Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. november 2017

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3T/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117010135
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1117010135.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v senáte zloženom z predsedu Mgr. Michala Kačániho a prísediacich JUDr.

Mariána Mišíka a Ladislava Potoczkého, v trestnej veci vedenej proti obžalovanej R. M. pre zločin
podvodupodľa§221odsek1,odsek3písmenoa/Trestnéhozákona,nahlavnompojednávaníkonanom
dňa 09.11.2017 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná:
R. M. nar. XX.XX.XXXX X. V., trvale bytom F., T. X, živnostníčka

s a u z n á v a v i n n o u, ž e

dňa 29.05.2014 v Bratislave na Dunajskej ulici číslo 26, v hoteli Danubia Gate pod zámienkou
sprostredkovania uzavretia kúpnej zmluvy a s úmyslom obohatiť sa vylákala od poškodenej spoločnosti
EQUITY GROUP, s.r.o., so sídlom Bratislava, Suché mýto 19, IČO:35 965 908 finančné prostriedky
vo výške 30.000 € tak, že opakovane predstierala konateľovi poškodenej spoločnosti EQUITY

GROUP, s.r.o., P.. C.. U.. L. T., že vie sprostredkovať uzavretie kúpnej zmluvy s organizáciou Lesy
Slovenskej republiky š.p. so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, tvrdiac, že
s touto organizáciou spolupracuje, pričom v záujme vzbudenia dôveryhodnosti opisovala jednotlivé
podrobnosti v súvislosti so splnením podmienok na vykonanie takého obchodu, čo viedlo u P.. C..
U.. L. T.D. k presvedčeniu o realizovateľnosti a úspešnosti tohto obchodu s obvinenou, následkom
čoho došlo k uzatvoreniu zmluvy o sprostredkovaní, v ktorej sa obvinená zaviazala, že v lehote
najneskôr do 06.06.2014 sprostredkuje príležitosť uzavrieť kúpnu zmluvu so spoločnosťou Lesy
Slovenskej republiky š.p., predmetom, ktorej mal byť predaj drevnej hmoty na pni a spracovanie

kalamitného dreva v katastrálnom území Vyšné Hágy v celkovom objeme cca 45.000 m3 drevnej
hmoty pre poškodenú spoločnosť, pričom na základe uvedenej zmluvy obvinenej R. M. prináležala ako
sprostredkovateľovi odmena v celkovej výške 60.000,- €, z ktorej jej bola poškodenou spoločnosťou
v zmysle sprostredkovateľskej zmluvy dňa 29.05.2014 vyplatená záloha 30.000,- €, ktorej vyplatenie
si obvinená v zmluve vymienila a táto jej bola poukázaná na jej účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX.
vedený v Z.., avšak už v čase jednaní s poškodenou spoločnosťou obvinená vedela, že zmluvu nie je
schopná naplniť v dohodnutom termíne a ňou ďalšie pre poškodenú spoločnosť podstatné skutočnosti

ako to, že s Lesmi Slovenskej republiky š.p. spolupracuje sa taktiež nezakladali na pravde, keďže
nikdy s nimi nespolupracovala, pričom ani v dohodnutom termíne ani následne uzavretie kúpnej zmluvy
nesprostredkovala, čím poškodenej spoločnosti EQUITY GROUP, s.r.o., so sídlom Bratislava Suché
mýto 19, IČO: 35 965 908 spôsobila škodu v celkovej výške 30.000,- €,

t e d a- na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla iného do omylu a spôsobila tak na cudzom
majetku značnú škodu.

č í m s p á c h a l a

- zločin podvodu § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 221 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3, § 36 písmeno j/ Trestného
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona sa obžalovaná pre výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa obžalovanej ukladá trest zákazu činnosti podnikania
vrátane vykonávania funkcie v štatutárnom orgáne právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je
podnikanie na dobu 3 (tri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Na Okresný súd Bratislava I bola dňa 24.02.2017 doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry
Bratislava I zo dňa 23.02.2017, č. k. 4 Pv 540/16/1101-22, na obvinenú R. M. pre skutok právne
kvalifikovaný ako zločin podvodu podľa § 221 odsek 1 odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona, ktorého
sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v obžalobe.

Súd na podklade podanej obžaloby nariadil vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom po tom, čo
obžalovaná urobila vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku, že je nevinná zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe, vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej R. M., svedka
- zástupcu poškodenej spoločnosti P.. C.. U.. L. T., svedkov L. M. R. C.. L. T., ako aj čítaním listinných
dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku, a to Výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky

spoločnosti EQUITY GROUP s.r.o., Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 29.05.2014 uzavretej medzi
sprostredkovateľom: R. M. - AREAL a záujemcom: EQUITY GROUP s.r.o., Pohybu na účte, Príkazu
na úhradu, Výzvy na dobrovoľné vrátanie provízie, Opätovnej výzvy na dobrovoľné vrátenie provízie,
Platobného rozkazu Okresného súdu Galanta č. k. 34Rob/149/2014-21 zo dňa 12.01.2015, Návrhu
kúpnej zmluvy 56/2014/VOS, Emailu na č. l. 57, Zmluvy o sprostredkovaní uzatvorenej dňa 30.05.2014

medzi spoločnosťou DREVOCHEMA, s.r.o. a R. M. - AREAL, Odpovede na žiadosť o poskytnutie
informácie na č. l. 61 - 62, Odpovede na žiadosť na č. l. 64, Výpisu z účtu, Výpisu zo živnostenského
registra vzťahujúceho sa k podnikateľovi R. M. - AREAL, Výpisu z evidencie priestupkov Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky, Výsledku lustrácie v GP SR, Odpovede na lustráciu v STA, Odpisu registra
trestov obžalovanej, Príkazného listu ministra zo dňa 04.12.2014, Návrhu Okresnej prokuratúry Galanta

na schválenie dohody o vine a treste.,

Všetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá § 2 odsek
12 Trestného poriadku, pričom vychádzajúc z trestnoprávne relevantných zásad dôkazného konania,

dospel k záveru, že skutok, ktorý je v predmetnej trestnej veci obžalovanej kladený za vinu, sa stal,
napĺňa všetky zákonné znaky trestného činu - zločinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno
a/ Trestného zákona, a že tento skutok spáchala práve obžalovaná R. M..

