Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/443/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1408203801
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1408203801.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: J. Z. M. F.
Č. H. V. Q. A. Ý., bytom B., Q. Č.. XX, zastúpený JUDr. Bronislavou Pavelkovou, PhD., advokátkou v
Bratislave, Dobrovičova č. 6, proti odporkyni: O. Z. M. F. Č. H. V. Q. A. Á., bytom B., Q. Č.. XX, zastúpená
JUDr.DanielouRakúsovou,advokátkouvBratislave,Topoľčianskač.10,ovyporiadaniebezpodielového

spoluvlastníctva manželov, s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava IV. zo dňa 23. mája 2011, č. k. 25 C 82/2008-251, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 23. mája 2011, č.k. 25 C
82/2008-251, vo veci samej (výroky I., II., III.) p o t v r d z u j e .

Vo výroku, ktorým súd uložil obom účastníkom povinnosť zaplatiť súdny poplatok (výrok IV.), rozsudok
súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava IV. rozsudkom zo dňa 23.5.2011, č. k. 25 C 82/2008-251, z
vecí, ktoré mali navrhovateľ a odporkyňa v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (ďalej len BSM),
I. prikázal odporkyni do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti vedené v liste vlastníctva č. XXXX pre
katastrálne územie L., Obec B.-F. Č. L., okres B. D..: 3-izbový byt č. X o podlahovej ploche 64,76
m2 na Q. R. Č.. XX V. B. na 4. nadzemnom podlaží obytného domu so súpisným číslom XXXX,
postavenom na parcele č. XXXX-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 194 m2, parcele č. XXXX-

zastavané plochy a nádvoria vo výmere 195 m2, parcele č. XXXX-zastavané plochy a nádvoria vo
výmere 200 m2, parcele č. XXXX-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 197
m2, podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu, spoluvlastnícky podiel k pozemku
vo veľkosti 6476/242812, spolu v hodnote 93.000,-- €; hnuteľné veci: manželská posteľ s odkladacím
priestorom-prevedenielátkaskovovouobručou,skriňa3-dielna,prevedeniebielesozlatýmidoplnkami,
koberec jekor prevedenie šedé, TV značky PANASONIC uhlopriečka 82 cm, posteľ drevená robená
na zákazku, prevedenie borovica lakovaná, nábytková stena hnedá, písací stôl svelohnedý, koberec

jekor prevedenie šedé, chladnička ARDO biela, stôl jedálenský, 4 ks stoličiek, práčka WHIRPOOL
biela, stojacia lampa prevedenie zlaté, spolu v hodnote 697,07 €; pohľadávku voči Spoločenstvu
vlastníkov bytov a nebytových priestorov na Q. R. Č.. XX V. B. v hodnote 382,56 €; zostatok na účte č.
XXXXXXXXXX/XXXX vedenom vo V., T..Q.., v sume 21,42 €. II. Do výlučného vlastníctva navrhovateľa
prikázal pohľadávku voči Spoločenstvu vlastníkov bytov a nebytových priestorov na Q. R. Č.. XX V. B.
v sume 382,56 €, zostatok na vkladnej knižke č. XXXXXXXXXX vedenej v K., T..Q.., v sume 33,19 €.

III. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie podielu sumu 44.851,01 € v lehote
troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. IV. Zároveň uložil navrhovateľovi a odporkyni povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok z predmetu konania v sume2.835,-- € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V. Napokon si vymienil, že o náhrade trov konania
účastníkov a trov konania štátu rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným
uznesením.

Súd prvého stupňa rozsudok odôvodnil po právnej stránke ustanovením § 143, § 148 ods. 1, § 150
Občianskeho zákonníka, po vecnej stránke tým, že navrhovateľ a odporkyňa uzatvorili manželstvo
dňa 22.4.1992, ktoré zaniklo rozvodom na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa
29.10.2007, č. k. 24 C 261/2006-162, ktorý vo výroku o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť

dňa 23.1.2008; vtedy maloletá dcéra účastníkov Ľ. bola zverená do osobnej starostlivosti otca, žila s
ním v spoločnej domácnosti. BSM účastníkov zaniklo zánikom manželstva. Do BSM patrí všetko, čo
účastníci nadobudli v čase od uzavretia manželstva dňa 22.4.1992 do zániku manželstva dňa 23.1.2008.
Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa preukázané, že odporkyňa bola pred uzavretím
manželstva nájomcom obecného bytu č. 8 na B. R. Č.. XX V. B., ktorý v priebehu manželstva vymenili
za 3-izbový byt č. 7 na Q. R. Č.. XX, ktorý rozlohou a usporiadaním bol identický s pôvodným bytom; byt

