Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/179/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115228648
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5115228648.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu A. T., nar. XX.X.XXXX,
bytom T., D. XXXX/XX, právne zastúpeného Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s.r.o., so sídlom
Žilina, Daniela Dlabača 35, proti žalovanému Mesto Žilina, so sídlom Žilina, Námestie obetí komunizmu
1, IČO: 00 321 796, o zdržanie sa neoprávnených zásahov do vlastníckych práv, na základe odvolania
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 13C/442/2015-109 zo dňa 14. marca 2017 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol (v celom rozsahu) žalobu o uloženie povinnosti
žalovanému zdržať sa konania vedúceho k odstráneniu príslušenstva hrobu (betónovej obruby,
mramorového obloženia a mramorovej platne) umiestnených na pozemku vo vlastníctve žalovaného.
Vychádzal zo záveru, že žalobcovi nevzniklo právo užívať predmetné hrobové miesto, lebo medzi ním
ako nájomcom a vtedajším prevádzkovateľom pohrebísk a domov smútku v meste Žilina (spoločnosť
Funeral &, spol. s r.o.) ako prenajímateľom nedošlo k uzatvoreniu platnej a účinnej nájomnej zmluvy
podľa § 21 zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve. Taktiež nedošlo ani k platnému a účinnému prevodu

nájmu predmetného (už prenajatého) hrobového miesta doterajším/predchádzajúcim nájomcom p.
P. R. v prospech žalobcu tak, ako to predpokladá čl. 4 bod m/ Všeobecne záväzného nariadenia (ďalej
len VZN) č. 26/2012 Mesta Žilina, ktorým sa vydáva Prevádzkový poriadok pohrebísk Mesta Žilina.
2. V konaní nebolo sporné, že zmluva o nájme hrobového miesta (v konkrétnostiach súdenej veci) je
zmluvou povinne zverejňovanou podľa § 5a ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. Vykonaným dokazovaním
mal okresný súd preukázané uzatvorenie nájomnej zmluvy č. 16116 zo dňa 9.2.2015 podľa zákona č.
131/2010 Z.z. o pohrebníctve v spojení s § 663 a nasl. Obč. zák. medzi spoločnosťou Funeral &, spol.

s r.o., ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom. Na predmetnej zmluve bol rukou dopísaný text
„Týmto postupujem všetky práva na 2 - hrob pánovi T. A.“, ktorý tam dopísal a zároveň ho podpísal
svedok P. R. (predchádzajúci nájomca hrobového miesta). Predmetná zmluva však nebola zverejnená
tak, ako to predpokladá § 47a ods. 1 Obč. zák., v dôsledku čoho v zmysle § 47a ods. 4 Obč. zák. platí,
že k uzavretiu zmluvy nedošlo. Okresný súd zároveň konštatoval, že žalobca nevyužil možnosť podľa §
5a ods. 10 zákona č. 211/2000 Z.z. a nepodal návrh na jej zverejnenie v Obchodnom vestníku.
3. Pre úplnosť dodal, že miesto, na ktorom sa nachádza betónová obruba hrobu, jeho mramorové

obloženie a mramorová platňa vo vlastníctve žalobcu, nie je podľa príslušného plánu hrobových
miest schváleného uznesením mestského zastupiteľstva Mesta Žilina určené na uloženie ľudských
pozostatkov alebo ľudských ostatkov. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že žalovanému ichnáhradu voči žalobcovi nepriznal. Žalovaný bol síce úspešnou stranou v spore (§ 255 ods. 1 CSP), ale
žiadne trovy konania mu nevznikli.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa alternatívne
domáhal jeho zmeny tak, že žalobe bude vyhovené v celom rozsahu, alebo jeho zrušenia a vrátenia
veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nespochybňoval nezverejnenie zmluvy o postúpení práv zo
zmluvy o nájme hrobového miesta uzatvorenej medzi žalobcom a jeho právnym predchodcom. Tvrdil
však, že dôvodom, prečo ju žalovaný odmietol zverejniť, bola skutočnosť, že predmetné hrobové miesto

je situované na novej/plánovanej prístupovej ceste na cintorín, ktorú mieni/l budovať žalovaný. V danej
spojitosti žalovaný vyvíjal na žalobcu aj neprimeraný nátlak v podobe slovných útokov, hrozieb, vyhrážok
a (napokon) položenia betónových kvádrov okolo predmetného hrobového miesta, čím znemožnil
žalobcovi akékoľvek jeho využitie. Odvolateľ zdôraznil, že v priebehu konania došlo k úmrtiu jeho
manželky, čím „sa naplnila najhoršia obava žalobcu“, keď nemal kde svoju manželku pochovať. Jej
posledným želaním pritom bolo, aby ju nedal spáliť, ale aby ju pochoval do predmetného hrobu, o čo ho

