Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, October 19, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/259/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816202886
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7816202886.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov
JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu: Stavebné bytové družstvo, Rožňava,
so sídlom Budovateľská 49, Rožňava, IČO: 31 686 966, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Erika
Simanová, s.r.o., so sídlom Edelényska 2027/3, Rožňava, proti žalovaným: 1/ DRAŽOBNÍK, s.r.o., so
sídlom Hviezdoslavova 6, Košice, IČO: 36 764 281, 2/ Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova

48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpený: Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o.,
so sídlom Bočná 10, Košice, 3/ TOKER s.r.o., so sídlom Trieda SNP 61/B, Košice, IČO: 47 476 451,
4/ A. zastúpený JUDr. Ladislavom Törökom, advokátom, so sídlom Šafárokova 8, Rožňava, o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalovaného v 6. rade proti uzneseniu Okresného súdu
Rožňava z 18. decembra 2017, č. k. 4C/56/2016-127

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným

v 6. rade tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému v 6. rade 100 % trov konania pred súdom
prvej inštancie.

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému v 6. rade 100 % trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým

uznesením zastavil konanie, rozhodol o trovách konania tak, že žiadnej zo strán nárok na ich náhradu
nepriznal a rozhodol tiež o vrátení časti zaplateného súdneho poplatku za žalobu.

2. Len proti výroku o trovách konania podal žalovaný v 6. rade v zákonnej lehote odvolanie s návrhom,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie v tejto časti zmenil tak, že žalovanému v 6. rade prizná nárok
na náhradu všetkých trov konania pred súdom prvej inštancie.

3. Rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 1. až 5. rade, ako aj výroky
napadnutého uznesenia o zastavení konania a o vrátení časti zaplateného súdneho poplatku žalobcovi
neboli odvolaním napadnuté; v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť v zmysle ust. § 367 ods. 2
a ods. 3 C.s.p., a preto v nej nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

4. Súd prvej inštancie odôvodnil napadnuté rozhodnutie o trovách konania s použitím ust. § 256 ods.
1 C.s.p. úvahou, že k zastaveniu konania síce došlo pre späťvzatie žaloby, k tomuto procesnému
úkonu však podľa jeho názoru žalobca pristúpil po tom, čo v priebehu konania došlo k uspokojeniu
jeho pohľadávok voči žalovaným v 4. a 5. rade na úhradách za služby spojené s užívaním bytu, a
to sčasti ich dobrovoľným plnením a sčasti exekúciou vykonávanou JUDr. Petrom Hodermarským,
súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 200/2014, EX 201/2014, EX 240/2015, EX 241/2015 a EX 91/2017.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, dôvodom žaloby bol nezákonný postup žalovaného v
1. rade, ktorý byt dražil v rozpore s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a výťažok zdražby odmietol poukázať žalobcovi, čím bolo znemožnené uspokojenie jeho pohľadávky, zabezpečenej
zákonným záložným právom, ktoré bolo v poradí pred záložným právom žalovaného v 2. rade.

5. Žalovaný v 6. rade v odvolaní nesúhlasil so spôsobom posúdenia otázky procesného zavinenia za
zastavenie konania súdom prvej inštancie. Prezentoval názor, že k vzniku sporu, ani k zániku spornosti
práv medzi stranami v priebehu konania nijak neprispel, a preto podľa jeho názoru zastavenie konania
procesne zavinil výlučne žalobca. Žalovaný v 6. rade svojimi výhradami k spôsobu právneho posúdenia
skutočností majúcich význam pre rozhodnutie o trovách konania uplatnil odvolací dôvod podľa ust. §

365 ods. 1 písm. h) C.s.p.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 6. rade argumentoval, že žalobu o neplatnosť
dobrovoľnej dražby podal na súde preto, že žalovaný v 1. rade ako dražobník na návrh žalovaného
v 2. rade, i napriek nesúhlasu prednostného záložného veriteľa, dňa 25.1.2016 vykonal dražbu
nehnuteľností, v tom čase vo vlastníctve žalovaných v 4. a 5. rade, na ktorej došlo k ich vydraženiu

žalovaným v 3. rade, pričom žalovaní v 1. a 2. rade žalobcovi odmietli vydať výťažok dražby. Tým podľa
žalobcu došlo k zmareniu uspokojenia jeho pohľadávky voči žalovaným v 4. a 5. rade. Až v priebehu
konania žalovaní v 4. a 5. rade sčasti na pohľadávku žalobcu dobrovoľne plnili a v ostatnej časti došlo
k jej vymoženiu exekúciou na ich majetok. Po uspokojení pohľadávky žalobca tvrdil, že už nemal ďalej
dôvod trvať na určení neplatnosti dražby.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného v 6. rade
ako podané včas (§ 362 C.s.p. ), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust.
§ 385 ods. 1 a contrario C.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadiska odvolaním

uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady,
ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného v 6. rade je dôvodné.

