Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. september 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/230/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118206099
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5118206099.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v spore žalobkyne: JUDr. Eva Plichtová,
PhD., správca konkurznej podstaty úpadcu A.G.P., s.r.o. v konkurze, IČO: 46 079 840, so sídlom Sad
SNP 14, 010 01 Žilina, právne zastúpený: JUDr. Lena Mišalová, advokátka, so sídlom E. XXXX, XXX
XX Y. M., proti žalovaným: 1/ C.. U. U. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XXC, K., 2/ W. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, o žalobe na povolenie obnovy konania, na odvolanie žalobkyne proti
uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 13C/23/2018-25 zo dňa 19.06.2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým žalobu na obnovu konania odmietol, p o t v r d
z u j e .

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. o náhrade trov konania m e n í t a k , že žalovaným v
rade 1/ a 2/ proti žalobkyni n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.

Žalovaným v rade 1/ a 2/ n e p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol žalobu na obnovu konania a zároveň žalovaným
priznal proti žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Žaloba na obnovu konania smerovala voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie, a to proti rozsudku č.k.
4C/118/2016-77 zo dňa 20.09.2017, právoplatný dňa 07.11.2017. Žalobkyňa tvrdila, že o dôvode obnovy
konania sa dozvedela 15.01.2018, keď bola nahliadnuť do spisu sp.zn. 4C/118/2016 a následne dopytom
na externú účtovníčku, ako aj zabezpečením listinných dôkazov - výpisov z účtu úpadcu vedenom v
H., ktoré táto banka poskytla až dňa 26.02.2018. Tieto dôkazy preukazujú, že úpadcovi pôžička nebola
poskytnutá a predložená zmluva o pôžičke je neplatným právnym úkonom.

3. Z obsahu spisu vyplýva, že žaloba na obnovu konania bola podaná na súde 09.04.2018, teda
v trojročnej objektívnej lehote, ktorej začiatok je zákonom stanovený od právoplatnosti napadnutého
rozsudku, t.j. 07.11.2017. Začiatok trojmesačnej subjektívnej lehoty je stanovený buď subjektívnym
momentom získania vedomosti o dôvode obnovy konania, alebo subjektívnym okamihom, od ktorého
sa dôvod obnovy konania mohol uplatniť. Začiatok plynutia subjektívnej lehoty na podanie žaloby na
obnovu konania je určený najskôr dňom právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

4. V konaní nebolo sporné, že Uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 4K/23/2016 zverejneným v
obchodnom vestníku č. 212/2017 dňa 07.11.2017 bol na majetok spoločnosti A.G.P. s.r.o. vyhlásený
konkurz a do funkcie správcu konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr. Eva Plichtová, t.j. žalobkyňa.
Účinky vyhlásenia konkurzu v zmysle zákona č. 7/2005 Z.z. nastávajú dňom nasledujúcim po dni
zverejnenie uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku, v danej veci teda dňom 08.11.2018.

Správca konkurznej podstaty vstupuje v celom rozsahu do právneho postavenia úpadcu v dôsledku
čoho správcovi plynú zákonné lehoty rovnako ako úpadcovi, teda mu neplynú nové lehoty či
už hmotnoprávne alebo procesné. Tak úpadca ako aj žalobkyňa ako správca konkurznej podstaty
úpadcu sa mohli dozvedieť o dôvode obnovy už dňom doručenia napadnutého rozsudku. Keďže však
začiatok plynutia subjektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania je určený najskôr dňom
právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, tak subjektívna trojmesačná lehota v danej veci začala plynúť
dňom právoplatnosti napadnutého rozsudku. Týmto dňom bol deň 07.11.2017 a teda trojmesačná
subjektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania uplynula dňom 07.02.2018. Žalobkyňa podala
žalobu na obnovu konania na súde až dňa 09.04.2018, t.j. po uplynutí trojmesačnej subjektívnej lehoty,
preto žalobu na obnovu konania s poukazom na § 413 ods.1, písm. a/ Civilného sporového poriadku
(ďalej len "CSP") ako podanú oneskorene odmietol.

