Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. október 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/183/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211202554
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2211202554.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Daniela
Ilavského a Mgr. Kataríny Arnouldovej v sporovej veci žalobkyne: REAL CENTER s.r.o., so sídlom Malé
Dvorníky 333, Malé Dvorníky, IČO : 44 121 890, zast. splnomocnenkyňou: LLPMV Lawyers s.r.o., so
sídlom Belopotockého 2, Bratislava, proti žalovanej: X. Q. - O., nar. X.X.XXXX, bytom Q. T. XXXX/XX,
D. Y., zast. splnomocnenkyňou: Legal Cases s.r.o., so sídlom Ružová 265, Dunajská Streda, o 3.319,39

eur a príslušenstvo, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 30. marca
2012 č. k. 5C/56/2011-88 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej priznáva voči žalobkyni náhradu trov odvolacieho aj dovolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa
domáhala uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť jej 3.319,39 eur a príslušenstvo na tom právnom

základe, že so žalovanou uzavrela zmluvu o sprostredkovaní dňa 15. apríla 2009, kde sa zaviazala,
že bude vykonávať sprostredkovateľskú činnosť pre žalovanú, ako objednávateľa a to vyhľadávať
tretie osoby na možnosť uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti, a to bytu č. X,
nachádzajúcom sa v obytnom dome č. s. XXXX v D. Y. na ulici Q. T., ktorá nehnuteľnosť je
vedená na LV č. XXXX Katastrálneho úradu v Dunajskej Strede a pre prípad, že na základe činnosti
sprostredkovateľa dôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bude prevod vlastníckeho práva

uvedenej nehnuteľnosti, vznikne žalobkyni nárok na vyplatenie provízie v sume 3.319,39 eur s DPH,
ktorá je splatná okamihom uzatvorenia kúpnej zmluvy s treťou osobou. Rozhodnutie vo veci samej
právne odôvodnil ust. § 737, § 738, § 739 ods. 1 a § 740 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964
Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), ako aj ust. § 262 ods. 1 a 2 Obch. z (Obchodný zákonník
č. 513/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), vecne potom záverom o uzavretí zmluvy o
obstaraní predaja veci v zmysle § 737 a § 738 O. z., ktorú uzavreli zmluvné strany písomne, predmetom
ktorej bola nehnuteľnosť, ktorej predaj mal sprostredkovať sprostredkovateľ, teda obstarávateľ. Rovnako

táto obsahuje cenu, za ktorú sa má nehnuteľnosť predať, konkrétne 66.387,84 eur, ako aj odmenu
obstarávateľa 3.319,39 eur. Na pojednávaní na súde prvej inštancie 17.1.2012 vzala žalobkyňa svoj
návrh čo do zaplatenia istiny 1.319,39 eur späť, pretože došlo k dohode zníženia kúpnej ceny veci, ktorú
žalobkyňa ponúkala na predaj a aj zníženiu provízie na 2.000 eur, preto bolo súdom prvej inštancie v
časti zaplatenia 1.319,39 eur konanie zastavené. Identifikácia nehnuteľnosti bola uvedená vo výpise z
katastranehnuteľnostinaLVč.XXXX,keďvzmluveješpecifikovanálenakonehnuteľnosťnachádzajúca

sa v D. Y.. Zákon nevyžaduje výslovne, aby tieto údaje boli pre platnosť zmluvy uvedené v zmluve, stačí,
aby bol pripojený doklad, ktorý svedčí o vlastníctve objednávateľa. Táto podmienka bola splnená. Keďže
zmluva o obstaraní predaja veci je odplatnou zmluvou, ale právo na odmenu vzniká len vtedy, keď bolazverená vec predaná. Bez ohľadu na atribúty zmluvy o obstaraní predaja veci je podstatná okolnosť, že
od uzavretia zmluvy 15.4.2009 a prvej ponuky, o ktorej existoval záznam, t. j. 10.6.2010 uplynulo viac
ako rok. Z dojednaní medzi účastníkmi konania nevyplynulo, že by v písomnej zmluve si zjednali dlhšiu

