č. XXXX/X-X vo vložke č. XXX, v katastrálnom území M., ktorým v EN zodpovedali parc. č. XXXX/X a

XXXX/X. Neformálnou zmluvou o kúpe zo dňa 21.6.1999, predávajúca T. Q., rod. F., r.č. XXXXXX/XXXX,
bytom B. č. XX, predala žalovaným parcely na liste vlastníctva XXXX a parcely na liste vlastníctve XXXX
a parc. č. XXXX, v katastrálnom území M.. Kúpnou zmluvou zo dňa 21.06.1999, ktorej vklad bol povolený
Okresným úradom v Bytči, katastrálnym odborom pod č. V 526/99 dňa 21.9.1999, nadobudli žalovaní
pozemky KNC parc. č. XXXX. XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX a č. XXXX. Vyhlásením o uznaní

vlastníckeho práva zo dňa 13.02.2012 T. Q. a A. F., uznali vlastnícke právo žalovaných k parcelám č.
KNC XXXX, XXXX,XXXX a XXXX. Vyhlásením o uznaní vlastníckeho práva zo dňa 20.02.2012 V. M.
uznal vlastnícke právo žalovaných k parcelám č. KNC XXXX, XXXX,XXXX a XXXX a súčasne uviedol,
že žalovaní, ako držitelia uvedené parcely nerušene užívajú bez zásahu tretích osôb v dobrej viere a
nikto ich vlastnícke právo nenapáda. T. Q., rod. F., r.č. XXXXXX/XXX, bytom B. svedeckou písomnou

výpoveďou zo dňa 20.05.2013 potvrdila, že hranica parciel č. XXXX, č.XXXX, č. XXXX, ktoré v roku
1999 odpredala žalovaným, bola vždy za potokom a hranicou bol plot. Považovali za preukázané, že
na základe uvedených skutočností a pripojených dôkazov je zrejmé, že v roku 1981 bola z pozemkov
parc. č. XXXX/X a XXXX/X, v rámci rozdelenia spoluvlastníctva, vytvorená aj parcela č. XXXX/XX,
ktorej hranica bola súčasne presne vytýčená. Parcely č. XXXX/X a XXXX/X, ktoré sú v súčasnosti

vedené ako KNC parc. č. XXXX, XXXX a XXXX sú vo vlastníctve žalovaných. Parcela žalobcov, v
súčasnosti vedená ako K. parc. č. XXXX/X - bola súčasťou parc. č. XXXX/XX, ktorá bola vytvorená z
parciel č. XXXX/X a XXXX/X a preto je ich vlastníctvo k danej parcele neoprávnené. Skutočnosť, že bola
geometrickým plánom č. XXX/XXXX vyhotoveným T. K. dňa 12.1.2005, vytvorená KNC parc. č. XXXX/X
- orná pôda o výmere 26 m2, je v rozpore s právnym a faktickým stavom, ktorý predchádzal vyhotoveniu

uvedeného geometrického plánu. Naviac, z tohto geometrického plánu nie je zrejmá a nie je vyznačená
pozemnoknižná hranica parcely č. XXXX práve zo strany parciel XXXX, XXXX. Ak by bola vyznačená,
bolo by zrejmé, že KNC parc. č. XXXX/X nemôže byť vytvorená z KNC parc. č. XXXX. Poukázali na
geometrický plán č. 244-2440-361-82 zo dňa 24.11.2982, ktorý je vytyčovacím nákresom k rozsudkuč. 14Co 356/81, na ktorom je presne vytýčená hranica medzi pozemkami žalobcu a žalovaných, ktorý
podpisoval Ing. K. a potvrdil, že náležitosťami a presnosťou zodpovedá predpisom, pričom rovnako Ing.
K. potvrdil aj geometrický plán č. 210/2004, ktorý je s predchádzajúcim v rozpore. Preto si žalovaní

dali vypracovať odborné stanovisko vo veci zamerania a identifikácie pozemku KN-C č. XXXX/X, a KN-
C parc. č. XXXX/X autorizovanému geodetovi a kartografovi J.. V. B., ktorým preukazujú, že žalovaní
užívajú svoj pozemok a súčasne preukazuje neoprávnenosť nároku žalobcov.

11. Žalobcovia v reakcii na vzájomný návrh a skutkové tvrdenia uviedli, že na LV XXXX je odkaz na

pkn. vl. XXX a XXXX a na pkn. parcelu XXXX/X, na LV sú vedení ako vlastníci V. V. /ešte pôvodný
vlastník vedený v pk, vl./, M. D. S., ešte pôvodný vlastník vedený v pkn. vl/, žalovaní 1, 2 v podiele 10/40
titulom kúpnej zmluvy V 5261991, F. A., K. P., X. V. a M. V.. C. poukázali na to, že zmluvou RI 265/18
previedla C. Jurdíková svoj spoluvlastnícky podiel X/X k parcelám EN XXXX/X a XXXX/X na svoju dcéru
T. Q., ktorej nástupcovia sú žalovaní (V 5261991). K tvrdeniam žalovaných, že parcelu 2912/8 nadobudli
neformálnou zmluvou v roku 1911 od svojho právneho predchodcu Q. F. poukázali na to, že súčasne

tvrdia,ževroku1981saviedolsúdnysporozrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvaktejto
parcele, kde ako jej spoluvlastník vystupoval Q. F.. Keďže Q. F. podal žalobu o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k parcele, je isté že sa cítil byť jej vlastníkom, rovnako žalovaní mali
vedomosť o spore a ústnou zmluvou nemohol previesť vlastnícke práva na žalovaných. Zdôraznili,
že účastníkmi sporu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k parcelám EN U./X a

