Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 29, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/428/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2305204246
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2305204246.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:

JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: AGRONET, s.r.o., so sídlom:
Čierny Brod 357, IČO: 34 098 801, zastúpený: JUDr. Pavol Siváček, advokát so sídlom Timravina 9,
Bratislava, proti žalovanému: N. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, T., zastúpený: JUDr. Nadežda
Boľová, advokátka so sídlom Šafárikova 1522, Galanta, o zaplatenie 17.169,55 eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. 12C/54/2005-664 zo dňa 3. augusta
2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie s a p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie zamietol žalobu potom ako odvolací súd Krajský súd v Trnave rozsudkom zo
dňa 21.12.2015, č. k. 23Co/798/2014-600 rozsudok tunajšieho súdu vo veci v žalobcom napadnutej
zamietajúcej časti v sume 1.538,10 eur s 13,75 % úrokom z omeškania od 31.7.2006 do zaplatenia
potvrdil a vo zvyšku v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania zrušil a vec vrátil tunajšiemu
súdu na ďalšie konanie, predmetom konania ostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 17.169,55 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 1.3.2005 do zaplatenia, a to z titulu náhrady
škody, schodku, ktorý mal vzniknúť nevyúčtovaním odčerpaných pohonných hmôt. Žalobca svoj nárok

odvodzoval z uzatvorenej dohody o hmotnej zodpovednosti. Žalovanému sa priznal nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu.

2. Pri uzavretí pracovnej zmluvy, dňa 15.7.1997 strany spory uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti
a dohodu o hmotnej zodpovednosti za prevzaté motorové vozidlo, jeho príslušenstvo a prepravovaný
náklad. Následne dňa 9.1.1998 došlo medzi nimi k uzavretiu ďalšej dohody o zodpovednosti za prevzaté
motorové vozidlo, jeho príslušenstvo a prepravovaný náklad. Žalovaný síce namietol pravosť svojho

podpisu na predmetných listinách, avšak zo žalobcom predloženého znaleckého posudku č. 46/2012
zo dňa 6.9.2012 JUDr. Igora Nitrianskeho, znalca z odboru písmoznalectvo jednoznačne vyplýva, že
predmetné dohody opatril žalovaný svojim vlastnoručným podpisom. Uzavretie predmetných dohôd
teda neostalo sporné. Súd v prvom rade skúmal zodpovednosť žalovaného podľa ustanovenia § 182
Zákonníka práce, nakoľko v prípade, že je splnená skutková podstata tohto druhu zodpovednosti, jej
uplatnenie má prednosť pred uplatnením všeobecnej zodpovednosti. Zodpovednosť za schodok na
zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, vznikne, ak sú súčasne splnené všetky

predpoklady tejto zodpovednosti, ktorými sú: a) škoda vo forme schodku na hodnotách zverených
na vyúčtovanie, b) platná dohoda o hmotnej zodpovednosti, c) zavinenie zamestnanca, ktoré sa v
tomto prípade predpokladá, d) existencia pracovného pomeru, e) ku škode musí dôjsť pri plnení
pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením. Zamestnávateľ nie je povinný preukazovaťzavinenie zamestnanca na vzniku škody, ktoré sa prezumuje (§ 182 ods. 3 ZP). Zamestnanec sa
však zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti
bez jeho zavinenia (§ 182 ods. 3 ZP). Vzhľadom na žalobcom uplatnený nárok súd pristúpil k

posudzovaniu platnosti žalobcom predloženej dohody o hmotnej zodpovednosti zo dňa 15.7.1997,
dohody o hmotnej zodpovednosti za prevzaté motorové vozidlo, jeho príslušenstvo a prepravovaný
náklad zo dňa 15.7.1997 a dohody o zodpovednosti za prevzaté motorové vozidlo, jeho príslušenstvo
a prepravovaný náklad zo dňa 9.1.1998. Na základe dohody o hmotnej zodpovednosti mal žalovaný
preberať hmotnú zodpovednosť za zverené tankovacie karty: SLOVNAFT, DKV, SHELL, ktoré ho mali

oprávňovať na nákup PHL a peňažnú hotovosť na výdavky spojené so služobnou pracovnou cestou.
V dohodách o zodpovednosti za prevzaté motorové vozidlo, jeho príslušenstvo a prepravovaný náklad
uzavretých dňa 15.7.1997 a 9.1.1998 sa ako príslušenstvo motorového vozidla uvádza 1 ks tankovacej
karty SHELL, 1 ks tankovacej karty DKV a 1 ks tankovacej karty SLOVNAFT. Okrem tohto vymedzenia,
predmetné tankovacie karty v žalobcom predložených dohodách neboli žiadnym iným spôsobom bližšie
špecifikované, napríklad identifikačným číslom, resp. iným údajom alebo spôsobom tak, aby neboli