dobu na trvanie zmluvy, než ako je uvedené v § 740 Obč. zákona, kde zo zákona zmluva zaniká, ak
sa nehnuteľnosť nepredá do troch mesiacov odo dňa, keď mu bola vec zverená do predaja, pokiaľ sa
účastníci nedohodli inak. Účastníci ani pred uplynutím trojmesačnej doby nedohodli na predĺžení trvania
zmluvy ako aj na tom, že sa nehnuteľnosť predá za nižšiu cenu. K takejto dohode došlo už po uplynutí
trojmesačnej doby, keď bola znížená kúpna cena a spísal sa o tom iba záznam a nie dodatok k zmluve,

nakoľko písomná zmluva, kde je predpísaná zo zákona jej forma, musí byť doplnená písomne aj každá
zmena.Pretodňom15.7.2009došlokzánikuzmluvyoobstaranípredajanehnuteľnosti,nakoľkodotohto
dátumu nedošlo k odpredaju nehnuteľnosti. Zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania zanikol. Záznam,
ktorý bol spísaný až 10.6.2010 nevyplýval už z povinností z predchádzajúceho písomného
dojednania o predaji nehnuteľnosti, preto nemohla vzniknúť povinnosť odporkyne, na základe tejto
zaniknutej písomnej zmluvy plniť. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods.

1 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) uložením
žalobkyni povinnosti na náhradu trov konania úspešnej žalovanej vzniknutých tejto na súdnom poplatku
a trovách právneho zastúpenia.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, ktorá ho navrhla zmeniť tak, že žalovanej

bude uložená povinnosť zaplatiť jej 2.000 eur a príslušenstvo. Odvolanie podala z dôvodov podľa § 205
ods. 2 písm. a), c), d) a f) O. s. p., keď mala za to, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, podľa jej názoru sa na právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou zo dňa
15.4.2009 mali aplikovať ustanovenia § 774 a nasl. O. z. a nie súdom prvého stupňa aplikované ust.
§ 737 a nasl. O. z.

3. O odvolaní žalobkyne rozhodol odvolací súd rozsudkom zo dňa 5. marca 2014 č.k.
11Co/271/2012-120 tak, že zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej a žalovanej uložil
povinnosť zaplatiť žalobkyni 2.000 eur s 9 % p. a. úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 10.11.2010
do zaplatenia do troch dní a zo sumy 1.319,39 eur od 10.11.2010 do zaplatenia návrh zamietol. Svoje

rozhodnutie odôvodnil tým, že prvoinštančný súd mal na právny vzťah založený medzi stranami sporu
zmluvou zo dňa 15. apríla 2009 aplikovať ust. § 774 a nasl. O. z. (zmluva o sprostredkovaní) a nie
ust. § 737 a nasl. O. z. (zmluva o obstaraní predaja veci), pretože pri zmluve o obstaraní predaja veci
uzatvára obstarávateľ s treťou osobou kúpnu zmluvu na vec, ktorú mu dal za tým účelom objednávateľ
vovlastnommene,avšaknaúčetobstarávateľa,avšakprizmluveosprostredkovanísasprostredkovateľ

zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a ten sa zaväzuje sprostredkovateľovi
poskytnúť odmenu, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Zo zmluvy, ktorú účastníci
uzavreli dňa 15. apríla 2009 nevyplýva, že by mala žalobkyňa oprávnenie konať za žalovanú na základe
tzv. nepriameho zastúpenia t. j., že by mala uzavrieť kúpnu zmluvu s treťou osobou (potencionálnym
kupujúcim) vo svojom mene na účet zastúpenej (žalovanej), kde by práva a povinnosti z kúpnej zmluvy

vznikali priamo žalobkyni, ako obstarávateľovi a potencionálnemu kupujúcemu. Konštatoval, že z
obsahu zmluvy zo dňa 15. apríla 2009 je jednoznačné aj vzhľadom k jej jazykovému výkladu, že sa
jedná o právny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ust. § 774 a nasl. O. z., keďže žalobkyňa sa
zaviazala, že pre žalovanú nájde potencionálneho kupujúceho, ktorý kúpi jej vec - nehnuteľnosť: -
byt č. X, nachádzajúci sa v obytnom dome s. č. XXXX v D. Y. na ulici Q. T., zap. na LV č. XXXX

