Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. december 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/798/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2305204246
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2305204246.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členov senátu

JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Daše Kontríkovej, v právnej veci žalobcu AGRONET, s.r.o., so sídlom
Čierny Brod 357, IČO: 34 098 801, zastúpený advokátom: JUDr. Vojtech Kubala, Vajnorská 8/A,
831 03 Bratislava 3, proti žalovanému: N. Q., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, T., zastúpený
advokátkou: JUDr. Nadežda Wolfová Boľová, Šafárikova 1522, Galanta, o zaplatenie 18.707,64 eura
s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 12C/54/2005-554
zo dňa 23. októbra 2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti v sume 1.538,10 eura s

13,75 % úrokom z omeškania od 31.07.2006 do zaplatenia p o t v r d z u j e.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšku v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov
prvostupňového konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním žalobcu jeho žalobu zamietol a vyslovil, že o
náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami zákona č. 311/2001 Z.z. - Zákonník
práce (§ 179 ods. 1, 182 ods. 1, 2, 3,) a Občianskeho zákonníka (§ 101 ods. 1, 2, § 106 ods. 1,

2). Mal preukázané, že žalobca sa podanou žalobou v konečnom znení domáhal, aby bola žalovanému
uložená povinnosť zaplatiť mu 15.248,42 eura s 8 % úrokom z omeškania od 01.03.2005 do zaplatenia
a 3.459,22 eura s 13,75 % úrokom z omeškania od 31.07.2006 do zaplatenia spolu s trovami konania.
Takto uplatnené nároky odôvodnil tým, že žalovaný bol zamestnanec žalobcu do 31.07.2004 ako vodič
nákladného motorového vozidla značky SCANIA-113HA 4X2, EČ GA 9841 a následne značky SCANIA
R-124LA 4X2420, EČ GA 842 AT, ktoré vlastnícky patrili žalobcovi. V zmysle manuálnych záznamov
o prevádzke vozidiel a tachografových záznamov vykázal o 37.072 km vyšší počet najazdených km,

ako skutočne odjazdil s tým, že v dôsledku toho čerpal väčšie množstvo nafty, než bola reálna spotreba
predmetných vozidiel, čím spôsobil žalobcovi škodu v uplatnenej výške. Okrem toho žalobca tvrdil, že
žalovaný nenastúpil do práce dňa 11.01.2005 a 12.02.2005, preto žalobca nemohol splniť objednávku
obchodného partnera, za čo mu bola uložená pokuta 1.538,09 eura, ktorá predstavuje škodu, za
ktorú nesie zodpovednosť žalovaný. Žalovaný v konaní nárok žalobcu popieral, nesúhlasil s tým, že
načerpal väčšie množstvo nafty, než bola reálna spotreba nákladných vozidiel a počet najazdených km
k týmto vozidlám a v žiadnom prípade nedošlo k vzniku škody na strane žalobcu, za ktorú by niesol

on zodpovednosť. Tiež poprel svoju zodpovednosť za škodu nevykonaním dopravy, začo mal žalobca
zaplatiť zmluvnú pokutu. Súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalovaný
bol zamestnancom žalobcu ako vodič nákladných motorových vozidiel značky SCANIA-113HA 4X2, EČ
GA 9841 a SCANIA R-124LA 4X2420, EČ GA 842 AT, keď vykonával prepravu podľa dispozície žalobcu.Čo sa týka zodpovednosti žalovaného vyplývajúcej z jeho hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty,
ktoré bol žalovaný povinný vyúčtovať, a to najmä platobnej karty Slovnaft, DKV, Shell a na základe
ktorých mu vznikla objektívna zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách, predložené dohody o

hmotnej zodpovednosti z 15.07.1997 a 09.01.1998 boli zo strany žalobcu jednostranne menené a pokiaľ
ide o vymedzenie samotných hodnôt, ktoré mali byť žalovanému zverené, sú neurčité a z toho dôvodu
ich považoval za neplatné. Preto pokiaľ si žalobca uplatňoval nárok na náhradu škody, mohol tak urobiť
len na základe ust. § 179 ods. 1 Zákonníka práce, kde bol povinný v prvom rade preukázať, že konaním
žalovaného došlo k protiprávnemu úkonu, ktorý mal za následok vznik škody, pričom musela existovať

príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, ako aj zavinenie žalovaného. Žalobca
ale neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, akú konkrétnu právnu povinnosť žalovaný porušil,
nepreukázal vznik škody, pričom konštatoval, že skutočnú škodu čo do jej výšky nie je možné ustáliť len
hypotetickými výpočtami znalca, ktoré nie sú podložené listinnými alebo inými dôkazmi, preukazujúcimi
zníženie hodnoty majetku žalobcu. V danom prípade je potrebné, aby žalobca preukázal skutočnú
škodu, nestačí vznik len domnelej škody. Súd prvého stupňa preto neprihliadol na závery, ku ktorým

dospel súdny znalec Ing. Peter Škripka v trestnom konaní, ktorý vyčíslil škodu na sumu 517.249,55 Sk.
Preto súd žalobu na náhradu škody v sume 17.169,55 eura s príslušenstvom zamietol ako nedôvodnú.
Čo sa týka náhrady škody vzniknutej úhradou pokuty za nevykonanie dopravy, prvýkrát si tento nárok
žalobca uplatnil až podaním z 24.02.2011, doručeným súdu 28.02.2011, teda po uplynutí premlčacej
lehoty. Žalobca túto pokutu uhradil zmluvnému partnerovi dňa 26.01.2005 (č. l. 395), preto objektívna

premlčacia lehota uplynula najneskôr dňom 26.01.2008 a pokiaľ žalovaný vzniesol námietku premlčania,
táto bola dôvodná, a preto súd v tejto časti žalobu zamietol. Pokiaľ ide o žalobcom predloženú dohodu
o náhrade škody z 25.01.2005 (č. l. 7, 161, 179-180, 289), súd prvého stupňa na túto listinu pri svojom
rozhodovaní neprihliadol, nakoľko nemal preukázané, že takúto dohodu skutočne žalovaný so žalobcom
uzatvorili. Ako táto dohoda, tak i dohody o hmotnej zodpovednosti boli zo strany žalobcu manipulované

dopisovaním rôznych skutočností, vyplýva to aj z porovnania textu dohody predloženej žalobcom ako
originál v tomto konaní (č. l. 289), kde na zadnej strane tejto dohody je text, ktorý sa nenachádza v
osvedčenej kópii tej istej dohody nachádzajúcej sa v trestnom spise (č. l. 416), prípadne v znaleckom
posudku JUDr. Igora Nitrianskeho (č. l. 326-347). O trovách konania rozhodol podľa § 153 ods.
3 OSP.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Svojím odvolaním
sa domáhal toho, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobe vyhovie
a žalovaného zaviaže k náhrade trov konania. Poukázal na to, že v konaní si uplatnil škodu, za
ktorú zodpovedá žalovaný a ktorú zavinil. Ide o schodok na zverených hodnotách a škodu, ktorá

vznikla žalobcovi porušením povinnosti žalovaného. Súd prvého stupňa uplatnený nárok nesprávne
právne posúdil a nesprávne o ňom rozhodol. V konaní žalobca jednoznačne preukázal právny vzťah
so žalovaným, založený na platnej dohode o hmotnej zodpovednosti, keď zamestnávateľ nemusí
preukazovať zavinenie zamestnanca, naopak, jeho zavinenie sa predpokladá. Žalovaný v konaní
nevyprodukoval žiaden dôkaz na zbavenie sa zodpovednosti, preto ho súd mal na náhradu škody

zaviazať. Žalobca naopak preukázal, že medzi účastníkmi bol založený právny vzťah, a to a) pracovnou
zmluvou, b) dohodou o hmotnej zodpovednosti za škodu, c) uznaním škody - dohodou o náhrade škody
medziúčastníkmi.Argumentoval,žeotázkapracovnoprávnehovzťahumedziúčastníkmijenepochybná,
rovnako ako existencia dohody o hmotnej zodpovednosti a preukazuje ju i znalecký posudok znalca
JUDr. Igora Nitrianskeho. Tento dôkaz nebol v konaní vyvrátený, preto je z hľadiska žalobcu neprijateľné,

keď súd tento kľúčový dôkaz relevantne nehodnotí. Súd odmietol dohodu o náhrade škody z dôvodu,
že tento dôkaz považoval za zmanipulovaný, že tu nie je podpis žalovaného, i keď výsluchy 4
svedkov túto skutočnosť jednoznačne potvrdili. Dôkazy produkované žalobcom vytvárajú ucelenú a
najmä logickú reťaz, svedčiacu o vzniku škody, jej výške a zavinení žalovaného. K výhradám súdu, k
poznámkam a dopisovaniu na dokumente poukázal na to, že ak by aj súd neprihliadol na tieto vsuvky,

