Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 17, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116200472
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Balegová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4116200472.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu

JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: KOMNET, s. r. o., so sídlom 941 43
Dolný Ohaj 112, IČO: 44 147 198, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s. r. o.,
so sídlom Ernestova bašta 2, 940 01 Nové Zámky, IČO: 36 857 751, proti žalovanému: NEVERNET, s.
r. o., 951 77 Ladice 330, IČO: 36 719 081, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48,
811 07 Bratislava - Staré Mesto, o zaplatenie sumy 1 830 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 23Cb/1/2016-86 zo dňa 05. 04. 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 23Cb/1/2016-86 zo dňa 05. 04. 2017 p o t v r d z u j e.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1
830 eur s 9,05 % úrokmi z omeškania ročne od 16. 12. 2015 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku (I. výrok) a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II. výrok).

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 269 ods. 2, § 272 ods. 2, § 344, §
349 ods. 1, § 369 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v časti

trov konania s poukazom na § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 830 eur s príslušenstvom. Súd
prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 16. 05. 2014 strany sporu uzatvorili zmluvu
o prenájme prenosových kapacít č. 01-2014. Žalobca sa v zmluve zaviazal poskytovať žalovanému
služby, prenosové kapacity počas platnosti zmluvy. Žalovaný ako zákazník sa zaviazal platiť žalobcovi

za poskytnuté služby mesačný poplatok na základe vystavenej faktúry. Lehota splatnosti faktúry bola
dohodnutá do 14 dní odo dňa jej vystavenia. Platnosť zmluvy bola dohodnutá dňom 01. 08. 2014 a
bola uzatvorená na dobu neurčitú s možnosťou jej výpovede zmluvnými stranami s jednomesačnou
výpovednou lehotou, ktorá končí k poslednému dňu nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede. V
bode 10.1 bolo dohodnuté, že zmluvu možno meniť alebo dopĺňať len písomným dodatkom. Strany
sporu súdu nepredložili písomný dodatok k zmluve. Podľa bodu 13 zmluvy, každé upozornenie alebo
dokument súvisiaci so zmluvou môže byť zaslaný e-mailom a potvrdený zaslaním originálu doporučenou

poštoudruhejstranenaadresuuvádzanúvzmluvealeboinúadresu,ktoráboladruhejstraneoznámená.
V prílohe č. 3 k zmluve bola dohodnutá výška mesačných poplatkov na sumu 1 525 eur. Dňa 13. 06.
2014 uzatvorili strany sporu aj zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 3/2014. Dňa 01. 12. 2015
vystavil žalobca faktúru č. 12034673 s lehotou splatnosti 15. 12. 2015, ktorou si uplatnil zaplateniesumy 1 830 eur, t. j. mesačný poplatok za december 2015 vo výške 1 225 eur + DPH, teda 1 470 eur
a doplatok za november 2015 vo výške 300 eur + DPH, teda 360 eur. Žalovaný vystavenú faktúru v
lehote splatnosti a ani dodatočne nezaplatil. Za mesiac november vystavil žalobca žalovanému faktúru

č. 12034233 na sumu 1 110 eur s DPH, ktorú žalovaný uhradil. Medzi stranami sporu prebiehala e-
mailová komunikácia o plnení si zmluvných povinností a aj o jej ukončení. V e-maily zo dňa 19. 10. 2015
oznámil žalovaný žalobcovi, že sa rozhodli presmerovať ďalšiu časť siete k 01. 11. 2015 vzhľadom na
nekvalitu linky žalobcu. Žalovaný v e-maily prejavil záujem spoluprácu zachrániť. E-mail nebol žalobcovi
doručovaný poštou. E-mailom zo dňa 09. 11. 2015 žalovaný vypovedal zmluvu o prenájme prenosových

kapacít č. 01-2014 ku dňu 30. 11. 2015. Písomná výpoveď nebola žalobcovi doručená. Dňa 25. 11. 2015
žalovaný zaslal žalobcovi e-mail, v ktorom posunul výpoveď k 31. 12. 2015 a zároveň požiadal žalobcu
o informovanie ohľadne ďalšej spolupráce v prípade, že budú pokračovať. Ďalšie služby už žalobca
žalovanému neposkytoval.

4. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že strany sporu uzatvorili

platne v písomnej forme nepomenovanú zmluvu, teda zmluvu, ktorá nie je upravená ako samostatný
zmluvný typ v Obchodnom zákonníku. V zmluve boli dostatočným spôsobom vymedzené práva a
povinnosti zmluvných strán, ktoré v súdnom konaní neboli sporné. Žalobca si uplatňoval odmenu za
poskytnuté plnenie žalovanému za mesiac december 2015, žalovaný bol toho názoru, že v tom čase
už zmluva o nájme prenosových dát nebola účinná, pretože ju platne vypovedal a okrem toho mu

už v uvedenom období žalobca neposkytoval plnenie. Žalobca sa okrem toho domáhal aj doplatenia
ceny za poskytnuté plnenie v novembri 2015. Pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby považoval
súd za nevyhnutné vysporiadať sa s platnosťou odstúpenia od zmluvy žalovaným v súvislosti s § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný tvrdil, že k vypovedaniu zmluvy malo dôjsť e-mailom zo
dňa 19. 10. 2015, v ktorom uviedol, že sa rozhodli presmerovať ďalšiu časť siete k 01. 11. 2015.

Gramatickým výkladom a ani žiadnym iným posúdením obsahu tejto správy nemožno dospieť k záveru,
že žalovaný týmto e-mailom vypovedal akúkoľvek zmluvu, ktorú mal so žalobcom uzatvorenú. Súdu
nebolo zrejmé, k čomu toto oznámenie žalovaného smerovalo, čo oznamoval žalobcovi a aký právny
dôsledok žalovaný sledoval. Tento úkon žalovaného nemožno považovať za právny úkon, pretože podľa
teórie práva je právny úkon prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností,

ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Prejav vôle žalovaného nemožno považovať za
prejav vôle smerujúci k zániku právneho vzťahu. I v prípade, že by sa pripustila existencia právneho
úkonu na strane žalovaného, podľa § 37 Občianskeho zákonníka by tento úkon nebol platný, pretože
nie je dostatočne určitý a zrozumiteľný. Nebolo možné vyvodiť, či ním žalovaný chcel docieliť ukončenie
zmluvy, ktorej zmluvy, dôvod ukončenia a termín, ku ktorému mala zmluva zaniknúť. Súd považoval

za potrebné poukázať na obsah zmluvy zo dňa 16. 05. 2014, konkrétne bod 6, v ktorom sú upravené
dôvody oprávňujúce jednu zo strán ukončiť zmluvu. V e-maily zo dňa 19. 10. 2015 zmluvný a ani žiadny
iný dôvod nie je uvedený. V konaní nebolo sporné, že zmluva nebola menená a ani dopĺňaná žiadnym
dodatkom, to znamená, že v prípade vypovedania zmluvy e-mailom mal žalovaný originál vypovedania
zmluvy (e-mail) podpísaný osobou oprávnenou konať v jeho mene doručiť žalobcovi doporučenou

poštou. Nebolo sporné, že žalovaný v súvislosti s vypovedaním zmluvy nedoručoval žalobcovi žiadny
dokument doporučenou poštou, a to ani e-mail zo dňa 19. 10. 2015, ani zo dňa 09. 11. 2015 alebo
25. 11. 2015 a ani žiadny iný. Žalovaný v konaní nepreukázal, že od zmluvy so žalobcom platne, v
súlade so zmluvou odstúpil, a teda nemohol ani preukázať, že k odstúpeniu došlo ku dňu 30. 11. 2015,
a že žalobcovi nepatrí odplata za plnenie v decembri 2015, teda za obdobie, keď už zmluva nemala

byť účinná. Súd dospel k záveru, že v decembri 2015 bola zmluva o prenájme prenosových kapacít č.
01-2014 platná a účinná, a preto žalobcovi patrí za toto obdobie odplata. Druhým dôvodom, pre ktorý
žalovaný odmietol žalobcovi uhradiť faktúru č. 12034673, bolo neposkytnutie dohodnutého plnenia v
decembri 2015, nakoľko si demontoval svoje zariadenie. Žalovaný v konaní nepreukázal, či mu žalobca
v uvedenom období neposkytol žiadne plnenie, alebo plnil len čiastočne, prípadne, či si uplatnil zákonný

nárok z vadného plnenia. V prípade, že si demontoval vlastné zariadenie a z uvedeného dôvodu mu
žalobca nemohol plnenie poskytnúť, nemôže byť na ťarchu žalobcu. V prílohe č. 3 k zmluve bola
dohodnutá mesačná výška odplaty 1 525 eur, žalobca si uplatnil odplatu vo výške 1 225 eur, teda menej
ako mal nárok podľa zmluvy. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žalovaný nemal zákonný
a ani zmluvný dôvod nezaplatiť žalobcovi za plnenie v decembri 2015. Časť uplatnenej pohľadávky