XXXX/X boli len dvaja z podielových spoluvlastníkov, a to T. Q. /právna predchodkyňa žalovaných/ a
Q. F., predpokladali právny predchodca A. F., ktorá jeho spoluvlastnícky podiel nadobudla jeho smrťou/.
Predchádzajúce rozsudky preto považovali za zmätočné a nevykonateľné, pretože podľa § 159 ods.
2 Os.p. je rozsudok záväzný len pre účastníkov sporu a rozsudok nemôže byť záväzný ani pre súd
(s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR 21 Cdo 1724/2003, 22Cdo 1390/2002). Taktiež

vyslovili názor, že KN-C parcela XXXX/X k.ú. M. je vytvorená z KN-C parcely XXXX, pôvodnej pkn.
parcely XXXX/X, parcely EN XXXX/X k.ú. M. a parcela KN-C XXXX/X nikdy nebola súčasťou EN /
pkn/ parc. XXXX/X a XXXX/X, v súčasnom stave KN-C parc.č. XXXXX. Tiež zdôraznili, že súd pri
rozhodovaní v roku XXXX, nemohol pri vyporiadaní spoluvlastníctva parciel EN XXXX/X a XXXX/X
zaradiť do novovytvorených parciel, ktoré vytváral z EN parciel XXXX/X a XXXX/X časť EN parcely

XXXX/X, pretože novovytvorené parcely môžu v sebe zahrňovať len tú pôvodnú parcelu, ktorá je
predmetom vyporiadania spoluvlastníctva. Takýto rozsudok súdu nemôže byť záväzný pre vlastníkov
parcely EN XXXX/X a KN-C XXXX/X, ktorí neboli účastníkmi súdneho konania. Taktiež zdôrazňovali, že
znalec v konaní pred Krajským súdom v Banskej Bystrici 14Co 396/81 nevyhotovil geometrický plán s
výkazom výmer, ktorý ak by bol súčasťou rozsudku, bol by rozsudok spôsobilý na zápis do evidencie

nehnuteľností, ale len geografický plán ako aj skutočnosť, že aj po technicko-hospodárskom mapovaní,
ktoré prebehlo v obci Štiavnik v 80-tych rokoch minulého storočia bola parcela, ktorá je predmetom sporu
súčasťou parcely KN-C XXXX, ktorá bola vlastníctvom právnych predchodcov žalobcov a ich nároku
preukazuje aj znalecký posudok Ing. P. M..

12. Počas pojednávaní žalobcovia zotrvali na podanom návrhu v spojení s vyjadreniami a so späťvzatím
žalobcu 1/ z dôvodu vyporiadania BSM. Poukazovali na to, že ich právna predchodkyňa sa v roku 2005
rozhodla pre majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov parcelné číslo CKN 2733/1-3, 2732/1,2, 2741/3
v kat. území Štiavnik a z tohto dôvodu bol vytvorený geometrický plán číslo 210/2004 zo dňa 12.1.2005
geodetom T. K..

13. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť. Poukazovali na to že geometrický plán nie je v zhode s
vytyčovacím nákresom Ing. K., ktorým bolo riešené vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v
predchádzajúcom súdnom konaní. Tiež poukazovali na fakt, že predmetom vypratania bola plocha o
rozmere 26 m2, ktorá nemá žiadny význam z hľadiska užívania parcely XXXX/X. V rámci mimosúdnych
rokovaní navrhli odkúpiť sporný rozsah pozemkov 26 m2, čo však bolo zo strany žalobcov podmienené

celým odkúpením parcely XXXX/X. Zdôrazňovali, že právni predchodcovia strán predtým nemali v
rozsahu užívania spory. Namietali aj výšku bezdôvodného obohatenia.

14. Zdôraznili, že sporná parcela XXXX/X predstavovala pôvodný vodný tok, ktorý žalovaní zrekultivovali
tým, že vodný tok odhradili cez kovovú rúru a ktorú zasypali zeminou. Od nepamäti hranicu medzi

pozemkami tvoril plot, ktorý tam stojí dodnes a na výstavbu ktorého prispela právna predchodkyňa
žalobcov.15. Žalobca 1/ vo výpovedi uviedol, že pozemok zdedili po matke žalobkyne 2/. Je pre nich dôležitý. Vždy
bol potok na ich strane a nevie, prečo ho žalovaní regulovali. Poukázal na prehlásenie zo dňa 7.2.2012,
kde M. W. prehlásila, že nikdy nedala súhlas, aby bol nanovo vybudovaný drevený plot ani s užívaním

pozemkov. Keď prvý krát prišiel na pozemok, plot už bol postavený. Šopy a drevo sú uskladnené v
tesnej blízkosti za plotom.

16. Žalovaný 1/ vo výpovedi uviedol, že on žije v M. už 38 rokov a ten plot je tam po celú dobu tak ako
stojí. Okolo plota ide jarček, ten zviedol do rúr, ktoré zasypal a na mieste postavil šopy. Keď to premerali,

tak ešte bolo pol metra za šopou. Dohodli sa s predchodkyňou žalobcov M. W., že plot spoza ploty sa
zruší a tam sa bude robiť šopa. Toto mohlo byť v r. 1995 alebo v r. 1996 a do 2005 bolo všetko v poriadku.
Pôvodný plot sa staval asi v r. 1971 a bol takto ohradený právnymi predchodcami žalobcov. Spočiatku
len stĺpmi a pletivom. Keď plot začal padať tak ho M. W. požiadala, aby ten plot dole od šopy opravil, na
čo mu dala 500 Sk. Všetko bolo v poriadku až do r. 2005. Jednu šopu staval v r. 1985 druhú asi 1994,
tú umiestnil do svojho pozemku. Plot robili aj preto, že k nim utekali husi a sused K. to nechcel robiť.

