Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 3, 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 12C/54/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2305204246
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Myrtill Vojteková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2305204246.36

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou v právnej veci žalobcu:

AGRONET, s.r.o., so sídlom: Čierny Brod 357, IČO: 34 098 801, zastúpený: JUDr. Pavol Siváček,
advokát so sídlom Timravina 9, Bratislava, proti žalovanému: N. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. XXX,
T., zastúpený: JUDr. Nadežda Boľová, advokátka so sídlom Šafárikova 1522, Galanta, o zaplatenie
17.169,55 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.3.2005 žiadal súd, aby žalovanému uložil povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu 459.374, Sk/15.248,42 Eur s príslušenstvom, ktorú žalobu niekoľkokrát rozšíril
a zmenil s tým, že pokiaľ ide o rozšírenie žaloby, toto pozostávalo z navýšenia žalovanej sumy o
1.921,11 Eur ako rozdielu medzi pôvodne žalovanou výškou náhrady škody a následne škodou zistenou
súdnym znalcom v trestnom konaní. Ďalej rozšírenie žaloby predstavovalo nárok na náhradu škody,
ktorá žalobcovi mala vzniknúť vo výške 1.538,09 Eur z dôvodu, že žalobca ako zamestnávateľ
žalovaného musel v tejto výške uhradiť pokutu zmluvnému partnerovi za neuskutočnenú prepravu. Takto
uplatnené nároky odôvodnil tým, že žalovaný ako jeho zamestnanec od 1.1.2001 do 31.7.2004 ako

vodič nákladného motorového vozidla značky Scania R-113HA 4x2, EČ GA 98-41, neskôr nákladného
motorového vozidla značky Scania-R124LA 4X2420, EČ GA-842 AT patriacich žalobcovi, vychádzajúc
z manuálnych záznamov o prevádzke vozidla nákladnej dopravy a tachografových záznamov vykázal
o 37.072 km vyšší počet najazdených km ako skutočne odjazdil s tým, že na základe toho čerpal
väčšie množstvo nafty, než bola reálna spotreba predmetných vozidiel, čím spôsobil žalobcovi škodu
v žalovanej výške. Okrem toho žalobca dôvodil, že v dôsledku nenastúpenia do práce odporcom dňa
11.1.2005 a 12.2.2005 žalobca nemohol splniť objednávku obchodného partnera, za čo mu bola uložená

pokuta 1.538,09 Eur, ktorá suma po zaplatení pokuty predstavovala výšku škody, za ktorú zodpovedal
žalovaný.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť ako nedôvodnú, nakoľko podľa jeho názoru
žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, že žalovaný
skutočne načerpal väčšie množstvo nafty, než ako bola reálna spotreba vyššie citovaných nákladných
vozidiel a počet najazdených kilometrov týmito vozidlami a teda že v žalovanom rozsahu došlo k vzniku

škody na strane žalobcu, za ktorú by zodpovedal žalovaný. V tejto súvislosti poukázal na výsledky
vykonaného dokazovania vykonaného v konaní vedenom pred Okresným súdom Galanta pod sp. zn
3T/108/2007, kde Krajský súd Trnava rozhodujúc o odvolaní voči rozhodnutiu prvostupňového súdu
skonštatoval, že ten istý skutok, na ktorom základe žalobca si aj v tomto konaní uplatňuje nárok nanáhradu škody, sa nestal a teda nie je vôbec reálne zaoberať sa samotnou výškou škody, prípadne
zodpovednosťou žalovaného za takúto škodu. Pokiaľ aj v trestnom konaní došlo k vyčísleniu škody
súdnymznalcom,tentoznaleckýposudokajehozáverybolipostavenévprevažnejmierelennaúvahách

znalca, pričom samotný znalec v posudku konštatoval, že vzhľadom na nedostatok listinných dôkazov
preukazujúcich výšku škody, dospel k výpočtu škody len na základe svojich úvah. Pokiaľ ide o nárok
na náhradu škody za zaplatenú pokutu, žalovaný vzniesol námietku premlčania a v tejto časti žiadal z
takéhoto dôvodu návrh zamietnuť ako nedôvodný.

