Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. november 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/275/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618200455
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5618200455.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a
členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcu R. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. M. XXX, proti žalovanému JUDr. C. S., súdnemu exekútorovi so sídlom exekútorského úradu T.
X, F., právne zastúpený Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom G. V. X, F. F., o zaplatenie
460,00 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš

č.k. 11C/4/2018-51 zo dňa 03. júla 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
81,34 Eur spolu s 5 %-ným úrokom z omeškania zo sumy 81,34 Eur od 30.01.2018 do zaplatenia, všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý .

Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 81,34 Eur s príslušenstvom, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku (výrok I). V zostávajúcej časti žalobu zamietol (výrok II). Žalovanému
nepriznal náhradu trov konania (výrok III). V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného
dokazovania mal za preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný ako súdny exekútor

vykonávajúci exekúciu proti žalobcovi od neho vymohol na trovy exekúcie sumu 81,34 Eur. Predmetná
exekúcia však bola od začiatku neprípustná z dôvodu, že exekučný titul sa nestal vykonateľným, lebo
ho vydal subjekt bez právomoci rozhodnúť spor medzi žalobcom ako dlžníkom a jeho veriteľom zo
zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 17.12.2008. Okresný súd ďalej konštatoval, že
v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má súdny exekútor postavenie verejného činiteľa a ním
vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci, čo znamená, že na strane súdneho exekútora
nemôže vzniknúť bezdôvodné obohatenie podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, avšak pokiaľ ide

o trovy exekúcie, súdny exekútor je účastníkom konania, je teda v tejto časti konania v rovnakom
postavení ako oprávnený a povinný. Súdny exekútor totiž, pokiaľ ide o trovy exekúcie, koná vo vlastnom
mene a na vlastný účet a v tomto smere nevykonáva úlohu štátneho orgánu, a preto môže byť v
tomto postavení zodpovedným z bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodným obohatením je aj plnenie na
základe rozhodnutia, ktoré bolo zrušené. V prejednávanej veci síce nedošlo rozhodnutím exekučného
súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej súčasnom zastavení k zrušeniu rozhodcovského

rozsudku, avšak toto rozhodnutie nebolo spôsobilým exekučným titulom od počiatku a predstavuje
nulitný akt, čiže akt, ktorý nemôže zaväzovať a z ktorého nemôže ani vzniknúť právo na plnenie.
Exekúcia vedená žalovaným ako súdnym exekútorom bola nedôvodná od počiatku, a preto nie je možnéakýmkoľvek výkladom ustanovení Exekučného poriadku dospieť k záveru, že povinný by mal znášať
trovy nedôvodnej exekúcie. Je pravdou, že v priebehu vykonávania exekúcie nebolo súdom zistené,
že by súdny exekútor nepostupoval po získaní poverenia na jej vykonanie striktne podľa ustanovení

Exekučného poriadku, avšak bezchybný procesný postup súdneho exekútora automaticky neznamená,
že sa voči povinnému nemôže bezdôvodne obohatiť. Ak od povinného vymôže trovy nedôvodnej
exekúcie, je povinný ich vrátiť. Tým zároveň nie je zasiahnuté do jeho práv, nakoľko bezpochyby
súdny exekútor má za výkon exekučnej činnosti nárok na odmenu a náhrady hotových výdavkov,
avšak pri nedôvodnej exekúcii tieto trovy znáša podľa ustanovení § 203 ods. 1 Exekučného poriadku

v znení platnom do 31.03.2017, podľa ktorého exekučné konanie prebiehalo, výlučne oprávnený.
Žalovanému ako súdnemu exekútorovi teda nič nebránilo, aby si náhradu vzniknutých trov exekúcie
uplatnil po tom, ako ho exekučný súd na to vyzval výzvou zo dňa 02.06.2017. Na základe uvedeného
súd prvej inštancie konštatoval, že na strane súdneho exekútora vzniklo bezdôvodné obohatenie vo
výške predstavujúcej vymožené trovy exekúcie 81,34 Eur od žalobcu ako povinného, proti ktorému
bola nedôvodne vedená exekúcia. V zostávajúcej časti o zaplatenie sumy 378,66 Eur žalobu zamietol

z dôvodu, že súdny exekútor nie je vecne pasívne legitimovaný. Vymožená pohľadávka v tejto časti
bola poukázaná oprávnenému, ktorý tak jediný môže byť nositeľom povinnosti vrátiť žalobcovi tvrdené
bezdôvodné obohatenie. Popri istine súd priznal žalobcovi aj zákonné úroky z omeškania vo výške
5 % ročne od 30.01.2018 do zaplatenia, vychádzajúc z podania žalobcu zo dňa 29.01.2018 (č. l. 39
spisu), ktorý vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia. V zostávajúcej časti uplatnených

