Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Liptovský Mikuláš
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Robert Droppa
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11C/4/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618200455
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5618200455.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobcu R. V. XX.
XX. XXXX, trvale bytom T. Ľ. XXX, proti žalovanému JUDr. Romanovi Fogtovi, súdnemu exekútorovi
so sídlom Exekútorského úradu Priemyselná 6, Bratislava, zastúpenému Mgr. Henrichom Schindlerom,
advokátomsosídlomul.JankaKráľa7,BanskáBystrica,prezaplatenie460,-eurspríslušenstvom,takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalovanému u k l a d á povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 81,34 eura spolu s 5 % úrokom z
omeškaniazosumy81,34euraod30.01.2018dozaplatenia,všetkodotrochdníododňaprávoplatnosti
tohto rozsudku.
II. V zostávajúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalovanému súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou súdu 15. 02. 2018 sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 460,-
eurspolus20%ročnýmúrokomzomeškania.Žalobouodôvodniltým,žedňa29.11.2017bolaexekúcia
vykonávaná žalovaným pod sp. zn. EX 3954/11 vyhlásená za neprípustnú a súčasne zastavená, pričom
žalovaný mu nevrátil vymoženú pohľadávku. Podľa žalobcu nemal žalovaný nárok na odmenu za výkon
exekučnej činnosti. Nakoľko mu žalovaný odmietol vrátiť vymožené finančné prostriedky, obrátil sa so
svojim nárokom na súd.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že exekučné konanie viedol voči žalobcovi na základe
exekučného titulu, ktorým bol Rozhodcovský rozsudok sp. zn. 1 KRS/379/2010 Stáleho rozhodcovského
súdu pri Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti, a. s. a na základe poverenia č. 5505 032 442, ktoré vydal
Okresný súd Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 7Er/1468/2011. Po telefonickej dohode so žalobcom, nakoľko
exekúciu nebolo možné vykonať iným spôsobom, začal žalobca dobrovoľne uhrádzať sumu 20,- eur
mesačne. Prijaté platby boli v súlade s Exekučným poriadkom rozúčtované v prospech oprávneného a
súdneho exekútora. Žalovaný teda nie je pasívne vecne legitimovaný pokiaľ ide o plnenia poukázané
oprávnenému. Predmetná exekúcia bola až do jej právoplatného zastavenia vykonávaná v súlade
so zákonom a prijaté plnenia predstavovali platný a judikovaný záväzok žalobcu voči oprávnenému.
Ani zastavením exekúcie nedošlo k zrušeniu exekučného titulu, ani k zániku záväzku žalobcu voči
oprávnenému. To,žepredmetnáexekúciabolazastavenározhodnutímsúduatýmtorozhodnutímneboli
priznané súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, v žiadnom prípade neznamená, že súdny exekútor nemá
nárok na trovy. Podľa žalovaného súd pri zastavení exekúcie rozhoduje o trovách exekúcie podľa stavu
v čase vydania rozhodnutia a teda rozhoduje, či ďalšie trovy exekúcie, ktoré ešte neboli vymožené, majú
byť ešte doplatené súdnemu exekútorovi. Čiže v tomto smere ide zo strany žalobcu o nesprávny výklad
ustanovení Exekučného poriadku. Na základe uvedeného žalovaný navrhol žalobu zamietnuť pričom si
uplatnil náhradu trov konania.3. Žalobca v replike poukázal na odôvodnenie rozhodnutia o zastavení exekúcie, podľa ktorého nebola
platne uzatvorená rozhodcovská doložka a preto rozhodcovský súd nemal právomoc konať vo veci.
Exekúcia nebola dôvodná od začiatku, preto žiada vrátiť vymožené finančné prostriedky.
4. Vzhľadom k tomu, že žalobca v replike nepoukázal na nové rozhodujúce skutočnosti, nepripojil
k podaniu žiadne listiny a neoznačil iné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, súd v záujme
hospodárnosti a rýchlosti konania rozhodol o nariadení pojednávania bez doručenia repliky na podanie
dupliky žalovanému. Pojednávanie bolo vykonané aj neprítomnosti žalovaného a jeho právneho
zástupcu, ktorí sa z neúčasti včas ospravedlnili a navrhli, aby súd rozhodol na základe listinných
dôkazoch a písomného vyjadrenia žalovaného.