neskôr odkúpili do BSM. Súd prvého stupňa po zistení, že návrh navrhovateľa bol podaný v zákonnej
trojročnej lehote a jediným spôsobom vyporiadania BSM účastníkov v prejednávanej veci je súdne
rozhodnutie, ustálil, že do BSM patria nehnuteľnosti: 3-izbový byt č. 7 o podlahovej ploche 64,76 m2 na
Q. R. Č.. XX V. B., na 4. nadzemnom podlaží obytného domu so súpisným č. XXXX, postavenom na
parcele č. XXXX- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 194 m2, parcele č. XXXX-zastavanéplochy a

nádvoria vo výmere 195 m2, parcele č. XXXX-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 200 m2, parcele
č. XXXX-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 197 m2, podiel na spoločných častiach, spoločných
zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo veľkosti 6476/242812; nehnuteľnosti vedené
v LV č. XXXX pre katastrálne územie L., Obec B. - F. Č. L., okres B. D.., celkom v hodnote 93.000,--
€. Hnuteľné veci: zariadenie bytu na Q. R. Č.. XX V. B., ktoré ustálil v zostatkovej hodnote na základe

zhodných prejavov účastníkov v sume 697,07 €. Pri rozhodovaní o prikázaní nehnuteľností a hnuteľných
vecí súd vychádzal z toho, že odporkyňa po zániku manželstva naďalej užívala byt spolu s hnuteľnými
vecami a tiež zo skutočnosti, že odporkyňa sa zaslúžila o nadobudnutie bytu tým, že sporný byt
účastníkov bol získaný výmenou za byt na B. R., ktorého nájomcom sa stala odporkyňa ešte pred
uzavretím manželstva. Ku dňu zániku manželstva mali navrhovateľ a odporkyňa aktíva v sume 819,73

€, ktoré pozostávajú zo zostatku na vkladnej knižke na meno navrhovateľa v sume 33,19 €, zo zostatku
na účte na meno odporkyne v sume 21,42 € a z preplatku účastníkov za užívanie bytu v sume 765,12 €.
Celková hodnota masy BSM ku dňu zániku manželstva bola v sume 94.516,80 € predstavujúca hodnotu
nehnuteľností, hnuteľných vecí, aktív; ku dňu zániku BSM účastníci nemali žiadne pasíva. Do masy
BSM nezahrnul hodnotu obchodného podielu navrhovateľa ako spoločníka v obchodnej spoločnosti

ROGRESS TRADING, spol. s r.o., ktorý bol prevedený dňa 6.12.2006 a peňažné prostriedky boli
započítané na splatenie pôžičky. Ku dňu zániku manželstva obchodný podiel nepatril navrhovateľovi, a
preto sumu 4.979,09 € (150.000,-- Sk), za ktorú bol prevedený obchodný podiel, nezahrnul do aktív; táto
peňažná suma ku dňu zániku BSM neexistovala a nebolo preukázané, žeby peniaze boli vynaložené
na výlučný majetok navrhovateľa. Súd prvého stupňa mal ďalej preukázané, že ku dňu zániku BSM

nemali účastníci vo vlastníctve garáž, ktorú previedli zmluvou zo dňa 6.7.2006 na iného. Nie je preto
súčasťou masy BSM; nemôže byť vyporiadaná ani kúpna cena za ňu obdržaná. Pohľadávka z titulu
preplatku za užívanie bytu bola prikázaná navrhovateľovi a odporkyni v rovnakom podiele po 82,56 €,
zostatky na vkladnej knižke a účte súd prvého stupňa vyporiadal tak, že ich prikázal účastníkovi, ktorý
bol majiteľom účtu. Navrhovateľovi tak pripadla masa BSM v hodnote 415,75 €, odporkyni masa BSM v

hodnote94.101,05€.SúdprvéhostupňavyporiadalBSMnavrhovateľaaodporkynepodľazásady,žeich
podiely sú rovnaké, pretože nemal preukázané žiadne dôvody pre určenie rozdielnych podielov. Zároveň
zohľadnil sumu 1.991,64 € (60.000,-- Sk), ktorú odporkyňa dostala od rodičov a ktorá bola vynaložená
na spoločný majetok navrhovateľa a odporkyne, a to časť na kúpu bytu a časť na zaplatenie pôžičky na
garáž, pričom tieto skutočnosti mal súd prvého stupňa preukázané z výpovede svedkyne, ktorá uviedla,

