Rozsudok – Náhrada škody ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. september 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/141/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316211193
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:1316211193.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek
senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu: S. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. námestie XXXX/XXA, XXX XX D. - W., štátna príslušnosť: Slovenská republika, právne
zastúpeného JUDr. Petrom Múčkom, advokátska kancelária s.r.o. so sídlom Hlboká cesta 1719/4, 931
01 Šamorín, proti žalovanému: BALU group s.r.o. so sídlom Považské Podhradie 390, 017 04 Považská
Bystrica, IČO: 46 062 823, právne zastúpenému S.. U. S., advokátkou
so sídlom M. R. C. XXX/XX, XXX XX N. D., v spore o zaplatenie
1.359,43 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská
Bystrica č. k. 14Cb/14/2017-93 zo dňa 29. marca 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný
k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 1.311 Eur, úroky z omeškania
9,05 % ročne zo sumy 1.311 Eur od 16.09.2015 do 12.02.2016 a úroky z omeškania 9,05 % ročne zo
sumy 1.311 Eur od 22.09.2015 do zaplatenia a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.311 Eur, úroky z omeškania 9,05 % ročne zo sumy 1.311 Eur od 16.09.2015 do 12.02.2016 a úroky
z omeškania 9,05 % ročne zo sumy 1.311 Eur od 22.09.2015 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu
zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 93,12 % preukázaných, odôvodnených a
účelne vynaložených výdavkov súvisiacich s uplatňovaním práva proti žalobcovi. V odôvodnení uviedol,
že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.359,43
Eur, úroky z omeškania 9,05 % ročne zo sumy 1.311 Eur od 16.09.2015 do 12.02.2016, úroky z
omeškania 9,05 % ročne zo sumy 1.311 Eur od 22.09.2015 do zaplatenia a trovy konania. Súd prvej
inštancie konštatoval, že predmetom konania je nárok žalobcu na odplatu za prepravy, ktoré vykonal
pre žalovaného do zahraničia. Pretože je žalovaný právnická osoba so sídlom na území Slovenskej
republiky, slovenské súdy majú podľa článku 31 ods. 1 písm. a) Dohovoru o prepravnej zmluve v
medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) právomoc na konanie o podanej žalobe. Keďže nebolo
preukázané, že by strany vykonali voľbu rozhodného práva a obvyklý pobyt žalobcu ako prepravcu a
žalovaného ako odosielateľa sú
v Slovenskej republike, na vec je v otázkach neupravených dohovorom CMR potrebné aplikovať
ustanovenia slovenského práva (viď článok 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky). Pokiaľ žalobca pôvodne podal
žalobu na OS Bratislava III s poukazom na to, že tovar na prepravu bol prevzatý v Bratislave, súd prvej