5. Navyše sa zaoberal i otázkou dôvodnosti žaloby na obnovu konania. Zo skutkového vymedzenia
žaloby nepochybne vyplýva, že žalobkyňa v žalobe namieta nesprávne právne posúdenie veci,
nakoľko tvrdí, že zmluva o pôžičke je pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť absolútne neplatným právnym
úkonom a tiež namieta výšku dohodnutej zmluvnej pokuty, ktorá presahuje rámec dovoleného limitu.
Rovnako namieta aj výšku úroku z omeškania a nesprávnosť právneho posúdenia veci vidí v tom,
že fakticky nebola žalovanému v rade 2/ poskytnutá žiadna peňažná hotovosť. Žalobou na obnovu
konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posúdení veci alebo
nesprávnosti procesnej povahy. Na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia
a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Nesprávne právne posúdenie veci
nemožno subsumovať pod dôvod obnovy konania podľa § 397 ods. 1 písm. a/ CSP. Dôvody obnovy
konania sú určené taxatívne a nemožno ich rozširovať. Uvedené nie je možné odôvodniť ani tým,
že žalovaný v rade 2/ nemal vedomosť o rozsudku, z ktorého dôvodu v konaní bez svojej viny
nemohol uplatniť skutočnosti a dôkazy svedčiace v jeho prospech, keďže mu bol rozsudok doručený do
elektronickej schránky s vyznačením „vypršanie úložnej lehoty“. Otázka viny sa posudzuje zo striktne
procesného hľadiska. Musí ísť o prípad, kedy napriek tomu, že skutočnosti a dôkazy objektívne v čase
pôvodného rozhodnutia existovali, strana z procesného hľadiska nezavinila, že sa súd s nimi nemohol
oboznámiť. Pôjde spravidla o prípad, keď strana o existencii skutočností alebo dôkazov nevedela. Pri
rozhodovaní o povolení obnovy konania sa musí dôsledne prihliadať aj na to, prečo strana nesplnila
v pôvodnom konaní povinnosť tvrdenia. Pokiaľ strana zo svojej viny neuplatnila určitú skutočnosť v
pôvodnom konaní, je automaticky vylúčená aj s dôkazmi, ktoré majú túto skutočnosť preukázať. V
súdenej veci bol rozsudok žalovanému v rade 2/ doručený v súlade so zákonom a ak sa žalovaný v rade
2/ o rozsudku „nedozvedel“, stalo sa tak výlučne jeho vinou. Vzhľadom na uvedené žalobu na obnovu
konania odmietol aj ako zjavne nedôvodnú v zmysle § 413 ods. 1 písm. e/ CSP.

6. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP.

7. V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa. Je presvedčená, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a rozhodnutie je
predčasné, zároveň konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
V žalobe uplatňovala dôvody na obnovu konania v zmysle § 397 písm. a/, b/, c/ CSP a opierala ju o
skutočnosti a dôkazy, ktoré nemohla bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní, nemohli sa vykonať v
pôvodnom konaní a sú spôsobilé privodiť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Záver súdu o začiatku
plynutia subjektívnej lehoty je podľa jej presvedčenia nesprávny, nakoľko tento okamih stotožňuje s
okamihom právoplatnosti rozsudku, ktorého obnova sa navrhuje, čo však nemá oporu v žiadnom zo
zákonných ustanovení, ani v skutkových okolnostiach posudzovaného prípadu. Kritérium pre začatie
plynutia subjektívnej lehoty je okamih, kedy účastník zistí, že je daný niektorý z dôvodov na obnovu
konania. Je zrejmé, že takéto zistenie môže nastať až po právoplatnosti pôvodného konania. V žalobe
podrobne zdôvodnila a aj výpismi z účtov preukázala, kedy nadobudla vedomosť o dôvode konania,
pričom z listinných dôkazov vyplýva, že sa tak stalo až dňa 26.02.2018, keďže až tento deň získala
podklady, z ktorých bolo možné vyvodiť záver o danosti dôvodov na obnovu konania. Preto trojmesačná
subjektívna lehota na podanie žaloby začala plynúť najskôr 26.02.2018. Rovnako je nesprávny záver
súdu o odmietnutí žaloby na obnovu konania ako zjavne nedôvodná, nakoľko v tejto súvislosti mal
súd vykonať dokazovanie a až na základe vykonaného dokazovania so všetkými z toho vyplývajúcimi
dôsledkami môže súd takýmto spôsobom de facto meritórne dospieť k záveru o nespôsobilosti tvrdených
dôvodov na obnovu konania. Súd nemôže vec meritórne posúdiť bez vykonaného dokazovania a
odmietnuť žalobu s odkazom na zjavnú nedôvodnosť žaloby, ak žalobcom tvrdené dôvody spadali

