Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 31, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/165/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113218030
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5113218030.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci

navrhovateľky X. Y., nar.XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, X. Q. J., zast.:JUDr. Ladislav Ščury, advokát,
Advokátska kancelária, so sídlom Mierová 1725, Čadca proti odporcovi N. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H. XXXX/XX, X. Q. J., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec, s.r.o., so sídlom V. Tvrdého
17, Žilina, o určenie vyživovacej povinnosti manžela, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti platenia výživného za obdobie od 04.06.2013 do 30.11.2013 v sume 580,00 € mesačne
a za obdobie od 01.12.2013 do 09.03.2015 v sume 550,00 € z a s t a v u j e.

II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania podanom na súde dňa 04.06.2013 domáhala, aby súd
uložil odporcovi povinnosť platiť jej manželské výživné počnúc dňom 04.06.2013 v sume 900 Eur
mesačne vždy do 15 - teho dňa v mesiaci. Návrh odôvodnila najmä tým, že všetky tri deti pochádzajúce
z manželstva účastníkov konania majú vážne narušený zdravotný stav. Syn D., nar. XX.XX.XXXX je
uznaný ťažko zdravotne postihnutý, jeho zdravotný stav si vyžaduje celodennú opateru, ktorú vykonáva

navrhovateľka. Je ochrnutý na polovicu tela a má aj ďalšie zdravotné problémy, nedokáže vykonávať
základné telesné úkony, pohybuje sa len za pomoci pomôcok, na veľmi krátke vzdialenosti. Dcéra U.,
nar. XX.XX.XXXX má silné alergie, trpí svalovou tetaniou. Dcéra Y., nar. XX.XX.XXXX trpí astmou.
Starostlivosť o deti vytvára navrhovateľke prekážku nájsť si zamestnanie a má príjem len titulom
peňažného príspevku na opatrovanie syna D. vo výške 266,41 a rodinné prídavky na deti spolu v
sume 69,30Eur. Odporca je vojak z povolania, službu vykonáva vo Vojenskom útvare Y. a to počas
pracovných dní, domov prichádza v piatok večer a odchádza v nedeľu. Nemá snahu sa podieľať na

opatere detí, naopak v ich prítomnosti je nervózny, voči navrhovateľke sa správa hrubo a neúctivo,
psychicky navrhovateľku deptá tvrdeniami, že za zdravotný stav detí je zodpovedná ona, napáda ju
nielen verbálne, ale aj fyzicky. Odporca platí byt, úver, prispieva na potreby detí podľa svojej úvahy cca
200 Eur mesačne. Príjem navrhovateľky je nepostačujúci s tým, že odporca sa nie je ochotný prispievať
na jej výživu dobrovoľne. Jeho príjem je cca 1.700 Eur, a preto sa s poukazom na ust. § 71 ods.1 Zákona
o rodine domáha určenia manželského výživného v sume 700 Eur, nakoľko vzhľadom na jeho príjem je
v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať touto sumou na jej výživu.

2. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania (č.l.21) v celom rozsahu poprel
všetky tvrdenia navrhovateľky. Uviedol, že zdravotný stav detí si plne uvedomuje, celé roky sprevádzal
navrhovateľku ako manželku na lekárske vyšetrenia alebo naopak ostal doma pri ostatných deťoch,kým navrhovateľka bola na vyšetrení. Od apríla 2012 však navrhovateľka odmieta informovať odporcu
o zdravotnom stave detí, musí sa informovať telefonicky u lekára. Tiež poprel tvrdenia navrhovateľky o
tom, že by sa nestaral o deti, že by bol nervózny a že by obviňoval navrhovateľku, že je zodpovedná za

zdravotný stav detí. Odporca uviedol ďalej, že navrhovateľka dokáže „ prehýriť“ i celý víkend po nociach,
domov sa vracia až nad ránom. Pokiaľ ide o výkon jeho zamestnania odporca uviedol, že požiadal
zamestnávateľa o úpravu pracovnej doby tak, aby mohol byť s rodinou čo najdlhšie, tiež odporca uviedol,
že o deti sa stará riadne a ako najlepšie vie, venuje im všetok voľný čas, varí, perie, žehlí, hráva sa s
deťmi, chodia spolu na výlety, na rôzne akcie pre deti. Odporca ďalej v celom rozsahu poprel, že by mal

