Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 16, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 32Csp/173/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117223625
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Benčová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117223625.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Lenkou Benčovou v spore žalobkyne M. M., nar. XX.XX.XXXX,

bytom L. XXX, právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66, 089 01
Svidník, proti žalovanému BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO:
47 967 692, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o.,
Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, o vydanie bezdôvodného obohatenia 1 017,06
eura a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1 017,06 eura spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 01.12.2017 do zaplatenia v lehote do 3 dní

od právoplatnosti tohto rozsudku.

II.Určuje,žezmluvnápodmienkauvedenávObchodnýchpodmienkachkzmluveoúvereč.0241405509
zo dňa 28.04.2009 v článku 4. Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie - bod 4.6 v
znení: Platby od klienta sa voči pohľadávke Banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola
platba poukázaná v nasledujúcom poradí: (1) na poplatky podľa Sadzobníka (2) sankčný úrok (3) úrok
z úveru (4) splátka istiny úveru.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.11.2017 domáhala voči žalovanému
vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1 017,06 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne z tejto sumy od druhého dňa po doručení žaloby žalovanému a určenia neprijateľnosti zmluvnej
podmienky tak ako je uvedená vo výrokovej časti rozsudku (výrok II.) ako aj náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnila tým, že s právnym predchodcom žalobcu (Poštová banka, a.s.) uzatvorila dňa

28.04.2009 zmluvu o úvere č. 0241405509, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1 000 eur,
ktorý sa zaviazala uhradiť v 30 mesačných splátkach vo výške 48,62 eura s konečnou splatnosťou úveru
24.10.2011. Vzhľadom k tomu, že išlo o spotrebiteľskú zmluvu, táto musí obsahovať náležitosti podľa
§ 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa namietala, že predmetná
spotrebiteľská zmluva neobsahovala údaj o adrese predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť
reklamáciu alebo sťažnosť, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom

vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa
žalobkyne zmluva obsahovala nesprávny údaj o výške RPMN, ktorá mala byť uvedená 36,58 % a nie
28,07 %. Zároveň poukázala na to, že v zmluve je nesprávne uvedená celková výška nákladov 341,12
eura, ktorá mala byť správne uvedená 458,60 eura. Bezdôvodné obohatenie žaluje vo výške rozdielumedzi platbami 2 017,06 eura a výškou úveru 1 000 eur. Podľa žalobkyne zmluva obsahuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku v Obchodných podmienkach, článok 4, nakoľko predmetné ustanovenie poskytuje
možnosť započítavať jej platby na iný účel, akým je splatenie istiny úveru, bez ohľadu na jej vôľu.

3. Žalobkyňa ako dôkazy označila: zmluvu o úvere dostupná pôžička spolu s obchodnými podmienkami
pre úver - dostupná pôžička (ďalej len „obchodné podmienky“), výpočet RPMN pre spotrebiteľský úver,
aktuálny stav úveru ku dňu 31.05.2014 a aktuálny stav pohľadávky ku dňu 26.08.2016.
4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Podľa jeho názoru zmluva obsahuje všetky povinné obsahové
náležitosti. Pokiaľ ide o RPMN uvedenú v zmluve o úvere, žalovaný zaslal kalkulačku na výpočet RPMN,

podľaktorejjeRPMNvovýške28,073%acelkovávýškanákladovje341,09eura,pričomtentoprepočet
nesedí s údajom v zmluve o úvere len o 3 haliere. Tento nesúlad je spôsobený zaokrúhľovaním v
bankovom informačnom systéme. Zároveň pokiaľ ide o prepočet žalobkyne v súvislosti s celkovou
výškou nákladov na úver, tento prepočet žalobkyne nie je správny nakoľko žalobkyňa započítala aj
poistenie, ktoré sa do výpočtu celkovej výšky nákladov nezapočítava. Z toho dôvodu žalobkyňa nemala
násobiť sumu 48,62 eura, ale sumu 46 eur. Rozdiel medzi týmito sumami predstavuje 2,62 eura, čo

tvorí súbor základného poistenia. Nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia považoval
za nedôvodný. Ak by súd uvažoval o zmluve ako o bezúročnej a bezpoplatkovej, vzniesol námietku
premlčania. Žalobkyňa podala žalobu dňa 20.11.2017 a v zmysle ust. § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za posledné dva roky a teda na všetky
platby od 20.11.2015 (7 platieb po 60 eur = 420 eur). Navyše žalobkyňa v žalobe nepočítala s úrokom z