že odporkyni darovali sumu 1.991,64 € (60.000,-- Sk) na byt, a jednak z tvrdení odporkyne, ktorá uviedla,
že časť bola použitá aj na pôžičku, pričom navrhovateľ tieto tvrdenia nerozporoval. Súd prvého stupňa
nezohľadnilnájomobecnéhobytu,ktorýuzatvorilaodporkyňapreduzavretímmanželstva,pretoženájom
obecného bytu nie je hodnotou, ktorú je odporkyňa oprávnená požadovať z titulu náhrady z toho, čo
zo svojho vynaložila na spoločný majetok. Nájom obecného bytu v prípade uzavretia manželstva sa

mení zásadne na spoločný nájom bytu a manželia ako spoloční nájomcovia majú právo obecný byt
nadobudnúť kúpou do BSM. Vychádzajúc z uvedeného preto súd prvého stupňa sumu 44.851,01 € (po
odpočítaní sumy 1.991,64 € a sumy 415,75 € zo sumy 47.258,40 € /94.516,80 € : 2/) uložil odporkyni
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi titulom vyrovnania podielu navrhovateľa na mase BSM. Rozhodnutieo povinnosti zaplatiť súdny poplatok súd prvého stupňa odôvodnil po právnej stránke ustanovením §
1 písm. c/, § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov v znení neskorších predpisov a navrhovateľovi a odporkyni uložil povinnosť spoločne

a nerozdielne zaplatiť na účet súdu prvého stupňa poplatok z predmetu konania v sume 2.835,-- € do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania účastníkov a trovách štátu súd rozhodne podľa
ustanovenia § 151 ods. 3 O. s. p. samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd prvého stupňa prikázal hnuteľné veci, nehnuteľnosti a
práva do výlučného vlastníctva odporkyne (výrok I.), práva do výlučného vlastníctva navrhovateľa (výrok
II.), vo výroku o povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie podielu 44.851,01 € (výrok
III.), vo výroku o súdnom poplatku (výrok IV.), podala odporkyňa včas odvolanie dôvodiac tým, že súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, doteraz zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods.
2 písm. d/, f/, e/ O.s.p. v spojení s § 205a ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Zdôraznila, že bola jedinou nájomníčkou
bytu, ktorý nadobudla z prostriedkov, ktoré jej darovala matka v sume 1.991,40 € (60.000,-- Sk); túto
skutočnosť potvrdila jej matka O. A. vo svojej výpovedi dňa 19.10.2009. Vytkla súdu prvého stupňa, že
nevykonal nijaké relevantné dôkazy, ktorými by sa preukázala majetková situácia navrhovateľa v čase

odkúpenia bytu, pričom je toho názoru, že v prípade vykonania týchto dôkazov bolo by zrejmé, že v čase
kúpy bytu nemal navrhovateľ prostriedky na spolufinancovanie kúpy bytu, navrhovateľ sa o kúpu bytu
nijakým spôsobom nepričinil, naviac prostriedky na kúpu bytu tým, že boli darované, nikdy nepatrili do
BSM. Upriamila pozornosť na skutočnosť, že navrhovateľ využil jej zdravotné problémy a indispozíciu a
nakoľko vyplácal kúpnu cenu a vybavoval celú administratívu, dal jej podpísať aj kúpnu zmluvu, ktorej

zmluvnou stranou bol navrhovateľ, čím sa stal spoluvlastníkom bytu. Ako jediná nájomníčka bytu na B.
R. Č.. XX v B. tento zamenila za byt na Q. R. Č.. XX V. B., kde bola tiež jedinou nájomníčkou; byt odkúpila
výhradne za vlastné finančné prostriedky. Jej skutočné zásluhy na získaní bytu súd prvého stupňa vôbec
nezohľadnil. O hnuteľné veci nemá záujem, pri rozvode si navrhovateľ odniesol z bytu len posteľ robenú
na zákazku, odniesol z bytu aj jej osobné veci (hodinky v hodnote cca 182,57 € /5.5000,-- Sk/, zlaté

starožitné náušnice a zlatú retiazku od babičky). Vytkla súdu prvého stupňa, že nezohľadnil zásady
vyporiadania, ktoré kogentne ustanovuje Občiansky zákonník. Navrhovateľ vlastnými úkonmi počas
manželstva ukracoval masu BSM, napríklad úkony vykonávané vo vzťahu k matke navrhovateľa - predaj
garáže, pôžička, odpredaj časti obchodného podielu. Poukázala na skutočnosť, že navrhovateľ bol od
roku 2000 spoločníkom spoločnosti PROGRESS TRADING, spol. s r.o., s majetkovým vkladom 4.979,09

€ (150.000,-- Sk), pričom peňažný vklad navrhovateľa ako spoločníka bol urobený z prostriedkov
BSM. V tejto súvislosti uviedla, že v čase prevodu obchodného podielu na matku navrhovateľa B. Z.
obchodná spoločnosť PROGRESS TRADING, spol. s r.o., vykazovala za rok 2006 vlastné imanie v
sume cca 13.609,-- € (410.000,-- Sk), v roku 2007 vykazovala vlastné imanie vo výške cca 28.580,-- €
(861.000,--Sk)atietoúkonynavrhovateľaukracovalimajetkovéspoločenstvoúčastníkov.Zdôraznila,že