pod niektorý zo zákonných dôvodov obnovy konania a súd posudzoval ich obsah. V žalobe objasnila
prekážky toho, prečo nemohla uplatniť tvrdenia a dôkazy v pôvodnom konaní. Vôbec súd nevyhodnotil
ňou navrhnuté dôkazy. Okrem iných poukazovala aj na prebiehajúce trestné konanie, ktoré v čase
pôvodného konania nebolo vedené, a teda je zrejmé, že ani úpadca nemohol takýto dôkaz v pôvodnom
konaní uplatniť. Ako nesprávny sa javí aj výrok o náhrade trov konania, keď tento bol odôvodnený tým,
že žalovaní mali vo veci plný úspech. Pokiaľ však súd odmieta žalobu, takúto žalobu ani nedoručuje
ostatným subjektom na vyjadrenie. Keďže žalovaným v konaní žiadne trovy nevznikli, súd im žalobu
nedoručoval, nemohlo im vzniknúť ani právo na náhradu trov konania. Navrhuje napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie.

8. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrili.

9. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd podľa § 34 CSP, po zistení, že odvolanie podala včas sporová
strana proti uzneseniu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2, § 357 písm. c/, § 359, §
362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v intenciách ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP a uznesenie súdu prvej inštancie
vo výroku I., ktorým odmietol žalobu na obnovu konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne
potvrdil a vo výroku o náhrade trov konania s poukazom na ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalovaným 1/
a 2/ voči žalobkyni nepriznal nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.

10. Z napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že tento žalobu na obnovu konania odmietol
jednak z dôvodu, že bola podaná po uplynutí trojmesačnej subjektívnej lehoty a z dôvodu, že žaloba
bola zjavne nedôvodná.

11. Podľa § 403 ods. 1 CSP žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho
mohol uplatniť. Podľa § 403 ods. 2 CSP žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch
rokov od právoplatnosti rozhodnutia.