zameniteľné s inými hodnotami. Súd pripúšťa, že uvedenie identifikačného čísla tej ktorej tankovacej
karty priamo v dohode o hmotnej zodpovednosti by mohlo spôsobiť v praxi problémy, pričom žalobca
pri uzatváraní pracovnej zmluvy so žalovaným a následne dohody o hmotnej zodpovednosti nemohol
vopred vedieť konkrétne, ktoré tankovacie karty budú žalovanému odovzdávané, napriek tomu je súd
toho názoru, že v dohode o hmotnej zodpovednosti by malo byť vymedzené, kde a ako budú tieto

zamestnancovi zverené hodnoty riadne konkretizované, akým spôsobom sa dostanú do dispozičnej
sféry zamestnanca, resp. na aké obdobie sa odovzdávajú, na aké účely môžu byť použité a akým
spôsobom sa zamestnanec vyúčtuje. Pre platnú dohodu o hmotnej zodpovednosti bolo potrebné
zverené hodnoty, ktoré bol žalovaný povinný vyúčtovať špecifikovať takým spôsobom, aby bolo zrejmé
o aké hodnoty, prípadne predmety ide, aby neboli zameniteľné s inými hodnotami, pričom pri takomto

nedostatku nemožno vychádzať len z predpokladu, že z charakteru práce vodiča vyplýva možnosť
dispozície s tankovacími kartami a čerpanie pohonných hmôt.

3. Súd ďalej poznamenáva, že žalobcom predložené dohody o hmotnej zodpovednosti boli zo strany
zamestnávateľa, t.j. žalobcu jednostranne menené, ktorá skutočnosť spolu s neurčitosťou dohôd,

nedostatočnou identifikáciou zverených hodnôt, spôsobuje ich neplatnosť. Žalobca síce súdu dňa
6.9.2016, t.j. 11 rokov po podaní žaloby a po čiastočnom zrušení rozsudku tunajšieho súdu rozhodnutím
krajského súdu, predložil súdu preberacie protokoly, s ktorými mienil preukázať, ktoré tankovacie karty
boli žalovanému v období od roku 2000 do roku 2004 odovzdávané. Žalovaný namietal pravosť týchto
listín. V tomto smere však ani jedna zo sporových strán nenavrhla doplnenie dokazovania, a preto

dôveryhodnosť tohto dôkazu ostala sporná. Žalobca sám na pojednávaní dňa 4.7.2017 uviedol, že
pravidelné a podrobné kontroly čerpania pohonných hmôt na základe poskytnutých tankovacích kariet
a podrobné kontroly jazdy s motorovým vozidlom nevykonával. Rovnako v konaní ostala sporná aj
otázka osobnej dispozície žalovaného, t.j. zodpovedného zamestnanca so zverenými predmetmi po celý
čas, po ktorý sa mu zverili. Na jednej strane žalobca tvrdil, že okrem žalovaného nemohol nikto iný

disponovať s jemu zverenými tankovacími kartami, pričom sa odvolával na svedecké výpovede F. S. a
F. S.. Naproti tomu žalovaný argumentoval tým, že v trestnom konaní vedenom na tunajšom súde pod
sp. zn. 3T/108/2007 bolo dokázané, že motorové vozidlá, ktoré boli zverené žalovanému používali v
čase jeho dočasnej pracovnej neschopnosti resp. čerpania dovolenky aj iné osoby, najmä zamestnanci,
ale aj sám žalobca, ktorí mohli disponovať aj s tankovacími kartami. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal

najmä na svedecké výpovede ďalších zamestnancov žalobcu, a to V. U., Q. P., a S. J.. Pokiaľ by aj
bola predložená dohoda o hmotnej zodpovednosti platná, žalobca by mal preukázať existenciu škody,
jej výšku, protiprávne konanie zamestnanca ako aj príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a
vznikom škody.