ide o to, že žalovaný škodu uznal a zaviazal sa k jej náhrade. Zdôraznil, že škoda vyčíslená znaleckým
posudkom je preukázaná, pokiaľ nie je vyvrátená a taktiež ostatná škoda uplatnená v konaní bola
preukázaná. Vzhľadom na uplatnenú škodu pozostávajúcu z viacerých zložiek mal súd posudzovať
každú zvlášť, teda aj jej prípadné premlčanie. Ak súd mal pochybnosti o výške žalovanej škody, mal
žalobcovi priznať nárok vo výške, ktorú považoval za preukázanú, a nie zamietnuť celú žalobu. Za

nesprávny považuje tiež poukaz súdu na konštatovanie Krajského súdu v Trnave v trestnom konaní
ohľadom vzniku škody, jej výšky a zavinenia. Súd však právne podceňuje skutočnosť, že predmetom
dokazovania v trestnom konaní primárne nebola výška spôsobenej škody, ale či obžalovaný spáchal
trestný čin, keď na uznanie viny trestnú súd nevyhnutne potrebuje preukázať aj zavinenie obžalovaného,čo v civilnom konaní v zmysle § 182 Zákonníka práce nie je potrebné, lebo zavinenie na jeho strane sa
prezumuje. Preto navrhol odvolaniu vyhovieť.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril. Poukázal na to, že medzi účastníkmi nebola platne
uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti, preto nie je možné nárok žalobcu takto posúdiť, poukázal
na výsledky trestného stíhania, spod ktorého bol oslobodený preto, keďže skutok sa vôbec nestal a
obvinenie, že žalovaný nadhodnocoval počet prejazdených km nie je pravdivé. Poprel, že by podpísal
dohodu o náhrade škody žalobcovi, keďže táto dohoda, ako aj dohoda o hmotnej zodpovednosti boli

manipulované,sčímsažalovanýplnestotožňuje.Pretonavrholrozsudoksúduprvéhostupňaakovecne
správny potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. v znení
neskorších predpisov - Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „OSP“), po zistení, že odvolanie bolo
podané oprávnenou osobou, podal ho účastník konania (§ 201 OSP), v zákonom stanovenej lehote

(§ 204 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, (§ 202 OSP),
preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§ 212 ods.
1 OSP) po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1
OSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1

OSP), prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že je
potrebné rozhodnúť spôsobom uvedeným vo výrokovej časti. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie
vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z.).

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho

pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého
stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, preto sa nejedná
o konanie, v ktorom by súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde ani o konanie vo veciach porušovania zásady
rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 12C/54/2005 je nárok žalobcu
na zaplatenie 18.707,64 eura s príslušenstvom. Súd prvého stupňa žalobu žalobcu zamietol, pričom
žalobca sa svojím odvolaním domáha vyhoveniu žalobe v celom rozsahu.

Úlohou odvolacieho súdu je preskúmať rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu (keďže odvolací
súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný), pretože žalobca napadol rozsudok súdu prvého stupňa
v oboch uplatnených nárokoch (zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách a náhrada škody)
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné v časti jeho nároku zo zodpovednosti za schodok
na zverených hodnotách, avšak v časti nároku na náhradu škody v sume 1.538,10 eura s úrokmi z

omeškania 13,75 % od 31.7.2006 do zaplatenia odvolanie dôvodné nie je.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Žalobca podal žalobu na súd dňa 21. marca 2005, avšak sporný nárok na náhradu škody v sume
1.538,10 eura v nej uplatnený nebol. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že po skončení trestného konania
(počas ktorého bolo konanie na súde prvého stupňa prerušené) uplatnil žalobca uvedený sporný nárok

podaním doručeným súdu dňa 28. 2. 2011 a súd prvého stupňa uznesením č.k. 12C/54/2005 - 172 zo
dňa26.apríla2011pripustilzmenupetitužaloby orozšírenie aj osumu1.538,10eura,takžepredmetom
sporu sa stala suma 18.707,64 eura. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25. 5. 2011, čím
sa uvedený nárok stal predmetom tohto konania. Žalobca túto pokutu za nevykonanú prepravu uhradil
zmluvnému partnerovi dňa 26.01.2005 (č. l. 395), preto objektívna trojročná premlčacia lehota uplynula

najneskôr dňom 26.01.2008.Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v
dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.
Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

