Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 6, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/419/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815211455
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7815211455.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov
JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcov: 1/ X. O., narodeného XX.X.XXXX,
bytom Y. XXX a 2/ W. O., narodenej XX.X.XXXX, bytom Y. XXX, zastúpených JUDr. Alexandrom
Milkom, advokátom, so sídlom v Rožňave, ul. Cyrila a Metoda 4, proti žalovanému Q. A., narodenému
XX.XX.XXXX, bytom B. W. Č.. XXX, zastúpenému JUDr. Ladislavom Törökom, advokátom so sídlom v

Rožňave, Šafárikova 8, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcov proti rozsudku
Okresného súdu Rožňava zo dňa 20. júna 2017 č.k. 6C/689/2015 - 128 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom zamietol
žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali určenia že nehnuteľnosť stavba - Chata súpisné číslo XXX

postavenánaparcelečísloXXX/Xzastavanéplochyanádvoriavovýmere77m2,zapísanánaOkresnom
úrade Rožňava, Katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX, Katastrálne územie B. W., R. B. W..
Okres Rožňava, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov. Zároveň rozhodol, že žalovanému
priznáva náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci vo výške 100 %.

2. V odôvodnení poukázal na argumentáciu žalobcov v žalobe, že „v roku 1977 sa začalo budovať

lyžiarskestrediskovkatastriobceB.W.podkopcomY..Vroku1979bolazaloženáTelovýchovnájednota
TJ - ŽB Nižná Slaná, ktorá ako právny subjekt samostatne hospodárila a rozvíjala lyžiarske stredisko.
Žalobcovia ako manželia boli jedinými zamestnancami TJ ŽB Nižná Slaná. Spravovali zverený majetok
a starali sa o jeho ďalší rozvoj. V lyžiarskom stredisku sa nachádzala chata Y., v ktorej nebolo miesto pre
bývanie žalobcov ako rodiny. Z toho dôvodu sa žalobcovia rozhodli postaviť si na vlastné náklady a pre
rodinu domček pri vleku do ktorého sa presťahovali v úmysle tam žiť aj v budúcnosti. V rokoch 1990 až

1991 si postavili na vlastné náklady stavbu t.č. chata súpisné číslo XXX V.ostavenú na parcele číslo XXX/
X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 77m2, zapísaná na Okresnom úrade Rožňava, Katastrálny
odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX, Katastrálne územie B. W., R. B. W., Okres Rožňava, a to bez
stavebného povolenia a na pozemkoch ktoré neboli majetkoprávne usporiadané. O tom, že predmetnú
chatu postavili žalobcovia pre seba. ako bytovú jednotku, svedčí: a/ zápisnica zo dňa 10.06.1993, z
výkonuštátnehostavebnéhodohľaduvykonanéhovlokaliterekreačnéhostrediskapodY.,zaprítomnosti

všetkých zainteresovaných osôb, vydaná Obvodným úradom životného prostredia B. P.. Zo zápisnice
str.2 bod. 5, vyplýva, že žalobcovia v septembri 1991 započali s výstavbou chatky a od januára 1992 ju
obývajú ako bytovú jednotku. Pozemok je majetko-právne nevysporiadaný a stavba nebola stavebným
úradom povolená, b/ oznámenie o začatí konania o odstránení stavby, zo dňa 11.11.1996, vydané
Okresným úradom v Rožňave, odbor životného prostredia, číslo: ÚPaSP-96/01996, o začatí konania o
správnom konaní o odstránení stavby na pozemku, k. ú. Vyšná Slaná, spojené s miestnym zisťovaním,

ktoré začalo na podnet starostu obce Vyšná Slaná, z ktorej vyplýva, že starosta obce dal podnet na
odstránenie predmetnej stavby kde uvádza, že stavbu postavili žalobcovia bez stavebného povolenie vrokucca1993ažetútoužívajúnaobytnéúčely,c/zápisnicaOkresnéhoúraduRožňava,odborživotného
prostredia,zodňa28.11.1996,č.UPaSP-96/01996,zkonaniaoodstránenístavbyuskutočnenéhovobci
B.W.,zktorejvyplýva,žeúčastnícikonaniazistilistav,ževroku1991žalobcoviaakostavebníci,postavili