Katastrálneho úradu v Dunajskej Strede a žalovaná sa zaviazala zaplatiť žalobkyni odmenu, ak sa
dosiahne výsledok dosiahnutý jej činnosťou. Nebolo sporné, že najsamprv začala žalobkyňa ponúkať
predmetnú nehnuteľnosť za cenu 69.707,23 eur, keď odmena sprostredkovateľa bola dohodnutá na
3.319,39 eur, pričom po uplynutí cca 14-tich mesiacov, keďže sa nepodarilo nájsť záujemcu na kúpu
predmetnej veci za uvedenú cenu sa zmluvné strany mali dohodnúť na znížení kúpnej ceny, za ktorú

mala žalobkyňa vec ponúkať na predaj a to 56.000 eur a dohodli sa aj na znížení provízie a to na
sumu 2.000 eur. Dňa 10. júna 2010 zabezpečila žalobkyňa obhliadku veci, ktorú ponúkala na predaj,
kde odprezentovala pani X. Y. predmetnú vec, ktorej následne aj žalovaná vec za sumu 54.000 eur
predala. Je treba taktiež uviesť, že právny vzťah založený zmluvou zo dňa 15.4.2009 trval tak v čase
ohliadky dňa 10.6.2010, ako aj v čase uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalovanou a X. Y., preto je treba

konštatovať, že vďaka činnosti žalobkyne mala možnosť žalovaná uzavrieť s pani X. Y. kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej bola nehnuteľnosť, byt č. X, nachádzajúci sa v obytnom dome s. č. XXXX v D. Y. na
ulici Q. T., zap. na LV č. XXXX Katastrálneho úradu v Dunajskej Strede, preto má nárok na províziu
a pokiaľ túto požaduje v rozsahu nižšom, ako zmluvou zo dňa 15.4.2009 dojednanou a to v rozsahu2.000 eur z dôvodu, že medzi účastníkmi malo dôjsť k dohode o znížení kúpnej ceny ponúkanej veci na
predaj a aj k zníženiu provízie, čo logicky skutkovo nadväzuje na konanie žalovanej, ktorá vec predala
za 54.000 eur, je žalobný nárok čo do požadovania provízie 2.000 eur dôvodný, vrátane požadovaného

príslušenstva,t.j.9%úrokuzomeškaniaod10.11.2010dozaplatenia.Vzhľadomktomu,žepospäťvzatí
návrhu žalobkyne čo do zaplatenia istiny 1.319,39 eur, v ktorej časti súd prvej inštancie konanie zastavil,
nebol dôvod na priznanie úrokov z omeškania z uvedenej časti pre dôvod späťvzatia, bolo namieste
zamietnutie návrhu v časti úroku z omeškania z uvedenej istiny, keďže v časti príslušenstva istiny, t.j.
úroku z omeškania nebola žaloba späťvzatá a konanie v tejto nebolo zastavené.

4. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR tak,
že rozsudok Krajského súdu v Trnave z 5. marca 2014 sp. zn. 11Co/271/2012 zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Prisvedčil právnemu posúdeniu odvolacieho súdu, že v predmetnom spore strany
uzavreli zmluvu o sprostredkovaní podľa § 744 a nasl. O.z., v zmysle ktorého sprostredkovateľskou
zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca

sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením
sprostredkovateľa. Na skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku však
nepodal rozsudok odvolacieho súdu presvedčivú odpoveď (právo na odmenu sprostredkovateľa v
dohodnutej výške vznikne za predpokladu kumulatívneho splnenia dvoch podmienok a to, že záujemca
uzavrel s treťou osobou sprostredkovávanú zmluvu a súčasne, že túto zmluvu uzavreli zmluvné strany

pričinením sprostredkovateľa. Sprostredkovateľ nemá právo na odmenu vtedy, ak bola síce zmluva
uzavretá, ale sprostredkovateľ sa o to svojou aktívnou účasťou nezaslúžil, pričom medzi činnosťou
sprostredkovateľa a uzavretím zmluvy musí existovať príčinná súvislosť). Odvolací súd sa vo svojom
rozhodnutí vyjadril len k právnemu posúdeniu uplatneného nároku z hľadiska zmluvného dojednania
podľa § 774 a nasl. O.z. a tiež k otázke platnosti tejto zmluvy počas časového úseku od jej uzavretia