omeškania, na ktorý má veriteľ nárok vždy a to aj za predpokladu, že zmluva o úvere by bola vyhlásená
za bezúročnú a bezpoplatkov. Pokiaľ ide o žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky,
žalovaný poukázal na ust. § 137 písm. d) CSP a na princíp okamžitej aplikability CSP, v dôsledku
čoho súd môže riešiť neplatnosť právnej skutočnosti, v tomto prípade zmluvnú podmienku, výslovne len
vtedy, ak osobitný právny predpis (napr. zákon č. 258/2001 Z.z., prípadne iný právny predpis) obsahuje

hmotnoprávnu úpravu, ktorá by pripúšťala takúto neplatnosť vysloviť. K uzatvoreniu zmluvy o úvere
došlo 28.04.2009, avšak v tomto čase neexistoval právny predpis, ktorý by sankcionoval neplatnosťou
nejakú zmluvnú podmienku. Zároveň poukázal na to, že žalobkyňa a právny predchodca žalovaného
PRO CIVITAS s.r.o. uzatvorili dňa 16.12.2014 dohodu o splátkovom kalendári. Vôbec nie je jasné, z
akého dôvodu žalobkyňa má záujem na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky, keď sa v dohode o

splátkovom kalendári zaviazala na úhradu dlhu v pravidelných mesačných splátkach po 60 eur, pričom v
čl. II v bode 3 sa uvádza, že „týmto dlžník výslovne určuje, že akékoľvek čiastočné plnenie z jeho strany
za započítava najprv na príslušenstvo a až potom na istinu dlhu“. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu
z procesných dôvodov odmietol, resp. žalobu ako nedôvodnú zamietol a priznal žalovanému náhradu
trov konania.

5. Žalovaný ako dôkazy označil dohodu o splátkovom kalendári a kalkulačku pre výpočet RPMN.
6. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie, pričom právni zástupcovia strán sporu zotrvali na
svojich doterajších vyjadreniach. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmluvou o
úvere dostupná pôžička spolu s obchodnými podmienkami pre úver - dostupná pôžička, výpočtom
RPMN pre spotrebiteľský úver, aktuálnym stavom úveru ku dňu 31.05.2014, aktuálnym stavom

pohľadávky ku dňu 26.08.2016, vyjadrením žalovaného, dohodou o splátkovom kalendári, prehlásením
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS ako aj ostatným spisovým materiálom a na základe
takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
7. Dňa 28.04.2009 Poštová banka, a.s. ako veriteľ uzatvorila so žalobkyňou zmluvu o úvere - dostupná
pôžička č. 0241405509 s nasledujúcimi parametrami: výška úveru 1 000 eur, počet mesačných splátok

30, dátum konečnej splatnosti úveru 24.10.2011, dátum prvej platby do 24.05.2009, výška mesačnej
splátky 48,62 eura, priemerná RPMN na trhu 34,49 %, celková výška nákladov 341,12 eura, úroková
sadzba 25 % p.a., RPMN banky 28,47 %, poistenie: základný súbor poistenia.
8. Podľa čl. 4 Obchodných podmienok pre úver (Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a
zabezpečenie) bod 4.6, platby od klienta sa voči pohľadávke Banky započítavajú bez ohľadu na to,

na aké záväzky bola platba poukázaná v nasledujúcom poradí: (1) na poplatky podľa Sadzobníka (2)
sankčný úrok (3) úrok z úveru (4) splátka istiny úveru.
9. Z aktuálneho stavu úveru ku dňu 31.05.2014 vyplýva, že žalobkyňa čerpala úver vo výške 1 000
eur, z ktorej uhradila právnemu predchodcovi žalovaného (Poštová banka, a.s.) sumu 937,06 eura. Z
aktuálnehostavupohľadávkykudňu26.08.2016vyplýva,žežalobkyňauhradilaprávnemupredchodcovi