navrhovateľku fyzicky napadnúť, v daný deň a v danom čase, ktorý navrhovateľka uvádzala na polícii,
ani nebol doma, bol s dcérou Y. a krstným synom G. mimo domu na ihrisku. Ďalej odporca uviedol,
že jeho príjem je cca 1.250 Eur, pričom platí trvalými príkazmi inkaso - nájom bytu a energie vo výške
204,51 Eur, splátku úveru na bývanie v sume 309, 78 Eur, životné poistenie v sume 67,88 Eur, ktoré
je nevyhnutnosť jeho povolania a tiež je poistkou pre splácanie úveru v prípade jeho úmrtia, ďalej platí
životné poistenie synovi D. v sume 6,97 Eur, sporenie na osobnom účte v sume 15 Eur mesačne, 12

- 15 Eur náklady mobilného telefónu, 80 až 90 Eur mesačne nákupy do domácnosti, platby za odpad
v sume70 Eur ročne, daň z nehnuteľností 20 Eur ročne, poistenie domácnosti 40 Eur ročne, satelitná
televízia 30 Eur ročne, 12,88 Eur mesačne splátka za biolampu, 145 Eur mesačne za podnájom vrátane
energií v mieste výkonu povolania, 132 Eur mesačne náklady stravy, cestovné, náklady na hygienu.
Po odrátaní všetkých uvedených výdavkov ostáva odporcovi cca 250 Eur, ktoré zasiela navrhovateľke,

ktorá má tak k dispozícii mesačne sumu cca 620 Eur (250 + 370). Tiež odporca uviedol, že dôvodom
napätia v rodine je zhoršujúci sa psychický stav navrhovateľky, ktorá je často náladová, stráca prehľad o
finančných možnostiach rodiny. Záverom odporca uviedol, že navrhovateľka podala aj návrh na určenie
výživného na deti v celkovej sume 600 Eur, zároveň požaduje manželské výživné v sume 700 Eur
mesačne, čo sú nereálne a nedôvodné požiadavky, nakoľko výška oboch požadovaných výživných

presahuje jeho príjem. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol návrh zamietnuť v celom rozsahu.

3. Súd na deň na deň 20.03.2018 a na deň 31.05.2018 pojednávanie, vykonal dokazovanie výsluch
účastníkov konania a oboznámením s listinnými dôkazmi.

4. Navrhovateľka svojim písomným podaním zo dňa 23.04.2018, doručeným súdu dňa 04.05.2018
(č.l.170) zobrala návrh na začatie konania v časti o určenie výživného za od 04.06.2013 do 30.11.2013
v sume 580,00 € mesačne a za obdobie od 01.12.2013 do 09.03.2015 v sume 550,00 € späť , preto
súd so súhlasom odporcu konanie v tejto časti zastavil. Naďalej žiadala, aby súd zaviazal odporcu na
povinnosť platiť jej titulom manželského výživného za obdobie od 04.06.2013 do 30.11.2013 v sume 120

€ mesačne a za obdobie od 01.12.2013 do 09.03.2015 v sume 150 € mesačne, vždy do 15 - teho dňa v
mesiaci vopred. Poukazovala nato, že vzhľadom na príjem odporcu, ktorý bol v roku 2013 cca 1.245,84
€, v roku 2014 cca 1.777,05 € a v roku 2015 cca 1.157,32 € je v možnostiach a schopnostiach odporcu
platiť navrhovateľke požadované výživné tak, aby životná úroveň oboch manželov bola rovnaká.