17. Žalovaná 2/ vo výpovedi uviedla, že na hranicu majú spoločný plot. M. W. požiadala jej manžela o
pomoc s opravou, pričom poukazovala na výpoveď žalovaného 1/.

18. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, znaleckým dokazovaním a výsluchom

svedkov a strán.

19. Podľa § 130 ods. 1 Obč. zák. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom,
že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba
je oprávnená.

20. Podľa § 134 ods. 1 Obč. zák. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v
držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

21. Podľa § 134 ods. 2 Obč. zák. takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť

predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených
právnických osôb ( § 125).
22. Podľa § 134 ods. 3 Obč. zák. do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v
oprávnenej držbe právny predchodca.

23. Podľa § 134 ods. 4 Obč. zák. pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane
ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

24. Súd zistil, že rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14Co/356/81 zo dňa 14.1.1982
bol zmenený rozsudok Okresného súdu v Žiline č. k 7C/156/81-28 tak, že bolo zrušené podielové

spoluvlastníctvo účastníkov žalobcu Q. F., M. proti žalovanej T. Q., bytom B. k parcelám EN EG Žilina
pod číslom XXXX/X roľa o výmere 987 m2 a XXXX/X lúka o výmere 728 m2 reálnym rozdelením tak,
že žalobcovi bol prikázaný do výlučného vlastníctva pozemok parcela č. XXXX/X a žalovanej parcela č.
XXXX/X a parcela XXXX/XX tak, ako boli zakreslené v polohopisnom pláne z 21.11.1981 vyhotoveného
Ing.V.K.,pričomnovovytvorenáparcelač.XXXX/XXostalavpodielovomspoluvlastníctveQ.F.vpodiele

1/3 a T. Q. 2/3.

25. Geometrickým plánom č. 24-2440-361-82 Geodézia Žilina z 3.2.1983 overeného Ing. K. bola
zameraná parcela 2XXX/X na ktorej bol postavený dom spolu s okolitými pozemkami s určením hranice
podľa rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14Co/356/81 a znaleckého posudku Ing. K..

26. Okresný súd Žilina v konaní sp. zn. 8C/255/83 rozsudkom č. k. 8C/255/83-88 právoplatným dňa
27.6.1984 určil, že Q. F. je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v kat. úz. Obce
M., zap. v PK vl. č. XXX pod parc. č. EN SG Žilina XXXX/X ako roľa o výmere 987 m2 a parc. č. XXXX/
X ako lúka o výmere 728 m2 v podiele 4/12, žalovaná 1/ C. M. v podiele 5/12 a žalovaná 4/ T. JL. v

podiele 3/12.27. Súd ďalej zistil, že Q. F. dňa 9.3.1977 na MNV v M. prehlásil, že daroval M. V. a jej manželovi
A. V. pozemok č. XXXX/X za účelom stavby rodinného domu. Prehlásenie bolo opatrené osvedčeným
podpisom.

28. Notárskou zápisnicou č. N268/78 spísanou bývalým ŠN v Žiline 24.4.1978 bola spísaná kúpna
zmluva, podľa ktorej C. M. rod. F. ako spoluvlastníčka 1 parc. EN XXXX/X, XXXX/X vo vl. XXXX k. ú. M.
a spoluvlastníčka XX/XX parc. XXXX/X až /9 vo vl. XXX predala jej náležiace podiely, ktoré v stave EN
zodpovedajú parcelám XXXX/X, XXXX/X dcére T. Q. za kúpnu cenu 2322 Kčs.

29. Zmluvu o kúpe zo dňa 21.6.1999 T. Q. odpredala A. V. a M. V. nehnuteľnosti zapísané na LV XXXX
starý dvor v celosti a parc. na LV XXXX záhrada v celosti, č. parc. XXXX za cenu 150.000 Sk s podpisom
zmluvy za účasti svedkov. Zmluva však nebola predložená katastrálnemu úradu za účelom vkladu ani
nebol na nej osvedčený podpis. Následne však kúpnou zmluvou zo dňa 21.6.1999 medzi T. Jurdíkovou
a žalovanými 1/ a 2/, ktorej vklad bol povolený 21.9.1999 pod č. V XXX/XX predávajúca previedla na

žalovaných 1/ a 2/ vlastnícke právo k nehnuteľnostiam KNC parc. č. XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX.

30. Vyhlásením T. Q. z 13.2.2012 táto uznala vlastnícke právo k parc. CKN č. XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX podľa GP č. 36418897-289/2011 z 22.112011 vyhotoveného T. K. s tým, že na základe rozsudku

KS BB sp. zn. 14Co/356/81 z 14.1.1982 bolo rozdelené podielové spoluvlastníctvo s Q. F., ktorý bol
otcom žalovanej 2/ k parc. EN SG XXXX/X, 2972/9 tak, že tieto do výlučného vlastníctva otca žalovanej
2/ pripadla parc. XXXX/X a jej XXXX/X z ktorých bola vytvorená CKN parc. č. XXXX orná pôda o výmere
1059 m2. Zároveň vyhlásením o uznaní vl. práva k parc. uznala vlastnícke právo A. F. rod. K., V. M. a
zároveň sa vyjadril Obecný úrad v M. vyjadrením z 29.3.2012, ktorým prehlásil, že nemá k vzniku vl.

práva držiteľov žalovaných v 1/ a 2/ k nehnuteľnostiam označeným ako XXXX, XXXX, XXXX, XXXX
podľa GP vyhotoveného T. K. 36418897-289/2011 z 22.11.2011. V prehlásení z 20.5.2013 T. Q. uviedla,
že hranica pozemkov parc. č. XXXX, XXXX, XXXX (XXXX/X), ktoré v roku 1999 odpredala A. V., bola
vždy za potôčkom, kde bol aj plot a potôčik pretekal vždy jej pozemkom, pričom vodu používali na
polievanie, ale aj ako pitnú vodu.