inštancie poukázal na článok 31 ods. 1 CMR, ktorý rieši otázku právomoci - nerieši však už otázku
miestnej príslušnosti. Otázka miestnej príslušnosti je riešená výlučne Civilným sporovým poriadkom -
a to tak, že vzhľadom na podanú námietku príslušnosti je na konanie miestne príslušný všeobecný
súd žalovaného. Pretože povinnosť platiť prepravné a prípadné úroky z omeškania nie sú výslovne
v dohovore CMR upravené, je potrebné v danej veci aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného
zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že objednávkou č.
XXXXBLXXXX si žalovaný u žalobcu dňa 04.09.2015 objednal prepravu 33 paliet z D. do O. a žalovaný
žalobcovi za vykonanie tejto prepravy ponúkol 1.150 Eur. Keďže žalobca následne prepravil tovar z D.
do O., vykonaním tejto prepravy žalobcovi vzniklo právo, aby mu žalovaný zaplatil 1.380 Eur -
z čoho však žalobca žiadal iba 1.311 Eur. Medzi stranami bolo nesporné, že žalovaný predmetných 1.311
Eur žalobcovi zaplatil - ale nie do 15.09.2015 (čo je dátum splatnosti, ktorý vo faktúre uviedol žalobca),
ale až 12.02.2016. Je teda zrejmé, že žalovaný bol
v omeškaní s splnením peňažného záväzku a súd prvej inštancie preto žalobcovi priznal úroky
z omeškania 9,05 % ročne zo sumy 1.311 Eur od 16.09.2015 do 12.02.2016. Objednávkou č.
XXXXBLXXX si žalovaný si u žalobcu dňa 10.09.2015 objednal prepravu 33 paliet z D. do O. a že
žalovaný žalobcovi za vykonanie tejto prepravy ponúkol 1.150 Eur. Keďže žalobca následne prepravil
tovar z D. do O., vykonaním tejto prepravy žalobcovi vzniklo právo, aby mu žalovaný zaplatil 1.380 Eur -
z čoho však žalobca žiadal iba 1.311 Eur. Pokiaľ žalovaný v konaní poukazoval na to, že nárok žalobcu
na 1.311 Eur zanikol v dôsledku, že žalobca spôsobil žalovanému škodu, súd prvej inštancie na toto
neprihliadol z dôvodov uvedených v odsekoch 18 až 22 napadnutého rozsudku a žalovaného zaviazal
na zaplatenie 1.311 Eur a úrokov z omeškania. Medzi stranami bolo nesporné, že hoci vykládka sa mala
uskutočniť už 15.09.2015, táto sa v skutočnosti uskutočnila až 17.09.2015. Došlo k prekročeniu dodacej
lehoty a do úvahy tak podľa článku 23 ods. 5 Dohovoru CMR prichádza zodpovednosť dopravcu za
prekročenie dodacej lehoty.
Z predmetného článku však vyplýva, že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za takúto škodu
sú okrem prekročenia dodacej lehoty aj vznik škody a príčinná súvislosť medzi prekročením dodacej
doby a škodou. Žalovaný v konaní nepreukázal, že zmluvným partnerom žalovaného ( Q., resp. I. Z.
a.s.) vznikla škoda a v akej výške,
a teda ani nepreukázal, že zmluvný partner žalovaného F. X. s.r.o. mal právnu povinnosť im nahradiť
škodu a že teda aj žalovaný mal právnu povinnosť zaplatiť tejto spoločnosti určitú sumu a že teda voči
žalobcovi má pohľadávku, ktorú je možné započítať oproti nárokom žalobcu. Pokiaľ sa zmluvný partner
žalovaného spoločnosť F. X. vzdala nároku na prepravné z omeškanej prepravy, takéto jeho rozhodnutie
nemuselo byť motivované tým, že na strane Q. IT, resp. I. Z. a.s. skutočne vznikla škoda, ale možno bolo
motivované tým, že F. X. si chcel udržať zákazníka. Hoci aj výdavok smerujúci k zachovaniu si zákazníka
by za určitých okolností bolo snáď možné vnímať ako škodu spôsobenú prekročením dodacej lehoty,
žalovaný v konaní nepredložil dôkazy, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že škoda
vznikla práve týmto mechanizmom. V súvislosti s tým, že F. X. si voči žalovanému a následne žalovaný
si uplatnil škodu voči žalobcovi práve vo výške dovozného, súd prvej inštancie uviedol, že článok 23
ods. 5 Dohovoru CMR v žiadnom prípade nemožno interpretovať takým zjednodušujúcim spôsobom, že
ak dôjde k prekročeniu lehoty, dopravca automaticky stráca nárok na prepravné. Článok 23 Dohovoru
CMR totiž nechráni oprávneného, ale chráni dopravcu, aby tento nemusel nahrádzať celú vzniknutú
škodu - a to tak, že dopravca pri strate nákladu zodpovedá iba v rozsahu maximálne 8,33 XDR/kilogram
strateného nákladu (teda ak je hodnota strateného nákladu 10 XDR/kg, dopravca už nezodpovedá za
škodu 1,67 XDR/kg; ak je hodnota nákladu 5 XDR/kg, dopravca zodpovedá iba za 5 XDR/kg). V zmysle
§ 123 CSP je späťvzatie žaloby podaním a v zmysle § 125 CSP podanie možno urobiť iba písomne.
Pokiaľ teda žalobca na pojednávaní dňa 06.03.2017 uviedol, že berie žalobu čiastočne späť
a že žiada iba 1.311 Eur a úroky z omeškania, toto „späťvzatie“ nie je pre nedostatok písomnej formy
účinné. Pretože v konaní nebol preukázaný nárok žalobcu na zaplatenie aj druhých 48,43 Eur, súd prvej
inštancie žalobu vo zvyšku zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods.
2 CSP. Žalobca žiadal 1.407,86 Eur
(istinu 1.359,43 Eur + 48,43 Eur) a úroky z omeškania a bol úspešný čo do sumy 1.359,43 Eur a čo do
úrokov z omeškania; žalobca má preto právo na náhradu 93,12 % jeho trov
(96,56 % - 3,44 %).