stavbu, ktorú od roku 1991 užívali na bývanie a že túto postavili bez stavebného povolenia a táto stavba
je užívaná žalobcami aj v čase predmetného konania, teda v novembri 1996. Stavebný úrad po zisťovaní
vydal stanovisko, že nebol zistený rozpor so záujmami spoločnosti pri dotknutej stavby z hľadiska jej
dodatočného povolenia. Vzhľadom k tomu, že nebolo možné určiť vlastníka pozemku rozhodnutie o
tom, či stavba bude odstránená alebo bude vydané dodatočné povolenie, konanie bolo prerušené, d/

rozhodnutie Okresného úradu Rožňava, odbor životného prostredia, č.SP-97/05285- 003 Za, zo dňa
27.6.1997, o uložení pokuty za porušenie stavebného zákona, týkajúceho sa stavby, predmetnej chaty, a
to z dôvodu stavby bez stavebného povolenia, ktorého nepochybne vyplýva, že stavebníkmi predmetnej
chaty boli žalobcovia, e/ list Obecného úradu B. W., č. 196/97 zo dňa 08.09.1997, z ktorého vyplýva, že
obecné zastupiteľstvo žiada od žalobcov predloženie návrhu, resp. spôsobu vysporiadania vlastníctva
predmetnej chaty, ktoré má zastupiteľstvo záujem nadobudnúť do vlastníctva obce. Predmetnú chatu

navrhovatelia užívali do roku 1996, kedy im bola odpojená elektrická energia a boli nútený sa z
predmetnejchatyodsťahovať.NáslednemedzižalobcamiaObcouB.W.prebiehalirôznesúdnekonania
týkajúcesaceléholyžiarskehostrediskapodY..R.B.W.bezsúhlasuavedomia žalobcovsivysporiadala
predmetnú chatu a zapísala ju v katastri nehnuteľnosti do svojho vlastníctva a následne túto chatu
odpredala do vlastníctva B. A., otca žalovaného. B. A. chatu daroval svojmu synovi t.j. žalovanému.

Podľa § 132 ods. l OZ vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa názoru žalobcov nadobudli vlastnícke právo k predmetnej stavbe - chate, na základe iných
skutočností ustanovených zákonom t.j. spôsobom, pri ktorom vlastnícky vzťah nie je odvodený od
práv žiadneho predchádzajúceho subjektu ale pôvodným originárnym spôsobom t.j. vytvorením veci

- výstavbou. Podľa ustálenej súdnej praxe ak ide o stavbu, nadobúda vlastníctvo k nej stavebník
v občiansko-právnom zmysle teda ten, kto stavbu uskutočnil s úmyslom mať ju pre seba. Nie je
rozhodujúce komu bolo adresované rozhodnutie o stavebnom povolení a ani to či stavebné povolenie
bolo vydané. Žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, keďže v katastri
nehnuteľnosti na liste vlastníctva nie sú zapísaný ako vlastníci hoci vlastníctvo k predmetnej chate

nadobudli originárnym spôsobom, t.j. výstavbou, a zosúladiť tak stav skutočný so stavom právnym. V
podaní zo dňa 16.03.2017 reagovali žalobcovia na vyjadrenia žalovaného, kedy uviedli, že ich považujú
za účelové a nepodložené objektívnymi dôkazmi v snahe zastrieť skutočný stav veci. Žalobcovia
s názorom žalovaného nesúhlasia. Otec žalovaného B. A. nadobudol predmetnú chatu súp.č. XXX
postavenú na parcele č. XXX/X, S..Ú.. B. W. spolu s inými nehnuteľnosťami na základe kúpnej zmluvy

zo dňa 15.05.2007 od R. B. W.ná. Vklad tejto zmluvy bol povolený Správou katastra Rožňava dňa
11.06.2007. Z výpisu z Uznesenia obecného zastupiteľstva Obce B. W. č.24/2007 zo dňa 11.05.2007
vyplýva, že obecné zastupiteľstvo schvaľuje odpredaj nehnuteľností - chata Y. na základe zmluvy o
budúcej zmluve, podpísanej dňa 01.08.2004 vo Vyšnej Slanej, ktorá je majetkom Obce B. W., vedená
na LV č. XXX pre B. A., trvalé bytom B. W. XXX, r.č. 671106/6461. Žalobcovia sú toho názoru, že