v priebehu súdneho konania predkladala doklady, ktorými deklarovala svoj ďalší prínos do BSM formou
pravidelného mesačného príjmu, odstupného vo výške 2.157,60 € (65.000,-- Sk), menších finančných
darov od rodičov, vyplatenie poistného v sume 1.398,43 € (42.129,-- Sk). Ďalej poukázala na skutočnosť,
že matka navrhovateľa je jedinou spoločníčkou obchodnej spoločnosti PROGRESS TRADING, spol. s
r.o., kde navrhovateľ je konateľom. Úkony, ktorými sa ukracuje BSM ako masa určená na zabezpečenie

potrieb rodiny a manželov, sú úkony v rozpore s dobrými mravmi, ktoré nemôžu požívať právnu ochranu.
Podľa odporkyne mal súd prvého stupňa zohľadniť pomer podielov na BSM v prospech nej a nemal
navrhovateľovi priznať nárok na náhradu podielu v byte. Súd prvého stupňa mal posúdiť aj spôsob
správania sa navrhovateľa voči nej, ktorá bola vystavená neustálenému tlaku, dlhodobo jej odopiera
styk s biologickou dcérou Ľ. Z.. Nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým jej uložil

povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 44.851,01 €, nakoľko musí byt predať a hľadať si iné ubytovanie.
Rozsudok súdu prvého stupňa je v tejto časti priamym zásahom do práva na obydlie podľa článku 21
Ústavy Slovenskej republiky a článku 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Vytkla súdu prvého stupňa, že nezisťoval vlastníctvo obchodných podielov navrhovateľa, jeho
vklady do obchodných spoločností, vlastníctvo cenných papierov, hnuteľného a nehnuteľného majetku

navrhovateľa a ich hodnotu, na ktorej by mala oprávnene participovať aj ona, čím v konečnom dôsledku
nebola ustálená skutočná masa BSM. Zdôraznila, že navrhovateľ si po rozvode kúpil byt do výlučného
vlastníctva na O. R. Č.. XX V. B., ktorý je vedený v LV č. XXXX. Rovnako vytkla súdu prvého stupňa,
že nevypočul matku navrhovateľa k podozrivým prevodom majetku a pôžičkám, že súd prvého stupňaneustanovil znalca, ktorý by posúdil majetok navrhovateľa a jeho obchodné podiely v obchodných
spoločnostiach. Nesúhlasí s výrokom rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým obom uložil povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť poplatok z predmetu konania z dôvodu, že u nej existujú predpoklady pre

oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 O.s.p. Odvolaciemu súdu navrhla rozsudok súdu prvého
stupňa v časti prikázania vecí do vlastníctva navrhovateľa a nej, vo výroku o vyrovnaní majetkového
podielu v sume 44.851,01 € (výroky I., II., III. rozsudku) zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie; príp.
aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým prikázal do jej výlučného vlastníctva hnuteľné
veci tak, že ich prikáže do výlučného vlastníctva navrhovateľa (výrok I.), navrhovateľovi neprizná právo

na vyrovnanie podielu (výrok III.). Zároveň navrhla zmeniť výrok rozsudku súdu prvého stupňa v časti
súdneho poplatku (výrok IV.) tak, že odvolací súd uloží navrhovateľovi povinnosť zaplatiť na účet súdu
prvého stupňa poplatok z predmetu konania v plnej výške.

Navrhovateľ odvolanie nepodal. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne dôvodil, že odporkyňa bola
jedinou nájomníčkou bytu na B. R. Č.. XX V. B. do momentu, kedy sa k nej po uzavretí manželstva

pred 20 rokmi prisťahoval, nakoľko podľa ustanovenia § 704 ods. 1 Občianskeho zákonníka im
obom vznikol spoločný nájom komunálneho bytu patriaci obci. Od tohto momentu nebola odporkyňa
výlučnou nájomníčkou a k výmene bytu došlo za spoločného nájmu manželov na B. R. V. B. za byt
na Q. R. V. B. do spoločného nájmu manželov. Tvrdenie odporkyne, že predmetný byt zakúpila z
prostriedkov, ktoré jej darovala matka, nebolo preukázané. V tejto súvislosti podotkol, že darovanie

akýchkoľvek prostriedkov od matky odporkyne počas trvania manželstva je fakticky vylúčené, pretože sa
s odporkyňou málo stýkali, čo potvrdila aj sama odporkyňa orgánom činným v trestnom konaní. Byt hradil
zo spoločných prostriedkov šekom, časovo sa to prekrývalo skôr s vyplatením odstupného odporkyni,
pričom odstupné ako mzdový nárok je od vyplatenia zdrojom BSM. Argument, že išlo o prostriedky
zabezpečené odporkyňou, nemôže obstáť. Odporkyňa nepreukázala, že tieto prostriedky dostala, jej