8.Žalovanýv6.radesvojimiodvolacíminámietkamivintenciáchuplatnenéhoodvolaciehodôvodupodľa

ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. nastolil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť rozhodnutia
o trovách konania súdom prvej inštancie z hľadiska spôsobu právneho posúdenia otázky zavinenia
za zastavenie konania. Vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou
konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení aké práva a
povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom

potrebné rozumieť omyl v tomto postupe a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia.
O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec alebo ak použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne
interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav aplikoval, teda v skutkových
okolnostiach z právnej normy vodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

9. Podľa ust. § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

10. Právna teória a súdna prax sú zajedno v tom, že procesné zavinenie za zastavenie konania podľa

citovaného ustanovenia zákona (rovnako ako pojem zavinenie za zastavenie konania podľa ust. §
146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, platného do 30.6.2016) je potrebné hodnotiť výlučne z
procesného hľadiska čo znamená, že rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie zodpovednosti za
zastavenie konania sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zároveň platí, že zavinenie nie je možné
interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je

správanie sa strany sporu a zároveň tiež komplexne a extenzívne v tom smere, že za osobu, ktorá
zavinila zastavenie konania je treba považovať aj žalovaného, ktorý svoj dlh splní po začatí sporu, a
tým vyvolá u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby. Pritom i na dôvodnosť žaloby
je potrebné nazerať procesne, teda bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu
nedošlo,nakoľkoovecinemôžebyťrozhodnutémeritórneatýmzistené,čibolažalobapodanádôvodne.

Rozhodujúcou z hľadiska procesného zavinenia zastavenia konania pre späťvzatie žaloby je preto len
skutočnosť, že žalovaný plnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že len z toho dôvodu vzal žalobca žalobu
späť (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol.
Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1540s, str. 933).11. Žalobca sa v konaní domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby dňa 25.1.2016, na ktorej
žalovaný v 3. rade vydražil nehnuteľnosti evidované v katastri nehnuteľností na LV č. 3917 pre kat. úz.

Rožňava,akobytč.31vbytovomdomeč.súpis.1915naparc.č.4043aspoluvlastníckypodieloveľkosti
312/10000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach tohto bytového domu (na iných miestach
odôvodneniatiežlen„nehnuteľnosti“),ktorýchvlastníkmibolivtomčasežalovanív4.a5.rade.Žalovaný
v 1. rade ako dražobník túto dražbu organizoval a žalovaný v 2. rade bol jej navrhovateľom pri výkone
svojho záložného práva k nehnuteľnostiam na uspokojenie pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere

č. 0512836098 zo dňa 10.2.2010. Žalovaný v 6. rade mal nadobudnúť nehnuteľnosti od žalovaného v
3. rade kúpou, pričom toho času je v katastri nehnuteľností evidovaný ako ich vlastník. Na podklade
obsahu spisu možno podľa odvolacieho súdu bez akýchkoľvek pochybností skonštatovať, že žaloba o
neplatnosť dobrovoľnej dražby predstavuje vyústenie sporu žalobcu pri výkone práv vlastníkov bytov
a nebytových priestorov, ktorých ako správca zastupoval a žalovaného v 2. rade o poradie záložného
práva na nehnuteľnostiach, pričom na strane žalobcu tento spor spočíva na presvedčení, že záložné

právo žalovaného v 2. rade bolo v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložného práva až za záložným
právom vlastníkov bytov a nebytových priestorov, a preto podľa názoru žalobcu žalovaný v 2. rade v
rozpore so zákonom pokračoval vo výkone záložného práva po oznámení nesúhlasného stanoviska
s uskutočnením dobrovoľnej dražby, odôvodneného skutočnosťou, že už skôr sám pristúpil k výkonu
záložného práva na nehnuteľnostiach.