3. Žalovaný ďalej poprel skutkové tvrdenia žalobcu, že uzatvoril s ním dohodou o hmotnej zodpovednosti
za hospodárenie s platobnými tankovacími kartami Slovnaft, DKV a Shell, z ktorej zodpovednosti v
podstate žalobca v konaní vyvodzoval zodpovednosť žalovaného za stratu na zverených hodnotách.
Okrem toho pokiaľ ide o žalobcom predložené dohody o zodpovednosti za prevzaté motorové vozidlo z
15.7.1997 a 9.1.1998, tieto považoval za neplatné z dôvodu, že obe boli jednostranne zo strany žalobcu
rozširované a zároveň pokiaľ ide o vymedzenie zverených hodnôt, neurčité. Okrem toho žalobcom

predloženú dohodu o uznaní záväzku z 25.1.2005 taktiež považoval za neuzatvorenú z dôvodu, že
takúto žalovaný nikdy nepodpísal.

4. Súd po vykonanom dokazovaní, a to výsluchom strán, výsluchom svedkov, listinnými dôkazmi
predloženými stranami, najmä pracovnou zmluvou z 15.7.1997, dohodou o zodpovednosti za prevzaté

motorové vozidlo z 15.7.1997, dohodou o zodpovednosti za prevzaté motorové vozidlo z 9.1.1998,
dohodou o hmotnej zodpovednosti z 15.7.1997, dohodou o náhrade škody z 25.1.2005, výdavkovým
dokladom č. 555506 z 26.1.2005, trestným spisom Okresného súdu sp. zn. 3T/108/2007, kópiou
znaleckého posudku JUDr. Igora Nitrianskeho č. 49/2012 z 6.9.2012, rozhodol vo veci samej rozsudkom
zo dňa 23.10.2014, č.k. 12C/54/2005-554, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že žalobu

v časti náhrady škody v sume 1.538,09 Eur s príslušenstvom považoval za premlčanú a v časti náhrady
škody vo výške 17.169,55 Eur za nedôvodnú.

5. Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 21.12.2015, č.k. 23Co/798/2014-600 vyššie citovaný
rozsudok tunajšieho súdu v žalobcom napadnutej zamietajúcej časti v sume 1.538,10 Eur s 13,75 %

úrokom z omeškania od 31.7.2006 do zaplatenia potvrdil a vo zvyšku v napadnutej zamietajúcej časti a v
časti trov konania zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie za účelom doplnenia dokazovania
výsluchom strán k uplatnenému nároku a k realizácií dohody o hmotnej zodpovednosti, zistenia, aké
hodnoty podľa dohody o hmotnej zodpovednosti žalovaný skutočne prevzal, doplnenia dokazovania
na preukázanie možnosti žalobcu porovnať si vykázané množstvo spotrebovanej nafty a dojazdených

kilometrov na tachometri motorového vozidla, ako aj iné podobné kontroly jazdy s motorovým vozidlom,
vykonania znaleckého dokazovania za účelom ustálenia prípadnej nadspotreby nafty na jednotlivé trasy
jázd podľa zachovaných kotúčov, ustálenia, či tu došlo ku škode vo forme schodku, prípadne ku škode,
ktorú je zamestnanec povinný zamestnávateľovi uhradiť podľa všeobecnej zodpovednosti.

6. Žalobca písomným podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 6.9.2016, navrhol doplniť dokazovanie
k zisteniu spotreby a teda aj výšky škody oboznámením sa so znaleckým posudkom č. 186/2006,
znalca X.. N. Š. a do spisu založenými odpoveďami menovaného znalca na otázky k znaleckému
posudku č. 1806/2006. Ďalej navrhol vypočuť strany k otázke príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a
protiprávnym konaním zamestnanca. Do spisu založil preberacie protokoly k tankovacím kartám, ktoré

žalovaný prebral a používal v rozhodujúcom období.

7. Žalovaný návrh na doplnenie dokazovania nemal.

8. Tunajší súd na pojednávaní konanom dňa 4.7.2017 vykonal doplnenie dokazovania výsluchom

žalobkyne. Strany nemali námietky k vykonanému dokazovaniu a nemali žiadne nové návrhy na
doplnenie dokazovania.

9. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 4.7.2017 sa pridržiavala svojich doterajších vyjadrení, dôkazov,
ktoré boli vykonané na ústnych pojednávaniach, ktoré podľa jej názoru potvrdzujú, že žalovaný počas

inkriminovaného obdobia úmyselne vytváral pri vykazovaní najazdených kilometrov len takú situáciu,
aby bola vhodná a výhodná pre neho a aby mal na úkor zamestnávateľa neoprávnený zisk, resp. príjem,
s čím spôsobil škodu, ktorý vyčíslili a ktorú vyčíslil aj znalec z odboru dopravy, Ing. Škripko. Žalovaného
prijali do pracovného pomeru dňa 15.7.1997 na základe pracovnej zmluvy ako vodiča. Termín nástupuna jazdu mu bol oznámený vždy vopred. Bol riadne oboznámený s pracovným poriadkom, s právnymi
predpismi na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tak ako aj jeho povinnosťami
týkajúce sa vnútroštátnej a medzinárodnej kamiónovej dopravy, ktoré musí a je povinný pri svojej práci

dodržiavať. Pri nástupe do zamestnania, čiže 15.7.1997 boli vyhotovené písomné doklady, dohoda o
hmotnej zodpovednosti a dohoda o zodpovednosti za prevzaté motorové vozidlo, jeho príslušenstvo a
prepravované náklady. Zdôraznila, že na dohode o zodpovednosti za prevzaté motorové vozidlo, jeho
príslušenstvo a prepravovaný náklad boli dopisované so súhlasom žalovaného vozidlá, ktoré on prevzal
keď ich kúpili. Na základe písomne uzatvorenej dohody o hmotnej zodpovednosti podľa § 176 Zákonníka

práce č. 65/1965 Zb., boli žalovanému odovzdané platobné tankovacie karty s identifikačným číslom
a s evidenčným číslom motorového vozidla na základe preberacích, odovzdávacích protokolov počas
trvania pracovného pomeru, na ktorých mal žalovaný výlučné dispozičné právo. Čiže iný zamestnanec
nemohol s nimi disponovať, pretože platobné tankovacie karty žalovaný mal vo výlučnej držbe. S týmito
kartami nakupoval pohonné látky v zahraničí a na Slovensku a na základe týchto tankovacích kariet
podpisoval potvrdenky, ktoré mu na čerpacích staniciach na Slovensku a v zahraničí odovzdala obsluha.

Ani na jednej potvrdenke z nákupu tankovacích kariet jeho podpis nie je jednaký. Paradoxom je, že
zámerne neodovzdal úplné tachografické kotúčiky, aby tak znemožnil kontrolu a porovnanie skutočného
množstva čerpanej nafty so skutočným počtom najazdených kilometrov, čím ich uvádzal do omylu.
Vodič, čiže žalovaný neodovzdanie, zlikvidovanie tachografických kotúčikov odôvodňoval tým, že chcel
znemožniť prípadné odhalenie niektorých skutočností orgánmi cestnej kontroly, čo sám na tomto súde

potvrdil. Po inkriminovanom období chodili s vodičmi, aj so žalovaným tankovať a vtedy aj sám žalovaný
potvrdil, že vozidlo nemá takú spotrebu, akú on vykazoval v inkriminovanom období. Vozidlo, na ktorom
žalovaný jazdil hneď mal spotrebu 28 litrov, a nie 39, 38 a 37 ako on vykazoval v období počnúc od
1.1.2001 až do 31.7.2004. Žalovaný do dnešného dňa sa vyúčtovať nevedel s nakúpenými pohonnými
látkami. Na znak jeho súhlasu škodu, ktorú im spôsobil s fiktívnym vykazovaním najazdených kilometrov,

dňa 25.1.2005 uznal a pred svedkami aj podpísal.