predmetná kúpna zmluva ako aj zmluva o budúcej kúpnej zmluve sú absolútne neplatnými právnymi
úkonmi. Každý právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom, je neplatný (§ 39 OZ). Zmysel ust. § 39 OZ stanovujúci veľmi prísny
dôsledok absolútnej neplatnosti určitého právneho úkonu pre jeho nedovolenosť mieri na prípady
zjavného porušenia zákona, ktoré všeobecne odôvodňuje záujem štátu na odopretie účinkov takéhoto

právneho úkonu. Absolútna neplatnosť právneho úkonu podľa ust. § 39 OZ nastáva v prípadoch, keď
právnyúkonjezákonomvýslovnezakázaný,pritomnemusíísťvždyorozporsobčianskymzákonom,ale
aj s inými zákonmi, ktorým obsah alebo účel právneho úkonu odporuje. V súlade s ust. § 9 ods. 2 písm.
a) zák. č. 138/1991 Zb. majetkoprávne úkony, o ktorých prislúcha rozhodovať obecnému zastupiteľstvu,
sú pre obec záväzné len v prípade predchádzajúceho kladného rozhodnutia tohto zastupiteľstva. Bez

takéhoto rozhodnutia starosta obce nemôže v uvedených prípadoch urobiť platný právny úkon za
obec. Rozhodnutie obecného zastupiteľstva o majetkoprávnom úkone sa tvorí a prejavuje uznesením
obecného zastupiteľstva. Právne účinky vyvolá len vtedy, ak spĺňa formálne i meritórne náležitosti.
Funkcia štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorým je starosta obce (§ 13 ods. 3 zák. č. 138/1991 Zb.
v znení zmien a doplnkov) znamená výhradné oprávnenie konať menom obce navonok, t. j. prejavovať

vôľu obce vo vzťahu k tretím osobám. Táto funkcia nezahŕňa jeho výlučné oprávnenie vytvárať túto
vôľu, ktorá je potom prejavovaná navonok práve v podobe právnych úkonov urobených na základe
uvedeného konateľského oprávnenia. Oprávnenie rozhodovať o právnych úkonoch, t. j. o tom, či,
aký právny úkon obec urobí (prejaví) je zo zákona rozdelené medzi obecnú radu, štatutárny orgán aobecné zastupiteľstvo. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. a) zák. č. 138/1991 Zb. v znení zmien a doplnkov
schváleniu obecným zastupiteľstvom podliehajú vždy zmluvné prevody vlastníctva k nehnuteľnému
majetku. Rozhodnutie obecného zastupiteľstva o majetkoprávnom úkone sa tvorí a prejavuje uznesením

obecného zastupiteľstva. Právne účinky vyvolá len vtedy, ak spĺňa formálne a meritórne náležitosti. Ak
sa pred súdom vyskytne v občianskom súdnom konaní ako sporná otázka platnosti zmluvy uzavretej
medzi obcou a druhým účastníkom zmluvy, ktorej predmetom je niektorý z majetkoprávnych úkonov,
ktorý vyžadoval rozhodnutie obecného zastupiteľstva, musí súd skúmať platnosť prejavu vôle tak z
hľadiska formálnych (prijatie uznesenia spôsobom stanoveným v zákone), ako aj z hľadiska meritómych

náležitostí, ktorého jadrom je prejav vôle. Bez prejavu vôle a jeho vyjadrenia v objektívne zistiteľnej
forme nemožno hovoriť o právnom úkone. Táto zásada platí aj pre prejavy vôle obce v oblasti
občianskeho práva. Ak obecné zastupiteľstvo nerozhodlo o majetkoprávnom úkone a prijaté uznesenie
nebolo pojaté do zápisu o priebehu schôdze obecného zastupiteľstva, nevznikol prejav vôle spôsobilý
založiť právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Majetkoprávnym úkonom, o
ktorom má nepochybne obecné zastupiteľstvo rozhodovať je i prípadné predchádzajúce rozhodnutie

