Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. november 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/35/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4207010247
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová Medvecká
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4207010247.5

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Libantovej Medveckej, Phd.
a členov senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci proti obžalovanému
D., pre trestný čin podvodu podľa § 250 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a iné,
o odvolaní obžalovaného D. E., proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 16.03.2015 sp. zn.
2T/75/2007, na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.11.2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného D. E. z a m i e t a , pretože
nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Komárno (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného D. E.
vinným z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení zákona č.
403/2004 Z.z. a z trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. č.

140/1961 Zb. v znení zákona č. 227/2005 Z.z. na tom skutkovom základe, že:
1/
dňa 8. decembra 2004 v čase o 08.00 hodine v Komárne na E. ulici, pri zastávke MHD prevzal od F. E.
sumu 60.000,- Sk s tým, že za tieto peniaze vybaví jej presťahovanie sa z obce A. do A., zaplatenie
dane z predaja nehnuteľnosti a náklady spojené s prepisom nehnuteľnosti na meno poškodenej, pričom
uvedené úkony nezrealizoval a peniaze použil pre vlastnú potrebu, čím pre F. E. spôsobil škodu vo

výške 60.000,- Sk, čo je 1.991,64 eur,
2/
dňa 22. septembra 2005 v Komárne na B. ulici, na ceste medzi predajňou Balla a reštauráciou Dunaj,
sediac v osobnom motorovom vozidle značky Lada, béžovej farby, evidenčného čísla A. najprv prešiel
vedľa poškodenej F. E., následne zastal, cúvol a stiahol okno a povedal jej, že „ak sa opováži naďalej
od neho pýtať peniaze, tak ju prejde tak autom, že zdochne“, vozidlom následne urobil pohyb odpredu a

potom začal cúvať smerom na poškodenú, ktorá mu bola nútená uskočiť z cesty a takto zabrániť tomu,
aby bola zrazená.

Za to mu súd I. stupňa podľa § 235 ods. 2 Tr. zák. s použitím ustanovení § 35 ods. 2 a § 40 ods. 1, ods.
5 Tr. zák. uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 roka, s tým, že výkon uvedeného trestu mu
podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložil a podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú

dobu vo výmere 18 mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil aj obžalovanému povinnosť uhradiť poškodenej F. E. škodu v sume
1.991,64 eur.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že mal za preukázané, že skutky sa stali tak, ako je uvedené v napadnutom
rozsudku a napĺňajú všetky znaky uvedených trestných činov. Obžalovaný pod zámienkou, že pomôže
poškodenej so sťahovaním vyplatí poplatky u advokáta a zaplatí aj poplatok za prevod nehnuteľnosti

na katastri, dostal od poškodenej 60.000,--Sk. Tieto peniaze nepoužil na dohodnutý účel, ale si ich
ponechal, naplnil tak zákonné znaky trestného činu podvodu podľa § 250 ods.1, ods.2 Tr. zák. Pokiaľobžalovaný žiadal poškodenú, aby viac od neho tieto peniaze nepýtala a konal tak pod hrozbou násilia,
jeho konanie napĺňa znaky trestného činu vydierania podľa § 235 ods.1, ods.2 písm. b/ Tr. zák. Tohto
konania sa dopustil so zbraňou, pretože auto za zbraň v tomto prípade je možné považovať a ktoré

nasmeroval na poškodenú. Bolo preukázané, že ak by nebola poškodená uhla, bol by ju zrazil. Súd I.
stupňa ďalej poukázal na to, že doplneným dokazovaním bolo preukázané, že poškodená mohla vidieť
motorové vozidlo vedené obžalovaným, ako aj jeho farbu na určitú vzdialenosť. Z jej výpovede vyplýva,
že musela uskočiť, aby ju s vozidlom nezrazil, teda vozidlo muselo ísť blízko nej a to na takú vzdialenosť,
na ktorú mohla vidieť jeho farbu ako aj poznávaciu značku. Súd I. stupňa mal preukázané, že

obžalovaný mal také motorové vozidlo, aké vo svojej výpovedi opísala poškodená. Poškodená vyzývala
obžalovaného na vrátenie peňazí, ktoré dala obžalovanému na vybavenie potrebných náležitostí a dňa
07.07.2005 písala výzvu, aby jej obžalovaný vrátil peniaze v sume 60.000,-Sk a ak tak v lehote 10
dní neučiní, podá na neho trestné oznámenie. Dňa 22.09.2005 bol obžalovaný vlastníkom motorového
vozidla značky Lada béžovej farby. Z doplneného dokazovania ďalej mal súd I. stupňa za preukázané, že
obžalovaný neplatil poplatky za registráciu prevodu nehnuteľností, ako ani daň z prevodu nehnuteľnosti,