V ustanoveniach § 100 až § 114 OZ je upravený inštitút premlčania. Premlčanie je spojené s plynutím
času ako právne významnej skutočnosti (§ 2 ods. 1 a § 122 OZ). Plynutie času samé osebe nemá právne
účinky, pokiaľ nie je spojené s výkonom subjektívneho práva.
Právna úprava premlčania má kogentnú povahu. To znamená, že účastníci občianskoprávnych vzťahov
nemôžu tieto ustanovenia zmluvne meniť. Práva na premlčanie sa žiadny účastník právneho vzťahu

nemôže vopred vzdať (§ 574 ods. 2 OZ).
Podstata premlčania spočíva v tom, že pokiaľ sa určité právo po zákonom stanovenú dobu (premlčaciu
dobu) nevykonáva alebo sa v priebehu premlčacej doby neuplatní na súde či u príslušného orgánu,
nemôžeužbyťpojejuplynutíveriteľovipriznané.Toznamená,žedlžníkpouplynutízákonomstanovenej
doby sa môže úspešne brániť vymáhaniu práva s poukazom na to, že toto právo bolo už premlčané.
Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že právo žalobcu na uvedené plnenie

je premlčané, pretože predmetom konania na súde sa stalo až dňa 25. 5. 2011, i keď žalobcovi
uvedená škoda vznikla uhradením pokuty zmluvnému partnerovi dňa 26.01.2005.
Podľa § 191 ods.1 zákona č. 311/2001 Z.z. - Zákonníka práce (ďalej aj ZP)zamestnávateľ môže
požadovaťodzamestnancanáhraduškody,zaktorúmuzamestnaneczodpovedá.Požadovanúnáhradu
škody určí zamestnávateľ.

Podľa§191ods.2ZPzamestnávateľprerokujepožadovanúnáhraduškodysozamestnancomaoznámi
mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec
zodpovedá.

Podľa § 191 ods. 3 ZP ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním
zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je
dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená.

Podľa § 191 ods. 4 ZP požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady s výnimkou

náhrady škody nepresahujúcej 50 eur je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami
zamestnancov.
Uznanie záväzku zamestnancom nahradiť škodu nič nemení na skutočnosti, že právnym dôvodom
vzniku tohto záväzku môže byť len zavinené protiprávne konanie zamestnanca, s ktorým Zákonník
práce spája jeho zodpovednosť za vzniknutú škodu. S uznaním záväzku na náhradu škody, ak bolo

urobené písomnou formou, je spojený právny následok, že pre uplatnenie uznaného peňažného nároku
platí 10-ročná premlčacia lehota.

Pokiaľ ide o žalobcom predloženú dohodu o náhrade škody z 25.01.2005 (č. l. 7, 161, 179-180, 289),
odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že nárok žalobcu na toto plnenie nie

je možné založiť ani na spornej dohode.

Žalobca v konaní uplatňuje náhradu škody a schodok v celkovej sume 18.707,64 eura, pričom
dohodou zo dňa 25.01.2005 došlo k uznaniu náhrady v inej sume, sporný nárok žalobcu na náhradu
škody nie je v dohode vyčíslený, ale nepreskúmateľne určený jednou sumou spolu so schodkom

(459.374 Sk - 15.251 eur). Právny dôvod požadovanej náhrady nie je v dohode ustálený, pretože sa
predpokladá, že takáto škoda žalobcovi vznikne v budúcnosti úhradou pokuty a ušlým ziskom, ktoré
nároky nie sú určené konkrétnou sumou. Pritom v čase podpisu dohody pokuta uhradená nebola, preto
žalobcovi ešte žiadna škoda nevznikla (žalobca pokutu dobrovoľne uhradil zmluvnému partnerovi až
nasledujúceho dňa 26.01.2005). Nárok žalobcu má byť uspokojený v krátkej lehote po jej

podpísaní bez ohľadu na aktuálnu finančnú situáciu žalovaného.

S prihliadnutím k uvedeným skutočnostiam odvolací súd toto rozhodnutie podľa § 219 ods. 1, 2 osvojujúc
si jeho dôvody ako vecne správne potvrdil.

V ďalšej časti odvolací súd rozhodoval o nároku žalobcu na náhradu za schodok na zverených
hodnotách, respektíve na náhradu škody. V tejto časti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
považuje za nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný, ktorým sa účastníkovi odňala možnosťkonať pred súdom a ktorým súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav a vec i nesprávne
právne posúdil(§ 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP).