obecného zastupiteľstva k uskutočneniu majetkoprávneho úkonu - uzavretia zmluvy o budúcej zmluve a
predchádzajúcerozhodnutieobecnéhozastupiteľstvaoschváleníprávnehoúkonu-kúpnejzmluvy.Teda
ak uzavretiu kúpnej zmluvy mala predchádzať zmluva o budúcej kúpnej zmluve, obecné zastupiteľstvo
malo schváliť aj uzavretie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Z doposiaľ vykonaného dokazovania
nepochybne vyplýva to, že obecné zastupiteľstvo neschvaľovalo a neschválilo zmluvu o budúcej zmluve,

ktorú uzavrel starosta Obce B. W. s otcom žalovaného dňa 01.08.2004. Starosta obce nemôže bez
prejavu vôle obce urobiť majetkoprávny úkon, ku ktorému sa vyžaduje predchádzajúce rozhodnutie
obecného zastupiteľstva a zaviazať ním obec, pretože mu k tomu zákon o majetku obcí s príslušnými
predpismi nedáva oprávnenie, takže jeho právny úkon nevyvolal právne účinky a takýto úkon je
absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ. V posudzovanej veci je podľa názoru žalobcov

nedostatok schválenia odpredaja nehnuteľností vyplývajúci z uznesenia č.24/2007 zo dňa 11.05.2007
obecným zastupiteľstvom, kde sa schvaľoval odpredaj nehnuteľnosti - chaty Y. ( z uznesenia nevyplýva
schválenie aj ďalších nehnuteľností vedených na LV č.XXX) kompenzovaný zmluvou o budúcej kúpnej
zmluve, ktorá je podľa názoru žalobcov nepochybne neplatným právnym úkonom. Citovali ust.§ 9
ods. 4, 6 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí platného v čase prevodu predmetnej nehnuteľnosti

obcou. Z uvedeného je zrejmé, že obec previedla svoj majetok bez verejnej obchodnej súťaže, hoci
verejná obchodná súťaž v konkrétnom posudzovanom prípade mala prebehnúť. Keďže sa tak nestalo,
aj z tohto dôvodu sa jedná podľa názoru žalovaných o absolútne neplatný právny úkon v zmysle §
39 OZ. K vyjadreniu žalovaného, že Obec B. W. nadobudla vlastnícke právo k predmetnej chatke na
základe vzájomného vysporiadania so žalobcom v 1/ rade, žalobcovia uvádzajú, že k vysporiadaniu

nikdy nedošlo. Je zavádzajúce tvrdenie žalovaného, že za vysporiadanie treba považovať listinu z
09.03.1999, podľa ktorej mal žalobca v 1/ rade navrhnúť obecnému zastupiteľstvu B.K. W. zastavenie
súdnych konaní a kompenzáciu náhrady škody prevodom chatky v k.ú. B.Š. W., Č. X.. Zo samotnej
listiny vyplýva, že ide o návrh a zo znenia tohto návrhu vyplýva aj to, že kompenzácia náhrady škody
prevodom chatky k.ú. B. W. sa má uskutočniť po vysporiadaní do majetku Obce B. W.. Žalovaný do

dnešného dňa nepredložil do súdneho spisu ako dôkaz aj listinu, ktorá by preukazovala, že na návrh
žalobcu došlo k vysporiadaniu a to prevodom chatky do majetku obce. Aj z vyjadrenia starostu obce
vyplýva len konštatovanie, že písomná dohoda o vysporiadaní nebola vyhotovená, pretože sa jednalo o
čiernu stavbu, a že za vysporiadanie považuje list, ktorý podpísal žalobca v 1/ rade zo dňa 09.03.1999.
Je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že okolnosti, za ktorých došlo k podpísaniu tejto listiny žalobcom

v 1/ rade tak, ako o nich žalobca vypovedal na pojednávaní sú pravdivé a nesvedčia o tom, že došlo k
vyporiadaniuvzájomnýchvzťahovmedziobcouažalobcom,najmänievovzťahukprevoduvlastníckeho
práva k predmetnej chatke. Zo spisového materiálu o súdnych konaniach, ktorý bol pripojený, vyplýva
tá skutočnosť, že k zastaveniu konaní vedených proti žalobcovi obcou došlo ešte pred 09.03.1999. Aj
z toho je zrejmé, že žalobca vypovedá pravdivo a návrh na vysporiadanie nemôže byť považovaný za

dohodu s účinkami prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti. Je nepochybné to, že návrh na vysporiadanie
tak, ako je uvedený v listine zo dňa 09.03.1999, nie je možné považovať za listinu, ktorá by svojimi
účinkami mala za následok prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (aj čierna stavba ,neoprávnená
stavba...je nehnuteľnosťou). Na prevod nehnuteľností je potrebné splniť všetky formálne aj materiálne
podmienky, ktoré požaduje OZ. Neobstojí preto účelové tvrdenie žalovaného a vyjadrenie starostu Obce