teda sumu, ktorú mu poškodená na tento účel odovzdala, na tento účel nepoužil a poškodenej peniaze
nevrátil. Súd I. stupňa uviedol, že nezistil žiadnu takú skutočnosť, pre ktorú by výpoveď svedkyne -
poškodenej nebolo možné považovať za vierohodnú.
Uvedený rozsudok odvolaním napadol obžalovaný, pričom písomné dôvody odvolania zaslal
prostredníctvom obhajcu. Uviedol, že sa v plnej miere stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu I.

stupňa zo dňa 22.11.2010, ktorým bol spod obžaloby v celom rozsahu oslobodený. Súd I. stupňa sa v
odôvodnení predmetného rozsudku správne vysporiadal so všetkými skutočnosťami a dôkazmi, ktoré
v konaní vyšli najavo a od vynesenia uvedeného rozsudku nedošlo ku zmene dôkaznej situácie do
takej miery, aby to odôvodňovalo vynesenie iného, opačného rozsudku. Vykonaným dokazovaním bolo
jednoznačne preukázané, že svedok V. E. nikdy nemal vo vlastníctve motorové vozidlo značky Lada

červenej farby. Poškodená, ako aj jej nebohý druh a jeho syn neuvádzali pravdu. Odvolací súd po
zrušení oslobodzujúceho rozsudku uložil súdu I. stupňa preveriť obranu obžalovaného spočívajúcu v
tom, či poškodená ovplyvňovala synov, čo však preukázané nebolo, pretože jednak synovia, ale aj sama
poškodená využili svoje právo nevypovedať. Z výpovedí poškodenej jednoznačne vyplýva jej úmysel
uviesť všetko tak, aby bol obžalovaný uznaný vinným. Poukázal na prvotné výpovede poškodenej, kde

uviedla, že 60.000,--Sk odovzdala obžalovanému na uhradenie prepisu, sťahovania resp. právne služby,
prepisakúpnuzmluvu.Ažneskôrpridalazaplateniedanezpredajanehnuteľností.Poukázalnaznačené
nezrovnalosti hraničiace so spáchaním trestného činu krivej svedeckej výpovede v tvrdeniach svedka
Z. podľa ktorého on na polícii neuviedol sumu 60.000,--Sk a túto tam napísala policajtka. Podľa jeho
názoru mimo vyhodnocovacej pozornosti súdu I. stupňa zostali rozpory vo výpovediach poškodenej,

svedka Z. a svedka A.. Rozpory vo výpovediach poškodenej uvádzal aj znalec MUDr. Rastislav Vida
vo svojom posudku. Súd I. stupňa nevenoval ani pozornosť tej skutočnosti, že sama poškodená vo
svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní tvrdila, že sťahovanie neplatila a vybavil to on (obžalovaný).
Aj keby prevzal sporných 60.000,--Sk, čo zásadne popiera, túto časť dohody s poškodenou vykonal a
nedopustil sa preto žiadneho podvodu. Obdobne to bolo aj s prepisom, pričom JUDr. Angyal vykonal

v prospech poškodenej minimálne dva právne úkony - zmluva a dohoda. Všetky tieto pochybnosti mali
byť vyhodnotené v jeho prospech.
Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods.1 písm. a/, b/, c/ Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil a podľa
§ 322 ods.1 Tr. por. vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.
Verejné zasadnutie odvolacieho súdu bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, ktorý požiadal, aby

bolo vykonané v jeho neprítomnosti.
Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že odvolanie obžalovaného nepovažuje
za dôvodné. Súd I. stupňa sa však dopustil pochybenia, keď pri ustanovení § 40 ods.5 Tr. zák. neuviedol
aj písmeno c/ tohto ustanovenia. Navrhol o odvolaní obžalovaného rozhodnúť podľa § 319 Tr. por.
Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou

preskúmal podľa § 317 ods.1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.
Trestná vec obžalovaného bola už predmetom rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Nitre ako súdu
odvolacieho, keď na podklade odvolania okresnej prokurátorky v Komárne podľa § 321 ods. 1 písm. b/,