žalovaného (PRO CIVITAS, a.s.) sumu 1 080 eur.
10. Z dohody o splátkovom kalendári uzatvorenej medzi spoločnosťou PRO CIVITAS, a.s. ako
veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou vyplýva, že žalobkyňa uzavrela s Poštovou bankou, a.s.
ako pôvodným veriteľom zmluvu o úvere č. 0241405509. Stály rozhodcovský súd zriadený priROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNSA A MEDIAČNÁ, a.s. vydal dňa 06.06.2014 rozhodcovský rozsudok
sp. zn. IA-C/0414/0452. Pohľadávka ku dňu 16.12.2014 predstavuje celkovo 1 923,34 eura. V zmysle čl.
II dohody sa žalobkyňa zaviazala splatiť dlh veriteľovi v mesačných splátkach po 60 eur počnúc dňom

28.01.2015 až do 28.06.2018 a poslednú splátku vo výške 24,03 eura uhradiť 28.07.2018. V zmysle
čl. II bod 3 dohody dlžník výslovne určuje, že akákoľvek splátka či akékoľvek čiastočné plnenie z jeho
strany sa započítava najprv na príslušenstvo a až potom na istinu dlhu. Dohoda bola vyhotovená dňa
16.12.2014 a žalobkyňa ju podpísala (o čom svedčí overenie jej podpisu obcou Ličartovce) až dňa
22.09.2015.

11. Z kalkulačky pre výpočet RPMN predloženej žalovaným vyplýva, že pri výške limitu 1 000 eur, sadzbe
25 % p.a., dátumu čerpania 28.04.2009, dátumu prvej splátky 24.05.2009, počte splátok 30 a anuitnej
splátke 46 eur je RPMN 28,073 % a celkové náklady sú 341,09 eura. V danom prípade však boli zadané
splátky č. 1-29 vo výške 46 eur a posledná 30. splátka vo výške 7,09 eura.
12. Z prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 10.09.2018 vyplýva, že
žalobkyňa sa obrátila na združenie so žiadosťou, že potrebuje poradiť so zmluvou o úvere uzatvorenou

s Poštovou bankou, a.s. Dňa 09.08.2016 im žalobkyňa predložila zmluvu o úvere č. 0241405509, ktorá
bola uzatvorená dňa 28.04.2009. Po oboznámení sa s touto zmluvou ju informovali, že podľa ich názoru
je zmluva bezúročná a bezpoplatková a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Informovali ju, že
je potrebné predložiť prehľad platieb koľko na predmetnú zmluvu doposiaľ uhradila. Po zabezpečení
prehľadu platieb bola oboznámená s tým, že ak jej veriteľ poskytol úver vo výške 1 000 eur a uhradila

2 017,06 eura, čiže vyššiu sumu ako jej bola veriteľom poskytnutá, došlo k bezdôvodnému obohateniu
na strane veriteľa o sumu 1 017,06 eura a že má právo sa súdnou cestou domáhať vydania tejto sumy
ako bezdôvodného obohatenia.
13. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
14. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení ku dňu uzatvorenia
zmluvy o úvere (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom je dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva,

ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom
Podľa § 2 písm. c) Zákona o spotrebiteľských úveroch, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím
spotrebiteľského úveru, s výnimkou

1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o
spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na

úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými
poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,

5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby
veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej
alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru.
Podľa § 3 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,

ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú

formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovaťa) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred

lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva
o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 4 ods. 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

15. Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia,
cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa predpodpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov

povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
16. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalovaného (Poštová
banka, a.s.) ako veriteľ a žalobkyňa ako klient uzatvorili zmluvu, ktorú je nutné vzhľadom na charakter
zmluvných strán považovať za zmluvu spotrebiteľskú. Právny predchodca žalovaného je bankovým
subjektom, pričom jedným z predmetov jeho podnikania (činnosti) je poskytovanie úverov bankovým

spôsobom. Žalobkyňa pri uzatvorení a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Predmetná zmluva je preto v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
zmluvou spotrebiteľskou, konkrétne ide o spotrebiteľský úver v zmysle Zákona o spotrebiteľských
úveroch.
17. Súdne rozhodnutia už ustálili, že nevyhnutnosť ochrany spotrebiteľa je daná jeho nerovným

postavením vo vzťahu spotrebiteľ - dodávateľ vyplývajúcim z nerovnováhy vyjednávacej sily,
nerovnomernosti znalostí a ekonomickej neúmernosti zdrojov. Systém ochrany zavedený smernicou
93/13/EHS, ktorý bol prebratý aj do Občianskeho zákonníka, vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ
sa nachádza v nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi z hľadiska jeho
vyjednávacej sily, z hľadiska úrovni informovanosti, čo ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky

vopred vytvorené predávajúcim alebo poskytovateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. V týchto
vzťahoch je práve dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, pretože má odbornú prevahu nad
spotrebiteľom, ktorému svoje služby poskytuje. Zákon za účelom ochrany spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnejstrany vporovnanísdodávateľomnavyváženiefaktickejprevahydodávateľazakotvilpomerne
prísne pravidlá a náležitostí, ktoré musí zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňať.

18. V prípade uzatvárania spotrebiteľských zmlúv, ktoré spadajú pod úpravu Zákona o spotrebiteľských
úveroch, tento právny predpis upravuje v § 4 ods. 2 náležitosti, ktoré musia byť uvedené v zmluve.
Po preskúmaní zmluvy o úvere súd dospel k záveru, že predmetná zmluva uzatvorená medzi právnym
predchodcom žalovaného a žalobkyňou nespĺňa všetky povinné náležitosti vyžadované Zákonom
o spotrebiteľských úveroch. Konkrétne v úverovej zmluve je nesprávne uvedený údaj o celkových

nákladoch spotrebiteľa spojeným so spotrebiteľským úverom (náležitosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. j)
Zákona o spotrebiteľských úveroch).
19. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že celková výška nákladov je 341,12 eura, pričom pri vynásobení počtu
splátok a ich výšky (30 x 46 eur = 1 380 eur) dospejeme k inej výške celkových nákladov spojených s
úverom (1 380 eur - 1 000 eur = 380 eur). Na základe tohto nie je teda vôbec jednoznačné, akú sumu

mala žalobkyňa celkovo uhradiť (1 380 eura alebo 1341,12 eura?) a teda aké boli skutočné celkové
nálady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa názoru súdu ide o klamlivé uvádzanie
jednej z najpodstatnejších obsahových náležitosti úverovej zmluvy, ktorá v podstate spotrebiteľovi
má povedať, akú celkovú čiastku veriteľovi napokon zaplatí. Súd dodáva, že pri výpočte celkových
nákladov spotrebiteľa nezapočítaval náklady na poistenie (v zmysle ust. § 2 písm. c) bod 5 Zákona

o spotrebiteľských úveroch). Vzhľadom k uvedenému je možné prijať záver, že výška celkových
nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom nebola uvedená správne, čo má z hľadiska
posudzovania náležitostí spotrebiteľskej zmluvy ten následok, akoby v zmluve nebola uvedená vôbec.20. Pri závere o absencii náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch
majúcich za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru (§ 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských
úveroch), je treba vychádzať z toho, že žalobkyňa bola povinná uhradiť žalovanému (jeho právnemu

predchodcovi) iba sumu istiny, t.j. 1 000 eur. Vzhľadom k tomu, že bolo preukázané, že žalobkyňa
uhradila Poštovej banke, a.s. sumu 937,06 eura (čl. 8-9) a žalovanému, ktorý je právnym nástupcom
spoločnosti PRO CIVITAS, a.s. sumu 1 080 eura (10), spolu teda 2 017,06 eura, súd rozhodol o
povinnosti žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1 017,06 eura.
21. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument

strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-
I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Preto súd
s poukazom na vyššie uvedený nedostatok úverovej zmluvy nepovažoval za potrebné zaoberať sa
ostatnými dôvodmi, pre ktoré žalobkyňa považovala úver za bezúročný a bez poplatkov.

22. Žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, lebo žaloba nebola podaná podľa
jeho názoru včas vzhľadom na uplynutie subjektívnej premlčacej doby a splátky uhradené dva roky
pred podaním žaloby, teda pred 20.11.2015 sú premlčané. Súd vyhodnotil námietku premlčania
vznesenú žalovaným za nedôvodnú. Súd poukazuje na to, že za rozhodujúci pre začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné

považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor
došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal
možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej
doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná (preukázaná),
nielen predpokladaná vedomosť oprávneného (porovn. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