31. Geometrickým plátom č. GP 210/2004 z 12.1.2005 vyhotoveným Geometra Žilina vrátane výkazu
výmer, bol zameraný a novovytvorený pozemok KN-C parc. č. XXXX/X o výmere 26 m2 z pôvodného
pozemku č. XXXX k.ú. M..

32. Identifikácia a zameranie pozemku KNC parc. č. XXXX/X, KNC parc. č. XXXX/X a porovnanie s
priebehom jestvujúceho oplotenia pozemkov v spojitosti s technickými podkladmi vytýčenia hraníc k
rozsudku OS Žilina č.k. 6C/1415/92 bolo odborným stanoviskom Ing. Mateja Sýkoru, geodetické práce,
ktorý konštatoval, že jestvujúce oplotenie spoločnej hranice pozemkov p.č. p.č. XXXX/X a XXXX/X,
XXXX/X a XXXX/X je takmer v celom priebehu identické so spoločnou hranicou týchto pozemkov podľa

SGIKN a len v úsekoch medzi bodmi č.203-3 a č.2-6 zasahuje do pozemku p.č. XXXX/X. Hranica
definovaná Technickým podkladom - polohopisný plán rozsudku Okresného súdu Žilina spis. zn. 6C
1415/92, je v úseku medzi bodmi č.8-13 takmer identická so spoločnou hranicou pozemkov p.č. p.č.
2734/2 a XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X podľa SGIKN. Jestvujúce oplotenie je takmer v celom priebehu
identické s hranicou definovanou Technickým podkladom - polohopisný plán rozsudku Okresného súdu

Žilina spis. zn. 6C XXXX/XX a vykazuje max. rozdiely do 45cm, čo je spôsobené opravou oplotenia
v období medzi rokmi 1981 až 2013 a presnosťou technických pomôcok potrebných k zameraniu a
spracovaniu meraní v roku 1981. Z toho vyplýva, že hranica zadefinovaná Technickým podkladom
- polohopisný plán rozsudku Okresného súdu Žilina spis. zn. 6C 1415/92 je v teréne vymedzená
jestvujúcim plotom, avšak nebola premietnutá do SGIKN ani do Súboru Popisných Informácii Katastra

nehnuteľností (Rozsudok OS Žilina spis. zn. 6C/1415/92 nebol zapísaný do katastra nehnuteľností). V
konaní sp. zn. 6C/1415/92 súd vychádzal z polohopisného plánu Ing. Krnáča z roku 1981 a konaní bolo
riešené rozdelenie spoluvlastníctva k parc. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X medzi spoluvlastníkov
Q. A. a T. Q., rozsudok sa však spornej časti netýkal.

33. Znalkyňa Ing. Anna Šobichová posudkom č. 11/2012 zo dňa 26.1.2013 zistila, že na pozemku KNC
XXXX/X a XXXX/X sa nachádza stavba dreveného oplotenia, stavby drevených šôp a skládka dreva
označeného, pričom žalovaní tím zasahujú do parc. XXXX/X plochou o výmere 22 m2 a do parc. XXXX/
X plochou o výmere 10 m2 a 4 m2.34. Súd zo znaleckého posudku Ing. M. Q. zistil, že znalec zaznamenal a zameral užívateľskú hranicu
medzi žalobcami a žalovanými spolu so zameraním skládky dreva a drevených stavieb, ktorá podľa

grafického zamerania prebieha bodmi 1-2-4-7-8-11-14-15-16-17-18. Hranica medzi bodmi 1-2-4-8-11
zobrazovala jestvujúce drevené oplotenie, medzi bodmi 11-14 nie je vystavené žiadne oplotenie, pričom
body 14-15 predstavujú zamerané rohy drevenej šopy a hranica prebieha po drevenej stene zameranej
šopy. Identifikáciou zameraných pozemkov na podklade aktuálnej katastrálnej mapy zistil, že žalobcovia
užívajú pozemok evidovaný ako parcela KN-C č. XXXX/X a časť KN-C č. XXXX/X, žalovaní užívajú

pozemky označené ako parcely KN-C č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X a časť XXXX/X. Porovnaním
zistených údajov o pozemkoch (novozameraného užívateľského stavu) so sútlačou katastrálneho stavu
a priebehu hranice polohopisného plánu určil, že pri lomovom bode 9 sa zameraná užívateľská hranica
odchyľuje v neprospech žalobcov o 0,38 m, pri lomovom bode 12 sa zameraná užívateľská hranica
odchyľuje v neprospech žalobcov o 0,35 m. Pri lomovom bode 13 sa zameraná užívateľská hranica
odchyľuje v neprospech žalovaných o 0,45 m. V lomových bodoch 8,10,11 bol priebeh posudzovaných

hraníczhodný,tedasúdmalpreukázané,žetakétoužívaniezodpovedáužívaniupozemkovoznačených
a vymedzených polohopisným plánom a identifikáciami Ing. Martina Krnáča v konaní pred Okresným
súdom Žilina 7C/156/1981 (Krajským súdom Banská Bystrica 14Co 356/1981).