písm. c/ Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu Komárno zo dňa 22.11.2010 sp. zn. 2T 75/2007 a podľa
§ 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil tomuto súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.
Úlohou súdu I. stupňa po zrušení napadnutého rozsudku bolo doplniť dokazovanie výsluchom svedka
V. na skutočnosť, či v inkriminovanom čase - teda v čase skutku dňa 8.12.2004, mal motorovévozidlo značky Lada červenej farby a či toto motorové vozidlo v danom čase požičal obžalovanému, z
príslušného dopravného inšpektorátu zabezpečiť správu, či V. E. vlastnil motorové vozidlo značky Lada
červenej farby v danom období a preveriť obranu obžalovaného spočívajúcu v tom, že poškodená F.

E. mala ovplyvňovať synov.
Až po doplnení dokazovania a následnom vyhodnotení vykonaných dôkazov v zmysle § 2 odsek 12
Trestného poriadku bolo možné rozhodnúť správne a zákonne v merite veci.
Súd I. stupňa po tomto zrušujúcom uznesení vykonal dokazovanie v naznačenom smere a rozhodol
vo veci obžalovaného tak, že rozsudkom zo dňa 10.03.2014 sp. zn. 2T/75/2007 ho uznal vinným zo

spáchania trestného činu podvodu podľa § 250 ods.1, ods.2 Tr. zák. a trestného činu vydierania podľa §
235 ods.1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., za čo mu uložil podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so
skúšobnou dobou vo výmere 18 mesiacov. Zároveň uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej
v sume 1.991,64 Eur. Na podklade odvolania okresnej prokurátorky v Komárne a obžalovaného odvolací
súd zrušil rozsudok súdu I. stupňa podľa § 321 ods.1 písm. b/, písm. d/ Tr. por. a podľa § 322 ods.1
Tr. por. vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. Odvolací

súd vo svojom zrušujúcom uznesení poukázal na znenie ustanovenia § 168 ods.1 Tr. por.,
teda na to, čo obsahuje odôvodnenie rozsudku, predovšetkým s upriamením pozornosti na to, že z
odôvodneniamusíbyťzrejmé,abysasúdvyrovnalsovšetkýmidôkazmi,najmäaksiodporujúavyrovnal
sa s obhajobou. Odvolací súd poukázal na to, že v danom prípade nie je zrejmé, akým spôsobom sa súd
I. stupňa vysporiadal s jednotlivými dôkazmi, o aké dôkazy svoje závery oprel, pretože v odôvodnení

napadnutého rozsudku len vymenoval jednotlivé vykonané dôkazy, pričom nie je zrejmé o aké dôkazy
oprel svoje skutkové a právne závery. Taktiež nebolo zrejmé, ako sa vysporiadal so skutočnosťou,
že v predchádzajúcom zrušenom rozsudku zo dňa 22.11.2010, ktorým oslobodil obžalovaného spod
obžaloby, uvádzal tie isté dôkazy, na základe ktorých teraz uznal jeho vinu.
Súd I. stupňa po tomto zrušení predchádzajúceho rozsudku určil termín hlavného pojednávania,

na ktorom oboznámil zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu a vyhlásil rozsudok, ktorým uznal
obžalovaného vinným zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 250 ods.1, ods.2 Tr. zák.
a trestného činu vydierania podľa § 235 ods.1, ods.2 písm. b/ Tr. zák. V napadnutom rozsudku súd I.
stupňa okrem toho, že uviedol aké dôkazy boli vykonané sa s týmito dôkazmi aj vysporiadal a to tak,
že ich vyhodnotil v zmysle ustanovenia § 2 ods.12 Tr. por. a to nielen jednotlivo, ale aj v ich súhrne,

nezávisle od toho či ich obstaral súd alebo orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Odvolací súd sa plne stotožnil so závermi súdu I. stupňa ohľadom skutkového stavu.
Výpoveďou poškodenej, vo veci vypočutých svedkov a oboznámením listinných dôkazov mal súd I.
stupňa správne preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania kladeného mu za vinu tak, ako je
uvedené v skutku napadnutého rozsudku pod bodmi 1/ a 2/. Ani opakovaným doplnením dokazovania