K výroku o vineObžalovaná R. M. vinu za spáchaný skutok od začiatku svojho trestného stíhania popierala. V rámci
svojej výpovede argumentovala tým, že od roku 2009 sa zaoberá sprostredkovaním nákupu a predaja

dreva, resp. sprostredkovaním zmlúv na nákup a predaj drevnej hmoty s tretími osobami. Poznala
pána M., ktorý ponúkol možnosť predaja drevnej hmoty pre tretie osoby. Od R. E. zistila, že tento má
nejakých klientov so záujmom o odkúpenie drevnej hmoty a on jej sprostredkoval kontakt na spoločnosť
EQUITY GROUP s.r.o.. Po konzultácii s pánom Kováčom sa vo Zvolene stretla s konateľom spoločnosti
EQUITY GROUP s.r.o. pánom T.. Na druhý deň jej pán T. volal, že pristúpia na podmienky, na čo

mu následne zaslala návrh sprostredkovateľskej zmluvy, kde bola uvedená výška zálohy, špecifikácia
lokality a vzhľadom na to, že pán M. mal veľmi dobré vzťahy v štátnom podniku Lesy SR a cez neho to
riešila, dali do zmluvy čl. 2 ods. 2, v rámci ktorého mohla spolupracovať s tretími osobami. Pán Kováč jej
uviedol konkrétne lokality, ktoré boli ústne podané spoločnosti EQUITY GROUP s.r.o. a s ktorými táto
spoločnosť vyjadrila súhlas. Asi na druhý deň uzatvorila sprostredkovateľskú zmluvu so spoločnosťou,
ktorú mal pán M. a vyplatila mu zálohu asi 5.000 - 6.000,-Eur, a to na náklady na cestovanie, stravu a

pod. Ona neurobila v tom čase nič, čo by bolo zavádzaním, resp. čo by viedlo k nenaplneniu zmluvy.
Pán M. však zistil, že drevná hmota v danej lokalite nie je v takej kvalite, ako predpokladal. Začali hľadať
náhradné riešenie a z tohto dôvodu vypracovala dodatok k zmluve so spoločnosťou EQUITY GROUP
s.r.o. ohľadne predĺženie lehoty. Uvedená spoločnosť však s tým nesúhlasila a jednostranne odstúpila
od zmluvy. Ona ich niekoľkokrát žiadala o predĺženie lehoty, pretože bola presvedčená, že zabezpečí

podpis zmluvy v inej lokalite s kvalitou dreva, ktorá by spĺňala podmienky zmluvy. Aj napriek vydanému
platobnému rozkazu nevedela peniaze (poskytnutú zálohu) vrátiť, nakoľko bola v tej dobe v zlej finančnej
situácii. Nikdy však pánovi T. nepovedala, že peniaze nevráti. Zdôraznila, že nemala úmysel spáchať na
poškodenej spoločnosti podvod, ale iba nevyšiel obchod, preto podľa jej názoru ide o obchodnoprávny
vzťah. Ona so Štátnymi lesmi SR nerokovala v súvislosti s uzatvorením zmluvy medzi Lesmi SR a

spoločnosťou EQUITY GROUP s.r.o. a na Štátne lesy SR nemala dosah. S nimi mal ale veľmi dobré
vzťahy pán M., s ktorým spolupracovala. On jej nepovedal, s kým zo Štátnych lesov SR komunikoval
a ona sa ho na to nepýtala. Vychádzala z toho, že podľa predchádzajúcich skúseností sa obchody
podarilo zrealizovať. So Štátnymi lesmi SR nikdy nekomunikovala priamo, ale vždy cez osobu pána M..
O tomto, teda že so Štátnymi lesmi SR nekomunikuje priamo, pána T. neinformovala. Na jeho otázku iba

uviedla, že má kontakt na hospodára, ktorý je oprávnený uzatvárať obchody. Pokiaľ ide o kúpnu zmluvu
č. 56/2014/VOS medzi Lesy SR a EQUITY GROUP s.r.o. túto posielala pánovi T. e-mailom v čase, kedy
oni na ňu tlačili s tým, že chcú vypovedať zmluvu. Nikdy však netvrdila, že jej to prišlo zo Štátnych lesov
SR. Túto zmluvu robila s pánom M.. Chcela iba, aby počkali, pretože bola presvedčená, že dôjde k
naplneniu zmluvy. Už v čase uzavretia zmluvy so spoločnosťou EQUITY GROUP s.r.o. mala problémy

s exekúciami, avšak v tom čase neboli vedené exekúcie na jej účty. Čo sa týka ďalších asi 20.000,-Eur
z poskytnutej zálohy obžalovaná nevedela uviesť, na čo ich použila, nebolo to ale na splácanie dlhov.

Vyhodnotiac obranu obžalovanej v kontexte s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi súd konštatuje,
že obhajobné tvrdenia obžalovanej nie sú spôsobilé zbaviť ju viny za spáchaný skutok, ani jej vinu

zmierniť. Výsledky vyplývajúce z procesu dokazovania jej obhajobu jednoznačným spôsobom vyvracajú
a bez najmenších rozumných pochybností vylučujú akýkoľvek iný záver, než je ten, ktorý svedčí o vine
obžalovanej za spáchaný skutok.

Obhajoba obžalovanej R. M. bola vyvrátená jednak výpoveďami svedkov P.. C.. U.. L. T. - zástupcu

poškodenej spoločnosti - a C.. L. T., ako aj vykonanými listinnými dôkazmi. Pritom v prospech tvrdení
obžalovanej neprispela ani výpoveď svedka L. M., ktorá bola zaťažená viacerými nezrovnalosťami,
vzájomné si odporujúcimi tvrdeniami a v nejednom prípade vyhýbavými odpoveďami, v dôsledku čoho
bol predseda senátu nútený opätovne poučiť svedka o trestných následkoch krivej výpovede a krivej
prísahy v zmysle § 346 Trestného zákona.

Z hľadiska objektívnej stránky je v posudzovanom prípade nepochybné, že obžalovaná R. M. uviedla
P.. C.. U.. L. T. ako konateľa poškodenej spoločnosti EQUITY GROUP s.r.o. do omylu ohľadne reálnej
možnosti a schopnosti sprostredkovať uzavretie kúpnej zmluvy medzi Lesmi Slovenskej republiky,
štátnym podnikom a uvedenou poškodenou spoločnosťou, ktorej predmetom mal byť predaj drevnej

hmoty na pni a spracovanie kalamitného dreva v určenom objeme, lokalite a v určenej lehote, ako aj v
tom, že bude skutočne vyvíjať činnosť vyplývajúcu z jej záväzku.Ako totiž vyplýva zo Zmluvy o sprostredkovaní uzavretej dňa 29.05.2014 medzi obžalovanou
vystupujúcou pod obchodným menom R. M. - AREAL a spoločnosťou EQUITY GROUP s.r.o.,
obžalovaná sa zaviazala sprostredkovať uzatvorenie danej zmluvy v lehote najneskôr do 06.06.2014 (čl.