10. Právny zástupca žalobcu vo svojej záverečnej reči uviedol, že sa pridržiava svojich návrhov, pretože
považuje za nesporne preukázané, že žalovaný svojim konaním spôsobil škodu. Táto škoda bola
spôsobená počas trvania pracovného pomeru žalovaného u žalobcu, a to konkrétne v období od

1.1.2001 do 31.7.2004. Táto škoda spočíva v nevyúčtovaní zverených hodnôt, konkrétne finančných
prostriedkov, ktoré žalovaný ako zamestnanec použil na kúpu pohonných hmôt do služobných vozidiel,
na ktorých jazdil pre žalobcu. Existencia pracovného pomeru je nesporná, tak isto odovzdanie
tankovacích kariet nie je sporné. Zamestnanec tieto prevzal, čo svojim podpisom opakovane potvrdil na
preberacích protokoloch. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že podpis žalovaného na dohode

o hmotnej zodpovednosti je pravý a ďalším znaleckým dokazovaním bolo dokázané, že žalovaný mal
najazdiť o 38 000 km menej ako uvádzal vo svojich výkazoch jázd. Vyčíslená škoda, ktorá týmto vznikla
zamestnávateľovi, teda žalobcovi je žalovaná suma 17.169,55 Eur, k čomu žalobca žiadal priznať úrok
z omeškania 8 % ročne od 1.3.2005 do zaplatenia. Pre prípad úspechu si uplatnil žalobca náhradu trov
konania.

11. Právna zástupkyňa žalovaného vo svojej záverečnej reči zdôraznila, že žalobca nepreukázal v tomto
konaní vznik škody, ktorý je nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu,
jeho protiprávne konanie ani existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného a
vzniknutou škodou. Žalobca my mal preukázať, že došlo k porušeniu právnej povinnosti a že škoda

a jej výška sú v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného. Zastávala názor, že toto sa žalobcovi
ako nositeľovi dôkazného bremena v tomto konaní preukázať nepodarilo. Žalobca sa síce odvoláva
na znalecké dokazovanie vykonané v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 3T/108/2007,
avšak toto znalecké dokazovanie je neúplné a nejasné. Žalobca určil výšku škody hypoteticky, nakoľko
nedisponoval všetkými relevantnými dôkazmi a dokladmi potrebnými na presné určenie škody. V zmysle

judikátuR27/1997jesúdvobčianskomsúdnomkonaníviazanývždyrozhodnutímotom,čibolspáchaný
trestný čin, ale musí vychádzať aj z iných rozhodnutí vynesených v trestnom konaní a dbať na to, aby
sa s nimi nedostal do rozporu. Keď je teda súd v občianskom konaní výslovne viazaný odsudzujúcim
rozsudkom, nemôže nechať bez povšimnutia oslobodzujúci rozsudok vynesený práve v uvedenom
trestnom konaní ak sa v ňom konštatuje, že skutok, z ktorého sa vyvodzuje nárok žalobcu na náhradu

škody nespáchal žalovaný. Mala za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa jeho nároku
na náhradu škody, a preto navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť a v prípade úspešnosti zaviazať
žalobcu k náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia.12.Podľa§42ods.1Zákonníkapráce,pracovnýpomersazakladápísomnoupracovnouzmluvoumedzi
zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie
pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

13. Podľa § 179 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú
mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s
ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182
a 185. Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.

14. Podľa § 182 ods. 1, 2, 3 a 4 Zákonníka práce, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o
hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné
hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok.
V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku
s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi

za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť). Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí
uzatvoriť písomne, inak je neplatná. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak
preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Ak nedostatky vzniknú v
pracovných podmienkach zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou v súvislosti s tým, že
bol na ich pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo iný vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo

s tým, že niektorý zo zamestnancov od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil, zamestnávateľ je
povinný nedostatky odstrániť bez zbytočného odkladu.

15. Podľa § 189 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu
predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume.

16. Podľa § 191 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu
škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.

17. Keďže Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 21.12.2015, č.k. 23Co/798/2014-600 rozsudok

tunajšieho súdu vo veci v žalobcom napadnutej zamietajúcej časti v sume 1.538,10 Eur s 13,75 %
úrokom z omeškania od 31.7.2006 do zaplatenia potvrdil a vo zvyšku v napadnutej zamietajúcej časti a v
časti trov konania zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie, predmetom konania ostal nárok
žalobcu na zaplatenie sumy 17.169,55 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 1.3.2005
do zaplatenia, a to z titulu náhrady škody, schodku, ktorý mal vzniknúť nevyúčtovaním odčerpaných

pohonných hmôt. Žalobca svoj nárok odvodzoval z uzatvorenej dohody o hmotnej zodpovednosti.