35. Zároveň súd porovnaním posudku Ing. Vladimíra Janíka s posudkom znalkyne Ing. Anny Šobichovej

zo dňa 26.1.2013 č. 11/2012 vo vzťahu k identifikácii, zamerania pozemkov KN-C parc. č. XXXX/X,
orná pôda o výmere X6 m2, KN-C parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere XXX m2 kat. ú. M., stavieb
oplotenia, drevených šôp, skládok dreva, že zameranie J.. Annou Šobichovou v znaleckom posudku č.
11/2012 zo dňa 26.01.2013 je posunuté do pozemkov žalobcov, pričom správne malo byť uvedené, že
drevené oplotenie, stavby drevených šôp a skládky dreva sa nachádzajú len na parcele KN-C č. XXXX/X

a žalovaní zasahujú do parcely KN-C č. XXXX/X plochou o výmere 18 m2, pričom žalovaný nezasahujú
dreveným oplotením, stavbami drevených šôp a skládkami dreva do parcely KN-C č. XXXX/X.

36. V konaní na základe otázok strán znalec vykonal doplnenie znaleckého posudku č. 1/2016.

37. Podľa zistení znalca podľa platného katastrálneho stavu plocha užívaná žalovanými 1/ a 2/ z
parcely KN-C č. XXXX/X je užívaná 19 m2. Plocha z parcely KN-C č. XXXX, užívaním ktorej žalobcovia
zasahujú do vlastníckeho práva žalovaných je 0,4 m po zaokrúhlení je 0 m. Vzdialenosť bodu č. 17
od hranice medzi KN-C parcelami č. XXXX/X a XXXX je 0,19 m. V zmysle vyhlášky č. 461/2009 Z.
z., ktorou sa vykonáva zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a

iných práv k nehnuteľnostiam je kritériom pre identitu bodov v číselnej vektorovej katastrálnej mape
(vedenou katastrálnym odborom pre kat. územie M.) hodnota dp=0,24 m čo znamená, že dva body sa
považujú za identické (totožné), ak vzdialenosť medzi týmito bodmi je menšia ako 0,24 m, preto v tomto
úseku sa považuje priebeh užívateľskej hranice za totožný s priebehom hranice podľa katastrálneho
stavu. Porovnaním priebehu hranice zameraného užívateľského stavu a priebehu hranice parciel podľa

polohopisného plánu Ing. Krnáča podľa bodov 10, 9, 11, 12, 13 plocha ktorou žalovaní zasahujú do
vlastníckeho práva žalobcov vzhľadom na hranicu určenú polohopisným plánom je v súčte 4 m2, plocha
ktorou žalobcovia zasahujú do vlastníckeho práva žalovaných podľa hranice určenej polohopisným
plánom je v súčte 3 m2.

38. Svedkyňa Z. E. uviedla, že sa narodila v M.. Žalovaná 2/ je jej sesternica. Pozdĺž celej role a záhrady
starej mamy viedol potôčik, ktorý ona mala vo svojom dvore. Sadila tam vŕby a štyri jablonky. Keď stará
mama povolila sesternici, aby tam mohla stavať, tak si tam postavili šopu, aby mohli uskladniť stavebný
materiál. Za potôčkom bol drevený plot, ktorý niekedy v 60-70 rokoch spadol a obnovila ho pani M.
Pecníková so svojimi bratmi. A. z vŕbových stĺpov a staršieho pletiva. V 90 rokoch už aj to bolo zlé, padlo

a ona poprosila A. V., či by jej neopravil plot. Nikdy medzi nimi žiaden spor nebol. Pozemok užívali až
po plot, ten patril W..

39. Svedok H. A. uviedol, že najprv chceli, aby V. po vymeraní geodetom odstránil určitú časť, on
odmietal, leto vraj to je jeho. Asi pred 6 rokmi v decembri prišli k nemu žalovaní a chceli, aby žalobcov

prehovoril, aby in odpredali prihradenú časť. Vtedy navrhli, že to nemôžu kúskovať, lebo je to úzke a
chceli to predať celé. Dnes vyťahuje nejaké rozhodnutia z Banskej Bystrice o nich bez nich, ktoré vtedy
neuvádzal. Od samého začiatku trvali iba na tom, aby to vymerala geodézia.40. Súd ďalej zistil, že v roku 1986 prebehlo v kat. území M. nové mapovanie ZMVM, pri ktorom bol
vyhotovený nový súbor geodetických informácií a nový súbor popisných informácií katastra. Vyhlásením
platnosti nového katastrálneho operátu sa stali jeho údaje hodnoverné a vybrané údaje aj záväzné.

Dovtedy platný katastrálny operát sa stal neplatným a súčasne archívnym operátom katastra. V rámci
tohto mapovania boli pozemky nanovo zamerané a boli im priradené nové parcelné čísla, ktoré neboli
zhodné s parcelnými číslami v mape EN parcela KN-C č. XXXX bola vytvorená v rámci nového
mapovania ZMVM, pri ktorom boli nanovo zamerané všetky pozemky v kat. území M. a boli im
pridelené nové parcelné čísla ako súčasť tvorby základného štátneho mapového diela. Okresný súd v

Žiline v rozsudku č. k. 8C 255/1983 konštatoval, že technickým podkladom k súdnemu konaniu bola
identifikáciaparcielENSGŽilina,tedanezohľadnilpolohopisnýplánvyhotovenýIng.MartinomKrnáčom,
ktorý je súčasťou konania Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 14Co/356/1981. Zároveň súd zistil, že
polohopisný plán nebol vyhotovený vo forme geometrického plánu. Identifikácia parciel v konaní č. 8C
255/1983 vychádzala z vtedy platného mapovému operátu podľa mapy EK. Nepochybne mapa EN z
mapovania ZMVM neprevzala údaje z polohopisného plánu Ing. Krnáča ani z rozsudku Krajského súdu

BanskáBystricač.k.14Co/356/1981,ktorýmbolzmenenýrozsudokOkresnéhosúduŽilina7C/156/1981
a zameranie pozemkov v spornej časti je rozdielne.