úrokov z omeškania súd žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 257
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), v zmysle ktorého žalovanému,
ktorý mal v spore úspech prevažný, náhradu trov konania nepriznal, majúc za to, že v prejednávanej
veci na to existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Tieto okresný súd videl v tom, že proti žalobcovi
bola nedôvodne vedená exekúcia, ktorá okrem vymoženia finančných prostriedkov zasahuje negatívne

do života povinného aj inými obmedzeniami vyplývajúcimi z Exekučného poriadku. Zároveň súd
prvej inštancie prihliadol aj na postavenie, majetkové a príjmové pomery žalobcu oproti postaveniu
žalovaného, u ktorého nepriznaním náhrady trov konania nedôjde k neprimeranému zásahu do jeho
práv.

2. Proti uvedenému rozsudku žalovaný (ďalej aj „odvolateľ“), čo do výrokov o uložení povinnosti zaplatiť
žalobcovi sumu 81,34 Eur s príslušenstvom, ako aj trov konania, podal odvolanie z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP. Mal za to, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, za ďalšie okresný súd z vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež vec nesprávne právne posúdil. Navyše, žalovaný namietol

aj zmätočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď na jednej strane súd síce konštatuje, že
žalovaný neporušil žiadnu zákonnú povinnosť a nevznikli ani zákonné dôvody na vydanie bezdôvodného
obohatenia, avšak bez absentujúceho právneho zdôvodnenia ho zároveň zaviazal na plnenie v rozpore
s uvedeným skutkovým zistením. V ďalších podrobnostiach odvolateľ zopakoval, že rozhodnutie,
na podklade ktorého sa viedla exekúcia, bolo tak v čase jeho vydania, v čase podania návrhu na

vykonanie exekúcie, ako aj v čase vydania poverenia na vykonanie exekúcie, platným exekučným
titulomspôsobilýmnavykonanieexekúcievočižalobcovi.AžzmenouExekučnéhoporiadkuúčinnéhood
01.01.2015 došlo k zakotveniu ustanovenia § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, ktorý zaviedol povinnosť
exekučného súdu preskúmať rozhodcovský rozsudok a jeho spôsobilosť byť perfektným exekučným
titulom, a to pri vydávaní poverenia. Odvolateľ nespochybnil oprávnenie exekučného súdu, aby v

priebehu celého exekučného konania preskúmaval konanie ako také, vrátane splnenia podmienok na
vykonanie exekúcie a vrátane spôsobilosti exekučného titulu, k čomu aj v prejednávanej veci došlo,
keď Okresný súd Liptovský Mikuláš svojím rozhodnutím sp.zn. 7Er/1468/2011 zo dňa 29.11.2017
skonštatoval, že exekúciu vedenú žalobcom pod č. EX 3954/2017 vyhlásil za neprípustnú a exekúciu
zastavil. Nesprávne právne posúdenie zo strany súdu prvej inštancie spočíva v tom, že pri svojom

rozhodovaní nezohľadnil ustanovenie § 61 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017, v zmysle
ktorého navrátenie do pôvodného stavu je v exekučnom konaní vylúčené. Tiež žiadne ustanovenie
Exekučného poriadku neurčuje, že by súdny exekútor mal v prípade zastavenia exekúcie vracať
platby, ktoré boli počas platne prebiehajúcej exekúcie vymožené a rozúčtované. Uznesenie, ktorým
bola exekúcia zastavená, má účinky ku dňu jeho právoplatnosti. Ani rozhodnutie samotné, ani žiadne