5. Žalobca vypovedal, že v uplatnenej pohľadávke vo výške 460,- eur je zahrnutá aj suma 38,85 eura a
46,62 eura, ktorú uviedol v žalobe. Zároveň žiadal priznať aj 20 % úroky z omeškania, pričom ich výšku
odôvodnil tým, že sú takto stanovené W. F. L.. Tvrdil, že po vymožení finančných prostriedkov žalovaný
nepoukázal tieto oprávnenému, ale si ich ponechal v depozite, tak ako to robila v inej exekúcií vedenej
proti žalobcovi aj Sociálna poisťovňa. Táto iná exekúcia sa nakoniec ukázala ako nedôvodná a preto mu
Sociálna poisťovňa vrátila z depozitu všetky peniaze. Z tohto dôvodu žaluje práve súdneho exekútora,
ktorý sa písomne vzdal nároku na náhradu trov exekúcie. Jediným príjmom žalobcu je starobný a
vdovecký dôchodok vo výške 440,- eur, z ktorému mu po zrážkach poukazujú 349,- eur. Žalovaný býva
sám.
6. Z pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 7Er/1468/2011 vyplýva, že obchodná
spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a. s. doručila 19. 08. 2011 žalovanému ako súdnemu exekútorovi
návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky vo výške 424,27 eura spolu s 9 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 424,27 eura od 01. 02. 2010 do zaplatenia, trov konania
vo výške 47,40 eura, trov právneho zastúpenia v súdnom konania vo výške 88,27 eura, trov právneho
zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 53,64 eura a trov exekučného konania vo výške 16,50 eura.
Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok zo dňa 09. 05. 2011, sp. zn. 1 KRS/379/2010, vydaný
Stálym rozhodcovským súdom pri Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti, a. s. Súdny exekútor začal
vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 032442* zo dňa 13. 10. 2011, ktoré
udelil Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 424,27 eura spolu s 9
% ročným úrokom z omeškania od 01. 02. 2010, trovy predchádzajúceho konania 135,67 eura a trovy
exekúcie. Uznesením zo dňa 29. 11. 2017, sp. zn. 7Er/1468/2011 súd vyhlásil exekúciu
za neprípustnú a súčasne ju zastavil. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Dôvodom
na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že bola vedená na podklade nulitného aktu, rozhodcovského
rozsudku vydaného rozhodcovským súdom, ktorý nemal z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky
právomoc rozhodnúť vo veci. Nakoľko súdny exekútor v podaní zo dňa 09. 06. 2017 uviedol, že si
trovy exekúcie neuplatňuje, súd mu ich náhradu nepriznal. Predmetné rozhodnutie o zastavení exekúcie
nadobudlo právoplatnosť 20. 12. 2017.
7. Z konečného vyúčtovania exekučného konania nachádzajúceho sa v exekučnom spise vyplýva, že
od žalobcu ako povinného bolo vymožených 460,- eur, z čoho vymáhaná pohľadávka oprávneného
predstavuje 378,66 eura a trovy exekúcie suma 81,34 eura.
8. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
9. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol , ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
10. Podľa § 458 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením.
11. Na základe vykonaného dokazovania súd žalobe v časti vyhovel, nakoľko nebola podaná dôvodne
v plnom rozsahu. Medzi stranami nebolo sporné to, že žalovaný ako súdny exekútor vykonávajúci
exekúciu proti žalobcovi od neho vymohol na trovy exekúcie sumu 81,34 eura. Predmetná exekúcia
bola od začiatku neprípustná z dôvodu, že exekučný titul sa nestal vykonateľným, lebo ho vydal subjektbez právomoci rozhodnúť spor medzi žalobcom ako dlžníkom a jeho veriteľom zo Zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru zo dňa 17. 12. 2008. V súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má
súdny exekútor postavenie verejného činiteľa a ním vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej
moci, čo znamená, že na strane súdneho exekútora nemôže vzniknúť bezdôvodné obohatenie podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka, avšak pokiaľ ide o trovy exekúcie, súdny exekútor je účastníkom
konania, je teda v tejto časti konania v rovnakom postavení ako oprávnený a povinný. Súdny exekútor
totiž pokiaľ ide o trovy exekúcie koná vo vlastnom mene a na vlastný účet a v tomto smere nevykonáva
úlohy štátneho orgánu a preto môže byť v tomto postavení zodpovedným z bezdôvodného obohatenia.