prosila aj na smrteľnej posteli. Najmä vzhľadom na nemožnosť neplnenia tejto poslednej vôle manželky
žalobca nesie jej smrť veľmi ťažko.
5. Odvolateľ poukazoval na to, že zákaz pochovávania na predmetnom hrobovom mieste bol správcovi
cintorínadoručenýaž20.2.2015,tedapouzavretízmluvyč.16116zodňa9.2.2015.Tvrdeniaprotistrany,
že mapový plán pochovávania mal byť zverejnený i na internetovej stránke mesta a doručený správcovi

cintorína, neboli v konaní preukázané; súvisiace dôkazné bremeno spočívalo na žalovanom. Existenciu
riadneho mapového plánu hrobových miest pritom spochybnil aj (predchádzajúci) správca cintorínov,
pokiaľ i nejaký mapový plán existoval, bol len orientačný. Zároveň svedok žalovaného p. L. uviedol, že
nikdy nemali dôvod spochybňovať uzatváranie nájomných zmlúv správcom.
6. Podľa odvolateľa sa okresný súd v napadnutom rozsudku nevysporiadal ani s výpoveďami svedkov

R., U. i samotného žalobcu a jeho rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené. Celkovo zhrnul, že „bez
porušenia akejkoľvek povinnosti“ sa dostal do situácie, kedy uzavrel zmluvu o postúpení práv z nájmu
hrobového miesta s P. R., ktorý prevod odsúhlasil správca cintorína a bol zaplatený i správny poplatok,
napriek tomu nemôže riadne realizovať svoje vlastnícke právo k príslušnému hrobu (betónovej obrube,
mramorovému obloženiu a mramorovej platni, ktoré sú umiestnené na pozemku žalovaného). Na záver

žalobca dodal, že ak by aj „hypoteticky pripustil“, že nájomný vzťah medzi ním a žalovaným nikdy
nevznikol, konaním žalovaného je obmedzený v dispozícii so svojím vlastníctvom - s príslušenstvom
hrobu. V konaní nebolo totiž sporné, že to bol žalovaný, kto hrob žalobcu zastaval betónovými kvádrami,
a tak minimálne v tomto rozsahu zákon priznáva žalobcovi ochranu voči tomu, kto do jeho vlastníckeho
práva neoprávnene zasahuje.

7. Žalovaný žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Zotrvával na svojich dovtedajších vyjadreniach a
argumentácii, ktorú žalobca „nijak nedokázal vyvrátiť“. Mal za to, že žalobca nie je vlastníkom
príslušenstva hrobu (betónovej obruby, mramorového obloženia a mramorovej platne), keďže bolo
vybudované p. R., ktorý nikdy platne nepreviedol na žalobcu práva k príslušenstvu hrobu. Prevod

vlastníckeho práva k príslušenstvu hrobu totiž svedok R. odvodzoval od zmluvy o prevode práv a
povinností, ktorú však so žalobcom nikdy platne neuzavrel. Následne nie je možné žalobcovi priznať
ochranu z titulu vlastníctva; odhliadnuc od toho, že minimálne betónová obruba hrobu ani nie je
samostatnou vecou, ale možno ju považovať iba za úpravu pozemku, čím sa stáva vlastníctvom
žalovaného ako vlastníka pozemku.

8. Podľa žalovaného je z hľadiska merita veci nepodstatné, či bol alebo nebol riadne schválený a
zverejnený plán hrobových miest. Napriek tomu žalovaný všetky dostupné dôkazy v konaní predložil,
pričom žalobca jeho tvrdenia nijakým dôkazom nevyvrátil. Doplnil, že si nie je vedomý konania voči
žalobcovi,ktorébybolomožnéhodnotiťakorozpornésdobrýmimravmi.Chápesíceroztrpčeniežalobcu
nad tým, že nemohol splniť poslednú vôľu svojej manželky, ale za vzniknutú situáciu sa necíti byť

zodpovedný.

9. Žalobca v reakcii na vyjadrenie protistrany sa v plnej miere pridŕžal svojej odvolacej argumentácie.
S odkazom na konkrétne ustanovenie zákona o pohrebníctve, ako aj na príslušné časti VZN č. 9/2015
Mesta Žilina, prezentoval nesúhlas s názorom žalovaného, že betónová obruba nie je samostatnou

vecou. Bol presvedčený, že je vlastníkom príslušenstva hrobu, čo vyplýva aj z výpovede svedka P. R.
zo dňa 28.6.2016. Zároveň vlastnícke právo k príslušenstvu hrobu nie je možné viazať na platný alebo
neplatný nájomný vzťah k hrobovému miestu. Opätovne zdôraznil, že nebolo sporné, že to bol žalovaný,kto hrob zastaval betónovými kvádrami, minimálne v ktorom rozsahu patrí žalobcovi ochrana proti tomu,
kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje.