12. Podľa ust. § 151ma ods. 6 veta pred bodkočiarkou a ods. 8 Občianskeho zákonníka, pri výkone
záložného práva záložným veriteľom, ktorý nemá postavenie prednostného záložného veriteľa, sa
záloh prevádza zaťažený záložným právom prednostného záložného veriteľa a ostatných záložných
veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom

vykonávajúcim záložné právo. (8) Ak pohľadávka prednostného záložného veriteľa alebo niektorého
z ostatných záložných veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred
záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo podľa odseku 6, je v čase výkonu záložného práva
splatná, môže tento záložný veriteľ začať výkon záložného práva alebo uplatňovať uspokojenie svojej
pohľadávky aj z výťažku z predaja zálohu.

13. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že právne postavenie záložného veriteľa, ktorý je v poradí
rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo,
nemôže byť výkonom záložného práva takýmto záložným veriteľom prakticky nijak dotknuté. To jednak
preto, že jeho záložné právo zostáva po výkone záložného práva záložným veriteľom s neskorším

poradím zachované a jednak i preto, že mimo výkonu takto zachovaného záložného práva môže záložný
veriteľ so skorším poradím priamo uplatňovať uspokojenie svojej pohľadávky aj z výťažku z predaja
zálohu iným záložným veriteľom. Z pohľadu týchto skutočností sa prirodzene vynára otázka, či vôbec
a pokiaľ áno ako sa sporná dobrovoľná dražba dotkla práv žalobcu, zodpovedanie ktorej úzko súvisí s
riešením vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby na určenie neplatnosti dražby (§ 21 ods. 2 zák.

č. 527/2002 Z. z. ). Ako už bolo zmienené na inom mieste tohto odôvodnenia, pre účely rozhodnutia o
trovách konania je potrebné na dôvodnosť žaloby nazerať procesne, a teda bez ohľadu na to, aký by bol
výsledok konania, keby k späťvzatiu nedošlo. Preto odvolací súd ponechal stranou posúdenie vecnej
legitimácie žalobcu, ale i vecnej legitimácie žalovaného v 6. rade v spore. Pokiaľ aj ozrejmil skutočné
subjekty sporu a jeho pravú podstatu urobil tak len na zvýraznenie kontrastu medzi tým, o čo v spore

šlo a aký dopad na spornosť posudzovaného nároku mala skutočnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu,
ktorou tento odôvodnil späťvzatie žaloby.

14. Žalobca sa v konaní celkom zrejme nedomáhal plnenia záväzku zabezpečeného záložným právom,
pričom na podklade skutočností uvedených v predchádzajúcom bode tohto odôvodenia možno podľa

názoru odvolacieho súdu vyvodiť tiež, že spochybnenie nadobúdacieho titulu žalovaného v 3. rade a cez
neho tiež nadobúdacieho dôvodu žalovaného v 6. rade rozhodne nebolo pre uspokojenie pohľadávky
vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorú žalobca vymáhal nevyhnutné. Možno preto konštatovať,
že medzi dôvodom späťvzatia žaloby (uspokojenie zabezpečenej pohľadávky) a skutočnosťami, na
základe ktorých došlo k uplatneniu nároku na súde (spor záložných veriteľov o poradie záložného práva)

niet priamej ani nepriamej kauzálnej previazanosti, a preto podľa záveru odvolacieho súdu procesná
zodpovednosť za zastavenie konania spočíva v danom prípade výlučne na žalobcovi.15. Citované ust. § 256 ods. 1 C.s.p. a všetky doposiaľ prezentované úvahy podľa názoru odvolacieho
súdu v danom prípade jednoznačne odôvodňovali nevyhnutnosť priznania nároku na plnú náhradu trov
konania žalovanej strane, keďže zastavenie konania procesne zavinil žalobca, ktorý naviac netvrdil a

ani odvolací súd nezistil zo súdneho spisu skutočnosť, odôvodňujúcu pri rozhodnutí o trovách konania
s použitím ust. § 257 C.s.p. odchýliť sa od zásady zodpovednosti za zastavenie (výsledok) konania.

16. Nakoľko procesné podmienky konania boli v tomto prípade splnené, nesprávnosť napadnutého
rozhodnutia spočívala vo svojej podstate na právnej vade a odvolací súd mal pre rozhodnutie dostatočný

skutkový podklad, pristúpil v súlade s ust. § 388 C.s.p. k zmene vecne nesprávneho rozhodnutia o
trovách konania pred súdom prvej inštancie vo vzťahu medzi žalobcom a odvolateľom spôsobom,
vyplývajúcim z výrokovej časti tohto uznesenia.

17. V odvolacom konaní procesne plne úspešnému žalovanému v 6. rade zároveň odvolací súd s
použitímust.§255ods.1C.s.p.priznalprotižalobcovinároknanáhradu100%trovodvolaciehokonania.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.