Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. november 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/240/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617207640
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5617207640.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a

členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT
Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 792 752, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so
sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanej A. T., nar. XX. . XX. XXXX, trvale bytom
R. XXXX/XX, . A. E. o zaplatenie 620,14 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 11Csp/175/2017-62 zo dňa 28. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšku zamietol, ako aj vo výroku o trovách

konania, potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti, odvolaním nenapadnutej, ponecháva rozsudok nedotknutý.

Žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1)Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieuložilžalovanejpovinnosťzaplatiťžalobcovisumu495,86
eur s úrokom z omeškania, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 60 %.

2) Na základe vykonaného dokazovania súd žalobe čiastočne vyhovel, nakoľko nebola podaná dôvodne
v plnom rozsahu. Medzi stranami nebolo sporné, že uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere, na základe
ktorej žalovaná reálne čerpala úver vo výške 459,- eur. Nakoľko si žalovaná neplnila svoje povinnosti
riadne a včas, žalobkyňa zosplatnila úver ku dňu 16. 08. 2015. Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje
všetky podstatné náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z., preto vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť
istinu poskytnutého úveru vo výške 510,- eur ako aj riadne dojednané úroky z úveru za obdobie od 11.
05. 2015 do 16. 08. 2015. Úroky do vrátenia peňažných prostriedkov je dlžník povinný zaplatiť len v

prípade, ak dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve.
Na základe uvedeného zmluvné úroky prislúchali žalobkyni len do doby splatnosti dlhu. V prípade
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru nastáva stav, kedy dlžník nemá taký právny titul mať peňažné
prostriedky u seba a tieto užívať, teda nie je dôvod ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu
patrili iba za stavu oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom. Pokiaľ išlo o tvrdenie o uzatvorení dohody o
poskytovaní služieb, ktorá nebola súdu predložená s tvrdením, že ide o samostatný nárok a tento nie je
predmetom žalovaného nároku, súd uvádza, že žalobkyňa úhrady aj z tohto právneho vzťahu započítala

na úhrady úveru, preto je nadbytočné odôvodňovať, že pokiaľ odmena za túto službu nie je zahrnutá
do celkových nákladov, údaj o RPMN je nesprávny. Odplata za poskytovanie služieb v bezprostrednej
súvislostisposkytnutýmúverommalabyťsúčasťoucelkovýchnákladovvpodobeRPMN,pokiaľbytomu
tak nebolo, išlo by o nekalú praktiku, ktorá vytvára dojem, že ponúka spotrebiteľovi vedľajšiu službu,pričom však odplata za túto službu je súčasťou celkových úverových nákladov spotrebiteľa a veriteľ ňou
v skutočnosti podmieňuje poskytnutie spotrebiteľského úveru. O nároku na náhradu trov konania súd
rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 CSP.

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol rozsudok zmeniť a
vyhovieť žalobe. Zosplatnením úveru sa mení splatnosť nároku z úverovej zmluvy tak, že namiesto
plnenia rozloženého do splátok sa stáva splatným v celosti a okamžite. Nedochádza k zániku zmluvy.
Ako vyplýva z viacerých ustanovení právnych predpisov dlžník a to aj spotrebiteľ je povinný platiť

úrok odo dňa poskytnutia úveru do jeho úplného splatenia. Vyhlásením predčasnej splatnosti úveru
zmluva nezaniká. Nezaniká preto ani záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a ani
záväzok zaplatiť úroky podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, mení sa len splatnosť týchto
záväzkov.Ajpotom,čonastanepredčasnásplatnosťúveruaúrokov,dlžníkužívaadisponujepeňažnými
prostriedkami, ktoré mu veriteľ poskytol na základe platnej a trvajúcej zmluvy. Dlžník je vzhľadom
na vyššie uvedené povinný platiť veriteľovi úrok od poskytnutia úveru do jeho skutočného splatenia,