Podľa § 182 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. - Zákonníka práce - ZP (v znení v čase vzniku škody
- do 31.3.2005) ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť
za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat,
ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so
zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami,

ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná
hmotná zodpovednosť).
Zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný
vyúčtovať, je osobitným druhom pracovnoprávnej zodpovednosti za škodu. Zodpovednosť za schodok
vzniká, ak zamestnávateľ preukáže, že so zamestnancom uzavrel platnú dohodu o hmotnej
zodpovednosti a že na hotovosti, ceninách, tovare, zásobách materiálu, alebo na iných hodnotách,

ktoré je povinný vyúčtovať, vznikol schodok. Pri tejto zodpovednosti zamestnávateľ nie je povinný
preukazovať zavinenie zamestnanca. Zavinenie zamestnanca na vzniku schodku sa predpokladá, takže
zamestnanec sa zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách zbaví celkom alebo čiastočne, ak
preukáže, že schodok vznikol celkom alebo z časti bez jeho zavinenia.

Predmetom dohody o hmotnej zodpovednosti sa môžu stať len predmety určené na obeh a obrat. Ide
o hotovosti ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat. Do množiny
tých toho hodnôt nepatria základné prostriedky (okrem iného motorové vozidlá, drobný investičný
majetok, inventárne predmety). V prípade, ak by takéto predmety boli predmetom dohody o hmotnej
zodpovednosti, táto by bola neplatná a nebolo by možné založiť osobitnú zodpovednosť zamestnanca

s prezumpciou zavinenia. Pritom zákon nevylučuje ani to, aby bola dohoda o hmotnej zodpovednosti
platná len čiastočne (len vo vzťahu k tankovacím kartám, nie vo vzťahu k motorovému vozidlu).

Samotná dohoda o hmotnej zodpovednosti neobmedzuje zodpovednosť zamestnanca len na tie
hodnoty, ktoré sú mu zverené uzavretím dohody o hmotnej zodpovednosti. Podpísaním dohody o

hmotnej zodpovednosti berie na seba zamestnanec zodpovednosť za schodok na akýchkoľvek ďalších
hodnotách, ktoré budú zamestnancovi zverené kedykoľvek po uzavretí dohody, ak pôjde o predmety,
ktoré môžu byť predmetom dohody o hmotnej zodpovednosti.

K pojmu schodok, ako jednému z ústredných predpokladov vzniku zodpovednosti možno uviesť,

že schodkom je rozdiel medzi skutočným stavom zverených hodnôt, ktoré je zamestnanec povinný
vyúčtovať a medzi údajmi účtovnej evidencie, o ktorý je skutočný stav nižší ako stav účtovný. Schodkom
sa potom rozumie rozdiel medzi skutočným stavom zverených hodnôt a medzi údajmi účtovnej
evidencie, o ktorý je skutočný stav nižší, než účtovný stav. Schodok sa zisťuje za určité obdobie
začínajúce prevzatím zverených hodnôt a končiace vyúčtovaním, počas ktorého obdobia zverené

hodnoty podliehajú zmenám, ktoré sa musia premietnuť do konečného vyúčtovania. Základnou právnou
charakteristikou schodku je, že hotovosti, ceniny, tovar musí chýbať. Medzi právne podmienky založenia
zodpovednosti zamestnanca patrí aj podmienka, aby zamestnanec po celú dobu hmotnej zodpovednosti
mal v osobnej dispozícii hodnoty, ktoré sú predmetom dohody o hmotnej zodpovednosti.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalovaný pracoval u žalobcu od 15.07.1997, keď súčasne
s uzavretím pracovného pomeru uzavrel i dohodu o zodpovednosti za prevzaté motorové vozidlo ŠPZ
GAA 00-49, jeho príslušenstvo, prepravovaný náklad a tankovacie karty Shell, DKV a Slovnaft. Dňa
09.01.1998 bola medzi účastníkmi uzavretá ďalšia dohoda o zodpovednosti žalovaného za prevzaté
motorové vozidlo ŠPZ GA 88-91, príves ŠPZ GA 69-83, jeho príslušenstvo, prepravovaný náklad a

tankovacie karty Shell, DKV a Slovnaft. Skutočnosti, ktoré boli vyznačené na dohodách o hmotnej
zodpovednosti zo strany žalobcu boli vyznačené a dopísané na tieto dohody jednostranne, teda
len samotným žalobcom bez toho, aby o nich vedel alebo ich verifikoval žalovaný, odvolací súd ich
nepovažuje za relevantné a právne záväzné, teda nepovažuje ich za také, ktoré by bolo dôvodné v
konaní zohľadniť, s nimi sa bližšie zaoberať, ale ani za také, ktoré by spôsobovali neplatnosť týchto

dohôd (ide o záznamy a poznámky žalobcu jednostranne dopísané na uvedené dokumenty).