4. Napriek tomu, že aj súd druhej inštancie vyslovil vo svojom rozsudku zo dňa 21.12.2015, č. k.
23Co/798/2014-600, že je potrebné doplniť dokazovanie čo do výšky škody, schodku, žalobca nenavrhol
v tomto smere vykonať žiadne ďalšie dokazovanie, naďalej mal za to, že výšku škody preukázal
predložením znaleckého posudku č. 186/2006, znalca Ing. Petra Škripka, ktorý bol vypracovaný v
trestnom konaní. V predmetnom znaleckom posudku však znalec konštatoval, že z dôvodu neexistencie

všetkých tachografických kotúčov, nie je možné určiť presnú výšku škody. Z uvedeného dôvodu
vyčíslenie výšky škody naďalej ostalo iba v hypotetickej rovine, ktorú súd nemohol akceptovať, nakoľko
skutočnú škodu nie je možné ustáliť čo do výšky len hypotetickými výpočtami znalca. Žalobca mal v
konaní jednoznačne preukázať výšku škody, nestačí len vznik domnelej škody. Žalobca v predmetnejveci nevedel preukázať súdu, akým konkrétnym konaním žalovaného malo dôjsť k neoprávnenému
čerpaniu pohonných látok, kedy, kde a v akých sumách žalovaný čerpal pohonné hmoty a aké
prostriedky na toto čerpanie použil. Rovnako hodnoverne nepreukázal súdu, akým spôsobom bol

zistený a vyhodnotený rozdiel medzi skutočne prejdenou vzdialenosťou a vzdialenosťou deklarovanou
žalovaným. S poukazom na uvedené potom možno konštatovať, že žalobca nepreukázal súdu
hodnoverne akú konkrétnu právnu povinnosť žalovaný porušil, nepreukázal vznik škody, výšku škody a
ani príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. Žalobca v priebehu konania síce
viackrát prízvukoval, že žalovaný mu úmyselným konaním spôsobil škodu, avšak úmysel žalovaného

nepreukázal. Súdna prax zastáva názor, že sa prezumpcia vzťahuje len na nedbanlivosť, nie však na
úmysel, ktorého sa ak žalobca dovoláva musí ho dokázať aj tam, kde inak platí prezumpcia zavinenia. S
poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné
postupovať podľa § 182 a nasl. Zákonníka práce a vychádzať z objektívnej zodpovednosti zamestnanca,
a preto súd uplatnený nárok žalobcu ďalej posudzoval z titulu práva všeobecnej zodpovednosti
zamestnanca za škodu podľa § 179 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný preukázať nielen

vznik škody, protiprávnosť konania zamestnanca, ale aj zavinenie, a rovnako tak i príčinnú súvislosť
medzi vznikom škody a protiprávnym konaním zamestnanca. V predmetnom konaní možno konštatovať,
že nebol preukázaný základný predpoklad tejto zodpovednosti, a to zavinené porušenie povinnosti
pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi ako jeden z predpokladov pre vznik
zodpovednosti zamestnanca za škodu. K preukázaniu vzniku tejto zodpovednosti v rámci dokazovania

však žalobca nepristúpil, nakoľko svoj nárok odvodzoval od dohody o hmotnej zodpovednosti, ktorú však
súd považuje za neplatnú.

5. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení
žalovaného. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné

bremeno spočíva na strane, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je strana, ktorá nesplnila alebo nedostatočne
splnila svoju dôkaznú povinnosť. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení
reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú

všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá
jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. Súd po vykonanom dokazovaní mal za to, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Súd pre úplnosť a nad rámec uvedeného uvádza, že Krajský
súd v Trnave vo svojom rozsudku zo dňa 21.12.2015, č. k. 23Co/798/2014-600 uložil tunajšiemu súdu
doplniť dokazovanie v rozsudku naznačenom smere. Po vyhlásení tohto rozsudku však nadobudol

účinnosť nový procesný predpis, a to konkrétne zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ktorý v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej
nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu.
Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce
sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom

alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie
civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní zastúpený advokátom, je nutné
konštatovať, že advokát musí poznať právo a súd z tohto faktu vychádza, musí poznať, aké náležitosti
musí obsahovať žaloba a rovnako musí vedieť, že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy
na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie

zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom
rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje.
Súd v konaní vyzval strany, aby zaslali súdu svoje návrhy na doplnenie dokazovania. Žalobca opätovne
doložil súdu znalecký posudok č. 186/2006 znalca Ing. Škripka, ktorý sa v spise a v pripojenom trestnom
spise už nachádzal, predložil preberacie protokoly k tankovacím kartám a navrhol vypočuť strany

sporu. Na pojednávaní dňa 4.7.2017 po výsluchu žalobcu už na výsluchu žalovaného netrval a nemal
žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Žalovaný taktiež nemal žiadne návrhy na doplnenie
dokazovania. Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany, resp. rokovací spôsob
súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže
líšiť najmä v závislosti na osobitostiach daného konania. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod

číslom konania I. ÚS 38/2013-50 zo dňa 24.10.2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred
súdom nedochádza ani údajným porušením zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na
spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť
sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranoualebo na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz
môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim. Riadiac sa týmito úvahami, súd I. inštancie nevykonal výsluch
žalovaného a znalecké dokazovanie za účelom ustálenia prípadnej nadspotreby nafty na jednotlivé trasy

jázd podľa zachovaných kotúčov tak, ako to uložil súd druhej inštancie vo svojom vyššie citovanom
rozsudku, nakoľko vykonanie týchto dôkazov ani jedna strana nenavrhla, resp. v prípade výsluchu
žalovaného na tom netrvala. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou
námietkou strán, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie
za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998). S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a na vyššie
citované zákonné ustanovenia súd žalobu zamietol v celom rozsahu, nakoľko mal za to, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že súd priznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, nakoľko mal v konaní plný úspech.

6. Odvolanie žalobcu: Proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. 12C/54/2005 -664, zo dňa
03.08.2017, týmto podáva žalobca v zmysle § 355 ods. 1 v spojení s § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP
odvolanie v celom rozsahu. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP: Súd I. inštancie
nevykonal navrhnuté dôkaz potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti. Písomným podaním zo dňa
06.09.2016 sme súdu I. inštancie zaslali návrh na doplnenie dokazovania, v ktorom sme účastníkov

konania navrhli vypočuť k otázke príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a protiprávnym konaním
zamestnanca. Súd žalovaného na pojednávanie nepredvolal. Uvedeným písomným podaním taktiež
navrhli doplnenie dokazovania v súlade pokynu odvolacieho súdu v rozsudku sp. zn. 23Co/798/2014,
na strane 13, tretí tam začínajúci odsek. K tomuto v prílohe zaslali dvojmo Preberacie protokoly
k tankovacím kartám, ktoré žalovaný prebral a používal v rozhodujúcom období. Napriek návrhom

žalujúcejstranynavykonaniedokazovania,súdnavrhnutéapredloženédôkazynevykonal.Postupovalv
rozporespokynmiKrajskéhosúduvTrnave,ktorétentouviedolvosvojomrozsudku23Co/798/2014-600
zo dňa 21.12.2015. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP: Súd I. inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd hodnotil dôkazy v tomto konaní
výrazne jednostranne výlučne v prospech žalovaného a bez zohľadnenia ich vzájomnej súvislosti. Súd v

odôvodnení rozsudku uvádza nesprávne závery, ktoré sú vykladané výlučne len v prospech žalovaného.
Napriek predloženým znaleckým posudkom, ktoré bez pochybností preukázali výšku spôsobenej škody,
a napriek dokázanej príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného, ako bývalého zamestnanca,
a vznikom škody, dospel súd pri jednostrannom výklade k nesprávnym skutkovým zisteniam. K
odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP: Rozhodnutie súdu I. inštancie vychádza z

nesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Nevykonaniedôkazov,určenýchKrajskýmsúdomanavrhnutých
žalobcom odôvodnil súd I. inštancie tým, že po vyhlásení rozsudku Krajského súdu nadobudli účinnosť
nové procesné predpisy. Podľa § 470, ods. 2) CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Pokyny Krajského súdu preto
nemoholsúdI.inštancieignorovať.Opačnýpostuppovažujemezapokusozneužitiepráva,ktorýnesmie

požívať právnu ochranu. Vzhľadom na uvedené nedostatky prvostupňového rozhodnutia navrhuje, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Z obsahu
spisového materiálu vyplýva, že žalovaný pracoval u žalobcu od 15.07.1997, keď súčasne s uzavretím
pracovného pomeru uzavrel i dohodu o zodpovednosti za prevzaté motorové vozidlo ŠPZ GAA 00-49,
jeho príslušenstvo, prepravovaný náklad a tankovacie karty Shell, DKV a Slovnaft. Dňa 09.01.1998 bola

medzi účastníkmi uzavretá ďalšia dohoda o zodpovednosti žalovaného za prevzaté motorové vozidlo
ŠPZ GA 88-91, príves ŠPZ GA 69-83, jeho príslušenstvo, prepravovaný náklad a tankovacie karty Shell,
DKV a Slovnaft. Skutočnosti, ktoré boli vyznačené na dohodách o hmotnej zodpovednosti zo strany
žalobcu boli vyznačené a dopísané na tieto dohody jednostranne, teda len samotným žalobcom bez
toho, aby o nich vedel alebo ich verifikoval žalovaný, odvolací súd ich nepovažuje za relevantné a právne

záväzné, teda nepovažuje ich za také, ktoré by bolo dôvodné v konaní zohľadniť, s nimi sa bližšie
zaoberať, ale ani za také, ktoré by spôsobovali neplatnosť týchto dohôd (ide o záznamy a poznámky
žalobcu jednostranne dopísané na uvedené dokumenty).