18. Vykonaným dokazovaním sa zistilo, že žalobca ako zamestnávateľ uzatvoril so žalovaným ako
zamestnancom dňa 15.7.1997 pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalovaný v období od 1.1.2001 do
31.7.2004 ako vodič nákladných motorových vozidiel značky Scania R-113HA 4x2, EČ GA 98-41, neskôr

nákladného motorového vozidla značky Scania R-124LA 4x2420, EČ GA-842 AT, patriacich žalovanému
vykonával prepravu podľa požiadaviek žalobcu. Tieto skutočnosti sporné medzi stranami neboli.

19. Pri uzavretí pracovnej zmluvy, dňa 15.7.1997 strany spory uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti
a dohodu o hmotnej zodpovednosti za prevzaté motorové vozidlo, jeho príslušenstvo a prepravovaný

náklad. Následne dňa 9.1.1998 došlo medzi nimi k uzavretiu ďalšej dohody o zodpovednosti za prevzaté
motorové vozidlo, jeho príslušenstvo a prepravovaný náklad. Žalovaný síce namietol pravosť svojho
podpisu na predmetných listinách, avšak zo žalobcom predloženého znaleckého posudku č. 46/2012
zo dňa 6.9.2012 JUDr. Igora Nitrianskeho, znalca z odboru písmoznalectvo jednoznačne vyplýva, že
predmetné dohody opatril žalovaný svojim vlastnoručným podpisom. Uzavretie predmetných dohôd teda

neostalo sporné.

20. Súd v prvom rade skúmal zodpovednosť žalovaného podľa ustanovenia § 182 Zákonníka práce,
nakoľko v prípade, že je splnená skutková podstata tohto druhu zodpovednosti, jej uplatnenie
má prednosť pred uplatnením všeobecnej zodpovednosti. Na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti

zamestnanca pri zodpovednosti za hodnoty zverené na vyúčtovanie nemá zamestnávateľ právnu
povinnosť dokazovať zavinenie zamestnanca. Zamestnávateľ preukazuje len platné uzavretie dohody
o hmotnej zodpovednosti, existenciu schodku na hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať,
a nevyúčtovanie hodnôt, ktoré mu boli zverené zamestnávateľom. Zodpovednosť za schodok nazverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, vznikne, ak sú súčasne splnené všetky
predpoklady tejto zodpovednosti, ktorými sú: a) škoda vo forme schodku na hodnotách zverených na
vyúčtovanie, b) platná dohoda o hmotnej zodpovednosti, c) zavinenie zamestnanca, ktoré sa v tomto

prípade predpokladá, d) existencia pracovného pomeru, e) ku škode musí dôjsť pri plnení pracovných
úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením. Zamestnávateľ nie je povinný preukazovať zavinenie
zamestnanca na vzniku škody, ktoré sa prezumuje (§ 182 ods. 3 ZP). Zamestnanec sa však zbaví
zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho
zavinenia (§ 182 ods. 3 ZP).

21. Schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, ako jeden z
predpokladov zodpovednosti, predstavuje rozdiel medzi skutočným stavom zverených hodnôt, ktoré je
zamestnanec povinný vyúčtovať a medzi údajmi účtovnej evidencie, o ktorý je skutočný stav nižší než
účtovný stav, nevynímajúc ani schodky na finančných prostriedkoch.

22. Dohoda o hmotnej zodpovednosti je hmotnoprávnou podmienkou založenia tohto druhu
zodpovednosti. Predmetom dohody o hmotnej zodpovednosti sa môžu stať len predmety určené na
obeh a obrat, s ktorými má zodpovedný zamestnanec možnosť osobne disponovať po celý čas, po ktorý
sa mu zverili. Pre dohodu o hmotnej zodpovednosti platia všeobecné ustanovenia o zmluvách.