žalobcu vo výške 360 eur (300 eur + DPH) predstavuje odplatu za mesiac november 2015. Súd dospel
k záveru, že aj v tejto časti bola žaloba podaná dôvodne, pretože žalovaný nepreukázal, že mu žalobca
v tomto období neposkytoval plnenie. Ale hlavne za uvedené obdobie zaplatil odplatu iba vo výške 1 110
eur aj s DPH, teda menej ako bolo dohodnuté, a preto bolo doúčtovanie odplaty dôvodné. Súd žalobcovipriznal úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry v zákonnej výške a z dôvodu
úspechu v konaní aj náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5 . Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Poukázal na
závery súdu prvej inštancie, ktorý mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že zmluva
o prenájme prenosových kapacít bola platná aj v mesiaci december 2015. Súd sa nestotožnil s tým, že
k ukončeniu zmluvy došlo výpoveďou zmluvy zo dňa 19. 10. 2015 uplynutím výpovednej doby dňa 30.
11. 2015. Súd prvej inštancie vyhodnotil právny úkon žalovaného zo dňa 19. 10. 2015 (e-mail konateľovi

žalobcu označený ako „výpoveď k 01. 11. 2015“) ako neurčitý, keď podľa súdu nijakým posúdením
obsahu tohto e-mailu nie je možné určiť účel tohto právneho úkonu. Súd prvej inštancie zároveň
poukázal na nedodržanie dohodnutej formy právneho úkonu, keď výpoveď mala byť žalobcovi doručená
aj poštou. Žalovaný namietal, že tieto skutkové zistenia súdu prvej inštancie sú nesprávne. Mal za to,
že e-mail zo dňa 19. 10. 2015, ktorým vypovedal predmetnú zmluvu, je dostatočne určitý, keďže už
z predmetu e-mailu je zrejmé, že ide o výpoveď k 01. 11. 2015. Táto skutočnosť je preukázaná aj e-

mailovou komunikáciou medzi konateľmi sporových strán od 19. 10. 2015 do 26. 11. 2015, z ktorej
jednoznačne vyplýva, že žalobca mal vedomosť o výpovedi zmluvy zo strany žalovaného k 01. 11. 2015.
Žalovaný potvrdil, že so žalobcom počas výpovednej doby viedli rokovania o pokračovaní v spolupráci,
avšak pred uplynutím výpovednej doby dňa 26. 11. 2015 tieto rokovania pre ich neúspešnosť ukončili a
potvrdili ukončenie zmluvy výpoveďou k 01. 12. 2015. Nedodržanie písomnej formy výpovede (zaslanej

na adresu sídla žalobcu), ktoré malo mať za následok neplatnosť výpovede (aj keď súd prvej inštancie
uvádza odstúpenie), nemôže spôsobiť neplatnosť výpovede, keďže takéto zotrvávanie na prílišnom
formalizme poštou doručeného písomného právneho úkonu smerujúceho k ukončeniu zmluvy, by bolo v
rozpore s tvrdením samotného žalobcu, ktorý na pojednávaní dňa 07. 09. 2016 uviedol, že zmluva medzi
stranami sporu zanikla k 31. 12. 2015 na základe výpovede urobenej e-mailom zo dňa 09. 11. 2015. Túto

výpoveďžalovanýnikdynedopĺňallistomzaslanýmžalobcovi.Keďžalobcaakceptovalvýpoveďurobenú
len e-mailom zo dňa 09. 11. 2015, tak ohľadne výpovede zo dňa 19. 10. 2015 urobenej tou istou formou
nemôžetvrdiť,žetentoúkonriadnenevznikolprenedodržaniepísomnejformy.Správnymvyhodnotením
predložených dôkazov by súd prvej inštancie správne zistil, že zmluva zanikla uplynutím výpovednej
doby dňa 30. 11. 2015 na základe výpovede zo dňa 19. 10. 2015, preto uplatnená pohľadávka nie