41. Podľa dostupných mapových podkladov - pôvodnej pozemnoknižnej mapy je parcela KN-C č. XXXX/
X totožná s časťou pozemnoknižnej parcely č. XXXX/X a totožná s časťou EN parcely č. XXXX/X.

V porovnaní s polohopisným plánom súdneho znalca Ing. Martinom Krnáčom k súdnemu konaniu
Krajského súdu Banská Bystrica 14Co 356/1981 je parcela KN-C č. XXXX/X totožná s časťou EN parciel
XXXX/X, XXXX/X a s časťou EN parcely č. XXXX/X, pričom podľa rozsudku Krajského súdu Banská
Bystrica 14Co 356/1981 v spojení s polohopisným plánom Ing. Krnáča nebola vykonaná žiadna zmena
v pozemkovej mape, platnej v čase vyhotovenie uvedeného polohopisného plánu.

42. Priebeh hranice aktuálneho katastrálneho stavu medzi KN-C parcelami č. XXXX a XXXX/X je zhodný
s údajmi mapy EN, ktorá sa odlišuje od priebehu hranice určenej polohopisným plánom Ing. Krnáča
znalcom zameranými bodmi 9, 11, 12.

43. V konaní súd mal zistené, že podľa stavu KN sporná časť, vo vzťahu ku ktorej žiadali žalobcovia 1/
a 2/, po späťvzatí len žalobkyňa, tvorí podľa záväzných údajov katastra nehnuteľností časť KN-C parc.
č. XXXX/X o výmere 26 m2 orná pôda a KN-C parc. č. XXXX/X o výmere 975 m2 orná pôda, je vedená
na LV č. XXXX k.ú. M. vo vlastníctve pôvodne žalobcov 1/ a 2/ v podiele 1/1 v súčasnosti len žalobkyňa
2/ rade titulom vyporiadania BSM.

44. Podľa § 205 CSP listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré
sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo
potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.

45. V konaní však súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti zistil a vykonaným dokazovaním
mal preukázané, že ani pôvodne žalobcovia 1/ a 2/ tak ani v čase vyhlásenia rozsudku žalobkyňa Ing.
Q. V. rod. A. nie je vlastníčkou spornej časti pozemku, teda tej, na ktorej sa nachádzajú podstatné
časti stavieb šopy a oplotenia, nakoľko vlastnícke právo k takto vymedzenej časti pozemku (zistenej
znaleckým dokazovaním po faktickú hranicu označenú bodmi 1-2-4-7-8-11-14-15-16-17-18 v znaleckom

posudku Ing. M. Q.) nadobudli iné osoby, a to minimálne vydržaním vlastníckeho práva.

46. V prvom rade súd pri prejudiciálnom posúdení vlastníckeho práva poukazuje opätovne na rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14Co/356/81 zo dňa 14.1.1982, ktorým bol zmenený rozsudok
Okresného súdu v Žiline č. k 7C/156/81-28 tak, že bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo účastníkov

navrhovateľa Jána F., M. proti odporkyni T. Q., B., k parcelám EN EG Žilina pod číslom 2972/8 roľa
o výmere 987 m2 a XXXX/X lúka o výmere 728 m2 reálnym rozdelením tak, že navrhovateľovi
bol prikázaný do výlučného vlastníctva pozemok parcela č. XXXX/X, odporkyni parcela č. 2972/9 a
parcela XXXX/XX pričom novovytvorená parcela č. XXXX/XX ostala v podielovom spoluvlastníctve
Q. F. v podiele 1/3 a T. Q. 2/3, tak ako boli zakreslené v polohopisnom pláne z 21.11.1981

vyhotoveného Ing. Martinom Krnáčom, ktorý bol do katastrálneho stavu zakreslený Geometrickým
plánom č. 24-2440-361-82 Geodézia Žilina z 3.2.1983 overeným Ing. Kubáňom, ktorým boli zakreslené
nehnuteľnosti v zmysle polohopisného plánu. Rozsudkom č. k. 8C/255/83-88 právoplatným dňa
27.6.1984 súd určil, že Q. F. je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v kat. úz.Obce M., zap. v PK vl. č. XXX pod parc. č. EN SG Žilina 2972/8 ako roľa o výmere XXX m2 a parc.
č. XXXX/X ako lúka o výmere 728 m2 v podiele 4/12, odporkyňa 1/ C. M. v podiele 5/12 a odporkyňa
4/ T. Q. v podiele 3/12.

47.Uvedenýmirozsudkamiboloprávoplatnerozhodnutéovyporiadanípodielovéhospoluvlastníctvatak,
že za vlastníkov pozemkov ako p.č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX s opätovným rozhodnutím
PK vl. č. XXX pod parc. č. EN SG Žilina XXXX/X ako roľa o výmere 987 m2 a parc. č. 2972/9 ako lúka
o výmere 728 m2 boli označení právní predchodcovia žalovaných, teda osoby od ktorých nadobudli

nehnuteľnosti. Uvedené osoby uvedené vo výrokovej časti rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť a
mohli úplne a oprávnene považovať za vlastníkov vymedzenej časti pozemku, najmä ak bolo rozhodnuté
o vlastnícky a držbou vymedzenej časti pozemku. Teda v danom prípade, ak by aj bolo neodplatením
došlo k zásahu do vlastníckych práv iných osôb, ktoré neboli účastníkmi pozemku, teda užívateľský stav
v danej dobe nezodpovedal stavu podľa PK resp. EN SG, mali právo sa domnievať a teda mali putatívny
dôvod, že sú vlastníkmi takejto časti pozemku.