2. Proti výroku I. a výroku III. napadnutého rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný.
Domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (výrokoch I., III.) v zmysle
§ 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na nové konanie a rozhodnutie alebo
alternatívne, aby rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 14Cb/14/2017-93 v napadnutej

časti (výrokoch I., III.) zmenil v zmysle § 388 CSP a jeho odvolaniu v celom rozsahu vyhovel a priznal mu
náhradu trov provinštančného ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Svoje odvolanie odôvodnil v
zmysle § 365 ods. 1 písm. e, f) a h) CSP, t.j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Žalovaný nesúhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie
týkajúcim sa vyhodnotenia dôvodov uvedených v ods. 18 až 22. napadnutého rozhodnutia v jeho
neprospech. Takýto právny názor je v hrubom rozpore s ust. čl. 17 ods. 1 ako aj čl. 23 ods. 5, čl. 30
ods. 3 Dohovoru CMR a v neposlednom rade aj s vykonanými dôkazmi a zisteným skutkovým stavom.
Žalovaný mal za to, že v predmetnom konaní preukázal, že v dôsledku prekročenia dodacej lehoty
zo strany žalobcu (príčinná súvislosť), vznikla spoločnosť F. X. Q., s.r.o. škoda v podobe nedodržania
zmluvných podmienok (podmienok termínovanej vykládky), ktorú škodu si následne spoločnosť F. X.
Q., s.r.o. uplatnila voči nemu v súlade so zmluvnými podmienkami dojednanými v Objednávke č. I
zo dňa 24.09.2015. Z uvedeného dôvodu žalovaný neuhradil žalobcovi faktúru č. 0762015, keďže
objednávateľ prepravy, spoločnosť F. X. Q., s.r.o., so sídlom I. C. XX, XXX XX D., X., mu doručila
Reklamáciu prepravy titulom Prepravnej zmluvy (objednávky) č.I zo dňa 24.09.2015, v rámci ktorej
namietala (reklamovala) oneskorené pristavenie vozidla (o 2 dni) vodičom žalobcu na vykládku v mieste
vykládky - Q., IT - O. a žiadala od neho 100 % zľavu z prepravných nákladov, t. j. v sume 1.270 Eur
bez DPH. Za účelom mimosúdneho usporiadania vzniknutých právnych vzťahov spojených s vyššie
uvedenou reklamáciou, bol žalovaný nútený po oboznámení sa so skutkovým a právnym stavom
Reklamácie prepravy titulom Prepravnej zmluvy (objednávky) č. I vzniknutú škodu spoločnosti F. X.
Q., s.r.o. nahradiť, a to v rozsahu reklamácie (100 % výšky prepravného) v sume 1.270 Eur bez DPH
a následne si vzniknutú škodu uplatniť u žalobcu v súlade s dojednanými zmluvnými podmienkami,
t.j. v rozsahu 100 % prepravného. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vôbec nezobral do
úvahy tvrdenia svedka N. J., ako aj ďalšie listinné dôkazy týkajúce sa Reklamácie prepravy zo strany
spoločnosti F. X. Q., s.r.o. vo vzťahu k vzniku škody, jej príčinnej súvislosti ako aj jej výšky a taktiež
ani zmluvne dojednané podmienky prepravy medzi stranami sporu v Objednávke č. XXXXBLXXXX
(prepravná zmluva). Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie tak dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v dôsledku toho vychádza rozhodnutie súdu
prvej inštancie aj z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP.
Pri svojom rozhodovaní súd prvej inštancie rovnako nezohľadnil ani fakt, že žalovaný bol v zmysle
Objednávky č. I zo dňa 24.09.2015 (prepravnej zmluvy) povinný, t.j. mal právnu povinnosť nahradiť
spoločnosti F. X. Q., s.r.o. škodu v rozsahu 100 % prepravného za prekročenie dodacej lehoty, v dôsledku
čoho žalovanému vznikla voči žalobcovi pohľadávka, ktorú si legitímne započítal oproti nárokom žalobcu.
Rovnako nesúhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý zaujal v súvislosti so vzdaním sa
nároku spoločnosti F. X. Q., s.r.o. na prepravné za omeškanie prepravy, ktoré mohlo byť podľa názoru
súdu prvej inštancie motivované tým, že uvedená spoločnosť si chcela udržať zákazníka. Je zrejmé,
že súd prvej inštancie v tejto súvislosti vychádzal pri rozhodovaní len z domnienky, keď objektívne
vzniknutú škodu na strane spoločnosti F. X. Q., s.r.o. posúdil v rozpore so skutočnosťou neberúc do
úvahy listinné dôkazy deklarujúce vznik škody, jej výšku ako aj príčinnú súvislosť medzi prekročením
dodacej doby a škodou a v neposlednom rade podmienky prepravy dojednané zmluvnými stranami v
tej ktorej prepravnej zmluve.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, odvolaciemu súdu navrhol rozsudok ako vecne
správny potvrdiť a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Mal za to, že súd prvej inštancie
na základe vykonaného dokazovania dospel k vecne a právne správnemu záveru. Správne odôvodnil
absenciu príčinnej súvislosti medzi prekročením dodacej lehoty a škodou na strane žalovaného.
Žalovaný sa stotožnil s tvrdením spoločnosti F. X. Q. s.r.o. o vzniku škody, na ktorú si nárokovala
voči žalovanému bez toho, aby bola akokoľvek preukázaná. Z tohto dôvodu si takto nepreukázanú
škodu žalovaný nemohol uplatniť v rámci tohto konania voči žalobcovi ako škodu v spojitosti s príčinnou
súvislosťou medzi prekročením dodacej lehoty a škodou. Poukázal na čl. 30 ods. 3 Dohovoru CMR a
namietal, že žiadna zásielka mu nebola zasielaná v lehote 21 dní odo dňa jej dispozície príjemcovi.
Dôkaz, potvrdenie o úhrade poštovej ceniny vo výške 1,10 Eur bez jeho bližšieho označenia nemôže
preukázať takéto zaslanie. V tejto časti nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie, ktorý uveril svedkovi
N. J. o zaslaní e-mailu na adresu konateľa žalobcu. Trval na tom, že písomná výhrada mu bola doručená
až 23.02.2016, t. j. po lehote v zmysle čl. 30 ods. 3 Dohovoru CMR.