B. W. o nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetnej chatke Obcou B. W.. Pokiaľ sa žalovaný vo svojom
vyjadrení odvoláva na nadobudnutie vlastníckeho práva Obcou B. W. na základe vydržania, tak s týmto
názorom žalobcovia taktiež nesúhlasia. Obec B. W. nedisponuje titulom, dobromyseľnou držbou a nie
je splnená ani doba nevyhnutná pre dobromyseľné a nerušené užívanie nehnuteľnosti (podľa tvrdeniažalovaného mala nadobudnúť Obec B. W. nehnuteľnosť na základe vysporiadania so žalobcom v 1/
rade v roku 1999 a vydržacia lehota by tak mala uplynúť v roku 2009). O tom, že obec nemohla byť
dobromyseľná svedčí aj tá skutočnosť, že žalobkyňa v 2/ rade podala podnet na trestné stíhanie starostu

obce V.. S. pre trestný čin zneužívanie právomoci verejného činiteľa, podnet obecnému zastupiteľstvu
zo dňa 25.02.2009 a svedčí tom aj písomná svedecká výpoveď poslanca obecného zastupiteľstva H..
B. J. a svedka H.. B. K., ktoré boli k vyjadreniu priložené.“

3. Súd prvej inštancie poukázal i na obranu žalovaného založenú okrem iného i na námietke nedostatku

naliehavého právneho záujmu žalobcov na určovacej žalobe, argumentujúc, že podaná žaloba nie je
vhodný procesný nástroj ochrany práv žalobcov na dosiahnutie odstránenia spornosti práva, a navyše
zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom by muselo aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie, čomu
má práve určovacia žaloba zamedziť.

X. V. Y. B. W. G. G. G. U. B. G. J. B. Č.. 1662, okres Rožňava, R. B. W., S..Ú.. B. W., podľa ktorého

k parcele registra „E“ č. XXX/X druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 77 m2 a parcele
registra „E“ č. XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 288 m2, a stavbe súpisné
číslo XXX, na parcele XXX/X - chata, svedčí vlastnícke právo žalovanému v podiele 1/1 s tým, že titulom
nadobudnutia je darovacia zmluva V453/14, N: 154/2014, NZ: 7569/2014.

5. Ďalej súd prvej inštancie vykonal dokazovanie zápisnicou z výkonu štátneho stavebného dohľadu
vykonaného v lokalite rekreačného strediska pod Y. - B. W. zo dňa 10.5.1993, oznámením o začatí
konania o odstránení stavby zo dňa 11.11.1996, zápisnicou Okresného úradu v Rožňave, odboru
životného prostredia zo dňa 28.11.1996, rozhodnutím Okresného úradu v Rožňave, odboru životného
prostredia číslo SP-97/05285-003.

6. Konštatoval, že v prejednávanej veci ide nepochybne o žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie
je, pričom naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení, títo odôvodnili tým, že keďže
v katastri nehnuteľnosti na liste vlastníctva nie sú zapísaní ako vlastníci, hoci vlastníctvo k predmetnej
chate nadobudli originárnym spôsobom, t.j. výstavbou, je nevyhnutné zosúladiť stav skutočný so stavom

právnym a po právnom posúdení veci podľa § 137 písm. c) CSP, poukazom na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo 112/2004 (81/2006 ZSP), dospel k záveru, že žalobcovia nepreukázali naliehavý
právny záujem na požadovanom určení a žalobu z týchto dôvodov zamietol. Dôvodil, že z podanej
žaloby a priložených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že žalobca v 1. rade síce bol stavebníkom
chatky,ktorúvšakpostavilrozšírenímdrobnejstavbyTJŽBNižnáSlaná(viďzápisnicazvýkonuštátneho