12. Bezdôvodným obohatením je aj plnenie na základe rozhodnutia, ktoré bolo zrušené. V prejednávanej
veci síce nedošlo rozhodnutím exekučného súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej súčasnom
zastavení k zrušeniu rozhodcovského rozsudku, avšak toto rozhodnutie nebolo spôsobilým exekučným
titulom od počiatku a predstavuje nulitný akt, čiže akt, ktorý nemôže zaväzovať a z ktorého nemôže ani
vzniknúť právo na plnenie. Exekúcia vedená žalovaným ako súdnym exekútorom bola nedôvodná od
počiatku a preto nie je možné akýmkoľvek výkladom ustanovení Exekučného poriadku dospieť k záveru,
že povinný by mal znášať trovy nedôvodnej exekúcie. Je pravdou, že v priebehu vykonávania exekúcie
nebolo súdom zistené, že by súdny exekútor nepostupoval po získaní poverenia na jej vykonanie,
striktne podľa ustanovení Exekučného poriadku, avšak bezchybný procesný postup súdneho exekútora
automaticky neznamená, že sa voči povinnému nemôže bezdôvodne obohatiť. Ak od povinného vymôže
trovy nedôvodnej exekúcie, je povinný ich vrátiť. Tým zároveň nie je zasiahnuté do jeho práv, nakoľko
bezpochyby súdny exekútor má za výkon exekučnej činnosti nárok na odmenu a náhrady hotových
výdavkov, avšak pri nedôvodnej exekúcii tieto trovy znáša podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku v znení platnom do 31. 03. 2017, podľa ktorého exekučné konanie prebiehalo, výlučne
oprávnený. Žalovanému ako súdnemu exekútorovi teda nič nebránilo v tom, aby si náhradu vzniknutých
trov exekúcie uplatnil potom, ako ho exekučný súd na to vyzval výzvou zo dňa 02. 06. 2017.
13. Na základe uvedeného súd konštatuje, že na strane súdneho exekútora vzniklo bezdôvodné
obohatenie vo výške predstavujúcej vymožené trovy exekúcie 81,34 eura od žalobcu ako povinného,
proti ktorému bola nedôvodne vedená exekúcia. Preto žalobe v tejto časti súd vyhovel.
14.Vzostávajúcejčasti ozaplatenie378,66eurasúdžalobuzamietolzdôvodu,žesúdnyexekútornieje
vecne pasívne legitimovaným. Vymožená pohľadávka v tejto časti bola poukázaná oprávnenému, ktorý
jediný tak môže byť nositeľom povinnosti vrátiť žalobcovi tvrdené bezdôvodné obohatenie v tejto časti.
15. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.
16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
17. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba X. Z. F. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu..
18. Popri istine súd priznal žalobcovi aj zákonné úroky z omeškania vo výške 5 % ročne od 30. 01.
2018 do zaplatenia, vychádzajúc z podania žalobcu zo dňa 29. 01. 2018 (č. l. 39), ktorý
vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia. V zostávajúcej časti uplatnených úrokov z
omeškania súd žalobu zamietol.
19. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
20. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s citovaným ustanovením tak, že žalovanému,
ktorý mal prevažný úspech v spore, nepriznal náhradu trov konania, nakoľko opačný postupsúdu by bol rozpore s princípom spravodlivosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa nie sú a ani
nemôžu byť zadefinované, preto súd pri aplikácii citovaného ustanovenia vychádza z toho, čo sa
javí ako najspravodlivejšie, lebo právo nie je len objektívnym písaným právom, ale aj umením
dobra a spravodlivosti. Proti žalobcovi bola nedôvodne vedená exekúcia, ktorá okrem vymoženia
finančných prostriedkov zasahuje negatívne do života povinného aj inými obmedzeniami vyplývajúcimi
z Exekučného poriadku. Súd zároveň prihliadol aj na postavenie, majetkové a príjmové pomery žalobcu
oproti postaveniu žalovaného, u ktorého podľa názoru súdu nedôjde nepriznaním náhrady trov konania
ku neprimeranému zásahu do jeho práv.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená osoba môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.