I.2 zmluvy), pričom z hľadiska predmetu zmluvy malo ísť o predaj drevnej hmoty na pni a spracovanie
kalamitného dreva v katastrálnom území Vyšné Hágy v objeme cca 45.000 m3 drevnej hmoty za cenu
v rozmedzí od 1,20 Eur do 7,-Eur bez DPH. Z celkového objemu malo byť max. 4.800 m3 dreva na
vrchoch na pni poskytnutých bezodplatne, iba za odvoz drevného materiálu (čl. I.1 zmluvy).

Z výpovede svedka C.. L. T. (oprávneného vypovedať za Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik) je
však zrejmé, že Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, nepredávajú drevo cez sprostredkovateľa,
ale rokovania sú vždy priame a k uzavretiu zmluvy dochádza na základe priamej dohody zmluvných
strán. S obžalovanou vystupujúcou pod obchodným menom R. M. - AREAL nikdy nespolupracovali.
Rovnako spoločnosť DREVOCHEMA s.r.o., ako ani meno L. M., ktorý bol jej konateľom a na ktorého
sa obžalovaná odvolávala ako na osobu so známosťami v štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky,

mu nič nehovoria a nebol prítomný pri žiadnom rokovaní, ktorého by sa menovaná osoba zúčastnila.
Tento svedok taktiež uviedol, že územie Vyšné Hágy nespadá do pôsobnosti štátneho podniku Lesy
Slovenskej republiky, ale do pôsobnosti TANAP-u. Ďalej sa C.. L. T. vyjadril aj v tom smere, že nepozná
prípad, že by sa drevo poskytlo bezodplatne alebo iba za odvoz. Čo sa týka dreva na pni, toto sa od
mája 2014 do decembra 2014 nepredávalo, pričom tento predaj sa vlastne ani nezačal, nakoľko iba na

jeseň 2014 sa začal vytvárať vnútropodnikový predpis ohľadne predaja dreva na pni, pričom následne
bol zo strany ministra vydaný príkaz, aby sa predaj dreva na pni realizoval cez obchodnú súťaž. V danom
období bolo dreva na trhu dosť, pričom v máji 2014 bola vetrená kalamita a v takých prípadoch Lesy
Slovenskej republiky iniciujú rokovania s prípadnými záujemcami o kúpu dreva, ak sa o tom nedozvedia
skôr. Po kalamite bolo možné až v júni - júli odhadnúť, v akom rozsahu boli lesy spadajúce pod Lesy

Slovenskej republiky postihnuté.

Užlenzvyššieuvedenýchskutočností,oktorýchvypovedalmenovanýsvedok,jezrejmé,žeobžalovaná
nemala reálne možnosti sprostredkovať zmluvu medzi štátnym podnikom Lesy Slovenskej republiky a
obchodnou spoločnosťou EQUITY GROUP s.r.o. s takým obsahom a v takej lehote, ako sa to zaviazala v

zmluve o sprostredkovaní uzavretou s poškodenou spoločnosťou. Z vykonaného dokazovanie je pritom
absolútne nespochybniteľné, že o tom obžalovaná musela vedieť a v konečnom dôsledku aj to, že reálne
ani nemienila svoj záväzok splniť, ale iba vylákať zálohu z dohodnutej provízie a týmto spôsobom sa
obohatiť na úkor poškodenej spoločnosti.

Tento záver vyplýva práve z toho, že územie Vyšné Hágy vôbec nespadá do pôsobnosti štátneho
podniku Lesy Slovenskej republiky, pričom predaj drevnej hmoty na pni zo strany uvedeného štátneho
podniku ani nebol možný (keďže sa nezačal pre absenciu vnútropodnikovej úpravy a neskôr bol na
základe príkazu ministra možný iba cez obchodné súťaže), a už vôbec nie v lehote, na ktorú sa
obžalovaná zaviazala. Rovnako ak obžalovaná podľa vlastného vyjadrenia na hlavnom pojednávaní

nikdy priamo so štátnym podnikom Lesy Slovenskej republiky nekomunikovala, nemohla nijakým
spôsobom garantovať, resp. vôbec predpokladať možnosť bezodplatného poskytnutia (iba za odvoz)
4.800 m3 dreva na pni, na ktoré sa v zmluve o sprostredkovaní zaviazala.

Signifikantným (príznačným) v prejednávanej trestnej veci je tiež spôsob, akým obžalovaná vystupovala

v čase pred uzatvorením zmluvy s poškodenou spoločnosťou, ale aj následne potom, ako sa konateľ
tejto spoločnosti dotazoval na plnenie zmluvy. Ako uviedol zástupca poškodenej spoločnosti P.. C..
U.. L. T., obžalovaná po tom, ako sa s ňou kontaktoval ohľadne možnosti kúpy drevnej hmoty,
s ním dohodla stretnutie pôvodne v Banskej Bystrici s odôvodnením, že tam má rokovanie v
štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky, odkiaľ mala prísť s konkrétnymi informáciami ohľadne

predmetu zmluvy. Taktiež mu uviedla, že zastrešuje sprostredkovanie obchodu s drevom so štátnym
podnikom Lesy Slovenskej republiky a v minulosti už robila priamo pre tento subjek. Tieto vyjadrenia
obžalovanej v kontexte jej výpovede na hlavnom pojednávaní, v rámci ktorej uviedla, že nerokovala v
súvislosti s uzatvorením zmluvy medzi Lesmi SR a spoločnosťou EQUITY GROUP s.r.o. a na Štátne
lesy SR nemala dosah, v spojení s výpoveďou svedka C.. L. T., ktoré dokumentujú nepravdivosť

