Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. september 2017

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8Csp/78/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817203701
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7817203701.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou, v právnej veci žalobcu Š. L., narodeného

XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX, XXX XX T., zastúpený JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom, so
sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO. 47 233 516, o zaplatenie 1.772,15 Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1 772,15 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne od 15.6.2017 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II.Žalobcovisa priznáva náhradatrovkonaniavrozsahu100%,ktorébudúvyčíslenésamostatným
uznesením súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.03.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu 1.772,15 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
1.772,15 Eur od 30.01.2017 do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500009743,

dňa 01.03.2012 (ďalej len „Zmluva“), v ktorej vystupuje ako spotrebiteľ, keďže uzatvoril Zmluvu ako
fyzická osoba a pri uzatváraní a plnení Zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetná Zmluva je tak spotrebiteľskou zmluvou podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka a vzťahujú sa na neho právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Žalovaný
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení Zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. V zmysle uvedenej Zmluvy bol žalobcovi poskytnutý úver s nasledujúcou
špecifikáciou: úver v celkovej výške 1.500 Eur, výška úrokovej sadzby 70,01 % p.a., RPMN - 66,80

%, výška splátky 77,05 Eur, počet mesačných splátok 48, celková čiastka splatná dlžníkom 3.698,40
Eur. Uvedená Zmluva nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa a so Zákonom č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého má spotrebiteľská zmluva v rámci ochrany a
informovanosti spotrebiteľa obsahovať predpísané povinné náležitosti a ich absencia spôsobuje sankcie
podľa uvedeného zákona. V súvislosti s uvedeným Zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky,
ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi a to - 1/ absencia RPMN z dôvodu nesprávneho určenia RPMN.
V Zmluve je uvedená úroková sadzba pre úver vo výške 70,01% a RPMN vo výške 66,80 %. Ak by

žalovaný RPMN vypočítal v súlade so zákonom, je zrejmé, že výsledným RPMN nemohlo byť číslo
menšie ako samotný úrok, nakoľko úrok je jednou zo zložiek výpočtu celkovej RPMN. Žalovaný poskytol
žalobcovi len sumu 1.132,51 Eur, ktorá predstavuje v zmysle § 2 písm. l) Zákona o spotrebiteľských
úveroch výšku spotrebiteľského úveru, nakoľko zákon počíta len so skutočne poskytnutým plnením apo doplnení ostatných údajov pre výpočet skutočnej RPMN - v skutočnosti predstavovala výšku 112,13
%. Ak by žalovaný RPMN vypočítal v súlade so zákonom, je zrejmé, že výsledným PRMN nemohlo
byť číslo menšie ako samotný úrok uvedený v Zmluve, nakoľko úrok je jednou zo zložiek výpočtu

RPMN. 2/ Neplatne dohodnutá výška úrokov. Výška úrokovej sadzby uvedená v Zmluve nezodpovedá
výške priemernej úrokovej miery z úverov peňažných ústavov v čase uzavretia predmetnej Zmluvy
(uverejnené na internetovej stránke NBS), v zmysle ktorej bola priemerná hodnota ročnej úrokovej
sadzby 11,76 % pre podobné typy úverov so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby v mesiaci marec
2012, avšak v zmysle Zmluvy je dohodnutá ročná úroková sadzba úveru 70,01 %. Dohoda o výške

úrokov musí byť v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, teda výška úrokov sa nesmie priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Keďže dohodnutá výška úrokovej sadzby
viac ako šesťnásobne prevyšuje mieru z úverov obchodných bánk v čase uzavretia predmetných zmlúv,
ide o neplatný právny úkon. Nakoľko ide o neplatné zmluvné dojednanie, treba naň prihliadať, akoby
vôbec nebolo obsahom Zmluvy. Zmluva tak neobsahuje určenie výšky úrokovej sadzby, čo je jedným
zo znakov, ktoré zmluvu o úvere definujú. Túto časť zmluvy od jej zvyšnej časti nie je možné oddeliť.