12. V danom prípade bolo podľa súdu prvej inštancie relevantné, že žalobou na obnovu konania
napadnutý rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 4C/118/2016-77 zo dňa 20.09.2017 nadobudol
právoplatnosť dňa 07.11.2017. Nepochybne uvedený dátum bol určujúci pre plynutie objektívnej
trojročnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania. Pre plynutie subjektívnej trojmesačnej lehoty
však boli podstatné dôvody obnovy konania vymedzené žalobkyňou a čas, kedy sa žalobkyňa o
tvrdenom dôvode obnovy dozvedela alebo čas, odkedy ho mohla uplatniť (§ 403 ods. 1 CSP). K tomu
odvolací súd uvádza, že podstatou subjektívnosti lehoty je, že sa začiatok jej plynutia odvodzuje od
subjektívneho momentu, t.j. od momentu, kedy subjekt, na ktorý sa právna norma viaže, subjektívne
vnímal určitú skutočnosť vonkajšieho sveta. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd
prvej inštancie považoval aj pre začatie plynutia subjektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu
konania za určujúci dátum nadobudnutia právoplatnosti žalobou na obnovu konania napadnutého
rozsudku. Súd prvej inštancie správne v bode 10. odôvodnenia napadnutého uznesenia konštatuje, že
správca konkurznej podstaty vstupuje v celom rozsahu do právneho postavenia úpadcu, v dôsledku
čoho správcovi plynú zákonné lehoty rovnako ako úpadcovi, teda mu neplynú nové lehoty, či už hmotno-
právne alebo procesné. Tak úpadca, ako aj žalobkyňa ako správca konkurznej podstaty úpadcu, sa mohli
dozvedieť o dôvode obnovy už dňom doručenia napadnutého rozsudku. Subjektívna lehota na podanie
žaloby na obnovu konania však môže plynúť iba v rámci objektívnej lehoty, preto začína plynúť najskôr
dňom právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené 3-mesačná subjektívna lehota
uplynula 07.02.2018, žaloba na obnovu konania bola podaná dňa 09.04.2018. Tvrdenia žalobkyne, že
o dôvode na obnovu konania sa dozvedela až nazretím do pôvodného spisu a doručením listinných
dôkazov - výpisov z účtu úpadcu dňa 26.02.2018, neobstojí, nakoľko ide o dôkazy, ktoré existovali
už počas pôvodného konania a úpadca tieto dôkazy mohol použiť už v pôvodnom konaní. Že úpadca
tieto dôkazy nepoužil v pôvodnom konaní, a správca konkurznej podstaty po vyhlásení konkurzu začal
zisťovať predmetné dôkazy, nemôžu odôvodňovať začiatok plynutia novej trojmesačnej subjektívnej
lehoty na podanie žaloby na obnovu konania. V žalobe na povolenie obnovy konania nie je náležite
tvrdené a preukázané, že úpadca ich nemohol použiť v pôvodnom konaní bez svojej viny. Ako vlastník
účtu v banke mal možnosť predložiť výpisy z účtu z rozhodného obdobia o poskytnutí tvrdenej pôžičky
a argumentovať skutočnosťami, ktorými správca konkurznej podstaty odôvodňuje žalobu na povolenie

obnovy konania. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, a na jej uplatnenie musia
existovať osobitné dôvody.

13. Ak by aj neboli splnené podmienky na odmietnutie žaloby z dôvodu uplynutia subjektívnej lehoty,
odvolací súd sa stotožnil aj s druhým dôvodom odmietnutia žaloby na obnovu konania, a to s poukazom
na § 413 ods. 1 písm. e/ CSP, že žaloba bola zjavne nedôvodná. Z obsahu tejto žaloby vyplýva,
že žalobkyňa namieta právne posúdenie v pôvodnom konaní, a to ohľadne zmluvy o pôžičke, ktoré
mohlo byť uplatnené iba v rámci riadnych opravných prostriedkov zúčastnených strán tohto pôvodného
konania. Dôkazy predložené k žalobe o obnovu konania (výpisy z účtu úpadcu) existovali v čase
pôvodného konania, avšak nebolo preukázané, že úpadca (za ktorého koná správca konkurznej
podstaty nasledujúci deň po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku, t.j.
8.11.2017) ich nemohol bez svojej viny použiť už v pôvodnom konaní na svoju obranu. Ako vlastník
účtu v banke mal prístup k výpisom z účtu a neboli tvrdené žiadne skutočnosti, ktoré by mu v tom
bránili. Tvrdenie v žalobe, že pôvodné konanie voči žalovanému v rade 2/ prebiehalo v čase, keď mal v
prvom rade záujem na zachovaní pokračovania podnikateľskej činnosti a aktívne sa bránil proti návrhom
veriteľov na vyhlásenie konkurzu, z ktorého dôvodu v pôvodnom konaní neuplatnil žiadne prostriedky
procesnej obrany neobstojí. Práve naopak sa mal snažiť preukázať, že uplatňovaná pohľadávka v
pôvodnom konaní neexistuje, aby nemal ďalšieho veriteľa a takto ďalší dôvod na vyhlásenie konkurzu.
Rovnako je neopodstatnená námietka, že úpadca sa o rozsudku nedozvedel, keď tento mu bol doručený
fikciou do jeho elektronickej schránky v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku a ustanovení
zák.č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (zákon o e-
Governmente).