ustanovenie žiadneho právneho predpisu nepriznáva takémuto rozhodnutiu spätné účinky. V právnej
teórii nie je úplne ustálené, či a akým spôsobom má exekútor ako subjekt verejného práva byť nositeľom
povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie. V samotnom napadnutom rozhodnutí však nie je žiadnym
spôsobom odôvodnené, či a na základe čoho by malo bezdôvodné obohatenie na strane exekútoravzniknúť a či a aké podmienky na jeho vznik boli splnené. Vychádzajúc z uvedeného, odvolateľ vyslovil
presvedčenie, že vo vzťahu k žalovanému ako súdnemu exekútorovi neexistoval ani jeden z dôvodov
bezdôvodného obohatenia, tak ako sú prezumované v § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd prvej

inštancieopomenulprisvojomrozhodovanítiežskutočnosť,žeprávomocrozhodovaťotrováchexekúcie
má výlučne exekučný súd konajúci prostredníctvom príslušného zákonného sudcu, nie sudca v civilnom
konaní. Napokon nesprávne právne posúdenie spočíva aj v tom, že súd prvej inštancie opomenul, že
záväzok žalobcu v danom prípade nezanikol, a to ani vyhlásením exekúcie za neprípustnú. Záväzok
vznikol z platného právneho úkonu a stal sa splatným dňa 01.02.2010. Žalobca si svoj záväzok riadne

a včas neplnil, čím zapríčinil, že veriteľ sa musel domáhať splnenia svojho splatného a judikovaného
nároku prostredníctvom exekúcie. K zastaveniu exekúcie došlo čisto z procesných dôvodov, ale ako už
bolo uvedené, ani toto nemôže byť dôvodom na spätné zrušenie právnych úkonov, ktoré boli dovtedy
vykonané, navyše s dôsledkom vrátenia vymoženia a zaúčtovaných prostriedkov späť povinnému -
žalobcovi. Vychádzajúc z uvedeného, žalovaný označil za nesprávne aj rozhodnutie okresného súdu
o nároku na náhradu trov konania, majúc za to, že v prejednávanom prípade neboli naplnené žiadne

dôvody hodné osobitného zreteľa pre to, aby mu podľa § 257 CSP nebol priznaný nárok na náhradu
trov konania.

3. Žalobca v podanom vyjadrení odvolací súd žiadal, aby rozsudok okresného súdu v napadnutej časti
ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. Zopakoval, že došlo k neoprávnenému

obohateniu na jeho úkor, a preto je namieste, aby toto bezdôvodné obohatenie žalovaný vrátil.

4. KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie
na základe odvolania žalobcu v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 CSP a bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vo výrokoch I. a III. ako vecne správne potvrdil. Výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie sa nedotýka.

5. Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci
a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého
rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP.

6. Zobsahuodvolaniamožnovyvodiť,žežalovanývodvolanínamietaodvolacídôvodpodľa§365ods.1
písm.d/CSP,žekonaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci,ďalej
podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov (ktoré
neboli medzi stranami sporné) k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon v zmysle ustanovenia §

365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia. Napokon žalovaný namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia v otázke splnenia podmienok
bezdôvodného obohatenia.

7. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, k tomuto odvolaciemu dôvodu teda

neuvádzažiadnekonkrétneargumenty,t.j.ktoráinávadamohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci. Túto „všeobecnú“ odvolaciu námietku odvolací súd nemohol akceptovať, a preto túto námietku
vyhodnotil ako neopodstatnenú.

8. Uplatnený odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní

skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo
podkladom pre jeho rozhodnutie, je nesprávne, t. j. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec
posúdilpoprávnejstránkeaktoréjenesprávnevtomzmysle,ženemáoporuvovykonanomdokazovaní,
pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť,
keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny

názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný
právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide
o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálne vierohodnosti.

9. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl
súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva (§ 365 ods. 1 písm.h/ CSP) ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny
právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

10. Odvolací súd dospel k záveru, že žiaden zo žalovaným uplatnených odvolacích dôvodov nebol
naplnený.

11. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní správne posúdil, že na strane súdneho exekútora
vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške predstavujúcej vymožené trovy exekúcie od žalobcu ako

povinného v exekučnom konaní.