tvrdení obžalovanej prezentovaných zástupcovi poškodenej spoločnosti, bez akýchkoľvek rozumných
pochybností preukazujú úmysel obžalovanej uviesť zástupcu poškodenej spoločnosti do omylu a
obohatiť sa na úkor vyššie uvedenej poškodenej spoločnosti. Tento úmysel obžalovanej je okrem toho
preukázaný aj ďalšími skutočnosťami, ktoré vyplynuli z výpovede zástupcu poškodenej spoločnosti.Obžalovaná mu totiž po tom, čo k uzavretiu zmluvy so štátnym podnikom Lesy Slovenskej republiky
nedošlo v dohodnutej lehote, uviedla, že sa termín posúva vzhľadom na personálne a technické procesy
v tomto štátnom podniku. Teda nie z dôvodu nedostatočnej kvality dreva, ktorý uvádzala na hlavnom

pojednávaní. Je evidentné, že aj táto skutočnosť bola obžalovanou vymyslená a nezodpovedala realite,
keďžeobžalovanánikdynekomunikovalasdanýmštátnympodnikom.Vneposlednomradenaúmyselné
zavinenie u obžalovanej poukazuje aj ňou pripravený návrh zmluvy, ktorý zaslala zástupcovi poškodenej
spoločnosti a ktorý nevychádzal zo žiadnych rokovaní so štátnym podnikom Lesy Slovenskej republiky.
Vysvetlenieobžalovanej,žetentonávrhzaslalazdôvodu,ženaňubolvyvíjanýnátlakzostranyzástupcu

poškodenej spoločnosti, nemôže v nijakom smere obstáť, nakoľko už bolo uvedené, že obžalovaná
si musela byť vedomá, že svoj záväzok nebude môcť splniť. Rovnako nemôže obstáť jej vyjadrenie,
že nikdy netvrdila, že je návrh zmluvy prišiel zo Štátnych lesov Slovenskej republiky, nakoľko úplne
postačuje, že zaslaním uvedeného návrhu zmluvy takýto dojem u zástupcu poškodenej spoločnosti
mienila vyvolať.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku trestného činu, v danom prípade zločinu podvodu podľa § 221 odsek
1, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona, súd považuje za potrebné zdôrazniť, že zavinenie sa musí
vzťahovať na samotné konanie a zamýšľaný následok, ako aj na príčinnú súvislosť medzi konaním a
následkom. V súvislosti s preukazovaním úmyslu obžalovanej je potrebné tiež poznamenať, že najmä
v prípadoch absencie priznania obžalovanej osoby sa existencia zavinenia ako subjektívnej kategórie

preukazuje a vyvodzuje zo skutočností objektívnej povahy. Iba na základe takýchto skutočnosti možno
konštatovať, či konanie obžalovanej osoby, ako aj následok a príčinná súvislosť, je pokrytá jej zavinením.
Obžalovaná svojím konaním pred uzatvorením predmetnej zmluvy, ale aj v rámci samotných ustanovení
zmluvy a následným konaním po uzatvorení zmluvy, prezentovala zástupcovi poškodenej spoločnosti
informácie, ktoré sa nezakladali na pravde a boli v rozpore so skutočnosťou a iba na základe takto

uvedených skutočností (takéhoto uvedenia do omylu), zástupca poškodenej spoločnosti pristúpil k
uzavretiu sprostredkovateľskej zmluvy s obžalovanou, ktorej na jej základe poskytol zálohu z dohodnutej
províziu v sume 30.000,-Eur. Pre úplnosť súd iba dodáva, že o tvrdeniach uvádzaných zástupcom
poškodenej spoločnosti nemal súd najmenší dôvod pochybovať, nakoľko tieto sú podporované aj
ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti objektívnej povahy možno s istotou konštatovať,
že subjektívna stránka stíhaného zločinu podvodu podľa § 221 Trestného zákona vo forme priameho
úmyslu obžalovanej bola naplnená, a to aj vo vzťahu k následku a príčinnej súvislosti medzi konaním
a následkom (na kvalifikačný znak upravený v § 221 odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona pritom v

zmysle § 18 písmeno a/ Trestného zákona postačuje zavinenie z nedbanlivosti).

Ako vyplýva z vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, obhajoba obžalovanej bola čisto účelová
a jej vyjadrenia sa ukázali ako nepravdivé, a to dokonca aj v súvislosti s ňou prezentovanou spoluprácou
so svedkom L. M.. Súd už na inom mieste odôvodnenia tohto rozsudku konštatoval, že výpoveď

tohto svedka bola poznačená nezrovnalosťami, vzájomne si odporujúcimi tvrdeniami a vyhýbavými
odpoveďami (čo dokumentuje samotná zápisnica o hlavnom pojednávaní, zachytávajúca jeho výpoveď,
ale najmä zvukový záznam z tohto hlavného pojednávania). Hoci výpoveď menovaného svedka možno
hodnotiť ako výpoveď vedenú snahou obžalovanej „pomôcť“, paradoxne ňou tento svedok viaceré
obhajobné tvrdenia obžalovanej vyvrátil. Z jeho výpovede totiž vyplynuli aj také skutočnosti, že (v

rozpore s tvrdením obžalovanej) pre ňu v minulosti drevo nezabezpečoval a ich spolupráca sa týkala
len určitých nápadov, ďalej tiež ten fakt, že od r. 1996 nemal so štátnym podnikom Lesy Slovenskej
republiky uzavretú žiadnu zmluvu a od tohto obdobia od nich ani drevo nekupoval, a to ani ako
subdodávateľ, pričom obžalovaná sa ho ani nepýtala, či v minulosti od nich drevo kupoval. Tým v
podstate negoval tvrdenie obžalovanej, že spolu spolupracovali, ako aj to, že táto vychádzala z jeho

predchádzajúcich skúseností, že sa v minulosti obchody podarilo zrealizovať. Svedok L. M. taktiež
poprel tvrdenie obžalovanej, že by jej pomáhal pripraviť návrh zmluvy medzi štátnym podnikom Lesy
Slovenskej republiky a poškodenou spoločnosťou, ktorý obžalovaná poslala zástupcovi poškodenej
spoločnosti. Taktiež čo sa týka konzultácií obžalovanej s menovaným svedkom pred uzatvorením
zmluvy o sprostredkovaní s poškodenou spoločnosťou, možno konštatovať, že ide o zjavne zavádzajúce