Zmluva o úvere je teda neplatná pre absenciu jej neplatnej náležitosti a žalobca je povinný podľa zásad
o bezdôvodnom obohatení vrátiť žalovanému len poskytnutú sumu úveru. Slovenské súdy v sporoch,
kde vystupoval žalovaný, viackrát označili obdobne vysokú úrokovú sadzbu za neprijateľnú a v rozpore
s dobrými mravmi. Nakoľko Zmluva neobsahuje určenie výšky úrokovej sadzby ako povinnú náležitosť
spotrebiteľského úveru, podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, úver sa považuje v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a)
Zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. 3/ Neuvedenie výšky splátok istiny,
úrokov a poplatkov. Žalovaný v Zmluve neuviedol spôsob započítania splátky úveru na istinu, úroky a
poplatky ako to vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch. Je vylúčené, aby sa zmluva pokiaľ ide o tieto
podstatné náležitosti odvolávala na inú listinu. Súdy v takýchto prípadoch to považujú za neprijateľnú

podmienku a ako takú za neplatnú v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Na
naplnenie tejto náležitosti zmlúv o spotrebiteľských úveroch nestačí uvedenie výšky splátky, ale je
potrebné určiť, aká časť splátky je poukazovaná na jednotlivé jej zložky (istinu, úrok, poplatky, prípadne
iné), čo je odôvodnené okrem iného aj potrebou vyhnúť sa svojvôli veriteľa pri započítavaní jednotlivých
splátok úveru na jeho istinu (úroky/poplatky). Pri absencii tejto náležitosti, podľa § 9 ods. 2 Zákona o

spotrebiteľských úveroch sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, s poukazom na
ust. § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. 4/ Absencia termínu konečnej splatnosti úveru. V zmluve táto
podstatná náležitosť nie je dojednaná, pričom musí byť v zmluve jasne určená pevným dátumom, aby
spotrebiteľ mal dostatočné informácie na kvalifikované rozhodnutie. Jej neuvedenie môže do značnej
miery narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa. Z tohto dôvodu úver, podľa § 11 ods. 1 Zákona

č. 129/2010 Z. z. je bezúročný a bez poplatkov. 5/ Absencia doby trvania zmluvy. V zmluve nie je
uvedená žiadna informácia, kedy sa predmetná Zmluva končí, preto úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, s poukazom na ust. § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. 6/ Dohoda o poskytnutí
služby. Žalovaný so žalobcom spoločne so Zmluvou uzavrel dňa 01.03.2012 aj Dohodu o poskytnutí
služby, závislú na Zmluve o úvere, ktorá je v absolútnom rozpore s dobrými mravmi, v rozpore so

Zákonom o spotrebiteľských úveroch a Občianskym zákonníkom. Na základe tejto Dohody o poskytnutí
služby žalovaný ako veriteľ poskytol žalovanému službu spočívajúcu v odklade splatnosti splátok. Za
túto službu žalovaný zinkasoval odplatu vo výške 367,49 Eur. Uvedená výška sumy nie je žiadnym
spôsobomodôvodnená.VDohodeoposkytnutíslužbyniejeodkaznažiadnysadzobníkpoplatkovalebo
rozpis jednotlivých poplatkov za poskytnutú službu. Dohoda o poskytnutí služby má povahu formuláru a

je do nej vpísaná celková odmena za službu. Je preto zrejmé, že Dohoda o poskytnutí služby súvisí so
zabezpečením pohľadávky žalovaného vzniknutou na základe Zmluvy. Toto fiktívne plnenie veriteľa, za
ktoré musel žalobca uhradiť vysokú odplatu, nie je plnením, ktoré slúži záujmom spotrebiteľa, ale naopak
plnením slúžiacim záujmom veriteľa. Obdobne poplatky, ktoré súvisia so zmluvou, sú považované za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože neslúžia po materiálnej stránke spotrebiteľovi a jeho záujmom,

čo vyplýva z rozhodovacej praxe slovenských súdov, ale aj zo samotného Občianskeho zákonníka, s
poukazom na ust. § 52 ods. 2. S poukazom na bod 8/ Zmluvy o revolvingovom úvere, konkrétne bod 8.4.
„ Odplata za poskytnutie odkladu splátok je splatná dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí služby,
pričom Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok“. Žalovaný tak poskytol úver vo
výške 1.132,51 Eur t.j. znížený o sumu 367,49EUR, ktorý predstavuje poplatok za poskytnutie fiktívnej

služby. Žalobca sa zrejmý nesúlad Zmlúv so zákonom pokúsil so žalovaným riešiť mimosúdnou cestou.
Žalovaný bol predsporovými výzvami zo dňa 30.01.2017 upozornený na nedostatky a zrejmé rozpory
Zmlúv so zákonom. Žalovaný svojou odpoveďou zo dňa 03.02.2017 vyjadril svoj negatívny postoj kdoriešeniu danej veci k spokojnosti oboch strán mimosúdnou cestou. Preto žalobca v záujme ochrany
svojich práv bol nútený pristúpiť k podaniu predmetnej žaloby.