12. Podľa ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky vo vzťahu k postaveniu súdneho exekútora,
výkon exekučnej činnosti predstavuje zverený výkon štátnej moci a z toho dôvodu sa na súdneho
exekútora pri výkone exekučnej činnosti vzťahuje právny režim náhrady škody podľa z. č. 514/2003 Z.
z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Pri

realizácii úkonov exekučného konania nie je súdny exekútor nositeľom základných práv a slobôd, ale
predstaviteľ verejnej moci. Avšak čo sa týka postavenia súdneho exekútora vo vzťahu k rozhodovaniu o
trovách exekúcie a jeho odmene, prevažuje aspekt jeho postavenia ako osoby vykonávajúcej slobodné
povolanie, ktorá má ekonomický záujem na priebehu a výsledku exekučného konania a ktorej majetkové
práva môžu byť rozhodovaním orgánov verejnej moci dotknuté. Súdny exekútor vykonáva exekučnú

činnosť ako slobodné povolanie, ale vo vzťahu k rozhodovaniu o trovách konania nemôže byť
zároveň v postavení nositeľa štátnej moci. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, súdny exekútor má
postavenie účastníka konania, ak sa rozhoduje o trovách exekúcie. Súdny exekútor má teda v tomto
štádiu konania postavenie účastníka konania a o jeho právach a povinnostiach rozhoduje exekučný
súd. Čo sa týka odmeny, súdny exekútor koná v vlastnom mene a na vlastný účet, preto záver, že v tomto

postavení nemôže byť subjektom zodpovedným z bezdôvodného obohatenia, je nesprávny (obdobne
nález Ústavného súdu SR z 13.02.2013, sp. zn. II. ÚS 165/2012).

13. Na podporu uvedenej argumentácie odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.
zn. III. ÚS 361/2009 zo dňa 26.11.2009, podľa ktorého nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím orgánu štátu môže byť v občianskom súdnom konaní uplatnený až vtedy, ak žalobca
nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto
tento prospech získal a kto je povinný ho vydať. Kým má žalobca pohľadávku na vydanie bezdôvodného
obohatenia voči tomu, kto ho získal, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa vydania tohto
obohatenia, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu, a to existencia samotnej

škody.

14. V súdenej veci boli aj podľa názoru odvolacieho súdu naplnené základné predpoklady na
konštatovanie vzniku bezdôvodného obohatenia na strane súdneho exekútora. Peňažné prostriedky vo
výške 81,34 Eur vymohol súdny exekútor od povinného ako trovy exekúcie a zároveň ide o plnenie na

základe rozhodnutia, ktoré bolo nespôsobilým exekučným titulom a teda nulitným aktom, na základe
ktorého exekúcia nemôže byť vedená. Ak teda súdny exekútor vymohol od žalobcu v postavení
povinného trovy exekúcie, mal povinnosť ich v zmysle zásad bezdôvodného obohatenia vrátiť. Ako
správne poznamenal okresný súd, trovy exekúcie v prípade nedôvodnej exekúcie znáša oprávnený,
a teda súdnemu exekútorovi nič nebránilo, aby si náhradu trov exekúcie uplatnil potom, ako ho na to

vyzval exekučný súd výzvou zo dňa 02.06.2017.

15. Odvolacia námietka žalovaného týkajúca sa § 61 Exekučného poriadku, podľa ktorého navrátenie
do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené, je neopodstatnená. Uvedená zásada znamená,
že právne pomery niekoho iného ako účastníka konania, ktoré exekúciou vznikli, nemôžu byť exekúciou

dotknuté. Nemožno však z neho vyvodiť, že by za podmienok stanovených zákonom nebolo možné
dosiahnuť nápravu nesprávností rozhodnutí vydaných v exekučnom konaní, týkajúcich sa výlučne
účastníkov exekučného konania, ako tomu bolo v prejednávanej veci (R 48/2009). Účelom uvedeného
ustanovenia je ochrana práv nadobudnutých v exekučnom konaní (napr. vlastnícke právo tretích osôb),
avšak nevylučuje prípadné zodpovednostné nároky ako bezdôvodné obohatenie, alebo náhrada škody.