10.Žalovanývrámciduplikyzotrvalnaargumentácii,vzmyslektorejbetónováobrubahrobupredstavuje
(iba) úpravu pozemku. Po dôslednom oboznámení sa s výpoveďou svedka R. uviedol, že tohto nemožno
považovať za vlastníka príslušenstva hrobu; jeho vlastníkom v zmysle § 542 ods. 1, 2 veta prvá Obch.
zák. je zhotoviteľ diela - spoločnosť GRANITI, s.r.o., ktorej je menovaný konateľom. V tejto spojitosti
dodal, že nie je pravdou, že by žalovaný zabránil zhotoviteľovi dokončiť dielo uložením betónových

zátarás na hrobové miesto; dielo malo byť totiž dokončené 15.4.2015 a betónová platňa bola uložená
až po 30.6.2015.

11. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario za použitia § 219 ods.
3 CSP) rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

12. Krajský sú (prioritne) opakuje/zdôrazňuje, že odvolací súd je viazaný nielen rozsahom odvolania, ale
aj jeho konkrétnymi dôvodmi, ktoré odvolateľ vymedzí v zákonom stanovenej lehote na podanie tohto
opravného prostriedku (§ 380 ods. 1 v spojení s § 365 ods. 3 CSP). To znamená, že vecnú správnosť
napadnutého rozhodnutia posudzuje (takmer výlučne) z dôvodov označených odvolateľom. Z hľadiska

odvolaciehoprieskumukonkrétnehorozsudkupredmetnáviazanosťpritomveľmiúzkosúvisísurčujúcim
záverom okresného súdu, na ktorom argumentačne založil svoje rozhodnutie.

13. V súdenej veci okresný súd napadaný rozsudok založil na (skutkovom) závere, že došlo k
uzatvoreniu nájomnej zmluvy č. 16116 zo dňa 9.2.2015 podľa zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve

v spojení s § 663 a nasl. Obč. zák. medzi spoločnosťou Funeral &, spol. s r.o., (ako prenajímateľom)
a žalobcom (ako nájomcom), ktorá zmluva obsahuje P. R. (ako „pôvodným nájomcom) rukou dopísaný
a ním podpísaný text „Týmto postupujem všetky práva na 2 - hrob pánovi T. A.“. Nadväzne v
rámci právneho posúdenia okresný súd konštatoval, že táto zmluva, ktorá podlieha režimu povinného
zverejnenia v zmysle § 5a ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., nebola zverejnená podľa § 47a ods. 1 Obč.

zák., čoho dôsledkom je fikcia v zmysle § 47a ods. 4 Obč. zák., t.j. platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo.
14. Dotknutý určujúci záver, ktorý (už i samostatne) podmieňuje zamietavé rozhodnutie o žalobe,
odvolateľ vôbec nenamietal; t.j. nijako nespochybňoval jeho správnosť. Skôr naopak (minimálne
nepriamo) pripúšťal jeho opodstatnenosť. Poukazoval síce na dôvody nezverejnenia predmetnej
nájomnej zmluvy, resp. motiváciu žalovaného ju nezverejniť (tvrdená snaha žalovaného realizovať novú

príjazdovú cestu, ktorá by mala viesť práve cez tú časť cintorína, kde sa dotknuté hrobové miesto
nachádza), netvrdil však, že by predmetná nájomná zmluva bola zverejnená. Inými slovami, žalobca
nenamietal, že by okresný súd v tejto otázke nesprávne zistil skutkový stav, keď uzavrel, že predmetná
nájomná zmluva nebola zverejnená a rovnako nenamietal následné právne vyhodnotenie, že nedošlo k
platnému a účinnému uzavretiu zmluvy. Taktiež vôbec nerozporoval konštatovanie okresného súdu, že v

zmysle § 5a ods. 10 zákona č. 211/2000 Z.z. on sám nepodal návrh na zverejnenie zmluvy v Obchodnom
vestníku.

15. Nadväzne možno uzavrieť, že odvolanie žalobcu (pre relevantné nenamietanie rozhodujúceho
a určujúceho záveru) nebolo spôsobilé privodiť zmenu, eventuálne zrušenie napadnutého rozsudku.