Skutkovým základom nároku žalobcu nie je schodok na týchto vozidlách, ale schodok, ktorý mal
vzniknúť tankovaním nafty do vozidla na základe tankovacích kariet, keď žalovaný mal vykázať čerpaniepohonnýchhmôtnezodpovedajúcichtraseaspotrebetoho-ktoréhomotorovéhovozidla, schodok,ktorý
mal zaviniť žalovaný tým, že fiktívne mal čerpať do vozidla viac pohonných hmôt, ako na tú-ktorú trasu
spotreboval, pričom v podkladoch uviedol nepravdivé údaje, pretože naftu v takom množstve vozidlo

nespotrebovalo(vykázaná nadspotreba).

Zodpovednosť žalovaného potom mala tkvieť v čerpaní finančných prostriedkov z jednotlivých
platobných kariet nad rámec spotreby motorového vozidla, no v podkladoch o prevádzke motorového
vozidla pritom vykazoval zámerne vyšší počet najazdených kilometrov v porovnaní so skutočne

odjazdenými kilometrami z dôvodu, že takýmto spôsobom čerpal väčšie množstvo pohonných hmôt, než
bola v skutočnosti reálna spotreba uvedených motorových vozidiel. Tým mal žalobcovi spôsobiť škodu,
keďžesplatobnýmikartaminarábaltak,žežalobcamuselzataktoodčerpanépohonnéhmotynadrámec
skutočnej spotreby vynaložiť finančné prostriedky sústredené práve na týchto platobných kartách.

Je faktom, že odovzdanie tankovacích kariet je uvedené v oboch dohodách o hmotnej zodpovednosti

a že na týchto tankovacích kartách boli žalovanému zverené finančné prostriedky určené na obeh
a obrat za účelom nákupu pohonných hmôt bez ich vyčíslenia. Je faktom ďalej to, že žalovaný z
uvedených platobných kariet čerpal finančné prostriedky podľa potrieb tankovania, medzi účastníkmi od
zverenia týchto tankovacích kariet (od 15.07.1997, rsp. 09.01.1998) nevznikol žiaden spor o ich
totožnosť (pričom platnosť týchto kariet je časovo obmedzená a vymieňajú sa za nové), či žalovaným

vykázané množstvo spotrebovanej nafty alebo zverených finančných prostriedkov. Súd prvého stupňa
sa v konaní nezaoberal ani tým, že žalobca musel pravidelne mesačne resp. i ročne vykonávať
uzávierku spotreby pohonných hmôt podľa žalovaným predložených podkladov na základe čerpania
finančných prostriedkov z tankovacích kariet, čím si účastníci nepochybne stotožnili tú, ktorú tankovaciu
kartu patriacu žalovanému a jemu zverených objem finančných prostriedkov, s ktorými disponoval pri

tankovaní pohonných hmôt.

Preto odvolací súd považuje záver súdu prvého stupňa v tom, že by neuvedenie objemu
finančnej hotovosti bez ďalšieho(prípadne identifikácia čísla tankovacej karty, či iného odlíšenia) malo
za následok neplatnosť dohody o hmotnej zodpovednosti, za predčasný. Súd prvého stupňa v tomto

smere vo veci nevykonal žiadne dokazovanie, nevypočul účastníkov k používaniu tankovacích kariet,
prípadných nezrovnalostí, ktoré v dôsledku ich neoznačenia či nevymedzenia pravidelne meniacich sa
hodnôt, ktoré boli žalovanému zverené, medzi účastníkmi vznikli a tak nevyhodnotil, či medzi účastníkmi
v rámci zavedenej praxe vznikli problémy a spory práve v tejto súvislosti, preto jeho záver o neplatnosti
dohody o hmotnej zodpovednosti práve s poukazom na tieto skutočností považuje odvolací súd za

nepodložený a predčasný. Možno predpokladať, že v priebehu pracovného pomeru došlo k opakovanej
výmene tankovacích kariet a tiež k zmene objemu finančných prostriedkov na nich s ohľadom na
danú trasu jázd vozidlom a tak je potrebné ustáliť, kedy sa tak stalo a ako si účastníci zabezpečili ich
špecifikáciu (identifikáciu) či odlíšenie od ostatných.