3Cdo/145/2004, sp. zn. 1Cdo/67/2011, R 25/1986).
23. Na žalobkyni spočívalo bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu skutočnosti,
že žaloba bola podaná pred uplynutím dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. K tomuto súd uvádza,
že žalobkyňa navrhla vykonať dôkaz, z ktorého uvedená skutočnosť vyplýva. O skutočnosti, že sa
žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil sa žalobkyňa dozvedela od Združenia na ochranu

občana spotrebiteľa HOOS, a to v roku 2016, kedy ju informovali o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru a neprijateľnosti zmluvných podmienok, čo vyplýva z prehlásenia Združenia na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS zo dňa 10.09.2018 (č. l. 31 spisu). Žaloba bola na súd podaná dňa 20.11.2017,
preto bola podaná v rámci subjektívnej dvojročnej premlčacej doby. Žalovaný vykonanie dôkazu, ktorým
by uvedené skutočnosti vyvrátil, nenavrhol. Z týchto dôvodov súd považoval námietku žalovaného

za nedôvodnú a to aj pokiaľ ide o prípadné úroky z omeškania, nakoľko žalovaný nijako bližšie
nešpecifikoval tento svoj nárok (neuniesol bremeno tvrdenia).
24. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
25. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
26. Podľa § 563 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym

predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.
27. Na základe citovaných zákonných ustanovení súd priznal žalobkyni úroky z omeškania v zákonnej
výške 5 % ročne z dlžnej sumy, a to od 01.12.2017 do zaplatenia. Za žiadosť o plnenie možno považovať
deň, kedy bola žaloba doručená žalovanému t.j. 29.11.2017, pričom žalovaný mal plniť nasledujúci deň.

Od 01.12.2017 je žalovaný v omeškaní, preto súd priznal žalobkyni úroky z omeškania od tohto dňa
do zaplatenia.
28. Žalobkyňa sa žalobou okrem vydania bezdôvodného obohatenia domáhala voči žalovanému
tiež určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v Obchodných podmienkach v článku 4.
(Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie) bod 4.6 v znení: Platby od klienta sa

voči pohľadávke Banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná v
nasledujúcom poradí: (1) na poplatky podľa Sadzobníka (2) sankčný úrok (3) úrok z úveru (4) splátka
istiny úveru.29. Podľa § 298 ods. 1, 2 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez
návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v
iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade

súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil
niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich
so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal
plneniedodávateľovizdôvodutakejzmluvnejpodmienkyalebomunazákladetakejzmluvnejpodmienky

uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
30. Žalovaný namietal neprípustnosť žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Konajúci súd
sasnázoromžalovanéhonestotožňuje,nakoľkotomutozáveruodporuje samotnéznenieust.§298ods.

1 CSP, v zmysle ktorého môže súd v rozsudku v spotrebiteľskom spore aj bez návrhu určiť, že zmluvná
podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Uvedené zákonné ustanovenie podľa názoru súdu umožňuje, aby sa spotrebiteľ aj v individuálnom
spotrebiteľskom spore domáhal určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Súd poukazuje na to, že zo
samotného ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva právny záujem žalobkyne ako spotrebiteľa

naurčenieneplatnostineprijateľnejzmluvnejpodmienky,ktoráspôsobujenerovnováhuvpostavenístrán
sporu a predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.
31. Platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia

existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Ak ide o neprimeranú doložku, má súd právomoc vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude
uvedenou doložkou viazaný.
32.Žalobkyňavpostaveníspotrebiteľkymázákonnéprávonaochranupredneprijateľnýmipodmienkami

v spotrebiteľských zmluvách aj v zmysle ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
(každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách)
z čoho taktiež naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva. Uvedené je aj v súlade s
judikatúrou Európskeho Súdneho dvora a ochranou spotrebiteľa, a to slabšej zmluvnej strany.
33. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako

slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná.
34. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. To

znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania v
štandardnej formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
35. Podľa článku 3 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán

vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
36. Podľa § 566 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to
neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky. Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka
započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.
37. Podmienka uvedená v čl. 4 bod 4.6 obchodných podmienok zhoršuje postavenie spotrebiteľa oproti