Neobstojí ani odvolateľova námietka o nedostatočnom odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia.
Okresný súd totiž v bodoch 9. až 15. odôvodnenia jeho rozsudku jasne a dostatočne podrobne ozrejmil
všetky podstatné súvislosti určujúceho záveru o neplatnosti/neúčinnosti zmluvy, od ktorej si žalobca
odvodzuje (tvrdené) nájomné právo k dotknutému hrobovému miestu.
16. Ostatné okolnosti, resp. otázky, ku ktorým predostreli sporové strany (rozdielnu) argumentáciu v

odvolacom konaní, nie sú z hľadiska rozhodovania odvolacieho súdu významné. Krajský súd sa preto
nimi ani bližšie nezaoberal; akýkoľvek záver ohľadne ich dôvodnosti by totiž nijako nemohol ovplyvniť
meritórne rozhodnutie.

17. Žalobca v závere odvolania poukázal na nemožnosť disponovať s predmetnom svojho vlastníctva

- príslušenstvom hrobu - v dôsledku zastavania hrobu betónovými kvádrami/ /panelmi zo strany
žalovaného; ktorá skutočnosť nebola medzi stranami sporná. V tejto súvislosti krajský súd uvádza,
že predmetom prebiehajúceho konania v zmysle petitu žaloby bolo/je uloženie povinnosti žalovanémuzdržať sa konania vedúceho k odstráneniu príslušenstva hrobu - betónovej obruby, mramorového
obloženia a mramorovej platne.

18. Žalobca teda požadoval uloženie povinnosti žalovanému nekonať spôsobom, ktorého dôsledkom by
bolo odstránenie príslušenstva hrobu. Pokiaľ však aktuálne žalovaný bráni žalobcovi v nakladaní s týmto
príslušenstvom, t.j. zasahuje do jeho (tvrdeného) vlastníckeho práva tým, že hrob „zatarasil“ betónovými
kvádrami a panelom nesmeruje jeho konanie k odstráneniu príslušenstva hrobu. Naopak, z faktického
hľadiska predmetné betónové kvádre a panely znemožňujú odstránenie príslušenstva hrobu, uloženia

ktorého zákazu sa žalobca svoju žalobou domáhal. Toto konštatovanie vychádzajúce z bezprostredného
stavu na mieste samom krajský súd uvádza bez akejkoľvek irónie, či znevažovania žalobcu.
19. Je zrejmé, že žalobca sa ochrany svojho (tvrdeného) vlastníckeho práva môže domáhať žalobou
o odstránenie betónového zatarasenia, čo však nebolo/nie je predmetom konania v súdenej veci. K
uspokojeniu takéhoto nároku žalobcu totiž určite nemôže viesť žaloba podaná v aktuálnom konaní - o
uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa konania vedúceho k odstráneniu príslušenstva hrobu. Len

pre úplnosť krajský súd dodáva, že v odvolacom konaní zmena žaloby nie je prípustná (§ 371 CSP).

20. Žalobca síce odvolaním výslovne napadol aj výrok rozsudku okresného súdu o trovách
prvoinštančného konania, ale výlučne v súvislosti s ním tvrdenou nesprávnosťou rozhodnutia vo veci
samej (zamietnutím žaloby). Nadväzne, potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti zakladá tiež vecnú

správnosť (opäť aj pre viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi - § 380 ods. 1
CSP) od neho závislého výroku o náhrade trov konania. Iba na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd
náležite aplikoval zásadu úspechu v spore za (súčasne) danej okolnosti, že úspešnej sporovej strane
trovy v prvoinštančnom konaní nevznikli.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu. Žalobca nebol v odvolacom konaní
úspešný, preto mu nemožno priznať nárok na náhradu súvisicich trov; naproti tomu žalovanému žiadne
relevantné trovy konania v súvislosti odvolacím prieskumom nevznikli (§ 251 CSP).
22. V záujme komplexnosti krajský súd uvádza, že ak by si žalovaný uplatňoval nárok na náhradu

trov konania (čo však neučinil), vzhľadom na širšie súvislosti súdenej veci by bol daný solídny základ
pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Dôvody hodné osobitného zreteľa by predstavoval emocionálne
veľmi negatívny nepriamy dopad sporu na žalobcu (v rozpore s výslovným prianím zosnulej manželky
musel jej telo nechať spopolniť, keďže kvôli prebiehajúcemu sporu nebolo možné - ani fakticky -
vykonať uloženie telesných pozostatkov do hrobu), pričom sám žalobca na vzniknutom stave (na rozdiel

od predošlého správcu cintorína, a tým sprostredkovane i žalovaného, či predchádzajúceho nájomcu
hrobového miesta, ktorý prostredníctvom obchodnej spoločnosti, ktorej je konateľom, zároveň vystupuje
i ako dodávateľ kamenárskych prác/zhotoviteľ diela) nesie veľmi minoritný podiel.

23. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.