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 34 CSP - Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.)

po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie
obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a rozsudok súdu I. inštancie
je vo výroku vecne správny.

8.Žalobcatvrdilvžalobeivkonaní,žemužalovanýpočaspracovnéhopomeruvobdobíod1.11.2001do
31.7.2004 spôsobil škodu, ktorá spočíva v nevyúčtovaní zverených hodnôt, t.j. finančných prostriedkov,
ktoré žalovaný ako zamestnanec použil na kúpu pohonných hmôt do služobných vozidiel, na ktorých
jazdil, pričom mal najazdiť o 38 000 km menej ako uvádzal vo svojich výkazoch jázd. Žalovaný teda
mal fiktívne čerpať do vozidla viac pohonných hmôt, ako na tú ktorú trasu spotreboval. Žalobca v

priebehu konania nespochybnil skutočnosť, že žalovaný všetky finančné prostriedky, ktoré použil na
nákuppohonnýchhmôt,ajskutočnevyúčtoval,nežiadalnáhraduschodkunaprevzatýchavyúčtovaných
finančných prostriedkoch, ale žiadal nahradiť vykázanú nadspotrebu.

9. Skutkovým základom nároku žalobcu je schodok, ktorý mal vzniknúť tankovaním nafty do vozidla na
základe tankovacích kariet, keď žalovaný mal vykázať čerpanie pohonných hmôt nezodpovedajúcich

trase a spotrebe toho - ktorého motorového vozidla, schodok, ktorý mal zaviniť žalovaný tým, že
fiktívne mal čerpať do vozidla viac pohonných hmôt, ako na tú - ktorú trasu spotreboval, pričom v
podkladochuviedolnepravdivéúdaje,pretoženaftuvtakommnožstvevozidlonespotrebovalo(vykázaná
nadspotreba). Zodpovednosť žalovaného potom mala tkvieť v čerpaní finančných prostriedkov z
jednotlivých platobných kariet nad rámec spotreby motorového vozidla, no v podkladoch o prevádzke

motorového vozidla pritom vykazoval zámerne vyšší počet najazdených kilometrov v porovnaní so
skutočne odjazdenými kilometrami z dôvodu, že takýmto spôsobom čerpal väčšie množstvo pohonných
hmôt, než bola v skutočnosti reálna spotreba uvedených motorových vozidiel. Tým mal žalobcovi
spôsobiť škodu, keďže s platobnými kartami narábal tak, že žalobca musel za takto odčerpané
pohonné hmoty nad rámec skutočnej spotreby vynaložiť finančné prostriedky sústredené práve na

týchto platobných kartách. Je faktom, že odovzdanie tankovacích kariet je uvedené v oboch dohodách
o hmotnej zodpovednosti a že na týchto tankovacích kartách boli žalovanému zverené finančné
prostriedky určené na obeh a obrat za účelom nákupu pohonných hmôt bez ich vyčíslenia. Je
faktom ďalej to, že žalovaný z uvedených platobných kariet čerpal finančné prostriedky podľa potrieb
tankovania, medzi účastníkmi od zverenia týchto tankovacích kariet (od 15.07.1997, resp. 09.01.1998)

nevznikol žiaden spor o ich totožnosť (pričom platnosť týchto kariet je časovo obmedzená a vymieňajú
sa za nové), či žalovaným vykázané množstvo spotrebovanej nafty alebo zverených finančných
prostriedkov. Tak na to poukázal aj predchádzajúci odvolací súd v rozhodnutí č. k. 23Co/798/2014-600
zo dňa 21.12.2015. Podľa jeho názoru sa súd vtedy prvého stupňa v konaní nezaoberal ani tým, že
žalobca musel pravidelne mesačne resp. i ročne vykonávať uzávierku spotreby pohonných hmôt podľa