tvrdenie so zreteľom na obsah uvedenej zmluvy. Svedok totiž vypovedal v tom smere, že obžalovaná
nešpecifikovala presne množstvo dreva, ale iba uviedla, že má ísť o čo najviac dreva (ak tisíc m3, tak
tisíc, ak dvetisíc m3, tak dvetisíc), rovnako mu neuviedla, s kým má komunikovať ohľadne zháňania
dreva a pôvodne vo svojej výpovedi uviedol tiež to, že sa s obžalovanou nebavili o tom, pre koho je drevourčené a jeho to nezaujímalo, čo následne poprel svojím vyjadrením, že ho obžalovaná žiadala, aby
oslovil aj štátny podnik Lesy Slovenskej republiky a na tomto zotrval aj pri odstraňovaní daného rozporu
v jeho výpovedi. Ďalej sa menovaný svedok vyjadril tiež v tom smere, že do 1 mesiaca od uzavretia

zmluvy by bolo možné zabezpečiť drevo v objeme asi 300 m3, možno 500 m3 a možno viac; 10.000
m3 by už bolo veľa, aby sa to mohlo do jedného mesiaca zrealizovať, pričom podľa tohto svedka bola v
danom období dostupnosť obžalovanou požadovaného dreva minimálna. Čo sa týka Lesov Slovenskej
republiky, štátneho podniku, svedok komunikoval s odbytármi, teda nie s osobami, ktorú sú oprávnené
rokovať a uzatvárať zmluvy za tento subjekt, čo vyplýva z výpovede svedka C.. L. T..

Hodnotiac výpoveď svedka L. M. možno dospieť k záveru, že tento možno aj vykonával činnosť pre
obžalovanú smerujúcu k zabezpečeniu predajcu dreva, určite však nie za účelom vymedzeným v zmluve
o sprostredkovaní uzavretou medzi obžalovanou a poškodenou spoločnosťou. Tento záver nepochybne
vychádza zo svedkom vyššie uvedených skutočností, ktoré súd posudzoval v spojení s ostatnými
preukázanými skutočnosťami. Ak by totiž obžalovaná oslovila tohto svedka so zámerom splniť si svoj

záväzok vo vzťahu k poškodenej spoločnosti, určite by mu presne špecifikovala subjekt, s ktorým má
komunikovať (v predmetnej zmluve o sprostredkovaní bol ako tretia osoba uvedený výlučne štátny
podnik Lesy Slovenskej republiky), ako aj požadované množstvo dreva.

Tu sa súd dostáva k zmluve o sprostredkovaní, ktorú uzavrela obžalovaná so spoločnosťou

DREVOCHEMA, s.r.o., zastúpenej konateľom L. M.Č., ktorá mala podporovať obhajobnú argumentáciu
obžalovanej. Vyhodnotiac všetky relevantné skutočnosti môže súd s istotou konštatovať, že hoci je
táto zmluva datovaná dňom 30.05.2014, k jej skutočnému vyhotoveniu došlo až podstatne neskôr v
období,kedyobžalovanáčelilapodozreniuzospáchaniastíhanéhozločinu,atedadátumnanejuvedený
nezodpovedá skutočnosti (antidatovanie zmluvy). Tento záver sa opiera o viaceré skutočnosti, ako aj

časové a logické súvislosti. Predovšetkým sám svedok L. M. vo svojej výpovedi uviedol, že zmluva
sa spisuje až potom, čo sa zistí kvalita dreva, dovtedy sa žiadna zmluva nespisuje, a to ani zmluva
o sprostredkovaní. Až po výrezoch v kvalitatívnych triedach by sa obžalovaná vyjadrila, či to „berie“
alebo „neberie“. Je preto zarážajúce, prečo práve v tomto prípade mal svedok s obžalovanou uzatvoriť
predmetnú zmluva bez zistenia kvality dreva, a to iba deň po podpise zmluvy medzi obžalovanou a

poškodenou spoločnosťou. Túto okolnosť svedok dostatočne nevysvetlil. Ďalej je potrebné uviesť, že
ak by predmetnú zmluvu obžalovaná a svedok skutočne uzatvorili v deň, ktorý je uvedený na zmluve,
nemohol by svedok vypovedať tak, ako to urobil na hlavnom pojednávaní. Nepochybne by musel mať
vedomosť o tom, že má rokovať výlučne s osobou oprávnenou konať za štátny podnik Lesy Slovenskej
republiky, nie s odbytármi a už vôbec nie s iným subjektom, než je tento štátny podnik, nakoľko sa

obe zmluvy o sprostredkovaní týkali uzavretia kúpnej zmluvy iba s Lesmi Slovenskej republiky, štátnym
podnikom. Taktiež by musel mať vedomosť o objeme dreva, ktorý má zabezpečiť a vzhľadom na jeho
ostatné vyjadrenia by musel obžalovanej uviesť, že to v danej lehote nie je možné, a to ani v lehote
uvedenej v zmluve o sprostredkovaní uzavretej medzi ním, resp. spoločnosťou DREVOCHENMA, s.r.o.
a obžalovanou.

V tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať na ďalšiu skutočnosť, ktorá má význam pre vyššie uvedené
závery súdu, a to, že obžalovaná sa v zmluve o sprostredkovaní uzavretou dňa 29.05.2014 s
poškodenou spoločnosťou zaviazala sprostredkovať uzavretie zmluvy so štátnym podnikom Lesy
Slovenskej republiky do 06.06.2014, avšak v zmluve o sprostredkovaní, ktorú mala uzatvoriť už dňa

30.05.2014 (teda iba jeden deň po uzavretí prvej zmluvy) so spoločnosťou DREVOCHEMA, s.r.o. sa v
čl. I.2 už uvádza, že kúpna zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania, bude uzavretá do 30.06.2014,
teda o takmer mesiac neskôr, ako sa na to obžalovaná zaviazala vo vzťahu k poškodenej spoločnosti.
Táto skutočnosť má značný význam aj vo vzťahu k ustanoveniu zmluvy o sprostredkovaní uzavretou
s poškodenou spoločnosťou, konkrétne vo vzťahu k čl. VI.5 uvedenej zmluvy, ktoré ustanovuje, že v

prípade, ak záujemca neuzatvorí zamýšľanú zmluvu v lehote uvedenej v čl. I. bode 2 tejto zmluvy (t.
j. do 06.06.2014), sprostredkovateľ (obžalovaná) sa zaväzuje dňa 07.06.2014 vrátiť zálohu uhradenú
záujemcom pri podpise tejto zmluvy, a to bezhotovostne na bankový účet záujemcu. Je teda zjavne
nelogické, aby obžalovaná už dňa 30.05.2014 dohodla so svedkom L. M. ako konateľom spoločnosti
DREVOCHEMA, s.r.o. dátum uzavretia zmluvy do 30.06.2014, keď už dávno mala byť táto zmluva