3. Súd žalobu spolu s prílohami doručoval žalovanému, ktorý si ju prevzal dňa 14.06.2017. Následne
dňa 21.06.2017 žalovaný doručil súdu vyjadrenie, v ktorom žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Žalovaný poukázal na rozpor návrhu na rozhodnutie vo veci samej so zákonom, keďže objektívne
neexistuje právna norma, na základe ktorej by sa žalobca mohol domáhať rozhodnutia uvedeného v
petite návrhu a ani žalobca ju v podanej žalobe neoznačil. Bezdôvodné obohatenie nie je osobitným

nárokom, ktorý by bol upravený spotrebiteľským právnym režimom, a posudzuje sa podľa § 451
a nasl. Občianskeho zákonníka. Ďalej žalovaný poprel tvrdenie o nesprávnom údaji o RPMN. Na
preukázanie opaku predložil rozpis vzorca určeného zákonom na výpočet RPMN. Ďalej žalovaný
poprel tvrdenia žalobcu o výške úrokovej sadzby. Na uzavretie zmluvy o úvere je potrebná dohoda
o podstatných náležitostiach, ktorými je dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné
prostriedky, stanovenie sumy týchto peňažných prostriedkov a záväzok dlžníka peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky. Samotné dojednanie o výške úrokov nie je podmienkou pre vznik Zmluvy
o úvere. Zmluva bola uzavretá v roku 2012, riadi sa ustanoveniami Obchodného zákonníka a v
otázkach, ktoré neupravuje Obchodný zákonník, ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Prednostné
použitie Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské vzťahy bolo do Občianskeho zákonníka zavedené
až Zákonom č. 102/2014 Z. z. a účinné od 01.04.2015. Na uzavreté zmluvy sa preto môžu použiť len

predpisy Občianskeho zákonníka, ktoré v roku 2012 osobitne upravili otázky neregulované Obchodným
zákonníkom. Úprava -výška úrokov je uvedená v ustanovenia § 502 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého, ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je
dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške. V zmysle § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka
nie je v prípade úverovej zmluvy podľa zákona možné vysloviť neplatnosť celého dojednania o odplate

ani v prípade, ak by tieto boli v rozpore so zákonom. Samotná výška odplaty bola v čase uzavretia
zmluvy upravená § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, a to tak, že odplata nesmie podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. V
zákone bolo tiež výslovne určené, že pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale
aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. Takáto

odplata vyjadruje celkovú nákladovosť úveru pre spotrebiteľa. Pri porovnaní výšky odplaty s hodnotou
priemernej odplaty za spotrebiteľské úvery je na mieste záver, že táto nebola podstatne prevýšená.
Hodnota priemernej odplaty určovanej Ministerstvom financií SR bola pre zmluvu vo výške 45,23 %.
Dohodnutá odplata ju podstatným spôsobom neprevyšovala, za podstatné by bolo možné považovať
odklon od priemernej sadzby o 25 - 27 %. Ďalej žalovaný poprel obsah tvrdení žalobcu, že Zmluva o

revolvingovom úvere neobsahuje náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 písm. f), k) Zákona č. 129/2010 Z. z.
Poukázal,žetátozmluvapozostávazustanovenínachádzajúcichsanaprednejstranelistiny,zmluvných
dojednaní na zadnej strane listiny a príloh, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Oznámenie veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi predstavuje potvrdenie akceptácie predloženého návrhu na uzavretie zmluvy,
ale je súčasťou zmluvy ako takej. V zmysle článku 4.5, deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp.

revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru, teda Zmluva
- údaj o termíne konečnej splatnosti úveru obsahuje. Termín konečnej splatnosti úveru je vymedzený
dňom splatnosti poslednej splátky. Ďalej žalovaný poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EU vo
veci C-42/15, v zmysle ktorého uvedený údaj je možné uviesť v akomkoľvek dokumente tvoriacom
zmluvu, teda termínom konečnej splatnosti bol dátum 19.03.2016, ako vyplýva z oznámenia o schválení

úveru. K tvrdeniu, že zmluva neobsahuje uvedenie počtu, výšky a termínov splatnosti splátok, žalovaný
uviedol, že takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky
alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a podobne. To však
nie je prípad tejto zmluvy. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu obsahuje výšku splátky, termín jej
splatnosti, ako aj počet splátok. Pri výpočte RPMN by nebolo možné určiť, či do vzorca určeného na

tento výpočet sa má použiť výška splátky istiny, splátky úveru alebo iných poplatkov. Rovnako Zákon č.
129/2010 Z. z. neurčuje, že pre účely výpočtu RPMN sa jednotlivé rozpísané položky podľa § 9 ods. 2
písm. k) majú spočítať. Výklad ust. § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona, ako to prezentuje žalobca,
predstavuje požiadavku, aby sa v zmluve o úvere uvádzala amortizačná tabuľka. V zmysle citovaného
rozhodnutia Súdneho dvora EÚ však zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po