je dôvodná. Jej dôvodnosti bráni aj ďalšia skutočnosť, ktorú by súd riadnym vykonaním predložených
dôkazov mal za preukázanú. Z predloženej zmluvy (príloha č. 3) mal súd za preukázané, že zmluvne
dohodnutá mesačná odmena žalobcu bola 1 525 eur (1 830 eur s DPH). Tiež mal preukázané, že zmluva
po dobu jej platnosti nebola nikdy menená. Ako však vyplýva z prehľadu úhrad predložených samotným
žalobcom v roku 2015, žalovaný mu uhradil sumu 22 290 eur, ale jeho nárok na zmluvnú odmenu v

prípade, že by zmluva trvala celý rok, t. j. od 01. 01. 2015 do 31. 12. 2015, bol len 21 960 eur a žalobca
sa v roku 2015 na úkor žalovaného bezdôvodne obohatil o sumu 330 eur. Zároveň v roku 2014 (od 01.
08. 2014 do 31. 12. 2014) neoprávnene fakturoval namiesto 5 x 1 830 eur, t. j. sumy 9 150 eur, sumu 10
440 eur, ktorú žalovaný žalobcovi uhradil. V roku 2014 sa tak žalobca na úkor žalovaného bezdôvodne
obohatil o sumu l 290 eur a celkom o sumu 1 620 eur, pričom túto pohľadávku na vydanie bezdôvodného

obohatenia si žalovaný z opatrnosti započítava s pohľadávkou žalobcu v sume 1 830 eur, ak sa odvolací
súd stotožní s názorom súdu prvej inštancie, že výpoveď zmluvy zo dňa 19. 10. 2015 je neplatná. V
tejto súvislosti žalovaný priložil k podanému odvolaniu faktúry vystavené za rok 2014 a 2015 a dôkazy
o ich úhradách.
S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania v celom
rozsahu.

6. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu tvrdenia žalovaného poprel. S odkazom na bod 13
zmluvy o prenájme prenosových kapacít č. 01-2014 zo dňa 16. 05. 2014 (ďalej len „zmluva o prenájme

prenosových kapacít“) uviedol, že jeho e-mailová adresa bola [email protected] a adresa na doručovanie Dolný
Ohaj 112, 941 43 Dolný Ohaj, SR. Žalovaného e-mailová adresa bola [email protected] a
adresa na doručovanie Ladice 330, 951 77 Ladice, SR. Pokiaľ podľa názoru žalovaného mal obsah
e-mailovej komunikácie znamenať výpoveď zmluvy, v zmysle bodu 13 zmluvy mala byť výpoveď zo
strany žalovaného doručená do sídla žalobcu aj písomne. K uvedenému však nedošlo napriek tomu,

že žalovaný považuje obsah e-mailovej komunikácie za výpoveď vyššie uvedenej zmluvy. Výpoveď
zo zmluvy je nepochybne upozornenie, resp. dokument súvisiaci so zmluvou, a preto by mala byť
dodržaná forma predpísaná zmluvou. Výpoveď žalovaného nebola zaslaná e-mailom a ani poštou.
Poukázal na vyjadrenie žalovaného, v ktorom uvádza, že so žalobcom viedol počas výpovednej dobyrokovania o pokračovaní v spolupráci, avšak pred uplynutím výpovednej doby dňa 26. 11. 2015 mal
žalobca rokovania ukončiť a potvrdiť ukončenie zmluvy výpoveďou ku dňu 01. 12. 2015. Výpoveď nebola
žalovanému zo strany žalobcu potvrdená. Žalobca sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že právny

úkon, ktorým malo dôjsť k zániku zmluvného vzťahu je dostatočne určitý a na uvedenú skutočnosť
poukazoval aj počas konania vo vyjadrení zo dňa 19. 09. 2016. S odkazom na e-mailovú komunikáciu
medzi stranami zo dňa 19. 10. 2015 uviedol, že z nej je možné identifikovať vôľu žalovaného zotrvať v
zmluvnom vzťahu. Na základe záujmu žalovaného mu bola predložená ponuka, s ktorou súhlasil, avšak
pod podmienkou, že kapacitne bude odoberať o 100 Mbps menej od novembra 2015. Z tohto dôvodu