16. Odvolateľ ďalej namietal, že v danom prípade nie je splnená jedna z podmienok vzniku
bezdôvodného obohatenia, keďže nedošlo k zrušeniu, resp. zániku exekučného titulu - rozhodcovského
rozsudku. V tomto smere odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republikysp. zn. 30 Cdo/3810/2007, v ktorom konštatuje, že bezdôvodným obohatením je aj plnenie na základe
vykonateľného rozhodnutia, ktoré bolo zrušené. V zmysle tohto rozhodnutia: „Zrušením rozhodnutia,
na základe ktorého sa plnilo, dochádza k bezdôvodnému obohateniu len v prípade, že právny dôvod

tohto plnenia nespočíval v hmotnom práve, to znamená, že podľa hmotného práva táto povinnosť
neexistovala. Zrušením rozhodnutia tak odpadáva právny dôvod a poskytnuté plnenie sa stáva
bezdôvodným obohatením“. V danom prípade síce nedošlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku, avšak
rozhodcovský rozsudok v dôsledku neplatného dojednania rozhodcovskej doložky vydal orgán, ktorý
na to nemal právomoc, a preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemôže byť spôsobilým exekučným

titulom, na základe ktorého by mohla prebehnúť exekúcia. Od žalobcu vymožené trovy nemajú základ
v hmotnom práve, a preto vychádzajúc z konštatovanej nespôsobilosti exekučného titulu, boli naplnené
podmienky na vydanie bezdôvodného obohatenia. Odvolacia námietka žalovaného, že záväzok žalobcu
ešte nezanikol, je preto tiež nedôvodná.

17. Rovnako sa nemožno sa stotožniť s námietkou žalovaného týkajúcou sa nepreskúmateľnosti a

zmätočnosti napadnutého rozsudku, nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa zákonné kritériá
odôvodnenia uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP. V prejednávanej veci okresný súd výsledky hodnotenia
dôkazov zahrnul do odôvodnenia napadnutého rozsudku a v súlade s citovaným ustanovením
dostatočne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za rozhodné, preukázané a z ktorých dôkazov
vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. V nadväznosti na uvedenú námietku odvolací

súd odvolateľovi dáva tiež do pozornosti, „že do obsahu práva účastníka občianskeho súdneho konania
(podľa aktuálnej procesnej úpravy civilného sporového konania) vyjadriť sa k všetkým vykonaným
dôkazomvzmyslečl.48ÚstavySlovenskejrepublikynepatrívyjadrovaťsakspôsobuhodnoteniasúdom
vykonaných dôkazov, prípadne dožadovať sa ním navrhovaného spôsobu vyhodnotenia vykonaných
dôkazov (I. ÚS 98/1997)“. Za porušenie základného práva zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že okresný súd neodôvodnil svoje
rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

18. Vecnú správnosť vykazuje aj výrok o náhrade trov konania (správne malo byť o nároku na náhradu
trov konania - pozn. odvolacieho súdu).

19. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

20. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.

j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Len v
prípade, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania
celkom alebo sčasti priznať. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti
za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Znamená
to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať

stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Použitie tohto
ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala nárok na náhradu trov konania.
Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho
prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov
konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného

zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon
nešpecifikuje. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane
niektorej strany sporu. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať v charaktere určitého druhu
konania alebo môžu byť dané charakterom určitej procesnej situácie, prípadne sa môžu týkať celkom
špecifických sociálnych aspektov strán sporu. Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo

odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami. Má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti,
teda na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok
(obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/102/2017 zo dňa 31.07.2017).

21. V danom prípade súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania postupoval v zmysle vyššie

uvedených zásad a zvážil povahu a okolnosti sporu, podiel strán na vzniku a priebehu sporu, osobné
pomery strany sporu a zároveň správne prihliadol aj na skutočnosť, či zaviazanie žalobcu na náhradu
trov konania protistrany nebude pre neho neprimerane tvrdé s ohľadom na jeho pomery.22. Vo zvyšnej časti zostal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý, keďže nebol napadnutý
odvolaním.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznáva žalobcovi
v plnom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní proti žalovanému úspešný.

24. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)