4. Žalovaný v písomnom stanovisku k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojich predchádzajúcich
vyjadreniach. Tvrdil, že preukázal tak listinnými dôkazmi ako aj svedeckou výpoveďou vznik nároku
na náhradu škody v zmysle objednávky č. XXXXBLXXXX, ktorou boli strany sporu viazané a ktorá
ukladala dopravcovi povinnosť nahradiť objednávateľovi prepravy škodu v rozsahu 100 % prepravného
za prekročenie dodacej lehoty. Obdobnými prepravnými podmienkami bol viazaný aj žalovaný vo vzťahu
k svojmu zmluvnému partnerovi, ktorý si voči žalovanému uplatnil 100 % zľavu z prepravných nákladov
vo výške 1.270 Eur bez DPH. Žalobca preukázateľne porušil prepravné podmienky a preto bol povinný
nahradiť škodu. Žalovaný má za to, že zákonné podmienky nároku na náhradu škody boli v danom
prípade kumulatívne splnené a to aj pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi prekročením dodacej lehoty a
škodou. Poukázal na ust. čl. 17 ods. 1, čl. 23 ods. 5, čl. 30 ods. 3 Dohovoru o CMR.

5. Odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP.
Dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia §
385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie
pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

6. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, dostatočne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán sporu, dôkazy vyhodnotil
správne v súlade so zásadami v § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny
záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia žalobe čiastočne vyhovel. Svoje rozhodnutie
odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP . Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu
prvej inštancie.

7. Posúdením vyjadrení strán sporu v odvolacom konaní ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie
odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s podstatnými tvrdeniami strán, a preto nie je
dôvod na postup odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 3 prvá veta CSP. V tomto smere je nevyhnutné
poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 78/2005, podľa ktorého odôvodnenie súdneho
rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali
sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava
v odvolacom konaní.

8. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 4. septembra 2018 sp.zn. 8Cob/141/2017-135 odvolací
súd vyhovel návrhu pôvodného žalobcu spoločnosti JoTi service, s.r.o., aby do konania na jeho miesto
vstúpil S. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. námestie XXXX/XXA, XXX XX D. - W., štátna príslušnosť:
Slovenská republika.