matka nepredložila jediný doklad, žeby ich v tom čase vyberala a odporkyňa ani nepreukázala, že
ich vložila do spoločného majetku. Poukázal na uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava IV., podľa
ktorého u odporkyne došlo k jednostrannému, subjektívnemu, vnímaniu správania sa u obvineného
(navrhovateľa), a to iba cez svoje pocity krivdy, nespokojnosti, neistoty, cez depresívno-dysforické
ladenie, hoci objektívne sa násilie, či už psychické alebo fyzické, v intenzite, ktorá by naplnila znaky

zločinu týrania blízkej osoby, nepodarilo preukázať. K námietke odporkyne o nevykonaní dôkazov
ohľadom jeho majetkovej situácie v čase kúpy bytu uviedol, že odporkyňa žiadne procesné návrhy
neuviedla, hoci bola poučená o povinnosti uviesť všetky dôkazy pred vyhlásením uznesenia o skončení
dokazovania. V prejednávanej veci nejde o konanie ovládané vyhľadávacím princípom. Kúpna cena
za byt bola hradená z prostriedkov na účte odporkyne pozostávajúce z odstupného odporkyni alebo

iných platieb, patriacich do BSM, sám zase finančne zabezpečoval výživu rodiny a chod domácnosti
v plnom rozsahu. Hnuteľné veci, ktoré súd prvého stupňa prikázal odporkyni, výlučne odporkyňa viac
než dva roky užívala, on si zobral len jednu posteľ pre dcéru. Zdôraznil, že zmluvu o pôžičke s jeho
matkou uzatvárali písomne spolu s odporkyňou, pričom podpisy oboch boli úradne overené. Rovnako
spolu predali garáž

jeho matke, nešlo o žiadny fingovaný právny úkon. Prevody obchodných podielov súviseli s úhradou
pôžičky a s ochranou jeho príjmov, nakoľko odporkyňa začala s útokmi, čo ho mohlo úplne zlikvidovať
v podnikaní v oblasti leteckej dopravy, kde bezúhonnosť nemôže byť nijako spochybňovaná. Nesúhlasil
s názorom odporkyne, aby súd prvého stupňa zohľadnil spôsob jeho správania voči odporkyni, nakoľko
spolu s maloletou dcérou boli podrobení niekoľkým znaleckým skúmaniam, vypovedali pred políciou,

pred psychiatrami, pred konzíliom, pred psychológmi a pod.; v tejto súvislosti poukázal na výsledky
psychiatrického skúmania. Súd prvého stupňa skúmal, že nebol spoločníkom žiadnych obchodných
spoločností okrem jednej, ktorej hospodárske výsledky do prevodu obchodného podielu si zistil, nebol
ani majiteľom žiadnych účtov, nemal cenné papiere ani poistky. Byt na O. R. V. B. si kúpil do
vlastníctva asi po uplynutí jedného roka od rozvodu prostredníctvom hypotekárneho úveru. Výsluch jeho

matky odporkyňa nenavrhla, podobne ani ustanovenie znalca na ohodnotenie majetku. Nesúhlasí s
názorom odporkyne o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odporkyňu. Poukázal pritom na položku 6b
sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorého sa štátu platí poplatok za vyporiadanie BSM z predmetu
konania vo výške 3 % a platia ho vždy obaja účastníci konania. Odvolaciemu súdu navrhol preto
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal vec (§ 212 ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.10.2013, ďalej len O.s.p.; §
355 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže pre nariadenie
pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214ods. l O. s. p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol
bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania,
nevyžadoval dôležitý verejný záujem). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30. apríla 2014 (§ 211 ods. 2,

§ 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, ich právni zástupcovia,
upovedomení zákonným spôsobom.

Odvolacísúdrozsudoksúduprvéhostupňavovýroku,ktorýmprikázalhnuteľnéveci, nehnuteľnosti
a práva do výlučného vlastníctva odporkyne, práva do výlučného vlastníctva navrhovateľa, vo výroku,

ktorým súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie jeho majetkového podielu
sumu 44.851,01 € v lehote troch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku (výroky I., II., III. rozsudku)
potvrdil ako vecne a právne správny (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.). Keďže sa stotožňuje s odôvodnením
rozsudku, ako správnymi dôvodmi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje.

Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa v danej časti odvolací súd považuje za potrebné

zdôrazniť nasledovné. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie vo veci samej správnym smerom, z
vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a napokon aj vec rozhodol
správne po právnej stránke. Odporkyňa vo svojom odvolaní neuvádzala žiadne také vecné a právne
relevantné dôvody, ktoré by privodili pre ňu priaznivé rozhodnutie. Neuvádzal, ktoré veci a práva patria
ešte do BSM, ktoré existovali v čase zániku BSM, kde sa nachádzajú, ako sa majú vyporiadať.

Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov

staral o rodinu, na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení
miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Citované zákonné ustanovenie upravuje zásady, z ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní BSM.
Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho

zániku. Základnou zásadou pre vykonanie vyporiadania BSM je, že podiely oboch manželov sú rovnaké.
Zákon pripúšťa výnimky v tomto smere tým, že predvída možnosť určiť podiely aj iným pomerom;
musí však ísť o nepochybne preukázané skutočnosti, také, aké určuje citované zákonné ustanovenie;
o čo ale nejde v prejednávanej veci. V rámci vyporiadania BSM manžel, ktorý vynaložil na spoločný
majetokprostriedky,ktorébolijehovýlučnýmvlastníctvom,jeoprávnenýpožadovať,abymubolavrátená

hodnota takto vynaložených prostriedkov späť do jeho výlučného vlastníctva.

Ako z obsahu spisu nepochybne vyplýva, predmetom konania je vyporiadanie BSM účastníkov na návrh
navrhovateľa podaný v zákonnej lehote. Sporným nebolo, že manželstvo navrhovateľa a odporkyne
bolo uzatvorené dňa 22.4.1992, že bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa

29.10.2007, č. k. 24 C 261/2006-162, ktorý vo výroku o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť
dňa 23.1.2008, že BSM účastníkov zaniklo zánikom manželstva. Sporné nebolo ani to, že počas trvania
manželstva účastníkov bola uzavretá medzi F. Č.H. B. - L. ako prenajímateľom a odporkyňou ako
nájomcom zmluva o nájme trojizbového bytu č. 7 vo výmere 43 m2 na treťom poschodí nachádzajúci
sa na Q. R. Č.. XX V. B., vedený pre katastrálne územie L. v LV č. XXXX, ktorý zmluvou o prevode

vlastníctvabytuzodňa22.4.1998,t.j.zatrvaniamanželstva,nadobudliobajaúčastnícikonaniazakúpnu
cenu 853,91 € (25.725,-- Sk). V priebehu konania pred súdom prvého stupňa mali zhodne obaja za to,
že predmetný byt patril do BSM. Sporným bolo len to, či podľa tvrdenia odporkyne peňažné prostriedky
na kúpu bytu zaobstarala výlučne zo svojich peňažných prostriedkov sama, ktoré jej v sume 1.991,40 €
(60.000,-- Sk) darovala matka odporkyne O. A., následkom čoho mal podľa jej názoru súd prvého stupňa

zohľadniť túto skutočnosť podľa ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka. V prípade takéhoto sporu
dôkazné bremeno leží na odporkyni ako účastníkovi, ktorá tvrdí, že vynaložila za trvania BSM peňažné
prostriedky vo svojom výlučnom vlastníctve titulom darovania od svojej matky, keďže žiada, aby tieto
prostriedky boli nahradené, a tak sa zvýšil jej podiel. Pokiaľ odporkyňa tvrdí, že počas trvania manželstva
na kúpu bytu vynakladala svoje vlastné prostriedky, bolo na nej, aby túto skutočnosť dokázala; jej

svedčala dôkazná povinnosť podľa ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p. V konaní však nepreukázala, že
byt bol kúpený z jej oddeleného majetku a neprodukovala v tomto smere žiadne dôkazy; kritérium
miery pričinenia o nadobudnutie určitej konkrétnej veci nemožno zároveň v rámci vyporiadania BSM
hodnotiť oddelene, iba pokiaľ ide o jednu vec patriacu do tohto spoluvlastníctva; mieru pričinenia trebahodnotiť zásadne ku všetkým veciam patriacim do BSM. Je nutné rovnako prisvedčiť navrhovateľovi
vo svojom vyjadrení k odvolaniu, keď nemožno považovať za dôveryhodnú výpoveď získanú
výsluchom svedka - matky odporkyne; odporkyňa ani nepredložila nijaký listinný dôkaz o tom, že jej

boli titulom darovania poskytnuté reálne finančné prostriedky v takejto výške, resp. následne že presne
tieto prostriedky od matky odporkyne boli použité na kúpu bytu. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že
vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov) sa vytvára na základe starostlivého
uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel
formálnej logiky. Podľa ustanovenia § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku
ktorým dospel odvolací súd, spochybňuje samotné darovanie matky odporkyne z dôvodu, že matka
odporkyne na pojednávaní konanom dňa 19.10.2009 potvrdila, že na kúpu bytu odporkyni darovala do
2.000,-- €, pričom zhodnými tvrdeniami účastníkov bola kúpna cena bytu ustálená len v sume 853,91
€ (25.725,-- Sk), čo nepredstavuje ani len polovicu tejto sumy. Výpoveď získaná výsluchom matky

odporkyne je preto irelevantná a nedôveryhodná. Argumentácia odporkyne nebola v konaní ojedinelá -
tvrdenúvyššiusumuzískanúdarovanímopakovalaajvpodanomodvolaníaustálilajunasume1.991,40
€ (60.000,-- Sk). Ak by výlučne len jej matka darovala 60.000,-- Sk, nepreukázala, ani len netvrdila, na
čo všetko uvedenú sumu použila, kde sa vec nachádza, či ku dňu zániku BSM vôbec existovala.