žalovaným predložených podkladov na základe čerpania finančných prostriedkov z tankovacích kariet,
čím si účastníci nepochybne stotožnili tú, ktorú tankovaciu kartu patriacu žalovanému a jemu zverených
objem finančných prostriedkov, s ktorými disponoval pri tankovaní pohonných hmôt. Preto odvolací
súd považoval záver súdu prvého stupňa v tom, že by neuvedenie objemu finančnej hotovosti bez
ďalšieho(prípadne identifikácia čísla tankovacej karty, či iného odlíšenia) malo za následok neplatnosť

dohody o hmotnej zodpovednosti, za predčasný. Vytkol súdu prvého stupňa, že v tomto smere vo
veci nevykonal žiadne dokazovanie, nevypočul účastníkov k používaniu tankovacích kariet, prípadných
nezrovnalostí, ktoré v dôsledku ich neoznačenia či nevymedzenia pravidelne meniacich sa hodnôt, ktoré
boli žalovanému zverené, medzi účastníkmi vznikli a tak nevyhodnotil, či medzi účastníkmi v rámci
zavedenej praxe vznikli problémy a spory práve v tejto súvislosti, preto jeho záver o neplatnosti dohody

o hmotnej zodpovednosti práve s poukazom na tieto skutočností považuje odvolací súd za nepodložený
a predčasný. Možno predpokladať, že v priebehu pracovného pomeru došlo k opakovanej výmene
tankovacích kariet a tiež k zmene objemu finančných prostriedkov na nich s ohľadom na danú trasu
jázd vozidlom a tak je potrebné ustáliť, kedy sa tak stalo a ako si účastníci zabezpečili ich špecifikáciu
(identifikáciu) či odlíšenie od ostatných. žalovaný bol v trestnom konaní spod obžaloby oslobodený,

rozsah dokazovania, ktoré bolo vykonané v trestnom konaní, nemusí vždy postačovať v konaní
občianskoprávnom a to najmä za situácie, ak je podkladom nároku žalobcu hmotná zodpovednosť
zamestnanca. I v trestnom konaní bola potvrdená manipulácia s tachografickými kotúčmi a tiež to, že
časť z nich sa zachovala. Znalec v trestnom konaní hodnotil predovšetkým predpokladanú spotrebu
vozidla na tú ktorú trasu, avšak v tomto konaní je potrebné zhromaždiť všetky odovzdané krúžky za

sporné obdobie a porovnať množstvo čerpaných pohonných hmôt so skutočným stavom spotreby na tú,
ktorú trasu a zistiť prípadný rozdiel - porovnaj odborné vyjadrenie č. l. 6 sp., ktoré súd prvého stupňa
úplne prehliadol a opomenul sa ním vyporiadať vo svojom rozhodnutí, čím žalobcovi odňal možnosť
konať pred súdom(§ 221 ods. 1 písm. f) OSP).10. Predchádzajúci odvolací súd tiež poukázal, že pre vyvodenie zodpovednosti žalovaného za
schodok na zverených hodnotách okrem existencie pracovno-právneho vzťahu a platnej dohody

o hmotnej zodpovednosti musí byť preukázaná i existencia schodku. Schodok je účtovný rozdiel
medzi stavom zverených hodnôt a účtovnou evidenciou. Zodpovednosť zamestnanca za schodok na
zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, je osobitným druhom pracovnoprávnej
zodpovednosti za škodu. Zodpovednosť za schodok vzniká, ak zamestnávateľ preukáže, že so
zamestnancom uzavrel platnú dohodu o hmotnej zodpovednosti a že na hotovosti, ceninách, tovare,

zásobách materiálu, alebo na iných hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať, vznikol schodok. Pri
tejto zodpovednosti zamestnávateľ nie je povinný preukazovať zavinenie zamestnanca. Zavinenie
zamestnanca na vzniku schodku sa predpokladá, takže zamestnanec sa zodpovednosti za schodok
na zverených hodnotách zbaví celkom alebo čiastočne, ak preukáže, že schodok vznikol celkom
alebo z časti bez jeho zavinenia. V trestnom konaní bolo konštatované, že tu chýba podstatné
množstvo tachografických kotúčov z jázd žalovaného, preto nemohol znalec vyjadriť jednoznačný záver

k otázke nadsadzovania kilometrov a jeho závery zostali len v rovine možného alebo pravdepodobného.
Preukázať konanie žalovaného by bolo možné jedine za stavu, ak by mal znalec k dispozícii
všetky tachografické krúžky všetkých jázd za sledované obdobie. Jedine konfrontáciou manuálne
spracovaného denného záznamu o prevádzke nákladného motorového vozidla by bolo možné zistiť, či
vodič vykazoval vyšší počet najazdených kilometrov, ako skutočne ubehol a či sa tak vytvoril priestor

na odčerpanie pohonných hmôt pre seba. Keďže tieto podklady neboli k dispozícii, závery znalca
potom zostali iba ako možné, resp. pravdepodobné, čo vyvodenie trestnej zodpovednosti žalovaného
neumožňuje (porovnaj rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. 3T/108/2006-252 zo dňa 06.05.2009 č.
l. 126 a nasledovné spisu). Z uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že časť tachografických kotúčov sa
zachovala, preto odvolací súd predchádzajúci vo svojom rozhodnutí uviedol, že je dôvodné zistiť, či sa

možno v občianskom súdnom konaní práve s touto časťou v konaní zaoberať, či časť tachografických
kotúčov, ktorá sa zachovala, postačuje na zistenie spotreby kalkulovania časti tých jázd, ktorých sa
týka. Ak by sa nezachovali vôbec žiadne tachografické kotúče, nedalo by sa o takejto možnosti vôbec
uvažovať. Po takto doplnenom dokazovaní súd prvého stupňa zistí, či a aký schodok vznikol nad
spotrebou nafty žalobcovi a o jeho nároku znovu rozhodne.

11. Najmä v prípade, ak dohoda o hmotnej zodpovednosti nebude v súlade so zákonom, bude potrebné
posúdiť nárok žalobcu podľa všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu v zmysle § 179 ods.
1 a nasl. Zákonníka práce. Ide o zodpovednosť zamestnanca za škodu, ktorá vznikla zavineným
porušením povinnosti zamestnanca pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, pričom

zamestnávateľ je povinný preukázať nielen vznik škody, protiprávnosť konania zamestnanca, ale aj
zavinenie a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním zamestnanca. Ďalšou
podmienkou pre vznik zodpovednosti je existencia pracovného pomeru a skutočnosť, že ku škode
musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením. Súd prvého stupňa
k týmto skutočnostiam účastníkov konania bližšie nevypočul, nevykonal vo veci žiadne dokazovanie a

bez ďalšieho rozhodol.

12. Podľa predchádzajúceho odvolacieho súdu, ktorý zrušil rozsudok súd prvého stupňa (t. č. súd I.
inštancie) v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že pokiaľ žalobca svoj nárok odôvodnil
dohodou o hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty, ktoré bol žalovaný povinný vyúčtovať, a to najmä

platobné karty Slovnaft, DKV, Shell, žalobcom predložené dohody o hmotnej zodpovednosti z 15.7.1997
a 9.1.1998 boli z jeho strany jednostranne menené a pokiaľ ide o vymedzenie samotných hodnôt,
ktoré mali byť žalovanému zverené, sú neurčité a z tohto dôvodu ich súd prvého stupňa považoval za
neplatné. Súd prvého stupňa však precenil poznámky, ktoré na tieto listiny dopisoval žalobca (ktoré
nie je dôvod na originálne listiny dopisovať, avšak pre súd nie sú záväzné, ak sa dajú od originálu

listiny odlíšiť) a na zistenie, aké hodnoty boli žalovanému zverené (obnos finančných prostriedkov na
nákup nafty), súd prvého stupňa nevykonal žiadne dokazovanie na ním tvrdenú neurčitosť dohody o
hmotnej zodpovednosti, svoj záver bližšie ani skutkovo, ani právne neodôvodnil. Súd prvého stupňa
svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo neodôvodnil, čím účastníkom odňal možnosť konať pred
súdom. Odvolací súd vtedy konštatoval, že týmto procesným pochybením si súd prvého stupňa nesplnil

ústavne a zákonom vymedzenú povinnosť garantovať účastníkom konania obsah základného práva na
súdnu ochranu, právo na spravodlivú ochranu ich práv a oprávnených záujmov, čím účastníkom konania
odňal možnosť konať pred súdom. Prišlo tým k naplneniu ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) OSP, podľa
ktorého súd rozhodnutie zruší, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať predsúdom. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov
prvostupňového konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa (t. č. I. inštancie) v
ďalšom konaní mal podrobne vypočuť účastníkov konania k uplatnenému nároku a k realizácií dohody

o hmotnej zodpovednosti, zistí, aké hodnoty podľa dohody o hmotnej zodpovednosti žalovaný skutočne
prevzal(ktorá skutočnosť je významná z hľadiska dôkaznej povinnosti zamestnávateľa, ktorý to musí
jednoznačne preukázať), doplní dokazovanie na preukázanie možnosti žalobcu porovnať si vykázané
množstvo spotrebovanej nafty a odjazdených kilometrov na tachometri motorového vozidla, ako aj iné
podobné kontroly jazdy s motorovým vozidlom, vykoná znalecké dokazovanie za účelom ustálenia

prípadnej nad spotreby nafty na jednotlivé trasy jázd podľa zachovaných kotúčov, ustáli, či tu došlo
ku škode vo forme schodku (t.j. na hodnotách určených na obeh alebo obrat, ktoré zamestnanec
prevzal), prípadne ku škode, ktorú je zamestnanec povinný zamestnávateľovi uhradiť podľa všeobecnej
zodpovednosti a vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 157 ods.
2 OSP náležite odôvodní. (23Co/798/2014 - 600).