uzavretá, v opačnom prípade už dňa 07.06.2014 mala obžalovaná vrátiť zálohu z provízie, ktorú jej
vyplatila poškodená spoločnosť a ďalšia činnosť menovaného svedka by sa stala bezpredmetnou. Tu
nemožnoopomenúťtiežtúskutočnosť,žesvedokL.M.nahlavnompojednávaníuviedol,žepožadované
drevo mal zabezpečiť asi do pol roka a v tomto časovom období, možno aj do roka, uvedenú činnosťpre obžalovanú vykonával. Takéto vyjadrenie svedka iba podporuje už zmienený záver súdu, že zmluva
o sprostredkovaní, ktorú tento svedok podpísal za spoločnosť DREVOCHEMA, s.r.o., nemohla byť
podpísaná už dňa 30.05.2014, ale tento dátum je výsledkom jej antidatovania a uvedená zmluva

mala slúžiť iba ako „alibi“ pre obžalovanú. V opačnom prípade by svedok neoslovoval iné subjekty
a nevyhľadával iné lokality, než je subjekt a lokalita uvedené v oboch zmluvách o sprostredkovaní,
nehovoriac už o tom, že tak obžalovaná, ako aj uvedený svedok by (vzhľadom na nimi uvádzané
skúsenosti so zabezpečovaním dreva) museli mať vedomosť o tom, že územie Vyšných Hágov nespadá
do pôsobnosti štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky.

Vo svetle všetkých vyššie uvedených skutočností možno uzavrieť, že ak by obžalovaná nebola vedená
podvodným úmyslom a skutočne by mienila uskutočňovať činnosť spočívajúcu v sprostredkovaní
uzavretia zmluvy na kúpu dreva, vytvorila by si v predmetnej zmluve priestor na širšie spektrum
subjektov, ktoré by prichádzali do úvahy ako predajcovia drevnej hmoty, a to aj s ohľadom na skutočnosť,
že podľa svedka C.. L. T. bolo v tom období dreva na trhu dostatok so zreteľom na veternú kalamitu na

Slovensku,aleajvSlovinskuavČechách.To,ževpredmetnejzmluveboluvedenýibaspomenutýštátny
podnik, je logickým vyústením jej lživého tvrdenia zástupcovi poškodenej spoločnosti, že zastrešuje
sprostredkovanie predaja dreva týmto subjektom, o ktorého vierohodnosti sa zástupcu poškodenej
spoločnosti snažila presvedčiť okrem iného aj pôvodným miestom stretnutia v Banskej Bystrici, kde
má sídlo uvedený štátny podnik s tým, že tam má rokovanie práve s týmto podnikom, čo evidentne

nezodpovedalo skutočnosti.

S prihliadnutím na preukázané skutočnosti nemá pre otázku viny absolútne žiaden význam ten fakt,
že v inkriminovanej zmluve, ktorú obžalovaná uzavrela s poškodenou spoločnosťou, je aj ustanovenie,
ktoré obžalovanej umožňovalo spolupracovať s tretími osobami. Neopodstatnenosť tejto obhajobnej

argumentácie vychádza zo záverov súdu, že obžalovaná už od počiatku nemala v úmysle činnosť pre
poškodenú spoločnosť uskutočniť, ale iba vylákať zálohu z provízie v sume 30.000,-Eur. Tu je potrebné
opätovne poukázať na dikciu čl. VI.5 danej zmluvy, kde sa obžalovaná zaviazala vrátiť zálohu v danej
výške dňa 07.06.2014 v prípade, ak k uzavretiu zmluvy nedôjde do 06.06.2014. Hoci k uzavretiu zmluvy
nedošlo, obžalovaná z poskytnutej zálohy nevrátila absolútne nič, a to napriek tomu, že išlo o odstup

času iba niekoľkých dní. Vzhľadom na všetky preukázané skutočností je zrejmé, že aj v tomto smere si
obžalovaná už pri podpise zmluvy musela byť vedomá, že v dohodnutý deň nebude schopná poskytnutú
zálohu vrátiť. To je okrem iného dokumentované aj jej zlou finančnou situáciou, o ktorej svedčia výpisy
z jej účtov a vedených exekúcii, čo v konečnom dôsledku iba podporuje závery, ku ktorým súd dospel v
otázke viny. V neposlednom rade tento fakt poukazuje na motiváciu obžalovanej spáchať zločin, ktorý

je predmetom jej trestného stíhania v danej veci.

Sumarizujúc výsledky vykonaného dokazovania je vina obžalovanej preukázaná mimo akúkoľvek
rozumnú pochybnosť, nakoľko obžalovaná prezentovaním nepravdivých skutočností uviedla do
omylu zástupcu poškodenej spoločnosti ohľadne možnosti sprostredkovať uzavretie kúpnej zmluvy s

konkrétnym subjektom, v konkrétnej lokalite a lehote a na konkrétne množstvo dreva, a iba na základe
takéhoto uvedenia do omylu jej bola zo strany poškodenej spoločnosti poskytnutá suma 30.000,-Eur,
čím sa obžalovaná na škodu majetku tejto spoločnosti obohatila a spôsobila tak poškodenej spoločnosti
značnú škodu. Konaním popísaným v skutkovej vete tohto rozsudku tak naplnila všetky zákonné znaky
zločinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona.

K výroku o treste

V súvislosti s výrokom o treste súd poznamenáva, že pri ukladaní trestu vychádzal z účelu trestu

vyjadrenéhov§34odsek1Trestnéhozákona,vzmyslektoréhotrestmázabezpečiťochranuspoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom súčasne prihliadal aj na ostatné
Trestným zákonom upravené zásady pre ukladanie trestov.

Z tohto hľadiska súd mohol uložiť trest odňatia slobody vo výmere ustanovenej Trestným zákonom (§
34 odsek 2 Trestného zákona). Ďalej bol povinný prihliadať najmä na spôsob spáchania činu a jehonásledok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy (§ 34 odsek 4 Trestného zákona).