stavebného dohľadu vykonaného v lokalite rekreačného strediska pod Y. - B. W. zo dňa 10.5.1993,
oznámenie o začatí konania o odstránení stavby zo dňa 11.11.1996) a nie novovybudovaním chaty,
navyše,akosámžalobcavžalobeuviedol,tútostavbuuskutočnilbezstavebnéhopovoleniaanacudzom
pozemku, pričom od roku 1993 ani do dnešného dňa sa mu neporadilo stavbu zlegalizovať, ani doriešiť
vlastnícke právo k pozemkom, čo učinil až právny predchodca žalovaného obec B. W.. Z uvedeného

potom súd usúdil, že v prípade vyhovujúceho rozsudku, by nedošlo k úplnému vyriešeniu spornosti
daného právneho vzťahu alebo práva a zbytočne by nasledovali ďalšie súdne konania, minimálne tie,
v ktorých by sa žalovaný musel domáhať jednak vrátenia kúpnej ceny od Obce B. W. za chatku, ako aj
zároveň od žalobcov vydania bezdôvodného obohatenia z titulu investícii do zveľadenej nehnuteľnosti,
a tiež ďalšie súdne konania iniciované obcou Vyšná Slaná a vyvodil, že žalobcovia v danom prípade

nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení a nesplnili tak jednu zo základných
procesných podmienok úspešnosti žaloby o určenie vyplývajúcej z ustanovenia § 137 písm. c) CSP.

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a 2 a § 262 ods. 1 a 2 CSP.

8. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. b), e), f) a h) CSP. Navrhli zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.Namietliprávnyzáversúdu,ženepreukázalivsporenaliehavýprávnyzáujemnapožadovanom
určení, z ktorého dôvodu súd nepreskúmaval ich žalobu po vecnej stránke, ako to vyplýva z bodu 19
odôvodnenia rozsudku, a to napriek tomu, že v spore osvedčovali svoj naliehavý právny záujem aj tým,

že podaná žaloba odstraňuje neistotu vzťahu medzi sporovými stranami a vytvára pevný základ pre jeho
usporiadanie, čím súd znemožnil žalobcom, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Poukázali pritom na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej
má žalobca naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom (spoluvlastníkom) nehnuteľnosti vždyvtedy, ak žalovaný je zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako jej vlastník, lebo rozhodnutie súdu môže
byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Dodali, že neistotu v právnom
postavení subjektu zakladá tiež popieranie práva, a to aj v prípade, že objektívne je toto popieranie

nedôvodné. V tejto súvislosti žalobcovia poukázali na viaceré súdne rozhodnutia (rozsudok Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 22Cdo/2162/99, 22Cdo/1859/99, R 17/1992).

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov označil odvolanie žalobcov za neopodstatnené
a navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Okrem iného podčiarkol, že v danom prípade sa

nedbalým „vlastníkom“ javia byť žalobcovia, ktorí po dobu 16 rokov boli nečinní a sami zapríčinili svojou
nečinnosťou daný stav, za čo žalovaný nemôže niesť zodpovednosť.

10. Žalobcovia nevyužili právo na repliku k vyjadreniu žalovaného k ich odvolaniu.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcov ako podané

včas (§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 až § 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 355 až § 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP
a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných
podmienok konania v zmysle § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné.
Rozsudok je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, pretože súd prvej inštancie svojim

nesprávnym postupom znemožnil žalobcom (i žalovanému) realizáciu procesných práv, priznaných v
civilnom sporovom konaní za účelom ochrany práv strán sporu, a to v takej miere, že tým došlo k
porušeniu práva strán na spravodlivý proces, pretože tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred
odvolacím súdom.

12. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie
reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť.
Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súdy zistia skutkový stav, a po výklade a
použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva

na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo
na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami (I. ÚS 50/04). Spravodlivým prejednaním veci je také súdne konanie, ktoré rešpektuje
všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd.

Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením Ústavou zaručeného práva
na súdnu ochranu.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia sa požadovaného určenia, že sú vlastníkmi označených
nehnuteľností domáhali žalobou podanou na súd dňa 10.11.2015 (č.l. 1 súdneho spisu).