Súd prvého stupňa ďalej založil svoje rozhodnutie na závere, ktorý vyplynul z trestného konania, keďže
tu nebolo preukázané, že by žalovaný vykazovalo vyšší počet najazdených kilometrov a tým čerpal
väčšie množstvo pohonných hmôt. I keď niet pochybností, že žalovaný bol v trestnom konaní spod
obžaloby oslobodený, rozsah dokazovania, ktoré bolo vykonané v trestnom konaní, nemusí vždy
postačovať v konaní občianskoprávnom a to najmä za situácie, ak je podkladom nároku žalobcu hmotná

zodpovednosť zamestnanca. I v trestnom konaní bola potvrdená manipulácia s tachografickými kotúčmi
a tiež to, že časť z nich sa zachovala. Znalec v trestnom konaní hodnotil predovšetkým predpokladanú
spotrebu vozidla na tú ktorú trasu, avšak v tomto konaní je potrebné zhromaždiť všetky odovzdané
krúžky za sporné obdobie a porovnať množstvo čerpaných pohonných hmôt so skutočným stavom
spotreby na tú, ktorú trasu a zistiť prípadný rozdiel - porovnaj odborné vyjadrenie č. l. 6 sp., ktoré súd

prvého stupňa úplne prehliadol a opomenul sa ním vyporiadať vo svojom rozhodnutí, čím žalobcovi
odňal možnosť konať pred súdom(§ 221 ods. 1 písm. f) OSP).

Pre vyvodenie zodpovednosti žalovaného za schodok na zverených hodnotách okrem existencie
pracovno-právneho vzťahu a platnej dohody o hmotnej zodpovednosti musí byť preukázaná i existencia

schodku.

Schodok je účtovný rozdiel medzi stavom zverených hodnôt a účtovnou evidenciou. Zodpovednosť
zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, jeosobitným druhom pracovnoprávnej zodpovednosti za škodu. Zodpovednosť za schodok vzniká, ak
zamestnávateľ preukáže, že so zamestnancom uzavrel platnú dohodu o hmotnej zodpovednosti a
že na hotovosti, ceninách, tovare, zásobách materiálu, alebo na iných hodnotách, ktoré je povinný

vyúčtovať, vznikol schodok. Pri tejto zodpovednosti zamestnávateľ nie je povinný preukazovať zavinenie
zamestnanca. Zavinenie zamestnanca na vzniku schodku sa predpokladá, takže zamestnanec sa
zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách zbaví celkom alebo čiastočne, ak preukáže, že
schodok vznikol celkom alebo z časti bez jeho zavinenia.

V trestnom konaní bolo konštatované, že tu chýba podstatné množstvo tachografických kotúčov z jázd
žalovaného, preto nemohol znalec vyjadriť jednoznačný záver k otázke nadsadzovania kilometrov a
jeho závery zostali len v rovine možného alebo pravdepodobného. Preukázať konanie žalovaného by
bolo možné jedine za stavu, ak by mal znalec k dispozícii všetky tachografické krúžky všetkých jázd
za sledované obdobie. Jedine konfrontáciou manuálne spracovaného denného záznamu o prevádzke
nákladného motorového vozidla by bolo možné zistiť, či vodič vykazoval vyšší počet najazdených

kilometrov, ako skutočne ubehol a či sa tak vytvoril priestor na odčerpanie pohonných hmôt pre
seba. Keďže tieto podklady neboli k dispozícii, závery znalca potom zostali iba ako možné, resp.
pravdepodobné, čo vyvodenie trestnej zodpovednosti žalovaného neumožňuje (porovnaj rozsudok
Okresného súdu Galanta č.k. 3T/108/2006-252 zo dňa 06.05.2009 č.l. 126 a nasledovné spisu). Z
uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že časť tachografických kotúčov sa zachovala, preto je dôvodné

zistiť, či sa možno v občianskom súdnom konaní práve s touto časťou v konaní zaoberať, či časť
tachografických kotúčov, ktorá sa zachovala, postačuje na zistenie spotreby kalkulovania časti tých
jázd, ktorých sa týka. Ak by sa nezachovali vôbec žiadne tachografické kotúče, nedalo by sa o takejto
možnosti vôbec uvažovať. Po takto doplnenom dokazovaní súd prvého stupňa zistí, či a aký schodok
vznikol nad spotrebou nafty žalobcovi a o jeho nároku znovu rozhodne.