ustanoveniu § 566 Občianskeho zákonníka, lebo nerešpektuje vôľu spotrebiteľa plniť konkrétny dlh.
Preskúmavaná zmluvná podmienka a) neprimerane v neprospech spotrebiteľa zhoršuje jeho postavenie
oproti právnej úprave v Občianskom zákonníku a b) nebola individuálne dojednaná, čo je zrejmé z toho,
že je súčasťou obchodných podmienok, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ani len teoreticky ovplyvniť.
38. Odklon od dispozitívnej normy v neprospech spotrebiteľa môže znamenať dôvod neprijateľnosti

klauzuly (rozsudok SD vo veci C-415/11 Aziz cit.: „2. Článok 3 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať
v tom zmysle, že: pojem „značná nerovnováha“ ku škode spotrebiteľa treba posúdiť na základe
analýzy vnútroštátnych právnych predpisov uplatňovaných v prípade absencie dohody medzi zmluvnými
stranami s cieľom posúdiť, či a prípadne v akej miere je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zozmluvy nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve. Zároveň sa
zdá, že na tieto účely je relevantné preskúmať právne postavenie uvedeného spotrebiteľa z hľadiska
prostriedkov, ktoré má podľa vnútroštátnej právnej úpravy k dispozícii na zabránenie uplatňovaniu

nekalých podmienok, na účely určenia, či dôjde k nerovnováhe „napriek požiadavke dôvery [dobrej viery
- neoficiálny preklad]“, treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorí zaobchádza so spotrebiteľom
čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou
po individuálnom dojednaní. Článok 3 ods. 3 smernice sa má vykladať v tom zmysle, že príloha, na
ktorú odkazuje toto ustanovenie, obsahuje len orientačný a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré

možno považovať za nekalé.“
39. Podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu vzniku zmluvy veriteľ je povinný prijať
aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky. Občiansky zákonník dáva
spotrebiteľovidispozíciu,abyplnildlhajpredčasneaveriteľmápovinnosťčiastočnéplnenieprijať.Zákon
o spotrebiteľských úveroch dokonca výslovne reguluje predčasné splatenie spotrebiteľského úveru (§
6). Zmluvná podmienka však spotrebiteľovi postavenie podstatne zhoršuje. Evidentne je spotrebiteľovi

bránené presadiť vlastnú vôľu splniť presne sledovaný dlh. Spotrebiteľ môže prirodzene sledovať
zníženie istiny, aby sa mu znížil základ pre narastanie úrokov.
40. Zákonodarca reagoval na problémy spojené s poradím platieb zákonom č. 568/2007 Z.z. (podľa
§ 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka znení od 01.01.2008: pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa
plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak). Slová zákona ,,ak

dlžník neurčí inak“ podľa názoru treba vykladať tak, že musí ísť o individuálne vyjednanie (jasnú a
transparentne prejavenú vôľu) spotrebiteľa a nepostačuje formulárové vyhlásenie v zmluve. V tomto
smere Súdny dvor zaujal postoj aj k paušalizovaným vyhláseniam spotrebiteľov vo formulárových
zmluvách, ktoré ešte samé o sebe nepredstavujú pre dodávateľov unesenie dôkazného bremena
(porov. rozsudok SD C-449/13 vo veci CA Consumer Finance SA cit.: „1. Ustanovenia smernice

Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a
o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že: jednak bránia vnútroštátnej
právnej úprave, podľa ktorej dôkazné bremeno nesplnenia povinností upravených v článkoch 5
a 8 smernice 2008/48 zaťažuje spotrebiteľa, a jednak bránia skutočnosti, aby sa súd z dôvodu
štandardného ustanovenia musel domnievať, že spotrebiteľ uznal úplné a správne vykonanie veriteľom

jeho predzmluvných povinností, pričom toto ustanovenie má za následok aj prenesenie dôkazného
bremena o vykonaní uvedených povinností, ktoré môže narušiť účinnosť práv priznaných smernicou
2008/48.
41. Vzhľadom k tomu, že obchodné podmienky neboli žalobkyňou individuálne dojednané, súd žalobe
o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech

spotrebiteľa, vyhovel. Na neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v čl. 4 bod 4.6 obchodných
podmienok nemení nič ani dohoda o splátkovom kalendári, ktorá nemohla konvalidovať už raz neplatnú/
neprijateľnú zmluvnú podmienku.
42. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
43. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
44. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom
žalobkyňa bola v konaní úspešná v plnom rozsahu, preto má nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 100 %.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) ačoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).