5. Odporca žiadal návrh zamietnuť, nakoľko v danom prípade by jeho priznanie bolo v rozpore s dobrými
mravmi. Právny zástupca poukázal na ustálenú judikatúru v zmysle ktorej, v prípade, keď manželia
žijú oddelene a neplnia pritom vzájomné povinnosti vyplývajúce zo Zákona o rodine, treba nevyhnutne
v každom jednotlivom prípade skúmať, aké dôvody viedli k tomu, že sa manželia rozišli. Zdôraznil,
že odporca sa vinou navrhovateľky ocitol mimo bytu a nemohol splácať náklady spojeného s jeho

užívaním a nemohol sa podieľať sa na výchove detí aj na nákladoch na domácnosť. Navrhovateľka
sa správa dlhodobo v rozpore s dobrými mravmi, iniciuje rôzne konania a krivo obviňuje odporcu z
fyzického, psychického týrania nielen seba ale aj detí čo vôbec nie je pravdou, to, že navrhovateľka
klamlivo obviňovala a obviňuje odporcu z týrania a násilia bolo preukázané v konaní, ktoré sa viedlo
pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn.: 27C/275/2013 o vylúčenie odporcu z užívania bytu pričom

súd žalobu navrhovateľky zamietol, nakoľko navrhovateľka nepreukázala, že by sa bol odporca dopustil
fyzických útokov či psychického násilia a už vôbec nie takej intezity, aby toto malo za následok
neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia.

6. V konaní nebolo sporné, že manželstvo navrhovateľky a odporcu bolo rozvedené rozsudkom

Okresného súdu Žilina č.k. 9P/196/2012 - 431 zo dňa 09.02.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
09.03.2015, zároveň súd schváli rodičovskú dohodu tak, že maloleté deti syna D., nar. XX.XX.XXXX,
dcéry U., nar. XX.XX.XXXX a dcéru Y., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky a odporcaako otec bol zaviazaný platením výživného na syna D. v sume 170 Eur mesačne, dcéru U. v sume 120
Eur mesačne a dcéru Y. v sume 100 Eur mesačne.

7. Podľa § 71ods.1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z
manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

8. Podľa § 75 ods.2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

9. Zásada dobrých mravov je korektívom, ktorý môže spôsobiť, že napriek všeobecnej požiadavke
rovnakej životnej úrovne v manželstve, v dôsledku ich porušovania sa táto zásada nemusí uplatniť. Je to

odôvodnené tým, že inštitút manželstva okrem svojej právnej stránky je založený na určitých morálnych
a etických pravidlách, ktorých dodržiavanie sa sleduje aj v rámci majetkových vzťahov súvisiacich s
manželstvom. Práve z tohto dôvodu môže byť rozpor s dobrými mravmi zreteľnejší ako pri iných druhoch
vyživovacej povinnosti. Pomôckou môže byť morálne vymedzenie obsahu manželstva (§ 18), podľa
ktorého manželia sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať

si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Bez ohľadu na naplnenie zákonných
kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, súd nemôže priznať výživné v prípade zisteného rozporu s
dobrýmimravmi.Nepochybnáodôvodnenosťpredmetnéhokritériajedanáprioritnýmpredmetomúpravy
rodinného práva, ktorým sú osobné vzťahy medzi subjektmi rodinného práva, na ktoré sa vyživovacie
vzťahy viažu. Narušenie príslušných osobných vzťahov z relevantných dôvodov zákon sankcionuje tým,

že nepovažuje za spravodlivé, aby osoba, ktorá sa takéhoto konania dopustila, požadovala plnenia
založené práve na takomto osobnom vzťahu.

10. V konaní bolo nesporné, že Okresný súd Žilina uznesením 7C/256/2013 zo dňa 18.09.2013 zakázal
odporcovivstupovaťdodočasnedoichspoločnéhobytuč.XX,vchodX,Z..poschodie,ktorýsanachádza

v bytovom dome č. súp. XXXX, zap. na LV č. XXXX/X v kat. území X. Q. J..