Najmä v prípade, ak dohoda o hmotnej zodpovednosti nebude v súlade so zákonom, bude potrebné
posúdiť nárok žalobcu podľa všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu v zmysle § 179
ods. 1 a nasl. Zákonníka práce. Ide o zodpovednosť zamestnanca za škodu, ktorá vznikla zavineným
porušením povinnosti zamestnanca pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, pričom

zamestnávateľ je povinný preukázať nielen vznik škody, protiprávnosť konania zamestnanca, ale aj
zavinenie a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním zamestnanca. Ďalšou
podmienkou pre vznik zodpovednosti je existencia pracovného pomeru a skutočnosť, že ku škode
musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením. Súd prvého stupňa
k týmto skutočnostiam účastníkov konania bližšie nevypočul, nevykonal vo veci žiadne dokazovanie a

bez ďalšieho rozhodol.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že konanie súdu prvého stupňa je v
danom prípade postihnuté vadou citovanou v ustanovení § 221 ods. 1 písm. h) OSP, podľa ktorého
súd rozhodnutie zruší, ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že pokiaľ žalobca svoj nárok
odôvodnil dohodou o hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty, ktoré bol žalovaný povinný vyúčtovať,

a to najmä platobné karty Slovnaft, DKV, Shell, žalobcom predložené dohody o hmotnej zodpovednosti
z 15.7.1997 a 9.1.1998 boli z jeho strany jednostranne menené a pokiaľ ide o vymedzenie samotných
hodnôt, ktoré mali byť žalovanému zverené, sú neurčité a z tohto dôvodu ich súd prvého stupňa
považoval za neplatné. Súd prvého stupňa však precenil poznámky, ktoré na tieto listiny dopisoval
žalobca(ktoré nie je dôvod na originálne listiny dopisovať, avšak pre súd nie sú záväzné, ak sa dajú

od originálu listiny odlíšiť) a na zistenie, aké hodnoty boli žalovanému zverené (obnos finančných
prostriedkov na nákup nafty), súd prvého stupňa nevykonal žiadne dokazovanie na ním tvrdenú
neurčitosť dohody o hmotnej zodpovednosti, svoj záver bližšie ani skutkovo, ani právne neodôvodnil.Odôvodnenie rozhodnutia má vysvetľujúcu povahu vo vzťahu k výroku rozhodnutia.
Kým vo výroku musí byť stručne a jasne formulované rozhodnutie súdu o predmete občianskeho
súdneho konania, aby výrok mohol byť vykonateľný, v odôvodnení má súd možnosť a zároveň aj

povinnosť vysvetliť výrok, teda zdôvodniť prečo rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti, objasniť
myšlienkové postupy súdu pri rozhodovaní danej veci a vyložiť pravdivosť, zákonnosť a spravodlivosť
tohto záverečného úsudku súdu. Táto časť rozhodnutia je veľmi významná z hľadiska presvedčivosti,
logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. V prípade, ak odôvodnenie nemá
všetky náležitosti vyžadované zákonom, nemôže odôvodnenie plniť funkciu presvedčivosti a takisto

rozhodnutie nie je preskúmateľné. Porušením práva účastníka na riadne odôvodnenie rozsudku sa
účastníkovi konania odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu
(v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia opravného prostriedku a teda sa mu odníma možnosť
konať pred súdom.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo neodôvodnil, čím účastníkom odňal

možnosť konať pred súdom.

Odvolací súd konštatuje, že vyššie uvedeným pochybením si súd prvého stupňa nesplnil ústavne a
zákonom vymedzenú povinnosť garantovať účastníkom konania obsah základného práva na súdnu
ochranu, právo na spravodlivú ochranu ich práv a oprávnených záujmov, čím účastníkom konania odňal

možnosť konať pred súdom. Prišlo tým k naplneniu ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) OSP, podľa ktorého
súd rozhodnutie zruší, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov
prvostupňového konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa v ďalšom konaní

podrobne vypočuje účastníkov konania k uplatnenému nároku a k realizácií dohody o
hmotnej zodpovednosti, zistí, aké hodnoty podľa dohody o hmotnej zodpovednosti žalovaný skutočne
prevzal(ktorá skutočnosť je významná z hľadiska dôkaznej povinnosti zamestnávateľa, ktorý to musí
jednoznačne preukázať), doplní dokazovanie na preukázanie možnosti žalobcu porovnať si vykázané
množstvo spotrebovanej nafty a odjazdených kilometrov na tachometri motorového vozidla, ako aj iné

podobné kontroly jazdy s motorovým vozidlom, vykoná znalecké dokazovanie za účelom ustálenia
prípadnej nad spotreby nafty na jednotlivé trasy jázd podľa zachovaných kotúčov, ustáli, či tu došlo
ku škode vo forme schodku (t.j. na hodnotách určených na obeh alebo obrat, ktoré zamestnanec
prevzal), prípadne ku škode, ktorú je zamestnanec povinný zamestnávateľovi uhradiť podľa všeobecnej
zodpovednosti a vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 157 ods.

2 OSP náležite odôvodní.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 OSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.