nebola preukázaná obrana obžalovaného, ale práve bola potvrdená výpoveď poškodenej, ktorá v
podstate počas celého konania vypovedala zhodne o tom, ako došlo k protiprávnemu konaniu
obžalovaného. To, že poškodená disponovala takou finančnou hotovosťou bolo preukázané aj listinným
dôkazom a to výpisom z účtu poškodenej, na základe ktorého bolo preukázané, že v inkriminovaný deň
vyberala vyššiu sumu peňazí. Odvolací súd tu ďalej poukazuje na vo veci vykonané dokazovanie a to

predovšetkým na výpovede svedkov - V. Z. a T. A., ktorí zhodne popísali konanie obžalovaného tak, ako
samotná poškodená. V podstate zhodne, ako poškodená, popisovala konanie ohľadom kúpnej zmluvy
na predaj bytu aj svedkyňa F. A., ktorá uviedla, že si nepamätala či poplatok platila ona alebo poškodená,
avšak vylúčila, že by tam bol aj obžalovaný.
Pokiaľ obžalovaný ohľadom bodu 2/ namietal, že poškodená mala silné dioptrie a preto nemohla riadne

vidieť kto viedol osobné motorové vozidlo, táto jeho obrana bola vyvrátená závermi znaleckého posudku
podaným znalcom Rastislavom Vidom, znalcom z odboru oftalmológie. Tak isto z evidenčnej karty
motorových vozidiel vyplynulo, že obžalovaný bol v danom čase vedený ako vlastník motorového vozidla
značky VAZ svetlohnedej farby.
Odvolací súd dospel však k záveru, že vzhľadom na popis skutku pod bodom 1/ súd I. stupňa mal

skúmať, či v prípade obžalovaného nedošlo k naplneniu zákonných znakov sprenevery podľa § 248
ods.1, ods.2 Tr. zák. Okrem iného odvolací súd skúmal, použitie ktorého Trestného zákona je pre
obžalovaného priaznivejšie, či použitie Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku alebo
v čase rozhodovania v merite veci. Vzhľadom na podané odvolanie obžalovaným sa odvolací súd
riadil zásadou „zákaz zmeny k horšiemu“ a vzhľadom na túto skutočnosť ponechal právnu kvalifikáciu

trestného činu podvodu podľa § 250 ods.1, ods.2 Tr. zák.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd I. stupňa rozhodoval v čase, keď zmena tzv. asperačnej
zásady vzhľadom na Nález Ústavného súdu SR sa dotýkala len trestov ukladaných podľa Trestného
zákona č. 300/2005 Z.z. Preto správne použil ustanovenie § 40 ods.1, ods.5 Tr. zák. a obžalovanémutak mimoriadne zmiernil trest. Je pravdou, že súd I. stupňa, tak ako na to poukázal zástupca krajského
prokurátora na verejnom zasadnutí, opomenul použitie ustanovenia § 40 ods.5 aj s pomenovaním písm.
c/Tr.zák.,kdejeuvedenérozpätieukladaniatrestuprimimoriadnomzníženítrestu,nebolotovšaktakým

pochybením, ktoré by viedlo odvolací súd k zmene tohto výroku. Pri trestnom čine vydierania podľa §
235 ods.2 Tr. zák. za použitia § 35 ods.2 Tr. zák. súd I. stupňa upravoval zákonom stanovenú trestnú
sadzbu 2 roky až 8 rokov na 6 rokov 4 mesiace až 10 rokov 8 mesiacov. Keďže v prípade obžalovaného
zistil, že boli splnené podmienky na mimoriadne zníženie tohto trestu, s čím sa stotožnil aj odvolací súd,
správne teda využil ustanovenie § 40 ods.1 Tr. zák. a správne tak následne ukladal obžalovanému trest

odňatia slobody vo výmere 1 rok. Aj odvolací súd sa plne stotožnil s názorom, že na obžalovaného je
postačujúce pôsobiť trestom výchovným a nie represívnym a preto uloženie podmienečného trestu so
skúšobnou dobou vo výmere 18 mesiacov považoval za primerané.
Čo sa týka uplatneného nároku na náhradu škody, ktorú si riadne a včas uplatnila poškodená F. E.,
keďže boli splnené všetky predpoklady na to, aby súd I. stupňa uložil obžalovanému povinnosť uhradiť
poškodenej uplatnený nárok na náhradu škody, súd I. stupňa správne uložil obžalovanému povinnosť

uhradiť poškodenej škodu v sume 1.991,64 Eur.
S poukazom na všetky hore uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možný ďalší riadny opravný prostriedok.