bola za mesiac november 2015 vyfakturovaná suma 1 110 eur. Nakoľko žalovaný dohodu porušil, bol
mu vo faktúre číslo 12034673 zo dňa 01. 12. 2015 so splatnosťou 15. 12. 2015 doúčtovaný rozdiel sumy
dohodnutej na základe zmluvy 360 eur (1 470 eur - 1 110 eur), o čom bol žalovaný informovaný e-mailom
zo dňa 25. 11. 2015. V uvedenom období žalovaný odoberal prenosovú kapacitu dokonca vo vyššej
miere, než na akej sa strany dohodli v októbri 2015, t. j. nad 300 Mbps. Z obsahu e-mailovej komunikácie
medzi stranami zo dňa 05. 11. 2015 vyplýva prvá zmienka o zámere vypovedať zmluvu, pričom žalovaný

uvádza, že vypovedať zmluvu mal v úmysle k 01. 12. 2015. S odkazom na e-mailovú komunikáciu medzi
stranamizodňa09.11.2015žalobcapoukázalnato,žeznejvyplývaďalšízámeržalovanéhovypovedať
zmluvu, avšak vzhľadom na absenciu zmluvne dohodnutej formy právneho úkonu a jeho náležitostí
nebolo možné kategorizovať obsah e-mailu ako výpoveď zmluvy. K tvrdeniam žalovaného týkajúcich sa
prísneho formalizmu, ktorý nemôže spôsobiť neplatnosť výpovede, uviedol, že skutočnosť, že zmluva

vznikla na základe písomne vyhotovenej zmluvy, ktorú strany podpísali a v ktorej vyjadrili vôľu, aby bola
ukončená rovnakou formou, teda písomnou, nemožno vôľu považovať za prísny formalizmus. Rovnako
ako bola zmluva vyhotovená v písomnej forme, určili si strany totožný spôsob aj pre jej zánik, čo potvrdil
žalovaný podpisom na zmluve. Avizovaný zámer vypovedať zmluvu však bola žalovaným opätovne
posunutá k 31. 12. 2015, a to e-mailom zo dňa 25. 11. 2015. Z bodu 6.1 zmluvy vyplýva, že každá

zo zmluvných strán je oprávnená ukončiť zmluvu s jednomesačnou výpovednou lehotou, ktorá končí k
poslednému dňu nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede. Uvedené tvrdenie možno vykladať vo
viacerých významoch. Pokiaľ by žalovaný vypovedal zmluvu dňa 09. 11. 2015, zmluva by bola ukončená
ku dňu 31. 12. 2015 a pokiaľ by posunul výpoveď na deň 31. 12. 2015, zmluva by bola ukončená
uplynutím jednomesačnej výpovednej doby, t. j. ku dňu 31. 01. 2016. Komunikácia medzi stranami

pokračovala ďalej a v e-maily zo dňa 02. 12. 2015 žalovaný uviedol, že výpoveď oficiálne oznámil dňa
09. 11. 2015 a zmluvný vzťah predĺžili do 01. 12. 2015. Takéto konanie žalovaného považuje žalobca za
zmätočné, pretože v komunikácii uvádzal rôzne termíny výpovede a rovnako aj na pojednávaní dňa 07.
09. 2016 uvádzal, že vypovedal zmluvu v októbri 2015, pričom z predloženej e-mailovej komunikácie
medzi stranami vyplýva, že to tak nebolo. V konaní je nesporné, že žalovanému by aj v decembri 2015

boli poskytované prenosové kapacity v prípade, ak by z jeho strany nedošlo k demontáži zariadenia. V
tomto smere sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, že konanie žalovaného, ktorým si
sám znemožnil príjem signálu, nemôže byť pripisované na ťarchu žalobcu.
K dodatočne predloženým dôkazom zo strany žalovaného žalobca poukázal na zásadu sudcovskej
koncentrácie, a keďže žalovaný uvedenými dôkazmi disponoval už v čase konania na prvoinštančnom

súde a tieto nepredložil, podľa § 153 CSP už na ne nie je možné prihliadať. Tvrdenie žalovaného, že
sa žalobca na jeho úkor bezdôvodne obohatil je účelové, pretože sa žalobca so žalovaným dohodol
na fakturovaní uvádzaných súm v rámci iného zmluvného vzťahu, v rámci ktorého odoberal vyššie
prenosové kapacity ako boli dohodnuté v zmluve. Dôkazom tohto tvrdenia je samotné správanie
žalovaného, ktorý by neuhrádzal finančné čiastky bez právneho dôvodu a proti týmto by sa ohradil. Z

konania žalovaného za dlhšie časové obdobie je zrejmé, že si tento bol vedomý, z akého dôvodu mu boli
fakturované predmetné sumy, pričom jedna platba mu bola účtovaná len v polovičnej výške. Nakoľko
zmluva nebola oficiálne ukončená výpoveďou zo strany žalobcu, nemohol sa na úkor žalovaného
bezdôvodne obohatiť.
Žalobca preto navrhol odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal

žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu,
ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalovaným (§ 379 CSP, § 380 CSP) a po
preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez

nariadenia pojednávania (§ 385 CSP).

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie
aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto sa
s poukazom na § 387 ods. 2 CSP v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poznamenáva, že z vykonaného
dokazovania nevyplynulo, že by na základe e-mailu žalovaného zo dňa 19. 10. 2015 došlo k platnému

ukončeniu zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami výpoveďou zo strany žalovaného ku dňu
30. 11. 2015. Sporové strany si v článku 6, bod 6.1 v spojení s článkom 13 zmluvy o prenájme
prenosových kapacít dohodli možnosť ukončenia zmluvy výpoveďou s jednomesačnou výpovednou
lehotou končiacou k poslednému dňu nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede s tým, že táto
mohla byť zaslaná e-mailom, no zároveň mala byť potvrdená zaslaním originálu doporučenou poštou

druhej (zmluvnej) strane na adresu uvedenú v zmluve alebo na takú adresu, ktorá bola oznámená
druhej strane. V posudzovanom prípade vôľa ukončiť zmluvný vzťah výpoveďou z obsahu e-mailovej
správyžalovanéhozodňa19.10.2015explicitnenevyplývaaanidoručeniejejorigináluprostredníctvom
doporučenej listovej zásielky žalobcovi nebolo v konaní preukázané. V kontexte uvedených skutočností
je bez právneho významu aj to, že súd prvej inštancie pri posudzovaní zániku tohto zmluvného vzťahu

nesprávne poukázal na ustanovenia týkajúce sa odstúpenia od zmluvy, hoci z obsahu odôvodnenia
napadnutého rozsudku nepochybne vyplýva, že predmetom jeho posúdenia bola výpoveď predmetnej
zmluvy a nie jednostranné odstúpenie od nej.

12. Povinnosťou žalobcu v konaní bolo preukázať, že žalovaný po dobu trvania zmluvného vzťahu

nezaplatil žalobcovi úhrady za poskytnuté plnenia v rozsahu, ktorý si strany písomne dohodli. Pre
úspešnú obranu žalovaného proti uplatnenému nároku bolo potrebné preukázať, že zmluvný vzťah
medzi sporovými stranami už v čase, za ktorý boli nároky na zaplatenie dlžných súm uplatnené
(november 2015 vo výške 360 eur a december 2015 vo výške 1 470 eur), neexistoval. Ako už bolo
vyššie uvedené, žalovaný v tomto smere dôkazné bremeno o skoršom zániku zmluvy formou výpovede

neuniesol a v prípade, že by sa odvolací súd v tomto smere stotožnil s argumentáciou súdu prvej
inštancie, žalovaný poukázal na vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu v sume 1 620 eur,
ktorú žiadal započítať voči nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny v sume 1 830 eur. Z hľadiska
obsahu ide o tzv. novotu v odvolacom konaní (§ 366 CSP), ktorej uplatnenie by bolo možné v odvolaní
použiť len vtedy, ak by sa týkala procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia

súdu, malo by ňou byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo ju žalovaný ako odvolateľ nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie (§ 366 písm. a/ až d/ CSP), čo však zjavne neplatí pre tento prípad. Vychádzajúc
z tvrdení žalovaného v podanom odvolaní a z listinných dôkazov, ktoré k nemu pripojil, žalovanému nič
nebránilo v tom, aby započítací prejav vôle uplatnil už pred súdom prvej inštancie. Keďže je právo tzv.

novôt v odvolacom konaní v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka
z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo
obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie, odvolací súd nemohol na
oneskorene uplatnenú námietku žalovaného prihliadnuť.

13. V intenciách vyššie uvedených skutočností preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd priznal plne úspešnému žalobcovi ich

náhradu proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.