Bez právneho významu je námietka odporkyne, že nemá záujem o hnuteľné veci. Predpokladom
správneho rozhodnutia o vyporiadaní BSM je predovšetkým zistenie, čo do tohto spoluvlastníctva
manželov patrí a čo môže byť predmetom vyporiadania. Súd prvého stupňa správne zistil, že do
masy BSM patria dané nehnuteľnosti, hnuteľné veci, a to manželská posteľ s odkladacím priestorom
- prevedenie látka s kovovou obručou, skriňa trojdielna prevedenie biele so zlatými doplnkami,

koberec jekor prevedenie šedé, TV značky PANASONIC uhlopriečka 82 cm, posteľ drevená robená
na zákazku prevedenie borovica lakovaná, nábytková stena hnedá, písací stôl svetlo-hnedý, koberec
jekor prevedenie šedé, chladnička ARDO biela, stôl jedálenský, 4 ks stoličiek, práčka WHIRPOOL biela,
stojacia lampa prevedenie zlaté. V tejto súvislosti pre určenie, ktoré konkrétne veci majú byť každému
z manželov pridelené, zákon výslovne neustanovuje žiadne hľadiská - určujúcim je zásadne účelné

využitie vecí. Z vykonaného dokazovania vyplýva a odporkyňa ani nerozporovala a sama v podanom
odvolaníuviedla,ženavrhovateľsizobrallenposteľrobenúnazákazkuaostatné,vrátanenehnuteľností,
užíva ona sama. Odporkyňa posteľ robenú na zákazku neurobila predmetom odvolania. Účastníci sa
v priebehu konania zhodli na zostatkovej cene hnuteľných vecí v sume 697,07 €. Pasivita odporkyne
a jej nezáujem o hnuteľné veci sú irelevantné a spôsob, akým naloží s predmetnými vecami, je v jej

plnej dispozícii.

Do masy BSM nepatria hodinky odporkyne, nakoľko ide o vec slúžiacu jej osobnej potrebe. Rovnako
tam nepatria ani zlaté starožitné náušnice a zlatá retiazka od starej mamy odporkyne, nakoľko ide o veci
získané darovaním, tieto veci sú vo výlučnom vlastníctve odporkyne; z predmetu BSM sami o sebe sú

vylúčené. Námietka odporkyne uvedená v odvolaní spočívajúca v tom, že prvostupňový
súd sa nevysporiadal s otázkou domáceho násilia navrhovateľa voči nej a právnymi dôsledkami jeho
konania, je právne bezvýznamná, keď v konečnom dôsledku vzhľadom na vyššie uvedené nemá vplyv
na správnosť napadnutého rozsudku; tento argument nie je spôsobilý privodiť iné právne hodnotenie
stavu veci. Z rovnakého dôvodu je bezdôvodná aj námietka odporkyne, že súd prvého stupňa nevykonal

ňou navrhnuté dokazovanie výsluchom matky navrhovateľa. Nadovšetko odvolací súd poukazuje nato,
že rozhodovanie o tom, ktorý z navrhovaných dôkazov bude vykonaný, je výlučne na rozhodnutí súdu
a nie účastníkoch konania (120 ods. 1 O.s.p.), a preto nevykonanie dôkazov podľa predstáv účastníka,
nie je postupom, ktorým by súd účastníkovi odňal možnosť konať pred ním, čo zrejme odporkyňa
mala na mysli, keď takýto postup súdu prvého stupňa označila ako “neodstrániteľnú vadu“. Vykonanie

dokazovania navrhovaného odporkyňou nebolo účelné, viedlo by k skutkovým zisteniam, ktoré nie sú
pre prejednávanú vec významné.

K námietke odporkyne vo vzťahu k uzavretej zmluve o pôžičke odvolací súd považuje za potrebné uviesť
nasledovné. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi navrhovateľom a odporkyňou ako dlžníkmi na jednej

strane a B. Z. (matkou navrhovateľa) ako veriteľom bola uzavretá zmluva o pôžičke dňa 21.9.2001,
ktorou matka navrhovateľa poskytla účastníkom konania sumu 3.651,33 € (110.000,-- Sk) na účely kúpy
garáže. Navrhovateľom tvrdená skutočnosť, že prevodom obchodného podielu na svoju matku zmluvou
o prevode obchodného podielu v decembri 2006, ktorým previedol na svoju matku svoj obchodný podielv obchodnej spoločnosti PROGRESS TRADING, spol. s r.o., Homolova č. 13, Bratislava, IČO: 35 795
361, za 4.979,09 € (150.000,-- Sk) vyrovnal dlh z pôžičky na garáž, zostala nepreukázaná a nevyplýva z
výsledkovvykonanéhodokazovania;právenaopaksámnavrhovateľnapojednávanídňa29.11.2010,t.j.

v čase po prevode obchodného podielu, uviedol, že peňažné prostriedky titulom zmluvy o pôžičke neboli
splatené, čím vylúčil vrátenie peňažných prostriedkov v sume 3.651,33 € (110.000,- Sk).