48. Ak by súd napríklad pri ďalšom prejudiciálnom posúdení vlastníctva ďalej neakceptoval ďalšie
prevody vlastníckeho práva k pozemku z dôvodov vád právnych úkonov, napr. potvrdenie o prevode
pozemkov JO., vzhľadom na zápisy vlastníckych práv a nerozporovanú existenciu prevodu vlastníckeho
práva, opätovne putatívni právny nástupcovia - žalovaní 1/ a 2/, opätovne mali putatívny právny titul od

ktorého by mohli odvodiť dobromyseľnosť pre vydržanie vlastníckeho práva.

49. Ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny
spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej
skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku

kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť
nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom
táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti".
Opakomovládaniavecidržiteľomjenečinnosťvlastníka.Vydržanietakhojínajmävadyalebonedostatok
nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri

zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným
držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý
faktický stav so stavom právnym. (pozri uznesenie Najvyššieho súdu z 1. marca 2011, sp. zn. 5 Cdo
30/2010).

50. Možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním bola opätovne zavedená do nášho právneho
poriadku až novelou vykonanou zákonom č. 131/1982 Zb, účinnou od 1. apríla 1983. Rozsah subjektov
vydržania bol však obmedzený (vydržanie bolo obmedzené na občanov) a rovnako bol obmedzený
aj rozsah predmetov vydržania, keď nebolo možné vydržať vlastnícke právo najmä k pozemkom.

Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb., účinnou od 1. januára 1992,
boli tieto obmedzenia odstránené. V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k pozemku predmetná
novela umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1. januárom 1992, pričom držbu
nekvalifikovala odlišne v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Ak teda držiteľ pozemku (t.j.
ten, kto s pozemkom nakladal ako s vlastným) spĺňal k 1. januáru 1992 podmienku nepretržitej držby

trvajúcej po dobu desať rokov, a zároveň bol držiteľom oprávneným (t.j. bol so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí), nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k
pozemku vydržaním.

51. K zákonným predpokladom vydržania patria 1/ Oprávnenosť držby - nadobúdateľ musí byť

oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, 2/ Nepretržitosť vydržacej doby- ktorou sa rozumie
neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri
hnuteľnostiach tri roky a pri nehnuteľnostiach desať rokov. Prekážkou nepretržitosti nie je právne
nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú vec
oprávnenedržaljehoprávnypredchodca.Plynutievydržacejdobyjepretrhnutévtedy,akdržiteľprestane

byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou a 3/ Spôsobilý predmet držby - držiteľ
môže mať danú vec vo vlastníctve, teda najmä sa nesmie jednať o veci vymedzené v § 125 Občianskeho
zákonníka.52. Primerané použitie ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na začiatok a trvanie doby
potrebnej na vydržanie vlastníckeho práva dokazuje, že vydržacia doba je doplnením pravidiel o
premlčaní. Tieto ustanovenia z premlčania zásadne vylučujú premlčanie vlastníckeho práva, ale

uplynutie rovnakej doby, za splnenia zákonných podmienok, odôvodňuje záver o zániku vlastníckeho
práva u doterajšieho vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva u inej osoby než vlastníka. Po uplynutí
vydržacejdobysaoprávnenýdržiteľstávavlastníkomvecibezsplneniaakýchkoľvekďalšíchpodmienok,
teda rozhodnutia súdu či iného orgánu, potreby legalizácie vyhlásením a pod.. Dobromyseľnosť subjektu
spôsobilého nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním (spôsobilosť nadobúdať práva a povinnosti -

právna subjektivita) musí byť oprávnená so zreteľom na všetky okolnosti. Pre oprávnenosť držby sa
vyžaduje domnelý titul, teda dôvod od ktorého si odvodzoval držiteľ nadobudnutie vlastníckeho práva.
Bez založenia oprávnenosti držby, že teda držiteľ vzhľadom na všetky okolnosti po celú dobu držby si
myslel, že je vlastníckom veci, nemožno vec vydržať a to ani uplynutím vydržacej doby.

53. V konaní mal súd preukázané, že právny predchodca žalovaných Q. F. a T. Q. boli v konaní

pred Okresným súdom v Žiline č. k 7C/156/81 a Krajským súdom v Banskej Bystrici č.k. 14Co/356/81
považovaní za vlastníkov pozemkov zobrazených ako EN EG Žilina pod číslom XXXX/X roľa o výmere
987 m2 a XXXX/X lúka o výmere 728 m2, ktoré boli vzájomne vyporiadané tak, že do výlučného
vlastníctva Q. F. bol prikázaný pozemok parcela č. 2972/8 a T. Q. parcela č. XXXX/X a parcela XXXX/
XX tak, ako boli zakreslené v polohopisnom pláne z 21.11.1981 vyhotoveného Ing. Martinom Krnáčom,

pričom novovytvorená parcela č. XXXX/XX ostala v podielovom spoluvlastníctve Q. F. v podiele 1/3 a T.
Q. 2/3. Týmto bola určená aj hranica pozemku, ktorá bola následne zameraná aj Geometrickým plánom
č. 24-2440-361-82 Geodézia Žilina z 3.2.1983 overeného Ing. Kubáňom. Táto hranica podľa odborného
posudku Ing. Mateja Sýkoru, geodetické práce totožná s pôvodnou hranicou v konaní Okresného súdu
Žilina sp. zn. 6C 1415/92 ako aj konaní 14Co 356/1981 pred KS BB kde Ing. Sýkora konštatoval, že

jestvujúce oplotenie spoločnej hranice pozemkov p.č. 2734/2 a XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X je takmer v
celom priebehu identické zo spoločnou hranicou týchto pozemkov podľa SGIKN a len v úsekoch medzi
bodmi č.203-3 a č.2-6 zasahuje do pozemku p.č. XXXX/X. Zhodne konštatoval aj znalec Ing. Vladimír
Janík ktorý konštatoval, že porovnaním priebehu hranice zameraného užívateľského stavu a priebehu
hranice parciel podľa polohopisného plánu Ing. Krnáča podľa bodov 10, 9, 11, 12, 13 plocha ktorou