14. V čase podania žaloby bol účinný zákon. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. V priebehu sporu
nadobudol dňa 1.7.2016 účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. Podľa prechodných
ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov,

ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

15. Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, účinný do 30. júna 2016 (ďalej len „O.s.p.“) v
ustanovení § 80 písm. c) O.s.p. stanovoval, že návrhom na začatie konania (žalobou) možno uplatniť,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý

právny záujem.

16. Súdna prax sa pri výklade citovaného ustanovenia ustálila v závere, že predpokladom úspešnosti
žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je (určovacie žaloby), sú po procesnej
stránke skutočnosti, že strany sporu majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý právny záujem.

Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, má ten, kto je účastníkom
právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Naliehavý právny záujem na určení je daný hlavne
tam, kde by sa bez tohoto určenia jeho právne postavenie stalo neistým alebo kde by bez tohto určenia
bolo ohrozené právo žalobcu. Ak žalobca navrhuje určenie svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,je na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem, ak má byť súdne rozhodnutie určujúce
vlastnícke právo zaznamenané do katastra nehnuteľností a týmto spôsobom dosiahnutý stav súladu
(zhody) medzi právnym stavom a stavom zapísaným (evidovaným)v katastri nehnuteľností. V prípade,

ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a
prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že ten - ktorý určovací návrh
nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo
prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.

17. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

18. Podľa dôvodovej správy k Civilnému sporovému poriadku citované ustanovenie § 137 písm. c) CSP
vychádza z doterajšieho ustanovenia § 80 písm. c) OSP, no s obmedzením, podľa ktorého naliehavý

právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Odvolací súd považuje
za potrebné pripomenúť, že procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý
právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha
(žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať
na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami sporu a k potrebe určiť

súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba
je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania
alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie) (rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo 31/2011, dostupné
na www.najpravo.sk ).

19. Z obsahu žaloby možno vyvodiť, že žalobcovia si svoju povinnosť tvrdiť a osvedčiť naliehavosť
záujmu na požadovanom určení splnili, ak tvrdili, že žalovaný je zapísaný v katastri nehnuteľnosti
ako vlastník označených nehnuteľností napriek tomu, že majú za, že jej vlastníkmi sú žalobcovia.
Za tohto stavu podaná žaloba je spôsobilá odstrániť neistotu vzťahu medzi sporovými stranami a
vytvoriť pevný základ pre jeho usporiadanie, lebo rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie

zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Nemožno preto prisvedčiť súdu prvej inštancie v jeho závere,
že žalobcovia neosvedčili naliehavý právny záujem na požadovanom určení preto, lebo v prípade
vyhovujúceho rozsudku, by nedošlo k úplnému vyriešeniu spornosti daného právneho vzťahu alebo
práva, lebo „by zbytočne nasledovali ďalšie súdne konania, minimálne tie, v ktorých by sa žalovaný
musel domáhať jednak vrátenia kúpnej ceny od Obce B. W. za chatku, ako aj zároveň od žalobcov

vydania bezdôvodného obohatenia z titulu investícii do zveľadenej nehnuteľnosti, a tiež ďalšie súdne
konania iniciované obcou B. W.“.

20. Práve z týchto dôvodov odvolaciemu súdu neostávalo iné, len rozsudok spolu s akcesorickým
výrokom o trovách konania zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP ako i podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP,

pretože súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávneho záveru
o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení, žalobu žalobcov vecne
neprejednal a nevykonal a nevyhodnotil navrhované dôkazy, pričom nie je účelné doplniť dokazovanie
odvolacím súdom. Odvolací súd preto vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1
CSP).

21. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie bude v súlade s právnym názorom odvolacieho
súdu vysloveným v tomto rozhodnutí, opätovne rozhodnúť o žalobe žalobcov, s prihliadnutím na všetky
predložené a označené dôkazy, vrátane námietok sporových strán prednesených v tomto odvolacom
konaní a rozhodnutie odôvodniť v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, obsahom ktorého

budú jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, vrátane námietok
žalobcov a žalovaného v priebehu tohto odvolacieho konania.

22. V novom rozhodnutí súd rozhodne aj o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je

rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,

osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).