sebenasledujúcimisplátkaminemusívoformeamortizačnejtabuľkyspresňovať,akáčasťkaždejsplátky
bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Teda zmluva obsahuje náležitosti týkajúce sa uvádzania počtu,
výšky a termínov splatnosti splátok v súlade so zákonom. Žalovaný taktiež poprel tvrdenia týkajúce sa
dohody o poskytnutí služby. Poukázal na ust. bodu 8., ods., 8.6 tejto dohody, v zmysle ktorého uzavretiedohody nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Táto dohoda teda je individuálnym
dojednaním, v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka a je vylúčený záver o jej neprijateľnosti.
Predmetná odplata je cenou plnenia a z hľadiska ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka úvaha

o neprijateľnosti dojednania o odplate je vylúčená.

4. Žalobca k tvrdeniu o nesprávne uvedenej RPMN v neprospech spotrebiteľa, resp. absencii dôkazu, v
zmysle ktorého by bolo možné vyvodiť záver o nesprávnosti výpočtu RPMN poukázal, že neoprávnené
zahrnutie súm, tvoriacich celkové náklady spotrebiteľa, spojené s úverom do celkovej výšky úveru vedie

k podhodnoteniu RPMN, ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru. Žalobca zároveň predložil
aj rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 26 Co 296/2014, zo dňa 22. 9. 2015, z ktorého
vyplýva, že voči žalovanému bolo právoplatne judikované, že jeho zmluvy nespĺňajú náležitosti Zákona
o spotrebiteľských úveroch a z toho dôvodu sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Plnenie
prevyšujúce žalobcovi poskytnutý úver je teda plnením bez právneho titulu a z uvedeného dôvodu
žalobca žiadal, aby mu bolo vydané bezdôvodné obohatenie. Zároveň zdôraznil a poukázal na to, že aj

keď celková výška úveru bola uvedená v sume 1 500,- Eur, žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške
1 132,51 Eur, t. j. znížený o sumu 367,49 Eur, ktorá suma mala predstavovať poplatok za poskytnutie
fiktívnej služby. Žalovaná strana ani nepopierala úhradu celkovej sumy 3 698,40 Eur, ktorú žalobca
uhradil. Hlavne s poukazom na skutočnosť, že sa jedná o úver, ktorý je bezúročný a bez poplatkov sa
žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1 772,15 Eur s úrokom z omeškania vo

výške 5 % ročne od 30. 1. 2017 resp. od doručenia žaloby do zaplatenia, resp. vyjadrenia žalovaného
k žalobe tak, ako to uviedol v petite žaloby.

5. Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení zdôraznil, že bezdôvodné obohatenie nie je osobitne regulované
pre oblasť spotrebiteľských vzťahov. Jeho právna úprava je spoločná pre všetky súkromno-právne

vzťahy.ÚdajoRPMNniejezmluvnápodmienkaaanisavzmyslezákonadohodnúťnedá.Rozdielmedzi
predpokladanou hodnotou RPMN a RPMN schváleného úveru vyplýva z toho, že RPMN schváleného
úveru je možné určiť až po jeho schválení. Táto je v zmluve uvedená presne, kde význam majú
údaje : suma úveru, celkové náklady, dátum splatnosti prvej splátky, dátum vyplatenia úveru a dátum
splatnosti každej splátky, keď pri podaní žiadosti o úver, údaj o dátume vyplatenia úveru známym

nie je, ten sa stane známym až pri schválení úveru. Preto údaj RPMN sa môže odchyľovať, čo nie
je zmena návrhu. Žiadateľ o úver nenavrhuje žiadny konkrétny dátum, kedy má byť úver vyplatený.
Pokiaľ žalobca poukazuje na údaj, týkajúci sa priemernej RPMN pre úver so zabezpečením, alebo
leasing, ide o nesprávne tvrdenie a v rozpore s právnymi predpismi. Na základe uzavretej zmluvy
žiadny úver so zabezpečením poskytnutý nebol. K dohode o poskytnutí služby poukázal žalovaný, že

slúži predovšetkým záujmom spotrebiteľa. Je v nej jednoznačne vymedzené, za čo sa odplata platí a
poskytnutie služby predpokladá iniciatívu dlžníka, keď skutočnosť, že táto bola uzavretá v rovnaký deň,
ako úverová zmluva, nemá žiadny právny význam. Veriteľ za uzatvorenie dohody zinkasoval odplatu
nižšiu, ako bol trojnásobok splátok. K námietke v oblasti výšky poskytnutého úveru žalovaný poukázal,
že v zmysle právnej úpravy a ustálenej obchodnej praxe ide nielen o vyplatenie prostriedkov úveru,

splnenia záväzku, ale aj započítanie.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie a pojednával v neprítomnosti žalobcu, žalovaného a
splnomocneného zástupcu žalovaného, ktorí súhlasili s tým, aby sa pojednávalo v ich neprítomnosti.

7. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní trval na podanej žalobe v plnom
rozsahuatoajspoukazomnavyššiecitovanéuznesenieKrajskéhosúdu vTrnavezodňa22.9.2015,sp.
zn. 26 Co 269/2014, z ktorého vyplýva, že voči žalovanému bolo právoplatne judikované, že jeho Zmluvy
nespĺňajú náležitosti Zákona o spotrebiteľských úveroch a hlavne aj z toho dôvodu sa úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Plnenie prevyšujúce poskytnutý úver žalobcovi bolo teda plnením bez

právneho titulu a preto žalobca žiadal o vydanie bezdôvodného obohatenia. Súčasne žalobca trval na
svojich doterajších vyjadreniach, aj písomných predložených súdu.

8. Súd sa ďalej oboznámil s dôkaznými listinami, ktoré sú súčasťou spisu - Žiadosťou o poskytnutie
revolvingového úveru, Zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere, oznámením veriteľa o

schválení úveru, potvrdením Ministerstva vnútra o zrážkach zo mzdy zamestnanca - žalobcu v prospech
žalovaného, predsporovou výzvou, písomnými vyjadreniami žalovaného, písomnými vyjadreniami
žalobcu, ako aj celým obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:9. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu zmluvy o revolvingovom
úvere, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy
o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( §

591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o
tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o
bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách,
v znení platnom ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

12. Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 129/2010 z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách, v znení platnom ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je
ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania

alebo podnikania.

13. Podľa § 2 písm. b) Zákona č. 129/2010 z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách, v znení platnom ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách,
v znení platnom ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

15. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), j), k) Zákona č. 129/2010 z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách, v znení platnom ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať:
- dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

- ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
- výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

16.Podľa§11ods.1písm.a),b)Zákonač.129/2010z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverocha
pôžičkách, v znení platnom ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak

a. zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b. je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.20. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá, ods. 2, 3, 5, 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia
Zmluvy o úvere:

(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka").
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
(6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata
podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v
obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu

spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti.

21. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

23. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

24. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

25. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,

je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

26. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

27. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

28. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

29. Podľa § 19 písm. d) CSP, je popri všeobecnom súde na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého
obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor.

30. Dňa 01.03.2012 bola na základe žiadosti žalobcu o poskytnutie revolvingového úveru uzatvorená
medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom Zmluva o revolvingovom úvere č.
8500009743. Žalobca je v zmluve identifikovaný svojim menom a priezviskom, bydliskom, rodným
číslom. Podľa predmetnej zmluvy dlžník v bode 5. žiadosti/zmluvy (označenom „Údaje o požadovanom

revolvingovom úvere v eur“) žiada žalovaného o poskytnutie úveru vo výške 1.500,- Eur pri splatnosti
úveru v počte splátok 48, k 19. dňu v mesiaci, pri mesačnej splátke (vrátane úrokov) 77,05 Eur, pri
predpokladanej RPMN za úver 70,01 %, pri ročnej úrokovej sadzbe úveru 70,01 %, pri priemernej
RPMN za úver 45,66 %, pri celkovej čiastke, ktorú má dlžník zaplatiť za celú dobu čerpania úveru3.698,40 Eur. Ďalšími údajmi o požadovanom revolvingovom úvere sú: poskytnutá čiastka revolvingu
628,73 Eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť za celú dobu čerpania revolvingu
1.849,20 Eur, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu 64,19 %, ročná úroková sadzba revolvingu

80,98 %. Účel čerpania úveru - zariadenie domácnosti. V bode 6. predmetnej zmluvy (označenom
„Údaje o schválenom revolvingovom úvere v eur“ - nevypĺňajte) je uvedená poskytnutá čiastka úveru
1.500,00 Eur, splatnosť úveru (počet splátok) 48, k 19. dňu v mesiaci, mesačná splátka (vrátane
úrokov) 77,05 eur, celková čiastka, ktorú má dlžník zaplatiť za celú dobu čerpania úveru 3.698,40 Eur,
RPMN za úver 60,80 %, ročná úroková sadzba úveru 70,01 %, priemerná RPMN za úver 45,23 %,

poskytnutá čiastka revolvingu 628,73 Eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť
za celú dobu čerpania revolvingu 1.849,20 Eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu
70,01 %, ročná úroková sadzba revolvingu 80,98 %. Ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 9 %.
V zmysle bodu 13. tejto žiadosti neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania. Zároveň v zmysle
tohto ustanovenia zmluvy riadnym vyplnením a následným podpisom tejto žiadosti/zmluvy všetkými
zúčastnenými stranami uzatvoril veriteľ s dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu.

Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere je žalobcom podpísaná dňa
31.01.2012 a žalovaným dňa 01.03.2012.

31. Súd skúmal predovšetkým, či táto zmluva obsahuje podstatné náležitosti v zmysle Zákona č.
129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu jej uzavretia, t. j. ku dňu 01.03.2012. Súd konštatuje,

že bola zistená absencia viacerých náležitostí. Konkrétne RPMN určená v zmluve bola určená
nesprávnym spôsobom v neprospech spotrebiteľa. Súd zistil, že v zmluve bola dohodnutá celková výška
spotrebiteľského úveru 1.500,00 Eur, avšak žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške
1.132,51 Eur. Do vzorca na účely výpočtu RPMN bola dosadená úroková sadzba úveru 70,01 % ročne
a pri zohľadnení počtu splátok 48 a výške mesačnej splátky 77,05 Eur nemožno dospieť k výsledku

ohľadom výpočtu RPMN vo výške 70,01 %. Nepochybne výška RPMN pri takto zadaných parametroch
je vyššia a z tohto dôvodu súd vzhľadom na nesprávne určenie RPMN konštatuje bezúročnosť a
bezpoplatkovosť, v zmysle §11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona.

32. Súd konštatuje, že bola zistená absencia náležitostí, v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) citovaného

Zákona č. 129/2010 Z. z., konkrétne chýba termín konečnej splatnosti úveru. Splatnosť úveru je uvedená
len v závislosti od počtu splátok, t. j. 48 splátok, pričom v zmluve nie je uvedená splatnosť prvej
splátky ani splatnosť poslednej splátky. Súd má za to, že zákon vyžaduje údaj obsahujúci konkrétny
dátum splatnosti spotrebiteľského úveru. Zmyslom ustanovenia je, aby spotrebiteľ mal informáciu o tom,
ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ

uviedol žalovaný splatnosť úveru odkazom na počet dojednaných splátok, uvedené nie je v súlade s
citovaným ustanovením. Zákonná požiadavka uvedenie počtu splátok ( istiny, úrokov a iných poplatkov)
je uvedená v inom zákonnom ustanovení a z tohto pohľadu by preto požiadavka uvedenia konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru sa tak javila ako nadbytočná, resp. nezmyselná, preto súd vyvodzuje,
že úmyslom zákonodarcu bolo osobitné zakotvenie požiadavky uvedenia presného termínu konečnej

splatnosti spotrebiteľského úveru. Veriteľ pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere o presnom
termíne konečnej splatnosti úveru mal vedomosť a bolo jeho zákonnou povinnosťou ho v zmluve uviesť
týmto spôsobom a nie ponechať jeho výpočet na základe viac, či menej zložitej matematickej operácie
( v závislosti od splátok, matematickom nadaní spotrebiteľa) na spotrebiteľa. Okrem toho je zrejmé, že
ideoneurčitévyjadrenie,nakoľkozuvedenéhopočtusplátok48niejemožnébezúdajuosplatnostiprvej

splátky vypočítať termín konečnej splatnosti úveru. Tento údaj v zmluve ani v zmluvných dojednaniach,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, sa nenachádza a je súčasťou výlučne oznámenia veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi zo dňa 01.03.2012 (dátum splatnosti prvej splátky úveru 19.04.2012), ktoré
však súčasťou zmluvy nie je, ide len o jednostranný prejav vôle veriteľa, rovnaká argumentácia platí
aj ohľadom časového rozvrhnutia splátok v splátkovom kalendári. Na tomto závere súdu o absencii

termínu konečnej splatnosti úveru v zmluve o spotrebiteľskom úvere nič nemení ani skutočnosť, že ide o
spotrebiteľský úver revolvingového typu. Zo zmluvných dojednaní vyplýva, že revolving je automatické
poskytnutie ďalšieho úveru dlžníkovi vo výške uvedenej v bode 6. žiadosti/zmluvy a oznámenej dlžníkovi
v oznámení veriteľa podľa článku II ods. 2.2 podmienok uvedených v zmluve o revolvingovom úvere.
Teda revolving už predstavuje iný úver za osobitne dojednaných podmienok. Úver má svoj samostatný