Vzhľadomnaskutočnosť,žepredmetomvyporiadaniaBSMjevšetko,čopatrilodotohtospoluvlastníctva
a existovalo v čase jeho zániku, odvolací súd poukazuje na to, že medzi hodnoty, ktoré treba v

rámci BSM vyporiadať, sú aj iné hodnoty, pokiaľ boli nadobudnuté za trvania manželstva. Medzi takéto
patrí aj hodnota prevodu obchodného podielu v obchodnej spoločnosti PROGRESS TRADING, spol. s
r.o., vyjadrená spravidla peňažným ekvivalentom, t. j. hodnota 4.979,09 € (150.000,-- Sk) a rovnako
hodnota za prevod garáže v sume 102.800,-- Sk. Je teda nesporné, že do BSM patria všetky veci, ktoré
existovali ku dňu právoplatného skončenia manželstva. Do takéhoto majetku je nesporné, že by patrili aj
tieto finančné prostriedky. Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a zistil, že vzhľadom na

dobu ich vyplatenia a dobu rozvodu manželstva boli predmetné prostriedky spotrebované; nadovšetko
nebolo konaním navrhovateľa, odporkyne, preukázané zníženie hodnoty spoločného majetku. Čo sa
týka námietky odvolateľky, že súd prvého stupňa mal pri stanovení výšky vyrovnania majetkového
podielu prihliadnuť aj na to, že navrhovateľ dlhodobo odopieral styk odporkyne so svojou dcérou Ľ. Z.,
táto je bezdôvodná, keď prihliadnutie na potreby úpravu styku sa pri vyporiadaní BSM prejaví v tom,

ktorému z manželov budú pri vyporiadaní prikázané jednotlivé veci zo spoločného majetku do vlastníctva
v súvislosti s tým, či na čas po rozvode bolo dieťa zverené do ďalšej výchovy. K uvedenému ešte
odvolací uvádza, že bolo na odporkyni, aby si zabezpečila dodržiavanie úpravy styku matky s dieťaťom
napríklad cestou vykonávacieho konania a táto skutočnosť nie je žiadnym dôvodom na posudzovanie
výšky vyrovnania v konaní o vyporiadanie BSM. Spôsob vyporiadania majetku účastníkov patriaceho do

BSM je v súlade so zákonom (Občianskym zákonníkom, Ústavou Slovenskej republiky), nepredstavuje
zásah do práva na obydlie.

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým uložil obom účastníkom povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť poplatok z predmetu konania v sume 2.835,-- € (výroku IV. rozsudku) odvolací súd

zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. l písm. f/, ods. 2 O.s.p.).

Po rozhodnutí napadnutým rozsudkom uznesením zo dňa 2.11.2011, č.k. 25 C 82/2008-297,
súd prvého stupňa priznal odporkyni oslobodenie od súdnych poplatkov sčasti, v rozsahu 50 %. V
danom prípade bude povinnosťou súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o poplatkovej povinnosti

oboch účastníkov (spolu s rozhodovaním o náhrade trov konania). V prípade, ak by odvolací súd o
poplatkovej povinnosti účastníkov rozhodol, nepochybne by tým odňal účastníkom možnosť konať pred
súdom, a síce v rámci riadneho opravného prostriedku namietať vecnú a právnu správnosť rozhodnutia.
Je notorietou, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie prípustné nie je.

Odvolací súd nedoručoval odporkyni vyjadrenie navrhovateľa k jej odvolaniu proti rozsudku súdu prvého
stupňa, pretože v ňom navrhovateľ (opakovane) uvádzal dôvody, pre vec síce podstatné, vyplývajúce
ale z návrhu na začatie konania, z jeho písomného, ústneho vyjadrenia v konaní pred súdom prvého
stupňa. Aj prípadné vyjadrenie sa odporkyne k danému vyjadreniu, vedomosť o takomto vyjadrení, by
nemalo vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. V tomto smere potom ani nemožno dôvodiť, že týmto

postupom súdu odporkyni bola odňatá možnosť konať pred súdom, žeby jej súd odňal ústavné právo
na súdnu ochranu.

V súlade so zákonom č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s
účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za

peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a
ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona).

Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.

S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi
konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho
súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým
odvolateľka, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávanianasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7
Cdo 56/2011).

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa samostatným uznesením pri rozhodovaní
o náhrade trov konania v konaní pred súdom prvého stupňa (§ 224 ods. 1, 4, § 142 a nasl. O. s. p.).

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.