do dňa uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalovanou a X. Y.. I keď odvolací súd uviedol, že „nebolo
sporné“, že dňa 10. júna 2010 žalobkyňa zabezpečila obhliadku pre uvedenú záujemkyňu, t.j. po uplynutí
cca 14-tich mesiacov od uzavretia zmluvy a následne koncom októbra 2010 sama žalovaná tejto
záujemkyni odpredala predmetný byt, odvolací súd ďalej len konštatuje, že vďaka činnosti žalobkyne
malamožnosťtentobytodpredať.Tento„nesporný“záver odvolaciehosúdujepredčasnýanepodložený

argumentáciou o skutočnej aktivite jednej alebo druhej strany, vedúcej k uzavretiu zmluvy a preto
nepreskúmateľný. Pričom táto skutočnosť je z pohľadu nároku žalobkyne na províziu (uplatnený žalobný
nárok) rozhodujúca. Konanie odvolacieho súdu, ktorý svoje závery o dôvodnosti žalobného nároku
neodôvodnil zákonným spôsobom, je zaťažené tzv. inou vadou, pre ktoré bolo nutné jeho rozhodnutie
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťal (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127

a § 365 C.s.p.) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), na
prejednanie veci nariadil odvolacie pojednávanie (§ 385 ods. 2 C.s.p.).

6. V prvom rade je potrebné uviesť, že žaloba je nedôvodná z toho dôvodu, že žalovaná splnila

povinnosť, ktorej uloženia sa voči nej domáhala žalobkyňa žalobou zo dňa 21. februára 2011 ešte v roku
2014 po vydaní rozsudku odvolacieho súdu 11 Co/271/2012-120, preto mala žalobkyňa vziať po splnení
dlhu, ktorého zaplatenia sa v konaní domáhala, žalobu späť, čo však neurobila, napriek tomu, že súd
vyhovel jej žalobe, keď vydal rozsudok v súlade s navrhovaným petitom a žalovaná v súvislosti s jej
uloženou povinnosťou splnila svoju povinnosť vyplývajúcu jej z rozhodnutia odvolacieho súdu.

7. Odvolací súd však po zrušení jeho rozsudku zo dňa 5. marca 2014 uznesením NS SR sp. zn.
5Cdo/510/2015 zo dňa 25. apríla 2017 (podľa § 455 C.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola
vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú
viazaní právnym názorom dovolacieho súdu) na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že

žalobkyňa nepreukázala hmotnoprávne oprávnenie na zaplatenie jej žalovanej sumy a príslušenstva z
dôvodu neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou, a to nepreukázaním toho, že sprostredkovateľke
- žalobkyni vznikol nárok na odmenu, pretože táto sa o uzavretie kúpnej zmluvy na predaj nehnuteľnosti
záujemkyne - žalovanej, tretej osobe nezaslúžila svojou aktívnou účasťou, pričom medzi jej činnosťouako sprostredkovateľkou a uzavretím zmluvy záujemkyňou - žalovanou s treťou osobou neexistovala
príčinná súvislosť.

8. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva. Jeho pravým zmyslom je umožniť súdu vydať
rozhodnutie v prípadoch, keď určitá skutočnosť v spore rozhodná, nebola preukázaná, ako i v
prípadoch, keď výsledky hodnotenia dôkazov by neumožňovali súdu prijať záver o pravdivosti rozhodnej
skutočnosti, ale ani záver o tom, že by bola nepravdivá. I v takýchto prípadoch musí súd rozhodnúť
v neprospech tej strany, v ktorej záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.

Dôkazné bremeno teda umožňuje súdu rozhodnúť aj v tzv. dôkaznej núdzi strany konania.