časový rámec. V zmysle bodu 8.2 zmluvných dojednaní dlžník sa zaviazal úver uhradiť v dohodnutých
termínoch splatnosti na účet veriteľa. Súd teda konštatuje absenciu tejto nevyhnutnej náležitosti Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) Zákona č. 129/2010 Z. z. a preto poskytnutý úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona.33. Nad rámec uvedeného má súd za to, že v Zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje aj ďalšia
nevyhnutná náležitosť, v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona - výška, počet a termíny splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov, keďže v zmluve je dojednaná len celková výška mesačnej splátky,
vrátane úrokov vo výške 77,05 Eur a z tejto sumy nemožno zistiť, aká časť splátky pripadá na istinu, aká
časť na poplatky, resp. úroky. Uvedené zákonné ustanovenie je jednoznačné a zrozumiteľné a nemožno
ho považovať za dodržané len uvedením celkovej výšky splátky, hoci z iných ustanovení zmluvy
vyplýva výška dojednanej úrokovej sadzby, poplatkov. Cieľom zákonodarcu bolo umožniť spotrebiteľovi

disponovať s informáciou, ako bude s jeho úhradou splátky naložené, t. j. akú časť platí na účel
vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov a akú časť na odplatu dodávateľa (úroky, poplatky),
ktorý pri uzatváraní zmluvy o tomto vedomosť mal. Zákon stanovil požiadavku uvedenia tohto údaja
ako nevyhnutnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v záujme predchádzania svojvoľného a
nekontrolovateľného priraďovania splátok spotrebiteľa veriteľom na úhradu istiny, resp. úhradu odplaty
dodávateľa (úrokov a poplatkov), čo nepochybne má vplyv na schopnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah

jeho záväzku. V nadväznosti na absenciu tejto nevyhnutnej náležitosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere
nastúpila sankcia, v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, to znamená poskytnutý úver sa aj
z tohto dôvodu považuje za bezúročný a bez poplatkov.

34. Pokiaľ žalovaný založil svoju obranu na argumentácii v súvislosti s poukazom na rozsudok Súdneho

dvora EÚ, zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, k uvedenému súd poznamenáva, že hoci článok 10
ods. 2 písm. h) a i) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES č. 2008/48 o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny a tieto ustanovenia v spojení s

článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave, tento rozsudok nie je podľa názoru súdu spôsobilý zmeniť doterajšiu
rozhodovaciu prax všeobecných súdov. Ako vyplýva z požiadaviek smernice a z požiadaviek Zákona
č. 258/2001 Z. z. k náležitostiam týkajúcim sa splátok úveru, tieto požiadavky sú v zjavnom rozpore
- uvedená smernica požaduje, aby zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádzala výšku, počet a

frekvenciu splátok spotrebiteľa a citovaný zákon požaduje uvedenie výšky, počtu a termínov splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. V prípade konfliktu smernice a vnútroštátneho zákona členského
štátu je povinnosťou súdu skúmať, či možno smernici priznať priamy účinok a teda či možno nahradiť
ustanovenie vnútroštátneho právneho predpisu ustanovením smernice. V prípadoch, kedy má byť
smernica použitá proti jednotlivcovi, však neprichádza do úvahy, aby smernica sama o sebe založila

jednotlivcovi povinnosť. Keďže v tomto prípade sa jedná o spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom
týkajúci sa bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, tento spor jednoznačne možno
kvalifikovať ako spor medzi jednotlivcami a preto nie je možné, aby súd priznal smernici priamy
účinok. Následne súd skúmal, či smernici nemožno priznať aspoň nepriamy účinok a teda či citované
ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch možno vykladať eurokonformne. V takom prípade

súdy sú povinné vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice, avšak tento výklad
nie je absolútny, ale je obmedzený rozsahom a medzami, t. j. musí ísť o výklad v najväčšej možnej
miere v zmysle znenia a účelu smernice, o výklad za použitia vnútroštátnym poriadkom aprobovaných
výkladových metód a napokon nesmie sa jednať o výklad contra legem a nesmú byť porušené
všeobecné právne zásady. V danom prípade nepochybne by sa jednalo o výklad contra legem. Podľa

ustálenej rozhodovacej praxe našich najvyšších súdnych autorít sa toto ustanovenie vykladá tak, že
sa vyžaduje členenie výšky, počtu a termínov splátok na splátky istiny, úrokov a poplatkov. Teda v
danom prípade nemožno priznať smernici nepriamy účinok, nemožno toto ustanovenie zákona vykladať
eurokonformne. Preto túto argumentáciu žalovaného súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil.