nielen do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, pretože moment zosplatnenia záväzku nie je
momentom jeho splatenia a teda zániku záväzku. Pripustením záveru súdu o zániku zmluvy v prípade
predčasného zosplatnenia by došlo k absurdnej situácii, kedy by dlžník, ktorý nesplní riadne svoje
záväzky zo zmluvy (splácať úver a úrok v splátkach), bol neprimerane a nedôvodne zvýhodnený oproti
dlžníkovi, ktorý riadne plní svoje záväzky a spláca splátky úveru a zmluvných úrokov podľa splátkového

kalendára. Žalobca popiera tiež závery súdu o tom, že odplata za uzatvorenie Dohody o poskytovaní
služieb mala byť zahrnutá do RPMN úveru. Dohoda o poskytovaní služieb bola dobrovoľná a nebola
podmienkou na získanie úveru, preto sa ani odplata za poskytnutie balíka služieb nemohla zahrnúť do
výpočtu RPMN pre úver. Do výpočtu celkových nákladov sa nezapočítajú náklady, ktoré vyplývajú z
dojednaní nepredstavujúcich podmienku pre získanie úveru. Uzatvorenie Dohody o poskytovaní služieb

je voliteľné. Ak by teda žalobca dohodu nepodpísal, táto by nikdy nevznikla. Pokiaľ by zároveň odplata
za poskytované služby bola zahrnutá do celkových nákladov, potom by taký postup bol v rozpore so
zákonom. Skutočnosť, že výška mesačnej platby obsahovala aj pravidelný poplatok za poskytovanie
služieb, je bez právneho významu; uvedené nemožno stotožňovať s pojmom „celkové náklady“, nakoľko
v danom prípade nejde o totožné pojmy.

4) Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

5)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý

rozsudok vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol ako aj vo výroku o trovách konania, podľa
ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Vo zvyšnej časti, t. j. vo výroku, ktorým žalobe
čiastočne vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie 495,86 eur s úrokom z omeškania, ponechal
rozsudok nedotknutý.

6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

7) Odvolateľ namietal prioritne nepriznanie zmluvných úrokov, na ktoré mal mať nárok. Odvolací súd sa
stotožnil s názorom prezentovaným súdom prvej inštancie.
8) V rozsudkoch súdov sa zmluvné dojednanie o povinnosti platiť úroky popri úrokoch z omeškania
označilo za obchádzanie zákonného pravidla zakotveného v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (na
ktoré poukázal aj súd prvej inštancie) o administratívnom strope úrokov z omeškania (napr. rozsudok

Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co 182/2011). Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa má za
následok absenciu požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento
stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu
peňazívzmyslecenyobetovanejpríležitostiveriteľa,ktorýtým,ženemáistinuúverukdispozícii,nemôže
s touto nakladať a produkovať zisk. Po nadobudnutí splatnosti úveru (či už celého alebo jednotlivých

splátok) veriteľovi vzniká nárok na vrátenie požičanej sumy, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu
splatnosti úveru (alebo jeho časti). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať
peňažné prostriedky u seba (pretože tieto sú už splatné) a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ
inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom.V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kedy by bol
spotrebiteľ vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by
naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by

išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a
veriteľ by úroky inkasoval ako keby ku zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli
garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku (bližšie
pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014, na ktorý správne
poukázal súd prvej inštancie).

9) Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98,
z ktorého vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do
splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník (žalovaný) v omeškaní a musí platiť úroky z
omeškaniavzmysle§369Obchodnéhozákonníka.TakýtozáverNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky
je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu žalovaných (ako spotrebiteľov) dochádzalo k
dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by

spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi zmluvy (stranami v konaní) aj v danom
prípade.

10) Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné,
bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako

aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
strany konania, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné

argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných
detailov, nespôsobilú ovplyvniť výšku plnenia žalovanej, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

11) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko
žalovaná, aj keď ostala v odvolacom konaní nečinná, mala v ňom úspech, a preto by mala nárok na
náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom na jej nečinnosť v odvolacom konaní jej súd nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (zo spisu jej trovy odvolacieho konania nevyplývajú).

12) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).