9. Za podstatnú odvolaciu námietku žalovaného odvolací súd považoval jeho tvrdenie o tom, že mu
vznikol nárok na započítanie jeho nároku na náhradu škody za neskoré dodanie zásielky žalobcom voči
uplatnenému nároku žalobcu. Tento nárok si žalovaný uplatňoval za nedodržanie zmluvných podmienok
- termínu vykládky v zmysle Objednávky
č. XXXXBLXXXX zo dňa 10.09.2015 ako aj čl. 23 bod 5 Dohovoru CMR vo výške 100 % prepravného,
t.j. vo výške 1.311 Eur. Túto odvolaciu námietku nepovažoval odvolací súd za dôvodnú. Nárok na
náhradu škody v zmysle čl. 23 bod 5 Dohovoru CMR vzniknutý omeškaním s dodaním zásielky má
oprávnený popri nároku na náhradu škody vzniknutej na zásielke samotnej. V tomto prípade nie je
dopravca povinný nahradiť len priame ale aj nepriame škody, pokiaľ budú preukázateľné a pokiaľ vznikli
dôsledkom omeškania s dodaním zásielky. Nárokmi uplatňovanými na základe čl. 23 ods. 5 Dohody
CMR môže byť napr. nárok vyplývajúci z povinností oprávneného uhradiť svojmu subodberateľovi
zmluvnú pokutu, dodatočne zaplatené clo, či iné poplatky, nárok na ušlý zisk, nárok na náhradu škody z
dôvodu poklesu ceny či straty tržnej hodnoty zásielky atď.. Musí sa jednať o škodu inú než na zásielke
samotnej. Základným predpokladom pre uplatnenie tohto nároku na náhradu škody je, že vzniknutá
škoda je v príčinnej súvislosti s predĺžením dodacej lehoty, teda jej nedodržaním zo strany dopravcu. V
prípade, že nebude preukázaný vznik škody výlučne z dôvodu neskorého dodania zásielky nie je možné
takúto škodu na základe čl. 23 ods. 5 Dohovoru CMR priznať. Základnou povinnosťou oprávneného
(v tomto prípade žalovaného) je preukázať, že na jeho strane ku škode z dôvodu omeškania skutočne
došlo a to z dôvodu oneskoreného dodania zásielky, túto vyčísliť a doložiť. Z uvedených dôvodov sú
preto závery súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena na strane žalovaného správne. Len

samotné oneskorené doručenie zásielky totiž ešte neznamená automaticky vznik nároku na náhradu
škody. Žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal vznik takejto škody, či už priamo jemu,
alebo jeho zmluvnému partnerovi, resp. jeho zmluvným partnerom. Oznámenie spoločnosti F. X. Q.,
s.r.o. zo dňa 24.09.2015 je nekonkrétne a neurčité čo sa týka vzniku a výšky škody a toto nemožno
považovať za dostačujúce na preukázanie vzniku škody žiadnemu zo zainteresovaných subjektov,
ktoré by si zmluvný partner žalovaného mohol voči žalovanému uplatniť. Z predložených dôkazov pred
súdom prvej inštancie, ani z objednávky č. I spoločnosti F. X. Q., s.r.o. adresovanej žalovanému (čl.
42) nevyplýva ani napr. platné uzatvorenie zmluvnej pokuty pre prípad oneskorene dodanej zásielky.
Rovnako svedecká výpoveď N. J. nepreukázala žalovaným tvrdený vznik ani výšku škody. Iný dôkaz
žalovaný v konaní nepredložil, a preto odvolací súd zhodne so závermi súdu prvej inštancie uzavrel,
že žalovaný nepreukázal vznik žiadnej škody spôsobenej oneskoreným doručením zásielky. Konanie
žalovaného, ktorý akceptoval nezaplatenie za prepravu spoločnosťou F. Q., s.r.o. nemožno považovať za
vzniknutú škodu v zmysle čl . 23 ods. 5 Dohovoru CMR, ktorú by si bol oprávnený započítať voči nároku
žalobcu uplatnenom v tomto konaní. Z tohto dôvodu nie je relevantné sa ani zaoberať včasnosťou
doručenia uplatneného nároku na náhradu škody žalovaným žalobcovi.

10. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorou bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá odvolaním
napadnutý nebol, preto sa odvolací súd správnosťou záverov súdu prvej inštancie v tejto časti nemohol
zaoberať.

11. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o
náhrade trov konania, o ktorých rozhodol za aplikácie § 255 ods. 2 CSP.

12. Rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vo výroku vecne správny a táto vecná správnosť
predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne a dostatočne
zisteného skutkového stavu. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne
skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho
posudzovania. Žalovaným uplatnené podstatné odvolacie tvrdenia nemajú vplyv na právne posúdenie
veci súdom prvej inštancie, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil
ako vo výroku vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ustanovenia § 396 ods. 1, 2
CSP v spojení s § 255 ods.1 CSP tak, že žalobcovi proti žalovanému, priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 % s poukazom na následný postup súdu prvej inštancie zakotvený
v ust. § 262 ods. 2 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu patrí náhrada trov konania
v plnej výške.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 16. 1. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.