23.Vzhľadomnažalobcomuplatnenýnároksúdpristúpilkposudzovaniuplatnostižalobcompredloženej
dohody o hmotnej zodpovednosti zo dňa 15.7.1997, dohody o hmotnej zodpovednosti za prevzaté
motorovévozidlo,jehopríslušenstvoaprepravovanýnákladzodňa15.7.1997adohodyozodpovednosti
za prevzaté motorové vozidlo, jeho príslušenstvo a prepravovaný náklad zo dňa 9.1.1998. Na základe
dohody o hmotnej zodpovednosti mal žalovaný preberať hmotnú zodpovednosť za zverené tankovacie

karty:SLOVNAFT,DKV,SHELL,ktoréhomalioprávňovaťnanákupPHLapeňažnúhotovosťnavýdavky
spojené so služobnou pracovnou cestou. V dohodách o zodpovednosti za prevzaté motorové vozidlo,
jeho príslušenstvo a prepravovaný náklad uzavretých dňa 15.7.1997 a 9.1.1998 sa ako príslušenstvo
motorového vozidla uvádza 1 ks tankovacej karty SHELL, 1 ks tankovacej karty DKV a 1 ks tankovacej
karty SLOVNAFT. Okrem tohto vymedzenia, predmetné tankovacie karty v žalobcom predložených

dohodách neboli žiadnym iným spôsobom bližšie špecifikované, napríklad identifikačným číslom, resp.
iným údajom alebo spôsobom tak, aby neboli zameniteľné s inými hodnotami. Súd pripúšťa, že uvedenie
identifikačného čísla tej ktorej tankovacej karty priamo v dohode o hmotnej zodpovednosti by mohlo
spôsobiť v praxi problémy, pričom žalobca pri uzatváraní pracovnej zmluvy so žalovaným a následne
dohody o hmotnej zodpovednosti nemohol vopred vedieť konkrétne, ktoré tankovacie karty budú

žalovanému odovzdávané, napriek tomu je súd toho názoru, že v dohode o hmotnej zodpovednosti
by malo byť vymedzené, kde a ako budú tieto zamestnancovi zverené hodnoty riadne konkretizované,
akýmspôsobomsadostanúdodispozičnejsféryzamestnanca,resp.naakéobdobiesaodovzdávajú,na
aké účely môžu byť použité a akým spôsobom sa zamestnanec vyúčtuje. Pre platnú dohodu o hmotnej
zodpovednosti bolo potrebné zverené hodnoty, ktoré bol žalovaný povinný vyúčtovať špecifikovať takým

spôsobom, aby bolo zrejmé o aké hodnoty, prípadne predmety ide, aby neboli zameniteľné s inými
hodnotami, pričom pri takomto nedostatku nemožno vychádzať len z predpokladu, že z charakteru práce
vodiča vyplýva možnosť dispozície s tankovacími kartami a čerpanie pohonných hmôt.

24. Nad rámec uvedeného, súd ďalej poznamenáva, že žalobcom predložené dohody o hmotnej

zodpovednosti boli zo strany zamestnávateľa, t.j. žalobcu jednostranne menené, ktorá skutočnosť
spolu s neurčitosťou dohôd, nedostatočnou identifikáciou zverených hodnôt, spôsobuje ich neplatnosť.
Žalobca síce súdu dňa 6.9.2016, t.j. 11 rokov po podaní žaloby a po čiastočnom zrušení rozsudku
tunajšieho súdu rozhodnutím krajského súdu, predložil súdu preberacie protokoly, s ktorými mienil
preukázať, ktoré tankovacie karty boli žalovanému v období od roku 2000 do roku 2004 odovzdávané.

Žalovaný namietal pravosť týchto listín. V tomto smere však ani jedna zo sporových strán nenavrhla
doplnenie dokazovania, a preto dôveryhodnosť tohto dôkazu ostala sporná. Žalobca sám na
pojednávaní dňa 4.7.2017 uviedol, že pravidelné a podrobné kontroly čerpania pohonných hmôt na
základe poskytnutých tankovacích kariet a podrobné kontroly jazdy s motorovým vozidlom nevykonával,
pričom práve touto kontrolou by bolo možné jednoznačne identifikovať a stotožniť tú ktorú tankovaciu

kartupatriacužalovanémuajemuzverenýobjemfinančnýchprostriedkov,sktorýmidisponovalžalovaný
pri tankovaní pohonných hmôt.25. Rovnako v konaní ostala sporná aj otázka osobnej dispozície žalovaného, t.j. zodpovedného
zamestnanca so zverenými predmetmi po celý čas, po ktorý sa mu zverili. Na jednej strane žalobca tvrdil,
že okrem žalovaného nemohol nikto iný disponovať s jemu zverenými tankovacími kartami, pričom sa

odvolával na svedecké výpovede F. S. a F. S.. Naproti tomu žalovaný argumentoval tým, že v trestnom
konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 3T /108/2007 bolo dokázané, že motorové vozidlá,
ktoré boli zverené žalovanému používali v čase jeho dočasnej pracovnej neschopnosti resp. čerpania
dovolenky aj iné osoby, najmä zamestnanci, ale aj sám žalobca, ktorí mohli disponovať aj s tankovacími
kartami. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal najmä na svedecké výpovede ďalších zamestnancov

žalobcu, a to V. U., Q. P., a S. J..