žalovaní zasahujú do vlastníckeho práva žalobcov vzhľadom na hranicu určenú polohopisným plánom
je v súčte 4 m2, plocha ktorou žalobcovia zasahujú do vlastníckeho práva žalovaných podľa hranice
určenej polohopisným plánom je v súčte 3 m2, teda užívateľská hranica je fakticky totožná s predtým
určenou hranicou.

54. Ak teda podľa jestvujúceho oplotenia, u ktorého v konaní nebol preukázaný posun tvrdený žalobcami
a svedkom A., otcom žalobkyne, minimálne právni predchodcovia žalobcov nadobudli vlastnícke právo
vydržaním. Totiž žiadnym dôkazom ani skutkovým tvrdením nebolo prezentované či preukázané, že by
v určitom období došlo fakticky k výstavbe plotu na inej časti pozemku, teda nie len na hranici a mieste
pôvodného plotu. V kúpnej zmluve V XXX/XX už bola T. Q. považovaná za vlastníčku KN-C parc. č.

XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX a XXXX kat. ú. M., teda aj v spojení s vyššie uvedenými predchádzajúcimi
rozhodnutiami súdov K. súdu v Banskej Bystrici č.k. 14Co/356/81 zo dňa 14.1.1982, ktorým bol zmenený
rozsudok Okresného súdu v Žiline č. k 7C/156/81-28, v spojení s rozsudkom Okresného súdu v Žiline
č.k. 8C/255/83-88 právoplatným 27.6.1984, ktorým bolo opätovne určené podielové spoluvlastníctvo k
pozemkom v PK vl. č. XXX pod parc. č. EN SG D. XXXX/X ako roľa o výmere XXX m2 a parc. č. 2972/9

ako lúka o výmere 728 m2 v prospech Q. F. v podiele 4/12, C. M. v podiele 5/12 a T. Q. v podiele 3/12.
Ďalej notárskou zápisnicou č. N268/78 spísanou bývalým ŠN v Žiline 24.4.1978 C. Vaštíková rod. F. ako
spoluvlastníčka 1 parc. EN XXXX/X, XXXX/X vo vl. 2290 kat. ú. M. previedla na dcéru T. Q. jej náležiace
podiely, ktoré v stave EN zodpovedajú parcelám 2972/8, XXXX/X. P. jeden z právnych predchodcov
žalovaných nerozporoval ich vlastnícke práva.

55. Držbu a faktické užívanie mal súd preukázané výpoveďami strán a svedkov, pričom preukázateľne
prvý spor, ktorý by mohol spochybniť držbu vznikol až v roku 2004 v súvislosti s prevodom pozemkov
na žalobkyňu s jej manželom a vyhotovením Geometrického plánu č. 210/2004, ktorý vyhotovil
geodet Richard Kubáň dňa 12.01.2005. Nakoľko vlastnícke právo bolo určované súdom právoplatne

14.1.1982 (č.k. 14Co/356/81), následne 27.6.1984 (č. k. 8C/255/83-88), od tento doby boli T. Q. a Q. F.
dobromyseľní, že vec im patrí, túto následne držali, teda najneskôr k 27.6.1994 nadobudla vlastnícke
právo k ňou vyhradenej časti pozemku - v rámci užívateľských hraníc, teda aj k vymedzenej časti
pozemku označenej plotom a šopami. Teda ani prípadné drobné nezrovnalosti v určenej hranici ačiastočný presah užívania v rozsahu 4 m2 v pomere k rozsahu 3 m2 v prospech žalobkyne, nemôžu
privodiť možnosť vypratania nehnuteľností z hranice pozemku. S poukazom na možnosti vtedajšieho
merania hranice pozemku, presnosť merania, ako aj rovnováhu pri užívaní rozsahu záberu pozemkov

(4/3) má súd za to, že vydržanie nastalo nie v intenciách zamerania podľa Krajského súdu v Banskej
Bystrici č.k. 14Co/356/81, ale v rozsahu skutočného oplotenia pozemku, ktoré právo bolo v rozsahu
možností presnosti merania a prenesenia údajov do terénu zhmotnené polohopisným plánom.

56. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd žalobu v časti o vypratanie zamietol. Nakoľko súd

nezistil ani bezdôvodné užívanie pozemku žalovanými vo vlastníctve žalobkyne, súd zamietol aj návrh
na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku.

57. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

58. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
59. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

60. Podľa § 256 ods. 2 CSP ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd

prizná náhradu týchto trov protistrane.

61. Nakoľko žalobca v 1/ rade podal nedôvodný návrh a žalobu nevzal späť pre správanie žalovaných
alebo z dôvodu nimi zavinených skutočností, súd priznal žalovaným voči žalobcovi 1/ náhradu trov
konania v plnom rozsahu, rovnako z dôvodu neúspechu žalobkyne 2/ voči žalovaným 1/ a 2/, ako aj

Slovenskej republike priznal nárok na náhradu trov konania.

62. Z dôvodov podľa § 256 ods. 1 CSP súd priznal žalobcom 1/ a 2/, ako aj Slovenskej republike nárok
na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ zo vzájomného nároku v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného

predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).