13. Krajský súd v Trnave vo svojom rozsudku zo dňa 21.12.2015, č. k. 23Co/798/2014-600 uložil
súdu doplniť dokazovanie v rozsudku naznačenom smere. Po tomto však nadobudol účinnosť nový
procesný predpis zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, kde v ust. § 150 CSP je zakotvená
tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými
prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne

uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Súd preto v konaní vyzval strany,
aby zaslali súdu svoje návrhy na doplnenie dokazovania. Žalobca opätovne doložil súdu znalecký
posudok č. 186/2006 znalca Ing. Škripka, ktorý sa v spise a v pripojenom trestnom spise už nachádzal,
predložil preberacie protokoly k tankovacím kartám a navrhol vypočuť strany sporu. Na pojednávaní
dňa 4.7.2017 po výsluchu žalobcu už na výsluchu žalovaného netrval a nemal žiadne ďalšie návrhy

na doplnenie dokazovania. Žalobca v predmetnej veci nevedel preukázať súdu, akým konkrétnym
konaním žalovaného malo dôjsť k neoprávnenému čerpaniu pohonných látok, kedy, kde a v akých
sumách žalovaný čerpal pohonné hmoty a aké prostriedky na toto čerpanie použil. Rovnako hodnoverne
nepreukázal súdu, akým spôsobom bol zistený a vyhodnotený rozdiel medzi skutočne prejdenou
vzdialenosťou a vzdialenosťou deklarovanou žalovaným. Žalobca tak nepreukázal hodnoverne akú

konkrétnu právnu povinnosť žalovaný porušil, nepreukázal vznik škody, výšku škody a ani príčinnú
súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. V konaní ostala sporná aj otázka osobnej
dispozície žalovaného ako zodpovedného zamestnanca so zverenými predmetmi po celý čas, po ktorý
sa mu zverili. Na jednej strane žalobca tvrdil, že okrem žalovaného nemohol nikto iný disponovať
s jemu zverenými tankovacími kartami, pričom sa odvolával na svedecké výpovede F. S. a F. S..

Naproti tomu žalovaný argumentoval tým, že v trestnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.
3T /108/2007 bolo dokázané, že motorové vozidlá, ktoré boli zverené žalovanému používali v čase jeho
dočasnej pracovnej neschopnosti resp. čerpania dovolenky aj iné osoby, najmä zamestnanci, ale aj sám
žalobca, ktorí mohli disponovať aj s tankovacími kartami. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal najmä na
svedecké výpovede ďalších zamestnancov žalobcu, a to V. U., Q. P., a S. J.. Preto aj súd konštatoval,

že uplatnený nárok žalobcu ďalej posudzoval z titulu práva všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za
škodu podľa § 179 Zákonníka práce, riešiaci prípady zodpovednosti zamestnanca za škodu vzniknuté
zavineným porušením povinnosti zamestnanca pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s
ním a nie sú upravené iným osobitným ustanovením. Pre vznik tejto zodpovednosti zamestnanca za
škodu zamestnávateľ je povinný preukázať nielen vznik škody, protiprávnosť konania zamestnanca,

jeho zavinenie ako aj príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním zamestnanca.
Žalobca je zastúpený advokátom a ten musí poznať právo a súd z tohto faktu vychádzal, musí vedieť,
že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Pri
svojomrozhodovanívmeritevecivychádzasúdztoho,čostranavkonanípreukáže.Súdvkonanívyzval
strany, aby zaslali súdu svoje návrhy na doplnenie dokazovania. Vzhľadom na uvedené zistenia nebol

preukázaný základný predpoklad tejto zodpovednosti, a to zavinené porušenie povinnosti pri plnení
pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti
zamestnanca za škodu. K preukázaniu vzniku tejto zodpovednosti v rámci dokazovania však žalobca
nepristúpil, nakoľko svoj nárok odvodzoval od dohody o hmotnej zodpovednosti, súd ju však považuje za
neplatnú.Otrováchkonaniapotomsúdrozhodolpodľa§255ods.1CSPsprávne,žepriznalžalovanému

nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, nakoľko mal v konaní plný úspech.

14. Odvolací súd preto vecne správny rozsudok súdu I. inštancie vo výroku podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.15. Z dôvodu, že žalovaný bol úspešný aj v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 a § 262 v spojení
§ 255 ods. 1 CSP, mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Podľa §

262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí.

16. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).