14. K odvolacej námietke žalobkyne, že súd prvej inštancie tak mohol vykonať až po vykonaní
dokazovania, odvolací súd poukazuje na to, že súd v zmysle § 413 CSP je oprávnený v taxatívne
určených prípadoch ešte pred tým, ako bude rozhodovať o povolení obnovy konania, žalobu na obnovu
konania bez nariadenia pojednávania odmietnuť uznesením. Teda Civilný sporový poriadok pripúšťa,
aby súd bez ďalšieho prejednania žaloby na obnovu konania túto odmietol v prípade, že z obsahu žaloby
už na prvý pohľad zjavne vyplýva, že je nedôvodná, t.j. nie sú dané dôvody na jej podanie v zmysle § 397
CSP. Všetky namietané skutočnosti žalobkyňou (neplatnosť zmluvy o pôžičke, neposkytnutie pôžičky
úpadcovi na základe výpisov z jeho účtov, namietanie výšky zmluvnej pokuty, výška úroku z omeškania)
boli známe už v pôvodnom konaní a úpadca ich mohol bez ďalšieho v tomto pôvodnom konaní uplatniť.
Žalobkyňa sa ich nemôže úspešne dovolávať v rámci návrhu na obnovu konania, ako mimoriadneho
opravného prostriedku.

15. Napokon žalobkyňa v odvolaní namietala, že v žalobe poukazovala aj na prebiehajúce trestné
konanie, ktoré v čase pôvodného konania nebolo vedené, a teda je zrejmé, že ani úpadca nemohol
takýto dôkaz v pôvodnom konaní uplatniť a ide tu o zákonný dôvod na obnovu konania podľa § 397 písm.
a/ CSP. Zo žaloby na obnovu konania vyplýva, že správca nadobudol presvedčenie, že v danom prípade
konanie štatutárneho orgánu úpadcu odporuje zákonnej povinnosti konania s odbornou starostlivosťou
a jeho konanie sa javí ako napĺňajúce znaky trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho
majetku podľa § 237 a § 238 Trestného konania, z ktorého dôvodu podal trestné oznámenie, na základe
ktorého bolo začaté konanie na OR PZ Žilina ČVS: ORP-176/3-VYS-ZA-2018, ktoré bolo postúpené
na KR PZ v Žiline a doposiaľ nebolo skončené. V tejto súvislosti je nutné poukázať, že neexistuje tu
ešte právoplatné rozhodnutie v trestnom konaní, ktoré by mohlo zakladať tvrdený dôvod obnovy konania
podľa § 397 písm. c/ CSP. V prípade, že by k tomu došlo, v zmysle § 404 CSP stranám sporu vznikne
nová subjektívna lehota na podanie žaloby na povolenie obnovy konania, a to aj po uplynutí objektívnej
lehoty.

15. Pokiaľ ide o priznanie náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie, odvolací súd v tejto časti
uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaným v rade 1/ a 2/ nepriznal nárok na náhradu trov
konania s poukazom na to, že zo spisu nevyplýva, že by týmto nejaké trovy konania vznikli. Žalovaným
v rade 1/ a 2/ žaloba na povolenie obnovy konania nebola doposiaľ doručovaná, nemali vedomosť o
tomto konaní, vo veci nepodali žiadne písomné vyjadrenie, teda ani si neuplatnili náhradu trov konania
a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by im nejaké trovy vznikli. Preto v súlade s článkom 17 Základných
princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu, je vhodné rozhodnúť priamo tak, že sa im nárok na
náhradu trov konania neprizná.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd rovnako ako aj o nároku na
náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, a to s poukazom na procesnú ekonómiu v súlade s
článkom 17 Základných princípov CSP. Žalovaným v rade 1/ a 2/ bolo doručené odvolanie žalobkyne
na vyjadrenie, avšak ani jeden z nich nepodal vyjadrenie k predmetnému odvolaniu, trovy konania si
neuplatnili a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by im v rámci odvolacieho konania nejaké trovy konania
vznikli.

17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 16. 1. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.