9. Ani výpoveď svedkyne M. E. a ani listinné dôkazy - objednávka na sprostredkovanie predaja
nehnuteľnosti a zápis z obhliadky nehnuteľnosti nepreukázali odôvodnenosť žalobkyne na odmenu,
pretože tieto nepreukazujú, že pričinením žalobkyne ako sprostredkovateľky došlo medzi žalovanou
a treťou osobou (Ing. X. Y.) k uzavretiu kúpnej zmluvy na predaj nehnuteľnosti žalovanej - byt č. X,

nachádzajúci sa na 3. nadzemnom podlaží, vchod č. XX, obytného domu so s. č. XXXX v D.
Y. na ul. Q. T.. Nebolo sporné, že žalobkyňa začala ponúkať predmetnú nehnuteľnosť na predaj na
základe zmluvy, ktorú účastníci uzavreli dňa 15. apríla 2009 a to za cenu 69.707,23 eur, keď odmena
sprostredkovateľa bola dohodnutá na 3.319,39 eur, pričom po uplynutí cca 14-tich mesiacov, keďže sa
nepodarilo nájsť záujemcu na kúpu predmetnej veci za uvedenú cenu sa účastníci zmluvného vzťahu

mali dohodnúť na znížení kúpnej ceny, za ktorú mala žalobkyňa vec ponúkať na predaj a to 56.000 eur a
aj na znížení provízie a to na sumu 2.000 eur. Odvolací súd však nemal za preukázané ani tú skutočnosť,
že by došlo medzi zmluvnými stranami k zmene v obsahu záväzku dohodou strán, tzv. kumulatívna
novácia, ku ktorej zmene dochádza počas trvania záväzkového právneho vzťahu, a ktorá môže spočívať
v zániku určitých doterajších vzájomných práv a povinností, v ich nahradení novo dojednanými právami

a povinnosťami alebo vo vzniku ďalších práv a povinností strán popri doposiaľ už existujúcich. Návrh
žalobkyne na vykonanie dôkazu - výpoveď svedka G. súd zamietol, pretože žalobkyňa tohto navrhla
vypočuť na okolnosť týkajúcu sa jeho činnosti ako sprostredkovateľa, pričom ako vyplynulo z konania
tento bol prítomný na ohliadke nehnuteľnosti dňa 10. júna 2010, čo nikto nerozporoval, avšak žalobkyňa
netvrdila žiadne skutočnosti, ktorými by sa mala potvrdiť jeho aktívna účasť pri predaji nehnuteľnosti

žalovanej, okrem jeho spomínanej účasti na obhliadke.

10. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením bremena tvrdenia a
dôkazného bremena (preukázania tvrdených skutočností). Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť
všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť teda okruh rozhodujúcich skutočností, je potom určovaný

hypotézou hmotnoprávnej normy, upravujúcej sporný právny pomer strán. Rozdelenie bremena tvrdenia
a dôkazného bremena medzi stranami v spore je závislé na tom, ako vymedzuje právna norma práva a
povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobkyňa, zatiaľ
čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovanej.

11. V spore o zaplatenie odmeny nesie sprostredkovateľka bremeno tvrdenia, že so záujemkyňou
ako žalovanou uzavrela zmluvu o sprostredkovaní, na základe ktorej obstarala záujemkyni za odmenu
uzavretie zmluvy a záujemkyňa sa zaviazala poskytnúť jej odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý
pričinením sprostredkovateľky.

12. Žalobkyňa dôkazné bremeno svojich tvrdení neuniesla, keďže hodnotenie dôkazov viedlo k záveru,
že pravdivosť skutkových tvrdení žalobkyne nebolo možné potvrdiť, čo má za následok nepriaznivé
rozhodnutie pre žalobkyňu, ktorej pravdivosť tvrdení o jej práve na odmenu za sprostredkovanie predaja
nebola preukázaná.

13. Odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil aj keď z
iných dôvodov. Týkalo sa to aj rozhodnutia o náhrade trov konania, keďže žalovaná bola v spore v celom
rozsahu úspešná, vznikol jej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 C.s.p.), voči
žalobkyni v konaní neúspešnej.

14. Vzhľadom k tomu, že žalovaná bola úspešná aj v odvolacom konaní podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
255ods.1C.s.p.,vznikoljejnároknanáhradutrovodvolaciehokonania.Odvolacísúdpretorozhodoltak,
že žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Podľa § 262ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí.

15. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§
453 ods. 3 C.s.p.), preto odvolací súd rozhodol aj o trovách dovolacieho konania.

16. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia

odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

17. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednohlasne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).