11. Tiež bolo nesporne preukázané, že Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 27C/275/2013 - 359 zo
dňa 20.07.2016 zamietol žalobu navrhovateľky o úplné vylúčenie odporcu z užívania predmetného
bytu, pričom na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že pokiaľ aj vznikali rozpory v spolužití

účastníkov konania, tieto neboli vyvolané výlučne zo strany odporcu, ale aj správanie navrhovateľky
nezodpovedalo riadnemu manželskému spolužitiu, čo napokon viedlo k rozvodu manželstva. Tiež súd
konštatoval, že zo strany odporcu s výnimkou jedného prípadu, neboli preukázané žiadne fyzické útoky
a ani psychické násilie voči navrhovateľke a deťom. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil.

12. Navrhovateľka sa domáhala určenia manželského výživného za obdobie od podania návrhu,
t.j. od 04.06.2013 do 09.03.2015, t.j. do dňa zániku manželstva s odporcom rozvodom. Sama
navrhovateľka nepoprela a teda potvrdila, že sa odporca počas obdobia, keď tvorili spoločnú domácnosť

podieľal na úhrade nákladov domácnosti, nákladov spojených s užívaním bytu a tiež splácal spoločný
hypotekárny úver. Ako je už uvedené v odseku 10. v konaní vedenom pred Okresným súdom Žilina
sp. zn.: 27C//275/2013 bolo preukázané, že ani správanie navrhovateľky nezodpovedalo riadnemu
manželskému spolužitiu, čo napokon viedlo k rozvodu manželstva. Pokiaľ sa teda navrhovateľka
domáhalaurčeniamanželskéhovýživnéhozaobdobieod04.06.2013do09.03.2015takdotohoobdobia

spadajú necelé tri mesiace počas ktorých žili v spoločnej domácnosti, nakoľko od septembra 2013
mal odporca zakázaný vstup do spoločného bytu. Keďže bolo už v predchádzajúcom právoplatne
skončenom súdnom konaní preukázané, že ani správanie navrhovateľky nezodpovedalo riadnemu
manželskému spolužitiu, nebolo potrebné tieto skutočnosti opakovane dokazovať. Následne odporca
bez svojej viny bol vylúčený z užívania spoločného bytu, nakoľko tvrdenia navrhovateľky o tom, že by

sa dopúšťal fyzického a psychického násilia voči nej a deťom sa ukázali nepravdivými. Súd dospel k
záveru, že sama navrhovateľka sa správala v rozpore s povinnosťami upravenými v ust. § 18 Zákona o
rodine, podľaktoréhomanželiasúpovinnížiťspolu,byťsiverní,vzájomnerešpektovaťsvojudôstojnosť,
pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie, a to najmä podanímnedôvodného návrhu na vylúčenie odporcu z užívania spoločného bytu, keď jej tvrdenia o nevhodnom
správaní odporcu preukázané neboli, pričom v dôsledku takýchto nepravdivých tvrdení sa odporca bez
svoje viny nemohol podieľať riadne na výchove detí a žiť riadnym manželským životom a plniť si

povinnosti tak, aby bol naplnený účel manželstva a jeho zákonné funkcie, a to všetko za stavu, keď v
konanísp.zn.27C/275/2013bolopreukázané,žeanisprávanienavrhovateľkynezodpovedaloriadnemu
manželskému spolužitiu. Súd nepovažoval za spravodlivé, aby sa navrhovateľka ako osoba, ktorá
narušila osobné vzťahy dožadovala plnenia, ktoré je založené práve na osobnom vzťahu. Vzhľadom na
všetky uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že priznanie výživného by v danom prípade bolo v

rozpore s dobrými mravmi, a preto žalobu v časti, ktorou sa domáhala určenia výživného za obdobie od
04.06.2013 do 30.11.2013 v sume 120 € mesačne a za obdobie od 01.12.2013 do 09.03.2015 v sume
150 € mesačne, vždy do 15 - teho dňa v mesiaci vopred zamietol .

13. O náhrade trov konania rozhodol na základe ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku(CMP), v
zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje

inak. Výnimku zo zásady uvedenej v § 52 CMP predstavuje aj § 55 CMP, ktorý oprávňuje súd priznať
náhradu trov konania aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Súd nevzhliadol
žiadne také okolnosti prejednávaného prípadu, pre ktoré by priznal odporcovi náhradu trov konania, tak
ako to odporca navrhoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a

zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.