26. Súd ďalej považuje za potrebné zdôrazniť, že pokiaľ by aj bola predložená dohoda o hmotnej
zodpovednosti platná, žalobca by mal preukázať existenciu škody, jej výšku, protiprávne konanie
zamestnanca ako aj príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody.

27. Žalobca kladie žalovanému za vinu, že mu žalovaný počas pracovného pomeru v období od
1.11.2001 do 31.7.2004 spôsobil škodu, ktorá spočíva v nevyúčtovaní zverených hodnôt, t.j. finančných
prostriedkov, ktoré žalovaný ako zamestnanec použil na kúpu pohonných hmôt do služobných vozidiel,
na ktorých jazdil, pričom mal najazdiť o 38 000 km menej ako uvádzal vo svojich výkazoch jázd. Žalovaný
teda mal fiktívne čerpať do vozidla viac pohonných hmôt, ako na tú ktorú trasu spotreboval. Žalobca

v priebehu konania nespochybnil skutočnosť, že žalovaný všetky finančné prostriedky, ktoré použil na
nákuppohonnýchhmôt,ajskutočnevyúčtoval,nežiadalnáhraduschodkunaprevzatýchavyúčtovaných
finančných prostriedkoch, ale žiadal nahradiť vykázanú nadspotrebu.

28. Napriek tomu, že aj súd druhej inštancie vyslovil vo svojom rozsudku zo dňa 21.12.2015, č.k.

23Co/798/2014-600, že je potrebné doplniť dokazovanie čo do výšky škody, schodku, žalobca nenavrhol
v tomto smere vykonať žiadne ďalšie dokazovanie, naďalej mal za to, že výšku škody preukázal
predložením znaleckého posudku č. 186/2006, znalca X.. N. Š., ktorý bol vypracovaný v trestnom
konaní. V predmetnom znaleckom posudku však znalec konštatoval, že z dôvodu neexistencie všetkých
tachografických kotúčov, nie je možné určiť presnú výšku škody. Z uvedeného dôvodu vyčíslenie výšky

škody naďalej ostalo iba v hypotetickej rovine, ktorú súd nemohol akceptovať, nakoľko skutočnú škodu
nie je možné ustáliť čo do výšky len hypotetickými výpočtami znalca. Žalobca mal v konaní jednoznačne
preukázať výšku škody, nestačí len vznik domnelej škody.

29. Žalobca v predmetnej veci nevedel preukázať súdu, akým konkrétnym konaním žalovaného malo

dôjsť k neoprávnenému čerpaniu pohonných látok, kedy, kde a v akých sumách žalovaný čerpal
pohonné hmoty a aké prostriedky na toto čerpanie použil. Rovnako hodnoverne nepreukázal súdu, akým
spôsobom bol zistený a vyhodnotený rozdiel medzi skutočne prejdenou vzdialenosťou a vzdialenosťou
deklarovanou žalovaným. S poukazom na uvedené potom možno konštatovať, že žalobca nepreukázal
súdu hodnoverne akú konkrétnu právnu povinnosť žalovaný porušil, nepreukázal vznik škody, výšku

škody a ani príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. Súd v tejto súvislosti ďalej
poznamenáva, že žalobca v priebehu konania síce viackrát prízvukoval, že žalovaný mu úmyselným
konaním spôsobil škodu, avšak úmysel žalovaného nepreukázal. Súdna prax zastáva názor, že sa
prezumpcia vzťahuje len na nedbanlivosť, nie však na úmysel, ktorého sa ak žalobca dovoláva musí ho
dokázať aj tam, kde inak platí prezumpcia zavinenia.

30. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že v danom prípade nie
je možné postupovať podľa § 182 a nasl. Zákonníka práce a vychádzať z objektívnej zodpovednosti
zamestnanca, a preto súd uplatnený nárok žalobcu ďalej posudzoval z titulu práva všeobecnej
zodpovednosti zamestnanca za škodu podľa § 179 Zákonníka práce, v zmysle ktorého sa posudzujú

také prípady zodpovednosti zamestnanca za škodu, ktoré vznikli zavineným porušením povinnosti
zamestnanca pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním a nie sú upravené iným
osobitným ustanovením. Zamestnávateľ je povinný preukázať nielen vznik škody, protiprávnosť konania
zamestnanca, ale aj zavinenie, a rovnako tak i príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym
konaním zamestnanca. Pre vznik tejto zodpovednosti zamestnanca za škodu musia byť splnené všetky

zodpovednostné predpoklady, ktoré je zamestnávateľ povinný preukázať. V predmetnom konaní možno
konštatovať, že nebol preukázaný základný predpoklad tejto zodpovednosti, a to zavinené porušenie
povinnostipriplnenípracovnýchúlohalebovpriamejsúvislostisnimiakojedenzpredpokladovprevznik
zodpovednosti zamestnanca za škodu. K preukázaniu vzniku tejto zodpovednosti v rámci dokazovaniavšak žalobca nepristúpil, nakoľko svoj nárok odvodzoval od dohody o hmotnej zodpovednosti, ktorú však
súd považuje za neplatnú.

30. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže strana
plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci
prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky
tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie
dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane, bez ohľadu na jej

procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré
vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom
postavení než je strana, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie
dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v
spojitostisdôkaznoupovinnosťou)rozumiemezodpovednosťstranyzavýsledokkonania,ktorýzávisíod
zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (po ich vykonaní a

vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na
procesné postavenie strany. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho
uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté
dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej

dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva
leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného
práva. Súd po vykonanom dokazovaní mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

31. Súd pre úplnosť a nad rámec uvedeného uvádza, že Krajský súd v Trnave vo svojom rozsudku

zo dňa 21.12.2015, č.k. 23Co/798/2014-600 uložil tunajšiemu súdu doplniť dokazovanie v rozsudku
naznačenom smere. Po vyhlásení tohto rozsudku však nadobudol účinnosť nový procesný predpis, a
to konkrétne zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý v ustanovení § 150 CSP zakotvuje
tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými
prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne

uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa
vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a
je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP).
Keďže žalobca je v konaní zastúpený advokátom, je nutné konštatovať, že advokát musí poznať právo a
súd z tohto faktu vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať žaloba a rovnako musí vedieť,

že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto
súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán)
stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana
v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Súd v konaní vyzval strany, aby zaslali súdu svoje
návrhy na doplnenie dokazovania. Žalobca opätovne doložil súdu znalecký posudok č. 186/2006 znalca

X.. Š., ktorý sa v spise a v pripojenom trestnom spise už nachádzal, predložil preberacie protokoly k
tankovacím kartám a navrhol vypočuť strany sporu. Na pojednávaní dňa 4.7.2017 po výsluchu žalobcu
už na výsluchu žalovaného netrval a nemal žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Žalovaný
taktiež nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena
zo súdu na strany, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá

absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na osobitostiach daného konania.
S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013-50 zo dňa 24.10.2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu

s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim. Riadiac sa
týmito úvahami, súd prvej inštancie nevykonal výsluch žalovaného a znalecké dokazovanie za účelom
ustálenia prípadnej nadspotreby nafty na jednotlivé trasy jázd podľa zachovaných kotúčov tak, ako to
uložil súd druhej inštancie vo svojom vyššie citovanom rozsudku, nakoľko vykonanie týchto dôkazov ani

jedna strana nenavrhla, resp. v prípade výsluchu žalovaného na tom netrvala.

32. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil
tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (RuizTorija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.
februára 1998).

33. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a na vyššie citované zákonné ustanovenia súd
žalobu zamietol v celom rozsahu, nakoľko mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že súd priznal žalovanému nárok na

náhradu trov konania v celom rozsahu, nakoľko mal v konaní plný úspech.

35.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné
(§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.