V súvislosti s výrokom o treste bol súd okrem ostatných kritérií upravených v § 34 odsek 4 Trestného
zákona povinný posúdiť aj existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a vzájomný pomer medzi
nimi. Súd u obžalovanej zistil jednu poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu vo vedení riadneho života pred
spáchaním trestného činu (§ 36 písmeno j/ Trestného zákona) a súčasne nezistil žiadnu priťažujúcu
okolnosť, v dôsledku čoho sa pri aplikácii § 38 odsek 3 Trestného zákona a podľa spôsobu výpočtu

upraveného v § 38 odsek 8 Trestného zákona znižuje u obžalovanej horná hranica trestnej sadzby
upravenej v § 221 odsek 3 Trestného zákona (3 roky až 10 rokov) o jednu tretinu, t. j. o 2 roky a 4
mesiace a teda upravená trestná sadzba predstavuje rozpätie 3 roky až 7 rokov a 8 mesiacov.

Na tomto mieste súd pre vysvetlenie priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j/ Trestného
zákona uvádza, že túto poľahčujúcu okolnosť obžalovanej priznal z dôvodu, že jej predchádzajúce

odsúdenie pre trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery
podľa § 176 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov sa vzťahuje k
dátumu 09.03.2005, teda vo vzťahu k spáchaniu stíhaného skutku ide o odstup vyše 9 rokov, pričom
na toto odsúdenie sa uplatňuje fikcia neodsúdenia. Aplikácii § 36 písmeno j/ Trestného zákona nebráni
ani trestné stíhanie obžalovanej vedenej proti nej na Okresnom súde Galanta (návrh prokurátora

Okresnej prokuratúry Galanta na schválenie dohody o vine a treste zo dňa 22.08.2016, č. k. 1 Pv
258/15/2202-28) pre zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona
spáchaný dňa 23.05.2014, ktorý je po skutkovej stránke identický so skutkom, ktorý je obžalovanej
kladený za vinu v tejto trestnej veci. Hoci nevyhnutným predpokladom konania o dohode o vine a treste
je aj priznanie obvinenej osoby, pokiaľ nie je dohoda o vine a treste schválená právoplatným rozsudkom

súdu, je potrebné stále uplatňovať zásadu prezumpcie neviny. V čase vyhlásenia tohto rozsudku dohoda
o vine a treste predložená Okresnému súdu Galanta nebola schválená rozsudkom súdu a teda stále
nejdeoprávoplatnéskončenietrestnéhostíhania.Ztohtohľadiskapretosúdnezistilrelevantnéprekážky
pre priznanie uvedenej poľahčujúcej okolnosti, čo však samo osebe má podstatný význam pre zníženie
hornej hranice trestnej sadzby, nie však (samo osebe) pri určovaní druhu a výmery trestu v rámci

upravenej trestnej sadzby, nakoľko tu pristupujú aj ostatné Trestným zákonom predpokladané kritéria.

V súvislosti s trestným stíhaním obvinenej na Okresnom súde Galanta bolo potrebné zisťovať stav
konania v tejto trestnej veci s ohľadom na možnosť ukladania súhrnného alebo spoločného trestu (po
posúdení predloženého návrhu na schválenie dohody o vine a treste vzhľadom na takmer identický

skutok rovnakej právnej kvalifikácie spáchaný iba 6 dní pred skutkom, ktorý je predmetom tohto
trestného stíhania - rovnaké subjektívne a objektívne súvislosti rovnakého trestného činu - prichádzalo
do úvahy iba ukladanie spoločného trestu), pričom práve z dôvodu, že predmetné trestné stíhanie
nebolo právoplatne skončené, súd nemohol uvedené otázky posudzovať, ale bol povinný ukladať
trest samostatný (už pri ukladaní poriadkovej pokuty obžalovanej mal súd vedomosť o opakovanom

odročovaní verejných zasadnutí v súvislosti s rozhodovaním o návrhu na schválenie dohody o vine a
treste z dôvodov na strane obžalovanej, resp. jej obhajcu, v dôsledku čoho sa dané konanie o dohode
o vine a treste predĺžilo minimálne o neuveriteľný jeden a štvrť roka).

Z hľadiska ustálenej trestnej sadzby považoval súd za adekvátne uložiť obžalovanej trest odňatia

slobody vo výmere 3 rokov, teda na samej dolnej hranici trestnej sadzby, avšak bez podmienečného
odkladu jeho výkonu s probačným dohľadom. Takáto výmera trestu podľa názoru súdu odzrkadľuje a
zohľadňuje všetky vyššie uvedené zásady pre ukladanie trestov, okolnosti prípadu a osobu obžalovanej.
V obžalobe popísaný spôsob spáchania činu a jeho následok, ostatné preukázané skutočnosti popísané
v odôvodnení tohto rozsudku vrátane celkového podvodného konania obžalovanej, nedávajú podľa

názoru súdu priestor pre podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať predovšetkým na bezočivý spôsob spáchania činu, ktorý je
dokumentovaný rozsahom obžalovanou uvádzaných nepravdivých skutočností vrátane vydávania sa za
osobu, ktorá zastrešuje sprostredkovanie predaja dreva štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky,

vytvorenie mylného dojmu, že na stretnutie so zástupcom poškodenej spoločnosti sa dostaví práve
po rokovaní v tomto štátnom podniku, v dôsledku čoho určila pôvodné miesto stretnutia v Banskej
Bystrici, ako aj uvádzaním nepravdivých informácii zástupcovi poškodenej spoločnosti po uzavretí
zmluvy o sprostredkovaní, kedy nedodržanie lehoty a posun termínu pre uzavretie zmluvy odôvodňovalapersonálnymi a technickými procesmi v štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky, pričom následným
zaslaním návrhu zmluvy, ktorá bola v rozpore so skutočným stavom veci, sa opätovne u zástupcu
poškodenej spoločnosti snažila vyvolať mylný dojem ohľadne jej činnosti.

Obžalovaná v danej trestnej veci spáchanie skutku popierala aj napriek očividnej dôkaznej situácii, o
ktorej sa súd z hľadiska jej vyhodnotenia zmieňoval na inom mieste odôvodnenia tohto rozsudku. V
tomto smere u obžalovanej evidentne absentuje akýkoľvek kritický postoj k vlastnému podvodnému
konaniu a oľutovanie spáchaného trestného činu (hoci v inej trestnej veci, v ktorej je voči obžalovanej

vedené trestné stíhanie v podstate pre skutok s rovnakým skutkovým základom a s rovnakou právnou
kvalifikáciou, ktorý mala spáchať iba 6 dní pred skutkom, ktorý je predmetom jej trestného stíhania v
tejto trestnej veci, sa obžalovaná priznala, čo viedlo ku konaniu o dohode o vine a treste).