35. Ďalej súd zistil, že dohoda o poskytovaní služby ako neprijateľná zmluvná podmienka zmluvy o
spotrebiteľskom úvere revolvingového typu je neplatná. Dohoda síce obsahuje vyhlásenie veriteľa, že
uzavretie tejto dohody nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere a že túto dohodu
uzatváral na základe slobodnej vôle, avšak samotná formulácia tohto ustanovenia a následný reálny
postup žalovaného týkajúci sa výšky odplaty a jej splatnosti, t. j. vopred dňom uzavretia dohody o

poskytovaní služby, bez ohľadu na to, či žalobca vôbec tieto služby následne využije, nasvedčuje tomu,
že žalovaný dal podpísať túto zmluvu žalobcovi len formálne, bez bližšieho vysvetlenia jej dopadov
pre neho. Je absurdné predstaviť si, že žalobca po náležitom vysvetlení zo strany žalovaného by sa
zaviazal uhrádzať odplatu za plnenie bez akéhokoľvek záujmu na reálnom využití tejto služby. Dohoda oposkytovaní služby podľa názoru súdu narušuje rovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Preto súd považoval neprijateľnú zmluvnú podmienku za neplatnú.

36. Zároveň súd poukazuje na neplatné dojednanie výšky úrokovej sadzby - odplaty za poskytnutý
spotrebiteľský úver revolvingového typu (70,01 % ročne), t. j. v rozpore s ust. § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka. Poukazujúc na úverovú štatistiku NBS, údaj o priemerných úrokových mierach z úverov
poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny - stav úverov k obdobiu marec 2012, úvery pre domácnosti,
spotrebiteľské a ostatné úvery, splatnosť od 1 do 5 rokov je úroková miera vo výške 11,76 %. V prípade

dojednania úrokovej sadzby ide o mnohonásobné prekročenie tohto údaja. Súd nezistil žiadne zákonné
kritérium, v zmysle § 53 ods. 6 veta druhá Občianskeho zákonníka, ktoré by odôvodňovalo navýšenie
výšky odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov v takej enormnej výške. Preto súd konštatuje, že
zmluva je neplatná s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, s dobrými
mravmi, vspojenís§41Občianskehozákonníka,nakoľkodojednanieoúrokovejsadzbejenevyhnutnou
náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) Zákona č. 129/2010 Z. z. a

preto v prípade jej absencie nemožno hovoriť o platne uzavretej Zmluve o spotrebiteľskom úvere ako
celku.

37. Súd má na základe zisteného skutkového stavu za preukázané, že žalobca čerpal úver v celkovej
výške 1.132,51 Eur, nie 1.500,00 Eur, pretože podľa čl. 8 ods. 8.1. zmluvných dojenaní žalovaný zrejme

započítal voči dohodnutej výške poplatok za službu odložených splátok (1.500,00 - 367,49 = 1.132,51).
Vzhľadom nato, že žalobcovi na základe vyššie uvedenej právnej argumentácie vznikla povinnosť vrátiť
istinu úveru bez úrokov a bez poplatkov, t.j. v sume 1.132,51 Eur, pričom žalobca preukázateľne zaplatil
žalovanému na predmetný úver sumu vo výške 3.698,40 Eur, súd uvádza, že žaloba žalobcu na vydanie
bezdôvodnéhoobohateniajedôvodná.Nastranežalovanéhovzniklapovinnosťpodľaustanovenia§451

ods.1 Občianskeho zákonníka vydať bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu. V
zmysle ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka musí žalovaný predmet bezdôvodného obohatenia
vydať tomu, na úkor koho ho získal, teda žalobcovi.

38. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.772,15 Eur, teda vyhovel žalobe jednak v časti uplatnenej istiny,
ako aj v časti uplatneného príslušenstva, a to úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy,
počnúc dňom 30.01.2017, t. j. dňom vyhotovenia vyjadrenia žalovaného na predsporovú výzvu zo
strany žalobcu, kedy sa žalovaný najskôr dozvedel o bezdôvodnom obohatení a mal možnosť vydať ho
žalobcovi, až do zaplatenia, pričom výška úroku z omeškania je v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

39. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu považoval za dôvodnú a opodstatnenú a v celom rozsahu
jej vyhovel.

40. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového priadku (ďalej len „CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

42.Vdanomprípademalžalobcavoveciplnýúspech,pretomusúdpriznalnáhradutrovkonaniavcelom
rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania (§ 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým,
že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej

možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje
osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa

týka, d) čo sa ním sleduje, a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou
podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.