Absencia zmieneného kritického postoja sa okrem toho prejavila aj v tom, že do dňa vyhlásenia rozsudku
obžalovaná neuhradila ani len minimálnu časť zo spôsobenej škody, a to napriek tomu, že na to mala

dostatokčasu(takmer3apolroka)ažejunatozaväzujeajprávoplatnéavykonateľnérozhodnutiesúdu.
Túto okolnosť možno pritom považovať za zásadnú, nakoľko aj s prihliadnutím na ustálenú judikatúru má
náhrada spôsobenej škody význam pre ukladanie trestu. Je nepredstaviteľné, aby obžalovaná nebola
schopná aspoň v minimálnej miere uhrádzať spôsobenú škodu v určitých pravidelných intervaloch a už
len tým preukázať, že prejavila snahu o odstránenie škodlivých následkov spáchaného trestného činu.

S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že podmienky predpokladané v 49 odsek 1 písmeno
a/ Trestného zákona (ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život
a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný), ktoré súd

musí skúmať aj pri podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom podľa
§ 51 odsek 1 Trestného zákona, splnené neboli. V danej veci tak osoba obžalovanej, ako ani okolnosti
prípadu (rozobrané vyššie) neodôvodňujú záver opačný.

V daných súvislostiach je vo vzťahu k obžalovanej nutné poukázať aj na zištný motív spáchania

stíhaného trestného činu a na jej doterajší spôsob života, v rámci ktorého si obžalovaná narobila značné
dlhy, v dôsledku čoho sa možno odôvodnene domnievať, že jednu formu vlastného nezodpovedného
konania, ktoré ju priviedlo do zlej finančnej situácie, sa rozhodla riešiť trestnou činnosťou závažnej
povahy.

Vo vzťahu k vyjadreniu obžalovanej na hlavnom pojednávaní, že ohľadne náhrady spôsobenej škody
bude musieť poprosiť rodinu o pomoc a bude musieť pritlačiť na svojich dlžníkov, súd dodáva, že
takémuto vyjadreniu chýba akákoľvek dôveryhodnosť, nakoľko na takúto snahu mala obžalovaná
dostatok času, konkrétne tri a pol roka, napriek tomu obžalovaná evidentne k takejto snahe nepristúpila
a preto nie je dôvod sa rozumne domnievať, že by tak urobila teraz.

V neposlednom rade považuje súd za potrebné zdôrazniť ten fakt, že v súčasnej dobe sú rôzne formy
podvodného konania značne rozšírené, pričom z vlastnej rozhodovacej činnosti má súd vedomosť o
tom, že mnoho páchateľov trestných činov takejto povahy sa spolieha práve na možnosť uloženia trestu
odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu. Súd by mal preto vždy dôsledne posudzovať,

či účel trest vyjadrený v § 34 odsek 1 Trestného zákone bude možné dosiahnuť aj pri podmienečnom
odklade výkonu trestu odňatia slobody, prípadne aj s nariadením probačného dohľadu.

V prípade obžalovanej R. M. súd, vychádzajúc z povahy stíhaného trestného činu, nekritického postoja
obžalovanej k jeho spáchaniu, neuhradenia ani časti zo spôsobenej škody, ako aj z už zmieneného

v súčasnosti sa rozmáhajúceho podvodného konania, dospel k presvedčeniu, že tak z hľadiska
individuálnej, ale predovšetkým generálnej prevencie je nevyhnutné uložiť jej nepodmienečný trest
odňatia slobody. Iba tak možno dosiahnuť účel trestu z hľadiska náležitej ochrany spoločnosti pred
páchateľom trestného činu v tom smere, aby sa mu zabránilo v páchaní trestnej činnosti a aby sa
zabezpečila jeho prevýchova, ale aj v smere dôrazného odradenia iných potenciálnych páchateľov od

páchania trestnej činnosti rovnakého alebo obdobného druhu, resp. od páchania akejkoľvek trestnej
činnosti. V danej trestnej veci bolo podľa názoru súdu potrebné dôsledne uplatňovať zásadu jednoty
prevencie a represie s prihliadnutím na náležitú ochranu spoločnosti.Vzhľadom na uvedené súd nepovažoval podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s
probačným dohľadom za opodstatnený ani so zreteľom na možnosť uloženia primeranej povinnosti
podľa § 51 odsek 4 písmeno c/ Trestného zákona (nahradenie v skúšobnej dobe spôsobenej škody).

Ako už totiž súd uviedol, obžalovaná, hoci mala na to dostatok času, doposiaľ neuhradila ani časť zo
spôsobenej škody. Akékoľvek prípadné uhrádzanie spôsobenej škody po vyhlásení rozsudku logicky
nemohlo byť predmetom posudzovania, pričom aj v takom prípade by so zreteľom na doterajší postoj
obžalovanej išlo o zrejmú vypočítavosť.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaná nebola vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin v
posledných desiatich rokoch pred spáchaním stíhaného trestného činu, súd ju v súlade s § 48 odsek 2
písmeno a/ Trestného zákona pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Súd považoval za plne odôvodnené aj uloženie trestu zákazu činnosti podnikania vrátane vykonávania

funkcie v štatutárnom orgáne právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je podnikanie na dobu 3 (tri)
roky, nakoľko sa obžalovaná stíhaného zločinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a/
Trestného zákona dopustila v súvislosti s podnikateľskou činnosťou. Z tohto hľadiska boli podmienky
upravené v § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona pre uloženie aj tohto druhu trestu splnené, pričom
jeho uloženie si taktiež vyžaduje potreba dôsledne ochrany spoločnosti.

Vzhľadom na to, že si poškodená spoločnosť prostredníctvom jej zástupcu uplatnila v trestnom konaní
nárok na náhradu škody, súd považuje za potrebné poukázať na to, že poškodená spoločnosť nebola
so svojím nárokom na náhradu škody pripustená do trestného konania, nakoľko o jej nároku už bolo
právoplatné rozhodnuté v civilnom konaní. Súd preto postupoval v súlade s § 256 odsek 3, odsek 4 v

spojení s § 46 odsek 4 Trestného poriadku.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, spravujúc sa úvahami uvedenými v tomto
odôvodnení, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd
Bratislava I. Poškodený môže podať odvolanie iba proti výroku o náhrade škody.
Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku